C-873/19

62019CC0873

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 3. marca 2022 ( 1 )

Vec C‑873/19

Deutsche Umwelthilfe eV

I. Úvod

1.

Vo veci samej vnútroštátny orgán pre typové schvaľovanie ES rozhodol, že pre vozidlá vyrábané výrobcom automobilov Volkswagen AG a vybavené dieselovým motorom generácie Euro 5 sa povoľuje softvér zabudovaný do riadiacej jednotky motora, ktorý pri určitých vonkajších teplotných podmienkach znižuje recirkuláciu výfukových plynov, čo má za následok zvýšenie emisií oxidov dusíka (NOx).

2.

Deutsche Umwelthilfe eV, uznané združenie na ochranu životného prostredia, podalo proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Schleswig‑Holsteinisches Verwaltungsgericht (Správny súd spolkovej krajiny Šlezvicko‑Holštajnsko, Nemecko), v ktorej tvrdilo, že tento softvér predstavuje nezákonné „rušiace zariadenie“ v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 ( 2 ).

3.

5.

Článok 1 Aarhuského dohovoru, nazvaný „Cieľ“, stanovuje:

„Každá Strana bude zaručovať práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je postačujúce pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.“

6.

Článok 2 tohto dohovoru, nazvaný „Definície“, v odsekoch 4 a 5 stanovuje:

„4. ‚Verejnosť‘ znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.

b)

ak pretrváva porušovanie ich práva [namietajúci porušovanie práva – neoficiálny preklad ] v prípadoch, kde to právne predpisy strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, podliehajúc článku 6 a v prípadoch stanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, a iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej [dotknutej – neoficiálny preklad ] verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).

…

3. Navyše, bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.“

B.

d)

zaručením prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na úrovni Spoločenstva za podmienok stanovených týmto nariadením.“

9.

Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 1 písm. f) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

… Technické požiadavky na typové schválenie motorových vozidiel vzhľadom na emisie by sa… mali harmonizovať s cieľom predísť tomu, aby sa tieto požiadavky v jednotlivých členských štátoch líšili, a s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.

…

(6)

Je najmä potrebné výrazne znížiť emisie oxidu dusíka z dieselových vozidiel, aby sa zlepšila kvalita ovzdušia a aby sa splnili limitné hodnoty znečistenia. …

(7)

Pri stanovovaní emisných noriem je dôležité zohľadniť ich dôsledky na trhy a konkurencieschopnosť výrobcov, priame a nepriame náklady vznikajúce pri podnikateľskej činnosti a ich prínosy, pokiaľ ide o stimulovanie inovácií, zlepšovanie kvality ovzdušia a znižovanie zdravotných nákladov a zvyšovanie priemernej dĺžky života, ako aj dôsledky na celkový vplyv na emisie CO2.“

…

10.

‚rušiace zariadenie‘ je konštrukčný prvok, ktorý sníma teplotu, rýchlosť vozidla, otáčky motora (RPM), zaradený prevodový stupeň, podtlak v sacom potrubí alebo akýkoľvek iný parameter na účely aktivácie, modulácie, zdržania alebo deaktivácie činnosti ktorejkoľvek časti systému regulácie emisií, ktorá [pričom – neoficiálny preklad ] znižuje účinnosť systému regulácie emisií za podmienok, ktoré sa môžu odôvodnene očakávať pri bežnej prevádzke a používaní vozidla.“

13.

Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Požiadavky a skúšky“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Výrobca vybaví vozidlá tak, aby komponenty, ktoré by mohli mať vplyv na emisie, boli navrhnuté, konštruované a namontované tak, aby vozidlo pri bežnom používaní bolo v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami.

c)

podmienky sú zväčša zahrnuté v skúšobných postupoch na overenie emisií z odparovania a priemerných výfukových emisií.“

14.

Príloha I nariadenia č. 715/2007, nazvaná „Emisné limity“, stanovuje limitné hodnoty emisií Nox okrem iného aj pre vozidlá generácie Euro 5, ktoré sú uvedené v tabuľke 1.

