C-559/19

62019CC0559

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 3. decembra 2020 ( 1 )

Vec C‑559/19

Európska komisia

II. Právny rámec

A. Rámcová smernica o vode

B. Smernica o biotopoch

III. Skutkový stav a konanie pred podaním žaloby

IV. Žalobné návrhy

V. Právne posúdenie

b) Časová uplatniteľnosť zákazu poškodenia

c) Nevyvrátenie argumentov Španielskom

4. Predbežný záver

C. Povinnosť dodatočného charakterizovania útvarov podzemnej vody podľa článku 5 v spojení s bodom 2.2 prílohy II rámcovej smernice o vode

1. Popis v plánoch vodohospodárskeho manažmentu

2. Nesprávne posúdenie rizika v prvom pláne vodohospodárskeho manažmentu pre roky 2009 – 2015

D. Zákaz zhoršenia stavu vody podľa článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) rámcovej smernice o vode

1. Predmet žalobného dôvodu

2. O zhoršení stavu vody

a) O zmene z dobrého na zlý stav vody

b) Zhoršenie zlého stavu vody

i) Pojem zhoršenie stavu vody

a) Legalizácia

b) Pridelenie prostriedkov

c) Prívod povrchových vôd na účely zavlažovania

2. Zabránenie nepriaznivému vplyvu na chránené územie – odber vody pri Matalascañas

3. Predbežný záver

VI. O trovách

3.

V súvislosti s rámcovou smernicou o vode ide o zhoršenie kvantitatívneho stavu podzemnej vody v celej oblasti Doñana. Ako však treba v tejto súvislosti chápať pojem zhoršenie? Myslí sa tým úbytok zásob podzemnej vody? Alebo sa nezmenené používanie podzemnej vody, napríklad na zavlažovanie poľnohospodárskych plôch, považuje iba za pretrvávanie existujúceho stavu bez ďalšieho zhoršenia? To je ústrednou otázkou prejednávaného konania.

4.

Okrem toho treba objasniť, ako sa má podľa rámcovej smernice o vode posudzovať pôvodný stav podzemných vôd a aké opatrenia musí členský štát prijať v záujme zlepšenia zlého kvantitatívneho stavu podzemnej vody.

5.

Naproti tomu namietané porušenie smernice o biotopoch sa netýka podzemných vôd, ktoré touto smernicou nie sú priamo chránené, ale zmeny chránených biotopov v uvedených chránených územiach. Sporné je v tejto súvislosti najmä to, či pokles úrovne hladiny podzemnej vody vedie k vyschnutiu týchto biotopov.

a)

zabráni ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov, a s ohľadom na ich potrebu vody suchozemských ekosystémov a mokradí, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov,

…

a tým prispeje k:

–

zabezpečeniu dostatočných zásob kvalitnej povrchovej a podzemnej vod[y], aká je potrebná pre trvalo udržateľné, vyvážené a spravodlivé využívanie vody;

12.

‚Útvar podzemnej vody‘ znamená vymedzený objem podzemnej vody v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody.

…

26.

‚Kvantitatívny stav‘ je vyjadrenie, do akej miery je útvar podzemných vôd ovplyvnený priamymi a nepriamymi odbermi.

27.

„Hladina podzemnej [vody] v útvare podzemnej vody je taká, že využiteľná kapacita zdroja podzemnej vody nie je prekročená dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom.

Tomu zodpovedajúc, hladina podzemnej vody nepodlieha antropogénnym zmenám, ktoré by mali za následok:

–

nedosiahnutie environmentálnych cieľov podľa článku 4 pre súvisiace povrchové vody,

–

každé významné zhoršenie stavu takýchto vôd,

členské štáty zavedú potrebné opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemnej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8 tohoto článku a s ohľadom na ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. j);

ii)

členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemnej [vody], zabezpečia rovnováhu medzi odberom a dopĺňaním podzemnej vody s cieľom dosiahnutia dobrého stavu podzemných vôd najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti [účinnosti – neoficiálny preklad ] tejto smernice v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predĺženie termínov [lehôt – neoficiálny preklad ]v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8 tohto článku a s ohľadom na ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. j);

iii) …“

10.

Článok 4 ods. 1 písm. c) rámcovej smernice o vode stanovuje ciele kvality rámcovej smernice o vode aj pre chránené oblasti:

…“

13.

Článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vodách bez ohľadu na lehoty týkajúce sa povinnosti zlepšovania stavu vody za určitých podmienok pripúšťa odchýlenie sa od cieľov životného prostredia.

14.

Článok 5 rámcovej smernice o vodách upravuje evidenciu stavu vôd:

„1. Každý členský štát zabezpečí, aby sa pre každ[é] správne územie povodia alebo pre časť medzinárodnej oblasti povodí nachádzajúcej sa na jeho území uskutočnila:

a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené [najneskôr] do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Analýzy a prieskumy uvedené v odseku 1 budú prehodnotené a v prípade potreby aktualizované najneskôr do 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.“

15.

Bod 2.1 prílohy II rámcovej smernice o vode upravuje úvodný popis stavu útvarov podzemnej vody, ktorý predovšetkým obsahuje, „zhodnotenie… miery rizika, že nesplnia ciele, ktoré sú pre útvary podzemných vody stanovené v článku 4“. Bod 2.2. v určitých prípadoch stanovuje ďalší popis:

„Po úvodnom popise členské štáty uskutočnia ďalší popis tých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia potrebné podľa článku 11. Preto bude táto charakteristika zahŕňať príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby príslušné informácie o:

…

– …“

16.

Článok 11 ods. 1 rámcovej smernice o vode upravuje, aké opatrenia prijmú členské štáty pre dosiahnutie cieľov smernice:

„1. Každý členský štát zabezpečí pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení, so zreteľom na výsledky analýz požadovaných podľa článku 5, pre dosiahnutie cieľov stanovených podľa článku 4. …

2. Každý program opatrení bude zahŕňať ‚základné‘ opatrenia špecifikované v odseku 3, a v prípade potreby ‚doplnkové‘ opatrenia.

3. ‚Základné opatrenia‘ sú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť a ktoré pozostávajú z:

e)

regulácií odberu sladkej povrchovej a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody, vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania. Tieto regulácie sa budú pravidelne preverovať a podľa potreby aktualizovať. Členské štáty môžu vyňať z týchto regulácií odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody;

…

4. ‚Doplnkové opatrenia‘ sú opatrenia navrhnuté a zavedené dodatočne k základným opatreniam s cieľom dosiahnutia cieľov stanovených podľa článku 4. Časť B prílohy VI obsahuje otvorený zoznam takýchto opatrení.

