C-866/19

proti

Zakład Ubezpieczeń Społecznych I Oddział w Warszawie

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálne zabezpečenie – Poistenec, ktorý dosiahol doby prispievania v členskom štáte, ktorý je iný ako príslušný členský štát – Nárok na starobný dôchodok – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Výpočet dôchodkových dávok“

1.

Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania žiada Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) (ďalej len „vnútroštátny súd“) o objasnenie rozsudku Súdneho dvora vo veci Tomaszewska ( 2 ). Podstatou otázky vnútroštátneho súdu je, či v prípade okolností vo veci samej musia byť doby prispievania na dôchodok dosiahnuté poistencom ( 3 ) v členskom štáte, ktorý je iný ako príslušný členský štát ( 4 ) (ďalej len „doby prispievania v hostiteľskom štáte“), zohľadnené z hľadiska práva Únie pri výpočte výšky dôchodkových dávok, ktoré má poistencovi vyplácať príslušný členský štát, v tomto prípade Poľsko. Rozsudok Tomaszewska na túto otázku odpovedal len v súvislosti s nadobudnutím dôchodkových dávok. Do akej miery sa na výpočet dávok, na ktoré vznikol nárok, uplatnia zásady uvedené v rozsudku Tomaszewska?

Dospel som k záveru, že podľa práva Únie sa pri výpočte teoretickej výšky dôchodkovej dávky, na ktorú vznikol nárok podľa článku 52 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 883/2004, musia zohľadniť doby prispievania v hostiteľskom štáte. ( 6 ) Konkrétne pravidlo poľského práva, ktoré stanovuje, že doby neprispievania dosiahnuté v Poľsku môžu byť relevantné pri výpočte výšky dôchodku iba do výšky jednej tretiny dôb prispievania dosiahnutých v Poľsku (ďalej len „tretinový limit pre doby neprispievania“), sa má vykladať takým spôsobom, že zahŕňa doby prispievania v hostiteľskom štáte dosiahnuté dotknutým poistencom v Holandsku. Akýkoľvek iný záver by nebol v súlade s cieľmi nariadenia č. 883/2004 a ani so zásadami, z ktorých toto nariadenie vychádza, ( 7 ) a bol by v rozpore so zásadou sčítania, ktorá je osobitne vyjadrená v článku 52 ods. 1 písm. b) bode i) nariadenia č. 883/2004. Takýto záver je tiež v súlade s účelom článku 52 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 883/2004, ktorý má zmierniť ujmu poistencom, ktorí využili svoje právo pracovať v iných členských štátoch ako v príslušnom členskom štáte, ( 8 ) prostredníctvom výpočtu teoretickej výšky dôchodku.

4.

„Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky.“

6.

Odôvodnenie

14 nariadenia č. 883/2004 stanovuje:

„Tieto ciele sa musia dosiahnuť najmä spočítaním všetkých dôb, ktoré sa zohľadňujú podľa rôznych vnútroštátnych právnych predpisov na účely získania a udržania práva na dávky a výpočtu výšky príspevkov, rovnako ako sa musia dosiahnuť poskytovaním dávok na rôzne kategórie osôb, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie.“

7.

Článok 1 písm. t) nariadenia č. 883/2004 stanovuje:

–

pokrytie právnymi predpismi, alebo

–

prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia,

podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.“ ( 11 )

9.

i)

teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku;

ii)

príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov.“

10.

Odôvodnenie

2 rozhodnutia č. H6 zo 16. decembra 2010 o uplatňovaní určitých zásad týkajúcich sa sčítania dôb podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ C 45, 2011, s. 5 ) (ďalej len „rozhodnutie č. H6“) stanovuje:

Právo členského štátu

12.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa uvádza Ustawa z dnia 17 grudnia 1998 r. o emeryturach i rentach z Funduszu Ubezpieczeń Społecznych (zákon zo 17. decembra 1998 o starobných a iných dôchodkoch vyplácaných z fondu sociálneho zabezpečenia) (Dz. U. z roku 2018, položka 1270, v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o dôchodkoch“). Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa poľského práva je maximálna dĺžka dôb neprispievania, ktoré môžu byť zohľadnené pri výpočte výšky dávky, určená na jednu tretinu poľských dôb prispievania. ( 13 )

II. Skutkové okolnosti konania vo veci samej a prejudiciálna otázka

13.

Prejudiciálna otázka sa týka iba výpočtu výšky dôchodkovej dávky poistenca, ktorý dosiahol väčšinu svojich dôb poistenia v inom členskom štáte (Holandsko), ako je príslušný členský štát (Poľsko). Nadobudnutie nároku na tieto dávky nie je sporné.

17.

Poistenec podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu. Vo svojej žalobe okrem iného požadoval, aby sa pri výpočte zohľadnilo viac poľských dôb neprispievania, a uviedol, že dôchodkový orgán sa dopustil chyby, keď nezohľadnil rozsudok Súdneho dvora vo veci Tomaszewska ( 15 ). Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) zamietol odvolanie rozsudkom z 19. novembra 2015.

18.

