C-537/19

62019CC0537

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 22. októbra 2020 ( 1 )

Vec C‑537/19

Európska komisia

Komisia sa opiera o súbor okolností, ktoré podľa jej názoru svedčia o tom, že Wiener Wohnen (o ktorej nie je sporné, že je verejným obstarávateľom) podstatne ovplyvnila návrh a realizáciu nehnuteľnosti „Gate 2“. Z uvedeného predpokladu vyvodzuje, že hoci sa zmluvné strany dohodli na prenájme nehnuteľnosti, v skutočnosti ide o verejnú zákazku na práce, ktorej hodnota prekračuje minimálnu prahovú hodnotu stanovenú v smernici 2004/18.

3.

Rakúska republika nesúhlasí so stanoviskom Komisie, lebo sa domnieva, že sa uplatní článok 16 písm. a) smernice 2004/18, ktorý stanovuje, že na verejné zákazky týkajúce sa prenájmu stavieb sa nevzťahujú zadávacie postupy, ktoré sú v nej stanovené.

I. Právny rámec

A. Právo Únie. Smernica 2004/18

4.

nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností, alebo práv k nim akýmkoľvek finančným spôsobom; napriek tomu sa táto smernica vzťahuje na zmluvy na finančné služby uzatvorené v akejkoľvek podobe súčasne, pred alebo po zadaní zákazky na nadobudnutie alebo prenájom;

…“.

6.

Článok 28 („Použitie otvoreného, užšieho a rokovacieho konania a súťažného dialógu“) stanovuje:

„Pri zadávaní verejných zákaziek verejní obstarávatelia uplatnia vnútroštátne postupy prispôsobené účelom tejto smernice.

…“

9.

Rakúska republika v odpovedi z 26. septembra 2016 uznala, že zadanie zákazky spadá do pôsobnosti smernice 2004/18 a že sa malo uskutočniť verejné obstarávanie v súlade s touto smernicou. ( 5 )

10.

Rakúska republika sa vo svojich doplňujúcich pripomienkach z 27. februára 2017 ( 6 ) v úmysle dospieť k zmieru pokúsila vysvetliť okolnosti prejednávaného prípadu a opäť uznala, že sa dopustila nesplnenia povinnosti. V neskorších pripomienkach ( 7 ) zdôraznila, že v budúcnosti chce zaručiť dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, najmä prostredníctvom registra zmlúv.

11.

Dňa 18. mája 2018 Komisia po tom, čo vzala na vedomie, že Rakúska republika uznala, že sa dopustila nesplnenia povinnosti, vydala odôvodnené stanovisko, pričom vyzvala Rakúsku republiku, aby uviedla do praxe vhodné opatrenia, ktoré dovtedy neprijala uspokojivým spôsobom.

Dňa 19. septembra 2019 Rakúska republika vyjadrila nesúhlas so žalobou, pričom navrhla zamietnuť ju a uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

15.

Replika bola podaná 25. októbra 2019 a duplika 16. januára 2020.

16.

Súdny dvor sa rozhodol nenariadiť pojednávanie, ale položil Rakúskej republike písomné otázky, na ktoré Rakúska republika odpovedala 8. júla 2020. Komisia sa vyjadrila k uvedenej odpovedi vo svojom podaní z 24. júla 2020.

IV. Analýza

stránku, ktorá súvisí so skutkovými okolnosťami a s kvalifikáciou zmluvy (ide len o zmluvu o prenájme, alebo aj o zmluvu o uskutočnení prác?).

18.

Úloha Súdneho dvora v tomto spore prekračuje samotný výklad práva Únie a podobá sa skôr úlohe civilného súdu, ktorý musí – s prihliadnutím na predložené dôkazy – objasniť, ako prebehli skutkové okolnosti a aký druh zmluvného vzťahu v skutočnosti existoval.

19.

Moja analýza sa bude týkať v prvom rade aspektov, ktoré sú v pravom zmysle slova právnymi aspektmi. Tieto aspekty paradoxne vyvolali menej rozsiahlu diskusiu, a to možno preto, lebo existuje judikatúra Súdneho dvora, ktorá objasňuje význam uplatniteľných predpisov.

20.

22.

Súdny dvor odmieta automaticky akceptovať prípadnú kvalifikáciu zmluvného vzťahu zmluvnými stranami. O tom, či tento vzťah – napriek tomu, že zmluvné strany ho označili ako nájomný vzťah – patrí do kategórie zákaziek na práce, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/18, treba rozhodnúť podľa tejto smernice. ( 8 )

23.