3. Smernica 2007/46/ES

15.

17.

Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v bode 5 stanovoval:

„Na účely tejto smernice a regulačných aktov uvedených v zozname v prílohe IV, pokiaľ v nich nie je uvedené inak:

…

5.

‚typové schválenie ES‘ znamená postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňa príslušné správne ustanovenia a technické požiadavky tejto smernice a regulačných aktov uvedených v zozname v prílohe IV alebo XI.“

„1. Žalobou sa možno domáhať zrušenia správneho aktu (žaloba o zrušenie), ako aj uloženia povinnosti prijať správny akt, ktorý bol odmietnutý alebo nebol vydaný (žaloba o uloženie povinnosti).

2. Pokiaľ zákon nestanovuje inak, žaloba je prípustná len vtedy, ak žalobca tvrdí, že jeho práva boli porušené predmetným správnym aktom alebo jeho odmietnutím či nevydaním.“

20.

Podľa § 113 ods. 1 VwGO:

„Pokiaľ je správny akt protiprávny a boli tým porušené práva žalobcu, súd tento správny akt a prípadné rozhodnutie o námietke zruší. …“

21.

správne akty týkajúce sa opatrení dohľadu alebo kontroly prijatých na účely implementácie alebo výkonu rozhodnutí uvedených v bodoch 1 až 5, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie ustanovení spolkového práva alebo krajinského práva týkajúcich sa životného prostredia alebo priamo uplatniteľných aktov práva Únie.

Tento zákon sa uplatňuje aj vtedy, ak v rozpore s platnými ustanoveniami nebolo prijaté rozhodnutie uvedené v prvej vete. …

…

Prvá a druhá veta sa neuplatnia, ak bolo rozhodnutie v zmysle tohto odseku prijaté v dôsledku rozhodnutia správnych súdov, ktoré rozhodujú o spore.“

22.

Ustanovenie § 2 ods. 1 UmwRG znie takto:

pokiaľ ide o konanie podľa

a)

§ 1 ods. 1 prvej vety bodov 1 až 2b, bolo oprávnené zúčastniť sa na konaní,

b)

§1 ods. 1 prvej vety bodu 4, bolo oprávnené zúčastniť sa na konaní a vyjadrilo sa v ňom k veci samej v súlade s platnými právnymi predpismi alebo mu v rozpore s platnými právnymi predpismi nebolo umožnené vyjadriť sa.

V prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiu podľa § 1 ods. 1 prvej vety bodov 2a až 6 alebo proti jeho nevydaniu sa združenie musí okrem toho odvolávať na porušenie ustanovení týkajúcich sa životného prostredia.“

Spoločnosť Volkswagen vyrábala okrem iného motorové vozidlá modelu VW Golf Plus TDI, ktoré boli vybavené dieselovým motorom typu EA 185 generácie Euro 5 so zdvihovým objemom 2 litre (ďalej len „dotknuté vozidlá“). Tieto vozidlá sú vybavené ventilom na recirkuláciu výfukových plynov.

25.

Dotknuté vozidlá pôvodne obsahovali softvér integrovaný do riadiacej jednotky motora, zahŕňajúci „režim 0“ a „režim 1“ (ďalej len „prepínacia logika“). Režim 1 sa používal pri homologizačnom teste týkajúcom sa emisií znečisťujúcich látok, nazývanom „New European Driving Cycle“ (NEDC), ktorý sa vykonáva v laboratóriu. Pri neexistencii podmienok špecifických pre tento homologizačný test sa uplatňoval „režim 0“ a v tomto prípade sa miera recirkulácie výfukových plynov znížila. V skutočnej prevádzke boli tieto vozidlá takmer výlučne v „režime 0“, čo malo za následok, že nespĺňali limitné hodnoty NOx stanovené nariadením č. 715/2007. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že prepínacia logika predstavovala nezákonné rušiace zariadenie v zmysle článku 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia. Volkswagen v rámci postupu typového schvaľovania ES dotknutých vozidiel neoznámila KBA existenciu tejto prepínacej logiky.