…“

B.

–

existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, a je pravdepodobné, že budú ďalej existovať v dohľadnom čase, a

–

stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý, ako je definované v bode i).“

18.

Článok 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch sú ústrednými ustanoveniami ochrany lokality:

Prírodná zóna Doñana sa nachádza na juhozápade Pyrenejského polostrova, v španielskej autonómnej oblasti Andalúzia. Zahŕňa okrem iného národný park Doñana (založený v roku 1969) a prírodný park Doñana (nazývaný tiež prírodný park ochrany životného prostredia alebo tzv. preparque Doñana, založený v roku 1989 a rozšírený v roku 1997). Komisia v roku 2006 zapísala tri dôležité chránené územia, konkrétne ZECA/LIC ES0000024 Doñana, ( 5 ) ZECA/LIC ES6150009 Doñana Norte y Oeste ( 6 ) a ZEC ES6150012 Dehesa de Estero a Montes de Moguerina ( 7 ) do zoznamu území európskeho významu v stredomorskej biogeografickej oblasti. ( 8 ) Prvé z uvedených území je od roku 1987 osobitným chráneným územím v zmysle smernice o ochrane vtáctva. ( 9 )

20.

V územiach sa podľa štandardného formulára údajov nachádzajú prioritný typ biotopu 3170* – mediteránne dočasné tône, ako aj biotopy 92A0 – galériové lesy s vŕbou bielou ( Salix alba ) a topoľom bielym ( Populus alba ) a 92D0 – južné pobrežné galériové lesy a húštiny ( Nerio‑Tamaricetea a Securinegion tinctoriae ). Naproti tomu biotopy 91B0 – termofilné jaseňové lesy Fraxinus angustifolia a 9330 – lesy s Quercus suber sa nachádzajú len v dvoch územiach, nenachádzajú sa však v území ZEC ES6150012 „Dehesa del Estero y Montes de Moguer“.

21.

IV. Žalobné návrhy

24.

Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor

–

určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo zhoršovaniu stavu útvarov podzemnej vody v oblasti Doñana, nevykonalo dodatočné charakterizovanie tých útvarov, ktoré predstavujú riziko, pričom taktiež neurčilo potrebné opatrenia a tým, že nezahrnulo do programu opatrení Plan Hidrológico de la Demarcación Hidrográfica del Guadalquivir (Plán vodohospodárskeho manažmentu správneho územného povodia rieky Guadalquivir) primerané základné a doplnkové opatrenia, nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 1 písm. a) a bodom 2.1.2 prílohy V, z článku 5 v spojení s bodom 2.2 prílohy II a z článku 11 ods. 1, článku 11 ods. 3 písm. a), c) a e) a článku 11 ods. 4 rámcovej smernice o vode,

–

Až v duplike Španielsko výslovne navrhuje, aby Súdny dvor

–

vyhlásil žalobu za neprípustnú alebo ju prinajmenšom zamietol, ako aj

–

uložil žalujúcej inštitúcii povinnosť nahradiť trovy konania.

27.

A.

O žalobných návrhoch Španielska

30.

Španielsko v odpovedi na žalobu neuviedlo žiadne formálne návrhy, hoci podľa článku 124 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku toto podanie má obsahovať návrhy žalovaného. Skutočnosť, že Španielsko v replike podá formálne návrhy, nemôže odstrániť prípadné porušenie článku 124 ods. 1 písm. c), keďže replika podľa článku 126 ods. 1 môže odpoveď na žalobu iba doplniť. Článok 127 ods. 1 preto umožňuje uviesť nové dôvody počas konania, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. To isté musí platiť a fortiori v prípade návrhov.

31.

Treba však uznať, že rokovací poriadok neurčuje konkrétnu formu návrhov. Návrhy preto možno podávať nielen výslovne, ale aj konkludentne. Aj záver ukončujúci odpoveď na žalobu preto možno chápať ako konkludentný návrh. Pokiaľ v nej Španielsko konštatuje, že porušenia rámcovej smernice o vode a smernice o biotopoch, ktoré namieta Komisia, nie sú preukázané, tento členský štát implicitne žiada zamietnutie žaloby ako nedôvodnej.

34.

V tejto súvislosti treba najprv spresniť predmet žalobného dôvodu a potom požiadavky na preukázanie porušenia článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch predtým, než bude možné v tomto kontexte posúdiť tvrdenia účastníkov konania.

1. Predmet a prípustnosť žalobného dôvodu

35.

Komisia v tomto žalobnom dôvode tvrdí, že určité biotopy v troch chránených územiach označených podľa smernice o biotopoch boli poškodené úbytkom podzemnej vody. Tieto územia Komisia 19. júla 2006 zapísala do zoznamu území európskeho významu, a preto sa na ne podľa článku 4 ods. 5 od tohto okamihu vzťahuje článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

36.

Mimochodom, Španielsko vo svojej duplike tvrdí, že aj susedný útvar podzemnej vody je súčasťou rovnakého geologického útvaru, a to kolektora podzemnej vody Almonte‑Marismas. Oddelene od administratívneho členenia útvaru podzemnej vody Almonte‑Marismas bol evidovaný na účely uplatnenia rámcovej smernice o vode. Ak z tejto klasifikácie vyplynú nedorozumenia týkajúce sa rozsahu tohto žalobného dôvodu, spôsobilo ich samotné Španielsko. Na španielskej strane však v skutočnosti nič nesvedčí o nedorozumení.

2. Kritérium článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch

40.

Komisia Španielsku vytýka, že strpením odberu podzemnej vody v prírodnej zóne Doñana porušila článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Podľa tohto ustanovenia členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

41.

Komisia pritom na účely zistenia nesplnenia povinnosti v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch nemusí dokázať príčinnú súvislosť medzi činnosťou a poškodením týchto chránených území.

45.

Zjednodušené preukázanie nesplnenia povinnosti v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch má za následok, že z konštatovania nesplnenia povinnosti nevyplýva nevyhnutne definitívna nezlučiteľnosť spornej činnosti s článkom 6. Naopak, členský štát môže primeraným posúdením, ktoré spĺňa požiadavky článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, odstrániť akékoľvek dôvodné pochybnosti o tom, že daná činnosť má nepriaznivý vplyv na chránené územia. Alternatívne môže odôvodňovať činnosť podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. ( 24 )

46.

