C-833/19

62019CC0833

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 3. júna 2021 ( 1 )

Vec C‑833/19 P

Rada Európskej únie

2.

Vo svojom odvolaní Rada navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. septembra 2019, Hamas/Rada ( 2 ), ktorým tento súd zrušil na jednej strane rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/475 z 21. marca 2018, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2017/1426 ( 3 ), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2018/468 z 21. marca 2018, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1420 ( 4 ), ako aj na strane druhej rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/1084 z 30. júla 2018, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2018/475 ( 5 ), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2018/1071 z 30. júla 2018, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/468 ( 6 ) (ďalej spoločne len „sporné akty“), a to v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú Hamasu.

3.

Otázka nastolená v tejto veci poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť spresniť rozsah povinnosti podpisovať, a teda overovať nelegislatívne akty prijaté Radou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Konkrétne Súdny dvor má určiť, či na základe článku 297 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ a článku 15 rokovacieho poriadku Rady, ktorý bol prijatý rozhodnutím 2009/937/EÚ z 1. decembra 2009 ( 7 ), a vzhľadom na povinnosť odôvodnenia uvedenú v článku 296 ZFEÚ, sa povinnosť podpisovať akty Rady vzťahuje aj na odôvodnenia týchto aktov, ktoré sú uvedené v samostatných dokumentoch.

Dňa 28. septembra 2001 prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov rezolúciu 1373 (2001) navrhujúcu stratégie na boj proti terorizmu všetkými prostriedkami, a najmä na boj proti jeho financovaniu. Bod 1 písm. c) tejto rezolúcie okrem iného stanovuje, že všetky štáty majú bezodkladne vykonať zmrazenie finančných prostriedkov a iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov osôb, ktoré páchajú alebo sa pokúšajú o spáchanie teroristických činov alebo ktoré sa zúčastňujú na takýchto činoch či napomáhajú ich páchaniu, subjektov patriacich týmto osobám alebo nimi kontrolovaných a osôb a subjektov konajúcich v mene alebo na pokyn týchto osôb a subjektov.

6.

V uvedenej rezolúcii sa neuvádza zoznam osôb, na ktoré sa tieto obmedzujúce opatrenia musia uplatňovať.

B.

Právo Únie

1. Zmluva o FEÚ

Legislatívne akty prijaté v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom podpisuje predseda inštitúcie, ktorá ich prijala.

Legislatívne akty sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie . Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.

2. Nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, podpisuje predseda inštitúcie, ktorá ich prijala.

Nariadenia a smernice určené všetkým členským štátom a rozhodnutia, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie . Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.

Ostatné smernice a rozhodnutia, ktoré uvádzajú, komu sú určené, sa oznamujú tomu, komu sú určené, a týmto oznámením nadobúdajú účinnosť.“

2. Spoločná pozícia 2001/931

4. Zoznam v prílohe sa vypracuje na základe presných informácií alebo materiálu v príslušnom spise, ktoré uvádzajú, že príslušný orgán prijal rozhodnutie vo vzťahu k dotknutým osobám, skupinám a subjektom bez ohľadu na to, či sa týka podnetu na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie [začatia vyšetrovania alebo trestného stíhania – neoficiálny preklad ] za teroristický čin alebo pokus o spáchanie, účasť alebo napomáhanie takéhoto činu, ktoré je založené na závažných dôkazoch alebo záchytných bodoch [závažných a vierohodných dôkazoch a indíciách – neoficiálny preklad ] alebo odsúdení za takéto skutky. Do tohto zoznamu sa môžu zaradiť osoby, skupiny a subjekty, ktoré Bezpečnostná rada OSN identifikovala ako prepojené s terorizmom, a proti ktorým nariadila sankcie.

Na účely tohto odseku ‚príslušný orgán‘ znamená súdny orgán, alebo tam, kde súdne orgány nemajú právomoc v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento odsek, ekvivalentný orgán príslušný pre túto oblasť.