Podľa Súdneho dvora „definícia pojmu ‚verejná zmluva na zhotovenie prác‘… zahŕňa všetky transakcie, v ktorých je odplatná zmluva nezávisle [od] jej formálnej kvalifikácie uzavretá medzi verejným obstarávateľom a zhotoviteľom, ktorej predmetom je zhotovenie ‚diela‘ v zmysle [článok 1 ods. 2 písm. b)] tejto smernice. V tejto súvislosti je základným kritériom to, že predmetné dielo musí byť zhotovené podľa požiadaviek spresnených verejným obstarávateľom, pričom prostriedky použité na jeho zhotovenie nie sú relevantné“. ( 9 )

24.

V rozsudku Impresa Pizzarotti Súdny dvor dodal, že „ak zmluva obsahuje nielen znaky typické pre verejnú zákazku na práce, ale aj znaky iného druhu zákazky, je potrebné sa pri určení jej právneho označenia a uplatniteľných pravidiel Únie riadiť jej hlavným predmetom“. ( 10 )

28.

Spomedzi skutočností, ktoré viedli k uvedenému výsledku, treba zdôrazniť skutočnosť, že hlavným predmetom zmluvy bola „výstavba diela spĺňajúceho potreby uvedené obstarávateľom…, hoci obsahuje záväzok prenajať dotknuté dielo“ ( 14 ), a skutočnosť, že verejný obstarávateľ „prijal opatrenia s cieľom vymedziť charakteristiky diela alebo aspoň podstatne ovplyvniť jeho projektovú dokumentáciu“. ( 15 )

29.

V uvedenej veci Súdny dvor zdôraznil, že „hlavným predmetom uvedenej zmluvy je daná výstavba, keďže je… nevyhnutným predpokladom neskoršieho prenájmu tohto diela“, a že výstavba navrhovaného diela zodpovedala „potrebám spresneným obstarávateľom“. ( 16 ) Z toho vyvodil, že sa musia uplatniť právne predpisy Únie týkajúce sa verejných zákaziek na práce.

30.

Dodávam, že výnimka stanovená v článku 16 písm. a) smernice 2004/18 sa podľa jej doslovnej formulácie týka prenájmu „existujúcich stavieb“. Zdá sa teda sporné, že by sa vzťahovala aj na prenájom neexistujúcich stavieb, teda stavieb, ktoré ešte nie sú postavené ( 17 ), hoci Súdny dvor v rozsudku Impresa Pizzarotti pripustil posledný uvedený výklad.

–

vo všeobecnosti „prináleží Komisii preukázať existenciu uvádzaného nesplnenia povinnosti. Komisia musí predložiť Súdnemu dvoru podklady potrebné na to, aby preveril existenciu tohto nesplnenia povinnosti, pričom sa nemôže opierať o nijaké domnienky“; ( 19 )

–

„členské štáty sú však podľa [zásady lojálnej spolupráce] povinné pomáhať Komisii pri plnení jej úlohy…. Treba brať do úvahy skutočnosť, že pokiaľ ide o overenie toho, či sa vnútroštátna právna úprava určená na zabezpečenie účinného vykonania smernice v praxi správne uplatňuje, Komisia, ktorá nemá vlastné zisťovacie právomoci v tejto oblasti, je v značnej miere odkázaná na podklady poskytnuté prípadnými sťažovateľmi, ako aj dotknutým členským štátom“; ( 20 )

–

„z toho najmä vyplýva, že ak Komisia poskytla dostatok podkladov preukazujúcich určité skutkové okolnosti na území žalovaného členského štátu, prináleží tomuto štátu, aby podrobne a zásadným spôsobom poprel takto predložené údaje a z nich plynúce následky“. ( 21 )

Zmluva sa opiera o dve prílohy ( 22 ), ktoré obsahujú špecifikácie, na ktorých sa zmluvné strany dohodli a ktoré podstatne prekračujú rámec obvyklých ustanovení zmluvy o prenájme ( 23 ).

35.