26.

KBA prijal 15. októbra 2015 na základe § 25 ods. 2 EG‑FGV rozhodnutie, ktorým nariadil spoločnosti Volkswagen najmä zabezpečiť, aby motory typu EA 189 generácie Euro 5 boli v súlade s platnou vnútroštátnou právnou úpravou a právnou úpravou Únie. KBA spresnil, že riešenia mu musia byť pred ich uvedením do praxe predložené na schválenie.

27.

Dňa 24. apríla 2018 toto združenie podalo na Schleswig‑Holsteinisches Verwaltungsgericht (Správny súd spolkovej krajiny Šlezvicko‑Holštajnsko), vnútroštátny súd, žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Tvrdilo, že predmetný softvér vytvára rušiace zariadenie, ktoré treba považovať za nezákonné v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, keďže toto zariadenie sa aktivuje pri dosiahnutí priemerných teplôt v Nemecku, ktoré v roku 2018 zodpovedali hodnote približne 10,4 stupňa Celzia. Podľa uvedeného združenia výrobcovia automobilov majú v zásade možnosť navrhovať motory, ktoré z technických dôvodov nevyžadujú zníženie výkonnosti systémov regulácie emisií NOx pri priemerných teplotách, teda za podmienok bežnej prevádzky vozidla.

31.

Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko) namietala, že Deutsche Umwelthilfe nemá aktívnu legitimáciu na napadnutie sporného rozhodnutia, a preto je jeho žaloba neprípustná.

32.

Podľa vnútroštátneho súdu Deutsche Umwelthilfe nemá v prejednávanej veci aktívnu legitimáciu podľa § 42 ods. 2 VwGO, ktorý uvádza, že pokiaľ zákon nestanovuje inak, žaloba je prípustná len vtedy, ak žalobca tvrdí, že predmetným správnym aktom boli porušené jeho práva. Neexistuje totiž ustanovenie zákona, ktoré by tomuto združeniu mohlo v rozpore so systémom individuálnych opravných prostriedkov, na ktorom je toto ustanovenie založené, výnimočne priznať aktívnu legitimáciu.

33.

35.

Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu by ani extenzívny výklad pojmu „projekt“ v zmysle § 1 ods. 1 prvého pododseku bodu 5 UmwRG neumožnil dospieť k inému záveru. Je pravda, že Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu v oblastiach, ktoré patria do práva Únie týkajúceho sa životného prostredia, poskytol taký výklad vnútroštátneho práva, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade s cieľmi stanovenými v článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. ( 14 ) Vzhľadom na jasnú definíciu pojmu „projekt“ vo vnútroštátnom práve však vnútroštátny súd nemôže v prejednávanej veci rozšíriť tento pojem na povolenie na aktualizáciu predmetného softvéru s cieľom zosúladiť dotknuté vozidlá s platnou vnútroštátnou právnou úpravou.

36.

Vnútroštátny súd dodáva, že Deutsche Umwelthilfe nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti spornému rozhodnutiu na základe § 42 ods. 2 druhej časti vety VwGO, podľa ktorého žalobca musí tvrdiť, že predmetným správnym aktom boli porušené jeho práva. Systém individuálnych opravných prostriedkov stanovený vo VwGO je totiž založený na subjektívnych právach. Nezdá sa pritom, že by sa spor vo veci samej týkal subjektívneho práva fyzickej osoby, ktoré bolo porušené. Porušenie zákazu používania rušiacich zariadení stanoveného v článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, ktorý jediný môže byť v tejto súvislosti relevantný v prejednávanej veci, nepriznáva subjektívne právo fyzickej osobe, keďže cieľom tohto ustanovenia nie je chrániť okruh osôb, ktorý je rozhodujúcim spôsobom vymedzený v rámci spoločenstva.

39.