…

6. Mená osôb a subjektov na zozname v prílohe sa budú v pravidelných intervaloch a najmenej raz za šesť mesiacov revidovať, aby sa zabezpečilo, že existujú dôvody pre ich zachovanie na tomto zozname.“

3. Nariadenie č. 2580/2001

11.

b)

žiadne fondy, finančné aktíva alebo ekonomické zdroje nebudú priamo alebo nepriamo sprístupnené fyzickej alebo právnickej osobe, skupine alebo subjektu alebo v ich prospech, ktoré sú zaradené do zoznamu uvedeného v odseku 3.

2. S výnimkou toho, čo je povolené podľa článkov 5 a 6, je zakázané poskytnúť finančné služby fyzickej alebo právnickej osobe, skupine alebo subjektu alebo v ich prospech, zaradeným do zoznamu uvedeného v odseku 3.

3. Rada konajúc jednomyseľne ustanoví, preskúma a zmení a doplní zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa ustanovení stanovených v článku 1 ods. 4, 5 a 6 spoločnej pozície [2001/931] vzťahuje toto nariadenie. Takýto zoznam bude pozostávať z:

i)

fyzických osôb, ktoré páchajú, pokúšajú sa o spáchanie, zúčastňujú sa alebo napomáhajú spáchaniu ktoréhokoľvek teroristického činu;

4. Rokovací poriadok Rady

13.

Článok 12 rokovacieho poriadku Rady s názvom „Bežný písomný postup a zjednodušený písomný postup“ v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1. Akty Rady o naliehavej záležitosti sa môžu prijímať písomným hlasovaním, ak Rada alebo [výbor stálych zástupcov (Coreper)] jednomyseľne rozhodne o použití tohto postupu. V osobitných situáciách môže použitie tohto postupu navrhnúť aj predseda; v takomto prípade sa písomné hlasovanie môže použiť, ak s týmto postupom súhlasia všetci členovia Rady.

…

3. Generálny sekretariát potvrdí, že písomný postup sa ukončil.“

16.

Po prijatí týchto aktov bol názov Hamas zapísaný na sporný zoznam najskôr ako „Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem (teroristické krídlo Hamasu)“, následne ako „Hamas“, vrátane „Hamas Izzaddín al‑Kassám“, pričom toto posledné uvedené označenie sa objavuje v sporných aktoch. ( 10 )

17.

Spornými aktmi Rada po preskúmaní stanovenom v článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 ponechala názov Hamas na spornom zozname. ( 11 )

18.

Pokiaľ ide o odôvodnenia týchto aktov, uvádza sa v nich toto:

–

v rámci preskúmania sporného zoznamu Rada zohľadnila pripomienky, ktoré jej predložili dotknuté osoby, skupiny a subjekty, ako aj aktualizované informácie o vnútroštátnom štatúte osôb, skupín a subjektov zaradených na zoznam, ktoré dostala od príslušných vnútroštátnych orgánov. ( 15 )

19.

Pokiaľ ide o zaradenie Hamasu na sporný zoznam, v odôvodneniach sporných aktov (ďalej len „odôvodnenia“) sa uvádza rozhodnutie Secretary of State for the Home Department (minister vnútra, Spojené kráľovstvo) z 29. marca 2001 ( 16 ) a ďalej tri rozhodnutia, ktoré prijali orgány Spojených štátov amerických v rokoch 1995, 1997 a 2001 (ďalej len „rozhodnutia orgánov Spojených štátov“). ( 17 )

20.

V hlavnej časti odôvodnenia Rada po konštatovaní, že tieto vnútroštátne rozhodnutia sú rozhodnutiami príslušných orgánov v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 a že sú stále platné, dospela k záveru, že každé z uvedených rozhodnutí poskytuje dostatočné dôvody pre zaradenie Hamasu na sporný zoznam, a uviedla, že dôvody, ktorými bolo jeho zaradenie na tento zoznam odôvodnené, sú naďalej platné, a že je teda potrebné jeho názov na uvedenom zozname ponechať.

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. mája 2018 podal Hamas žalobu na základe článku 263 ZFEÚ smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia 2018/475 a nariadenia 2018/468 v rozsahu, v akom sa ho týkajú. Keďže tieto akty boli zrušené a nahradené rozhodnutím 2018/1084 a vykonávacím nariadením 2018/1071, Hamas upravil svoje pôvodné návrhy tak, že jeho žaloba sa týka aj zrušenia týchto posledných uvedených aktov v rozsahu, v akom sa ho týkajú.