Poistenec podal proti prvostupňovému rozsudku Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd, Varšava) odvolanie na Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko). Poistenec uviedol, že výklad článku 45 nariadenia č. 1408/71 bol nesprávny a že na základe rozsudku Tomaszewska sa má limit jednej tretiny dôb neprispievania vypočítať na základe dôb prispievania dosiahnutých v Poľsku a aj v Holandsku. Rozsudkom z 9. augusta 2017, s odvolaním sa na rozsudok Tomaszewska, Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd, Varšava) vyhovel týmto argumentom a odvolaním napadnutý rozsudok zmenil.

19.

Dôchodkový orgán podal na vnútroštátny súd odvolanie proti rozsudku Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd, Varšava), ktorým napadol skutočnosť, že uvedený súd nariadil dôchodkovému orgánu, aby pri výpočte dávky poistencovi podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004 zohľadnil viac dôb neprispievania v Poľsku. Dôchodkový orgán spochybnil rozhodnutie, že „tretina“ nemala byť určená iba s ohľadom na doby prispievania v Poľsku, ale že by mala byť určená s ohľadom na doby prispievania v Poľsku a tiež aj v Holandsku. Inými slovami, odvolanie sa týka iba výpočtu výšky starobného dôchodku.

Dôchodkový orgán po prvé tvrdí, že výklad článku 45 nariadenia č. 1408/71 sa nevzťahuje na spor vo veci samej, lebo na to, aby poistenec nadobudol nárok na dôchodok, stačí k dobám poistenia v Poľsku (dobám prispievania a aj dobám neprispievania v rozsahu jednej tretiny vnútroštátnych dôb prispievania) pripočítať doby poistenia dosiahnuté v inom členskom štáte, konkrétne v Holandsku. Podľa dôchodkového orgánu sa rozsudok Tomaszewska uplatňuje iba vtedy, keď sa po použití spôsobu výpočtu doby poistenia uskutočneného v tejto veci ukáže, že poistenec nedosiahol minimálnu požadovanú dobu poistenia na nadobudnutie dôchodku. Vo veci samej pritom poistenec dosiahol túto hranicu použitím tohto vzorca (pozri bod 15 vyššie). Len v prípade nedosiahnutia tejto hranice je možné k vnútroštátnym dobám prispievania pripočítať zahraničné doby prispievania a zo súčtu dôb poistenia (vnútroštátnych a zahraničných) vypočítať maximálny podiel vnútroštátnych dôb neprispievania (tretina dôb prispievania).

23.

Po druhé rozsudok Tomaszewska sa týka výkladu článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, ktorému zodpovedá článok 6 nariadenia č. 883/2004, a nie článku 52 nariadenia č. 883/2004. Podľa dôchodkového orgánu je článok 52 nariadenia č. 883/2004 ustanovením, ktorým sa riadi spor vo veci samej.

24.

Po tretie použitie výkladu článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 uvedeného v rozsudku Tomaszewska by viedlo k tomu, že by sa vo väčšom rozsahu zohľadnili doby neprispievania v Poľsku, ako to vyplýva z poľského práva, čo by zase viedlo na jednej strane k vyššiemu príspevku poľského systému sociálneho zabezpečenia na dávku prináležiacu poistencovi a na druhej strane k nižšiemu príspevku na financovanie tejto dávky poistným systémom iného členského štátu, konkrétne Holandska, do ktorého boli oveľa dlhšie odvádzané príspevky poistenca než do poľského systému.

podľa vnútroštátneho práva zohľadňuje doby neprispievania v rozsahu neprekračujúcom jednu tretinu súčtu dôb prispievania dosiahnutých na základe vnútroštátneho práva a práva iných členských štátov jednak na účely určenia teoretickej výšky dávky [bod i)] a jednak skutočnej výšky dávky [bod ii)], alebo

b)

podľa vnútroštátneho práva zohľadňuje doby neprispievania v rozsahu neprekračujúcom jednu tretinu súčtu dôb prispievania dosiahnutých na základe vnútroštátneho práva a práva iných členských štátov len na účely určenia teoretickej výšky dávky [bod i)], ale nie na účely určenia skutočnej výšky dávky [bod ii)], alebo

c)

na účely určenia teoretickej výšky dávky [bod i)] a skutočnej výšky dávky [bod ii)] nezohľadňuje doby poistenia dosiahnuté v inom členskom štáte pri výpočte limitu dôb neprispievania stanoveného podľa vnútroštátneho práva?“

27.

29.

Po druhé sa spor vo veci samej riadi článkom 52 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, keďže sa týka výpočtu dôchodkovej dávky, a nie jej nadobudnutia na základe článku 6 nariadenia č. 883/2004.

30.

Po tretie tvrdenie dôchodkového orgánu, podľa ktorého sa rozsudok Tomaszewska ( 19 ) na spor vo veci samej neuplatňuje, pretože tu nevzniká otázka týkajúca sa nadobudnutia práva na dôchodok poistencom (pozri bod 22 vyššie), je neopodstatnené. Ako bude uvedené nižšie (pozri body 39 až 49), rozsudok Tomaszewska nie je možné vykladať tak, že obmedzuje zásadu sčítania na nadobudnutie nároku na dôchodok podľa nariadenia č. 883/2004. ( 20 )

31.

