C-874/19

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB)

a

Vec C‑934/19 P

Algebris (UK) Ltd,

Anchorage Capital Group LLC

2.

Pre akcionárov a veriteľov príslušnej banky je teda rozhodujúcim medzníkom predchádzajúce ocenenie aktív a pasív banky, ktorá sa dostala do krízovej situácie. Od jeho výsledku závisí, aké nástroje riešenia krízovej situácie sa použijú a v akom rozsahu sa akcionári a veritelia budú podieľať na úhrade strát.

3.

V prípade španielskej banky Banco Popular, ktorá sa v roku 2017 ako prvá úverová inštitúcia na európskej úrovni ocitla v kríze, dospela [Jednotná] rada pre riešenie krízových situácií (ďalej len „SRB“ [Single Resolution Board]) k záveru, že na vyrovnanie strát tejto banky je najprv nevyhnutné zrušenie akcií banky a odpísanie pohľadávok voči banke vo výške prevyšujúcej 4 miliardy eur. Až potom sa mohli všetky zostávajúce aktíva, práva a pasíva previesť na banku Banco Santander, ktorá za to zaplatila symbolické jedno euro. Relevantné ocenenia sa pritom vykonali pod extrémnym časovým tlakom.

4.

Odvolacie konania, o ktoré ide v tejto veci, sa týkajú otázky, či a v prípade kladnej odpovede za akých podmienok môžu bývalí akcionári a veritelia Banco Popular žiadať uskutočnenie takzvaného konečného ex post ocenenia po tom, čo sa ich kapitálové nástroje už úplne odpísali, resp. zrušili a Banco Popular zlúčením s Banco Santander zanikla.

S cieľom minimalizovať narušenie finančného trhu a hospodárstva by sa proces riešenia krízových situácií mal dokončiť v krátkom čase. …

(58)

… Cieľmi riešenia krízových situácií by… malo byť zabezpečiť kontinuitu vykonávania základných finančných služieb, zachovať stabilitu finančného systému, znížiť morálny hazard minimalizáciou závislosti od verejnej finančnej podpory poskytovanej zlyhávajúcemu subjektu a chrániť vkladateľov.

…

(63)

Na účely ochrany práv akcionárov a veriteľov by sa mali stanoviť jednoznačné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a… ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov uplatňovalo, ak by sa subjekt likvidoval v rámci bežného konkurzného konania. … Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa malo vykonať spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a pasív subjektu. Takéto ocenenie by malo podliehať právu na opravný prostriedok len spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie. … navyše [by sa] po uplatnení nástrojov riešenia krízových situácií malo vykonať porovnanie ex post , ako sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo a ako by sa s nimi zaobchádzalo v rámci bežného konkurzného konania. Ak sa skonštatuje, že akcionárom a veriteľom sa na základe ich pohľadávok vyplatilo menej, než by sa im vyplatilo v rámci bežného konkurzného konania, mali by mať nárok na vyplatenie rozdielu v prípade, že sa to vyžaduje podľa tohto nariadenia. Tento prípadný rozdiel by mal byť vyplatený z fondu zriadeného v súlade s týmto nariadením.

(30)

‚nástroj odpredaja obchodnej činnosti‘ je mechanizmus na vykonanie prevodu nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, orgánom pre riešenie krízových situácií na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, v súlade s článkom 24;

…

40.

‚vlastné zdroje‘ sú vlastné zdroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 [Capital Requirements Regulation, ďalej len ‚CRR‘ ( 3 )];

…

…

51.

‚relevantné kapitálové nástroje‘ sú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2;

…“

8.

Článok 15 ods. 1 nariadenia SRM stanovuje „všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií“. Podľa nich platí:

s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza nestranným spôsobom, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak;

g)

žiadny veriteľ nesmie utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, keby sa subjekt uvedený v článku 2 bol býval zlikvidoval v rámci bežného konkurzného konania v súlade s ochrannými opatreniami stanovenými v článku 29;“

9.

