C-830/19
ECLI:EU:C:2021:100
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CC0830
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62019CC0830
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 4. februára 2021 ( 1 )
Vec C‑830/19
C. J.
proti
Région wallonne
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur, Belgicko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – EPFRV – Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 – Delegované nariadenie (EÚ) č. 807/2014 – Pomoc mladým poľnohospodárom na začatie podnikateľskej činnosti – Mladý poľnohospodár, ktorý zakladá podnik s inými poľnohospodármi, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi – Podmienky – Výpočet hornej prahovej hodnoty – Zásada rovnosti“
1.
Systém podpory rozvoja vidieka zavedený nariadením (EÚ) č. 1305/2013 ( 2 ) umožňuje poskytnúť podporu okrem iného mladým poľnohospodárom, ktorí majú primerané zručnosti a spôsobilosti potrebné na výkon zamestnania a prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako jeho najvyšší predstavitelia ( 3 ).
2.
Členské štáty môžu stanoviť podmienky na prístup k tejto podpore na začatie podnikateľskej činnosti. Konkrétne nariadenie č. 1305/2013 oprávňuje členské štáty stanoviť hornú prahovú hodnotu výroby, takže vlastníci poľnohospodárskych podnikov, ktorí ju presiahnu, nemôžu získať podporu.
3.
V Belgicku právna úprava, ktorú prijal Région wallonne (Valónsky región, Belgicko), stanovila túto hornú prahovú hodnotu na 1 milión eur pri štandardnom výstupe [štandardná hodnota hrubej produkcie] (ďalej len „ŠV“) pre poľnohospodárske podniky nachádzajúce sa na jeho území „v prípade, že mladý poľnohospodár zakladá podnik ako jeho jediný vedúci“ ( 4 ).
4.
V prejednávanej veci mladý poľnohospodár podal žiadosť o poskytnutie podpory na začatie podnikateľskej činnosti pre poľnohospodársky podnik, ktorého ŠV presiahol hornú prahovú hodnotu, ale ktorého bol spoluvlastníkom (v jednej tretine) spolu so svojím otcom a matkou. Tvrdil, že so svojím otcom vytvorili „ de facto združenie“ a obaja riadili podnik, nad ktorým vykonávali účinnú kontrolu.
5.
Poľnohospodársky úrad Valónskeho regiónu zamietol žiadosť o podporu z dôvodu, že podnik presiahol hornú prahovú hodnotu ŠV. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovením tejto hornej prahovej hodnoty posudzuje celý poľnohospodársky podnik, a nie príslušný podiel mladého poľnohospodára.
I. Právny rámec
A.
Právo Únie
6.
Odôvodnenie
17 uvádza:
„… Opatrenie na rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti by malo mladým poľnohospodárom uľahčiť začatie podnikateľskej činnosti a štrukturálne prispôsobenie ich podnikov po ich zriadení. … Podnecovať by sa mal aj rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú potenciálne hospodársky životaschopné. … Podpora na začatie podnikateľskej činnosti by sa mala vzťahovať iba na počiatočné obdobie života takéhoto podniku a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc. …
…“
7.
Podľa článku 2 („Vymedzenie pojmov“) ods. 1 písm. n) ( 5 ) sa za „mladého poľnohospodára“ považuje „osoba, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov, má primerané zručnosti a spôsobilosti potrebné na výkon zamestnania a prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako najvyšší predstaviteľ [vedúci – neoficiálny preklad ] uvedeného podniku“.
8.
Článok 2 ods. 3 uvádza:
„S cieľom zabezpečiť jednotný prístup k prijímateľom a zohľadniť potrebu obdobia na prispôsobenie sa, je Komisia pokiaľ ide o vymedzenie pojmu mladý poľnohospodár ustanovené v odseku 1 písm. n)… splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za ‚mladého poľnohospodára‘, a určenia obdobia odkladu na získanie zručností potrebných na výkon zamestnania.“
9.
Podľa článku 5 („Priority Únie pre rozvoj vidieka“):
„Na dosiahnutí cieľov rozvoja vidieka, ktoré prispievajú k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sa pracuje prostredníctvom týchto šiestich priorít Únie pre rozvoj vidieka, ktoré odrážajú príslušné tematické ciele SSR [spoločný strategický rámec]:
…
2.
posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov so zameraním na tieto oblasti:
…
b)
uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva, a najmä generačnej výmeny;
…“
10.
Článok 19 („Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“) stanovuje:
„1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:
a)
pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre:
i)
mladých poľnohospodárov,
…
iii)
rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov,
…
2. Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa poskytuje mladým poľnohospodárom.
…
Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu iii) sa poskytuje malým poľnohospodárskym podnikom tak, ako ich vymedzujú členské štáty.
…
4. Podpora podľa odseku 1 písm. a) je podmienená predložením podnikateľského plánu. Realizácia podnikateľského plánu sa musí začať do deväť mesiacov od dátumu rozhodnutia o poskytnutí pomoci.
V prípade mladých poľnohospodárov poberajúcich podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa v podnikateľskom pláne uvádza, že mladý poľnohospodár musí do 18 mesiacov odo dňa začatia činnosti splniť požiadavky na aktívneho poľnohospodára podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.
Členské štáty stanovia horné a dolné prahové hodnoty pre povolenie prístupu poľnohospodárskym podnikom k podpore podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a iii). Dolná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) je vyššia ako horná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu iii). Podpora sa obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov.
…
8. S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné využívanie zdrojov EPFRV je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty…, ktorý ustanovuje minimálny obsah podnikateľských plánov a kritériá, ktoré majú členské štáty používať na stanovenie prahových hodnôt uvedených v odseku 4 tohto článku.“
2. Delegované nariadenie (EÚ) č. 807/2014 ( 6 )
11.
Odôvodnenie
2 tohto nariadenia stanovuje:
„Členské štáty by mali stanoviť a uplatňovať osobitné podmienky na prístup mladých poľnohospodárov k podpore v prípade, že nezakladajú podnik ako jediný vedúci podniku. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s príjemcami bez ohľadu na právnu formu zvolenú na založenie poľnohospodárskeho podniku by sa malo zaistiť, že podmienky, za ktorých sa právnická osoba alebo iná forma partnerstva môže považovať za ‚mladého poľnohospodára‘, by mali byť rovnocenné podmienkam fyzickej osoby. Malo by sa zabezpečiť dostatočne dlhé tolerančné obdobie, ktorým sa mladým poľnohospodárom umožní získať potrebnú kvalifikáciu.“
12.
