C-729/19

62019CC0729

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 12. novembra 2020 ( 1 )

Vec C‑729/19

TKF

Za akých okolností (ak vôbec) môže byť rozsudok o výživnom vydaný vnútroštátnym súdom pred vstupom danej krajiny do Európskej únie uznaný v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti? ( 2 ) To je v podstate otázka, ktorú v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania kladie Court of Appeal in Northern Ireland (Odvolací súd Severného Írska, Spojené kráľovstvo).

2.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa teda týka uznávania a výkonu v Spojenom kráľovstve v prípade rozhodnutí vo veciach vyživovacej povinnosti vydaných v Poľsku pred jeho vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 a pred začatím uplatňovania nariadenia č. 4/2009, čo bolo 18. júna 2011. Skôr než preskúmam skutkové okolnosti tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, musím najprv uviesť príslušné legislatívne ustanovenia.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

ak sa konanie v členskom štáte pôvodu začalo po nadobudnutí platnosti [Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32 ; ďalej len ‚Bruselský dohovor‘)] alebo Lugánskeho dohovoru [o právomoci a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 319, 1988, s. 9 ; ďalej len ‚Luganský dohovor‘)] pre členský štát pôvodu, ako aj pre dožiadaný členský štát,

b)

vo všetkých ostatných prípadoch, ak sa právomoc založila na kritériách, ktoré sú v súlade s kritériami upravenými v kapitole II alebo v dohovore platnom medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom v čase začatia konania.“

2. Nariadenie č. 4/2009

4.

Odôvodnenia 31, 44 a 47 nariadenia č. 4/2009 stanovujú:

(47)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Tým však nie je dotknutá možnosť Spojeného kráľovstva oznámiť v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu svoj záujem akceptovať toto nariadenie po jeho prijatí.“

5.

Článok 2 ods. 1 bod 1 nariadenia č. 4/2009 nazvaný „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

1.

Článok 75 nariadenia č. 4/2009, nazvaný „Prechodné ustanovenia“, stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje iba na konania začaté, súdne zmiery schválené alebo uzavreté a verejné listiny vyhotovené odo dňa začatia jeho uplatňovania s výhradou odsekov 2 a 3.

2. Oddiely 2 a 3 kapitoly IV sa uplatňujú na:

a)

rozhodnutia vydané v členských štátoch pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, ktorých uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti sa navrhuje od uvedeného dňa;

b)

Podľa článku 76 nariadenia č. 4/2009 sa nariadenie s výnimkou článku 2 ods. 2, článku 47 ods. 3, článkov 71, 72 a 73 uplatňuje od 18. júna 2011 za predpokladu, že Haagsky protokol sa k tomuto dátumu uplatňuje v Únii.

3. Rozhodnutie 2009/451/ES

10.

V súlade s článkom 2 rozhodnutia Komisie 2009/451/ES z 8. júna 2009 o úmysle Spojeného kráľovstva prijať nariadenie (ES) č. 4/2009 ( 4 ) uvedené nariadenie nadobudlo v Spojenom kráľovstve účinnosť 1. júla 2009.

4. Rozhodnutie 2009/941/ES

11.

III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej

13.

TKF a AKF, obaja poľskí štátni príslušníci, uzavreli v Poľsku manželstvo v roku 1991. Narodili sa im dvaja synovia. Dňa 1. apríla 1999 vydal poľský súd rozhodnutie o výživnom v prospech AKF a v neprospech TKF. Ďalšie konanie vo veci výživného prebehlo na poľských súdoch od decembra 2002 do februára 2003. V tomto konaní boli vydané uznesenia, ktoré vnútroštátny súd opisuje ako „aktualizované uznesenia o výživnom“ zo 14. februára 2003, pričom ide o „variácie pôvodných uznesení vydaných 1. apríla 1999“ tým istým súdom. ( 6 )

14.

TKF a AKF sa rozviedli v roku 2004. O dva roky neskôr, v auguste 2006, TKF odišiel do Severného Írska, kde sa odvtedy stále zdržiava.

15.