Po štvrté doby neprispievania stanovené poľskými právnymi predpismi, o ktoré ide v spore vo veci samej, predstavujú „dobu poistenia“ podľa definície uvedenej v článku 1 písm. t) nariadenia č. 883/2004. Zdá sa byť nesporné, že doby neprispievania zodpovedajú podľa článku 1 písm. t) nariadenia č. 883/2004 „dobe poistenia“ ( 21 ). Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry si členské štáty zachovávajú právomoc na stanovenie podmienok, ktoré sa vyžadujú na priznanie dávok sociálneho zabezpečenia, dokonca aj v prípade, že ich sprísnia, avšak za predpokladu, že určené podmienky nespôsobia žiadnu zjavnú alebo skrytú diskrimináciu medzi pracovníkmi Únie. ( 22 )

Po šieste, pokiaľ ide o argumentáciu dôchodkového orgánu uvedenú v bode 25 vyššie, založenú na rozhodnutí č. H6, je potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie vykladá článok 6 nariadenia č. 883/2004 a nie článok 52 nariadenia č. 883/2004. Za týchto okolností sa v týchto návrhoch bude odkazovať na rozhodnutie č. H6 v rozsahu, v akom sa týka otázok položených v spore vo veci samej. ( 25 )

34.

Okrem týchto šiestich bodov som dospel k záveru, že možnosť b) je z troch možností uvedených vnútroštátnym súdom možnosťou, ktorá je v súlade s právom Únie, ako to bolo uvedené v písomných pripomienkach maďarskej vlády. Dospel som k tomu v kontexte nasledujúcej všeobecnej zásady, pričom príklad jej rozpracovania je možné nájsť v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Bergstrom ( 26 ).

„Zásada započítania je jeden zo základných princípov koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch na úrovni Únie, ktorej cieľom je zaručiť, že dôsledkom výkonu práva na voľný pohyb udeleného Zmluvou nebude to, že pracovník stratí výhody sociálneho zabezpečenia, na ktoré by mal nárok, pokiaľ by celý svoj pracovný život strávil iba v jednom členskom štáte. Taký dôsledok by totiž mohol odradiť pracovníkov Únie od výkonu svojho práva na voľný pohyb a predstavovať tak prekážku tejto slobody.“ ( 27 )

35.

Ako bolo uvedené v jednom z komentárov, „zásada sčítania dôb poistenia je jedným z najstarších úspechov medzinárodného práva sociálneho zabezpečenia“ a bola uvedená v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 48 z roku 1935. ( 28 ) Možnosť c) v návrhu na začatie prejudiciálneho konania je však v rozpore s touto zásadou a nemožno ju prijať.

Okrem toho podľa možnosti c) je poľské právo, ktorým sa stanovuje tretinový limit na doby neprispievania, v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania z dôvodu štátnej príslušnosti podľa článku 4 nariadenia č. 883/2004, pretože v praxi by nepriaznivo ovplyvňoval veľkú väčšinu poistencov, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb. Tvrdenie dôchodkového orgánu, podľa ktorého má použitie poľských pravidiel na výpočet dôb neprispievania bez rozlišovania na migrujúcich a nemigrujúcich pracovníkov, za následok, že tieto pravidlá sú v súlade s právom Únie, je potrebné odmietnuť. Je to preto, lebo ak by sa pravidlo sčítania úplne vylúčilo, tretinový limit pre doby neprispievania by ľahšie viedol k tomu, že vysoký počet týchto dôb by dosiahli poľskí štátni príslušníci, ale menší počet už migrujúci pracovníci, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb, čím vzniká riziko, že by sa takéto pravidlo uplatňovalo na úkor migrujúcich pracovníkov. ( 29 ) Táto situácia by vyžadovala odôvodnenie založené na sledovaní cieľa všeobecného záujmu, pod podmienkou, že by poľské vylúčenie dôb prispievania dosiahnutých v iných členských štátoch na účely stanovenia výšky tretinového limitu pre doby neprispievania bolo vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. ( 30 )

38.

V tomto ohľade ide teda o to, či právo Únie ukladá dôchodkovému orgánu povinnosť, aby pri výpočte tretinového limitu pre doby neprispievania stanoveného poľským právom zohľadnil okrem 104 mesiacov dôb prispievania dosiahnutých v Poľsku aj 269 mesiacov dôb prispievania v hostiteľskom štáte dosiahnutých v Holandsku. Musí byť výška tohto limitu z hľadiska práva Únie a najmä článku 52 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 určená iba na základe dôb prispievania dosiahnutých v Poľsku, ako tvrdí poľský dôchodkový orgán a poľská vláda, alebo musí byť indexovaná podľa súhrnnej doby prispievania dosiahnutej v Poľsku a Holandsku, ako tvrdí Európska komisia, Česká republika a do určitej miery maďarská vláda?

41.

Vo veci Tomaszewska žalobkyňa nemohla preukázať, že dosiahla minimálnu povinnú tridsaťročnú dobu poistenia stanovenú právnymi predpismi členského štátu, konkrétne v Poľsku, čo je dôvodom, pre ktorý sa spor medzi žalobkyňou a dôchodkovým orgánom týkal nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, ktorý patril do pôsobnosti článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 (ktorému zodpovedá článok 6 nariadenia č. 883/2004), a nie výpočtu výšky dávok stanoveného v článku 46 nariadenia č. 1408/71, pričom toto ustanovenie bolo predchodcom článku 52 nariadenia č. 883/2004. ( 32 )

42.