Podľa odôvodnenia 5:
„… S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s príjemcami v celej Únii a umožniť monitorovanie by kritériom používaným na stanovovanie prahových hodnôt z článku 19 ods. 4 [nariadenia č. 1305/2013] mal byť výrobný potenciál poľnohospodárskeho podniku.“
13.
Článok 2 („Mladí poľnohospodári“) stanovuje:
„1. Členské štáty stanovujú a uplatňujú osobitné podmienky na prístup k podpore v prípade, že mladý poľnohospodár v zmysle článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 nezakladá podnik ako jediný vedúci podniku bez ohľadu na jeho právnu formu. Tieto podmienky budú rovnocenné s podmienkami, ktoré sa vyžadujú v prípade mladého poľnohospodára, ktorý zakladá podnik ako jediný vedúci podniku. V každom prípade majú kontrolu nad podnikom mladí poľnohospodári.
2. V prípade, že sa žiadosť o podporu týka podniku, ktorého majiteľom je právnická osoba, mladý poľnohospodár v zmysle článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 vykonáva účinnú a dlhodobú kontrolu nad právnickou osobou, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa riadenia, zisku a finančných rizík. Ak sa na kapitále alebo riadení právnickej osoby zúčastňujú viaceré fyzické osoby vrátane osôb, ktoré nie sú mladými poľnohospodármi, mladý poľnohospodár musí byť schopný vykonávať takúto účinnú a dlhodobú kontrolu buď samostatne, alebo spoločne s inými poľnohospodármi.
Ak má nad právnickou osobou samostatnú alebo spoločnú kontrolu iná právnická osoba, požiadavky stanovené v prvom pododseku sa uplatňujú na všetky fyzické osoby, ktoré majú kontrolu nad uvedenou inou právnickou osobou.
…“
14.
Článok 5 („Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“) ods. 2 stanovuje:
„Členské štáty určia prahové hodnoty uvedené v treťom pododseku článku 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 pre výrobný potenciál poľnohospodárskeho podniku meraný ako štandardný výstup vymedzený v článku 5 nariadenia… (ES) č. 1242/2008 [ ( 7 ) ] alebo ako jeho ekvivalent.“
3. Nariadenie (EÚ) 2017/2393 ( 8 ) (nariadenie Omnibus)
15.
Odôvodnenie
1 uvádza:
„… zo skúseností z rokovaní o programoch vyplynulo, že by sa mali objasniť pravidlá, ak mladí poľnohospodári začínajú pôsobiť v poľnohospodárskom podniku spoločne, a prahové hodnoty pre prístup k podpore požadované podľa článku 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a mali by sa zjednodušiť ustanovenia o trvaní podnikateľského plánu.“
16.
Podľa článku 1 je definícia pojmu „mladý poľnohospodár“ uvedená v článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia č. 1305/2013 nasledovná:
„… osoba, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov, má primerané odborné zručnosti a spôsobilosti a prvýkrát začína pôsobiť v poľnohospodárskom podniku ako najvyšší predstaviteľ tohto podniku; začať pôsobiť v danom podniku môže samostatne alebo spoločne s inými poľnohospodármi bez ohľadu na jeho právnu formu.“
17.
Článok 1 tiež mení článok 19 ods. 4 tretí pododsek nariadenia č. 1305/2013, ktorý sa stáva piatym pododsekom s týmto znením:
„Členské štáty stanovia horné a dolné prahové hodnoty na prijímateľa alebo podnik pre povolenie prístupu k podpore podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a iii). Dolná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) musí byť vyššia ako horná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu iii). Podpora sa obmedzuje na podniky, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie mikropodnikov a malých podnikov.“
4. Delegované nariadenie (EÚ) 2019/94 ( 9 )
18.
Článok 1 mení článok 2 ods. 1 delegovaného nariadenia č. 807/2014, ktorého nový obsah znie:
„Podmienky na prístup k podpore pre mladého poľnohospodára v zmysle článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ktorý začína pôsobiť v poľnohospodárskom podniku ako vedúci uvedeného podniku spoločne s inými poľnohospodármi, musia byť rovnocenné s podmienkami, ktoré sa vyžadujú od mladého poľnohospodára, ktorý začína pôsobiť v podniku ako jediný vedúci podniku. V každom prípade majú mladí poľnohospodári kontrolu nad podnikom, ako sa vymedzuje v platných predpisoch členského štátu.“
B.
Vnútroštátne právo
1. Arrêté du Gouvernement wallon (AGW) du 10 septembre 2015 relatif aux aides au développement et à l’investissement dans le secteur agricole ( 10 )
19.
Pokiaľ ide o poskytnutie pomoci, článok 25 stanovuje:
„Prevzatý alebo zriadený poľnohospodársky podnik spĺňa tieto podmienky:
…
6. štandardný výstup v zmysle článku 5 nariadenia č. 1242/2008…, neprekračuje horné a dolné prahové hodnoty stanovené ministrom. …
…“
2. Arrêté ministériel du 10 septembre 2015 exécutant l’AGW ( 11 )
20.
Článok 7 odsek 2 druhý pododsek, v znení uplatniteľnom na prejednávanú vec, stanovuje:
„Horná prahová hodnota uvedená v článku 25 prvom odseku bode 6 [NVV] je 1000000 eur v prípade, že mladý poľnohospodár zakladá podnik ako jeho jediný vedúci, a 1500000 eur v prípade, že dvaja alebo viacerí mladí poľnohospodári spoločne zakladajú podnik.“
C.
Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálna otázka
21.
C. J. nadobudol vlastnícke právo k tretine poľnohospodárskeho podniku, ktorý dovtedy v celom rozsahu patril jeho rodičom.
22.
Prostredníctvom tohto nadobudnutia mal C. J. v úmysle pokračovať v rodinnej poľnohospodárskej činnosti ako mladý poľnohospodár a vykonávať túto činnosť v „ de facto združení“ so svojím otcom.
23.
Ďalšie dve tretiny poľnohospodárskeho podniku boli vo vlastníctve otca a matky C. J.