V roku 2012 si Wiener Wohnen objednala u poskytovateľa služieb ( 24 ) analýzu trhu s kancelárskymi budovami vo Viedni. Podľa uvedenej analýzy šesť z desiatich potenciálne vhodných lokalít spĺňalo predmetné podmienky a „Gate 2“ bola najvhodnejšia. V uvedenej analýze sa uvádza, že Wiener Wohnen mala možnosť ovplyvňovať plánovanie projektu.

36.

Rakúska republika pripustila, že výstavba nehnuteľnosti „Gate 2“ by bola otázna, ak by Wiener Wohnen neuzavrela spornú zmluvu.

37.

nehnuteľnosť bola postavená podľa špecifikácií, ktoré sformulovala Wiener Wohnen. Pred uzavretím zmluvy stavba ešte nebola úplne naplánovaná ani s konečnou platnosťou povolená. Boli na nej vykonané významné úpravy práve v reakcii na požiadavky inštitúcie Wiener Wohnen;

–

nešlo o „štandardnú nehnuteľnosť“, akou bola ktorákoľvek iná kancelárska budova. Hoci niektoré zo špecifikácií uvedených v „Doplnku“ ( 25 ) sú štandardné, práve Wiener Wohnen si do veľkej miery vybrala technické riešenia a týmto spôsobom určila definitívnu koncepciu stavby. Hoci viaceré z uvedených špecifikácií odkazujú na predpisy ÖNORM, ( 26 ) tieto predpisy sú len odporúčaniami, ktoré sú záväzné iba v prípade, ak to stanovuje zmluva;

–

špecifikácie, ktoré sú uvedené v „Doplnku“, svojím počtom a mierou podrobnosti značne prekračujú obvyklé požiadavky nájomcu; ( 27 )

–

prenechanie kancelárskych priestorov do užívania spoločnosti Wiener Wohnen Haus & „Außenbetreuung GmbH“ nie je prekvapujúce, lebo Wiener Wohnen mohla prenechať svoje kancelárie do podnájmu útvarom mesta Viedeň alebo právnickým osobám, v ktorých má mesto Viedeň väčšinový podiel;

–

dlhé trvanie zmluvy je nepriamym dôkazom o tom, že developer sa pokúša zabezpečiť si návratnosť investície vynaloženej do výstavby budovy.

2.

Tvrdenia Rakúskej republiky

39.

Začiatkom roka 2012 si Wiener Wohnen s cieľom získať prehľad o kancelárskych budovách dostupných na viedenskom trhu, ktoré spĺňali jej požiadavky, objednala u spoločnosti Immovement celkovú analýzu tohto trhu.

43.

Výberové kritériá zahŕňali určité minimálne požiadavky: úžitková plocha viac ako 20000 m 2 , možnosť využívať prízemie na poskytovanie služieb starostlivosti o klientov, dostatočný počet parkovacích miest (aspoň 300) a odovzdanie kancelárií najneskôr na konci tretieho štvrťroka roka 2014.

44.

V analýze spoločnosti Immovement bolo identifikovaných desať kancelárskych budov, z ktorých niektoré už boli postavené alebo sa stavali, zatiaľ čo iné boli naprojektované, ale ešte neboli postavené. Šesť z týchto desiatich budov spĺňalo požiadavky inštitúcie Wiener Wohnen, pričom „Gate 2“ bola najvhodnejšia.

45.

Tak v „Opise“, ako aj v „Doplnku“ boli stanovené len požiadavky, ktoré na základe záväzných predpisov musia rešpektovať všetky budovy s modernými kanceláriami.

49.

Podľa právnej náuky a judikatúry, ktoré prevládali v Rakúsku v čase uzavretia zmluvy, sa na prenájom kancelárskych budov, ktorých výstavba sa ešte neskončila, ale ktoré už boli v plnom rozsahu naplánované, vzťahovala výnimka stanovená v § 10 bode 8 BVergG 2006 [ktorý zodpovedá článku 16 písm. a) smernice 2004/18].

50.

Podľa tejto právnej náuky bol rozsah skutočného vplyvu na návrh stavby rozhodujúci pre určenie, či ide o zmluvu o prenájme alebo o zmluvu o uskutočnení prác. V tomto kontexte zohráva významnú úlohu existencia ukončených projektov a územnoplánovacieho povolenia udeleného pred začatím rokovaní o prenájme.

51.

