C-735/19

62019CC0735

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 10. septembra 2020 ( 1 )

Vec C‑735/19

Euromin Holdings (Cyprus) Limited

Ak investor nadobudne v spoločnosti také množstvo podielov, ktoré mu do budúcnosti zabezpečí kontrolu nad jej podnikateľskou činnosťou, neovplyvní to len jej obchodné vedenie, ale aj jej akcionárov. Títo akcionári sa totiž nerozhodli investovať za takýchto podmienok, a preto prípadne už nechcú vlastniť podiely v tejto spoločnosti. Z tohto dôvodu európska smernica o prevzatiach ( 2 ) investorovi, ktorý získa kontrolu nad spoločnosťou – takzvanému navrhovateľovi – ukladá povinnosť navrhnúť zostávajúcim menšinovým akcionárom prevzatie ich akcií za primeranú cenu. Za primeranú sa v tomto ohľade podľa smernice považuje najvyššia cena zaplatená navrhovateľom za cenné papiere spoločnosti počas určitého obdobia pred jej prevzatím.

2.

Predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania v tomto konaní je otázka, či a za akých podmienok môžu členské štáty navrhovateľovi uložiť povinnosť, aby zostávajúcim akcionárom zaplatil inú, ako najvyššiu cenu zaplatenú navrhovateľom. Niektorými hľadiskami tejto problematiky sa už Súdny dvor zaoberal v rámci iného konania. ( 3 )

3.

Na druhej strane vzniká otázka, či a v prípade kladnej odpovede, aké nároky si navrhovateľ môže uplatniť voči členskému štátu, ktorý mu prikázal zaplatiť príliš vysokú cenu.

A.

…

(8)

V súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva a najmä s právom na spravodlivé vypočutie, by za primeraných okolností malo byť možné preskúmať rozhodnutia orgánu dohľadu nezávislým súdnym orgánom. Členským štátom by sa však mala ponechať možnosť určovať, či majú byť prístupné práva, ktoré môžu možno uplatňovať v správnych alebo súdnych konaniach voči orgánu dohľadu alebo medzi stranami ponuky.

(9)

Členské štáty by mali preto prijať potrebné opatrenia na ochranu majiteľov cenných papierov, najmä… s menšinovým podielom po nadobudnutí kontroly nad ich spoločnosťou. Členské štáty by mali zabezpečiť takúto ochranu tak, že osobe, ktorá nadobudla kontrolu nad spoločnosťou, uložia povinnosť predložiť všetkým majiteľom cenných papierov tejto spoločnosti ponuku na odkúpenie všetkých ich podielov za primeranú cenu v súlade so všeobecnou definíciou. …“

5.

c)

správny alebo riadiaci orgán cieľovej spoločnosti musí konať v záujme spoločnosti ako celku a nesmie odoprieť majiteľom cenných papierov možnosť rozhodnúť podľa obsahu ponuky;

d)

nesmú sa vytvárať falošné trhy s cennými papiermi cieľovej spoločnosti, spoločnosti navrhovateľa alebo akejkoľvek inej spoločnosti dotknutej ponukou takým spôsobom, aby dochádzalo k umelému zvyšovaniu alebo poklesu ceny cenných papierov a aby sa narušilo obvyklé fungovanie trhov;

…

2. S cieľom zabezpečiť súlad so zásadami stanovenými v odseku 1 členské štáty,

„Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov určiť súdne alebo iné orgány príslušné urovnávať spory a rozhodovať o nezrovnalostiach, ktoré sa vyskytli v priebehu ponúk, alebo právomoc členských štátov upraviť, či a za akých okolností sú strany ponuky oprávnené začať správne alebo súdne konanie. Touto smernicou nie je dotknutá prípadná právomoc súdov členských štátov zamietnuť súdne konania a rozhodnúť, či takéto konania majú vplyv na výsledok ponuky. Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov stanoviť právny stav, pokiaľ ide o zodpovednosť orgánov dohľadu alebo vo vzťahu k súdnym sporom medzi stranami ponuky.“

7.

Článok 5 tejto smernice s názvom „Ochrana menšinových akcionárov, povinná ponuka a primeraná cena“ stanovuje:

„1. Ak fyzická alebo právnická osoba v dôsledku svojho nadobudnutia alebo nadobudnutia osôb konajúcich v zhode s ňou, drží cenné papiere spoločnosti…, ktoré jej… poskytujú stanovené percento hlasovacích práv v tejto spoločnosti, ktoré má za následok jej kontrolu tejto spoločnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa od takejto osoby požadovalo vykonanie ponuky ako prostriedok ochrany menšinových akcionárov tejto spoločnosti. Takáto ponuka je adresovaná čo najskôr majiteľom týchto cenných papierov pre všetky ich držby za primeranú cenu v zmysle odseku 4.

…

4. Najvyššia cena zaplatená za tie isté cenné papiere navrhovateľom alebo osobami konajúcimi v zhode s ním počas určitého obdobia, ktoré určia členské štáty, a to aspoň šesť mesiacov a nie viac ako 12 pred ponukou uvedenou v odseku 1, sa považuje za primeranú cenu. Ak po zverejnení ponuky a pred uplynutím lehoty na prijati[e] ponuky navrhovateľ alebo iná osoba konajúca v zhode s ním nakúpi cenné papiere za cenu vyššiu ako za cenu ponuky, navrhovateľ zvýši svoju ponuku tak, aby nebola nižšia ako najvyššia cena zaplatená za takto nadobudnuté cenné papiere.

9.

