C-851/19

62019CC0851

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 26. novembra 2020 ( 1 )

Vec C‑851/19 P

DK

2.

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateľa podanú na základe článku 270 ZFEÚ, ktorou sa okrem iného domáhal zrušenia rozhodnutia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 23. mája 2017, ktorým bol odvolateľovi uložený disciplinárny postih v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. h) prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskej Únie (ďalej len „služobný poriadok“), čím sa znížili jeho dôchodkové nároky.

3.

V tomto odvolacom konaní odvolateľ nespochybňuje toto zníženie svojich dôchodkových nárokov ako také, ale skôr kritériá, na ktorých bolo toto zníženie založené. Odvolateľ teda tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu článku 10 písm. b) prílohy IX služobného poriadku.

4.

Odvolateľ v podstate tvrdí, že sa Všeobecný súd za okolností sporu, ktorý mu bol predložený, dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že je možné zohľadniť v disciplinárnom konaní podľa služobného poriadku týkajúcom sa priestupku odvolateľa, nepriaznivé účinky tohto priestupku na integritu, dobré meno alebo záujmy inštitúcií pri posudzovaní disciplinárneho postihu, ktorý sa má uložiť. Odvolateľ sa predovšetkým domnieva, že poškodenie integrity, dobrého mena alebo záujmov inštitúcií nemožno zohľadniť v disciplinárnych konaniach, v ktorých už bola táto škoda nahradená na základe osobitného príkazu pre tento účel v občianskoprávnom konaní pred vnútroštátnymi súdmi.

Hlava II služobného poriadku má názov „Práva a povinnosti úradníkov“. Článok 22 tejto hlavy stanovuje:

„Úradníka možno požiadať, aby vcelku alebo sčasti nahradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku závažného previnenia z jeho strany počas plnenia jeho povinností alebo v súvislosti s ním.

…“ ( 2 )

7.

Článok 86 služobného poriadku, ktorý sa nachádza v hlave VI tohto nariadenia s názvom „Disciplinárne opatrenia“ stanovuje:

„1. Každé porušenie povinností vyplývajúcich z tohto služobného poriadku úradníkom alebo bývalým úradníkom, úmyselné alebo spôsobené nedbanlivosťou z jeho strany, vystaví tohto úradníka disciplinárnemu konaniu.

písomné napomenutie;

b)

pokarhanie;

c)

odklad postupu do vyššieho platového stupňa na obdobie jedného až 23 mesiacov;

d)

zaradenie do nižšej funkčnej skupiny, vrátane zníženia platovej triedy alebo bez neho;

h)

odvolanie z funkcie, a v prípade potreby dočasné zníženie dôchodku alebo zrážanie, počas určeného obdobia, určitej čiastky z podpory v invalidite; avšak účinky tohto opatrenia sa nesmú vzťahovať na závislé osoby úradníka; v prípade uvedeného zníženia však výška príjmu bývalého úradníka s pripočítaním všetkých rodinných prídavkov, ktoré majú byť zaplatené, nesmie byť nižšia ako životné minimum stanovené v článku 6 prílohy VIII.

2. Ak úradník poberá starobný dôchodok alebo podporu v invalidite, ustanovujúci orgán môže rozhodnúť, že na stanovený čas úradníkovi pozastaví vyplácanie určitej čiastky dôchodku alebo podpory v invalidite; účinky tohto opatrenia sa nevzťahujú na závislé osoby úradníka. Výška príjmu úradníka, s pripočítaním všetkých rodinných prídavkov, ktoré majú byť vyplatené, však nesmie byť nižšia ako životné minimum stanovené v článku 6 prílohy VIII.

3. Za jeden priestupok sa nemôže uložiť viac ako jeden disciplinárny postih.“

9.

c)

mieru, do akej bol priestupok spôsobený úmyselne alebo z nedbanlivosti;

d)

dôvody priestupku úradníka;

e)

platovú triedu a dĺžku služby úradníka;

i)

správanie úradníka počas celej jeho kariéry.“

10.

Oddiel 7 prílohy IX služobného poriadku má názov „Súbežné trestné stíhanie“. Jeho článok 25 stanovuje:

„Ak je úradník stíhaný pre rovnaké činy, konečné rozhodnutie sa môže prijať až po vynesení konečného rozsudku súdom, ktorý prípad prejednáva.“

III. Okolnosti predchádzajúce sporu

13.