24.

Na podporu svojej žaloby Hamas uviedol sedem žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, druhý na vecne nesprávnych skutkových zisteniach, tretí na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o teroristický charakter organizácie Hamas, štvrtý na porušení zásady nezasahovania, piaty na nedostatočnom zohľadnení vývoja situácie z dôvodu plynutia času, šiesty na porušení povinnosti odôvodnenia a siedmy na porušení zásady dodržiavania práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu. V odpovedi na otázku, ktorú Všeobecný súd položil v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, Hamas vzniesol ôsmy žalobný dôvod založený na chýbajúcom overení odôvodnení.

25.

Čo sa týka prvého až siedmeho žalobného dôvodu, Všeobecný súd najprv konštatoval, že odôvodnenie je nedostatočné, pokiaľ ide o rozhodnutia orgánov Spojených štátov, takže tieto rozhodnutia nemôžu slúžiť ako základ pre sporné akty, a následne preskúmal žalobu tak, že svoje posúdenie obmedzil na tieto akty v rozsahu, v akom sa zakladali na rozhodnutí Secretary of State for the Home Department z roku 2001. ( 18 ) Po tomto preskúmaní Všeobecný súd zamietol predmetné žalobné dôvody ako nedôvodné, keďže uvedené akty sa zakladali na tomto poslednom uvedenom rozhodnutí. ( 19 )

Hamas navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

VI. Analýza

29.

Na podporu svojho odvolania Rada uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení ôsmeho žalobného dôvodu založeného na chýbajúcom overení odôvodnení sporných aktov, a druhý na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov Spojených štátov nepredstavujú dostatočný základ pre zaradenie Hamasu na sporný zoznam.

A.

O prvom odvolacom dôvode založenom na chýbajúcom overení odôvodnení sporných aktov

33.

Všeobecný súd dospel k tomuto záveru v podstate na náklade týchto úvah:

–

v článku 297 ods. 2 druhom pododseku ZFEÚ sa uvádza, že nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, podpisuje predseda inštitúcie, ktorá ich prijala, a článok 15 rokovacieho poriadku Rady stanovuje, že znenie aktov, ktoré prijala táto inštitúcia podpisuje predseda a generálny tajomník, ( 26 )

–

ako vyplýva z rozsudku Komisia/BASF a i., overovanie aktov prostredníctvom ich podpísania má za cieľ zabezpečiť právnu istotu a predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorej porušenie môže mať za následok podanie žaloby o neplatnosť, ( 27 )

–

Rada nemohla nahradiť overenie sporných aktov prostredníctvom ich podpísania „opisom konania, podľa ktorého sa v rámci Rady pri prijímaní týchto aktov postupovalo“ stanoveným v článku 12 ods. 1 jej rokovacieho poriadku, ( 30 )

–

chýbajúce overenie odôvodnení sporných aktov predstavuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti, ktoré vedie k zrušeniu týchto aktov, aj keď na rozdiel od skutkových okolností vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/BASF a i., zhoda textu týchto odôvodnení oznámených Hamasu s textom prijatým Radou nebola spochybnená, ( 31 )

–

toto porušenie podstatnej formálnej náležitosti musí samo osebe viesť k zrušeniu sporných aktov. ( 32 )

36.

Hamas namieta po prvé, že keďže odôvodnenie aktu je neoddeliteľné od jeho výroku, musí byť overené, pokiaľ je od neho oddelené; po druhé, že okolnosť, že Rada oddeľuje jednotlivé odôvodnenia od výroku sporných aktov neodôvodňuje výnimku z pravidiel týkajúcich sa overovania; po tretie že priebeh konania v rámci Rady a súlad odôvodnení prijatých Radou s odôvodneniami oznámenými Hamasu nekompenzujú chýbajúce overenie; po štvrté, že len vlastnoručný, a nie elektronický podpis, je spôsobilý overiť akty prijaté Radou, a to tým viac, že odôvodnenia boli Hamasu zaslané poštou; po piate, že odôvodnenia musia byť overené vzhľadom na zásadu neoddeliteľnosti odôvodnenia aktu a jeho výroku a na záujem dotknutých osôb mať istotu, že akt bol skutočne prijatý dotknutou inštitúciou a že zodpovedá vôli tejto inštitúcie; po šieste, že skutočnosť, že oznámenia boli opatrené pečiatkou generálneho sekretariátu Rady, sa v napadnutom rozsudku neuvádza, a preto je v rámci tohto odvolania irelevantná.