Článok 17 nariadenia SRM stanovuje v spojení s článkom 48 smernice 2014/59/EU (Bank Resolution and Recovery Directive, ďalej len „BRRD“) ( 4 ) okrem iného pri výkone právomocí týkajúcich sa odpisovania alebo konverzie dlhu prostredníctvom SRB takzvanú kaskádu zodpovednosti. Podľa nej sa musí vykonať odpisovanie alebo konverzia dlhu v rozsahu stanovenom ocenením v určitom poradí, a to, začínajúc položkami vlastného kapitálu Tier 1, cez nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 až k nástrojom kapitálu Tier 2.

10.

c)

opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 5.“

11.

„Oceňovanie na účely riešenia krízovej situácie“ je upravené v článku 20 nariadenia SRM:

„1. Jednotná rada pred prijatím rozhodnutia o opatrení na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo právomoci vykonať konverziu relevantných kapitálových nástrojov zabezpečuje, aby osoba nezávislá od akéhokoľvek verejného orgánu, vrátane Jednotnej rady a vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, a od dotknutého subjektu uskutočnila spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov subjektu uvedeného v článku 2.

2. S výhradou odseku 15 sa ocenenie pri splnení všetkých požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 4 až 9 považuje za konečné.

ak sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, podložiť informáciami rozhodnutie o primeranom opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa má prijať v súvislosti so subjektom uvedeným v článku 2;

c)

ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu zrušenia nástrojov vlastníctva alebo zníženia podielov nástrojov vlastníctva vydaním nových nástrojov vlastníctva [alebo zriedenia ich hodnoty – neoficiálny preklad ], ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie relevantných kapitálových nástrojov;

…

f)

ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj znalosti Jednotnej rady o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 24 ods. 2 písm. b);

b)

analýza a odhad účtovnej hodnoty aktív;

c)

zoznam neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v účtovných knihách a záznamoch subjektu uvedeného v článku 2, pričom sa uvedie informácia o príslušných úveroch a hierarchii pohľadávok podľa článku 17.

…

9. Pri oceňovaní sa uvádza ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy v súlade s hierarchiou pohľadávok podľa článku 17 a odhadované zaobchádzanie, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov v prípade, ak by sa subjekt uvedený v článku 2 zlikvidoval v rámci bežného konkurzného konania. …

b)

podložiť informáciami rozhodnutie odpísať [opätovne pripísať – neoficiálny preklad ] pohľadávky veriteľov alebo zvýšiť hodnotu vyplatenej protihodnoty, a to v súlade s odsekom 12 tohto článku.

12. V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív subjektu uvedeného v článku 2 na základe konečného ex post ocenenia je vyšší než odhad čistej hodnoty aktív daného subjektu na základe predbežného ocenenia, Jednotná rada môže od vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií požadovať, aby:

a)

vykonal právomoc zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov relevantných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

17. Pri oceňovaní uvedenom v odseku 16 sa určuje:

a)

ako by sa s akcionármi a veriteľmi alebo relevantnými systémami ochrany vkladov zaobchádzalo, ak by inštitúcia uvedená v článku 2, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií;

b)

ako sa s akcionármi a veriteľmi skutočne zaobchádzalo pri riešení krízovej situácie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; a

c)

c)

nepočíta s poskytnutím mimoriadnej verejnej finančnej podpory inštitúcii uvedenej v článku 2, ktorej krízová situácia sa rieši.“

12.

Článok 76 nariadenia SRM upravuje použitie fondu na riešenie krízových situácií:

„1. V rámci programu riešenia krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií na subjekty uvedené v článku 2 môže Jednotná rada použiť fond iba v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií na tieto účely:

…

A.

Postup riešenia krízovej situácie

14.

Rozhodnutím zo 7. júna 2017 ( 5 ) SRB – po schválení zo strany Komisie ( 6 ) – rozhodla o riešení krízovej situácie (ďalej len „rozhodnutie o riešení krízovej situácie“).