Rozsudkom zo 16. mája 2014 Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko) uložil odvolateľovi nasledujúce tresty v súvislosti s niekoľkými priestupkami spáchanými pri výkone jeho funkcie:

–

dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu na päť rokov,

–

pokuta vo výške 27500 eur,

15.

Po odvolaní, ktoré podal odvolateľ, Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) rozsudkom z 30. júna 2015 potvrdil rozsudok Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel). Taktiež predĺžil trest odňatia slobody na tri roky, s podmienečným odkladom výkonu trestu na päť rokov a stanovil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla Únii vo výške 38814 eur.

16.

Rozsudkom z 10. februára 2016 Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) zamietol odvolanie odvolateľa.

B.

Disciplinárne konanie podľa služobného poriadku

20.

V odôvodnenom stanovisku z 12. decembra 2016 prijatom podľa článku 18 prílohy IX služobného poriadku disciplinárna komisia okrem iného uviedla, že „skutkový stav zisťujú vnútroštátne trestné súdy“, „konanie úradníka predstavuje porušenie článkov 11, 11a, 12 a 21 služobného poriadku a „jediná možná sankcia [spočíva] v zrážke určitej čiastky z dôchodku“.

21.

Disciplinárna komisia sa domnievala, že závažnosť skutkových okolností a nedostatok ľútosti odvolateľa boli priťažujúcimi okolnosťami. Táto komisia sa však tiež domnievala, že kladné hodnotenie odvolateľa a neexistencia metodického rámca upravujúceho jeho úlohy predstavovali poľahčujúce okolnosti. Zohľadnila tiež odvolateľovu „finančnú, rodinnú a zdravotnú situáciu (najmä jeho očakávanú dĺžku života)“ a „skutočnosť, že vnútroštátne súdy už [odvolateľovi] uložili povinnosť zaplatiť finančnú a nemajetkovú náhradu“.

22.

Na základe toho disciplinárna komisia odporučila menovaciemu orgánu prijať disciplinárne opatrenie spočívajúce v mesačnom odpočítaní sumy 400 eur od výšky čistého dôchodku odvolateľa po dobu troch rokov.

Odvolateľ návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. marca 2018 podal žalobu na základe článku 270 ZFEÚ, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým mu menovací orgán uložil disciplinárny postih a subsidiárne náhrady ujmy, ktorú údajne utrpel odvolateľ v dôsledku porušenia jeho práv na obhajobu zo strany ESVČ v rámci trestného konania vedeného proti nemu pred belgickými súdmi.

26.

Odvolateľ uviedol na podporu svojej žaloby pred Všeobecným súdom dva žalobné dôvody, ktoré sa týkajú určenia postihu a zohľadnenia poľahčujúcich okolností.

27.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateľa a uložil mu povinnosť nahradiť trovy konania.

V. Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore

–

uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a tohto odvolacieho konania.

ESVČ navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie ako nedôvodné,

–

31.

V prejednávanom odvolaní odvolateľ vo svojom jedinom odvolacom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu článku 10 písm. b) prílohy IX služobného poriadku tým, že pripustil, aby bola zohľadnená nemajetková ujmu, za ktorú už bola zaplatená náhrada, s cieľom odôvodniť uloženie prísnejšieho disciplinárneho postihu úradníkovi zo strany menovacieho orgánu v porovnaní s tým, ktorý odporúčala disciplinárna komisia. ( 5 )

32.

Jediný odvolací dôvod odvolateľa je rozdelený do troch častí.

33.

Po prvé odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 52 napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že menovací orgán sa nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatňovaní článku 10 prílohy IX služobného poriadku, keď rozhodol, že nie je potrebné zohľadniť náhradu škody spôsobenej Únii, ktorú priznal vnútroštátny súd. Odvolateľ sa domnieva, že v súlade s článkom 25 prílohy IX služobného poriadku bol menovací orgán viazaný skutkovými zisteniami vnútroštátnych trestných súdov a zásadou, podľa ktorej ak bola škoda nahradená, hľadí sa na ňu, ako keby nikdy nevznikla.

VII. Analýza

A.

O námietke neprípustnosti

37.