Je pravda, že takýto výklad článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch zakladá preskúmavacie povinnosti voči činnostiam, pri ktorých môže napokon vyjsť najavo, že nemajú nepriaznivý vplyv na chránené územia. To je však nevyhnutným dôsledkom rovnakej úrovne ochrany, ktorú poskytujú článok 6 ods. 2 a článok 6 ods. 3 Aj pri uplatnení článku 6 ods. 3 sa môže stať, že preskúmavané opatrenie napokon nemá nepriaznivý vplyv na ciele ochrany lokality.

47.

Táto úroveň ochrany je však odôvodnená ako prejav zásady predchádzania škodám, pretože len tak možno identifikovať a zabrániť plánom, projektom a iným činnostiam, ktoré majú nepriaznivý vplyv na lokality. ( 25 )

50.

Keďže smernica o biotopoch nechráni podzemné vody ako také, odber podzemnej vody priamo neporušuje článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

51.

Komisia Španielsku skôr vytýka, že odber vedie k poklesu podzemnej vody, čo zhoršuje najmä výskyt prioritného typu biotopu 3170* – mediteránne dočasné tône, ale aj iných typov biotopov súvisiacich s povrchovými vodami. V tejto súvislosti ide o typy biotopov 92A0 – galériové lesy s vŕbou bielou ( Salix alba ) a topoľom bielym ( Populus alba ), 92D0 – južné pobrežné galériové lesy a húštiny ( Nerio‑Tamaricetea a Securinegion tinctoriae ), ako aj 91B0 – termofilné lesy Fraxinus angustifolia . Komisia sa okrem toho odvoláva aj na typ biotopu 9330 – lesy s Quercus suber . Tieto typy biotopov sa s výnimkou dvoch posledných typov biotopov, ktoré sa nenachádzajú v území ZEC ES6150012 „Dehesa del Estero y Montes de Moguer“, vyskytujú vo všetkých sporných lokalitách. ( 26 )

52.

Španielsko namieta, že mnohé vody v dunách nezodpovedajú typu biotopu dočasných tôní. Poškodenie tohto typu biotopu je preto v skutočnosti vylúčené. Tento argument sa však obmedzuje na jednoduché tvrdenia, ktoré nie sú zlučiteľné s vedeckými dielami predloženými Komisiou a španielskymi údajmi uvedenými v štandardných formulároch, týkajúcimi sa chránených území, a nie sú navyše podložené vlastnými dôkazmi. Treba preto vychádzať z výskytu tohto typu biotopu.

56.

Komisia preto uviedla vedecky podložené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že v dôsledku odberu podzemnej vody poklesla úroveň hladiny podzemnej vody a z toho vyplývala pravdepodobnosť nepriaznivého vplyvu na výskyt uvedených typov biotopov v chránených územiach.

57.

Španielsko namieta, že podzemná voda má nepatrný význam pre zachovanie najmä dočasných tôní, keďže tie sú napájané predovšetkým zrážkovou vodou. Aj keby bolo toto tvrdenie správne, nevyplýva z toho, že úroveň hladiny podzemnej vody nezohráva žiadnu rolu. Táto rola má veľký význam v obdobiach chudobných na zrážky, lebo túto vodu môže potom naplniť len podzemná voda.

58.

Španielsko preto nevyvrátilo tvrdenie Komisie týkajúce sa pravdepodobnosti toho, že odber podzemnej vody v prírodnej rezervácii Doñana má nepriaznivý vplyv na uvedené chránené biotopy v chránených územiach.

Zákaz poškodenia automaticky neukladá povinnosť znížiť alebo zastaviť predchádzajúci odber podzemnej vody. Je pravda, že úroveň hladiny podzemnej vody by v dôsledku takéhoto opatrenia stúpla, respektíve situácia by sa zlepšila. Zákaz poškodenia však nie je príkaz na zlepšenie. Neukladá teda povinnosť zlepšiť stav chránených biotopov.

62.

Argument Komisie preto treba zamietnuť v rozsahu, v akom Komisia vyžaduje opatrenia na obnovenie alebo zlepšenie biotopov, ktoré – ako opakovane uviedlo Španielsko – boli nepriaznivo ovplyvnené dávno pred uplatniteľnosťou článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

63.

Pokiaľ však pokračujúca činnosť, akou je odber podzemnej vody, prispieva k ďalšiemu zhoršeniu stavu chráneného výskytu typov biotopov alebo druhov, článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch je uplatniteľný. Táto činnosť síce určitým spôsobom už skôr narušila chránené územie, ale toto predchádzajúce narušenie je vyčerpané nepriaznivými vplyvmi, ku ktorým došlo pred označením chráneného územia. Naproti tomu nové nepriaznivé vplyvy na chránené územie porušujú zákaz poškodenia.

64.

Okrem toho plán správy chráneného územia Doñana Norte y Oeste, vypracovaný španielskymi úradmi, ktorý Komisia vyhodnocuje v replike, opisuje stav ochrany pobrežných biotopov z dôvodu poklesu úrovne hladiny podzemnej vody ako „nepriaznivý‑zlý“. ( 37 ) Podľa definície priaznivého stavu ochrany v článku 1 písm. e) smernice o biotopoch to znamená, že územia zahŕňajúce tieto biotopy sa zmenšujú a ich dlhodobé udržanie je otázne. Samotné španielske úrady preto vychádzajú z toho, že stav týchto biotopov sa bude z dôvodu vývoja podzemných vôd ďalej zhoršovať.

68.

Komisia tým dostatočne preukázala pravdepodobnosť toho, že aktuálny odber podzemnej vody v prírodnej zóne Doñana od 19. júla 2006 spôsobil poškodenie chránených biotopov v troch chránených územiach.

c) Nevyvrátenie argumentov Španielskom

69.

Principiálne je teraz úlohou Španielska vyvrátiť dôkazy o tejto pravdepodobnosti. Keďže článok 6 ods. 2 a článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch poskytujú rovnakú úroveň ochrany, v tejto súvislosti treba uplatniť kritérium posudzovania vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. ( 38 ) Určitá činnosť je teda prípustná len za predpokladu, že príslušné orgány nadobudli istotu, že plán alebo projekt nebude mať trvalo nepriaznivý vplyv na integritu predmetnej lokality. O taký prípad ide, keď z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna rozumná pochybnosť, že tu takéto účinky nie sú. ( 39 )

73.

Španielsko teda nevyvrátilo argumenty Komisie. Potrebný je skôr komplexný vedecký výskum, ktorý stanovuje, kde sa od 19. júla 2006 vyskytovali spomínané typy biotopov v troch chránených územiach, a vylučuje, že odberom podzemnej vody boli nepriaznivo ovplyvnené na rozdiel od tvrdenia Komisie. ( 42 )

74.

