C-815/19
ECLI:EU:C:2020:1008
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CC0815
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62019CC0815
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 9. decembra 2020 ( 1 )
Vec C‑815/19
Natumi GmbH
proti
Land Nordrhein‑Westfalen,
za účasti:
Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 834/2007 – Nariadenie (ES) č. 889/2008 – Ekologická výroba a označovanie ekologických produktov – Použitie určitých neekologických zložiek poľnohospodárskeho pôvodu pri spracovaní potravín – Riasa litotamnion ( Lithothamnium calcareum ) – Pojem ‚vápnik‘“
I. Úvod
1.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 ( 2 ), a nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu ( 3 ).
2.
Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Natumi GmbH a Land Nordrhein‑Westfalen (Spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko, Nemecko), ktorú zastupuje Landesamt für Natur, Umwelt und Verbraucherschutz Nordrhein‑Westfalen (Úrad pre ochranu prírody, životného prostredia a spotrebiteľov v Severnom Porýní‑Vestfálsku, Nemecko), týkajúceho sa sporného používania neekologického produktu, v danom prípade riasy litotamnion ( Lithothamnium calcareum ), pri spracovaní potraviny a používania pojmov odkazujúcich na spôsob ekologickej výroby, ako aj na prítomnosť vápnika pri označovaní tejto potraviny, ktorá bola takto spracovaná.
3.
Táto vec ponúka Súdnemu dvoru príležitosť zaoberať sa tým, či je alebo nie je možné vo svojich spracovaných biopotravinách používať látku, ktorá hoci je zaradená do taxatívne vymedzeného zoznamu neekologických poľnohospodárskych zložiek, ktoré sú v danej oblasti povolené, je použitá ako zdroj minerálu alebo mikroživiny, ktoré nie sú povolené právnymi predpismi Únie, resp. právnymi predpismi členského štátu, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie. Takto totiž v podstate znie otázka, ktorá je položená Súdnemu dvoru.
4.
V týchto návrhoch navrhnem Súdnemu dvoru odpovedať na túto otázku záporne.
II. Právo Únie
A.
5.
Nariadenie č. 834/2007 vo svojich odôvodneniach 3, 5, 20, 22 a 25 stanovuje:
„(3)
Cieľom právneho rámca [Únie], ktorým sa riadi sektor ekologickej výroby, by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými produktmi, ako aj zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov k produktom označeným ako ekologické…
…
(5)
Je preto vhodné jasnejšie definovať ciele, zásady a pravidlá uplatňované v ekologickej výrobe s cieľom prispieť k transparentnosti a dôvere spotrebiteľov, ako aj k harmonizovanému vnímaniu koncepcie ekologickej výroby.
…
(20)
Spracované potraviny by sa mali označovať ako ekologické len vtedy, ak všetky alebo skoro všetky zložky poľnohospodárskeho pôvodu sú ekologické. Osobitné ustanovenia o označovaní by sa mali ustanoviť pre spracované potraviny, ktoré obsahujú poľnohospodárske zložky, ktoré sa nedajú získať ekologickým spôsobom, ako je to v prípade produktov poľovníctva a rybolovu. …
…
(22)
Je dôležité zachovať dôveru spotrebiteľov k ekologickým produktom. Výnimky z požiadaviek uplatniteľných na ekologickú výrobu by sa preto mali prísne obmedzovať na prípady, keď sa uplatňovanie výnimiek z pravidiel považuje za opodstatnené.
…
(25)
Považuje sa… za vhodné, aby sa používanie loga [ekologickej výroby Európskej Únie] obmedzilo na produkty, ktoré obsahujú iba alebo takmer iba ekologické zložky, s cieľom nezavádzať spotrebiteľov, pokiaľ ide o ekologickú povahu celého produktu. Preto by nemalo byť povolené používanie loga EÚ na označovanie produktov vyrobených v období konverzie alebo spracovaných potravín s menej ako 95 % ekologických zložiek poľnohospodárskeho pôvodu.“
6.
V článku 1 tohto nariadenia s názvom „Cieľ a rozsah pôsobnosti“ sa uvádza:
„1. Toto nariadenie poskytuje základ pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby a zároveň zabezpečuje efektívne fungovanie vnútorného trhu, zaručuje spravodlivú hospodársku súťaž, zabezpečuje dôveru spotrebiteľa a chráni jeho záujmy.
Stanovuje spoločné ciele a zásady s cieľom podporiť pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa:
a)
všetkých stupňov výroby, prípravy a distribúcie ekologických produktov a ich kontroly;
b)
používania označení týkajúcich sa ekologickej výroby pri označovaní a pri reklame.
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto produkty, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva vrátane akvakultúry, ak sa tieto produkty uvádzajú na trh alebo sú určené na uvádzanie na trh:
a)
živé alebo nespracované poľnohospodárske produkty;
b)
spracované poľnohospodárske produkty na použitie ako potraviny;
c)
krmivá;
…
4. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia [Únie] alebo vnútroštátne ustanovenia a v súlade s právom [Únie] týkajúcim sa produktov uvedených v tomto článku, ako sú ustanovenia upravujúce výrobu, prípravu, uvádzanie na trh, označovanie a kontrolu vrátane právnych predpisov o potravinách a výžive zvierat.“
7.
Článok 6 nariadenia č. 834/2007 s názvom „Osobitné zásady uplatniteľné na spracovanie biopotravín“ stanovuje:
„ … výroba spracovaných biopotravín [sa] zakladá na týchto osobitných zásadách:
a)
výroba biopotravín z ekologických poľnohospodárskych zložiek okrem prípadov, keď nejaká zložka nie je na trhu k dispozícii v biokvalite;
b)
obmedzenie používania doplnkových látok do potravín, zložiek nepochádzajúcich z ekologickej výroby, najmä s technologickou a senzorickou funkciou a mikroživín a pomocných technologických látok na použitie v minimálnej miere a iba v prípade základnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely;
c)
vylúčenie látok a spracovateľských metód, ktoré by mohli byť zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu produktu;
d)
starostlivé spracovanie potravín, prednostne s využívaním biologických, mechanických a fyzikálnych metód.“
8.
V článku 13 tohto nariadenia s názvom „Pravidlá výroby morských rias“ sa uvádza:
„1. Zber voľne rastúcich morských rias a ich častí prirodzene rastúcich v mori sa považuje za spôsob ekologickej výroby pod podmienkou, že:
a)
oblasti rastu majú vysokú ekologickú kvalitu…, a z hľadiska zdravia nie sú nevhodné. Kým sa do vykonávacích právnych predpisov nezavedú podrobnejšie pravidlá, voľne rastúce jedlé morské riasy sa nesmú zbierať v oblastiach, ktoré nespĺňajú kritériá pre oblasti triedy A alebo triedy B definované v prílohe II k nariadeniu… (ES) č. 854/2004[ ( 4 )];
…“
9.
Článok 14 ods. 1 písm. d) bod iv) nariadenia č. 834/2007 stanovuje:
„ … na živočíšnu výrobu [sa] uplatňujú tieto pravidlá:
…
d)
pokiaľ ide o krmivo:
…
iv)
neekologické kŕmne suroviny rastlinného pôvodu, kŕmne suroviny živočíšneho alebo minerálneho pôvodu, doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat, určité produkty, ktoré sa používajú vo výžive zvierat, a pomocné technologické látky sa používajú len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;“
10.