Pokiaľ ide o kontrolu realizácie diela, účelom poverenia udeleného spoločnosti SET Bauproktierung GmbH bolo zaručiť dodržanie stanovených lehôt na odovzdanie nehnuteľnosti a zistiť v dostatočnom predstihu prípadné omeškania alebo nedostatky. Wiener Wohnen takto mohla prijať vhodné opatrenia, ako napríklad predĺženie určitých zmlúv o prenájme v nehnuteľnostiach, ktoré ešte užívala.

55.

Uvedená kontrola sa týkala výlučne priestorov, ktoré boli predmetom zmluvy o prenájme, s vylúčením ostatných častí nehnuteľnosti, ako napríklad kotolní, zariadení na obsluhu výťahov, automatizovaných elektronických zariadení alebo spoločných či vonkajších častí.

56.

Rakúska republika obhajuje svoje stanovisko týmito ďalšími tvrdeniami, z ktorých sú niektoré začlenené v jej duplike:

–

od začiatku sa vedelo, že Wiener Wohnen nie je jediným nájomcom budovy. Skutočnosť, že priestory v nej si prenajali a stále využívajú ďalšie osoby, svedčí o tom, že tieto kancelárske priestory zodpovedajú štandardným modelom, ktoré si môžu za obvyklých trhových podmienok priamo prenajať tretie osoby a nie len – ako sa domnieva Komisia – podnájomcovia inštitúcie Wiener Wohnen;

–

trvanie (25 rokov) zmluvy zodpovedá situácii na trhu s nehnuteľnosťami. Len za týchto podmienok sú prenajímatelia ochotní prenajať veľké plochy za dostupné ceny;

–

pre inštitúciu Wiener Wohnen bolo vzdanie sa možnosti vypovedať zmluvu menej podstatným problémom, lebo ďalšie sťahovanie 1000 zamestnancov bolo vzhľadom na jeho cenu a neexistenciu vhodných alternatívnych miest neprijateľné;

–

Pri uplatňovaní judikatúry Súdneho dvora (najmä judikatúry založenej na rozsudku Impresa Pizzarotti) v tejto veci treba prostredníctvom rozboru tvrdení a predložených dôkazov objasniť, či popri prenájme budovy, ktorá ešte nebola postavená, existovala aj verejná zákazka na práce, ktorá v skutočnosti tvorila hlavný predmet zmluvy.

58.

Na vykonanie uvedeného posúdenia bude potrebné overiť, či Wiener Wohnen „podstatne ovplyvnila“ projekt prác, ktorý bol s konečnou platnosťou schválený, a neskoršiu realizáciu stavby a či bola uvedená nehnuteľnosť postavená v reakcii na „potreby spresnené obstarávateľom“. ( 32 )

a)

Podstatný vplyv inštitúcie Wiener Wohnen na konečný projekt a na následné vykonávanie stavebných prác

59.

Keďže uvedený dôkaz nie je k dispozícii, vzhľadom na objektívne okolnosti vyplývajúce zo spisu, ktoré opíšem nižšie, sa prikláňam k názoru, že uvedený návrh nebol uzavretý a že vôľa inštitúcie Wiener Wohnen mala pri jeho konečnom formulovaní a pri výstavbe budovy rozhodujúci význam.

63.

Aj za predpokladu, že vlastníčka pozemku mala v máji 2012 počiatočný architektonický projekt, je nesporné, že v ňom boli vykonané veľmi významné zmeny, ktoré Wiener Wohnen vyžadovala na podpísanie zmluvy alebo ktoré stanovila neskôr a ktoré sa premietli do výstavby budovy.

64.

Z preskúmania dokumentov „Opis“ a „Doplnok“ ( 34 ) (príloha 1.3 zmluvy) vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že Wiener Wohnen nielenže stanovila obmedzenia, ktoré mali rozhodujúci význam pre návrh stavby, ale tiež mala právo rozhodnúť (a skutočne rozhodla), aká bude jej konečná štruktúra.

65.

Okrem toho z porovnania grafických dokumentov (fotografií makiet a plánov) projektu, ktoré sa nachádzajú v „Opise“, so skutočne postavenou stavbou vyplývajú na prvý pohľad značné rozdiely. V uvedenom dokumente mali krídla A a B budovy rovnakú výšku a neboli spojené prepojovacím mostom: práve Wiener Wohnen mohla podľa vlastného uváženia zmeniť uvedené štrukturálne špecifikácie nehnuteľnosti.

69.

Wiener Wohnen teda mohla rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť (a skutočne ovplyvnila) počiatočný projekt prác a podľa vlastného uváženia vyžadovať architektonické zmeny.