Výsledok konania vo veci samej preto podľa vnútroštátneho súdu závisí od toho, či sa Deutsche Umwelthilfe môže odvolávať na aktívnu legitimáciu, ktorá vyplýva priamo z práva Únie. S prihliadnutím na rozsudok Protect môže táto aktívna legitimácia vyplývať z ustanovení článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s článkom 47 prvým odsekom Charty. Tento súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prejednávaná vec nepatrí do pôsobnosti článku 9 ods. 2 tohto dohovoru, keďže jednak sporné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré sa spravuje článkom 6 uvedeného dohovoru, a jednak neexistuje ustanovenie vnútroštátneho práva v zmysle článku 9 ods. 2 prvej vety tohto dohovoru zakladajúce uplatniteľnosť iných ustanovení tohto dohovoru.

40.

Vnútroštátny súd uvádza, že pokiaľ ide o dôsledky rozsudku Protect na vnútroštátne procesné právo, vnútroštátne súdy vydali rozdielne rozhodnutia, čo v ňom vyvoláva pochybnosti o tom, že právo Únie umožňuje uznanému združeniu na ochranu životného prostredia nad rámec možností opravných prostriedkov už upravených v UmwRG napadnúť správne povolenie na typ výrobku dotknuté v prejednávanej veci, ak je predmetom činnosti tohto združenia zabezpečiť dodržiavanie ustanovení práva Únie v oblasti životného prostredia, ktoré nezakladajú žiadne subjektívne práva.

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

a)

Má sa článok 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že potreba rušiaceho zariadenia z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla sa v zásade posudzuje podľa aktuálneho stavu vývoja technológie v zmysle technických možností v čase typového schválenia ES?

b)

Majú sa popri stave vývoja technológie zohľadniť iné okolnosti, ktoré môžu viesť k prípustnosti rušiaceho zariadenia, aj keď s ohľadom len na stav vývoja technológie v rozhodujúcom čase neexistuje ‚potreba‘ takéhoto zariadenia v zmysle článku 5 ods. 2 bodu a) nariadenia č. 715/2007?“

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s článkom 47 prvým odsekom Charty vykladať v tom zmysle, že uznané združenie na ochranu životného prostredia, ktoré je podľa vnútroštátneho práva oprávnené byť účastníkom súdneho konania, musí mať možnosť napadnúť na vnútroštátnom súde správne rozhodnutie o udelení typového schválenia ES vozidiel, ktoré by mohlo byť v rozpore s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 ako ustanovením, ktoré s určitými výnimkami zakazuje používanie rušiacich zariadení znižujúcich účinnosť systémov regulácie emisií.

45.

Podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku, každá strana zabezpečí, aby mali členovia verejnosti spĺňajúci prípadné kritériá stanovené vnútroštátnym právom možnosť začať správne alebo súdne konanie umožňujúce napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb alebo verejných orgánov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva v oblasti životného prostredia.

46.

Na účely odpovede na túto otázku preskúmam pôsobnosť článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a potom dosah tohto ustanovenia v spojení s článkom 47 prvým odsekom Charty.

1. O pôsobnosti článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru

50.

KBA tiež zdôrazňuje, že toto nariadenie je založené na článku 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ), ktorý sa týka opatrení na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Odsek 3 uvedeného článku 95 však stanovuje, že Komisia vo svojich návrhoch, ktoré sa týkajú zdravia, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, berie za základ vysokú úroveň takejto ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. Skutočnosť, že uvedené nariadenie nie je založené na osobitnom právnom základe pre životné prostredie, konkrétne na článku 175 ES, preto nemôže vylúčiť súvislosť tohto nariadenia s právom životného prostredia.

51.

V každom prípade článok 2 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1367/2006 definuje „právo životného prostredia“ ako „právne predpisy Spoločenstva, ktoré bez ohľadu na svoj právny základ prispievajú k dosahovaniu cieľov environmentálnej politiky Spoločenstva, ako je stanovené v zmluve: zachovanie, ochrana a zvyšovanie kvality životného prostredia , ochrana zdravia ľudí, šetrné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a presadzovanie opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia“ ( 15 ). Nariadenie č. 715/2007 je pritom práve takýmto právnym predpisom.