Článok 19 tohto nariadenia s názvom „Všeobecné pravidlá výroby spracovaných potravín“ v odseku 2 stanovuje:
„Na zloženie spracovaných biopotravín sa vzťahujú tieto podmienky:
a)
produkt sa vyrába hlavne zo zložiek poľnohospodárskeho pôvodu; pri určovaní, či sa produkt vyrába hlavne zo zložiek poľnohospodárskeho pôvodu, sa neberie do úvahy pridaná voda a kuchynská soľ;
b)
v potravinách na osobitné výživové účely sa môžu použiť len také doplnkové látky, pomocné technologické látky, ochucovadlá, voda, soľ, prípravky obsahujúce mikroorganizmy a enzýmy, minerály, stopové prvky, vitamíny, ako aj aminokyseliny a iné mikroživiny, ktoré boli povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 21;
c)
neekologické poľnohospodárske zložky sa môžu používať len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 21 alebo ich dočasne povolil niektorý členský štát;
…“
11.
Článok 21 uvedeného nariadenia, s názvom „Kritériá pre určité produkty a látky pri spracovávaní“, znie:
„1. Povoľovanie produktov a látok na používanie v ekologickej výrobe a ich zahrnutie do užšieho zoznamu produktov a látok uvedených v článku 19 ods. 2 písm. b) a c) spĺňa ciele a zásady ustanovené v hlave II a tieto kritériá, ktoré sa hodnotia ako celok:
i)
alternatívy povolené v súlade s touto kapitolou nie sú k dispozícii;
ii)
bez ich použitia by nebolo možné vyrábať alebo konzervovať potraviny alebo splniť dané stravovacie požiadavky stanovené na základe právnych predpisov [Únie].
…
2. [Európska] komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 rozhoduje o povoľovaní produktov a látok a ich zahrnutie do užšieho zoznamu uvedeného v odseku 1 tohto článku a stanoví konkrétne podmienky a obmedzenia ich používania a v prípade potreby aj stiahnutia týchto produktov.
…“
12.
V článku 23 nariadenia č. 834/2007 s názvom „Používanie pojmov týkajúcich sa ekologickej výroby“ sa uvádza:
„1. Na účely tohto nariadenia sa produkt považuje za produkt, na ktorom sú uvedené pojmy odkazujúce na ekologický spôsob výroby, ak na označení, reklamnom materiáli alebo v obchodných dokumentoch sa takýto produkt, jeho zložky alebo kŕmne suroviny opisujú pojmami, ktoré naznačujú kupujúcemu, že produkt, jeho zložky alebo kŕmne suroviny sa získali v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení. Konkrétne, pojmy uvedené v prílohe, ich odvodeniny alebo zdrobneniny, ako sú ‚bio‘ a ‚eko‘, sa môžu používať samostatne alebo v kombinácii na celom území [Európskej únie] a v ktoromkoľvek jazyku [Únie] na označovanie a reklamu produktov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo podľa neho.
Pri označovaní a reklame živých alebo nespracovaných poľnohospodárskych produktov sa pojmy vzťahujúce sa na ekologický spôsob výroby môžu používať v prípadoch, keď okrem toho všetky zložky daného produktu boli tiež vyrobené v súlade s požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení.
2. Pojmy uvedené v odseku 1 sa nesmú používať nikde v [Únii] a v žiadnom jazyku [Únie] na označovanie produktu, reklamu produktu a v obchodných dokumentoch produktu, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, okrem prípadov, keď sa nevzťahujú na poľnohospodárske produkty v potravinách alebo krmivách alebo zjavne nemajú žiadnu súvislosť s ekologickou výrobou.
Okrem toho sa pri označovaní alebo reklame nesmú používať žiadne pojmy vrátane pojmov používaných v ochranných známkach alebo postupy, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa alebo užívateľa tým, že budú naznačovať, že produkt alebo jeho zložky spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.
…
4. Pokiaľ ide o spracované potraviny, pojmy uvedené v odseku 1 sa môžu používať
a)
v obchodných názvoch pod podmienkou, že:
i)
spracované potraviny sú v súlade s článkom 19;
ii)
aspoň 95 % hmotnosti ich zložiek poľnohospodárskeho pôvodu je ekologických;
b)
len v zozname zložiek pod podmienkou, že potraviny sú v súlade s článkom 19 ods. 1 a článkom 19 ods. 2 písm. a), b) a d);
…“
B.
13.
V odôvodneniach 20 a 21 nariadenia č. 889/2008 sa uvádza:
„(20)
Na zabezpečenie výroby určitých spracovaných ekologických potravín a krmív sú potrebné určité neekologické výrobky a látky. Harmonizácia pravidiel produkcie vína na úrovni [Únie] bude vyžadovať viac času. Pokiaľ ide o produkciu vína, uvedené výrobky by sa preto mali vylúčiť dovtedy, kým sa v ďalšom postupe nestanovia osobitné pravidlá.
(21)
Použitie určitých zložiek nepoľnohospodárskeho pôvodu, určitých pomocných technologických látok a určitých neekologických zložiek poľnohospodárskeho pôvodu na účely spracovania ekologických potravín bolo podľa nariadenia (EHS) č. 2092/91 [ ( 5 )] povolené na základe presne stanovených podmienok. V záujme zabezpečenia kontinuity ekologického hospodárenia by sa aj naďalej mali používať príslušné výrobky a látky v súlade s ustanoveniami stanovenými v článku 21 ods. 2 nariadenia… č. 834/2007. Okrem toho je v záujme prehľadnosti vhodné, aby sa v prílohách k tomuto nariadeniu uviedli výrobky a látky, ktoré boli povolené podľa nariadenia… č. 2092/91. V budúcnosti sa do týchto zoznamov môžu doplniť ďalšie výrobky a látky podľa iného právneho základu, a to článku 21 ods. 2 nariadenia… č. 834/2007. Preto je vhodné, aby sa odlišný štatút každej kategórie výrobkov a látok označil v zozname značkou.“
14.
Hlava II kapitola 1a nariadenia č. 889/2008, týkajúca sa „produkcie morských rias“, vo svojom článku 6a nazvanom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:
„V tejto kapitole sa uvádzajú podrobné pravidlá produkcie morských rias.
Na účely tejto kapitoly medzi ‚morské riasy‘ patria aj mnohobunkové morské riasy, fytoplanktón a mikroriasy.“
15.
Článok 22 písm. d) tohto nariadenia stanovuje:
„Na účely článku 14 ods. 1 písm. d) bodu iv) nariadenia… č. 834/2007 sa pri spracúvaní ekologických krmív a na kŕmenie zvierat v ekologických chovoch môžu používať len tieto látky:
…
d)
kŕmne suroviny minerálneho pôvodu uvedené v oddiele 1 prílohy V;“
16.