Španielsko sa napokon odvoláva na socioekonomické záujmy na pokračovaní v odbere podzemnej vody. Takéto záujmy môžu naozaj odôvodňovať nepriaznivý vplyv na chránené územia podľa kritérií článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. ( 43 ) Toto odôvodnenie však predpokladá najprv adekvátne preskúmanie vplyvov odberu podzemnej vody na dotknuté chránené územia, ako aj splnenie ostatných predpokladov tohto ustanovenia. ( 44 ) Momentálne nedošlo ani k adekvátnemu preskúmaniu, takže toto tvrdenie Španielska nemôže mať úspech. Okrem toho Španielsko by v prípade nepriaznivého vplyvu na prioritný typ biotopu 3170* – mediteránne dočasné tône musela získať aj stanovisko Komisie.

4. Predbežný záver

75.

Podľa článku 5 ods. 1 rámcovej smernice o vode každý členský štát zabezpečí, aby sa pre každé správne územie povodia nachádzajúce sa na jeho území uskutočnilo preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na stav podzemných vôd, a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, čiže do 22. decembra 2004. článok 5 ods. 2 stanovuje, že analýzy a prieskumy uvedené v odseku 1 budú prehodnotené a v prípade potreby aktualizované najneskôr do 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, čiže do 22. decembra 2013, a následne každých šesť rokov.

78.

Bod 2.1 prílohy II rámcovej smernice o vode upravuje podrobnosti tohto úvodného popisu. Bod 2.2 stanovuje, že po úvodnom popise členské štáty uskutočnia ďalší popis tých útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska cieľa. Majú preto presnejšie vyhodnotiť mieru tohto rizika a identifikovať všetky opatrenia potrebné podľa článku 11.

1. Popis v plánoch vodohospodárskeho manažmentu

79.

Komisia zakladá tento žalobný dôvod najprv na tom, že Španielsko v súvislosti s plánom vodohospodárskeho manažmentu pre roky 2009 – 2015 nesprávne odhadlo riziko porušenia článku 4 rámcovej smernice o vode, keďže stav útvaru podzemnej vody Almonte‑Marismas charakterizovalo v tomto dokumente ako priaznivý. Plán pre roky 2016 – 2021 nenapravil tieto nezrovnalosti. Komisia uznáva, že rozdelenia na päť útvarov podzemnej vody, z ktorých tri vykazujú zlý kvantitatívny stav, umožňuje lepšie posúdenie situácie. Napriek tomu aj naďalej pretrvávajú nedostatky.

83.

Námietkam Komisie sa preto treba venovať podrobne a prípadne preskúmať, či ich vyvracajú plány vodohospodárskeho manažmentu.

2. Nesprávne posúdenie rizika v prvom pláne vodohospodárskeho manažmentu pre roky 2009 – 2015

84.

Nesporné skutočnosti svedčia o tom, že Španielsko v rámci plánu vodohospodárskeho manažmentu pre roky 2009 – 2015 nesprávne odhadlo riziko nesplnenia cieľov článku 4 rámcovej smernice o vode.

85.

88.

Zostáva teda konštatovať, že Španielsko v rámci prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu porušilo článok 5 rámcovej smernice o vode, pretože tento členský štát neurčil podľa bodu 2.1 prílohy II smernice riziko nesplnenia cieľa a nepredložil ďalší popis podľa bodu 2.2 prílohy II.

3. Druhý plán vodohospodárskeho manažmentu

89.

V čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku 29. júna 2016 však už platil plán vodohospodárskeho manažmentu pre roky 2016 – 2021 z 8. januára 2016.

90.

Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že Španielsko uznalo nedostatky druhého plánu vodohospodárskeho manažmentu, územné členenie útvaru podzemnej vody je správne, bodov merania je primálo a odhad odberu podzemnej vody je neúplný. Len posledné z týchto tvrdení je však dôvodné.

a) Uznanie porušenia Španielskom

94.

Komisia zastáva v replike názor, že Španielsko uznalo porušenie. Odvoláva sa pritom na to, že Confederación Hidrográfica del Guadalquivir (Hydrografická konfederácia Guadalquivir) začala konanie v záujme toho, aby sa vo vzťahu k predmetným trom útvarom podzemnej vody, ktoré sú v zlom kvantitatívnom stave, určilo „riziko, že sa nedosiahne dobrý kvantitatívny stav“. Nie je však zjavné, že toto konštatovanie stanovené vo vnútroštátnom práve zodpovedá ďalšiemu popisu podľa bodu 2.2 prílohy II rámcovej smernice o vode alebo že takýto popis by bez tohto konštatovania chýbal.

b) O územnom členení útvaru podzemnej vody

95.

98.

Okrem toho, ani dôkazy uvedené na preukázanie údajného porušenia nie sú presvedčivé.

99.

Komisia sa odvoláva na vyjadrenia v druhom pláne vodohospodárskeho manažmentu a v štúdii pre roky 2012 – 2013. Z týchto dokumentov predovšetkým vyplýva, že vo vzťahu k útvarom podzemnej vody La Rocina a Marismas de Doñana neexistuje ani jeden jediný bod merania úrovne hladiny podzemnej vody a vo vzťahu k všetkým piatim útvarom podzemnej vody je spolu iba približne 20 bodov merania. Z toho len štyri existovali pred rokom 2015.

100.

Komisia však v rozpore s článkom 57 ods. 4 rokovacieho poriadku tieto dokumenty nepredložila a ani nespresnila, kde v rámci uvedených dokumentov sa tieto vyjadrenia nachádzajú. Okrem toho vo všeobecnosti odkazuje na internetový portál španielskej vlády, ktorý umožňuje prístup ku geografickým informáciám, avšak nevysvetlila, ako sa dá na tomto portáli k predmetným informáciám dostať.

104.

Komisia na toto tvrdenie nereagovala.

105.

Námietky Komisie týkajúce sa bodov merania preto treba zamietnuť v celom rozsahu.

d) O nedostatkoch odhadu odberu

106.

109.

Španielsko teda porušilo článok 5 ods. 1 v spojení s bodom 2.2 prílohy II rámcovej smernice o vode, pretože v rámci odhadu odberu podzemnej vody nezohľadnilo odber pitnej vody a nelegálny odber.

D.

Zákaz zhoršenia stavu vody podľa článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) rámcovej smernice o vode

110.

Komisia vo svojom prvom žalobnom dôvode namieta, že Španielsko neprijalo opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo zhoršovaniu stavu útvarov podzemnej vody v prírodnej zóne Doñana.