37.

Ako uvádzam v nasledujúcich bodoch, domnievam sa, že odôvodnenie Všeobecného súdu je nesprávne vo viacerých ohľadoch:

–

článok 297 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ sa neuplatňuje na odôvodnenia zaradenia a ponechania osôb, skupín alebo subjektov, ktorých sa týkajú individuálne reštriktívne opatrenia, na zozname,

1. O vzťahu medzi povinnosťou podpísať a povinnosťou overiť akty Rady

39.

Ôsmy žalobný dôvod, ktorému Všeobecný súd vyhovel, bol založený na „chýbajúcom overení“ odôvodnení, ktoré bolo spôsobené tým, že neboli podpísané. ( 34 ) Všeobecný súd tak postavil na roveň nepodpísanie odôvodnení s ich neoverením.

40.

Z otázky, či článok 297 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ alebo článok 15 rokovacieho poriadku Rady vyžadujú samostatné podpísanie odôvodnení, pokiaľ akty, s ktorými sú neoddeliteľne spojené, boli podpísané, tak vyplýva otázka, či podpísanie sporných aktov zahŕňa aj overenie týchto aktov, ako aj všetkých súvisiacich aktov, ktoré Rada prijala spoločne, ako sú odôvodnenia, a to vzhľadom na ustálenú prax Rady a ostatných inštitúcií Únie nepodpisovať samostatne prílohy k svojim aktom.

41.

V tejto súvislosti poznamenávam, že v článku 11 a v článku 18 rokovacieho poriadku Európskej komisie ( 35 ) sa výslovne uvádza, že schválené zápisnice „[sú] overen [ é ] podpismi predsedu a generálneho tajomníka“ a že akty prijaté na základe písomného postupu „sú overené podpisom generálneho tajomníka na poslednej strane denného záznamu“ ( 36 ). Z týchto článkov teda jasne vyplýva, že cieľom povinnosti podpísať akty prijaté Komisiou je ich overenie.

45.

Článok 79 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu ( 37 ) nazvaný „Podpis a uverejnenie prijatých aktov“ v prvom odseku stanovuje, že „po finalizácii textu prijatého… a potom, čo sa overí, že všetky postupy boli riadne ukončené, predseda Parlamentu a generálny tajomník podpíšu akty prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom“. Hoci sa v tomto ustanovení neuvádza overenie, zdá sa mi zrejmé, že cieľom podpísania aktu je najmä zabezpečiť dodržanie postupu prijímania tohto aktu, a teda aj pravosť prijatého aktu.

46.

Preto sa domnievam, že hlavným cieľom povinnosti podpisovať akty inštitúcií Únie je ich overovanie.

47.

50.

V tejto súvislosti treba poukázať na osobitnú povahu aktov Rady, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia prijaté v rámci SZBP, akými sú aj sporné akty, ktoré patria medzi všeobecne platné akty v rozsahu, v akom zakazujú určitej kategórii adresátov, vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom, najmä sprístupniť finančné prostriedky a hospodárske zdroje osobám a subjektom, ktorých mená sú uvedené na zoznamoch obsiahnutých v ich prílohách, a zároveň predstavujú súbor individuálnych rozhodnutí voči týmto osobám a subjektom. ( 38 )

51.

Navyše je to práve individuálna povaha týchto aktov, ktorá podľa článku 275 druhého odseku a článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ poskytuje prístup k súdu Únie, ( 39 ) keďže Súdny dvor nemá v zásade podľa článku 275 prvého odseku ZFEÚ právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa SZBP, ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe.

52.

Okrem toho aj na základe individuálnej povahy predmetných aktov, ako aj citlivej povahy informácií, ktorých sa akt týka, judikatúra stanovila, že podrobné zverejnenie výhrad uvedených v neprospech dotknutých osôb by mohlo nielen odporovať naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, ale tiež zasahovať do legitímnych záujmov predmetných osôb a subjektov, keďže môže vážne poškodiť ich povesť. ( 40 )

56.