15.

Tomuto rozhodnutiu predchádzalo ocenenie aktív a pasív Banco Popular v zmysle článku 20 nariadenia SRM. Prvé ocenenie predložila SRB 5. júna 2017 (ďalej len „ocenenie 1“). Z rozhodnutia o riešení krízovej situácie vyplýva, že jeho predmetom bola otázka, či sú splnené podmienky riešenia krízových situácií v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia SRM ( 7 ), čo SRB potvrdila. Druhé ocenenie predložil 6. júna 2017 nezávislý expert, a to audítorská spoločnosť Deloitte (ďalej len „ocenenie 2“). Jeho cieľom bolo po prvé zistenie hodnoty aktív a pasív Banco Popular v zmysle článku 20 ods. 4 nariadenia SRM, po druhé prognóza o zaobchádzaní s akcionármi a veriteľmi v prípade bežného konkurzného konania a po tretie posúdenie toho, aké aktíva, práva, záväzky alebo nástroje vlastníctva prichádzajú do úvahy na účely odpredaja obchodnej činnosti a čo v tejto súvislosti predstavujú komerčné podmienky. ( 8 )

19.

Podľa článku 6 ods. 1 rozhodnutia o riešení krízovej situácie sa konkrétne rozhodlo:

„a)

najprv odpísať nominálnu hodnotu základného imania spoločnosti Banco Popular vo výške 2098429046 eur, čo bude viesť k zrušeniu 100 % akcií spoločnosti;

b)

následne konvertovať celú hlavnú sumu nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 emitovaných spoločnosťou Banco Popular a v obehu ku dňu rozhodnutia o riešení krízovej situácie na novo emitované akcie spoločnosti Banco Popular, teda ‚nové akcie I‘;

21.

V článku 6 ods. 5 rozhodnutia o riešení krízovej situácie sa nariadilo, že „nové akcie II“ sa prevedú na Banco Santander, SA (ďalej len „Banco Santander“) nezaťažené a bez akýchkoľvek práv tretej osoby výmenou za zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1 eura. Spresňuje sa, že nadobúdateľ už súhlasil s prevodom.

22.

Dňa 14. júna 2018 dostala SRB od spoločnosti Deloitte ocenenie stanovené v článku 20 ods. 16 a 17 nariadenia SRM, ktoré sa týka otázky, či by sa s akcionármi a veriteľmi dotknutými opatrením na riešenie krízovej situácie zaobchádzalo lepšie, ak by sa v relevantnej inštitúcii uskutočnilo bežné konkurzné konanie (ďalej len „ocenenie 3“).

23.

Podľa oznámenia SRB zo 7. augusta 2018 z ocenenia 3 vyplýva, že medzi skutočným zaobchádzaním s dotknutými akcionármi a veriteľmi a zaobchádzaním, ktoré by sa na nich uplatňovalo, ak by sa v období riešenia krízovej situácie v tejto inštitúcii začalo bežné konkurzné konanie, neexistuje žiadny rozdiel. Preto SRB predbežne rozhodla, že dotknutým akcionárom a veriteľom Banco Popular nebude musieť vyplácať žiadnu náhradu podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia SRM. ( 12 )

26.

SRB listom zo 14. septembra 2018 (ďalej len „list zo 14. septembra 2018“) sprístupnenie zamietla s odkazom na jej právne stanovisko už vyjadrené v paralelnom konaní o žalobe.

27.

Spoločnosti Algebris a Anchorage vyzvali 3. októbra 2018 SRB písomne k tomu, aby uskutočnila konečné ex post posúdenie v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM, keďže ocenenia 1 a 2 boli predbežné.

28.