Článok 27 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 889/2008 znie:
„Na účely článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia… č. 834/2007 sa pri spracovávaní ekologických potravín s výnimkou výrobkov vinárskeho sektora, pre ktorý platia ustanovenia kapitoly 3a môžu používať len tieto látky:
…
f)
minerály (vrátane stopových prvkov), vitamíny, aminokyseliny a mikroživiny v prípade, že:
i)
ich použitie v potravinách určených na bežnú spotrebu je právnymi predpismi schválené v tom zmysle, že sa vyžaduje priamo v ustanoveniach právneho predpisu Únie alebo v ustanoveniach vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý je s ním zlučiteľný, s tým dôsledkom, že uvedené potraviny sa v prípade, že do nich nie sú pridané uvedené minerály, vitamíny, aminokyseliny alebo mikroživiny, nemôžu vôbec umiestňovať na trh ako potraviny určené na bežnú spotrebu alebo
ii)
pokiaľ ide o potraviny, ktoré sa umiestňujú na trh s tým, že majú osobitné vlastnosti alebo účinky vo vzťahu k zdraviu alebo výžive alebo vo vzťahu k potrebám špecifických skupín spotrebiteľov:
–
v produktoch uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 [ ( 6 )] je ich použitie povolené podľa uvedeného nariadenia a aktov prijatých na základe článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia pre dotknuté produkty,
–
v produktoch, na ktoré sa vzťahuje smernica Komisie 2006/125/ES[ ( 7 )] je ich použitie povolené uvedenou smernicou alebo
–
v produktoch, na ktoré sa vzťahuje smernica Komisie 2006/141/ES[ ( 8 )] je ich použitie povolené uvedenou smernicou.“
17.
Článok 28 nariadenia č. 889/2008 stanovuje:
„Na účely článku 19 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 834/2007 sa neekologické poľnohospodárske zložky uvedené v prílohe IX k tomuto nariadeniu môžu používať pri spracovaní ekologických potravín.“
18.
Príloha V k nariadeniu č. 889/2008 sa týka „kŕmnych surovín podľa článku 22 písm. d), článku 24 ods. 2 a článku 25m ods. 1“. Jej časť 1 obsahuje zoznam „kŕmnych surovín minerálneho pôvodu“, v ktorom sú uvedené okrem iného zvápenatené morské ulity, maerl, litotamnion, glukonan vápenatý a uhličitan vápenatý.
19.
V prílohe VIII časti A tohto nariadenia, v spojení s ktorou sa má vykladať článok 27, sa spresňuje, že uhličitan vápenatý (E 170) sa nesmie používať ako farbivo alebo ako doplnok kalcia vo výrobkoch.
20.
Príloha IX k uvedenému nariadeniu, nazvaná „Zložky poľnohospodárskeho pôvodu, ktoré neboli vyrobené ekologickým spôsobom podľa článku 28“, obsahuje časť 1, ktorá sa týka „nespracovaných rastlinných produktov a produktov pochádzajúcich z ich spracovania“. V jej bode 1.3 sa uvádzajú „riasy, vrátane morských, povolené pri príprave neekologických potravín“.
C.
21.
Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín ( 9 ) s názvom „Požiadavky na pridávanie vitamínov a minerálnych látok“ v odseku 1 stanovuje:
„Do potravín, na ktoré sa vzťahujú pravidlá ustanovené v tomto nariadení sa môžu pridávať len vitamíny a/alebo minerálne látky uvedené v prílohe I vo formách uvedených v prílohe II.“
22.
Príloha I k nariadeniu č. 1925/2006, nazvaná „Vitamíny a minerálne látky, ktoré možno pridávať do potravín“, zmieňuje vo svojom bode 2 týkajúcom sa „minerálnych látok“ okrem iného vápnik.
23.
Príloha II k tomuto nariadeniu, nazvaná „Formy vitamínov a minerálnych látok, ktoré možno pridávať do potravín“, zmieňuje vo svojom bode 2 týkajúcom sa „minerálnych látok“ okrem iného uhličitan vápenatý, chlorid vápenatý, citrát‑malát vápenatý, vápenaté soli kyseliny citrónovej, glukónan vápenatý, glycefosforečnan vápenatý, mliečnan vápenatý, vápenaté soli kyseliny ortofosforečnej, hydroxid vápenatý, jablčnan vápenatý, oxid vápenatý, síran vápenatý a fosforylové oligosacharidy vápnika.
D.
24.
Článok 2 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 ( 10 ) vymedzuje pojem „zložka“ tak, že je ňou „akákoľvek látka alebo výrobok vrátane aróm, prídavných látok v potravinách a potravinárskych enzýmov a akákoľvek iná súčasť zloženej zložky, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku dokonca aj v pozmenenom stave; za zložky sa nepovažujú rezíduá“.
25.
Článok 2 ods. 2 písm. s) tohto nariadenia vymedzuje „živinu“ ako „bielkovinu, sacharid, tuk, vlákninu, sodík, vitamíny a minerálne látky, ktoré sú uvedené v časti A bode 1 prílohy XIII k tomuto nariadeniu, a látky, ktoré patria do jednej z týchto kategórií alebo sú zložkami jednej z týchto kategórií“.
III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
26.
Žalobkyňa vo veci samej, Natumi, je výrobcom sójových a ryžových nápojov, ktoré uvádza na trh v spotrebiteľskom balení. Do svojich nápojov primiešava litotamnion, koralovú červenú riasu, v podobe prášku získavaného z očistených, rozdrvených a vysušených usadenín tejto odumretej riasy. Uvedená riasa obsahuje hlavne uhličitan vápenatý a uhličitan horečnatý.
27.
Natumi uvádza na trh predovšetkým nápoj s názvom „Soja‑Drink‑Calcium“, ktorý je označovaný „bio“ a sú na ňom uvedené tieto pojmy: „vápnik“, „s morskou riasou bohatou na vápnik“, a „s vysokokvalitným vápnikom z morskej riasy Lithothamnium“.
28.
Listom zo 16. februára 2005 žalovaná vo veci samej, Spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko, upozornila Natumi na to, že použitie uhličitanu vápenatého ako minerálu bolo v ekologických produktoch zakázané, pričom spresnila, že to tak bolo aj v prípade, že sa obohatenie týchto produktov o vápnik uskutočňuje pridaním rias.
29.
Žalovaná vo veci samej začala proti spoločnosti Natumi konanie o uloženie peňažnej sankcie, v nadväznosti na čo táto spoločnosť 14. júla 2005 podala žalobu proti jej uloženiu na Verwaltungsgericht Düsseldorf (Správny súd Düsseldorf, Nemecko).
30.
Keďže tento súd jej žalobu zamietol, podala Natumi odvolanie na Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein‑Westfalen (Vyšší správny súd pre spolkovú krajinu Severné Porýnie Vestfálsko, Nemecko). Na základe spoločnej žiadosti účastníkov konania bolo konanie prerušené až do prijatia nových právnych predpisov Únie.
31.
Rozsudkom z 19. mája 2016 tento súd odvolanie spoločnosti Natumi zamietol, pričom rozhodol, že právne predpisy Únie, ktoré medzičasom nadobudli účinnosť, nepovoľujú pridanie riasy litotamnion do biopotraviny. Podľa uvedeného súdu sa bod 1.3 prílohy IX k nariadeniu č. 889/2008 týka len jedlých rias. Hoci tieto ustanovenia neobsahujú žiadny výslovný odkaz na jedlosť rias, tento výklad podporuje tá skutočnosť, že ostatné látky uvedené v bodoch 1.1 a 1.2 prílohy IX k tomuto nariadeniu musia byť jedlé, rovnako ako aj riasy uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 834/2007. Riasa litotamnion pritom nie je jedlá z dôvodu charakteristického usádzania vápnika v jej bunkových stenách. V každom prípade zvápenatené zvyšky odumretej riasy litotamnion nie sú zložkami poľnohospodárskeho pôvodu, ale minerálmi, ktorých pridanie do ekologických produktov v zásade nie je povolené.
32.
Proti odvolaciemu rozhodnutiu podala Natumi opravný prostriedok „Revision“ na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko).