70.

Rovnaký záver vyplýva zo znenia prieskumu trhu, ktorý si objednala Wiener Wohnen ( 37 ) a na základe ktorého bol vybratý pozemok na výstavbu budovy „Gate 2“.

71.

„prostredníctvom tohto kritéria [A10] sa hodnotí možnosť ovplyvňovať základné otázky plánovania. Pod takým ovplyvňovaním sa rozumie nielen zohľadnenie vôle nájomkyne, pokiaľ ide o usporiadanie interiéru, ale aj dodržanie určitých základných východísk týkajúcich sa plánovania, ako sú prístupové cesty a vonkajšie a vnútorné vybavenie, štruktúra budovy (vymedzenie priestorov, dĺžka priečelia atď.), štruktúra zón prízemia, zásobovací a evakuačný systém, ako aj technická koncepcia stavby“ (bod 5.2.10),

–

„v tomto projekte ešte nebolo stanovené konečné architektonické riešenie priečelia… Celá stavba sa skladá len z dvoch blokov (blok A a blok B), ktoré možno spojiť mostom postaveným na tento účel“,

–

„požiadavky nájomcu týkajúce sa základných aspektov týkajúcich sa prístupových ciest a vybavenia, štruktúry budovy a koncepcie možno skutočne začleniť a zohľadniť vzhľadom na stav plánovania projektu“.

73.

Názor, že Wiener Wohnen konala ako objednávateľ , podporuje okolnosť, že určila vlastných technikov, aby súbežne s vlastníkom dohliadali na realizáciu projektu. Táto úloha tiež zvyčajne neprislúcha nájomcovi nehnuteľnosti, ktorá sa ešte len má postaviť, lebo nie je obvyklé, aby prevzal kontrolu nad dielom, ktoré mu nepatrí.

77.

Rakúska republika poskytuje v tejto súvislosti vysvetlenie, ktoré nepovažujem za presvedčivé. Tvrdí, že cieľom uvedenej kontroly bolo zabezpečiť dodržanie lehôt na odovzdanie budovy. Dodáva, že z tohto dôvodu si najala externý podnik (SET Bauprojektierung GmbH), aby zistil prípadné omeškania v dostatočnom predstihu na to, aby Wiener Wohnen mohla reagovať.

78.

Rakúska republika vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že SET Bauprojektierung GmbH bola skutočne poverená dohľadom nad dodržiavaním lehôt, ale aj kontrolou kvality realizácie vybavenia prostredníctvom sond. Táto kontrola zahŕňala dohľad nad kvalitou a množstvom, ktoré boli stanovené v Opise budovy, a jej súčasťou bolo pravidelné predkladanie správ inštitúcii Wiener Wohnen. ( 38 )

79.

Uvedené uznanie je nepriamym dôkazom toho, že pri vykonávaní prác mali v skutočnosti prednosť potreby verejného obstarávateľa týkajúce sa nehnuteľností. Samo osebe by možno nepostačovalo na potvrdenie nesplnenia povinnosti pripisovaného Rakúskej republike, ale k tomuto uznaniu sa pripája skutočnosť, že stavebné a iné prvky budovy boli prispôsobené práve týmto potrebám, ako som to už zdôraznil.

82.

V prílohe C5 repliky Komisia predložila dokument vypracovaný podnikom (Skupina IC), ktorý nový nadobúdateľ budovy (WestInvest Gesellschaft für Investmentfonds mbH) poveril vypracovaním správy. V uvedenom dokumente sa uvádza, že „plánovanie a výstavba kancelárskej budovy Gate 2, ktorá sa nachádza na Guglgasse 2‑4, 1030 Viedeň, sú v plnom rozsahu prispôsobené potrebám jediného nájomcu, ktorým je Wiener Wohnen “. ( 40 )

83.

Rakúska republika v duplike len spochybňuje právnu hodnotu uvedeného dokumentu a poznamenáva, že podnik Skupina IC nebol v zmluvnom vzťahu s inštitúciou Wiener Wohnen. Je to nedostatočná odpoveď, ak z tohto dokumentu vyplýva, že činnosť Skupiny IC trvala od 15. januára 2013 do 31. marca 2015, a teda sa prekrývala s kontrolou nad dielom zo strany inštitúcie Wiener Wohnen.

84.