High Court of Justice in Northern Ireland, Queen’s Bench Division (Vrchný súd Severného Írska, oddelenie Queen’s Bench) však túto žalobu zamietol s odôvodnením, že nariadenie č. 4/2009 neobsahuje ustanovenie, ktoré by obmedzovalo jeho časové uplatnenie na súdne uznesenia o výživnom vydané v Poľsku len na obdobie po vstupe Poľska do EÚ. Navyše keby sa neuplatnil článok 75 ods. 2 nariadenia č. 4/2009, keďže Poľsko je zmluvným štátom Haagskeho protokolu, kapitola VII nariadenia č. 4/2009 sa na základe článku 75 ods. 3 na prejednávanú vec neuplatní. High Court Justice in Northern Ireland, Queen’s Bench Division (Vrchný súd Severného Írska, oddelenie Queen’s Bench) v dôsledku toho rozhodol, že rozhodnutia poľského súdu boli správne zaregistrované a vykonané na základe tejto kapitoly. TFK následne podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie na Court of Appeal in Northern Ireland (Odvolací súd Severného Írska) (ďalej len „vnútroštátny súd“).

18.

Vnútroštátny súd sa teda zaoberá problematikou správneho časového uplatnenia nariadenia č. 4/2009 na účely registrácie a vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutí o výživnom a problematikou uplatniteľnosti článku 75 ods. 2 na rozhodnutia vydané v zmluvných štátoch Haagskeho protokolu. V tejto súvislosti má vnútroštátny súd pochybnosti o uplatniteľnosti nariadenia č. 4/2009 na rozhodnutia o výživnom vydané v Poľsku pred jeho vstupom do EÚ a o tom, či Magistrates’ Court for Petty Sessions Sessions District of Belfast and Newtownabbey (Obvodný súd Belfast a Newtownabbey,) mal právomoc zaregistrovať príslušné rozhodnutia na základe niektorého ustanovenia článku 75 nariadenia č. 4/2009.

Vzhľadom na to, že Poľsko je v súčasnosti členským štátom Európskej únie, ktorý je viazaný Haagskym protokolom, môžu byť rozhodnutia o výživnom prijaté súdom v Poľsku v rokoch 1999 a 2003, teda predtým, ako sa Poľsko stalo členským štátom Európskej únie, v súčasnosti zaregistrované a vymáhané v inom členskom štáte EÚ podľa niektorej časti [nariadenia č. 4/2009], a najmä:

a)

podľa článku 75 ods. 3 a článku 56 [nariadenia č. 4/2009];

b)

podľa článku 75 ods. 2 a kapitoly IV oddielu 2 [nariadenia č. 4/2009];

c)

Ako bolo uvedené na pojednávaní, tento návrh na začatie prejudiciálneho konania môže byť, nanešťastie, úplne poslednou vecou zo Severného Írska, ktorú môže Súdny dvor priamo prejednať. Spojené kráľovstvo totiž opustilo Európsku úniu o polnoci (SEČ) 31. januára 2020. Môžem však poukázať na to, že podľa ustanovení článku 86 ods. 2 a článku 89 ods. 1 dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu ( 7 ) bude rozsudok Súdneho dvora pre Spojené kráľovstvo (vrátane Severného Írska) naďalej v plnom rozsahu záväzný bez ohľadu na dátum vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora.

V. Analýza

A.

Prvá otázka

22.

Prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má výnimka z časovej pôsobnosti nariadenia č. 4/2009, upravená v článku 75 ods. 2 nariadenia č. 4/2009, vykladať v tom zmysle, že platí len pre „rozhodnutia“ vydané vnútroštátnymi súdmi v štátoch, ktoré už v čase ich vydania boli členmi EÚ.

26.

Keďže medzi týmito dvoma nariadeniami v podstate existuje kontinuita, dalo sa očakávať, že nariadenie č. 4/2009 upraví rozhodnutia vo veciach výživného vydané v členských štátoch pred začiatkom uplatňovania posledného uvedeného nariadenia od 18. júna 2011. ( 10 ) Ako teraz ukážem, odráža sa to v prechodných ustanoveniach článku 75 nariadenia č. 4/2009. Hlavnou otázkou však zostáva, či je možné vykladať tieto ustanovenia v tom zmysle, že sa so spätnou účinnosťou uplatnia na rozhodnutia vydané vnútroštátnymi súdmi pred vstupom príslušných štátov do Únie. Je to kľúčová otázka, ktorou sa teraz budem zaoberať.

27.