Ďalej treba konštatovať, že výhrada Komisie sa týka výlučne zhoršenia kvantitatívneho stavu dotknutého vodného útvaru, ktoré podľa Komisie pramení v odbere podzemnej vody. Podľa dostupných dokumentov je síce problematický aj chemický stav podzemnej vody, najmä z dôvodu znečistenia dusičnanmi, ale Komisia v tejto súvislosti neuviedla žiadne námietky.

114.

Napokon treba poznamenať, že zistené nedostatky v popise stavu podzemnej vody v prírodnej zóne Doñana vzbudzujú pochybnosti o tom, že Španielsko prijalo potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu. V tejto súvislosti sa javí ako dôležité tak celkovo nesprávne posúdenie v prvom pláne vodohospodárskeho manažmentu, ako aj nezohľadnenie nelegálneho odberu podzemnej vody. Najmä tento druhý nedostatok navyše sťažuje komplexné posúdenie vývoja stavu podzemnej vody. Komisia to však jednako nedáva do súvislosti s výhradou zhoršenia, takže to nie je predmetom prejednávaného konania.

2. O zhoršení stavu vody

115.

Na účely preukázania zhoršenia stavu vody sa Komisia odvoláva jednak na zmeny v posúdení kvantitatívneho stavu podzemnej vody v prvých dvoch plánoch vodohospodárskeho manažmentu, a jednak uvádza argumenty týkajúce sa odberu podzemnej vody.

Predmetný vývoj však ešte nepreukazuje zhoršenie útvaru podzemnej vody. Rozdielne posúdenie kvantitatívneho stavu totiž spočíva v tom, že v súvislosti s prvým obdobím bol posúdený celý útvar podzemnej vody Almonte‑Marismas, avšak v súvislosti s druhým obdobím bol rozdelený na päť čiastkových útvarov podzemnej vody, z ktorých tri vykazujú zlý stav vody.

119.

Nič nesvedčí o tom, že stav týchto útvarov podzemnej vody bol lepší pred rozdelením. Argumenty oboch účastníkov konania skôr potvrdzujú, že tento zlý stav existoval už v prvom období a predtým, ale zhrnutím do jedného veľkého útvaru podzemnej vody ( 55 ) spolu s dvomi ďalšími útvarmi podzemnej vody bol zakrytý, čiže „rozriedený“.

120.

Komisia tak v replike uvádza, že už aj pri schválení prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu sa zvažovalo, že stav celého útvaru podzemnej vody Almonte‑Marismas sa kvalifikuje ako zlý. Tomu zodpovedá tvrdenie Španielska, podľa ktorého sa stav týchto útvarov podzemnej vody zakladá na využívaní územia, ktoré existovalo už pred uplatniteľnosťou rámcovej smernice o vode.

121.

Na tieto účely treba najprv objasniť, za akých podmienok ide o zhoršenie kvantitatívneho stavu útvaru podzemnej vody v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) rámcovej smernice o vode.

124.

Súdny dvor doposiaľ iba konštatoval, že aj útvary podzemnej vody v zlom stave sa môžu ďalej zhoršovať ( 56 ) a že prahová hodnota, pri ktorej prekročení sa konštatuje porušenie povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu vodného útvaru, musí byť čo najnižšia. ( 57 )

125.

Ďalej treba pripomenúť, že tento zákaz zhoršenia stavu vody má iný predmet ochrany ako zákaz poškodenia podľa smernice o biotopoch. Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch chráni určité biotopy a druhy, zatiaľ čo sporný zákaz zhoršenia stavu vody podľa článku 4 ods. 1 písm. b) bod i) rámcovej smernice o vode chráni kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody. Zo zisteného porušenia článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch preto automaticky nevyplýva porušenie článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) rámcovej smernice o vode.

126.

Tento rozpor je zjavný z dôvodu lehôt na prebratie týchto dvoch povinností. Na rozdiel od zákazu zhoršenia stavu vody, ktorý treba dodržiavať už od konca roku 2009, povinnosť zlepšovania stavu vody treba plniť až od roku 2015. Okrem toho článok 4 ods. 4 za určitých podmienok umožňuje predĺženie tejto prechodnej lehoty do roku 2027, pričom Španielsko túto možnosť aj využilo.

130.

Zákaz zhoršenia stavu vody pri zlom kvantitatívnom stave podzemnej vody preto nemôže požadovať pokles odberu podzemnej vody do takej miery, aby sa dosiahla rovnováha medzi odberom podzemnej vody a jej doplnením, čiže aby sa odoberalo menej vody, než vznikne. Požadovať môže len to, aby sa neodoberalo ešte viac vody ako doteraz, aby sa príčiny zlého stavu ešte viac nezhoršovali.

131.

Naproti tomu jednoduchý pokles úrovne hladiny podzemnej vody, teda úbytok zásob podzemnej vody, ešte nemožno považovať za zhoršenie stavu vody. Takýto pokles, resp. úbytok je totiž nevyhnutným následkom toho, keď je odber vody väčší ako jej dopĺňanie.

132.

Prejednávaný prípad svedčí o tom, že toto reštriktívne chápanie zákazu zhoršenia stavu sa s najväčšou pravdepodobnosťou zakladá na hospodárskych úvahách normotvorcu. V zmysle obáv Španielska by totiž okamžité ukončenie nadmerného odberu v roku 2009 viedlo k značným škodám, najmä v poľnohospodárstve. Naproti tomu prechodné lehoty umožňujú hľadať riešenia, ktoré zohľadňujú poľnohospodárske záujmy, napríklad prívod povrchových vôd z iných oblastí alebo technické opatrenia na šetrenie vody. Úlohou zákazu zhoršenia stavu vody je v tejto súvislosti zabrániť rozšíreniu škodlivých praktík, napríklad zvýšeného odberu podzemnej vody na účely zavlažovania ďalších plôch.

136.

Doplnenie definície dobrého kvantitatívneho stavu v bode 2.1.2 druhej vete prílohy V rámcovej smernice o vode nič nemení na tomto reštriktívnom výklade zákazu zhoršenia stavu vody. Podľa tohto ustanovenia hladina podzemnej vody v dobrom stave nepodlieha antropogénnym zmenám, t. j. zmenám spôsobeným človekom, ktoré by mali za následok (najmä):

–

nedosiahnutie environmentálnych cieľov podľa článku 4 pre súvisiace povrchové vody,

–

Uvedená charakteristika je kvalitatívnej povahy a v tejto súvislosti dopĺňa kvantitatívny prístup podľa bodu 2.1.2 prvej vety prílohy V rámcovej smernice o vode. Útvar podzemnej vody, ktorý spôsobuje porušenie jedného z týchto kritérií, sa nachádza v zlom stave nezávisle od kvantitatívneho prístupu.