V tejto súvislosti pokiaľ samotné sporné akty majú všeobecnú platnosť a museli byť podpísané na základe článku 297 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ, ako aj uverejnené v zmysle druhého pododseku tohto ustanovenia, zdá sa mi zrejmé, že odôvodnenia, ktoré sa týkajú individuálnych dôvodov pre zaradenie osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, v prejednávanej veci Hamas, na zoznam, nevyplývajú zo všeobecnej povahy týchto aktov, ale skôr z ich individuálnej povahy. Individuálna a dôverná povaha týchto dôvodov odôvodňuje okrem iného skutočnosť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 52 vyššie sa uvedené individuálne dôvody neuverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie .

57.

V dôsledku toho sa mi zdá, že odôvodnenia sporných aktov nespadajú do pôsobnosti článku 297 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ, ale rovnako ako každé rozhodnutie, v ktorom je určený adresát, do pôsobnosti tretieho pododseku tohto ustanovenia, v ktorom sa neuvádza povinnosť podpisu a ktorý podmieňuje nadobudnutie účinnosti takéhoto rozhodnutia jeho oznámením.

58.

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že za okolností prejednávanej veci článok 297 ods. 2 ZFEÚ vyžaduje podpísanie odôvodnení sporných aktov.

Preto vyššie uvedené ustanovenia podľa svojho znenia vyžadujú podpis (znení) aktov prijatých Radou a nevyhnutne nerozširujú túto povinnosť na prílohy k týmto aktom.

62.

Po druhé konštatujem, že povaha verejného poriadku žalobného dôvodu založeného na nedodržaní pravidiel overovania aktov Únie je vysvetlená predovšetkým dôvodmi právnej istoty a potrebami súdneho preskúmania. ( 42 ) V rozsudku Komisia/BASF a i., na ktorom Všeobecný súd založil svoje odôvodnenie, ( 43 ) Súdny dvor totiž rozhodol, že overovanie aktov Komisie podpismi predsedu a výkonného tajomníka, ktoré je stanovené v článku 12 rokovacieho poriadku tejto inštitúcie platného v čase prijatia sporného rozhodnutia, má za cieľ zabezpečiť právnu istotu, ktorá vyžaduje, aby tretie osoby mali možnosť overiť, že akty, ktoré sú uverejnené alebo oznámené, zodpovedajú tým, ktoré boli prijaté, a predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorej porušenie môže mať za následok žalobu o neplatnosť. ( 44 )

63.

V prejednávanej veci Rada na jednej strane preukázala bez toho, aby to bolo spochybnené, že odôvodnenia boli neoddeliteľne pripojené k napadnutým aktom počas postupu schvaľovania týchto aktov, ktorý je stanovený v článku 12 jej rokovacieho poriadku, a že akákoľvek zmena dokumentov prijatých v tejto súvislosti bola znemožnená použitím elektronických prostriedkov, ako je elektronický podpis, elektronická pečiatka a elektronická časová pečiatka týchto dokumentov.

64.

67.

Rovnaké úvahy by sa podľa môjho názoru uplatnili aj v súvislosti s povinnosťou podpisu uvedenou v článku 297 ods. 2 prvom pododseku ZFEÚ za predpokladu, že by Súdny dvor v rozpore so záverom, ku ktorému som dospel v bodoch 49 až 59 vyššie, konštatoval, že toto ustanovenie je v prejednávanej veci uplatniteľné. ( 50 )

4. O rozsahu povinnosti podpisovať odôvodnenia aktov Rady s ohľadom na povinnosť odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ a na zásadu, podľa ktorej výrok a odôvodnenie rozhodnutia tvoria nedeliteľný celok

68.

Podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ musia byť právne akty odôvodnené. Navyše podľa judikatúry uvedenej Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku platí, že výrok a odôvodnenie rozhodnutia tvoria nedeliteľný celok. ( 51 )

69.