Článok 75 ods. 1 najprv stanovuje, že nariadenie sa s výhradou odsekov 2 a 3 vzťahuje iba na konania začaté, súdne zmiery schválené alebo uzavreté a verejné listiny vyhotovené odo dňa začatia jeho uplatňovania. Článok 75 ods. 3 sa zaoberá prechodnými dojednaniami v súvislosti so spoluprácou medzi ústrednými orgánmi a na účely prvej otázky nie je relevantný, hoci možný vplyv tohto ustanovenia navrhujem preskúmať pri posudzovaní druhej otázky.

28.

Článok 75 ods. 2 nariadenia č. 4/2009 – a najmä článok 75 ods. 2 písm. a) – má však ústredný význam a upravuje dve mierne odlišné situácie. Po prvé článok 75 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 4/2009 stanovuje, že oddiel 2 (ktorý obsahuje články 23 až 38 uvedeného nariadenia a vzťahuje sa na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom) a oddiel 3 (ktorý zahŕňa články 39 až 43 uvedeného nariadenia a obsahuje spoločné ustanovenia pre všetky rozhodnutia) sa uplatnia na „rozhodnutia vydané v členských štátoch pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, ktorých uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti sa navrhuje od uvedeného dňa“. ( 11 )

32.

Ako poľská vláda v tomto smere uviedla v ústnych pripomienkach na pojednávaní zo 14. októbra 2020, je pravda, že článok 66 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 44/2001 stanovuje, že rozsudky vydané po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia musia byť uznané a vykonané v súlade s kapitolou III tohto nariadenia, „ak sa konanie v členskom štáte pôvodu začalo po nadobudnutí platnosti Bruselského [dohovoru] alebo Lugánskeho dohovoru pre členský štát pôvodu, ako aj pre dožiadaný členský štát“.

33.

Ako však Súdny dvor veľmi jasne uviedol v rozsudku z 21. júna 2012, Wolf Naturprodukte ( C‑514/10 , EU:C:2012:367 , bod 34 ), na založenie pôsobnosti konkrétneho nariadenia na účely uznania a výkonu rozsudku je nevyhnutné, aby v čase vydania tohto rozsudku bolo nariadenie č. 44/2001 účinné tak v členskom štáte pôvodu, ako aj v dožiadanom členskom štáte, v ktorom má dôjsť k uznaniu a výkonu.

34.

Inými slovami, pokiaľ ide o prejednávanú vec, v prvom rade treba poukázať na to, že konanie sa začalo v čase, keď sa Luganský dohovor v Poľsku neuplatňoval, lebo rozhodnutie o výživnom je z 1. apríla 1999. ( 12 ) Je síce na vnútroštátnom súde, aby určil, či boli návrhy na aktualizovanie pôvodného rozhodnutia skutočne podané presne v tom istom konaní – ako naznačuje výraz „aktualizovať“ –, no skutočnosť, že Luganský dohovor sa v Poľsku začal uplatňovať, keď boli tieto návrhy podané, v každom prípade nie je podstatná, lebo posledné rozhodnutia boli vydané 14. februára 2003, t. j. v čase, keď Poľsko ešte nebolo členským štátom Európskej únie.

38.

Z toho vyplýva, že uplatnenie zjednodušených pravidiel uznávania a výkonu, ktoré chránia navrhovateľa najmä tým, že mu umožňujú dosiahnuť rýchly, istý a účinný výkon rozsudku vydaného v jeho prospech v členskom štáte pôvodu, je odôvodnené len v rozsahu, v akom bol rozsudok, o ktorého uznanie alebo výkon sa žiada, vydaný v súlade s pravidlami právomoci, ktoré sú spôsobilé chrániť záujmy odporcu. Taká ochrana však pravdepodobne nebude zaručená, ak bolo rozhodnutie vydané v štáte, v ktorom sa nariadenie č. 44/2001 neuplatňovalo v čase začatia konania, v ktorom bolo dotknuté rozhodnutie vydané, a to najmä z toho dôvodu, že súd v tom čase nemal povinnosť zabezpečiť, aby pravidlá upravujúce samotnú právomoc súdu boli založené na pravidlách právomoci uvedených v článku 3 a oddieloch 2 až 7 kapitoly II uvedeného nariadenia.

39.

Súdny dvor to naposledy konštatoval vo svojom rozsudku z 21. júna 2012, Wolf Naturprodukte ( C‑514/10 , EU:C:2012:367 ), kde uviedol, že rakúsky rozsudok z roku 2003 nemôže byť vykonaný v Českej republike v roku 2007 na základe ustanovení nariadenia č. 44/2001, lebo uvedené nariadenie nebolo v Českej republike účinné v čase vydania rozsudku rakúskymi súdmi. ( 14 )

40.