139.

Zhoršenia povrchových vôd a suchozemských ekosystémov uvedené v druhej a tretej zarážke bodu 2.1.2 druhej vety prílohy V rámcovej smernice o vode však nemožno klásť na roveň so zhoršením kvantitatívneho stavu dotknutého útvaru podzemnej vody. Môžu porušovať iné zákazy zhoršenia podľa práva Únie, napríklad zákaz zhoršenia stavu povrchových vôd podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) rámcovej smernice o vode alebo zákaz poškodenia chránených území podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. V súvislosti so stavom útvarov podzemných vôd sú však takéto zhoršenia iba náznakmi toho, že daný útvar podzemnej vody sa nachádza v zlom stave.

140.

Takéto náznaky môžu navyše v určitých prípadoch svedčiť o tom, že kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody sa zhoršuje tým, že z dobrého stavu sa zmení na zlý. Nemožno vylúčiť ani to, že v určitých prípadoch môžu poukazovať na ďalšie zhoršenie útvaru podzemnej vody, ktorý už je v zlom kvantitatívnom stave. Na to však nestačia obyčajné zhoršenia povrchových vôd a suchozemských ekosystémov, keďže to sa očakáva pri ďalšom poklese úrovne hladiny podzemnej vody. Platí to tak pri nezmenenom odbere, ale aj vtedy, keď úroveň hladiny podzemnej vody klesá pomalšie, pretože odber sa zmiernil. Zhoršenia povrchových vôd a suchozemských ekosystémov svedčia o zhoršení kvantitatívneho stavu podzemnej vody až vtedy, ak postupujú tak rýchlo, že treba predpokladať nárast nadmerného odberu podzemnej vody.

Španielsko v odpovedi na žalobu nenamieta proti tomuto konkrétnemu tvrdeniu Komisie, ale vehementne zdôrazňuje, že existujúce problémy siahajú do obdobia pred uplatniteľnosťou rámcovej smernice o vode a že kompetentné orgány už vynaložili značné úsilie v prospech zlepšenia situácie.

144.

Španielsko však prinajmenšom vo vzťahu k útvarom podzemnej vody Rocina a Marismas uvádza, že miera odberu presahuje dostupné zdroje podzemnej vody, a to o 34 %, resp. 7 %. Komisia vo svojej replike zdôrazňuje, že správy predložené Španielskom v odpovedi na žalobu týkajúce sa stavu kolektora podzemnej vody v rokoch 2013 – 2017 poukazujú na nadmerné využívanie tohto kolektora. Španielsko v duplike pripúšťa, že v troch útvaroch podzemnej vody, ktoré sú v zlom stave, podzemná voda klesá viac, než by sa očakávalo len na základe menšieho množstva zrážok.

145.

Tento argument – podobne ako mnohé tvrdenia týkajúce sa zákazu poškodenia podľa smernice o biotopoch ( 62 ) – poukazuje na to, že stav prinajmenšom troch útvarov podzemnej vody je zlý. Tento zlý stav však presne ako pri zákaze poškodenia podľa smernice o biotopoch ešte neznamená, že stav sa zhoršil počas relevantného obdobia. ( 63 ) Španielsko skôr zastáva názor, že v mnohých aspektoch už došlo k zlepšeniam.

146.

149.

Komisia tým však demonštruje len to, že existujú dôkazy o zlom stave dotknutého útvaru podzemnej vody, nie však to, že tento stav sa naďalej zhoršuje.

150.

Aj túto skupinu argumentov Komisie, a teda aj výhradu zhoršenia, preto treba zamietnuť v celom rozsahu.

c) O odôvodnení zhoršenia

151.

Zhoršenie je teda odôvodniteľné len podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. ( 66 ) Španielsko však podľa vlastných tvrdení na pojednávaní toto odôvodnenie výslovne nevyužilo. Nie je preto potrebné ďalej skúmať jeho podmienky.

155.

Ak by teda Súdny dvor konštatoval zhoršenie podzemnej vody, toto zhoršenie nie je odôvodnené.

3. Predbežný záver

156.

Na základe úvah týkajúcich sa uplatnenia zákazu zhoršenia stavu vody však treba výhradu porušenia tohto zákazu zamietnuť.

159.

Článok 11 ods. 3 písm. a), c) a e) rámcovej smernice o vode spresňuje niektoré zo základných opatrení, ktoré sa majú zahrnúť do týchto programov opatrení. Odsek 4 sa vzťahuje na doplnkové opatrenia, ktoré sú navrhnuté a zavedené dodatočne k základným opatreniam.

160.

Presne tak ako ciele článku 4 rámcovej smernice o vode, aj výhrady zhrnuté v tomto žalobnom dôvode sa týkajú rôznych okruhov otázok.

161.

Komisia smeruje svoju kritiku prevažne na jednotlivé opatrenia na vytvorenie dobrého kvantitatívneho stavu dotknutého útvaru podzemnej vody, čiže na prebratie povinnosti zlepšovania stavu vody podľa článku 4 ods. 1 písm. b) bodu ii) rámcovej smernice o vode. Tieto námietky však nie sú presvedčivé (k tomu pozri 1. časť).

Program opatrení totiž musí byť spôsobilý zabezpečiť dobrý stav v rámci stanovených lehôt. Spôsob dosiahnutia tohto výsledku je v kompetencii členského štátu, pokiaľ tým neporušuje žiadne špecifické povinnosti vyplývajúce z práva Únie. Ak teda Komisia nepovažuje určitý program ako taký za vyhovujúci, musí preukázať, že opatrenia sú celkovo nedostatočné. Východiskom takejto námietky môže byť napríklad už zistené porušenie článku 5 rámcovej smernice o vode, pretože na základe neúplných informácií o útvare podzemnej vody je sotva možné vypracovať adekvátne opatrenia. Námietky Komisie sa však na toto nevzťahujú.

165.

Komisia skôr namieta voči jednotlivým opatreniam bez toho, aby preukázala, že tieto nedostatky celkovo znemožňujú dosiahnuť ciele článku 4 rámcovej smernice o vode. Komisia však môže osobitne namietať voči jednotlivým opatreniam v zásade len z dôvodu porušenia iných pravidiel. Námietky Komisie však nejdú týmto smerom a Komisia ani neodkazuje na špecifické požiadavky, ktoré by mohli vyplývať z článku 11 ods. 3 písm. a), c) a e), ako aj z článku 4 rámcovej smernice o vode.