Na druhej strane sa mi v každom prípade zdá, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 50 vyššie odôvodnenia sporných aktov týkajúce sa konkrétne Hamasu predstavujú individuálne rozhodnutia prijaté vo vzťahu k Hamasu a nesúvisia s povahou týchto aktov ako všeobecne platných aktov v zmysle článku 297 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ. Toto konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že individuálne dôvody pre zaradenie osôb a subjektov dotknutých reštriktívnymi opatreniami na zoznam sa v súlade s judikatúrou citovanou v bode 52 vyššie nezverejňujú, ale oznamujú výlučne týmto osobám a subjektom. Tieto individuálne dôvody tak nie sú nevyhnutným doplnením odôvodnenia uvedených aktov ako všeobecne platných aktov.

73.

V tejto súvislosti podotýkam, že v bode 67 rozsudku Komisia/BASF a i., na ktorý odkazoval Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, Súdny dvor len dospel k záveru, že výrok a odôvodnenie rozsudku tvoria nedeliteľný celok, a tvrdil, že na základe zásady kolegiality, ktorá upravuje fungovanie tejto inštitúcie, je nevyhnutné, aby výrok a odôvodnenie prijalo kolégium komisárov. V tejto veci išlo teda o nezhodu medzi znením rozhodnutia prijatého kolégiom komisárov na jednej strane a znením toho istého rozhodnutia, ako bolo uverejnené a oznámené niektorým adresátom, na strane druhej. ( 52 )

74.

Naopak v prejednávanej veci je situácia zásadne odlišná, keďže v súlade s judikatúrou citovanou v bode 50 vyššie predmetné akty sú všeobecne platnými aktmi, ktoré obsahujú odôvodnenie v súlade s ich povahou, a zároveň individuálnymi rozhodnutiami s vlastným osobitným odôvodnením. Navyše ako som uviedol v bode 64 vyššie, nie je ani spochybnená zhoda znenia odôvodnení oznámených Hamasu so znením prijatým Radou.

Ani článok 297 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ, ani článok 15 rokovacieho poriadku Rady, a dokonca ani článok 296 druhý odsek ZFEÚ, vykladané s prihliadnutím na zásadu, že výrok a odôvodnenie rozhodnutia tvoria nedeliteľný celok, totiž nevyžadovali, aby za okolností prejednávanej veci boli odôvodnenia sporných aktov osobitne podpísané predsedom a generálnym tajomníkom Rady.

78.

Navrhujem preto vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu a v dôsledku toho zrušiť napadnutý rozsudok.

B.

O druhom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení rozhodnutí orgánov Spojených štátov ako základu pre sporné akty

79.

Čo sa týka návrhu na zrušenie sporných aktov, Rada bola úspešná v prvostupňovom konaní, pokiaľ ide o prvý až siedmy žalobný dôvod, a žiada len o nahradenie odôvodnení týkajúcich sa tých žalobných dôvodov, ktoré Všeobecný súd zamietol. Ako vyplýva zo samotného znenia odvolania, Rada len vyjadruje „svoj nesúhlas s odôvodnením Všeobecného súdu“ a nepožaduje zrušenie napadnutého rozsudku, ale vyvodzuje záver, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia „v odôvodnení, ktoré uvádza“ v tomto rozsudku.

83.

Navyše Rada neuviedla nijaké tvrdenie na podporu prípustnosti svojho druhého odvolacieho dôvodu. Vyzýva Súdny dvor, aby rozhodol o otázke dostatočnosti rozhodnutí orgánov Spojených štátov ako základu pre sporné akty, a to s prihliadnutím na vplyv tejto otázky na prebiehajúce konania a na skutočnosť, že Všeobecný súd rozhodol rovnakým spôsobom v iných veciach.

84.

V tejto súvislosti pripomínam, že právna sila rozhodnutej veci sa vzťahuje len na odôvodnenia rozsudku, ktoré predstavujú nevyhnutnú podporu jeho výroku, a preto sú od neho neoddeliteľné. ( 55 ) Z tohto dôvodu, ak súd Európskej únie zruší rozhodnutie, odôvodnenie, na základe ktorého tento súd zamietol niektoré tvrdenia uvedené účastníkmi konania, nemôže mať právnu silu rozhodnutej veci. ( 56 )

85.

88.

Domnievam sa, že o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.

89.

Pokiaľ ide o ôsmy žalobný dôvod, navrhujem ho zamietnuť na základe bodov 30 až 78 vyššie.