Bod 22 prílohy k tomuto nariadeniu o medzinárodnom štandarde finančného výkazníctva 10, Konsolidovaná účtovná závierka (ďalej len „IFRS 10:22“), pod názvom „Nekontrolné podiely“ stanovuje:

„Materská spoločnosť prezentuje nekontrolné podiely v konsolidovanom výkaze o finančnej situácii v rámci vlastného imania, oddelene od vlastného imania vlastníkov materskej spoločnosti.“

10.

Dodatok A vyššie uvedenej prílohy s názvom „Vymedzenie pojmov“ definuje pojem „konsolidovaná účtovná závierka“ ako „účtovnú závierku skupiny , v ktorej sa prezentujú aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy, náklady a finančné toky materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností ako aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy, náklady a finančné toky jedného hospodárskeho subjektu“ ( 5 ).

11.

cena, za ktorú navrhovateľ alebo osoby konajúce s ním v zhode nadobudnú akcie cieľovej spoločnosti v predchádzajúcich 12 mesiacoch. V prípade nadobudnutia akcií za odlišné ceny bude cenu spätného nákupu tvoriť najvyššia z nákupných cien akcií počas 12 mesiacov pred vznikom zákonnej povinnosti predložiť ponuku na spätný nákup,

(2)

priemerná vážená cena akcie na regulovanom trhu alebo v multilaterálnom obchodnom systéme s najvyšším objemom transakcií s predmetnými akciami za posledných 12 mesiacov. Priemerná vážená cena akcie sa vypočíta na základe 12 mesiacov pred vznikom zákonnej povinnosti predložiť ponuku na spätný nákup;

(3)

hodnota akcie vypočítaná vydelením čistých aktív cieľovej spoločnosti počtom emitovaných akcií. Čisté aktíva sa vypočítajú odpočítaním časti vlastných akcií a záväzkov od celkovej sumy aktív cieľovej spoločnosti. Ak má cieľová spoločnosť akcie s rôznymi nominálnymi hodnotami, na výpočet hodnoty akcie sa čisté aktíva rozdelia proporcionálne k percentuálnemu podielu každej nominálnej hodnoty akcie na základnom imaní.“

13.

§ 5 FITL upravuje povinnosť Komisie pre finančný a kapitálový trh, vrátane jej zamestnancov a poverených osôb, nahradiť škodu. Podľa tohto ustanovenia uvedené osoby nie sú povinné nahradiť škodu účastníkom kapitálového trhu alebo tretím osobám. Okrem toho nezodpovedajú za opatrenia, ktoré prijali v rámci riadneho výkonu ich dozorných právomocí zverených na základe zákona alebo iných právnych predpisov, zákonným, primeraným a legitímnym spôsobom, ako aj v dobrej viere.

17.

§ 13 ods. 3 Valsts pārvaldes iestāžu nodarīto zaudējumu atlīdzināšanas likums (zákon o náhrade škody spôsobenej vnútroštátnymi orgánmi, ďalej len „VPINZAL“) upravuje výšku nároku na náhradu škody spôsobenú štátnymi orgánmi nasledujúcim spôsobom:

„Výška náhrady škody sa obvykle určí podľa sumy vypočítanej v súlade s § 12 tohto zákona a predstavuje:

(1)

ak je vypočítaná suma nižšia ako 142288 eur, 100 % tejto sumy;

18.

Žalobkyňa vo veci samej, Euromin Holdings (Cyprus) Limited (ďalej len „Euromin“) nadobudla na základe kúpy verejne obchodovateľných podielov akciovej spoločnosti „Ventspils nafta“ (ďalej len „cieľová spoločnosť“) 93,24 % všetkých akcií s hlasovacím právom tohto podniku. Nadobudnutie sa spájalo s povinnosťou predložiť všetkým ostatným akcionárom uvedenej spoločnosti ponuku na prevzatie ich podielov. Na tento účel Euromin predložila Komisii pre finančný a kapitálový trh (ďalej len „FKMK“) na schválenie návrh povinnej ponuky, v ktorom sa uvádzala cena ponuky vo výške 3,12 eura za akciu.

19.

FNMK rozhodnutím z 15. októbra 2015 tento návrh zamietla. Domnievala sa, že Euromin bola povinná predložiť menšinovým akcionárom cieľovej spoločnosti ponuku s cenou vo výške 4,56 eura za akciu (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Euromin teda pripravila ponuku s takýmto obsahom a následne nadobudla podiely menšinových akcionárov za cenu vo výške 4,56 eura za akciu.

20.

23.

Proti tomuto rozsudku podali Euromin a FKMK kasačný opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Senát).

24.

Tento súd vyjadruje na jednej strane pochybnosti o zlučiteľnosti uplatnenia § 74 ods. 1 bodu 3 FITL vo veci samej s požiadavkami upravenými v článku 5 ods. 4 smernice 2004/25. Na druhej strane sa pýta, či judikatúra Súdneho dvora v oblasti zodpovednosti členských štátov za nesprávne prebratie a uplatnenie práva Únie bráni použitiu § 13 ods. 3 bodu 3 VPINZAL.

III. Prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

25.

Je s článkom 5 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25, teda so stanovením primeranej ceny, zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že sa z týchto troch možných variantov má vybrať najvyššia cena:

–

cena, za ktorú navrhovateľ alebo osoby konajúce s ním v zhode nadobudnú akcie cieľovej spoločnosti v predchádzajúcich 12 mesiacoch. V prípade nadobudnutia akcií za odlišné ceny bude cenu spätného nákupu tvoriť najvyššia z nákupných cien akcií počas 12 mesiacov pred vznikom zákonnej povinnosti predložiť ponuku na spätný nákup,

–

priemerná vážená cena akcie na regulovanom trhu alebo v multilaterálnom obchodnom systéme s najvyšším objemom transakcií s predmetnými akciami za posledných 12 mesiacov. Priemerná vážená cena akcie sa vypočíta na základe 12 mesiacov pred vznikom zákonnej povinnosti predložiť ponuku na spätný nákup,

–

Priznávajú ustanovenia smernice 2004/25, uplatniteľné na prejednávaný prípad, práva jednotlivcom, teda je splnená príslušná požiadavka na vznik zodpovednosti štátu?