166.

Už len preto je tento žalobný dôvod nedôvodný.

167.

b) Pridelenie prostriedkov

170.

Komisia kritizuje aj pridelenie prostriedkov. Až 50 % rozpočtu je určeného na zlepšovanie a konsolidáciu plánov vodohospodárskeho manažmentu, ale len 0,34 % na uzavretie nelegálnych studní a 1,12 % na kontrolu. Komisia však nevysvetlila, na základe akých kritérií sa má preskúmať adekvátnosť pridelenia prostriedkov, nehovoriac o preukázaní porušenia takýchto kritérií.

171.

Z tvrdenia Španielska týkajúceho sa kontrolných opatrení a sankčných opatrení po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku mimochodom vyplýva, že boli vykonané kontroly a sankcionované porušenia v značnom rozsahu.

c) Prívod povrchových vôd na účely zavlažovania

175.

Argument Komisie, že stav ekosystémov závislých od podzemnej vody sa transportom vody nezlepší, je málo presvedčivý. V prípade, že transport povrchových vôd zmierni spotrebu podzemnej vody a možno prostredníctvom vsakovania dokonca prispeje k tvorbe podzemnej vody, je to totiž v prospech týchto ekosystémov.

176.

Komisia okrem toho tvrdí, že v očakávaní tohto prívodu vody došlo k ešte väčšiemu odberu podzemnej vody, a v tejto súvislosti odkazuje na časovo obmedzené povolenie zavlažovania poľnohospodárskych plôch s rozlohou 504 hektárov. Podľa nesporných tvrdení Španielska však v tejto súvislosti ide o plochy, ktoré už boli doposiaľ zavlažované, a len regulovali ich situáciu.

177.

Komisia napokon namieta, že ešte nie je k dispozícii infraštruktúra potrebná na transport vody. Z povahy programu opatrení však vyplýva, že ho treba realizovať postupne, aby sa do určitého času podarilo dosiahnuť sledovaný cieľ.

Takýto nepriaznivý vplyv na chránené typy biotopov podľa smernice o biotopoch má význam z hľadiska programu opatrení podľa článku 11 rámcovej smernice o vode, pretože členské štáty podľa článku 4 ods. 1 písm. c), článku 6 a prílohy IV rámcovej smernice o vode musia popri všeobecných cieľoch kvality vody dosiahnuť aj súlad so všetkými normami a cieľmi dotknutých chránených území do roku 2015. Predmetom programu opatrení preto musí byť aj ukončenie už zisteného zhoršenia chránených typov biotopov, akými sú dočasné tône. ( 69 )

181.

Táto špecifická povinnosť sa odlišuje od povinnosti prijať opatrenia na dosiahnutie všeobecne dobrého stavu vôd, pretože vyžaduje ochranu určitých biotopov v rámci stanovených chránených území. Skutočnosťou, že Komisia nevysvetlila, prečo sú opatrenia celkovo nedostatočné na zabezpečenie dobrého kvantitatívneho stavu podzemnej vody v prírodnej zóne Doñana, preto nie je dotknutá táto špecifická povinnosť.

182.

Naopak, v tejto súvislosti stačí, že Komisia už preukázala pravdepodobnosť významného vplyvu na chránené biotopy v chránených územiach podľa smernice o biotopoch. Táto pravdepodobnosť sa týka najmä výskytu prioritného typu biotopu 3170* – mediteránne dočasné tône, v blízkosti Matalascañas.

183.

186.

Španielsko teda porušilo článok 11 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. c) rámcovej smernice o vode, lebo program opatrení plánu vodohospodárskeho manažmentu pre roky 2016 – 2021 nestanovuje žiadne opatrenia na zabránenie nepriaznivému vplyvu na chránené typy biotopov v chránenom území ZEPA/LIC ES0000024 Doñana v dôsledku odberu vody pre potreby Matalascañas.

VI. O trovách

187.

Návrh Komisie týkajúci sa trov konania a neexistencia takéhoto návrhu zo strany Španielska nemá prakticky žiadny význam. Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku totiž každý účastník konania znáša vlastné trovy konania, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, ako je to v prejednávanej veci.

VII. Návrh

3.

Španielske kráľovstvo tým, že program opatrení v Plan Hidrológico del Guadalquivir 2016 – 2021 (hydrologický plán povodia Guadalquivir 2016 – 2021) nestanovuje žiadne opatrenia na zabránenie nepriaznivému vplyvu na chránené typy biotopov v chránenom území ZEPA/LIC ES0000024 Doñana v dôsledku odberu vody pre potreby Matalascañas, porušilo článok 11 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. c) smernice 2000/60.

4.

Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

5.

Európska komisia a Španielske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

( 7 ) Https://natura2000.eea.europa.eu/Natura2000/SDF.aspx?site=ES6150012&release=10.

( 8 ) Rozhodnutie Komisie 2006/613/ES z 19. júla 2006, ktorým sa v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS prijíma zoznam území európskeho významu pre stredomorskú biogeografickú oblasť [oznámené pod číslom K(2006) 3261] ( Ú. v. EÚ L 259, 2006, s. 1 ).

( 9 ) Https://natura2000.eea.europa.eu/Natura2000/SDF.aspx?site=ES0000024&release=10, bod 1.7.

( 10 ) Real Decreto 355/2013, de 17 de mayo, por el que se aprueba el Plan Hidrológico de la Demarcación Hidrográfica del Guadalquivir ( Boletín Oficial del Estado č. 121 z 21. mája 2013, Sec. I, s. 38229).

( 11 ) TABLA T.II.1. – bod 0551.

( 12 ) TABLA T.VI.5.

( 19 ) Pozri moje návrhy vo veciach Komisia/Bulharsko (Kaliakra) ( C‑141/14 , EU:C:2015:528 , bod 86 ) a Komisia/Grécko (Kyparissia) ( C‑504/14 , EU:C:2016:105 , bod 40 ).

( 20 ) Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging ( C‑127/02 , EU:C:2004:482 , bod 59 ); z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK ( C‑243/15 , EU:C:2016:838 , bod 42 ), a z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 120 ).

( 21 ) Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging ( C‑127/02 , EU:C:2004:482 , bod 43 ); zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 111 ); a z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 134 ).

( 22 ) Rozsudky zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 114 ), a z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 120 ).