V rozsudku Tomaszewska Súdny dvor pripomenul, že členské štáty si zachovávajú právomoc na stanovenie podmienok, ktoré sa vyžadujú na priznanie dávok sociálneho zabezpečenia, dokonca aj v prípade, že ich sprísnia, avšak za predpokladu, že určené podmienky nespôsobia žiadnu zjavnú alebo skrytú diskrimináciu medzi pracovníkmi Únie. ( 33 ) Súdny dvor rozhodol, že mechanizmus zavedený nariadením č. 1408/71 je totiž iba mechanizmom koordinácie, ktorá sa týka najmä určenia právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľných na zamestnancov alebo na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré využili svoje právo na voľný pohyb. ( 34 )

43.

„…zásada započítavania dôb poistenia, bydliska alebo zamestnania, akú upravuje článok 42 písm. a) ES [teraz článok 48 písm. a) ZFEÚ, pozri bod 5 vyššie]… je jednou zo základných zásad koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov na úrovni Únie, ktorej cieľom je zaručiť, že výkon práva voľného pohybu priznaného Zmluvou ES nebude mať za následok, že pracovník stratí výhody sociálneho zabezpečenia, o ktoré by mohol žiadať, pokiaľ by celú svoju zárobkovú činnosť vykonával v jednom členskom štáte. Takýto následok by totiž mohol odradiť pracovníka Únie od výkonu jeho práva voľného pohybu a predstavoval by zásah do tejto slobody“. ( 40 )

46.

Súdny dvor uviedol, že článok 45 nariadenia č. 1408/71, o ktorý išlo v rozsudku Tomaszewska, uvádza zásadu započítavania dôb poistenia, bydliska alebo zamestnania, akú upravuje článok 42 písm. a) ES. ( 41 )

47.

Hoci rozsudok Tomaszewska nie je možné považovať za rozhodujúci, pokiaľ ide o otázku uplatnenia zásady sčítania na výpočet dávok sociálneho zabezpečenia, širšia judikatúra Súdneho dvora je jasnejšia. Rozsudok Súdneho dvora vo veci Dumont de Chassart ( 42 ) je jednoznačný, pokiaľ ide o relevantnosť zásady sčítania pre výpočet dávok. V uvedenej veci Súdny dvor rozhodol takto:

„Navyše treba pripomenúť, že nariadenie č. 1408/71 bolo prijaté na základe článku 51 Zmluvy o EHS (zmenený na článok 51 Zmluvy o ES, následne zmenený na článok 42 ES, teraz článok 48 ZFEÚ), ktorý Radu Európskej únie oprávňuje prijať také opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov, a najmä vytvoriť tak systém, ktorý migrujúcim pracovníkom a od nich závislým osobám zabezpečí na účely vzniku a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky úhrn ‚všetkých dôb‘ zohľadnených podľa jednotlivých vnútroštátnych právnych úprav.“

50.

Na základe akého dôvodu som, vzhľadom na prvoradý význam zásady, že poistenci, ktorí využívali svoje právo voľného pohybu, nemôžu byť zbavení výhod sociálneho zabezpečenia, na ktoré by mali nárok, ak by strávili celý svoj pracovný život v jednom členskom štáte, v týchto návrhoch dospel k záveru, ktorý podporuje aj maďarská vláda, že kľúčom na vyriešenie sporu vo veci samej je možnosť b) a nie možnosť a), ktorú navrhoval vnútroštátny súd? ( 45 )

51.

Je potrebné zdôrazniť, že nariadenie č. 883/2004, podobne ako predchádzajúce nariadenie č. 1408/71, nezavádza spoločný systém sociálneho zabezpečenia, ale umožňuje, aby naďalej existovali rozdielne vnútroštátne systémy. Jeho cieľom je zabezpečiť koordináciu systémov. ( 46 ) Ako uviedol generálny advokát Jääskinen „skutočnosť, že využívanie voľného pohybu môže mať v tejto oblasti iný než neutrálny účinok, a to zvýhodnenie alebo znevýhodnenie v závislosti od konkrétneho prípadu, priamo vyplýva zo zachovania existujúcich rozdielov medzi právnymi úpravami členských štátov“ ( 47 ).

52.

Konkrétne som zvolil možnosť b) vnútroštátneho súdu, a to na základe ustálenej judikatúry k predchodcovi ustanovenia článku 52 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, a síce článku 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71, znenia článku 52 ods. 1 písm. b) bodov i) a ii) nariadenia č. 883/2004, príslušných účelov a cieľov týchto dvoch ustanovení ako aj ich kontextu. ( 48 )