Vzhľadom na tieto úvahy sa teda domnievam, že výnimku z časovej pôsobnosti nariadenia č. 4/2009, ktorú upravuje jeho článok 75 ods. 2, treba vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na „rozhodnutia“ vydané súdmi v štátoch, ktoré v čase vydania týchto rozhodnutí už boli členskými štátmi EÚ.

43.

Na úvod môžem pripomenúť, že v súlade s článkom 76 nariadenia č. 4/2009 sa nariadenie uplatňuje s účinnosťou od 18. júna 2011 okrem výnimiek uvedených v článku 2 ods. 2, článku 47 ods. 3 a článkoch 71, 72 a 73. Okrem toho jediné výnimky z tohto pravidla normotvorca Únie výslovne upravil v článku 75 ods. 2 a 3 nariadenia č. 4/2009. Za týchto okolností sa domnievam, že tieto ustanovenia sú ako jediné relevantné na účely odpovede na druhú prejudiciálnu otázku.

44.

Z mojej odpovede na prvú otázku vnútroštátneho súdu však vyplýva, že článok 75 ods. 2 nariadenia č. 4/2009 nie je možné uplatniť na rozhodnutia vydané v štátoch, ktoré ešte neboli členmi EÚ v čase vydania týchto rozhodnutí. Ak je tento výklad článku 75 ods. 2 nariadenia č. 4/2009 správny, bolo by predsa len trochu nepravdepodobné, že nepriamym účinkom vedľajších ustanovení článku 75 ods. 3 nariadenia č. 4/2009 by mohlo byť uľahčenie uznávania a výkonu rozhodnutí vydaných súdom v určitom štáte pred jeho vstupom do Únie. Dospel som k záveru, že toto ustanovenie nie je možné vykladať ani v tomto zmysle. Tento názor mám z nasledujúcich dôvodov.

45.

Po prvé zo znenia článku 75 ods. 3 nariadenia č. 4/2009 vyplýva, že ustanovenia kapitoly VII uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú spolupráce medzi ústrednými orgánmi, sa vzťahujú na dožiadania a žiadosti doručené ústrednému orgánu odo dňa začatia uplatňovania nariadenia č. 4/2009 bez ďalšieho obmedzenia. Podľa definície uvedenej v článku 2 ods. 1 bode 1 nariadenia č. 4/2009 výraz „rozhodnutie“ označuje aj rozhodnutia vo veciach vyživovacej povinnosti vydané v treťom štáte v rámci uvedenej kapitoly VII.

49.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa preto domnievam, že na základe článku 75 nariadenia č. 4/2009 ani iného ustanovenia uvedeného nariadenia nie je možné dosiahnuť uznanie a výkon rozhodnutia vydaného súdom v určitom štáte pred jeho vstupom do Únie v súlade s pravidlami upravenými v nariadení č. 4/2009. Z toho teda vyplýva, že rozsudky vydané poľskými súdmi pred vstupom Poľska do Európskej únie nemôžu byť uznané a vykonané na tomto základe.

VI. Návrh

50.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Court of Appeal in Northern Ireland (Odvolací súd Severného Írska, Spojené kráľovstvo), takto:

1.

( 4 ) Ú. v. EÚ L 149, 2009, s. 73 .

( 5 ) Ú. v. EÚ L 331, 2009, s. 17 .

( 6 ) Zo spisu však nie je úplne jasné, či konanie v rokoch 2002 – 2003 bolo úplne novým konaním alebo či (čo je zrejme pravdepodobnejšie) bolo „aktualizované“ uznesenie o výživnom výsledkom nových návrhov podaných v rokoch 2002 – 2003 v súvislosti s predchádzajúcim konaním z roku 1999. Túto otázku musí v konečnom dôsledku preskúmať vnútroštátny súd.

( 7 ) Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7 .

( 8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2014, L ( C‑656/13 , EU:C:2014:2364 , bod 38 ).

( 9 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2020, FX (Zastavenie núteného výkonu pohľadávky na výživnom) ( C‑41/19 , EU:C:2020:425 , bod 33 ).

( 16 ) Pozri bod 38 vyššie.

( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 2017, S. ( C‑283/16 , EU:C:2017:104 , bod 40 ).

( 18 ) Článok 51 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 4/2009.

( 19 ) Článok 51 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 4/2009.

( ) Článok 56 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 4/2009.