33.
Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) sa v prvom rade domnieva, že výsledok sporu vo veci samej závisí od otázky, či článok 28 nariadenia č. 889/2008, vykladaný v spojení s bodom 1.3 prílohy IX k tomuto nariadeniu, umožňuje používanie riasy litotamnion, či už živej alebo odumretej, ako zložky pri príprave biopotravín.
34.
Podľa vnútroštátneho súdu, keďže tento bod 1.3 neobsahuje žiadne obmedzenie týkajúce sa jedlosti rias, je dostatočný na to, aby sa riasa používala ako zložka. Tento súd sa domnieva, že stanovisko Komisie z 30. marca 2015, predložené spoločnosťou Natumi, treba vykladať v tomto zmysle.
35.
Uvedený súd naopak vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o to, či sú riasy v súlade s podmienkami stanovenými v článku 21 ods. 1 písm. ii) nariadenia č. 834/2007, pretože sa nezdá, že by bez pridania týchto rias nebolo možné vyrábať alebo konzervovať potraviny alebo splniť dané stravovacie požiadavky stanovené právom Únie.
36.
Uvedený súd sa však domnieva, že riasa, aj keď je odumretá, je naďalej zložkou poľnohospodárskeho pôvodu, a to bez ohľadu na jej obsah vápnika, a že klasifikácia litotamnia ako suroviny minerálneho pôvodu, podľa klasifikácie uvedenej v prílohe V k nariadeniu č. 889/2008, týkajúcej sa krmív pre zvieratá, sa nedá aplikovať na výrobu potravín.
37.
Vnútroštátny súd teda usudzuje, že použitie riasy litotamnion, konkrétne prášku získavaného z usadenín tejto odumretej riasy, ktoré sú zozbierané, vysušené a rozdrvené, ako zložky pri výrobe biopotravín, je povolené na základe článku 19 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 834/2007 vykladaného v spojení s článkom 28 a bodom 1.3 prílohy IX k nariadeniu č. 889/2008.
38.
V druhom rade sa vnútroštátny súd zamýšľa nad otázkou, či do označenia produktu obsahujúceho takúto zložku možno zahrnúť odkaz na vápnik, ktorý je minerálom.
39.
Vnútroštátny súd pripomína, že podľa článku 23 ods. 1 prvého pododseku druhej vety nariadenia č. 834/2007 sa pojmy „biologický“ a „bio“ môžu používať len vo vzťahu k produktu spĺňajúcemu požiadavky, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, alebo ktoré sú s ním v súlade. Článok 19 nariadenia č. 834/2007 pritom podmieňuje používanie doplnkových látok, akými sú aj minerály a stopové prvky [článok 19 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia], ako aj neekologických poľnohospodárskych zložiek [článok 19 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia] existenciou povolenia v súlade s článkom 21 tohto nariadenia. Rozhodnutie o tom, či sa povolia alebo nie, prináleží Komisii.
40.
Nariadenie č. 889/2008, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 834/2007, vo svojom článku 27 ods. 1 písm. f) stanovuje, že minerály sa v zásade môžu používať len za reštriktívnych podmienok, a to predovšetkým pokiaľ je ich použitie v potravinách určených na bežnú spotrebu vyžadované právnymi predpismi. Podľa článku 28 nariadenia č. 889/2008 sa neekologické poľnohospodárske zložky môžu používať v prípade, že sú uvedené v prílohe IX k tomuto nariadeniu.
41.
Vnútroštátny súd sa domnieva, že hoci sa v zásade s ohľadom na článok 19 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 834/2007 vykladaný v spojení s článkom 27 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 889/2008, ktorý používanie minerálov obmedzuje len za splnenia prísnych podmienok, akýkoľvek odkaz na minerál, akým je aj vápnik, dá považovať za zavádzajúci, nie je to tak v prípade, že tento vápnik pochádza zo zložky, ktorá za predpokladu, že je jej použitie povolené, má prirodzene vysoký obsah vápnika.
42.
Za týchto okolností Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 28 v spojení s bodom 1.3 prílohy IX nariadenia č. 889/2008 vykladať v tom zmysle, že pri spracovaní ekologických potravín sa ako zložka môže použiť riasa Lithothamnium calcareum ?
2.
V prípade, ak bude odpoveď na uvedenú otázku kladná, je povolené aj používanie odumretých rias?
3.
V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, môže sa v prípade výrobku, ktorého zložkou je (odumretá) riasa litotamnion a ktorý je označený údajom ‚bio‘, používať označenie ‚s vápnikom‘, ‚s morskou riasou bohatou na vápnik‘ alebo ‚s vysokokvalitným vápnikom z morskej riasy lithothamnium‘?“
43.
Natumi, Spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko, grécka a talianska vláda, ako aj Komisia predložili písomné pripomienky. Títo účastníci konania, s výnimkou talianskej vlády, odpovedali v stanovenej lehote na otázky na písomné zodpovedanie, položené Súdnym dvorom.
IV. Analýza
44.
Podľa vnútroštátneho súdu je nepochybné, že litotamnion je riasa a že otázka ponechania označenia „biologická“ na biopotravine, do ktorej bola pridaná, musí byť preskúmaná z hľadiska pridania neekologickej poľnohospodárskej zložky. Ja si však rovnako ako Komisia myslím, že túto otázku treba skúmať z hľadiska pridania minerálov do biopotraviny.
45.
V dôsledku uvedeného preskúmam uplatniteľnú právnu úpravu podľa toho, ci sa pridaný produkt považuje za „minerál“ alebo „neekologickú poľnohospodársku zložku“, a následne sa budem venovať tomu, či má litotamnion v zmysle tejto právnej úpravy povahu minerálu alebo rastliny.
46.
Hneď na úvod uvádzam, že vzhľadom na takmer identické zloženie živého alebo odumretého litotamnia sa podľa môjho názoru treba zaoberať prvou a druhou otázkou, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, spoločne, a keďže odpoveď, ktorá na ne bude poskytnutá, je záporná, nebude potrebné odpovedať na tretiu otázku.
A.
O právnej úprave uplatniteľnej na pridávanie neekologických produktov alebo látok do spracovaných biopotravín
47.
Pre pripomenutie, označovanie potravín ako biopotravín je upravené nariadením č. 834/2007 a nariadením č. 889/2008, ustanovujúcim podrobné pravidlá implementácie uvedeného nariadenia.
48.
Nariadenie č. 834/2007 stanovuje celý rad zásad, ktoré sa uplatňujú na všetky potraviny, ktoré si nárokujú označenie „biologické“:
–
zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže, zabezpečenie dôvery spotrebiteľov a ochrana ich záujmov (odôvodnenie 3 a článok 1 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 834/2007),
–
obmedzenie používania doplnkových látok do potravín, zložiek nepochádzajúcich z ekologickej výroby, najmä s technologickou a senzorickou funkciou, a mikroživín a pomocných technologických látok na použitie v minimálnej miere a iba v prípade základnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely [článok 6 písm. b) nariadenia č. 834/2007],
–
povolenie pridávať do spracovaných biopotravín jednak predovšetkým doplnkové látky, minerály a iné mikroživiny určené na osobitné výživové účely, a jednak neekologické poľnohospodárske zložky, a zahrnúť ich do užšieho zoznamu produktov a látok, pokiaľ nie sú k dispozícii iné povolené biologické alternatívy a bez ich použitia nie je možné vyrábať alebo konzervovať potraviny [odôvodnenie 22, článok 19 ods. 2 písm. b) a c), ako aj článok 21 ods. 1 písm. i) a ii) nariadenia č. 834/2007] a
–
používanie pojmov odkazujúcich na ekologický spôsob výroby je možné výlučne v prípade, že všetky zložky produktu boli získané v súlade s požiadavkami nariadenia č. 834/2007, a predovšetkým pokiaľ ide o spracované potraviny, toto používanie je podmienené spracovaním v súlade s článkom 19 a skutočnosťou, že aspoň 95 % hmotnosti ich zložiek poľnohospodárskeho pôvodu je ekologických [odôvodnenia 20 a 25, ako aj článok 23 ods. 1 a článok 23 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia].