52.

55.

Združenie, akým je Deutsche Umwelthilfe, je preto súčasťou nielen „verejnosti“ v zmysle článku 2 ods. 4 Aarhuského dohovoru, ale aj „dotknutej verejnosti“ v zmysle článku 2 ods. 5 tohto dohovoru. Podľa tohto posledného ustanovenia sa mimovládne organizácie, ktoré pôsobia v oblasti ochrany životného prostredia a spĺňajú všetky požiadavky vnútroštátneho práva, považujú za subjekty, ktoré majú záujem na rozhodovacom procese.

56.

Vnútroštátny súd sa napokon pýta, či výraz „podmienky uvedené vo vnútroštátnom práve“ v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zahŕňa len podmienky týkajúce sa okruhu osôb, ktoré majú právo podať opravný prostriedok, keďže vnútroštátny zákonodarca záväzne definoval tieto podmienky v § 3 UmwRG. Podľa môjho názoru sa tento výraz týka aj predmetu opravného prostriedku a uvedené podmienky musia byť v súlade s právom Únie. Táto otázka bude preskúmaná nižšie.

2. O dosahu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s článkom 47 prvým odsekom Charty

57.

60.

Podľa článku 3 bodu 5 smernice 2007/46 typové schválenie ES znamená postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňa príslušné správne ustanovenia a technické požiadavky tejto smernice a regulačných aktov uvedených v zozname v prílohe IV alebo XI. Táto príloha IV odkazuje na nariadenie č. 715/2007, ktorého článok 5 ods. 2 má záväzný charakter.

61.

Ak teda členský štát stanoví pravidlá procesného práva vzťahujúce sa na žaloby podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktoré sa týkajú výkonu práv, ktoré organizácii na ochranu životného prostredia vyplývajú z článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, aby mohli byť preskúmané rozhodnutia príslušných vnútroštátnych orgánov z hľadiska povinností, ktoré im vyplývajú z tohto ustanovenia, potom tento členský štát vykonáva povinnosti vyplývajúce z uvedeného ustanovenia, a musí sa tak považovať za štát uplatňujúci právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, takže Charta je uplatniteľná. ( 21 )

62.

Hoci článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru sám osebe nemá v práve Únie priamy účinok, nič to nemení na skutočnosti, že toto ustanovenie v spojení s článkom 47 prvým odsekom Charty ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť účinnú súdnu ochranu práv vyplývajúcich z práva Únie, najmä z ustanovení práva životného prostredia. ( 22 )

66.

Inými slovami, potrebný účinok článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 z pohľadu základného práva na účinný súdny prostriedok nápravy ukladá povinnosť zaručiť uznaným združeniam na ochranu životného prostredia právo napadnúť správne rozhodnutie o udelení typového schválenia ES. ( 27 )

67.

Treba dodať, že hoci slobody zaručené Chartou možno obmedziť, akékoľvek obmedzenie ich výkonu musí byť podľa článku 52 ods. 1 Charty stanovené zákonom a musí rešpektovať podstatu týchto slobôd. Okrem toho, ako vyplýva z tohto ustanovenia, tieto práva a slobody možno za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. ( 28 ) Nie je mi však jasné, aký cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou by v prejednávanej veci mohol odôvodniť zákaz prístupu k spravodlivosti pre združenie na ochranu životného prostredia na účely napadnutia typového schválenia ES vozidiel. ( 29 )

68.