S ohľadom na túto žiadosť SRB listom z 25. októbra 2018 poukázala na to, že na svojej webovej stránke zverejnila list adresovaný spoločnosti Deloitte, v ktorom uvádza dôvody, na základe ktorých nie je potrebné konečné ex post ocenenie. Algebris a Anchorage v reakcii na to listom zo 16. novembra 2018 požiadali SRB o výslovné potvrdenie, že prijala rozhodnutie nevykonať konečné ex post ocenenie v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM. SRB na to 18. decembra 2018 odpovedala okrem iného tak, že svoje stanovisko už vyjadrila listom z 25. októbra 2018 a dôvody rozhodnutia nevykonať konečné ex post ocenenie boli v zmysle článku 296 ZFEÚ v ňom uvedené.

Aj Algebris a Anchorage na základe článku 263 štvrtého pododseku ZFEÚ na Všeobecnom súde 4. januára 2019 navrhli zrušiť „rozhodnutie SRB neuskutočniť konečné ex post ocenenie Banco Popular Español, S.A., oznámené žalobkyniam 18. decembra 2018“ (vec T‑2/19).

32.

Dvoma uzneseniami z 10. októbra 2019, Aeris Invest/SRB ( T‑599/18 , EU:T:2019:740 ) (ďalej len „napadnuté uznesenie vo veci T‑599/18“) a Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/SRB ( T‑2/19 , EU:T:2019:741 ) (ďalej len „napadnuté uznesenie vo veci T‑2/19“) Všeobecný súd žaloby odvolateliek zamietol ako neprípustné.

V. Návrhy a konanie na Súdnom dvore

33.

Podaním z 28. novembra 2019, ktoré bolo Súdnemu dvoru doručené toho istého dňa, podala Aeris odvolanie.

–

konštatoval, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

35.

SRB podaním z 18. februára 2019 vyjadrila nesúhlas s odvolaním a navrhuje, aby Súdny dvor

–

zamietol odvolanie ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné,

36.

Algebris a Anchorage podali odvolanie podaním z 20. decembra 2019, ktoré bolo Súdnemu dvoru doručené toho istého dňa.

37.

Navrhujú, aby Súdny dvor

–

zrušil bod 1 výrokovej časti napadnutého uznesenia vo veci T‑2/19,

–

zamietol odvolanie ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné,

–

subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu, aby vydal konečné rozhodnutie,

–

ďalej subsidiárne, v prípade konečného rozhodnutia Súdnym dvorom, zamietol žalobu vo veci T‑2/19 podanú na Všeobecný súd,

Predmetom sporov vo veci týchto odvolaní nie je ani zákonnosť rozhodnutia o riešení krízovej situácie, ktoré bolo prijaté na základe ocenení 1 a 2, ( 15 ) ani vecná správnosť týchto ocenení. Odvolateľky chcú skôr v tomto konaní v konečnom dôsledku dosiahnuť, aby SRB zabezpečila vykonanie konečného ex post ocenenia Banco Popular v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM.

41.

Konečné ex post ocenenie sa podľa tohto ustanovenia vykoná vtedy, keď predchádzajúce ocenenie bolo predbežné. SRB v tejto veci rozhodla neiniciovať po ukončení krízovej situácie konečné ex post ocenenie Banco Popular v zmysle tohto ustanovenia. Proti tomuto rozhodnutiu smerovali žaloby odvolateliek v prvej inštancii.

42.

Všeobecný súd pritom v napadnutých uzneseniach vecne neskúmal, či je SRB v takej situácii, o akú ide v tejto veci, povinná nechať uskutočniť konečné ex post ocenenie v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM. Naopak sa z procesného hľadiska obmedzil na otázku, či to odvolateľky vôbec môžu požadovať a či na tento účel majú zodpovedajúcu aktívnu legitimáciu.

43.

O predbežnom charaktere ocenení 1 a 2

46.