Článok 52 ods. 1 písm. b) odráža legislatívnu voľbu, ktorá sa použije vtedy, keď nárok poistenca na dôchodok vznikne podľa práva členského štátu len vtedy, ak sa zohľadnia doby poistenia dosiahnuté v inom členskom štáte, ( 52 ) čo je prípad sporu vo veci samej (pozri bod 15 vyššie). Ako už bolo uvedené, prvý krok postupu, a to výpočet teoretickej výšky dávky podľa článku 52 písm. b) bodu i) nariadenia č. 883/2004, je sčítanie . Druhým krokom je podľa článku 52 ods. 1 písm. b) bodu ii) tohto nariadenia výpočet pomernej dávky a je známy ako pomerný výpočet alebo rozdelenie . ( 53 ) Hlavný účel sčítania a pomerného výpočtu spočíva v zabezpečení toho, aby dávka, ktorá má byť vyplatená, odrážala dĺžku doby, ktorú poistenec odpracoval v členskom štáte, ktorý túto časť dôchodku vypláca. ( 54 ) Ako bolo uvedené v písomných pripomienkach dôchodkového orgánu, každý členský štát vypláca pomernú sumu starobného dôchodku dosiahnutého podľa svojich právnych predpisov (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Členské štáty tak financujú iba doby poistenia dosiahnuté na ich území a nie doby poistenia dosiahnuté v iných členských štátoch. Ako bolo uvedené v písomných pripomienkach poľskej vlády, výška vyplácanej dávky musí realistickým spôsobom odzrkadľovať výšku zaplateného poistného na dôchodkové poistenie, ako aj doby poistenia dosiahnuté vo svojom vlastnom členskom štáte.

55.

Ako uviedol generálny advokát Fennelly, skutočná výška dávky je časťou teoretickej výšky zodpovedajúcej časti celkovej doby trvania poistenia alebo pobytu skutočne stráveného dôchodcom v dotknutom členskom štáte. ( 55 ) Podľa pravidla v súčasnosti uvedeného v článku 52 ods. 1 písm. b) bode ii) nariadenia č. 883/2004 sa skutočná výška dôchodku určí na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb poistenia dosiahnutých v danom členskom štáte a celkového trvania dôb poistenia dosiahnutých vo všetkých členských štátoch.

Cieľom pomerného výpočtu je zachovať rovnováhu nákladov na dávky medzi členskými štátmi. ( 59 ) Ako uvádza jeden z hlavných komentárov, „zásada sčítania je opakom zásady pomerného výpočtu. Podľa tejto zásady je každá príslušná inštitúcia povinná zaplatiť iba časť dávky vzťahujúcej sa k príslušným obdobiam dosiahnutým podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia (pozri napríklad článok 52 nariadenia č. 883/2004)“ ( 60 ).

59.

Tvrdenia Komisie v zmysle, že použitie tejto metódy znevýhodňuje poistencov, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb, v rozsahu uznanom judikatúrou, nie je možné akceptovať. Tieto tvrdenia prehliadajú tento kľúčový rozdiel medzi článkom 52 ods. 1 písm. b) bodom i) a článkom 52 ods. 1 písm. b) bodom ii) nariadenia č. 883/2004.

60.

Komisia sa na podporu svojho stanoviska odvoláva napríklad na rozsudok Súdneho dvora vo veci Zaniewicz‑Dybeck ( 61 ), toto rozhodnutie je však pre spor vo veci samej relevantné iba v rozsahu, v akom objasňuje, že pri výpočte teoretickej výšky sa musí uskutočniť sčítanie, ale podľa Súdneho dvora sa už ďalej nevzťahuje na skutočnú výšku.

„V takomto prípade článok 46 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 stanovuje, že príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú si dotknutá osoba môže uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby výkonu práce, ktoré dosiahla v rôznych členských štátoch, boli dosiahnuté v členskom štáte príslušnej inštitúcie. Príslušná inštitúcia v súlade s odsekom 2 písm. b) toho istého článku ďalej stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb poistenia a/alebo bydliska v členskom štáte príslušnej inštitúcie k celkovému trvaniu dôb poistenia a dôb bydliska dosiahnutých v rôznych členských štátoch. Ide o metódu pomerného výpočtu.“ ( 62 )

64.

Aj keď španielska vláda tvrdila, že kladná odpoveď na túto otázku by mohla „spôsobiť vážnu ekonomickú nerovnováhu a urobiť zo španielskeho systému sociálneho zabezpečenia magnet pre osoby, ktoré sa snažia dosiahnuť citeľné zvýšenie svojho dôchodku“ ( 66 ), Súdny dvor rozhodol, že pomyselné príspevky boli dosiahnuté pred vznikom rizika (dosiahnutie dôchodkového veku) a nie po jeho vzniku, v zmysle článku 46 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71. ( 67 ) Z tohto dôvodu mali byť všetky doby pomyselného prispievania zohľadnené pri výpočte skutočného pomerného dôchodku, ( 68 ) vzhľadom na to, že opačný záver by znevýhodnil pracovníka, ktorý využil právo na voľný pohyb. ( 69 )

65.

V tejto súvislosti je možné uviesť tieto skutočnosti.

66.

68.