Ďalšie okolnosti prejednávaného prípadu

1) Trvanie zmluvy

87.

Podľa Komisie je dlhé trvanie zmluvy (ktorú možno vypovedať až v roku 2040) ( 41 ) doplňujúcim nepriamym dôkazom o tom, že ide o viac než prenájom. Celkový súčet nájmov za určité obdobie možno chápať ako odmenu za samotné stavebné práce uhradenú v splátkach.

88.

Toto tvrdenie by si však vyžadovalo podrobnejšiu ekonomickú analýzu, ktorá by zohľadňovala dobu amortizácie diela, ako aj náklady vlastníka na údržbu budovy počas minimálnej doby trvania zmluvy. Pokiaľ nie sú k dispozícii uvedené údaje, toto tvrdenie nemožno uznať.

Uvedené tvrdenie však nie je presvedčivé, ak je nesporné, že Wiener Wohnen, ktorá bola na to výslovne splnomocnená podľa jednej z podmienok zmluvy, mohla prenechať svoje kancelárie do užívania útvarom mesta Viedeň alebo právnickým osobám, v ktorých malo mesto Viedeň väčšinový podiel. ( 42 ) Dokazuje to len to, že budova ako celok slúžila na verejnoprávne potreby mesta Viedeň, ktoré zahŕňali verejnoprávne potreby jej orgánov alebo účelových subjektov.

92.

Na uvedenej výlučnosti nič nemení skutočnosť, že v nehnuteľnosti sa nachádzala malá kancelária (158,45 m 2 ) prenajímaná ako informačné centrum odborom zamestnancov mesta alebo iné priestory (2590,15 m 2 ) prenechané do podnájmu spoločnosti Wiener Wohnen Haus & Außenbetreuung GmbH. ( 43 ) Plocha prenechaná do podnájmu uvedeným subjektom prepojeným s hlavnou nájomkyňou predstavuje len 9,1 % celej nehnuteľnosti.

3) Stavebné povolenie

93.

Obaja účastníci konania diskutovali o tom, čo Rakúska republika vo svojom vyjadrení k žalobe označila ako „základné povolenie“ (na výstavbu). ( 44 )

97.

Preto Súdny dvor ex offo položil Rakúskej republike otázku, aby spresnila tieto aspekty. Ako som už uviedol, ( 46 ) jej odpoveď svedčí o tom, že v čase podpísania zmluvy žiadosť o stavebné povolenie dokonca ani nebola podaná.

4) „Vlastné úkony“ rakúskej vlády

98.

Rakúska republika reagovala na výzvu Komisie tým, že uznala namietané nesplnenie povinnosti. Vzhľadom na údaje, ktoré boli v tejto výzve uvedené, bola táto reakcia pravdepodobná.

99.

102.

Na základe celkového preskúmania tvrdení účastníkov konania a predložených dôkazov som dospel k názoru, že hlavným predmetom zmluvy, ktorú 25. mája 2012 podpísali Vectigal Immobilien GmbH & Co KG a Wiener Wohnen, bola výstavba budovy „Gate 2“, na ktorej projekte a realizácii sa táto verejnoprávna inštitúcia rozhodujúcim spôsobom podieľala, aby ju prispôsobila svojim potrebám.

103.

Za uvedených okolností vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorou bol podaný výklad článku 16 písm. a) smernice 2004/18, sa na postup inštitúcie Wiener Wohnen mal v súlade s článkami 2 a 28 a článkom 35 ods. 2 uvedenej smernice uplatniť regulovaný zadávací postup pre verejné zákazky na práce.

V. Návrh

104.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114 ; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

( 3 ) Mietvertrag (zmluva o prenájme, ďalej len „zmluva“ alebo „sporná zmluva“) podpísali Vectigal Immobilien GmbH & Co KG ako vlastníčka pozemku a prenajímateľka a Stadt Wien (mesto Viedeň), zastúpená inštitúciou Wiener Wohnen, ako nájomca. Vlastnícke právo k budove bolo neskôr (29. septembra 2014) prevedené na spoločnosť WestInvest Gesellschaft für Investementfonds mbH, ktorá vstúpila do práv a povinností predchádzajúceho vlastníka.

( 4 ) Spolkový zákon o verejnom obstarávaní (ďalej len „BVergG 2006“).