Všeobecný súd považoval v napadnutých uzneseniach za nesporné, že ocenenia 1 a 2 boli „predbežné“ v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM, a preto by sa uskutočnenie konečného ex post ocenenia v zásade mohlo vyžadovať. Z tohto predpokladu spoločne vychádzali aj účastníci konania na prvom stupni. V odpovedi na otázku Súdneho dvora SRB ale v konaní o odvolaní po prvýkrát vyjadrila názor, že ocenenie 2 v tomto zmysle nebolo predbežné, a preto otázka o vykonaní konečného ex post ocenenia vôbec nie je relevantná.

47.

V tejto súvislosti sa ale vynára otázka, či Súdny dvor vôbec ešte môže v štádiu odvolacieho konania preskúmať právnu kvalifikáciu ocenení 1 a 2 ako predbežných v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM, a to hlavne ex offo (bod 1.). V každom prípade z môjho pohľadu neexistujú žiadne pochybnosti, že tieto ocenenia je potrebné považovať za predbežné (bod 2.).

1. O prípustnosti tohto preskúmania v štádiu odvolacieho konania

51.

Je pravda, že niektoré dôvody môžu alebo dokonca musia byť preskúmané ex offo . ( 20 ) Súdny dvor pritom môže v odvolacom konaní ex offo preskúmať dôvod, ktorý bol povinný ex offo preskúmať Všeobecný súd. Dôvod týkajúci sa hmotnoprávnej zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa namieta porušenie Zmlúv alebo právnej normy týkajúcej sa ich uplatňovania v zmysle článku 263 ZFEÚ, môže ale súd Únie preskúmať len vtedy, ak ho účastník konania (včas) uplatňuje. ( 21 )

52.

Súdny dvor preto už rozhodol, že preskúmanie podmienky uplatnenia napadnutého opatrenia vykonané Všeobecným súdom ex offo je neprípustné, keď žiaden z účastníkov konania existenciu tejto podmienky uplatnenia nespochybňoval. ( 22 )

53.

Pri kvalifikácii ocenení 1 a 2 ako predbežných v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM ide o dôvod obrany, ktorý sa týka hmotnoprávnej zákonnosti rozhodnutia nevykonať konečné ex post ocenenie. Podľa znenia tohto ustanovenia totiž existencia predbežného ocenenia predstavuje podmienku výkonu konečného ex post ocenenia.

Na tento účel je v prvom rade potrebné pripomenúť si funkciu a význam ocenenia na účely riešenia krízovej situácie [pozri písmeno a)]. Potom je možné zodpovedať otázku, či sa majú ocenenia 1 a 2 považovať za predbežné [pozri písmeno b)].

a) Funkcia a význam ocenenia na účely riešenia krízovej situácie

57.

Počas každého riešenia krízovej situácie sa uskutočňujú (minimálne) tri ocenenia úverovej inštitúcie, ktorá sa ocitla v ťažkostiach. Článok 20 nariadenia SRM síce rozlišuje výslovne len medzi ocenením, ktoré je potrené vykonať pred riešením krízovej situácie (odseky 1 až 10), a ocenením, ktoré sa má vykonať potom (odseky 16 až 18). Z odôvodnenia 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/345 ( 24 ) ale vyplýva, že pred riešením krízovej situácie, teda z ex ante perspektívy, sa majú vykonať dve rozličné ocenenia. Obe tieto ocenenia môžu byť prípadne len predbežné. ( 25 ) Pri treťom ocenení ide o ocenenie z ex post perspektívy, ( 26 ) ktoré ale nemožno zamieňať s konečným ex post ocenením v zmysle článku 20 ods. 11 nariadenia SRM, ktoré sa vyžaduje v tomto konaní.

58.

60.

Odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov, ktoré sú uskutočnením konceptu záchrany pomocou vnútorných zdrojov, možno označiť za „podstatu“ riešenia krízových situácií bánk v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií [ďalej len „SRM“ (Single Resolution Mechanism)]. Pri jeho vytvorení totiž prijal európsky normotvorca zásadné rozhodnutie, aby straty zlyhávajúcich bánk namiesto daňových poplatníkov niesli akcionári a veritelia. ( 31 ) SRM preto zaviedol koncept záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rozumie sa ním súvahová reštrukturalizácia, teda vyrovnanie strát a prípadne rekapitalizácia banky prostredníctvom odpísania a konverzie kapitálových nástrojov , pričom vlastníkmi týchto kapitálových nástrojov sú akcionári a veritelia príslušnej banky. Opakom je bail‑out, t. j. vyrovnanie strát a rekapitalizácia vložením kapitálu , najčastejšie prostredníctvom peňazí daňovníkov.