Doby neprispievania, o ktoré ide vo veci samej, však nespadajú pod pojem „podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje“ v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) bodu ii), pretože poľské právo umožňuje len doby neprispievania až do výšky dôb prispievania dosiahnutých v Poľsku. Je dôležité pripomenúť, ako vysvetlil generálny advokát Jacobs vo veci Stinco Panfilo ( 71 ), že krok pomerného výpočtu má za cieľ spravodlivo rozdeliť medzi členské štáty zodpovednosť v závislosti od dĺžky doby prispievania, tak aby táto dávka odzrkadľovala dobu, ktorú poistenec odpracoval v príslušnom členskom štáte. Táto rovnováha by totiž bola naozaj, pokiaľ ide o skutkové okolnosti sporu vo veci samej, narušená, ak by trochu umelé rozšírenie dôb neprispievania v Poľsku, ktoré bolo potrebné pri výpočte teoretickej výšky dávky, na účely prekonania akejkoľvek nevýhody pre poistenca využívať právo voľného pohybu v Holandsku, bolo rozšírené na krok pomerného výpočtu a výpočet skutočnej výšky pomernej dávky podľa článku 52 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 883/2004. Je potrebné pripomenúť, že väčšina dôb prispievania sa dosiahla v Holandsku (pozri bod 13 vyššie), takže narušenie v spore vo veci samej by bolo značné, ak by tieto doby boli zahrnuté do kroku pomerného výpočtu pri určovaní dĺžky dôb neprispievania, ktoré je potrebné spočítať.

69.

Po tretie nahradenie indexácie maximálnej výšky dôb neprispievania z dôb prispievania v Poľsku, dobami prispievania v Poľsku a Holandsku, na účely výpočtu, ktorý sa má uskutočniť podľa článku 52 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 883/2004, ale nie podľa jeho článku 52 ods. 1 písm. b) bodu ii), má zmysel, ak si pripomenieme veľmi odlišné ciele týchto dvoch ustanovení. Slovné spojenie „podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje“ uvedené v článku 52 ods. 1 písm. b) bode i) sa má vykladať s ohľadom na cieľ výpočtu teoretickej výšky, a síce, že poistencom nesmie byť znížená suma ich dávok sociálneho zabezpečenia z dôvodu, že využili právo na voľný pohyb. ( 72 )

73.

Výpočet uvedený v bodoch 15 a 16 vyššie, ktorý pripravil dôchodkový orgán, preto nespĺňa v tomto ohľade požiadavky článku 52 ods. 1 písm. b) bodov i) a ii) nariadenia č. 883/2004.

74.

Teoretická výška sa nevypočíta na základe vnútroštátnych dôb prispievania (104) + vnútroštátnych dôb neprispievania (34) + zahraničných dôb neprispievania (269), ale na základe výpočtu, ktorý maximalizuje teoretickú výšku (v súlade s judikatúrou Súdneho dvora), a teda vnútroštátnych dôb prispievania (104) + zahraničných dôb prispievania (269) + vnútroštátnych dôb neprispievania (124, predstavujúcich tretinu súčtu týchto dvoch hodnôt). Takýmto výpočtom sa dosiahne až 497 mesiacov vnútroštátnych dôb prispievania a je to práve výpočet uvedený v možnosti b) vnútroštátneho súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

75.

Skutočná výška však bola správne vypočítaná dôchodkovým orgánom, ako je uvedené v bode 16 vyššie. Skutočná výška dávky bola vypočítaná na základe pomerného výpočtu zo 138 mesiacov poľských dôb poistenia (104 mesiacov poľských dôb prispievania navýšených o 34 mesiacov dôb neprispievania ohraničených na jednu tretinu vnútroštátnych dôb prispievania na celkový počet 407 mesiacov poistenia v Poľsku a Holandsku).

( 3 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania nespresňuje, či poistenec je alebo nie je „pracovníkom“ v zmysle článku 45 ZFEÚ. Akýkoľvek odkaz na toto ustanovenie v týchto návrhoch je teda potrebné vykladať s výhradou tejto premennej skutočnosti. Je potrebné uviesť, že osobná pôsobnosť nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72) a ustanovenie použiteľné ratione temporis vo veci samej (pozri poznámku pod čiarou 6 nižšie) sa vzťahuje tiež na iné osoby ako pracovníkov. Osoba, ktorá žiada o práva sociálneho zabezpečenia, musí byť „poistencom“ podľa článku 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004 a podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 „nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých“.

( 4 ) Pozri článok 1 písm. s) nariadenia č. 883/2004.

( 5 ) Pozri bod 12 nižšie.

( 6 ) V súlade s článkom 91 nariadenia č. 883/2004 v znení zmien a doplnení, v spojení s článkom 97 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1 ), sa nariadenie č. 883/2004 uplatňovalo od 1. mája 2010. Podľa článku 90 nariadenia č. 883/2004 boli všetky ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva ( Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2 , Mim. vyd. 05/01, s. 35), ktoré boli relevantné pre spor vo veci samej, zrušené a nahradené. Článok 6 nariadenia č. 883/2004 zodpovedá článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71. Článok 52 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 je ekvivalentom článku 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71.

( 11 ) Predtým článok 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 ( Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1 , Mim. vyd. 05/03, s. 3), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006 ( Ú. v. EÚ L 392, 2006, s. 1 ), stanovoval: „Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky podľa systému, ktorý nie je osobitným systémom v zmysle odsekov 2 alebo 3 dosiahnutím dôb poistenia alebo dôb bydliska, zohľadní tam, kde je to nevyhnutné, doby poistenia alebo doby bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu podľa všeobecného systému alebo podľa osobitného systému buď zamestnanca, alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Na tento účel zohľadní tieto doby akoby boli dosiahnuté podľa jej vlastných právnych predpisov.“

( 15 ) Rozsudok z 3. marca 2011 ( C‑440/09 , EU:C:2011:114 ).