26.

K prejudiciálnym otázkam predložili svoje písomné pripomienky Euromin, Lotyšská republika, Poľská republika, Spolková republika Nemecko a Európska komisia.

27.

Pojednávania uskutočneného 9. júla 2020 sa zúčastnili Euromin, Lotyšská republika a Komisia.

IV. Právne posúdenie

31.

Následne sa posúdia dôsledky, ktoré by vo veci samej mohli vyplynúť z nesprávneho prebratia smernice. V tomto ohľade sa šiesta prejudiciálna otázka týka posúdenia, či majú ustanovenia smernice za cieľ priznať navrhovateľke vo veci samej práva, ktoré by zakladali jej nárok zo zodpovednosti štátu za porušenie práva Únie (pozri bod C).

32.

Napokon je v prípade kladnej odpovede na túto otázku potrebné v rámci odpovede na piatu prejudiciálnu otázku zaoberať sa tým, či zásady ekvivalencie a efektivity bránia paušálnemu zníženiu nároku vo veci samej (pozri bod D).

A.

O tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke

Ochrana akcionárov cieľovej spoločnosti pri prevzatí sa s ohľadom na štruktúru smernice 2004/25 vo všeobecnosti zabezpečuje prostredníctvom rozsiahlych informačných povinností, ktorými sa má akcionárom umožniť, aby posúdili účinky prevzatia na spoločnosť, resp. na existujúce práva akcionárov tejto spoločnosti, a teda aby prijali samostatné a zodpovedné rozhodnutia. ( 7 ) Ostatným menšinovým akcionárom sa okrem toho zabezpečuje osobitná ochrana prostredníctvom povinnosti navrhovateľa predložiť povinnú ponuku. ( 8 ) Takýmto spôsobom sa menšinovým akcionárom umožní, aby predali svoje cenné papiere za spravodlivých podmienok, a predovšetkým za primeranú cenu. ( 9 ) Takto sa zohľadnia zmenené podmienky vyplývajúce z výmeny kontroly a predíde sa tomu, že menšinoví akcionári budú znášať riziko kurzovej straty vyplývajúce z prevzatia.

36.

Podľa článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2004/25 sa v rámci takejto povinnej ponuky považuje za primeranú najvyššia cena, ktorú navrhovateľ zaplatil za tie isté cenné papiere počas určitého obdobia určeného dotknutým členským štátom pred predložením ponuky podľa odseku 1 tohto ustanovenia na regulovanom trhu. Táto cena predstavuje minimálnu dolnú hranicu povinnej ponuky, ktorú musí navrhovateľ dodržať.

37.

Takáto právna úprava sa podľa môjho názoru zakladá na myšlienke, že riadne fungujúci kapitálový trh vytvorí cenu akcií, ktorá podnik nepodhodnocuje ani nenadhodnocuje, a teda odráža skutočnú hodnotu podielu v dotknutom podniku. Európsky normotvorca takýmto spôsobom upravuje vzor účinného, transparentného a likvidného trhu. ( 10 )

40.

Vzniká však otázka, či členské štáty môžu v súvislosti s povinnými ponukami stanoviť vyššiu minimálnu cenu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 4 prvom pododseku smernice 2004/25 s cieľom zaručiť vyššiu úroveň ochrany pre menšinových akcionárov.

41.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom smernice 2004/25 je s ohľadom na jej odôvodnenie 25 úprava minimálnych požiadaviek na zabezpečenie dostatočnej ochrany vlastníkov cenných papierov. V tomto ohľade môžu členské štáty v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. b) smernice 2004/25 najmä „stanoviť ďalšie prísnejšie podmienky a ustanovenia“.

42.

Je však otázne, či sa článok 3 ods. 2 smernice 2004/25 uplatní aj na stanovenie primeranej ceny ponuky v rámci povinnej ponuky. Prísnejšie ustanovenia a ďalšie podmienky si možno predstaviť predovšetkým pri podkladoch a informáciách v rámci ponuky na prevzatie, ktoré sa musia poskytnúť akcionárom. V prípade, že cena povinnej ponuky uvedená v článku 5 ods. 4 prvom pododseku nie je primeraná, však druhý pododsek tohto ustanovenia predpokladá úpravu takejto ceny orgánmi dohľadu smerom nielen nahor, ale aj nadol. ( 15 ) Táto skutočnosť vyvracia predpoklad o minimálnej požiadavke.

Súdny dvor však rozhodol, že najvyššia cena zaplatená navrhovateľom sa v prvom rade ( 22 ), a teda len v obvyklom prípade, považuje za primeranú v zmysle článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2004/25. ( 23 )

46.

Podľa článku 5 ods. 4 druhého pododseku smernice 2004/25 môžu členské štáty povoliť svojim orgánom dohľadu upraviť túto cenu za určitých okolností a v súlade s kritériami, ktoré sú jasne určené, nahor alebo nadol. Ako príklad situácie, keď môže byť vykonanie takejto úpravy potrebné, sa v tomto ustanovení uvádza dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim, výnimočné udalosti alebo manipulácia s trhovými cenami príslušných cenných papierov. ( 24 ) Tieto situácie majú spoločné, že najvyššia cena zaplatená navrhovateľom nezodpovedá cene, ktorá sa vytvorila na riadne fungujúcom kapitálovom trhu. Takýmto výsledkom sa má podľa článku 3 ods. 1 písm. d) smernice 2004/25 zabrániť.