49.
Nariadenie č. 889/2008 upravuje podrobnosti týkajúce sa zaradenia na zoznamy uvedené v článku 19 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia č. 834/2007.
1. Pridávanie doplnkových látok, minerálov a iných mikroživín, uvádzaných v článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 834/2007
50.
V prvom rade v prípade predovšetkým doplnkových látok, minerálov a iných mikroživín, ktoré sa uvádzajú v článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 834/2007, článok 27 ods. 1 písm. f) bod i) nariadenia č. 889/2008 stanovuje, že ich použitie v potravinách určených na bežnú spotrebu musí byť právnymi predpismi schválené v tom zmysle, že sa vyžaduje priamo v ustanoveniach právneho predpisu Únie alebo v ustanoveniach vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý je s ním zlučiteľný. V dôsledku toho sa uvedené potraviny nemôžu vôbec umiestňovať na trh ako potraviny určené na bežnú spotrebu v prípade, že do nich nie sú pridané uvedené minerály, vitamíny, aminokyseliny alebo mikroživiny.
51.
Článok 27 ods. 1 písm. f) bod ii) tohto nariadenia ráta tiež s prípadom potravín, ktoré sa umiestňujú na trh s tým, že majú osobitné vlastnosti alebo účinky vo vzťahu k zdraviu alebo výžive alebo vo vzťahu k potrebám špecifických skupín spotrebiteľov, a vo vzťahu ku ktorých je pridanie minerálov, vitamínov, aminokyselín alebo mikroživín možné len vtedy, ak to povoľujú rozličné predpisy sekundárneho práva.
52.
Tak ako vyplýva z odôvodnenia 2 vykonávacieho nariadenia 2018/1584, znenie článku 27 bolo zmenené tak, aby zohľadňovalo rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2014, Herbaria Kräuterparadies ( 11 ). Tento rozsudok zapovedá akúkoľvek možnosť zachovať si označenie „biologický“ po pridaní minerálov alebo iných mikroživín v prípade, že toto pridanie nie je stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie, pričom pripomína, že predpis stanovený vnútroštátnym zákonodarcom alebo normotvorcom Únie nepredstavuje to, že si používanie zdravotného alebo výživového tvrdenia vyžaduje napríklad pridanie minerálov.
53.
Keď Súdny dvor dospel k tomuto záveru, oprel sa o teleologický a systematický výklad článku 21 nariadenia č. 834/2007, ako aj článku 27 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 889/2008, ktorý potvrdzuje, že látky, akými sú minerály a vitamíny, sa môžu pri spracovaní biopotravín používať len v prípade, že právny predpis Únie alebo vnútroštátny právny predpis, ktorý je s ním zlučiteľný, priamo stanovuje ich použitie, aby tieto potraviny bolo možné uvádzať na trh. ( 12 )
54.
Súdny dvor pripomenul, že článok 21 nariadenia č. 834/2007 umožňuje Komisii povoľovanie látok a ich zapracovanie do užšieho zoznamu podľa tohto článku len za prísnych podmienok, t. j. ak tieto látky nie sú zameniteľné s inými alternatívami povolenými v súlade s kapitolou 4 hlavy III tohto nariadenia, a ak je ich použitie nevyhnutné. ( 13 )
55.
Okrem toho Súdny dvor v rozsudku z 5. novembra 2014, Herbaria Kräuterparadies ( 14 ), stanovil ako zásadu to, že podľa práva Únie nemôže hospodársky subjekt uvádzať na trh svoje produkty s akýmkoľvek označením, ktoré z reklamného hľadiska považuje za výhodné ( 15 ).
56.
V tomto štádiu tak môžem konštatovať, že práve s ohľadom na článok 21 nariadenia č. 834/2007 vyložil Súdny dvor článok 27 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 889/2008 reštriktívne.
2. Pridávanie neekologických poľnohospodárskych zložiek uvádzaných v článku 19 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 834/2007
57.
V druhom rade v prípade pridania neekologických poľnohospodárskych zložiek článok 28 nariadenia č. 889/2008 spresňuje, že „na účely článku 19 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 834/2007 sa neekologické poľnohospodárske zložky uvedené v prílohe IX k [nariadeniu č. 889/2008] môžu používať pri spracovaní ekologických potravín“.
58.
V prílohe IX bode 1.3 tohto nariadenia sa uvádza: „Rôzne: riasy, vrátane morských, povolené pri príprave neekologických potravín“.
59.
Z dôvodu reštriktívneho výkladu právnej úpravy uplatniteľnej na oblasť biopotravín, a predovšetkým článku 21 nariadenia č. 834/2007, na ktorom Súdny dvor založil svoj reštriktívny výklad pridávania minerálov do biopotravín v rozsudku z 5. novembra 2014, Herbaria Kräuterparadies ( 16 ), je však opodstatnené zamyslieť sa nad prepojením medzi týmto článkom 21 a zaradením na taxatívne vymedzený zoznam uvedený v prílohe IX k nariadeniu č. 889/2008.
60.
V článku 21 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 834/2007 sa totiž uvádza, že „povoľovanie produktov a látok na používanie v ekologickej výrobe a ich zahrnutie do užšieho zoznamu produktov a látok uvedených v článku 19 ods. 2 písm. b) a c) spĺňa ciele a zásady ustanovené v hlave II a tieto kritériá, ktoré sa hodnotia ako celok:
i)
alternatívy povolené v súlade s touto kapitolou nie sú k dispozícii;
ii)
bez ich použitia by nebolo možné vyrábať alebo konzervovať potraviny alebo splniť dané stravovacie požiadavky stanovené na základe právnych predpisov [Únie]“.
61.
Zo znenia článku 21 nariadenia č. 834/2007 treba vyvodiť taký záver, že už samotné zaradenie do zoznamu uvedeného v prílohe IX k nariadeniu č. 889/2008 má účinky povolenia na používanie zložky vo všetkých možných prípadoch a vo všetkých potravinách, alebo naopak, že hodnotenie kritérií stanovených týmto článkom 21 sa musí preskúmať pri každej potravine v závislosti od cieľa použitia zložky zaradenej do taxatívne vymedzeného zoznamu?
62.
Inými slovami, má sa hodnotenie kritérií uvedených v článku 21 nariadenia č. 834/2007, t. j. neexistencia iných povolených biologických alternatív a nemožnosť bez pridania vyrábať alebo konzervovať potraviny alebo splniť stravovacie požiadavky, uskutočňovať v čase zaradenia zložky na užší zoznam alebo v čase spracovania každej potraviny?
63.
Potreba predvídateľnosti uplatniteľného pravidla pre poľnohospodársky a potravinársky priemysel by mohla viesť k názoru, že zaradenie do užšieho zoznamu postačuje na preukázanie toho, že kritériá uvedené v článku 21 nariadenia č. 834/2007 sú splnené.