Podľa vnútroštátneho súdu ani extenzívny alebo analogický výklad vnútroštátneho práva neumožňuje priznať aktívnu legitimáciu združeniu na ochranu životného prostredia na účely napadnutia rozhodnutia o udelení typového schválenia ES. Musím však uviesť, že tento súd spomína rozsudok Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) z 18. apríla 2018, ktorý sa týkal zákonnosti povolenia na pravidelnú prevádzku určitých dlhších ťažších vozidiel a ktorý vyhlásil, že § 42 ods. 2 druhá časť vety VwGO priznáva aktívnu legitimáciu uznanému združeniu na ochranu životného prostredia, ktoré sa snaží dosiahnuť dodržiavanie ustanovení založených na práve Únie v oblasti životného prostredia. Okrem toho, ako zdôrazňuje KBA, Deutsche Umwelthilfe v rámci konania vo veci samej tvrdilo, že jeho aktívna legitimácia vyplýva priamo z § 1 ods. 1 prvého pododseku bodu 6 a z § 2 ods. 1 UmwRG.

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa má článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na množstvo rozhodnutí súvisiacich so životným prostredím by členské štáty mohli úplne vyňať niektoré správne rozhodnutia zo súdneho preskúmania iniciovaného združeniami na ochranu životného prostredia, ako napríklad rozhodnutia týkajúce sa povolení na výrobky, pričom možnosť podať opravný prostriedok by bola obmedzená len na určité rozhodnutia so závažnými dôsledkami pre životné prostredie. Domnievam sa však, že takýto prístup nemá oporu ani v ustanoveniach tohto dohovoru, ani v judikatúre Súdneho dvora. V každom prípade, ako uvádza Deutsche Umwelthilfe, rozhodnutie o udelení typového schválenia ES sa môže týkať veľkého množstva vozidiel, a teda ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré má zanedbateľný význam pre ochranu životného prostredia. Ako sa v tomto zmysle uvádza v odôvodnení 6 nariadenia č. 715/2007, je potrebné výrazne znížiť emisie NOx z dieselových vozidiel, aby sa zlepšila kvalita ovzdušia a aby sa splnili limitné hodnoty znečistenia.

72.

Vnútroštátny súd navyše zdôrazňuje, že na rozdiel od okolností, ktoré viedli k vydaniu rozsudku Protect a týkali sa rakúskeho práva, združenia na ochranu životného prostredia majú podľa nemeckého práva v rámci UmwRG možnosť nechať preskúmať povolenie na projekty, a teda právo týchto združení na opravný prostriedok nie je úplne vylúčené. V procesnom práve teda neexistuje medzera v súdnej ochrane, ktorá by bola porovnateľná s medzerou konštatovanou v tomto rozsudku. Ako však uvádza vnútroštátny súd, združenie, akým je Deutsche Umwelthilfe, nemá nijaký prístup k spravodlivosti na účely napadnutia rozhodnutia o udelení typového schválenia ES. Preto sa domnievam, že judikatúra prijatá v rámci rozsudku Protect je plne uplatniteľná je plne uplatniteľná, aby bolo možné nechať preskúmať dodržiavanie noriem vyplývajúcich z práva Únie v oblasti životného prostredia.

B.

O druhej prejudiciálnej otázke

75.

Svojou druhou otázkou, ktorá je položená pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že „potreba“ rušiaceho zariadenia z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla sa posudzuje z hľadiska stavu vývoja technológie v čase typového schválenia ES dotknutých vozidiel, a či sa majú na účely preskúmania prípustnosti rušiaceho zariadenia zohľadniť popri uvedenej „potrebe“ aj iné okolnosti. ( 35 )

76.

Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 sa používanie rušiacich zariadení, ktoré znižujú účinnosť systémov regulácie emisií, zakazuje. Tento zákaz však obsahuje tri výnimky, medzi ktoré patrí aj výnimka uvedená v písmene a) tohto ustanovenia, a to ak „potreba takéhoto zariadenia je opodstatnená z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla“.