61.

Pojem „záchrana pomocou vnútorných zdrojov“ sa vynára v nariadení ako vlastný nástroj riešenia krízovej situácie (článok 27), ako aj vo forme „právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje“ podľa článku 21 nariadenia SRM. ( 32 ) Táto právomoc nie je nástrojom riešenia krízovej situácie v pravom zmysle slova, ale spravidla sa vykonáva pred uplatnením jedného z iných troch nástrojov riešenia krízovej situácie, aby sa v rámci každého riešenia krízovej situácie zabezpečilo, že sa akcionári a veritelia budú v primeranom rozsahu podieľať na strate. Tak to bolo aj v tejto veci, keďže SRB pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa článku 24 nariadenia SRM vykonala odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov. ( 33 )

65.

Zistenie ekonomickej hodnoty aktív a záväzkov dotknutej banky v rámci ocenenia podľa článku 20 nariadenia SRM, ktoré je nevyhnutné na stanovenie nedostatku kapitálu, je veľmi zložité. Okrem toho je veľmi závislé od určitých rámcových podmienok, ako je čas, kvantita a kvalita dostupných údajov a trhové podmienky. ( 39 )

66.

Keď je zrejmé, že sa ekonomická situácia banky zhoršuje, čas je vzácny. Akonáhle dôjde k strate dôvery trhu, nie je už možné zrútenie odvrátiť bez štátnej intervencie. ( 40 )

67.

S cieľom zabrániť tomu a minimalizovať účinky na celkové hospodárstvo, vybavujú BRRD a nariadenie SRM orgány pre riešenie krízových situácií rozsiahlymi právomocami, aby sa predišlo zrúteniu. Na to musia byť ale schopné konať predovšetkým rýchlo, efektívne a rozhodne. ( 41 )

Článok 20 ods. 1 stanovuje, že ocenenie uskutoční nezávislá osoba. Ak to nie je možné, môže ho podľa odseku 3 uskutočniť SRB, v tom prípade sa ale považuje za predbežné. Keďže v tejto veci ocenenie 1 uskutočnila SRB, nie je preto o jeho predbežnom charaktere žiadna pochybnosť.

71.

Ocenenie 2 uskutočnil naopak nezávislý expert, Deloitte. Jeho kvalifikácia ako „predbežné“ preto podľa znenia článku 20 ods. 11 nariadenia SRM závisí najmä od toho, či spĺňa požiadavky odsekov 4 až 9.

72.

K týmto požiadavkám patrí napríklad aktualizovaná súvaha a správa o finančnej pozícii subjektu [ods. 7 písm. a)], analýza a odhad účtovnej hodnoty aktív [písm. b)] a zoznam neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v účtovných knihách a záznamoch, pričom sa uvedie informácia o príslušných úveroch a hierarchii pohľadávok podľa článku 17 nariadenia SRM [písm. c)]. Pri uplatnení nástroja riešenia krízových situácií spočívajúceho v odpredaji obchodnej činnosti sa má okrem toho podľa odseku 8 uskutočniť odhad hodnoty aktív a záväzkov subjektu na základe trhovej hodnoty. Nakoniec, podľa odseku 9 obsahuje ocenenie rozdelenie veriteľov na triedy v súlade so zodpovednostnou hierarchiou pohľadávok a odhadované zaobchádzanie, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu v rámci bežného konkurzného konania.

73.