90.

Pokiaľ ide o prvý až siedmy žalobný dôvod, treba konštatovať, že Všeobecný súd ich zamietol, a teda vzhľadom na to, že Hamas nepodal vzájomné odvolanie proti zamietnutiu predmetných žalobných dôvodov, zrušenie napadnutého rozsudku ho nespochybňuje v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol uvedené žalobné dôvody. ( 57 )

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

94.

Keďže Hamas nemal vo svojich návrhoch úspech, navrhujem, aby mu bola uložená povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Radou.

IX. Návrhy

95.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby:

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) T‑308/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:557 .

( 3 ) Ú. v. EÚ L 79, 2018, s. 26 .

( 4 ) Ú. v. EÚ L 79, 2018, s 7 .

( 5 ) Ú. v. EÚ L 194, 2018, s. 144 .

( 6 ) Ú. v. EÚ L 194, 2018, s. 23 .

( 13 ) Pozri odôvodnenie 2 nariadenia 2018/468 a nariadenia 2018/1071.

( 14 ) Pozri odôvodnenie 3 nariadenia 2018/468 a nariadenia 2018/1071.

( 15 ) Pozri odôvodnenie 4 nariadenia 2018/468 a nariadenia 2018/1071.

( 16 ) Príloha A odôvodnení.

( 17 ) Príloha B odôvodnení.

( 18 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 76 a 77.

( 25 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 270 až 305.

( 26 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 270 a 271.

( 27 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 272 až 277.

( 28 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 281 a 282.

( 29 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 285 až 288.

( 30 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 289 až 297.

( 37 ) Ú. v. EÚ L 302, 2019, s. 1 .

( 38 ) Pozri rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada ( C‑478/11 P až C‑482/11 P , EU:C:2013:258 , bod 56 a citovaná judikatúra).

( 39 ) Pozri rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada ( C‑478/11 P až C‑482/11 P , EU:C:2013:258 , bod 57 ).

( 40 ) Pozri rozsudok z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada ( T‑228/02 , EU:T:2006:384 , bod 147 ).

( 41 ) Poznamenávam, že Rada vo svojej praxi dbá na zverejňovanie individuálnych dôvodov pre zaradenie na zoznam, pokiaľ je to potrebné na preukázanie súladu zaradenia určitej osoby na zoznam so všeobecnými kritériami pre zaradenie na zoznam uvedenými v aktoch ukladajúcich reštriktívne opatrenia, pričom podrobnejšie informácie o zaradení na zoznam oznamuje výlučne dotknutej osobe. Pozri napríklad rozhodnutie Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 ( Ú. v. EÚ L 66, 2014, s. 26 ) a nariadenie (EÚ) č. 208/2014 z toho istého dátumu ( Ú. v. EÚ L 66, 2014, s. 1 ) o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine, zmenené a predĺžené do tohto dátumu: Rada stručne uvádza v prílohách k týmto aktom dôvod pre zaradenie každej osoby, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, na zoznam (najmä existenciu prebiehajúceho trestného konania za spreneveru finančných prostriedkov) a následne oznámi len dotknutej osobe, pokiaľ o to požiada, podrobné dôvody pre toto zaradenie na zoznam (najmä predmet trestného konania týkajúceho sa tejto osoby). Pozri najmä rozsudok z 15. septembra 2016, Janukovyč/Rada ( T‑346/14 , EU:T:2016:497 , body 8 až 12 ), potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 19. októbra 2017, Janukovyč/Rada ( C‑598/16 P , neuverejnený, EU:C:2017:786 ).

( 48 ) Pozri odôvodnenie 2 nariadenia 2018/468 a nariadenia 2018/1071.