Veci C‑128/20, GSMB Invest, C‑134/20, Volkswagen, a C‑145/20, Porsche Inter Auto a Volkswagen, sa zas týkajú podobného teplotného intervalu, aký je predmetom tejto otázky. V mojich návrhoch prednesených spoločne pre tieto tri veci ( 38 )23. septembra 2021 som navrhol, aby Súdny dvor konštatoval, že článok 3 bod 10 nariadenia č. 715/2007 v spojení s článkom 5 ods. 1 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že „rušiace zariadenie“ je zariadenie, ktoré pri skutočnej jazde motorového vozidla zabezpečuje v plnom rozsahu recirkuláciu výfukových plynov, len keď sa vonkajšia teplota pohybuje v rozmedzí 15 a 33 stupňov Celzia a keď je nadmorská výška nižšia ako 1000 metrov, a pri vybočení z tohto teplotného okna o 10 stupňov Celzia a pri prekročení nadmorskej výšky 1000 metrov o 250 metrov sa miera recirkulácie výfukových plynov lineárne zníži až na 0, a tým dôjde k zvýšeniu emisií NOx nad hraničné hodnoty stanovené uvedeným nariadením. ( 39 ) Tieto úvahy možno uplatniť aj na prejednávanú vec.

80.

V bode a) svojej druhej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či sa „potreba“ rušiaceho zariadenia z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla posudzuje z hľadiska technických možností v čase typového schválenia ES dotknutých vozidiel.

81.

Súhlasím s týmto súdom, že pri odpovedi na túto otázku je potrebné vychádzať zo stavu v čase typového schválenia ES. To sa totiž týka nových vozidiel, ktoré musia byť v súlade s regulačnými aktmi platnými v čase typového schválenia, medzi ktoré patria aj akty uvedené v prílohe IV smernice 2007/46, zahŕňajúce nariadenie č. 715/2007.

Pripomenul som tiež, že podľa odôvodnenia 7 uvedeného nariadenia „pri stanovovaní emisných noriem je dôležité zohľadniť ich dôsledky na trhy a konkurencieschopnosť výrobcov, priame a nepriame náklady vznikajúce pri podnikateľskej činnosti a ich prínosy, pokiaľ ide o stimulovanie inovácií, zlepšovanie kvality ovzdušia a znižovanie zdravotných nákladov a zvyšovanie priemernej dĺžky života, ako aj dôsledky na celkový vplyv na emisie CO2“. V dôsledku toho keď normotvorca Únie určil limitné hodnoty emisií znečisťujúcich látok, zohľadnil už záujmy výrobcov automobilov. Je teda na nich, aby sa prispôsobili a aplikovali technické zariadenia vhodné na dodržiavanie týchto limitných hodnôt bez toho, aby bola použitá technika nevyhnutne tou najlepšou možnou alebo povinne nariadenou . ( 41 ) Ako v tomto zmysle zdôrazňuje KBA, dostatočným riešením môže byť použitie priemerných moderných technológií rozšírených na trhu, a to pod podmienkou, že spĺňajú požiadavky stanovené na typové schválenie ES.

84.

Doplnil som, že povoliť rušiace zariadenie na základe článku 5 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 715/2007 z jediného dôvodu, že napríklad náklady na výskum sú vysoké, technické zariadenie je nákladné alebo že údržba vozidla je častejšia a drahšia pre používateľa, by viedlo k tomu, že uvedené nariadenie by bolo zbavené svojej podstaty. ( 42 )

85.

Aj v tomto smere považujem tieto úvahy za uplatniteľné na prejednávanú vec. V tomto zmysle súhlasím s vnútroštátnym súdom, ktorý tvrdí, že akákoľvek výnimka na základe článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 by v zásade mala byť vylúčená, ak výrobca z finančných dôvodov navrhuje motory tak, že za podmienok bežnej prevádzky vozidla nie je zaručená neškodnosť účinnej techniky na reguláciu emisií pre motor a táto technika je z tohto dôvodu do značnej miery deaktivovaná.

89.