47.

Iba v prípade riadne fungujúceho trhu však možno dôvodne predpokladať, že najvyššia cena zaplatená navrhovateľom je primeraná. ( 25 ) Článok 5 ods. 4 druhý pododsek smernice 2004/25 naopak stanovuje, že táto cena sa za určitých okolností podľa názoru európskeho normotvorcu v prípadoch uvedených ako príklad v tomto ustanovení nepovažuje za primeranú. ( 26 ) Z možnosti úpravy smerom nahor alebo nadol vyplýva, že neprimeranosť môže vyplývať jednak z nadhodnotenia a jednak z podhodnotenia akcií. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že posúdenie, kedy sa najvyššia cena zaplatená navrhovateľom nepovažuje za primeranú, sa v individuálnych prípadoch prenecháva členským štátom. Smernica totiž v tomto ohľade nevymenúva vyčerpávajúcim spôsobom skupiny prípadov, kedy majú orgány dohľadu pristúpiť k takejto úprave. ( 27 )

51.

Zo zákonnej právnej úpravy teda musí na jednej strane jasne vyplývať, v akých prípadoch sa za najnižšiu cenu povinnej ponuky bude považovať iná ako najvyššia cena zaplatená navrhovateľom. Takéto prípady musia byť taktiež porovnateľné s okolnosťami uvedenými v článku 5 ods. 4 druhom pododseku smernice 2004/25. ( 33 ) Na druhej strane musí právna úprava v takýchto prípadoch jasne upraviť spôsob výpočtu inej ceny.

52.

V tomto ohľade už Súdny dvor rozhodol, že použitie abstraktných pojmov nevylučuje vyššie uvedené, ak výklad dotknutého pojmu možno dostatočne jasným, presným a predvídateľným spôsobom vyvodiť z dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy prostredníctvom výkladových metód uznaných vnútroštátnym právom. ( 34 )

3. Dôsledky pre ustanovenie uplatniteľné vo veci samej

53.

56.

Prináleží vnútroštátnemu súdu aby posúdil, či možno § 74 ods. 1 FITL vykladať v uvedenom zmysle. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vnútroštátny súd sa musí opierať o predpoklad, že zákonodarca mal v úmysle sa priblížiť k ustanoveniam smernice, aj keď dotknuté ustanovenie neprijal osobitne s cieľom prebrať smernicu alebo že existovalo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti. ( 35 )

57.

Ak by vnútroštátny súd v rámci svojho preskúmania dospel k záveru, že § 74 ods. 1 FITL možno vykladať vo vyššie uvedenom zmysle, treba ešte posúdiť, či sú splnené požiadavky stanovené v bodoch 51 a 52. Predovšetkým by požiadavky pre uplatnenie výpočtových metód upravených v § 74 ods. 1 bodoch 2 a 3 FITL museli byť dostatočne jasné, presné a predvídateľné, t. j. musí byť zrejmé, kedy ide o mimoriadne okolnosti.

58.

V tomto ohľade sa musí jednak konštatovať, že miera voľnej úvahy, ktorú členským štátom prenecháva smernica 2004/25, má slúžiť aj na to, aby bolo možné v dostatočnom rozsahu zohľadniť osobitné znaky rôznych kapitálových trhov a mimoriadne okolnosti, ktoré vládnu v jednotlivých členských štátoch. ( 36 ) Nelikvidný a neaktívny kapitálový trh pritom nepochybne nezodpovedá vzoru, ktorý chcel európsky normotvorca stanoviť pri prijímaní pravidla v článku 5 ods. 4 prvom pododseku smernice 2004/25. ( 37 ) Cena vytvorená za takýchto okolností by sa preto nemohla považovať za primeranú. Toto posúdenie však prináleží vykonať vnútroštátnemu súd v jednotlivom prípade.

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 5 ods. 4 smernice 2004/25 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu v bežnom prípade stanoviť, že cena upravená v prvom pododseku tohto ustanovenia sa považuje za minimálnu cenu povinných ponúk. To neplatí v prípadoch uvedených v druhom pododseku tohto ustanovenia, keď sa najvyššia cena zaplatená navrhovateľom počas obdobia určeného dotknutým členským štátom, ktoré predchádzalo ponuke, nepovažuje za primeranú, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Z uvedeného vyplýva, že článok 5 ods. 4 prvý pododsek tejto smernice nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pre takýto prípad vychádza z inej ceny, ako upravuje toto ustanovenie, ak sú na jednej strane podmienky, za ktorých sa uplatní predpoklad o neprimeranosti predmetnej ceny a na druhej strane kritériá, na základe ktorých sa určí alternatívna hodnota, v zmysle výkladových metód uznaných vnútroštátnym právom dostatočne jasné, presné a predvídateľné.

„Nelikvidnosť“ cenných papierov cieľovej spoločnosti sa nepovažuje za dostatočne jasnú, presnú a predvídateľnú podmienku existencie výnimočných udalostí, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od pravidla upraveného v článku 5 ods. 4 prvom pododseku smernice 2004/25, ak zákon jasne nestanovuje minimálny objem alebo frekvenciu obchodovania, v prípade ktorých sa cenný papier považuje za nelikvidný.

B.

O prvej a druhej prejudiciálnej otázke

62.