V praxi sa preto musí riešenie krízových situácií bežne uskutočniť na základe predbežných ocenení. ( 45 ) Preto článok 20 ods. 13 nariadenia SRM práve stanovuje, že predbežné ocenenie môže byť platným základom pre prijatie rozhodnutia o opatreniach na riešenie krízových situácií. ( 46 )

77.

V tejto veci bolo šiesta najväčšia španielska banka so súvahovou sumou 130 miliárd eur, ktorá obsahovala extrémne ťažko oceniteľné aktíva, ako sú úvery so zlyhaním, nehnuteľnosti a odložené daňové pohľadávky, ocenená za dvanásť dní. V tomto čase sa ale vôbec nedali pokryť všetky aktíva a záväzky, na základe čoho samotná Deloitte označila ocenenie za „predbežné“. ( 47 ) Oceňovatelia sa podľa všetkého museli sústrediť na podstatné aktíva a záväzky. ( 48 )

78.

Takýto postup je pri predbežnom ocenení úplne oprávnený a práve preto predbežné ocenenie zahŕňa podľa článku 20 ods. 10 druhého pododseku nariadenia SRM rezervu na dodatočné straty. ( 49 ) Relevantné ocenenie 2 takúto rezervu nesporne zahŕňa.

79.

O odvolaniach

82.

Odvolateľky v podstate zastávajú názor, že Banco Popular bola v rámci predbežného ocenenia 2, najmä v dôsledku rezervy, nakoniec značne podhodnotená. Z toho z ich pohľadu zase vyplýva, že odpísanie a/alebo konverzia ich kapitálových nástrojov v uskutočnenom rozsahu neboli dôvodné, a preto by mali mať na základe konečného ex post ocenenia právo na finančné vyrovnanie alebo náhradu.

1. Napadnuté uznesenia

83.

Všeobecný súd naopak v napadnutých uzneseniach rozhodol, že konečné ex post ocenenie na základe existujúcich okolností nemôže ovplyvniť právne postavenie odvolateliek. Z tohto dôvodu žaloby ako neprípustné zamietol.

87.

Podľa písm. a) tohto ustanovenia má konečné ex post ocenenie na jednej strane zabezpečiť, aby sa akékoľvek straty aktív banky, ktorej krízová situácia sa rieši, plne zaúčtovali v jej účtovných knihách. Z pohľadu Všeobecného súdu tento cieľ ale po úplnom odpísaní a konverzii regulárneho vlastného kapitálu Banco Popular a následnom zlúčení s Banco Santander už nemožno dosiahnuť, keďže teraz zodpovedá za to, aby všetky týmto spôsobom novonadobudnuté aktíva a záväzky boli riadne zohľadnené v súvahe, Banco Santander. ( 54 )

88.

Na druhej strane by konečné ex post ocenenie v tomto prípade rovnako nemohlo viesť k rozhodnutiu uvedenému v článku 20 ods. 11 druhom pododseku písm. b) a ods. 12 nariadenia SRM. Toto ustanovenie stanovuje pre prípad, že konečné ex post ocenenie dôjde v súvislosti so skutočnou veľkosťou nedostatku kapitálu k inému výsledku ako predbežné ocenenie, dve možnosti nápravy: ak sa na základe predbežného ocenenia využil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, môže sa jednak rozhodnúť o opätovnom pripísaní pohľadávok veriteľov (ods. 11 druhý pododsek písm. b) v spojení s ods. 12 písm. a). ( 55 ) Na druhej strane sa môže po uskutočnení konečného ex post ocenenia rozhodnúť o zvýšení hodnoty protiplnenia, ktorú preklenovacia inštitúcia alebo subjekt pre správu aktív zaplatila ako protihodnotu za prevod aktív a záväzkov (ods. 11 druhý pododsek písm. b) v spojení s ods. 12 písm. b).

89.