( 16 ) Pozri bod 11 vyššie.

( 17 ) Poznámka pod čiarou 6 vyššie.

( 18 ) Poznámka pod čiarou 6 vyššie.

( 19 ) Rozsudok z 3. marca 2011 ( C‑440/09 , EU:C:2011:114 , bod 12 ).

( 20 ) Rozsudok z 5. decembra 2019, Bocero Torrico a Bode ( C‑398/18 a C‑428/18 , EU:C:2019:1050 , bod 33 ), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan ( EU:C:2019:596 , bod 37 ).

( 27 ) Rozsudok z 15. decembra 2011, Bergström ( C‑257/10 , EU:C:2011:839 ), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Bergström ( C‑257/10 , EU:C:2011:407 , bod 39 ). Pozri rozsudok z 20. januára 2005, Salgado Alonso ( C‑306/03 , EU:C:2005:44 , body 28 a 29 ). Pozri tiež napríklad rozsudky z 3. marca 2011, Tomaszewska ( C‑440/09 , EU:C:2011:114 , bod 30 ), a zo 14. marca 2019, Vester ( C‑134/18 , EU:C:2019:212 , bod 33 ).

( 28 ) FUCHS, M., CORNELISSEN, R. (eds.): EU Social Security Law , Nomas, 2015, s. 33. Tento Dohovor je dostupný na https://www.ilo.org/dyn/normlex/en/f?p=NORMLEXPUB:12100:0::NO::P12100_ILO_CODE:C048. Článok 2 napríklad hovorí o tom, že doby poistenia sa „sčítajú“.

( 29 ) Rozsudok z 5. decembra 2019, Bocero Torrico a Bode ( C‑398/18 a C‑428/18 , EU:C:2019:1050 , bod 41 a citovaná judikatúra). Príklady nepriamej diskriminácie v rámci rovnosti zaobchádzania chráneného článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 pozri v rozsudkoch z 25. júna 1997, Mora Romero ( C‑131/96 , EU:C:1997:317 ), a z 21. februára 2008, Klöppel ( C‑507/06 , EU:C:2008:110 ).

( 30 ) Rozsudok z 5. decembra 2019, Bocero Torrico a Bode ( C‑398/18 a C‑428/18 , EU:C:2019:1050 , bod 43 a citovaná judikatúra).

( 31 ) C‑440/09 , EU:C:2011:114 .

( 32 ) Tamže, bod 22 a citovaná judikatúra.

( 39 ) Tamže, body 29, 31, 32, 34, 36.

( 40 ) Tamže, bod 30 a citovaná judikatúra. Pozri, pokiaľ ide o znevýhodnenie migrujúceho pracovníka v porovnaní s pracovníkom, ktorý strávil celý svoj pracovný život v dotknutom členskom štáte, nedávny rozsudok z 28. júna 2018, Crespo Rey ( C‑2/17 , EU:C:2018:511 , bod 69 ). Pozri analogicky rozsudok z 23. januára 2020, Bundesagentur für Arbeit ( C‑29/19 , EU:C:2020:36 , bod 33 ).

( 41 ) Tamže.

( 42 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Rozsudok z 21. februára 2013, Dumont de Chassart ( C‑619/11 , EU:C:2013:92 , bod 52 ), ktorý odkazuje na rozsudok z 15. decembra 2011, Bergström ( C‑257/10 , EU:C:2011:839 , bod 42 ). Úloha sčítania pri výpočte dôchodkových dávok bola vysvetlená v bode 4 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Koschitzki ( C‑30/04 , EU:C:2005:272 ). Pozri tiež bod 45 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Reichel‑Albert ( C‑522/10 , EU:C:2012:114 ), kde generálny advokát uvádza, že jednou z hlavných zásad, ktorými sa musí riadiť výklad nariadenia č. 883/2004 je, ako už Súdny dvor opakovane rozhodol, že „v oblasti sociálneho zabezpečenia poistenci nemôžu požadovať, aby ich presun do iného členského štátu nemal vplyv na druh alebo úroveň dávok, na ktoré si môžu uplatňovať nárok v štáte pôvodu“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 43 ) Rozsudok zo 4. júla 2013, Gardella ( C‑233/12 , EU:C:2013:449 , bod 34 ).

( 44 ) Článok 5 nariadenia č. 883/2004 sa nemusí zohľadniť na účely sporu vo veci samej. Je to tak preto, lebo v odôvodnení 10 tohto nariadenia je uvedené, že zásady vyjadrené v článku 5 „by nemali prekážať zásade spočítania dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska ukončených podľa vnútroštátnych právnych predpisov iného členského štátu k takýmto dobám ukončeným podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu“. Pozri analýzu vo FUCHS, M., CORNELISSEN, R. (eds.): EU Social Security Law . Nomas, 2015, s. 123. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan v spojených veciach Bocero Torrico a Bode ( C‑398/18 a C‑428/18 , EU:C:2019:596 , bod 44 ).

( 51 ) Tamže, bod 41 a citovaná judikatúra.

( 52 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs, pokiaľ ide o článok 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71, Stinco a Panfilo ( C‑132/96 , EU:C:1997:436 , bod 4 ).