( 23 ) Rozsudky z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko (Alto Sil) ( C‑404/09 , EU:C:2011:768 , bod 142 ); zo 14. januára 2016, Komisia/Bulharsko (Kaliakra) ( C‑141/14 , EU:C:2016:8 , bod 58 ), a z 10. novembra 2016, Komisia/Grécko (Kyparissia) ( C‑504/14 , EU:C:2016:847 , bod 29 ). Pozri rozsudky zo 14. januára 2016, Grüne Liga Sachsen a i. ( C‑399/14 , EU:C:2016:10 , bod 42 ), a zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:882 , bod 85 ).

( 29 ) Príloha A.26 [s. 1259] žaloby.

( 30 ) Tragsatec, Seguimiento por teledetección de la superficie inundada de las lagunas de los mantos eólicos de Doñana y de la masa vegetal de su entorno (máj 2016), s. 53, (príloha B.9 [s. 1195 {1247}] odpovede na žalobu).

( 31 ) TRICK, T., CUSTODIO, E.: Hydrodynamic characteristics of the western Doñana Region (area of El Abalario), Huelva, Spain. In: Hydrogeology Journal 2004, 12: 321 – 335, CUSTODIO, E., MANZANO, M., MONTES, C.: Perspectiva general del papel y gestión de las aguas subterráneas en el Área de Doñana, Sudoeste de España. In: Boletín Geológico y Minero , 2008, 119(1): 81 – 92 (príloha A.22 [s. 943] k žalobe), a CUSTODIO E., MANZANO M., MONTES C.: Las aguas subterráneas en Doñana: Aspectos ecológicos y sociales . Agencia Andaluza del Agua, Consejería de Medio Ambiente, 2009 (príloha A.23 [s. 956] k žalobe).

( 32 ) CUSTODIO, E. a i.: c. d. v poznámke pod čiarou 31, s. 192 [s. 1147].

( 33 ) Pozri bod 45 vyššie a moje návrhy, ktoré som predniesla vo veci Komisia/Bulharsko (Kaliakra) ( C‑141/14 , EU:C:2015:528 , bod 134 ).

( 34 ) Pozri rozsudok z 9. júla 2020, Naturschutzbund Deutschland ‑ Landesverband Schleswig‑Holstein ( C‑297/19 , EU:C:2020:533 , bod 48 ), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Stadt Papenburg ( C‑226/08 , EU:C:2009:440 , bod 59 a nasl., najmä bod 65).

( 41 ) SOUSA MARTÍN, A., GARCÍA MURILLO, P.: Historia ecológica y evolución de las lagunas peridunales del Parque Nacional de Doñana . Serie Técnica „Naturaleza y Parques Nacionales“, Editada por el Organismo Autónomo Parques Nacionales, Ministerio de Medio Ambiente.

( 42 ) Pozri v súvislosti s požiadavkami na takýto výskum rozsudok zo 7. novembra 2018, Holohan a i. ( C‑461/17 , EU:C:2018:883 , body 37 až 40 ).

( 43 ) Pozri rozsudky z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko (Alto Sil) ( C‑404/09 , EU:C:2011:768 , body 156 a 192 ), a z 10. novembra 2016, Komisia/Grécko (Kyparissia) ( C‑504/14 , EU:C:2016:847 , bod 30 ), ako aj moje návrhy vo veciach Komisia/Bulharsko (Kaliakra) ( C‑141/14 , EU:C:2015:528 , bod 134 ) a Komisia/Grécko (Kyparissia) ( C‑504/14 , EU:C:2016:105 , bod 58 ).

( 44 ) Rozsudky z 20. septembra 2007, Komisia/Taliansko (Santa Caterina) ( C‑304/05 , EU:C:2007:532 , bod 83 ); zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 191 ), a z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 150 ).

( 45 ) Memoria z mája 2013, oddiel 1.2.4.1. (s. 3).

( 46 ) Instituto Geológico y Minero de España, Evaluación de impactos de las extracciones en el acuífero de Almonte Marismas en la zona del Plan Especial de ordenación de los regadíos de la Corona Forestal de Doñana, (2009) (príloha A.5 k žalobe), a správa španielskej Consejo Superior de Investigaciones Científicas (Najvyššia rada vedeckého výskumu) adresovaná andalúzskemu ombudsmanovi (príloha A.26).

( 53 ) Rozsudok z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen ( C‑535/18 , EU:C:2020:391 , body 72 a 73 ).

( 54 ) Rozsudky z 11. septembra 2012, Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias a i. ( C‑43/10 , EU:C:2012:560 , body 53 a 56 ), a zo 4. mája 2016, Komisia/Rakúsko (Rieka Schwarze Sulm) ( C‑346/14 , EU:C:2016:322 , bod 49 ).

( 55 ) O tom pozri body 21 a 22 vyššie.

( 56 ) Rozsudky z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland ( C‑461/13 , EU:C:2015:433 , bod 69 ), a z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen ( C‑535/18 , EU:C:2020:391 , body 97 a 98 , ako aj 110).

( 57 ) Rozsudky z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland ( C‑461/13 , EU:C:2015:433 , bod 67 ), a z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen ( C‑535/18 , EU:C:2020:391 , bod 101 ).

( 58 ) Pozri bod 22 vyššie.

( 65 ) S. 19 prílohy VIII k druhému plánu vodohospodárskeho manažmentu.

( 66 ) Rozsudky z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland ( C‑461/13 , EU:C:2015:433 , bod 50 ); zo 4. mája 2016, Komisia/Rakúsko (Rieka Schwarze Sulm) ( C‑346/14 , EU:C:2016:322 , bod 64 ), a z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen ( C‑535/18 , EU:C:2020:391 , bod 75 ).

( 67 ) O tom pozri bod 90 vyššie.

( 68 ) MANZANO, M., CUSTODIO, E.: El acuífero de Doñana y su relación con el medio natural. In: GARCÍA NOVO, F., MARÍN, C. (eds.): Doñana, Agua y Biosfera . Confederación hidrográfica del Guadalquivir, Ministerio de Medio Ambiente, Madrid, 2016, s. 133 (137) (príloha A.21 [S. 932] žaloby); správa španielskej Najvyššej rady vedeckého výskumu andalúzskemu ombudsmanovi (príloha A.26 [s. 1259 {1262}] žaloby); Tragsatec, Seguimiento por teledetección de la superficie inundada de las lagunas de los mantos eólicos de Doñana y de la masa vegetal de su entorno (máj 2016), s. 53, <príloha B.9 [s. 1195 (1247)] vyjadrenia k žalobe>.

( 69 ) Pozri bod 48 a nasl. vyššie.

( ) Pozri body 73 a 74 vyššie.