24.
Dňa 27. januára 2016 C. J. podal na poľnohospodársky úrad Valónskeho regiónu žiadosť o poskytnutie podpory na začatie podnikateľskej činnosti (založenie prvého podniku) v mene de facto združenia založeného s jeho otcom.
25.
Dňa 28. októbra 2016 bola žiadosť zamietnutá z dôvodu, že ŠV podniku presiahol hornú prahovú hodnotu povolenú vnútroštátnou právnou úpravou (1000000 eur).
26.
Dňa 2. novembra 2016 C. J. podal proti rozhodnutiu o zamietnutí podpory sťažnosť, v ktorej uviedol, že na stanovenie hornej prahovej hodnoty ŠV sa mala zohľadniť skutočnosť, že podnik vlastnia tri osoby a že výpočet ŠV nezohľadnil faktor pracovnej sily. Podľa jeho názoru by bolo logickejšie vykladať hornú prahovú hodnotu v závislosti od počtu pracovných jednotiek nachádzajúcich sa v podniku.
27.
Poľnohospodársky úrad (Riaditeľstvo poľnohospodárskych štruktúr) Valónskeho regiónu rozhodnutím zo 17. februára 2017 sťažnosť zamietol.
28.
C. J. podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur, Belgicko), ktorou sa domáhal, aby sa Valónskemu regiónu uložila povinnosť zaplatiť sumu 70000 eur ako podporu na začatie podnikateľskej činnosti, spolu s úrokmi.
29.
Za týchto okolností kladie tento súd Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Bránia články 2, 5 a 19 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013…, v spojení s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 807/2014… tomu, aby členské štáty v rámci vykonávania týchto ustanovení pri stanovovaní horných a dolných prahových hodnôt zohľadnili celý poľnohospodársky podnik, a nie iba podiel mladého poľnohospodára v tomto podniku a/alebo pracovné jednotky, pokiaľ je poľnohospodársky podnik organizovaný vo forme de facto združenia, v ktorom mladý poľnohospodár nadobudol nedeliteľný podiel a stal sa vedúcim poľnohospodárskeho podniku, avšak nie jediným?“
30.
V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd vyjadruje svojej pochybnosti o:
–
výklade článku 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014, pokiaľ ide o osobitné podmienky na prístup k podpore pre mladého poľnohospodára, ktorý nezakladá podnik ako jediný vedúci podniku, a pojem „podmienky rovnocenné s podmienkami, ktoré sa vyžadujú v prípade mladého poľnohospodára, ktorý zakladá podnik ako jediný vedúci podniku“,
–
zlučiteľnosti vnútroštátneho ustanovenia (článok 7 VMV) „ktoré pri určovaní ŠV, ktorý sa použije ako kritérium pri stanovení hornej prahovej hodnoty, nezohľadňuje iba podiel mladého poľnohospodára v poľnohospodárskom podniku alebo pracovné jednotky“, s uvedeným článkom 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014.
II. Konanie na Súdnom dvore
31.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 15. novembra 2019.
32.
Písomné pripomienky predložili C. J., Valónsky región a Komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. novembra 2020, sa zúčastnili len Valónsky región a Komisia.
III. Stanoviská účastníkov konania
33.
C. J. predovšetkým tvrdí, že pri posudzovaní osobitných podmienok uvedených v článku 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014 by spôsob, akým sa poľnohospodári rozhodnú riadiť svoj podnik – v prejednávanej veci de facto združenie –, im nemal byť na ujmu ani viesť k rozdielnemu zaobchádzaniu. Na podporu svojho tvrdenia uvádza rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 2010, Landkreis Bad Dürkheim ( 12 ).
34.
Ďalej tvrdí, že článok 7 VMV nerozlišuje medzi situáciou mladého poľnohospodára, ktorý nezakladá podnik ako jediný vedúci podniku, a situáciou mladého poľnohospodára, ktorý preberá podnik a stáva sa jediným vedúcim tohto podniku.
35.
Podľa C. J. článok 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014 vyžaduje, aby podmienky podpory zohľadňovali každú situáciu. Keďže C. J. prevzal časť rodinného podniku, horná prahová hodnota by sa mala stanoviť tak, že sa zohľadní len ŠV zodpovedajúci tejto časti.
36.
Podľa jeho názoru, aj keby článok 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014 nebránil formulácii stanovenej v spornom vnútroštátnom ustanovení, toto vnútroštátne ustanovenie by bolo v rozpore s primárnym právom Únie, keďže pri výpočte ŠV podniku sa posudzujú skutočné „pracovné jednotky“ na stanovenie dolnej prahovej hodnoty, nie však hornej prahovej hodnoty.
37.
Na záver uvádza, že v prejednávanej veci došlo k dvojakej diskriminácii: k diskriminácii, ktorá vyplýva z použitia tejto metódy výpočtu prahovej hodnoty, a k diskriminácii, ktorej bol C. J. vystavený v porovnaní s akýmkoľvek iným mladým poľnohospodárom, ktorý by sa za rovnakých okolností rozhodol rozdeliť rodinný podnik.
38.
Valónsky región na úvod uvádza, že žiadosť o podporu nezamietol z dôvodu zvolenej právnej formy ( de facto združenie), ale z dôvodu, že podnik presahuje ŠV stanovený vnútroštátnym predpisom.
39.
Dodáva, že cieľom európskej právnej úpravy nie je bezpodmienečne poskytovať podporu mladým poľnohospodárom bez ohľadu na ŠV podniku, ale iba tým mladým poľnohospodárom, ktorí si zakladajú podniky, ktoré vzhľadom na svoju štruktúru spĺňajú kritérium ŠV.
40.
Podľa Valónskeho regiónu podpora na začatie podnikateľskej činnosti pre mladého poľnohospodára nepredstavuje nadobudnutý nárok bez ohľadu na štruktúru poľnohospodárskeho podniku.
41.
V tejto súvislosti by zohľadnenie pracovných jednotiek bolo nezlučiteľné s konceptom ŠV, ktorý je stanovený na základe osobitných charakteristík poľnohospodárskeho podniku, a nie na základe týchto pracovných jednotiek.
42.
Podľa Valónskeho regiónu sa žalobca tým, že navrhuje použitie kritéria pracovných jednotiek, snaží umelo rozdeliť nedeliteľný poľnohospodársky podnik.