Ak by vnútroštátny súd v rámci posúdenia, ktoré má vykonať, dospel k záveru, že § 74 ods. 1 FITL možno vykladať v tom zmysle, že bod 3 tohto § sa uplatní len výnimočne a že sú jednoznačne stanovené podmienky pre jeho uplatnenie, prvá a druhá prejudiciálna otázka sa následne týka požiadaviek, ktoré článok 5 ods. 4 smernice 2004/25 kladie na kritériá výpočtu ceny, ktorá sa líši od prvého pododseku tohto ustanovenia. ( 38 )

65.

Vnútroštátny súd sa preto svojou prvou otázkou pýta, či článok 5 ods. 4 smernice 2004/25 bráni takej právnej úprave, na základe ktorej sa pre určenie primeranej ceny ponuky aj v prípade, ak cieľová spoločnosť nevlastní 100 % podielov v dcérskej spoločnosti, pripočítajú aktíva priradené menšinovým akcionárom v celom rozsahu k čistým aktívam cieľovej spoločnosti. Druhou prejudiciálnou otázkou sa súd pre prípad, že by takýto postup nebol možný, pýta, či z hľadiska práva Únie možno pristúpiť k teleologickému zúženiu § 74 ods. 1 bodu 3 FITL. Ak by takéto zúženie bolo potrebné, mohlo by to podľa vnútroštátneho súdu viesť k tomu, že by sa toto ustanovenie v zmysle judikatúry citovanej v bode 52 vyššie už viac nepovažovalo za dostatočne jasné, presné a predvídateľné.

66.

Posúdenie musí opäť vychádzať z dvoch hľadísk. Po prvé sú členské štáty v prípade, ak na účely výpočtu ceny povinnej ponuky výnimočne vychádzajú z inej ceny, ako sa uvádza v článku 5 ods. 4 prvom pododseku, povinné zaručiť, že takáto cena bude primeraná (pozri časť 1). Po druhé kritériá pre výpočet tejto ceny musia byť jasne stanovené, t. j. na základe výkladových metód uznaných vnútroštátnym právom musí byť možné odvodiť tieto kritériá jasne, presne a predvídateľným spôsobom z právnej úpravy (pozri časť 2).

1. O primeranosti ceny

67.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z požiadavky primeranosti ceny v rámci článku 5 ods. 4 smernice nevyplýva, že sa musí nevyhnutne vychádzať z najvyššej možnej ceny akcií. ( 43 ) Primeraná cena akcie v zmysle článku 5 ods. 4 smernice 2004/25 musí naopak odrážať skutočnú hospodársku hodnotu podielu v cieľovej spoločnosti. Prevzatiami sa má totiž na jednej strane uľahčiť výkon slobody usadiť sa a na druhej strane sa takýmto postupom nesmú znevýhodniť menšinoví akcionári, resp. sa nesmie zasiahnuť do ich základného vlastníckeho práva. Vyššie uvedené znázorňuje aj základné rozhodnutie zákonodarcu, v zmysle ktorého sa v bežnom prípade považuje za primeranú cenu najvyššia cena zaplatená navrhovateľom. Na riadne fungujúcom kapitálovom trhu, ktorý slúži ako vzor, sa totiž podnik nepodhodnotí, ani nenadhodnotí. ( 44 )

71.

To znamená, že členské štáty môžu na účely určenia ceny akcií, ktorá sa výnimočne líši od ceny upravenej v článku 5 ods. 4 prvom pododseku smernice 2004/25, upraviť akékoľvek kritérium hodnotenia uznávané v rámci finančnej analýzy, ktoré je vhodné z hľadiska zistenia skutočnej hospodárskej hodnoty podielu v cieľovej spoločnosti.

72.

Z tohto hľadiska prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na jednej strane preskúmal, či určenie hodnoty podniku na základe jeho čistých aktív s odkazom na údaje vyplývajúce z ročnej konsolidovanej účtovnej závierky podľa pravidiel International Financial Reporting Standard 10 (IFRS 10) patrí medzi metódy uznávané finančnými analytikmi. Na druhej strane musí súd preskúmať, či spôsoby výpočtu upravené vo vnútroštátnom práve sú v tejto súvislosti vhodné na účely zistenia skutočnej hospodárskej hodnoty podielu v dotknutom podniku.

76.

Čo sa týka druhého hľadiska, vec sama je charakteristická tým, že posledná účtovná závierka skupiny vyhotovená v súlade s pravidlami IFRS 10 sa má použiť na účely zistenia hodnoty prevzatia materskej spoločnosti tejto skupiny. V konsolidovanej ročnej účtovnej závierke sa však uvádzajú celkové hodnoty aktív materskej spoločnosti a všetkých dcérskych spoločností na strane aktív bez ohľadu na to, aký vysoký podiel vlastní matka v dcérskych spoločnostiach. Nekontrolné podiely tretích osôb v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti sa uvádzajú na strane pasív ako samostatná položka vlastného imania. ( 47 )

77.

Dôvodom je to, že IFRS 10 slúži v prvom rade na to, aby sa veriteľom poskytol čo možno najvernejší obraz majetkových pomerov skupiny podnikov . Na tento účel sa v súlade s prílohou A k IFRS 10 aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy, náklady a finančné toky materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností prezentujú tak, akoby boli súčasťou jedného hospodárskeho subjektu . ( 48 ) Zahrnutie materských a dcérskych spoločností je teda odôvodnené s ohľadom na osobitné ciele IFRS 10. Samostatná prezentácia nekontrolných podielov ako „vlastného kapitálu“ pritom slúži na účely informovania veriteľov, ktorí sa majú oboznámiť s tým, že uvedená dcérska spoločnosť nie je v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti a preto toto imanie nemožno stotožňovať s „normálnym“ vlastným imaním.

78.