Za týchto podmienok podľa môjho názoru pri neexistencii „potreby“ predmetného rušiaceho zariadenia, ako uvádza vnútroštátny súd v bode b) svojej druhej otázky, ( 45 ) neexistujú iné okolnosti, ktoré môžu viesť k prípustnosti rušiaceho zariadenia. Ak totiž vo veci samej nie sú uplatniteľné zvyšné dve výnimky stanovené v článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 715/2007, toto nariadenie nestanovuje nijaké ďalšie odôvodnenie povolenia na rušiace zariadenie.

90.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku tak, že článok 5 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 715/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že „potreba“ rušiaceho zariadenia z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla sa neposudzuje z hľadiska stavu vývoja technológie v čase typového schválenia ES dotknutých vozidiel a na účely preskúmania prípustnosti rušiaceho zariadenia sa nemajú popri uvedenej „potrebe“ zohľadniť aj iné okolnosti.

V. Návrh

91.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel ( Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1 ), zmenené nariadením Komisie (ES) č. 692/2008 z 18. júla 2008 ( Ú. v. EÚ L 199, 2008, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 715/2007“).

( 3 ) Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaný v Aarhuse (Dánsko) 25. júna 1998 a schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 ( Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1 , ďalej len „Aarhuský dohovor“).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) ( Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1 ), zmenená nariadením Komisie (EÚ) č. 214/2014 z 25. februára 2014 ( Ú. v. EÚ L 69, 2014, s. 3 ) (ďalej len „smernica 2007/46“).

( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES ( Ú. v. EÚ L 151, 2018, s. 1 ).

( 13 ) Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40 ; Mim. vyd. 15/001, s. 248). Táto smernica bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 ).

( 14 ) Rozsudok z 8. marca 2011, Lesoochranárske zoskupenie ( C‑240/09 , EU:C:2011:125 , bod 50 ).

( 15 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 16 ) Pozri v tomto zmysle Výbor pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru, zistenia a odporúčania, z 29. apríla 2018, Dánsko (ACCC/C/2006/18, ECE/MP.PP/2008/5/Add.4, bod 27), podľa ktorého v kontexte článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru sa právne predpisy Únie týkajúce sa životného prostredia musia považovať za súčasť vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu. Francúzska jazyková verzia tohto dokumentu je dostupná na tomto odkaze: https://unece.org/DAM/env/documents/2008/pp/mop3/ece_mp_pp_2008_5_add_4_f.pdf.

( 17 ) Rozsudok zo 14. januára 2021, Stichting Varkens in Nood a i. ( C‑826/18 , EU:C:2021:7 , bod 49 a citovaná judikatúra).

( 18 ) Pozri body 32 až 40 vyššie.

( 25 ) Rozsudok Protect, bod 48.

( 26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Protect, bod 52.

( 27 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation ( C‑664/15 , EU:C:2017:760 , bod 91 ).

( 28 ) Rozsudok z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr ( C‑555/19 , EU:C:2021:89 , bod 84 a citovaná judikatúra).

( 29 ) KBA tvrdí, že základný zákon pre Spolkovú republiku Nemecko zvolil systematickú možnosť v prospech ochrany subjektívnych práv.

( 30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Protect, bod 54, a z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe ( C‑752/18 , EU:C:2019:1114 , bod 39 ).

( 37 ) Rozsudok CLCV, bod 113.

( 38 ) Návrhy vo veciach GSMB Invest, Volkswagen a Porsche Inter Auto a Volkswagen ( C‑128/20, C‑134/20 a C‑145/20 , EU:C:2021:758 ).

( 39 ) Bod 104 nižšie.

( 40 ) Bod 129 nižšie.

( 41 ) Návrhy vo veciach GSMB Invest, Volkswagen a Porsche Inter Auto a Volkswagen ( C‑128/20, C‑134/20 a C‑145/20 , EU:C:2021:758 , bod 129 ).

( 42 ) Návrhy vo veciach GSMB Invest, Volkswagen a Porsche Inter Auto a Volkswagen ( C‑128/20, C‑134/20 a C‑145/20 , EU:C:2021:758 , bod 130 ).