43.
Komisia tvrdí, že hoci nariadenie Omnibus nadobudlo účinnosť po podaní žiadosti, ktorá je predmetom sporu, jeho ustanovenia sa musia zohľadniť pri výklade ustanovení uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. ( 13 )
44.
Podľa jej názoru články 2, 5 a 19 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014 nebránia tomu, aby členské štáty na účely stanovenia dolných a horných prahových hodnôt zohľadnili celý poľnohospodársky podnik, a nielen podiel zodpovedajúci mladému poľnohospodárovi alebo pracovným jednotkám, pokiaľ je uvedený poľnohospodársky podnik organizovaný vo forme de facto združenia, v ktorom mladý poľnohospodár nadobúda nedeliteľný podiel a stáva sa vedúcim poľnohospodárskeho podniku, avšak nie jediným.
45.
Komisia sa však domnieva, že nezohľadnenie nadobudnutia podielu pro indiviso mladým poľnohospodárom vo vzťahu k iným poľnohospodárom, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi, by teoreticky mohlo byť v rozpore so zásadou rovnosti. Mladý poľnohospodár, ktorý zakladá podnik spoločne s iným poľnohospodárom, ktorý nie je mladým poľnohospodárom, sa nachádza v situácii porovnateľnej so situáciou mladého poľnohospodára, ktorý zakladá podnik tiež spoločne s iným mladým poľnohospodárom. ( 14 )
IV. Analýza
A.
Úvodné spresnenia
46.
Pred vecným preskúmaním otázok je potrebné uviesť dve spresnenia.
47.
Prvé spresnenie sa týka odkazu vnútroštátneho súdu na dolnú prahovú hodnotu uplatniteľnú na poľnohospodárske podniky. Keďže jediným predmetom diskusie je analyzovať vplyv hornej prahovej hodnoty ŠV poľnohospodárskeho podniku, súhlasím s Komisiou, že odpoveď Súdneho dvora by sa mala zamerať na tento faktor, a nie na dolnú prahovú hodnotu.
48.
Druhé spresnenie sa týka uplatniteľných predpisov práva Únie.
49.
Otázky vnútroštátneho súdu sa obmedzujú na výklad nariadenia č. 1305/2013 a delegovaného nariadenia č. 807/2014. Obe nariadenia boli účinné v čase (27. január 2016), keď bola podaná žiadosť, ktorej zamietnutie je základom sporu.
50.
Komisia sa však domnieva, že tieto dve nariadenia treba vykladať s ohľadom na „objasnenia“, ktoré vo vzťahu k prvému z nich vykonalo nariadenie Omnibus, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2018 (teda po vydaní rozhodnutia, ktorým sa zamietla žiadosť o podporu).
51.
Odôvodnenie
1 nariadenia Omnibus uvádza, že „by sa mali objasniť pravidlá, ak mladí poľnohospodári začínajú pôsobiť v poľnohospodárskom podniku spoločne, a prahové hodnoty pre prístup k podpore požadované podľa článku 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013“ ( 15 ).
52.
Nariadenie Omnibus sa však zďaleka neobmedzuje len na „objasnenie“ ustanovení nariadenia č. 1305/2013, ale do tohto nariadenia boli zavedené aj určité dôležité zmeny, medzi ktoré patrí:
–
nariadenie č. 1305/2013 stanovovalo len možnosť pre členské štáty stanoviť horné a dolné prahové hodnoty na podnik , zatiaľ čo nariadenie Omnibus teraz poskytuje členským štátom možnosť stanoviť tieto hodnoty aj na prijímateľa ,
–
nariadenie Omnibus mení znenie definície „mladý poľnohospodár“ uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia č. 1305/2013, pričom uznáva, že mladý poľnohospodár môže začať pôsobiť v danom podniku „samostatne alebo spoločne s inými poľnohospodármi bez ohľadu na jeho právnu formu“.
53.
Je pravda, že tieto zmeny nemajú významný vplyv na tento spor, keďže:
–
sporná vnútroštátna právna úprava použila objektívne kritérium podniku (a nie subjektívne kritérium prijímateľa), ako jej to umožňovalo nariadenie č. 1305/2013 a naďalej umožňuje nariadenie Omnibus. Z tohto hľadiska je teda vnútroštátny predpis v súlade s ustanoveniami oboch nariadení.
–
inovácia týkajúca sa pojmu mladý poľnohospodár sa nachádzala už v článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia č. 807/2014. V tomto ohľade nariadenie Omnibus prijalo zmenu „určitých nepodstatných prvkov“ nariadenia č. 1305/2013, ktorú vykonalo delegované nariadenie č. 807/2014. ( 16 )
54.
Bez ohľadu na vecnú zhodu medzi nariadením č. 1305/2013 a nariadením Omnibus vo vzťahu k predmetu tohto sporu je na tento spor uplatniteľná ratione temporis právna úprava, ktorá je obsiahnutá v prvom z týchto nariadení, a na základe delegovania, delegované nariadenie č. 807/2014.
B.
O veci samej
1. Účel a cieľ nariadenia č. 1305/2013
55.
Nariadenie č. 1305/2013 stanovuje niekoľko všeobecných pravidiel, ktoré upravujú podporu pre rozvoj vidieka financovanú z EPFRV. Okrem toho stanovuje ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispieť, a príslušné priority Únie, pričom stanovuje opatrenia na vykonávanie tejto politiky.
56.
V tejto súvislosti článok 5 nariadenia č. 1305/2013 spresňuje šesť priorít rozvoja vidieka. Spomedzi nich je na účely prejednávanej veci relevantná druhá priorita týkajúca sa posilnenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov.
57.
Táto priorita, ako stanovuje článok 5 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 1305/2013, sa musí „zamerať“ na dva ciele:
–
„zlepšenie hospodárskeho výkonu všetkých poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie reštrukturalizácie a modernizácie poľnohospodárskych podnikov…“ a
–
„uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva, a najmä generačnej výmeny“.
58.
Po definovaní priorít Únie pre rozvoj vidieka, hlava III nariadenia č. 1305/2013 stanovuje podporu, ktorá musí prispieť konkrétne k dosiahnutiu jednej alebo viacerých z týchto priorít (článok 13).
a) Podpora na rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti
59.
Článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 upravuje opatrenia zamerané na „rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“, ktoré sa vzťahujú okrem iného na opatrenia „na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov… alebo rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov“ ( 17 ).
60.
Sporná pomoc v tomto spore je pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov.
61.
Znenie článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 zdôrazňuje, že táto forma pomoci sa neposkytuje nediferencovaným spôsobom na podporu začatia akejkoľvek podnikateľskej činnosti, ale len na začatie tých podnikateľských činností, ktoré spĺňajú niekoľko podmienok, pokiaľ ide o vedúcich týchto poľnohospodárskych podnikov, ich činnosti alebo veľkosti.
62.
Článok 19 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 výslovne vyhradzuje túto formu pomoci pre: i) mladých poľnohospodárov; ii) nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach a iii) rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov.
63.
Ten istý článok 19 ods. 4 tretí pododsek in fine stanovuje, že táto forma pomoci „sa obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov“ ( 18 ).
64.
Všetky formy pomoci uvedené v článku 19 nariadenia č. 1305/2013 sú v skutočnosti vyhradené pre malé poľnohospodárske podniky. Jednoznačne a z povahy veci to platí v prípade pomoci, ktorá sa premieňa na platby pre malých poľnohospodárov; ale aj v prípade pomoci, ktorá pozostáva z investícií do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností, ktorá sa poskytuje mikropodnikom a malým podnikom, ako to stanovuje článok 19 ods. 2 štvrtý pododsek nariadenia č. 1305/2013. ( 19 )
65.
V každom prípade, pokiaľ ide o prejednávanú vec, článok 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013 je taxatívny, keď uvádza, že pomoc na začatie podnikateľskej činnosti sa obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov. ( 20 )
66.
Z tohto predpokladu možno vyvodiť záver, že malé poľnohospodárske podniky sú jedinými príjemcami pomoci stanovenej v nariadení č. 1305/2013 v rámci politiky posilnenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov.
b) Konkrétne pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov
67.
Zo štruktúry článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013 vyplýva, že podpora pre mladých poľnohospodárov sa stanovuje na základe podpory pre poľnohospodárske podniky.
68.
Vzhľadom na toto všeobecné zameranie musia členské štáty stanoviť horné a dolné prahové hodnoty pre povolenie prístupu poľnohospodárskym podnikom k podpore podľa článku 19 odseku 1 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1305/2013 (podpora pre mladých poľnohospodárov).
69.
Normotvorca Únie sa v konečnom dôsledku rozhodol podporiť prístup mladých ľudí k poľnohospodárskej činnosti ako premennú politiky podpory na začatie podnikateľskej činnosti pre rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov.
70.
Vyplýva to zo znenia, podľa ktorého článok 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013 podmieňuje slobodu členských štátov stanovením horných a dolných prahových hodnôt pre prístup k tomuto druhu pomoci.
71.
Podľa tohto ustanovenia musí byť dolná prahová hodnota na získanie podpory pre mladého poľnohospodára vyššia ako horná prahová hodnota stanovená na získanie podpory pre rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov.
72.
Článok 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013 podporuje začatie podnikateľskej činnosti mladých poľnohospodárov tým, že im zaručuje, že dolná prahová hodnota na získanie podpory bude vyššia ako horná prahová hodnota stanovená pre mikropodniky a malé poľnohospodárske podniky. Inými slovami, uisťuje ich, že ak si založia malý poľnohospodársky podnik, budú mať prístup k podpore za priaznivejších podmienok, ako sú podmienky stanovené pre poľnohospodárov, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi.
73.
Súhlasím preto s Valónskym regiónom, že nariadenie č. 1305/2013 pripúšťa, aby vnútroštátne právne predpisy nestanovili samostatnú a bezpodmienečnú podporu pre mladých poľnohospodárov iba z dôvodu ich osobných podmienok (vek a zručnosť), ale skôr v závislosti od charakteristík podnikov, ktoré si zakladajú.
74.
Systém podpory stanovený v nariadení č. 1305/2013, ktorý umožňuje členským štátom stanoviť horné prahové hodnoty ako ich najvyššiu hranicu, sa teda môže premietnuť do vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá, pokiaľ ide o mladých poľnohospodárov, viaže podporu na charakteristiky poľnohospodárskych podnikov, ktoré si zakladajú.
75.
Tvrdiť opak by znamenalo poprieť, že rozhodujúce podmienky na poskytnutie podpory mladým poľnohospodárom sú založené na objektívnych údajoch (plochy, výroba a iné faktory) podnikov, ktoré ako jediné kritérium stanovujú kritérium týkajúce sa subjektívnych vlastností prijímateľov. Pripomínam, že nariadenie č. 1305/2013 naopak podporuje, aby sa vnútroštátna právna úprava opierala iba o (objektívne) kritérium podniku. ( 21 )
76.
Nezohľadnenie objektívnych charakteristík by umožnilo poskytnúť podporu všetkým typom podnikov. Tak podnikom, ktoré pri splnení vymedzenia mikropodnikov alebo malých podnikov presiahnu ŠV (pomocou ktorého sa v súlade s článkom 5 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014 meria výrobný potenciál na účely stanovenia hornej prahovej hodnoty uvedenej v článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013), ako aj podnikom, ktoré túto definíciu vôbec nespĺňajú.
77.
Za týchto okolností by sa v prípade malých poľnohospodárskych podnikov, o ktorých rozvoj v konečnom dôsledku ide, znížil objem dostupnej podpory, o ktorú by sa museli deliť s podnikmi, ktoré ju potrebujú menej.
78.
Stručne povedané, zo všetkých ustanovení nariadenia č. 1305/2013 vyplýva, že úmyslom normotvorcu Únie bolo spojiť pomoc pre mladých poľnohospodárov s vytváraním a rozvojom malých poľnohospodárskych podnikov.
79.
Spája sa tak odpoveď na dve požiadavky: požiadavky, ktoré sú typické pre tento typ podnikov z dôvodu ich hospodárskeho rozsahu, a požiadavky, ktoré sa vo všeobecnosti vzťahujú na mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú vykonávať hospodársku činnosť, a to najmä v sektore poľnohospodárstva.
80.