Z tohto hľadiska musí vnútroštátny súd preskúmať, či je zahrnutie všetkých aktív materských a dcérskych spoločností bez možnosti opravy v podobe pomerného odpočítania nekontrolných podielov, vhodné z hľadiska určenia hospodárskej hodnoty podielu v materskej spoločnosti. V tomto ohľade sa musí predovšetkým zohľadniť, že nekontrolné podiely tretích osôb sú v súlade s prílohou A k IFRS 10 ( 49 ) definované ako vlastné imanie dcérskej spoločnosti, ktoré nie je priamo ani nepriamo priraditeľné materskej spoločnosti, a preto sa v účtovnej závierke skupiny uvádza samostatne. Uvedené by mohlo podporovať prijatie záveru, že na účely výpočtu hodnoty prevzatia materskej spoločnosti sa má s podielmi tretích osôb zaobchádzať ako s cudzím imaním.

Zdá sa, že podľa vnútroštátneho súdu z povinnosti použiť údaje z ročnej konsolidovanej účtovnej závierky nevyhnutne vyplýva, že v rámci výpočtu, ktorý sa má vykonať podľa § 74 ods. 1 bodu 3 FITL možno odpočítať iba tie sumy, ktoré sa uvádzajú v ročnej konsolidovanej účtovnej závierke ako „záväzky“. Ak by takýmto spôsobom bolo možné zistiť skutočnú hospodársku hodnotu podielu v cieľovej spoločnosti, považuje sa tento súd za povinný uplatniť teleologické zúženie § 74 ods. 1 bodu 3 FITL. V tejto súvislosti má súd pochybnosti o tom, že výpočtová metóda upravená v tomto ustanovení je dostatočne jasná.

82.

Pri tejto príležitosti treba pripomenúť, že zásada konformného výkladu práva Únie od vnútroštátneho súdu vyžaduje, aby zohľadnil všetky predpisy vnútroštátneho práva a uplatnil výkladové metódy uznané týmto právom, aby sa vnútroštátne ustanovenia v čo možno najväčšej miere vykladali v zmysle znenia textu, ako aj účelu predmetnej smernice a takýmto spôsobom sa dosiahol výsledok stanovený smernicou v súlade s požiadavkami článku 288 ods. 3 ZFEÚ. ( 51 )

83.

Vnútroštátny súd preto musí predovšetkým preskúmať, či § 74 ods. 1 bod 3 FITL možno vykladať v tom zmysle, že sa na účely zistenia hodnoty čistých aktív cieľovej spoločnosti od celkovej výšky aktív uvedenej v tomto ustanovení odpočíta suma, ktorá zodpovedá podielu na účtovných hodnotách dcérskych spoločností, ktoré z hospodárskeho hľadiska nemožno priradiť cieľovej spoločnosti (teda nekontrolné podiely). Takýto záver na prvý pohľad podporuje tá skutočnosť, že vnútroštátne právo, pokiaľ je známe, výslovne neodkazuje na záväzky v zmysle IFRS 10.

C.

O šiestej prejudiciálnej otázke

87.

Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či majú ustanovenia smernice 200425, a najmä jej článok 5 ods. 4 za cieľ priznať navrhovateľovi v rámci prevzatia určité práva.

88.

Táto otázka vyplýva z tej skutočnosti, že zodpovednosť štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušeniami práva Únie závisí v zmysle ustálenej judikatúry od splnenia troch podmienok: porušená právna norma Únie má za cieľ priznať jednotlivcom práva, porušenie tejto normy je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť. ( 53 )

92.

Či má ustanovenie za cieľ priznať práva jednotlivcom, sa totiž musí vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne ustanovenie. V tomto zmysle Súdny dvor rozhodol, že na túto otázku nemožno odpovedať paušálne len s odkazom na ciele smernice, ktorá obsahuje predmetné ustanovenie. ( 56 ) Okrem toho okolnosť, že ustanovenie slúži aj na ochranu iných záujmov, nevylučuje, že jej cieľom je ochrana jednotlivca. ( 57 )

93.

Z uvedeného pre vec samu vyplýva, že predmetný cieľ smernice 2004/25, ktorým je zabezpečiť ochranu menšinových akcionárov cieľovej spoločnosti, ( 58 ) nevylučuje, že cieľom ustanovenia článku 5 ods. 4 tejto smernice je okrem iného zaručiť aj ochranu navrhovateľa. V tomto ohľade už bolo rozhodnuté, že pravidlo najvyššej zaplatenej ceny upravené v článku 5 ods. 4 prvom pododseku má zaručiť navrhovateľovi právnu istotu. ( 59 ) Okrem toho sa má prostredníctvom kritéria primeranosti ceny ponuky síce zabezpečiť, že sa menšinovému akcionárovi nahradí skutočná hospodárska hodnota jeho podielu v cieľovej spoločnosti. ( 60 ) Možnosť upraviť najvyššiu cenu zaplatenú navrhovateľom smerom nadol upravená v článku 5 ods. 4 druhom pododsekom smernice, však podporuje záver, že navrhovateľ sa má zároveň chrániť pred tým, že bude povinný zaplatiť vyššiu ako primeranú cenu.

94.

Za rozhodujúcu však považujem tú skutočnosť, že článkom 5 ods. 4 smernice 2004/25 sa bezprostredne zasahuje do právneho postavenia navrhovateľa a najmä do jeho vlastníckeho práva, pretože sa mu ukladá povinnosť zaplatiť primeranú cenu ponuky. V tomto zmysle Súdny dvor v súvislosti s odpoveďou na otázku, či ustanovenie slúži na ochranu jednotlivca, prihliadal na to, či má uplatnenie ustanovenia priamy vplyv na právne postavenie jednotlivca. ( 61 )

98.