64.
Filozofia označenia „biologický“ je však jasná: pridávanie neekologických zložiek musí byť obmedzené na nevyhnutné minimum.
65.
Táto orientácia je vyjadrená v odôvodneniach 3, 5, 20, 22 a 25 nariadenia č. 834/2007. Takto predstavená zásada je stanovená v článku 6 tohto nariadenia, v ktorom, pre pripomenutie, sa predovšetkým uvádza, že výroba spracovaných biopotravín je založená na viacerých zásadách, medzi ktoré patrí zásada uvedená v písmene b) a je ňou obmedzenie používania doplnkových látok do potravín, zložiek nepochádzajúcich z ekologickej výroby, najmä s technologickou a senzorickou funkciou, a mikroživín a pomocných technologických látok na použitie v minimálnej miere a iba v prípade základnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely.
66.
Generálna advokátka Sharpston v bode 42 návrhov, ktoré predniesla vo veci Herbaria Kräuterparadies ( 17 ), uviedla, že „z jazyka týchto ustanovení ( 18 ) je zrejmé, že sa majú vykladať reštriktívne – čo potvrdzuje odôvodnenie 22 v preambule k nariadeniu č. 834/2007, podľa ktorého by sa na zachovanie dôvery spotrebiteľov mali výnimky z požiadaviek uplatniteľných na ekologickú výrobu prísne obmedzovať na opodstatnené prípady“.
67.
Skutočnosti, z ktorých vychádzala generálna advokátka Sharpston, sú pritom uplatniteľné aj v prípade pridania neekologických poľnohospodárskych zložiek, na základe čoho sa dá usudzovať, že zložka zaradená do užšieho zoznamu uvedeného v prílohe IX k nariadeniu č. 889/2008 môže byť v konkrétnej potravine použitá len vtedy, ak pre túto konkrétnu potravinu spĺňa podmienky uvedené v článku 21 nariadenia č. 834/2007, t. j. že nemá biologickú alternatívu a že je nevyhnutná na výrobu alebo konzerváciu potravín.
68.
Je síce pravda, že táto analýza má za cieľ predovšetkým vytvoriť rámec pre používanie rias uvedených bez rozdielu v prílohe IX k nariadeniu č. 889/2008, ale umožňuje tiež zabraňovať obchádzaniu prísnych predpisov týkajúcich sa pridania biologických produktov alebo látok použitím rias, ktoré majú významné technologické vlastnosti.
B.
O kvalifikácii litotamnia
69.
Klasifikovanie predmetného produktu, ktorým je litotamnion a ktorý je tiež známy pod názvom Phymatolithon calcareum ( 19 ), sa v prejednávanej veci môže zdať byť v práve Únie nejasným.
70.
Toto klasifikovanie buď ako „minerál“ alebo ako „neekologická zložka poľnohospodárskeho pôvodu“ je, tak ako som už uviedol vyššie, podstatné pre stanovenie režimu uplatniteľného v prípade pridania do biopotraviny, predovšetkým s možnosťou alebo nemožnosťou využívať označenie „biologický“.
71.
Ak by totiž táto riasa mala byť kvalifikovaná ako „minerál“ v zmysle článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 834/2007, uplatnenie článku 27 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 889/2008 by bránilo akejkoľvek možnosti zachovať označenie „biologický“ po pridaní litotamnia, pretože žiadne ustanovenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva nestanovuje takéto obohatenie rastlinného nápoja o vápnik.
72.
Naopak, ak by sa mal litotamnion považovať za riasu v zmysle prílohy IX k nariadeniu č. 889/2008, jeho pridanie by bolo možné bez toho, aby to ohrozilo kvalifikáciu spracovanej potraviny ako biologickej, a to na základe uplatnenia článku 19 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 834/2007 v spojení s článkom 28 nariadenia č. 889/2008, pod podmienkou splnenia kritérií uvedených v článku 21 nariadenia č. 834/2007.
1. Pokus o kvalifikáciu len z hľadiska nariadení č. 834/2007 a 889/2008
73.
Z hľadiska posudzovania podľa nariadenia č. 889/2008, je litotamnion uvedený iba v prílohe V k tomuto nariadeniu, s názvom „Kŕmne suroviny podľa článku 22 písm. d), článku 24 ods. 2 a článku 25m ods. 1“ ( 20 ), ako minerál z rovnakého titulu ako maerl alebo zvápenatené morské ulity ( 21 ), pričom treba uviesť, že v pôvodnej verzii tejto prílohy boli tieto látky zaradené do spoločnej kategórie „vápnik“.
74.
Na druhej strane, ako už bolo uvedené v bode 58 vyššie, bod 1.3 prílohy IX k uvedenému nariadeniu zmieňuje iba riasy, vrátane morských, povolené pri príprave neekologických potravín.
75.
Sú teda možné dva výklady, pokiaľ ide o povahu litotamnia:
–
podľa názoru normotvorcu Únie vzhľadom na to, že sa litotamnion považuje za minerál, nebolo potrebné túto riasu vylúčiť z bodu 1.3 prílohy IX k nariadeniu č. 889/2008 do kategórie neekologických zložiek poľnohospodárskeho pôvodu. V rovnakom smere je možné dodať jednak to, že v bodoch 1.1 a 1.2 prílohy IX k tomuto nariadeniu sa uvádza, že tieto body sa týkajú jedlých produktov, a po druhé to, že jedlé riasy sú osobitne upravené v článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 834/2007. Preto by sa litotamnion mal považovať za minerál; alebo
–
v opačnom smere, hoci normotvorca Únie vedel o špecifických znakoch litotamnia, skutočnosť, že všetky riasy bez rozdielu, vrátane morských, sú v oblasti biologických potravín povolené, a to pod jedinou podmienkou spočívajúcou v tom, že sú povolené pri príprave neekologických potravín, neumožňuje vylúčiť riasu litotamnion, ktorá by sa teda mala považovať za neekologickú zložku poľnohospodárskeho pôvodu.
76.
V dôsledku uvedeného sa javí, že argumenty v prospech jednej alebo druhej kvalifikácie litotamnia, založené iba na znení nariadení č. 834/2007 a 889/2208, sú príliš slabé na to, aby sa dalo dospieť k uspokojivému záveru v jednom alebo druhom smere.
2. Pokus o kvalifikáciu z hľadiska iných ustanovení práva Únie
77.
Keď sa litotamnion zmieňuje v iných predpisoch práva Únie, buď nie je kvalifikovaný inak než ako „zložka“ ( 22 ), alebo je kvalifikovaný ako „riasa“ (rastlina) ( 23 ) alebo ako „minerál“ ( 24 ).
78.
Treba však poznamenať, že práve v oblasti potravín, hoci je pravda, že týmito potravinami sú špecificky krmivá pre zvieratá, je litotamnion kvalifikovaný ako „minerál“, zatiaľ čo v oblasti kozmetických výrobkov má jednoducho kvalifikáciu „zložky“, a že v oblasti ochrany životného prostredia je kvalifikovaný ako „riasa“, a teda rastlina. Tieto rozdiely v kvalifikácii by sa mohli dať vysvetliť rôznymi cieľmi sledovanými predmetnou právnou úpravou.
79.