Dôsledkom vyššie uvedeného je skutočnosť, že vnútroštátne ustanovenie (v tomto prípade článok 7 ods. 2 VMV v spojení s článkom 25 prvým odsekom bodom 6 AGW) je v súlade s nariadením č. 1305/2013 v prípade, ak sa ako objektívne kritérium použije ŠV podniku, ktorý chce mladý poľnohospodár založiť.
c) Vplyv faktora „pracovných jednotiek“
81.
Vo svojej sťažnosti podanej na správny orgán Valónskeho regiónu C. J. uviedol, že „by bolo logickejšie vykladať [hornú] prahovú hodnotu podniku na základe počtu pracovných jednotiek nachádzajúcich sa v podniku“ ( 22 ).
82.
Vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru C. J. zdôrazňuje, že regionálna právna úprava nezohľadňuje pracovné jednotky pri výpočte hornej prahovej hodnoty v závislosti od ŠV podniku. Tieto pracovné jednotky sa však používajú na stanovenie dolnej prahovej hodnoty.
83.
Rozdielnosť pri stanovení faktorov, ktoré prispievajú k určeniu horných a dolných prahových hodnôt, môže byť prípadne predmetom kritiky z iných hľadísk, ale nie je v rozpore s nariadením č. 1305/2013, ktorého článok 19 ods. 4 poskytuje členským štátom voľnosť pri konkretizovaní určujúcich faktorov horných a dolných prahových hodnôt, ktoré musia spĺňať podniky, ktoré idú zakladať mladí poľnohospodári.
2. Mladý poľnohospodár, ktorý nezakladá poľnohospodársky podnik ako jediný vedúci tohto podniku
84.
Článok 2 ods. 1 delegovaného nariadenia č. 807/2014 uvádza, že „členské štáty stanovujú a uplatňujú osobitné podmienky na prístup k podpore v prípade, že mladý poľnohospodár… nezakladá podnik ako jediný vedúci podniku bez ohľadu na jeho právnu formu. Tieto podmienky budú rovnocenné s podmienkami, ktoré sa vyžadujú v prípade mladého poľnohospodára, ktorý zakladá podnik ako jediný vedúci podniku“.
85.
Jedna z pochybností o výklade, ktoré vyjadril vnútroštátny súd, sa týka rovnocennosti podmienok, čo v konečnom dôsledku vedie k otázke týkajúcej sa rovnosti. Predpokladom jej analýzy preto musí byť identifikácia subjektov, ktorých situácia sa porovnáva.
86.
Článok 2 ods. 1 delegovaného nariadenia č. 807/2014 sa na jednej strane týka mladého poľnohospodára, ktorý zakladá podnik spolu s inými osobami; a na druhej strane mladého poľnohospodára, ktorý sám zakladá podnik ako jediný vedúci podniku.
87.
Článok 2 ods. 3 nariadenia č. 1305/2013 oprávňuje Komisiu stanoviť podmienky, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za „mladého poľnohospodára“. Na základe toho článok 2 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 807/2014 pripúšťa, že v prípade, že sa žiadosť o podporu týka podniku, ktorého majiteľom je právnická osoba, „mladý poľnohospodár… vykonáva účinnú a dlhodobú kontrolu nad právnickou osobou, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa riadenia, zisku a finančných rizík“.
88.
V prejednávanej veci osobou, ktorá podala žiadosť o podporu, nebola právnická osoba, ktorú možno považovať za „mladého poľnohospodára“, ale fyzická osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť v poľnohospodárskom podniku prostredníctvom de facto združenia so svojím otcom.
89.
Za predpokladu, že by sa toto de facto združenie mohlo podľa belgického práva považovať za právnickú osobu (čo Valónsky región a Komisia odmietajú), mala by byť vlastníkom podniku a C. J. by mal vykonávať „účinnú kontrolu“ nad touto (údajnou) právnickou osobou.
90.
Aj keď ide o skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, z informácii uvedených v spise zrejme vyplýva, že: a) vlastníkom podniku nie je právnická osoba, ale tri fyzické osoby, a b) C. J. nevykonáva svoju účinnú kontrolu, ale je jedným z riaditeľov tohto podniku. ( 23 )
91.
V každom prípade, ako uviedol Valónsky región, žiadosť o podporu nebola zamietnutá z dôvodu právnej formy, ktorú si C. J. zvolil na založenie poľnohospodárskeho podniku so svojimi rodičmi, ale z dôvodu, že ŠV tohto podniku presiahol stanovenú hornú prahovú hodnotu.
92.
Pochybnosť sa teda obmedzuje na porovnanie dvoch skupín podmienok:
–
podmienok, ktoré sa vyžadujú od mladého poľnohospodára (fyzickej osoby), ktorý, tak ako v prejednávanej veci, zakladá podnik s inými poľnohospodármi,
–
podmienok, ktoré sa vyžadujú od mladého poľnohospodára, ktorý sám zakladá podnik.
93.
Podľa článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia č. 807/2014 musia byť obe podmienky rovnocenné . Ide teda o preskúmanie, či systém prijatý Valónskym regiónom je v súlade s týmto mandátom rovnocennosti.
94.
Ako už bolo uvedené, horná prahová hodnota stanovená vnútroštátnym predpisom na prístup k podpore je 1 milión eur ŠV podniku, ktorý zakladá mladý poľnohospodár (s výhradou toho, čo hneď doplním).
95.
Toto objektívne kritérium, ktoré sa týka len výroby podniku, nezohľadňuje osobu a počet vlastníkov podniku, pre ktorý sa žiada podpora. Nevylučuje teda, aby prijímatelia podpory boli viacerými vlastníkmi s jednou alebo inou právnou formou, hoci referenčným kritériom na stanovenie prahovej hodnoty bude vždy ŠV podniku.
96.
Na mladého poľnohospodára, ktorý nezakladá podnik ako jediný vedúci podniku (tak je to v prípade C. J.), sa teda vzťahuje rovnaká podmienka ako na mladého poľnohospodára, ktorý sám zakladá podnik: v oboch prípadoch je horná prahová hodnota na prístup k podpore ŠV podniku, ktorý si jeden alebo druhý mladý poľnohospodár zakladajú.
97.
Podmienky, ktoré sa vyžadujú od C. J., už preto nie sú „rovnocenné“ s podmienkami, ktoré sa vyžadujú od mladého poľnohospodára, ktorý sám zakladá podnik, ale rovnaké.