Aj keď ESVČ v tejto súvislosti formálne nevzniesla námietku v tomto zmysle, vo svojich vyjadreniach tvrdí, že prejednávané odvolanie je čiastočne neprípustné.

38.

Aj keď je pravda, že odvolateľ vo svojom odvolaní k napadnutému rozhodnutiu uviedol viaceré odkazy a porovnal prístup disciplinárnej komisie a prístup menovacieho orgánu, pokiaľ ide o kritériá použité na uloženie disciplinárneho postihu odvolateľovi, je zrejmé, že jediný odvolací dôvod odvolateľa smeruje skôr k záveru Všeobecného súdu v bode 52 napadnutého rozsudku ( 6 ) a právnemu posúdeniu Všeobecného súdu v bodoch 28 až 51 napadnutého rozsudku, ktoré viedlo k tomuto záveru, ako k napadnutému rozhodnutiu.

42.

Podľa môjho názoru odkazy v odvolaní na napadnuté rozhodnutie iba dopĺňajú kontext a podrobnosti odvolacích dôvodov odvolateľa. Rád by som poznamenal, že samotná ESVČ urobila viaceré odkazy na konkrétne body napadnutého rozhodnutia, aby vyvrátila tvrdenia odvolateľa.

43.

Pokiaľ ide o tvrdenie ESVČ, podľa ktorého odvolateľ preformuloval dôvody predložené pred Všeobecným súdom, z bodov 43 až 52 žaloby podanej odvolateľom na Všeobecný súd vyplýva, že tvrdil, že hoci disciplinárna komisia zohľadnila skutočnosť, že vnútroštátne súdy mu už uložili povinnosť zaplatiť náhradu škody, menovací orgán zvýšil uložený disciplinárny postih na základe konštatovania, že jeho správanie ovplyvnilo povesť inštitúcie a spochybnilo nezávislosť jej zamestnancov. Odvolateľ ďalej pred Všeobecným súdom tvrdil, že inštitúcie Únie už nemôžu tvrdiť, že utrpeli škodu, ak táto už Únii bola úplne nahradená v rámci trestného konania, v ktorom bola Únia poškodenou stranou. Podľa odvolateľa teda menovací orgán zjavne pochybil vo svojom posúdení, keď zohľadnil predmetnú škodu.

ESVČ spochybňuje správnosť tvrdení odvolateľa v bodoch 12 a 19 odvolania. V týchto bodoch odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 10 písm. b) prílohy IX služobného poriadku v tom zmysle, že umožňuje, aby menovací orgán zohľadnil škodu, ktorá bola nahradená, aby zdôvodnil uloženie prísnejšieho disciplinárneho postihu, než aký odporúčala disciplinárna komisia vo svojom odôvodnenom stanovisku.

46.

ESVČ sa domnieva, že menovací orgán neposúdil predmetnú škodu ako priťažujúcu okolnosť. ( 8 )

47.

Článok 10 prílohy IX služobného poriadku vyžaduje, aby každý disciplinárny postih uložený úradníkovi bol primeraný závažnosti alebo dôležitosti priestupku úradníka a v tejto súvislosti stanovuje niekoľko neúplných kritérií, ktoré sa musia brať do úvahy pri rozhodovaní o postihu. ( 9 )

48.

Z bodov 28 až 52 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd konkrétne neposúdil, či menovací orgán považoval zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v občianskoprávnom konaní za priťažujúcu okolnosť ( 12 ). Všeobecný súd v bode 52 napadnutého rozsudku iba konštatoval, že menovací orgán sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že pri uplatnení kritérií stanovených v článku 10 prílohy IX služobného poriadku nebolo potrebné zohľadniť túto náhradu. ( 13 )

52.

Odvolateľ netvrdil, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia keď neposúdil skutočnú váhu, ktorú pripisuje menovací orgán skutočnosti, že táto škoda bola predmetom príkazu na náhradu škody. Domnievam sa, že rozsah tohto odvolania sa musí obmedziť na to, či za týchto okolností bude kritérium stanovené v článku 10 písm. b) prílohy IX služobného poriadku, a teda poškodenie integrity, dobrého mena alebo záujmu Únie, možné zohľadniť pri akomkoľvek celkovom posúdení veci s cieľom určiť závažnosť priestupku a následne rozhodnúť o uložení disciplinárneho postihu, v prípade, že už bola predmetná nemajetková ujma nahradená v konaniach pred vnútroštátnymi súdmi.