Pokiaľ tak ide o smernicu 92/43, je potrebné priradiť litotamnion k zvieraciemu alebo rastlinnému druhu, zatiaľ čo v oblasti krmív sa na neho nazerá so zreteľom na jeho nutričný prínos. Na druhej strane v oblasti kozmetických výrobkov na tom, či bude produkt kvalifikovaný ako rastlina alebo minerál, nezáleží od momentu, kedy sa môže používať ako zložka.
80.
Toto teleologické posúdenie komplexnej povahy litotamnia sa zhoduje s tým, ktoré navrhuje Komisia vo svojej odpovedi na písomné otázky položené Súdnym dvorom.
81.
Komisia sa opiera o definíciu mikroživiny, vyplývajúcu z funkcie látky, ktorú poskytol Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA): „Živina, ktorú telo potrebuje vo veľmi malých množstvách na zabezpečenie normálneho rastu a vývoja a zachovanie zdravia; napríklad vitamíny a minerálne látky“.
82.
Ak by sa dôvodilo inak, znamenalo by to, že by sa umožňovalo obohatenie biopotravín o vápnik pridaním litotamnia, ktorý je zložený hlavne z uhličitanu vápenatého, pričom však príloha VIII k nariadeniu č. 889/2008, nazvaná „Určité výrobky a látky určené na používanie vo výrobe spracovaných ekologických potravín, kvasníc a výrobkov z kvasníc uvedených v článku 27 ods. 1 písm. a) a článku 27a písm. a)“ vo svojej časti A, nazvanej „Doplnkové látky do potravín vrátane nosičov“, stanovuje, že uhličitan vápenatý „[sa] nesmie… používať ako farbivo alebo ako doplnok kalcia vo výrobkoch“.
83.
Tu sa ukazuje celá rozporuplnosť stanoviska spoločnosti Natumi, pretože vo svojich nutričných tvrdeniach týkajúcich sa hotového produktu sa chce odvolávať na obohatenie o vápnik, pričom však zároveň popiera kvalifikáciu litotamnia ako minerálu v čase jeho pridania do potraviny.
84.
Pripomínam pritom, že v prílohe II k nariadeniu č. 1925/2006, nazvanej „Formy vitamínov a minerálnych látok, ktoré možno pridávať do potravín“, sa v jej bode 2, vzťahujúcom sa na „minerálne látky“, zmieňuje okrem iného aj uhličitan vápenatý, chlorid vápenatý, citrát‑malát vápenatý, vápenaté soli kyseliny citrónovej, glukónan vápenatý, glycefosforečnan vápenatý, mliečnan vápenatý, vápenaté soli kyseliny ortofosforečnej, hydroxid vápenatý, jablčnan vápenatý, oxid vápenatý, síran vápenatý a fosforylové oligosacharidy vápnika. Jedine tieto minerálne látky tak môžu byť pridané do potravín z titulu vápnika: litotamnion medzi ne nepatrí. Preto je náležité, že vo vzťahu k tomuto pridaniu Natumi usudzuje, že ide o vápnik v podobe uhličitanu vápenatého.
85.
Aby som to zhrnul, podľa môjho názoru sa má litotamnion v rámci právnej úpravy týkajúcej sa označenia „biologický“ kvalifikovať ako „minerál“, na základe čoho nie je možné jeho pridanie do biopotraviny bez toho, aby došlo k strate tohto označenia „biologický“, a to preto, že jeho pridanie nestanovuje ani právo Únie, ani nemecké právo. V neekologických potravinách je totiž litotamnion použiteľný, a to aj na účely obohatenia o vápnik.
3. Dodatočné objasnenia
86.
Jednak je pre informáciu zaujímavé konštatovať, že jeden z produktov, zmienený spoločnosťou Natumi vo svojej odpovedi na písomné otázky položené Súdnym dvorom, ako aj v prílohách k nej, ktorý je uvádzaný na trh pod názvom „Aquamin TM F“ spoločnosťou Marigot Ltd, bol predmetom žiadosti o zápis na zoznam látok povolených v ekologickej výrobe v Spojených štátoch amerických.
87.
Táto žiadosť vzťahujúca sa na Phymatolithon calcareum alebo Lithothamnium corallioide bola na National Organic Standards Board (NOSB) (Národná rada pre ekologické normy, Spojené štáty) doručená 2. marca 2007 ( 25 ). Spoločnosť Marigot, ktorá mala preukázať, že daný produkt je „vo všeobecnosti uznaný za bezpečný“ („Generally Recognized as Safe“), predložila v prílohe 2 ku svojej žiadosti list z 21. apríla 2000 od príslušného odboru US Food and Drug Administration (Úrad pre potraviny a lieky, Spojené štáty), ktorý pre potreby konania uskutočnil zmenu názvu produktu tak, že ho kvalifikoval za „vápnik získavaný z morských rias“, a to z dôvodu jeho zloženia, pričom sa domnieval, že použitý výraz, ktorým je „zvápenatená morská riasa“, neopisuje predmetnú látku vhodne, pretože z toho nesprávne vyplýva, že charakteristickou vlastnosťou látky je skôr riasa, a nie vápnik. ( 26 )
88.
Po preskúmaní NOSB 19. novembra 2008 ( 27 ) usúdila, že nie je potrebné pridať „Aquamin TM F“ na zoznam produktov povolených v oblasti biopotravín, pretože bol v danom čase povolený prostredníctvom zoznamu minerálnych živín. ( 28 )
89.
V Spojených štátoch je tak „Aquamin TM F“ od roku 2008 v oblasti biopotravín povolený v tom rozsahu, v akom je minerálom. Toto podporuje myšlienku, že klasifikovanie litotamnia ako rastliny alebo ako minerálu môže závisieť od právnej úpravy, o akú ide.
90.
Po druhé je užitočné spomenúť, že bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 ( 29 ), ktoré vo svojom článku 24 ods. 2 písm. a) a b) preberá Komisiou zavedenú zásadu mechanizmu povoľovania určitých produktov a látok pri výrobe spracovaných biopotravín a zápisu na užšie zoznamy ako doplnkové látky do potravín a technologické pomocné látky alebo ako neekologické poľnohospodárske zložky, ktoré sa majú používať pri výrobe spracovaných biopotravín. Odsek 4 tohto článku preberá požiadavky súčasného článku 21 nariadenia č. 834/2007.
91.
Návrh vykonávacieho nariadenia Komisie na základe uplatnenia článku 24 ods. 9 nariadenia 2018/848, ktorý bol vypracovaný v októbri 2020 ( 30 ) a ktorý bude v blízkom čase prijatý ( 31 ), uvádza v časti B prílohy V zoznam produktov a látok povolených z tohto titulu a ponecháva iba dva druhy rias, ktoré sú menovite uvedené (riasy arame a hijiki) ako neekologické poľnohospodárske zložky, ktoré je možné pridať do biopotravín. Natumi predložila tento návrh v predchádzajúcom znení (ktorý obsahoval tri druhy rias: riasy wakame, arame a hijiki).
92.
Okrem toho článok 7 tohto návrhu vykonávacieho nariadenia vo svojom druhom odseku stanovuje, že povolenie pridať neekologické poľnohospodárske zložky do spracovaných biopotravín nebude platiť v prípade, že sa tieto používajú ako doplnkové látky do potravín a technologické pomocné látky alebo produkty či látky uvedené v časti IV bode 2.2.2 prílohy II k nariadeniu č. 2018/848, t. j. predovšetkým minerály.
93.