Na šiestu prejudiciálnu otázku preto treba odpovedať tak, že článok 5 ods. 4 smernice 2004/25 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sleduje ochranu navrhovateľa v ponukovom konaní pred tým, aby musel v rámci povinnej ponuky zaplatiť vyššiu ako primeranú cenu ponuky.

D.

O piatej prejudiciálnej otázke

99.

Svojou piatou prejudiciálnou otázkou sa Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Senát) napokon snaží zistiť, či právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá od určitej výšky škody predpokladá možnosť paušálneho zníženia nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva Únie.

103.

Z judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, že náhrada škôd spôsobených jednotlivcovi porušením práva Únie, musí byť primeraná vzniknutej škode, aby sa zabezpečila účinná ochrana jeho práv. ( 68 ) Lotyšská vláda na základe vyššie uvedeného zastáva názor, že škoda sa nemusí nevyhnutne nahradiť v celom rozsahu, ak náhradu možno považovať za primeranú.

104.

Na otázku, či Súdny dvor v minulosti v niektorých prípadoch považoval za dostatočnú primeranú náhradu škody namiesto úplnej náhrady, nie je potrebné v tomto konaní odpovedať. ( 69 ) Na účely konania vo veci samej totiž stačí poznamenať, že náhrada škody v menšom rozsahu ako v celej výške sa v prípade jednoducho vyčísliteľnej peňažnej škody nemôže v žiadnom prípade považovať za primeranú. ( 70 ) V tomto zmysle už Súdny dvor rozhodol, že paušálne vylúčenie niektorých častí škody z rozsahu škody, ktorá môže byť nahradená, nie je primeranou náhradou. ( 71 )

105.

Pokiaľ lotyšská vláda na pojednávaní aj v tejto súvislosti uviedla, že zníženie nároku na náhradu škody možno odôvodniť relatívne neurčitým znením ustanovenia článku 5 ods. 4 smernice 2004/25 a širokou mierou voľnej úvahy členských štátov, nemožno s týmto tvrdením súhlasiť. V tomto ohľade stačí poznamenať, že uvádzané okolnosti sú nepochybne relevantné pri posudzovaní otázky, či ide o dostatočne závažné porušenie. ( 72 )

Po druhé navrhovateľku nemožno odkázať ani na podanie žaloby založenej na bezdôvodnom obohatení proti menšinovým akcionárom. Členské štáty, ako už bolo uvedené, síce môžu v súlade s článkom 4 ods. 6 smernice 2004/25 prijať právnu úpravu zodpovednosti orgánov dohľadu alebo právnych sporov medzi účastníkmi ponuky. Tieto ustanovenia však musia byť v súlade so zásadou efektivity. Vnútroštátne právo teda musí poskytovať primeraný mechanizmus vymoženia zaplateného preplatku od menšinových akcionárov. Od navrhovateľky však nemožno očakávať, že bude viesť mnohé právne spory voči každému jednotlivému menšinovému akcionárovi. V tomto ohľade by navyše v celom rozsahu znášala riziko nemajetnosti a platobnej neschopnosti protistrany. Získanie náhrady škody by sa teda za uvedených okolností vylúčilo a v každom prípade neprimerane sťažilo. Právo Únie v tomto ohľade preto nevyžaduje, aby poškodené osoby systematicky využívali možnosti právnej ochrany, ktoré majú k dispozícii, ak by takýto postup viedol k neprimeraným ťažkostiam alebo ho od nich nemožno spravodlivo požadovať. ( 75 ) Uvedené samozrejme nevylučuje odmietnutie nároku na náhradu škody, ak by navrhovateľka skutočne získala náhradu preplatkov od protistrany. ( 76 )

109.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti treba na piatu otázku vnútroštátneho súdu odpovedať tak, že právo Únie bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá v prípade jednoznačne vyčísliteľnej peňažnej škody, ktorá bola jednotlivcovi spôsobená v bezprostrednej príčinnej súvislosti s kvalifikovaným porušením ustanovenia práva Únie slúžiaceho na ochranu tohto jednotlivca členským štátom, predpokladá od určitej výšky spôsobenej škody paušálne zníženie o 50 %.

„Nelikvidnosť“ cenných papierov cieľovej spoločnosti sa nepovažuje za dostatočne jasnú, presnú a predvídateľnú podmienku existencie výnimočných udalostí, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od pravidla upraveného v článku 5 ods. 4 prvom pododseku smernice 2004/25, ak zákon jasne nestanovuje minimálny objem alebo frekvenciu obchodovania, v prípade ktorých sa cenný papier považuje za nelikvidný.

b)

Ako kritérium pre určenie primeranej ceny na základe zákona odchylne od článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2004/25 prichádza do úvahy akékoľvek objektívne hodnotiace kritérium, ktoré sa všeobecne používa vo finančnej analýze na účely určenia skutočnej hospodárskej hodnoty podielu v cieľovej spoločnosti prevzatia. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či cena určená v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou zodpovedá takejto hodnote.

c)

Hodnotiace kritérium nemožno považovať za dostatočne jasné, presné a predvídateľné, ak si jeho použitie vyžaduje teleologické zúženie ustanovenia alebo jeho neuplatnenie pre rozpor s ustanoveniami práva Únie.

2.

( 4 ) Ú. v. EÚ L 360, 2012, s. 1 .

( 5 ) Kurzívou zvýraznené v origináli.

( 6 ) Kurzívou zvýraznené v origináli.

( 7 ) Pozri najmä články 6 a 8 smernice 2004/25, ako aj zásady uvedené v jej článku 3 ods. 1 písm. b) a c).