53.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ v tomto odvolacom konaní nespochybňuje skutočnosť, že mu môžu byť uložené disciplinárne opatrenia podľa článku 9 prílohy IX služobného poriadku napriek tomu, že mu boli uložené aj trestnoprávne a občianskoprávne opatrenia. Odvolateľ nespochybňuje ani konkrétny zvolený disciplinárny postih, ktorý mal peňažnú povahu a ktorý viedol k zníženiu jeho dôchodkových nárokov podľa článku 9 ods. 1 písm. h) prílohy IX služobného poriadku. ( 14 ) Okrem toho nejde o skutočnú výšku zníženia dôchodku odvolateľa ako takú, ale skôr o kritériá, ktoré môžu byť zohľadnené pri uložení tohto zníženia.

Podľa môjho názoru sú predmetné občianskoprávne a disciplinárne konania a ich príslušné nápravné opatrenia alebo sankcie navzájom zjavne odlišné ( 17 ) a čo je dôležitejšie, sledujú veľmi odlišné ciele. ( 18 )

57.

Cieľom občianskoprávneho konania, ktoré Únia začala pred vnútroštátnymi súdmi, je zrejme nahradiť Únii nemajetkovú ujmu spôsobenú na jej verejnej alebo vonkajšej povesti konaním odvolateľa. V tejto súvislosti je cieľom občianskoprávneho odškodnenia nahradiť škodu poškodenej strane, a tým vrátiť do pôvodného stavu jej postavenie pred vznikom protiprávneho konania. Cieľom odškodnenia alebo náhrady škody je odškodnenie obete v súvislosti s touto zodpovednosťou za protiprávne konanie alebo inou formou mimozmluvnej zodpovednosti. Z tohto pohľadu táto forma mimozmluvnej zodpovednosti vo všeobecnosti nemá represívny charakter. Nesnaží sa sankcionovať, penalizovať alebo pokarhať ( 19 ) konanie považované za nežiadúce. ( 20 )

58.

Naopak cieľom disciplinárneho konania podľa služobného poriadku je zabezpečiť, aby úradníci dodržiavali pravidlá a povinnosti, ktoré majú zaručiť riadne fungovanie inštitúcie. ( 21 ) Takéto dodržiavanie ( 22 ) je v konečnom dôsledku zabezpečené uložením disciplinárnych postihov ( 23 ) alebo sankcií podľa taxatívneho zoznamu uvedeného v článku 9 prílohy IX služobného poriadku.

59.

Kvalifikáciu závažnosti tohto priestupku úradníka možno podľa môjho názoru posúdiť nezávisle od tejto náhrady škody. ( 24 ) Škoda tohto druhu, ktorá vznikla inštitúcii, sa nedá jednoducho odstrániť zaplatením peňažnej sumy ako náhrady, aj keď je táto suma výsledkom súdneho príkazu.

63.

Pokiaľ ide o posúdenie disciplinárneho postihu, ktorý sa má uložiť , v rámci prejednávanej veci existuje príčinná súvislosť medzi ujmou na (verejnom alebo vonkajšom) dobrom mene Únie (za ktorú bola uložená náhrada v súdnych konaniach pred vnútroštátnymi súdmi) a kritériom stanoveným v článku 10 písm. b) prílohy IX služobného poriadku, ktorý sa tiež týka poškodenia (verejnej alebo vonkajšej) povesti Únie. Tento druh škody, ktorá vznikla inštitúcii, bol jedným z kritérií, ktoré boli zohľadnené pri hodnotení druhu a výšky disciplinárneho postihu, ktorý sa má odvolateľovi uložiť. ( 25 )

64.

Okrem skutočnosti, že článok 10 písm. b) prílohy IX služobného poriadku stanovuje iba jedno z mnohých kritérií, ktoré je možné zohľadniť pri akomkoľvek celkovom posúdení disciplinárneho postihu, ktorý sa má uložiť, je potrebné poznamenať, že občianskoprávne a disciplinárne konania a následné uložené nápravné opatrenia alebo sankcie sú samostatné a navzájom sa líšia svojimi cieľmi a nevedú k súbehu sankcií alebo náhrady škody. ( 26 )

65.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Pozri tiež článok 340 štvrtý odsek ZFEÚ.