( 49 ) Judikatúra prijala podobný prístup, pokiaľ ide o článok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie zo 17. februára 1993 ( Ú. v. ES L 230, 1993, s. 16 ), ktorý rovnako ako platný rokovací poriadok stanovoval, že prijaté akty, ktoré sú prílohou zápisnice zo zasadnutia, na ktorom boli prijaté, sú overené podpisom predsedu a generálneho tajomníka Komisie na prvej strane tejto zápisnice. Podľa tejto judikatúry platí, že postupy overovania stanovené v tomto ustanovení predstavujú samy osebe dostatočnú záruku, aby sa v prípade spochybnenia overilo, že oznámené alebo uverejnené znenie úplne zodpovedá zneniu prijatému kolégiom komisárov, a teda aj vôli ich autora. Vzhľadom na to, že toto znenie je totiž pripojené k zápisnici a jeho prvá strana je podpísaná predsedom a generálnym tajomníkom, existuje súvislosť medzi touto zápisnicou a do nej zahrnutými dokumentmi, na základe ktorej je možné sa ubezpečiť o presnom obsahu a forme rozhodnutia kolégia. V tomto ohľade je nevyhnutné predpokladať, že orgán konal v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou, pokiaľ súd Únie nezistil nesúlad jeho konania s príslušnou normou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94 , EU:T:1999:80 , body 302 až 304 , potvrdený v týchto bodoch rozsudkom z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P , EU:C:2002:582 ).

Veci, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, sa pritom vyznačovali tým, že existovalo prinajmenšom riziko, že znenie aktu oznámeného adresátom nebolo totožné so znením prijatým dotknutou inštitúciou (pozri rozsudky zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P , EU:C:2000:188 , body 61 a 62 , ako aj zo 6. apríla 2000, Komisia/Solvay, C‑287/95 P a C‑288/95 P , EU:C:2000:189 , body 66 a 67 ). Toto riziko sa okrem iného prejavilo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/BASF a i., keďže Všeobecný súd a následne Súdny dvor zistili rozdiely jednak medzi niektorými jazykovými verziami rozhodnutia prijatého kolégiom komisárov Komisie a jednak medzi znením prijatého rozhodnutia a znením rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku (pozri rozsudok Komisia/BASF a i., bod 8). Vo všetkých týchto veciach tak existencia pochybností o pravosti príslušného rozhodnutia nevyhnutne narušila zásadu právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/BASF a i., bod 75).

V takejto situácii sa mi zdá paradoxné, že by sa malo vyhovieť žalobnému dôvodu založenému na chýbajúcom overení aktu (t. j. žalobnému dôvodu týkajúcemu sa konania, ktoré umožňuje priradiť akt inštitúcii, od ktorej pochádza), keďže pravosť tohto aktu (t. j. skutočnosť, že pochádza od tejto inštitúcie) nebola spochybnená ani účastníkmi konania ani súdom Únie.

( 51 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 281 až 283, ktoré odkazujú na rozsudky Komisia/BASF a i., bod 67, a z 18. januára 2005, Confédération Nationale du Crédit Mutuel/Komisia ( T‑93/02 , EU:T:2005:11 , bod 124 ).

( 52 ) V rozsudku Komisia/BASF a i. Súdny dvor vytýkal Komisii viacero formálnych porušení, keď konštatoval po prvé, že nemecká jazyková verzia rozhodnutia prijatého kolégiom komisárov nezodpovedala ostatným jazykovým verziám a že nezodpovedala ani uverejnenému zneniu; po druhé, že v rozhodnutiach uverejnených v úradnom vestníku bol pridaný odsek, ktorý sa nevyskytoval v rozhodnutiach prijatých kolégiom komisárov; po tretie, že vo verzii aktov oznámených dotknutým subjektom bol výrok zmenený v porovnaní so znením verzií rozhodnutia, ktoré boli predložené kolégiu (pozri rozsudok Komisia/BASF a i., bod 8), a po štvrté, že uvedené kolégium komisárov prijalo sporné rozhodnutie len v nemeckej, anglickej a francúzskej jazykovej verzii (pozri rozsudok Komisia/BASF a i., bod 10).

( 53 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 304 a 305.

( 54 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa ( C‑539/10 P a C‑550/10 P , EU:C:2012:711 , bod 44 ).

( 55 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa ( C‑539/10 P a C‑550/10 P , EU:C:2012:711 , bod 49 ), ako aj z 15. mája 2019, CJ/ECDC ( C‑170/18 P , neuverejnený, EU:C:2019:410 , bod 49 a citovaná judikatúra).

( 56 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2019, CJ/ECDC ( C‑170/18 P , neuverejnený, EU:C:2019:410 , bod 49 a citovaná judikatúra).