( 53 ) Tamže, bod 5. Generálny advokát Jacobs uvádza tento príklad. „Ak by teda osoba pracovala v členskom štáte A 10 rokov a v členskom štáte B 20 rokov, potom, aj keby podľa právnych predpisov členského štátu A nemala nárok na dôchodok za dobu 10 rokov poistenia (napríklad pretože tento štát požadoval, aby tam žiadatelia pracovali 15 rokov), podľa článku 46 ods. 2 by mala v členskom štáte A nárok na jednu tretinu dávky, o ktorú by mohla žiadať, ak by tam pracovala 30 rokov“. Pozri nedávne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan v spojených veciach Bocero Torrico a Bode ( C‑398/18 a C‑428/18 , EU:C:2019:596 , bod 39 ).

( 54 ) Tamže, bod 49.

( 55 ) Pozri bod 7 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly vo veci Lustig ( C‑244/97 , EU:C:1998:419 ), pokiaľ ide o predchodcu článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004, konkrétne článok 46 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 56 ) Napríklad rozsudky z 26. júna 1980, Menzies ( 793/79 , EU:C:1980:172 ); z 23. septembra 1982, Besem ( 274/81 , EU:C:1982:315 ); z 18. februára 1992, Di Prinzio ( C‑5/91 , EU:C:1992:76 ); z 24. septembra 1998, Stinco a Panfilo ( C‑132/96 , EU:C:1998:427 ); z 21. februára 2013, Salgado González ( C‑282/11 , EU:C:2013:86 ) porovnaj však rozsudok z 21. júla 2005, Koschitzki ( C‑30/04 , EU:C:2005:492 ). Pokiaľ ide o ďalšie pravidlá výpočtu teoretickej a skutočnej výšky dôchodkových dávok, pozri článok 43 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 a v ňom uvedený odkaz na článok 12 ods. 3, 4, 5 a 6 uvedeného nariadenia. Tieto ustanovenia sa nezdajú byť relevantné pre spor vo veci samej.

( 63 ) Rozsudok z 3. októbra 2002 ( C‑347/00 , EU:C:2002:560 ).

( 64 ) Článok 3 písm. b) vyhlášky ministerstva z 18. januára 1967 o uplatňovaní a vyplácaní dávok v starobe (BOE č. 22 z 26. januára 1967).

( 65 ) Rozsudok z 3. októbra 2002, Barreira Pérez ( C‑347/00 , EU:C:2002:560 , bod 26 ). Článok 1 písm. r) nariadenia č. 1408/71 je teraz článkom 1 písm. t) nariadenia č. 883/2004.

( 66 ) Tamže, bod 33.

( 67 ) Tamže, bod 34.

( 68 ) Tamže, body 38 a 39. Súdny dvor k tomuto záveru dospel na základe rozsudku z 18. februára 1992, Di Prinzio ( C‑5/91 , EU:C:1992:76 , bod 54 ). Jediné ďalšie rozhodnutia, na ktoré sa Súdny dvor odvolával pri rozhodovaní o veci samej, bol rozsudok z 26. júna 1980, Menzies ( 793/79 , EU:C:1980:172 ), a rozsudok uvedený v poznámke pod čiarou 69 nižšie.

( 75 ) Pozri napríklad rozsudky z 18. februára 1992, Di Prinzio ( C‑5/91 , EU:C:1992:76 ); z 24. septembra 1998, Stinco a Panfilo ( C‑132/96 , EU:C:1998:427 ); zo 17. decembra 1998, Lustig ( C‑244/97 , EU:C:1998:619 ); z 19. júla 2012, Reichel‑Albert ( C‑522/10 , EU:C:2012:475 ); z 21. februára 2013, Dumont de Chassart ( C‑619/11 , EU:C:2013:92 ); z 21. februára 2013, Salgado González ( C‑282/11 , EU:C:2013:86 ), a porovnaj s rozsudkom z 21. júla 2005, Koschitzki ( C‑30/04 , EU:C:2005:492 ).

( 76 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. marca 2013, van den Booren ( C‑127/11 , EU:C:2013:140 , body 38 až 46 ). Dodržiavanie ustanovení sekundárneho práva Únie, akými sú nariadenia č. 1408/71 a č. 883/2004, nebráni existencii prekážok voľného pohybu, ako tomu bráni článok 45 ZFEÚ. Pokiaľ ide o článok 21 ZFEÚ, pozri rozsudok z 19. júla 2012, Reichel‑Albert ( C‑522/10 , EU:C:2012:475 , bod 38 ): „je potrebné pripomenúť, že aj keď si členské štáty ponechávajú svoju právomoc organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia, musia pri výkone tejto právomoci prinajmenšom dodržiavať právo Únie a ustanovenia Zmluvy týkajúce sa voľného pohybu občanov zaručené v článku 21 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky Elsen, C‑135/99 , EU:C:2000:647 , bod 33 , ako aj z 1. apríla 2008, Gouvernement de la Communauté française a gouvernement wallon, C‑212/06 , EU:C:2008:178 , bod 43 ).“

( ) Rozsudok z 26. októbra 2006, Tas‑Hagen a Tas ( C‑192/05 , EU:C:2006:676 , body 34 a 35 ). Pozri nedávne návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Staatssecretaris van Economische Zaken a Staatssecretaris van Financiën ( C‑133/13 , EU:C:2014:2255 , bod 38 ).