( 3 ) Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že predmetná zodpovednosť bola priznaná spoločne a nerozdielne s inými osobami.

( 4 ) Poznamenávam, že v bodoch 17, 78, 119 a 142 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uvádzal sumu 1105 eur.

( 5 ) Pozri bod 2 odvolania.

( 6 ) Pozri bod 25 odvolania. V bode 52 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že menovací orgán sa nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že pri uplatnení článku 10 prílohy IX služobného poriadku nie je potrebné zohľadniť náhradu škody za škodu spôsobenú Únii, ktorú už priznali vnútroštátne súdy. Okrem toho v bode 39 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že v rámci disciplinárneho konania nie je relevantné, že škoda bola úplne alebo čiastočne nahradená vzhľadom na to, že účelom článku 10 písm. b) prílohy IX služobného poriadku nie je poskytnúť náhradu, ale skôr uložiť postih.

( 12 ) Pozri v tomto zmysle tvrdenia účastníkov konania uvedené v bodoch 31 a 45 vyššie.

( 13 ) Chcel by som poznamenať, že v bode 136 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že menovací orgán sa v napadnutom rozhodnutí domnieval, že konanie odvolateľa bolo obzvlášť závažné, najmä vzhľadom na poškodenie integrity, dobrého mena alebo záujmov inštitúcií. V bodoch 140 a 141 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že menovací orgán sa domnieval, že prostriedok nápravy už poskytnutý na vnútroštátnej úrovni „by mu nemal brániť v uložení disciplinárneho postihu zodpovedajúceho spáchanému priestupku“ (bod 37 napadnutého rozhodnutia) a že „aj keď navrhovateľ nahradil škodu spojenú s poškodením povesti inštitúcie po jeho odsúdení belgickými súdmi, faktom zostáva, že ohrozil povesť inštitúcie a spochybnil bezúhonnosť jej zamestnancov“. Tieto zistenia Všeobecného súdu sa týkajú druhého žalobného dôvodu odvolateľa v prvostupňovom konaní a v tomto odvolacom konaní neboli spochybnené.

( 14 ) Vzhľadom na to, že odvolateľ išiel do dôchodku, bol to jediný disciplinárny postih, ktorý mal menovací orgán k dispozícii.

( 15 ) Pozri článok 50 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakazuje stíhanie alebo ukladanie trestných sankcií rovnakej osobe viackrát za ten istý trestný čin. Pozri tiež článok 9 ods. 3 prílohy IX služobného poriadku, ktorý stanovuje, že „za jeden priestupok sa nemôže uložiť viac ako jeden disciplinárny postih“. Pre prehľad vzťahu medzi trestným konaním/sankciami a disciplinárnym konaním/postihmi v súvislosti so služobným poriadkom pozri rozsudok z 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia ( T‑48/05 , EU:T:2008:257 , body 341 až 343 ).

( 21 ) Rozsudok z 1. apríla 2004, N/Komisia ( T‑198/02 , EU:T:2004:101 , bod 98 ).

( 22 ) Aj miernejšie alebo menej prísne postihy, ako napríklad písomné varovanie alebo napomenutie, sú jednoznačne zamerané na zabezpečenie toho, aby úradník neporušoval služobný poriadok.

( 23 ) Samotné slovo „penalties“ (anglicky), „sanciones“ (španielsky), „Strafen“ (nemecky), „sanctions“ (francúzsky), „sanzioni“ (taliansky), „sanções“ (portugalsky) v článku 9 prílohy IX služobného poriadku jasne označuje ich donucovací alebo represívny charakter.

( 24 ) Pozri analogicky bod 115 rozsudku z 19. novembra 2014, EH/Komisia ( F‑42/14 , EU:F:2014:250 ).

( 25 ) Únia bola navyše príjemcom občianskoprávneho odškodnenia priznaného vnútroštátnymi súdmi za nemajetkovú ujmu na jej povesti vo výške 38814 eur a disciplinárne postihy, ktoré boli peňažnej povahy, zabezpečili, aby Únia nemusela vyplácať určité prostriedky týkajúce sa dôchodku odvolateľa.