( 8 ) Rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i. ( C‑206/16 , EU:C:2017:572 , bod 28 ).

( 9 ) Pozri správu skupiny odborníkov v oblasti práva obchodných spoločností o predkladaní ponúk na prevzatie, Brusel, 10. január 2002 (ďalej len „Winterova správa“), s. 53.

( 16 ) V súvislosti s prihliadnutím na všeobecné ciele smernice pri odpovedi na otázku, či sa môžu členské štáty odchýliť od jej ustanovení, pozri rozsudky z 23. mája 1990, Van den Burg ( C‑169/89 , EU:C:1990:227 , bod 10 ), a z 30. apríla 1998, Bellone ( C‑215/97 , EU:C:1998:189 , bod 17 ).

( 17 ) Pozri najmä odôvodnenia 3 a 25 smernice 2004/25, ako aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ponukách na prevzatie, KOM(2002) 534 v konečnom znení ( Ú. v. ES C 45 E, 2003, s. 1 ) (ďalej len „návrh smernice“), s. 2.

( 18 ) Pozri Winterovu správu, s. 57.

( 19 ) Pozri v tomto zmysle aj DOUGAN: Minimum Harmonization and the Internal Market . (2000) 37 CLMR 853 (876).

( 20 ) Určenie najvyššej ceny zaplatenej navrhovateľom je navyše relatívne jednoduché a nepochybne možné, a teda prispieva k vysokej miere právnej istoty, pozri napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Marco Tronchetti Provera a i. ( C‑206/16 , EU:C:2017:212 , bod 31 ).

( 21 ) Pozri v tomto ohľade návrh smernice, s. 2.

( 28 ) Rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i. ( C‑206/16 , EU:C:2017:572 , body 28 a 31 ).

( 29 ) Podľa Winterovej správy, s. 59 a 61, má ísť o takýto prípad najmä vtedy, ak je takto stanovená cena zjavne nespravodlivá.

( 30 ) O takýto prípad môže ísť podľa názoru Spolkovej republiky Nemecko napríklad vtedy, ak nadobudnutie kontrolnej väčšiny vyplynie len zo spojenia sa viacerých menšinových akcionárov, tzv. acting in concert .

( 31 ) Pozri v súvislosti s posledným názorom rozsudok Súdneho dvoru EFTA z 10. decembra 2010, Periscopus/Oslo Børs a Erik Must (E‑1/10, EFTA Court Report 2009‑10, s. 200, bod 46).

( 32 ) Pozri v tomto ohľade už body 43 a 44 vyššie.

( 33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i. ( C‑206/16 , EU:C:2017:572 , bod 38 ), ako aj bod 46 vyššie.

( 40 ) Pozri § 14 ods. 1 lotyšského zákona o ročných konsolidovaných účtovných závierkach.

( 41 ) Pozri body 48 až 50 vyššie.

( 42 ) V tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Marco Tronchetti Provera a i. ( C‑206/16 , EU:C:2017:212 , bod 38 ).

( 43 ) Pozri v tomto ohľade body 42 až 44 vyššie.

( 44 ) Pozri bod 37 vyššie.

( 45 ) O takýto prípad môže ísť napríklad vtedy, ak hodnotu podniku tvoria predovšetkým nehmotné aktíva, stačí spomenúť internetové podniky s digitálnym obchodným modelom ako napríklad Facebook alebo Google.

( 52 ) Pozri v súvislosti s touto povinnosťou rozsudok z 19. apríla 2016, DI ( C‑441/14 , EU:C:2016:278 , bod 37 ).

( 53 ) Rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 51 ); z 30. septembra 2003, Köbler ( C‑224/01 , EU:C:2003:513 , bod 51 ), a z 28. júla 2016, Tomášová ( C‑168/15 , EU:C:2016:602 , bod 22 ).

( 54 ) Pozri v tomto ohľade Winterovu správu, s. 57.

( 55 ) Pozri návrh smernice, s. 4 (vysvetlivky k článku 4). Článok 4 ods. 6 bol prevzatý v nezmenenej podobe uvedenej v návrhu smernice.

( 56 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2004, Paul a i. ( C‑222/02 , EU:C:2004:606 , bod 40 ).

( 57 ) Rozsudok z 8. októbra 1996, Dillenkofer a i. ( C‑178/94, C‑179/94 a C‑188/94 až C‑190/94 , EU:C:1996:375 , bod 39 ).

( 64 ) Rozsudok zo 4. októbra 2018, Kantarev ( C‑571/16 , EU:C:2018:807 , bod 97 ).

( 65 ) Rozsudok z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 21 ).

( 66 ) Rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler ( C‑224/01 , EU:C:2003:513 , body 46 a 58 ); z 26. januára 2010, Transportes Urbanos y Servicios Generales ( C‑118/08 , EU:C:2010:39 , bod 31 ), a zo 4. októbra 2018, Kantarev ( C‑571/16 , EU:C:2018:807 , bod 122 ).

( 67 ) Pozri rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 83 ), a z 28. júla 2016, Tomášová ( C‑168/15 , EU:C:2016:602 , bod 39 ).

( 68 ) Rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 82 ); z 25. novembra 2010, Fuß ( C‑429/09 , EU:C:2010:717 , bod 92 ), a z 29. júla 2019, Hochtief Solutions Magyarországi Fióktelepe ( C‑620/17 , EU:C:2019:630 , bod 46 ).

( 69 ) Pozri v súvislosti s touto otázkou návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan v spojených veciach Sole‑Mizo a Dalmandi Mezőgazdasági ( C‑13/18 a C‑126/18 , EU:C:2019:708 , bod 43 a nasl.).

( ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i. ( C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 94 ).