98.
Stanovisko, ktoré zastáva C. J., je založené na skutočnosti, že rovnocennosť zamýšľaná normotvorcom Únie ukladá povinnosť nezohľadniť jednotné kritérium podniku a nahradiť ho kritériom jeho účasti na celom poľnohospodárskom podniku v prípade, ak mladý poľnohospodár zakladá podnik s inými poľnohospodármi.
99.
Prijatie tohto prístupu by znamenalo nahradenie kritéria podniku kritériom prijímateľa. Bez ohľadu na ŠV podniku, ktorý C. J. založil, C. J. by mal nárok na podporu, ak jeho vlastný podiel v tomto podniku nepresiahol ŠV stanovený vnútroštátnym predpisom.
100.
Takýto prístup, ktorý Valónsky región a Komisia odmietajú, nie je v súlade s vnútroštátnym predpisom a ani s účelom nariadenia č. 1305/2013, ktorým som sa zaoberal v predchádzajúcich bodoch vyššie.
101.
Je však pravda, že právna úprava platná vo Valónskom regióne stanovuje výnimku pre prípad, že mladý poľnohospodár zakladá podnik s jedným alebo viacerými mladými poľnohospodármi. V takom prípade horná prahová hodnota nebude 1 milión eur, ale 1500000 eur.
102.
Ide o relatívnu výnimku, keďže horná prahová hodnota sa nezvyšuje v závislosti od počtu mladých poľnohospodárov, ktorí zakladajú ten istý podnik; či už dvaja, alebo piati mladí poľnohospodári, rozšírenie je obmedzené na 500000 eur (to znamená, že sa nenásobí v závislosti od toho, koľko je prijímateľov). Kritérium podniku je opäť základom systému, hoci sa upravuje s ohľadom na pluralitu prijímateľov.
103.
Z informácií uvedených v spise vyplýva, že ŠV podniku (ktorého jedna tretina patrí žalobcovi) ďaleko presahuje 1500000 eur. Nie je preto potrebné skúmať jeho uplatnenie na prejednávaný prípad.
104.
Vyššie uvedené by viedlo k záveru týchto návrhov, keďže zamietnutie spornej podpory vyplýva z uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa podľa práva Únie legitímne rozhodla pre objektívne kritérium ŠV podniku.
105.
Komisia vo svojich písomných pripomienkach viedla diskusiu v abstraktnejšej rovine, pričom uviedla možný diskriminačný výsledok, podľa ktorého by táto vnútroštátna norma mohla viesť k rôznym hypotézam, z ktorých však ani jedna nezodpovedá posudzovanému prípadu.
106.
Samotná Komisia však na pojednávaní potvrdila to, čo už písomne uviedla: že objektívne kritérium uvedené v článku 25 NVV (a vo VMV) je zlučiteľné s právom Únie a za okolností prejednávanej veci priamo viedlo k riešeniu, ktoré navrhuje Valónsky región.
107.
Následné úvahy budú preto len subsidiárne, ak by sa Súdny dvor domnieval, že napriek skutočnosti, že samotná Komisia súhlasí s jednoznačným riešením sporu, je potrebné zapojiť sa do diskusie (zdôrazňujem, skôr teoreticky) uvedenej v druhej časti jej písomných pripomienok.
108.
Táto diskusia sa týka posúdenia rovnosti, ktoré si zasluhuje rozdielne zaobchádzanie s 1. mladým poľnohospodárom, ktorý zakladá podnik s poľnohospodármi, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi, v porovnaní s 2. mladým poľnohospodárom, ktorý zakladá podnik s mladými poľnohospodármi. Jej riešenie si vyžaduje objasniť, či situácie jedného a druhého mladého poľnohospodára sú rovnocenné.
109.
Podľa môjho názoru nie sú rovnocenné, a preto by vnútroštátna právna úprava mohla s nimi zaobchádzať rozdielne.
110.
Mladý poľnohospodár, ktorý zakladá podnik s inými poľnohospodármi, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi (ktorí, tak ako v prejednávanej veci, už riadia poľnohospodársky podnik), má niekoľko výhod, ktoré nemá mladý poľnohospodár, ktorý zakladá podnik s iným mladými poľnohospodármi.
111.
Najvýznamnejšou výhodou je pomoc, ktorú možno získať od poľnohospodárov, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi, ich znalosť trhu a pôsobenie v obchodných okruhoch. Naopak, mladý poľnohospodár, ktorý prvýkrát zakladá podnik s iným mladým poľnohospodárom, v zásade nemá túto pomoc ako východiskový bod, čo odôvodňuje, aby sa v jeho prospech (v obmedzenom rozsahu) prijali výnimky z podmienok požadovaných na poskytnutie podpory.
112.
V tejto súvislosti tiež zdôrazňujem, že cieľom podpory uvedenej v článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013 je začatie podnikateľskej činnosti. Ako uvádza odôvodnenie 17 tohto nariadenia, mala by sa vzťahovať iba na počiatočné obdobie života takéhoto podniku a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc.
113.
Cieľom je v konečnom dôsledku pomôcť mladému poľnohospodárovi a ak to stanovuje vnútroštátny predpis, poskytnúť mu väčšiu pomoc v prípade, keď zakladá podnik s iným mladým poľnohospodárom. Táto významnejšia pomoc umožňuje rozlíšiť jeho situáciu od situácie mladého poľnohospodára, ktorý zakladá podnik s inými poľnohospodármi, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi, keďže títo poľnohospodári pomáhajú napraviť jeho východiskovú situáciu svojimi skúsenosťami. ( 24 )
114.
Založenie podniku s poľnohospodármi, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi, predstavuje pre mladého poľnohospodára, opakujem, niekoľko výhod, ktoré nemá mladý poľnohospodár, ktorý zakladá podnik s inými mladými poľnohospodármi. V tomto smere sa podiel vlastníctva, ktorý patrí mladému poľnohospodárovi v podniku, v ktorom vykonávajú svoju činnosť iní poľnohospodári, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi, podieľa na synergii pochádzajúcej zo všetkých častí, ktoré tvoria celý tento poľnohospodársky podnik.
115.