( 5 ) Príloha A6 žaloby. Uznanie porušenia bolo zdôraznené najmä v bodoch 2, 3 a 6 uvedeného podania. V bode 3 bolo uvedené, že tak Rakúskej republike, ako aj verejnému obstarávateľovi je ľúto, že došlo k tomuto nesplneniu povinnosti.

( 6 ) Príloha A7 žaloby.

( 7 ) Podania z 5. mája, 13. septembra a 25. októbra 2017 (prílohy A8, A9 A10 žaloby).

( 14 ) Rozsudok Impresa Pizzarotti, výrok.

( 15 ) Tamže, body 42 až 44, s odkazom na bod 67 rozsudku z 25. marca 2010, Helmut Müller ( C‑451/08 , EU:C:2010:168 ).

( 16 ) Tamže, body 42 a 43, s odkazom na rozsudok z 29. októbra 2009, Komisia/Nemecko ( C‑536/07 , EU:C:2009:664 , body 55 a 56 ).

( 17 ) Generálny advokát Wahl na to poukázal v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Impresa Pizzarotti ( C‑213/13 , EU:C:2014:335 , body 53 a 60 ). Súdny dvor sa však nestotožnil s týmto stanoviskom.

( 18 ) Komisia v bode 54 svojej repliky varuje pred uvedeným rozšírením: „Skutočnosť, že Wiener Wohnen spojila oba prvky do jednej zmluvy, svedčí o rizikách neobmedzeného rozšírenia uplatňovania článku 16 písm. a) smernice 2004/18 na stavby, ktoré sa ešte len majú postaviť. Uvedená prax by mala za následok, že na nadmerný počet verejných zákaziek na práce, ktoré sú obvykle najdrahšie, by sa uplatnila výnimka, ktorá bola pôvodne stanovená len pre existujúce stavby, takže uvedené zákazky by mohli byť pre daňovníkov nákladnejšie“.

( 19 ) Rozsudok z 9. decembra 2010, Komisia/Španielsko ( C‑340/09 , neuverejnený, EU:C:2010:758 , bod 36 ).

( 26 ) https://www.austrian‑standards.at/de/standardisierung/warum‑standards/grundbegriffe/oenorm.

( 27 ) Ako príklad uvádza, že nájomca by sa zaujímal o správne fungovanie kanalizácie, ale nie o vybraný typ zariadenia ani o to, či sú odtokové potrubia v prípade uzavretých zariadení vyrobené z polyetylénu (PE) alebo z materiálu ABS (akrylonitril‑butadién‑styrén).

( 28 ) Tento článok bol uverejnený v rakúskej tlači 22. septembra 2016 (príloha C3 repliky) a okrem toho, že v ňom bolo spomenuté obchádzanie právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, v ňom bolo uvedené, že Wiener Wohnen sa intenzívne podieľala na plánovaní a výstavbe nehnuteľnosti .

( 29 ) Wiener Wohnen ako inštitúcia poverená výstavbou sociálnych bytov bola v zásade povinná investovať svoje hospodárske zdroje do údržby a rekonštrukcie budov, v ktorých sa nachádzajú byty, ktoré spravuje.

( 30 ) Poukazuje na to, že Gewerkschaft der Gemeindebediensteten – Kunst, Medien, Sport, freie Berufe (Odbory zamestnancov mesta v odvetviach umenia, médií, športu a slobodných povolaní), ktoré nepatria pod inštitúciu Wiener Wohnen ani pod mesto Viedeň, boli a stále sú nájomcom na prízemí krídla B a majú tam vlastné informačné stredisko.

( 31 ) Odkazuje na „súbor požiadaviek týkajúcich sa administratívnych budov, ktoré vypracoval útvar MA34“ (útvar pre správu stavebných prác a výstavby vo Viedni).

( 38 ) Vyjadrenie k žalobe, bod 27.

( 39 ) Tamže, bod 46. Uvedená okolnosť podľa jej názoru neznamenala, že budova bola navrhnutá alebo postavená podľa požiadaviek verejného obstarávateľa.

( 40 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 41 ) Po rôznych zmenách bola v podmienke 2.4 druhého dodatku k zmluve o prenájme zo 17. septembra 2013 napokon stanovená 25‑ročná minimálna doba trvania (príloha A4 žaloby).

( 42 ) Podmienka 10.1.1 zmluvy.

( 43 ) Tieto údaje pochádzajú z písomnej odpovede Rakúskej republiky na otázky Súdneho dvora.