Je síce pravda, že nariadenie 2018/848 a uvedený návrh vykonávacieho nariadenia, vrátane jeho príloh, nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné, no svedčia o trende v oblasti biopotravín, ktorým je maximálne obmedziť pridávanie neekologických zložiek do biopotravín. Navyše vzhľadom na to, že už riasa litotamnion nie je v prílohe uvedená ako neekologická poľnohospodárska zložka, jej použitie v biopotravine, akou je rastlinný nápoj, už po nadobudnutí účinnosti týchto nových nariadení nebude povolené.
94.
Tieto dodatočné skutočnosti teda iba posilňujú moje presvedčenie, že v oblasti potravín sa litotamnion má kvalifikovať ako „minerál“, v zmysle článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 834/2007 a že jeho použitie v potravine má za dôsledok to, že táto potravina stráca možnosť používať označenie „biologická“, pokiaľ neexistuje predpis práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré je s právom Únie v súlade, stanovujúci jeho použitie.
V. Návrh
95.
So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko) odpovedal takto:
Článok 28 nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu, zmeneného vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) č. 203/2012 z 8. marca 2012, (EÚ) č. 505/2012 zo 14. júna 2012, (EÚ) č. 354/2014 z 8. apríla 2014, (EÚ) 2016/673 z 29. apríla 2016 a (EÚ) 2018/1584 z 22. októbra 2018, vykladaný v spojení s bodom 1.3 prílohy IX k tomuto nariadeniu, sa má vykladať v tom zmysle, že riasa litotamnion (Lithothamnium calcareum) sa nemôže používať ako zložka pri spracovaní biopotravín, z dôvodu jej zloženia, pokiaľ je hlavným cieľom jej pridania obohatenie o vápnik. V tomto prípade sa musí kvalifikovať ako „minerál“ v zmysle článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91, ako aj článku 27 ods. 1 nariadenia č. 889/2008, v znení zmien, pre ktorý neexistuje žiadne povolenie na základe článku 27 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 189, 2007, s. 1 .
( 3 ) Ú. v. EÚ L 250, 2008, s. 1 , zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 203/2012 z 8. marca 2012 ( Ú. v. EÚ L 71, 2012, s. 42 ), vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 505/2012 zo 14. júna 2012 ( Ú. v. EÚ L 154, 2012, s. 12 ), vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 354/2014 z 8. apríla 2014 ( Ú. v. EÚ L 106, 2014, s. 7 ), vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2016/673 z 29. apríla 2016 ( Ú. v. EÚ L 116, 2016, s. 8 ) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2018/1584 z 22. októbra 2018 ( Ú. v. EÚ L 264, 2018, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 889/2008“).
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu ( Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 206 ).
( 5 ) Nariadenie Rady z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín ( Ú. v. ES L 198, 1991, s. 1 ; Mim. vyd. 15/002, s. 39), ktoré bolo nahradené nariadením č. 834/2007 (pozri článok 39 tohto nariadenia).
( 6 ) Nariadenie z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 ( Ú. v. EÚ L 181, 2013, s. 35 ).
( 7 ) Smernica z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti ( Ú. v. EÚ L 339, 2006, s. 16 ).
( 8 ) Smernica z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES ( Ú. v. EÚ L 401, 2006, s. 1 ).
( 9 ) Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 26 , zmenené nariadením Komisie (ES) č. 1170/2009 z 30. novembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 314, 2009, s. 36 ) a nariadením Komisie (EÚ) 2017/1203 z 5. júla 2017 ( Ú. v. EÚ L 173, 2017, s. 9 ) (ďalej len „nariadenie č. 1925/2006“).
( 10 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18 ).
( 11 ) C‑137/13 , EU:C:2014:2335 .
( 12 ) Rozsudok z 5. novembra 2014, Herbaria Kräuterparadies ( C‑137/13 , EU:C:2014:2335 , bod 41 ).
( 13 ) Rozsudok z 5. novembra 2014, Herbaria Kräuterparadies ( C‑137/13 , EU:C:2014:2335 , bod 43 ).
( 14 ) C‑137/13 , EU:C:2014:2335 .
( 15 ) Rozsudok z 5. novembra 2014, Herbaria Kräuterparadies ( C‑137/13 , EU:C:2014:2335 , bod 46 ).
( 16 ) C‑137/13 , EU:C:2014:2335 .
( 17 ) C‑137/13 , EU:C:2014:318 .
( 18 )
( 19 ) Pozri odkaz „11.1.5 Litotamnion“, uvedený v poznámke pod čiarou 24.
( 20 ) Táto príloha bola naposledy zmenená vykonávacím nariadením č. 354/2014.
( 21 ) V rámci časti 1 nazvanej „Kŕmne suroviny minerálneho pôvodu“.
( 22 ) Pozri prílohu k rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2019/701 z 5. apríla 2019, ktorým sa stanovuje zoznam názvov zložiek podľa spoločného názvoslovia na účely označovania kozmetických výrobkov ( Ú. v. EÚ L 121, 2019, s. 1 ), nazvanú „Zoznam názvov zložiek podľa spoločného názvoslovia“, v ktorej sa uvádzajú: 13532 Lithothamnion calcareum extract, 13533 Lithothamnion calcareum powder, a 18371 Phymatolithon calcareum extract.
( 23 ) Pozri prílohu V k smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenenej smernicou Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 ( Ú. v. EÚ L 363, 2006, s. 368 ) (ďalej len „smernica 92/43“), nazvanú „Živočíšne a rastlinné druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktorých chytanie a zber vo voľnej prírode a využívanie môže podliehať správnym opatreniam“, ktorej bod b), vzťahujúci sa na „rastliny“, v kategórii „riasy“ obsahuje „Rhodophyta“, „Corallinaceae“, „ Lithothamnium coralloides Crouan frat.“ a „ Phymat[o]lithon calcareum (Poll.) Adey & McKibbin“.
( 24 ) Pozri prílohu k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 68/2013 zo 16. januára 2013 o Katalógu kŕmnych surovín ( Ú. v. EÚ L 29, 2013, s. 1 ), zmenenému nariadením Komisie (EÚ) 2017/1017 z 15. júna 2017 ( Ú. v. EÚ L 159, 2017, s. 48 ), s názvom „Katalóg kŕmnych surovín“, ktorého časť C obsahuje „zoznam kŕmnych surovín“. Tento zoznam vo svojom bode 11, vzťahujúcom sa na „minerálne látky a produkty z nich získané“, obsahuje body 11.1.4 Maerl a 11.1.5 Litotamnion.
( 25 ) Pozri uvedenú žiadosť na tejto internetovej adrese: https://www.ams.usda.gov/sites/default/files/media/Calcium%20Seaweed%20Petition.pdf.
( 26 )
( 27 ) Pozri odpoveď NOSB, dostupnú na tejto internetovej adrese: https://www.ams.usda.gov/sites/default/files/media/Calcium%20Seaweed%20Final%20Rec.pdf.
( 28 )
( 29 ) Ú. v. EÚ L 150, 2018, s. 1 .
( 30 ) Pozri návrh vykonávacieho nariadenia a jeho prílohy (kód D067068/03), dostupné na tejto internetovej adrese: https://ec.europa.eu/transparency/comitology‑register/screen/documents/067068/3/consult.
( ) Pozri bod B.2 správu zo zasadnutia výboru pre biologickú produkciu z 28. a 29. októbra 2020, dostupnú na tejto internetovej adrese: https://ec.europa.eu/transparency/comitology‑register/screen/documents/070018/1/consult.