Tento nedeliteľný podiel na majetku, ktorý patrí mladému poľnohospodárovi, nie je v konečnom dôsledku úplne autonómny. Nebolo by teda neprimerané a ani v rozpore so zásadou rovnosti nezohľadniť túto skutočnosť pri stanovení hornej prahovej hodnoty, ktorej podlieha poskytnutie spornej podpory.
V. Návrh
116.
Vzhľadom na už vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur, Belgicko), takto:
Články 2, 5 a 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 v spojení s článkom 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 807/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1305/2013 a ktorým sa zavádzajú prechodné ustanovenia, sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby členské štáty použili faktor „štandardnej hodnoty hrubej produkcie“ poľnohospodárskeho podniku na stanovenie hornej prahovej hodnoty, ktorá umožní prístup mladým poľnohospodárom k podpore na začatie podnikateľskej činnosti,
nebránia tomu, aby pri stanovení uvedenej hornej prahovej hodnoty vnútroštátna právna úprava zohľadnila celý poľnohospodársky podnik, a nie časť jeho majetku, ktorá patrí mladému poľnohospodárovi, alebo pracovné jednotky.
( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487 ).
( 3 ) Uplatňovanie označenia „najvyšší predstaviteľ“ na mladých poľnohospodárov v zmysle nariadenia č. 1305/2013 naznačuje kto má skutočnú a trvalú kontrolu nad poľnohospodárskym podnikom, ako aj nad jeho riadením.
( 4 ) Prahová hodnota sa zvýši na 1500000 eur v prípade, ak dvaja alebo viacerí mladí poľnohospodári spoločne zakladajú podnik.
( 5 ) Podľa znenia platného v čase predloženia žiadosti v prejednávanej veci.
( 6 ) Nariadenie Komisie z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zavádzajú prechodné ustanovenia ( Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 1 ).
( 7 ) Nariadenie Komisie z 8. decembra 2008, ktorým sa stanovuje typológia Spoločenstva pre poľnohospodárske podniky ( Ú. v. EÚ L 335, 2008, s. 3 ).
( 8 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu ( Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 ; ďalej len „nariadenie Omnibus“).
( 9 ) Delegované nariadenie Komisie z 30. októbra 2018, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 807/2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zavádzajú prechodné ustanovenia ( Ú. v. EÚ L 19, 2019, s. 5 ).
( 10 ) Nariadenie valónskej vlády z 10. septembra 2015 o rozvojovej a investičnej pomoci v poľnohospodárskom sektore (Moniteur z 25. októbra 2015, ďalej len „NVV“).
( 11 ) Ministerská vyhláška z 10. septembra 2015, ktorou sa vykonáva NVV (ďalej len „VMV“), v znení ministerskej vyhlášky z 21. marca 2016. Moniteur zo 4. apríla 2016.
( 12 ) Vec C‑61/09 , EU:C:2010:606 .
( 13 ) V prospech tohto tvrdenia uvádza, že podľa odôvodnenia 1 nariadenia Omnibus sa jeho zmeny obmedzujú na „objasnenie“ pravidiel, ak mladí poľnohospodári začínajú pôsobiť v poľnohospodárskom podniku spoločne, a prahových hodnôt pre prístup k podpore požadovaných podľa článku 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.
( 14 ) Na pojednávaní Komisia objasnila, že tieto tvrdenia v skutočnosti nemali vplyv na odpoveď na prejudiciálnu otázku. Pozri ďalej body 105 a 106 nižšie.
( 15 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 16 ) Pri prijímaní delegovaného nariadenia č. 807/2014 sa Komisia riadila delegovaním, ktoré jej bolo výslovne priznané nariadením č. 1305/2013, v súlade s článkom 290 ZFEÚ.
( 17 ) Do rovnakej formy pomoci patrí aj pomoc na podporu investícií do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností a platieb pre malých poľnohospodárov, ktorí previedli svoje podniky na iných poľnohospodárov.
( 18 ) Táto definícia sa nachádza v článku 2 prílohy 1 nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom ( Ú. v. ES L 10, 2001, s. 33 ; Mim. vyd. 08/002, s. 141), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004 ( Ú. v. EÚ L 63, 2004, s. 22 ; Mim. vyd. 08/003, s. 64). Podľa uvedeného ustanovenia „kategóriu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov euro a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR“ (článok 1). V rámci kategórie MSP odsek 2 uvedeného článku definuje malý podnik ako podnik, „ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 miliónov EUR“. Nakoniec, odsek 3 tohto ustanovenia charakterizuje mikro podnik ako podnik, „ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 milión EUR“.
( 19 ) Táto posledná uvedená pomoc sa vo všeobecnosti poskytuje aj „fyzickým osobám vo vidieckych oblastiach“ a „poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti“, ako sa uvádza v tomto ustanovení. Odôvodnenie 17 nariadenia č. 1305/2013 kladie osobitný dôraz na potrebu podporiť „zriaďovanie a rozvoj nepoľnohospodárskych MSP vo vidieckych oblastiach“, čím sa podľa môjho názoru zdôrazňuje vôľa zákonodarcu zamerať sa tiež na financovanie malých poľnohospodárskych podnikov v oblasti vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností.
( 20 ) Pravidlo, ktoré sa zachovalo po zmene ustanovenia prostredníctvom nariadenia Omnibus.
( 21 ) Nariadenie 2017/2393, ktoré sa v prejednávanej veci neuplatňuje, umožňuje použiť kritérium prijímateľa, avšak bez vylúčenia kritéria podniku, pre ktoré sa vnútroštátny zákonodarca rozhodol v spornej právnej úprave.
( 22 ) Článok 1 ods. 26 NVV definuje pracovnú jednotku ako „na jednej strane vzťah medzi počtom odpracovaných hodín za rok v podniku – pričom tento počet je najviac 1800 hodín, bez započítania počtu odpracovaných hodín počas rovnakého obdobia mimo podniku –, a na druhej strane, ako hodnotu 1800 hodín práce“.
( 23 ) Písomné pripomienky C. J., bod 1, v ktorých odkazuje na dodatok z 22. decembra 2015 k dohode uzatvorenej s jeho otcom z 1. marca 2015.
( ) Za okolností, akými sú okolnosti C. J., má mladý poľnohospodár výhodu v tom, že jeho podiel na celom podniku spadá do celku, ktorého výnos musí priniesť prospech pre každú z jeho častí.