V tomto prípade ale neexistuje ani jeden z uvedených prípadov, keďže po uskutočnení právomoci SRB odpísať a konvertovať sa uplatnil nástroj odpredaja obchodnej činnosti. Pre tento prípad ale článok 20 ods. 12 písm. b) nariadenia SRM nestanovuje ani dodatočné zvýšenie protiplnenia zaplateného nadobúdateľom. V prípade úplného odpísania a konverzie všetkých akcií a relevantných kapitálových nástrojov a následného prevodu novovytvorených akcií na tretí subjekt neexistuje ani možnosť podľa písmena a) tohto ustanovenia zvýšiť ich hodnotu. Odvolateľky by preto na základe konečného ex post ocenenia nemohli požadovať ani následné zvýšenie hodnoty ich akcií alebo pohľadávok, ani iný druh finančného vyrovnania. ( 56 )

Z ich pohľadu by sa malo odvolateľkám s ohľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania, tak isto ako akcionárom dotknutým nástrojmi na riešenie krízových situácií uvedenými v článku 20 ods. 12 nariadenia SRM (zriadenie preklenovacej inštitúcie, oddelenie aktív a záchrana pomocou vnútorných zdrojov), priznať právo požadovať konečné ex post ocenenie, aby mohli rovnako ako títo akcionári dosiahnuť zvýšenie hodnoty ich akcií alebo pohľadávok alebo zvýšenie protihodnoty zaplatenej nadobúdateľom. ( 58 ) Uvedené nemôže byť vylúčené len z toho dôvodu, že sa pri riešení krízovej situácie Banco Popular uplatnil po odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov nástroj odpredaja obchodnej činnosti.

93.

V tomto zmysle je konečné ex post ocenenie nevyhnutné na účely získania spravodlivej náhrady v zmysle článku 17 ods. 1 druhej vety Charty za stratu ich majetku, a preto by jeho neuskutočnenie malo účinky na právne postavenie odvolateliek. Len konečné ex post ocenenie by im mohlo umožniť stanoviť rozsah, v akom boli ich kapitálové nástroje údajne neprávom odpísané a konvertované a vo výške ktorého by sa preto museli odškodniť. Možnosť získať náhradu vo výške likvidačnej hodnoty ich akcií (ktorá v tomto prípade nepriniesla žiadne výsledky), ktorá bola predmetom ocenenia 3 („No creditor worse off“), nie je dostatočná, keďže konečné ex post ocenenie by mohlo viesť k vyššej hodnote ich kapitálových nástrojov. ( 59 )

94.

Argumentácia odvolateliek sa zakladá na neprávnom výklade funkcie článku 20 ods. 11 a 12 nariadenia SRM, na ktorej pochopenie je najprv potrebných niekoľko vysvetľujúcich poznámok týkajúcich sa fungovania rôznych nástrojov riešenia krízových situácií a ich použitia [pozri k tomu písm. a)]. Z toho vyplýva, že výklad tohto ustanovenia Všeobecným súdom nie je v rozpore ani s článkom 17 Charty [pozri k tomu písm. b)], ani so zásadou rovnakého zaobchádzania [pozri k tomu písm. c)].

Pri zriadení preklenovacej inštitúcie, ako aj pri oddelení aktív sa časť aktív, práv, záväzkov alebo akcií zlyhávajúcej banky prevedie za zaplatenú protihodnotu na subjekt zriadený a vedený orgánmi verejnej moci. Účelom tohto subjektu je túto banku čo najziskovejšie spravovať s perspektívou neskoršieho predaja. V prípade preklenovacej inštitúcie táto naďalej, v každom prípade predbežne, zabezpečuje kritické funkcie banky. Zostane tzv. bad bank , ktorá sa následne zlikviduje podľa bežných právnych predpisov o konkurze.

98.

Inštitút odpredaja obchodnej činnosti spočíva takisto v prevode akcií, resp. aktív, práv alebo záväzkov zlyhávajúcej banky, ale na súkromného nadobúdateľa, ktorý za to musí takisto zaplatiť protiplnenie. Keď sa zlyhávajúca banka pritom ako celok predá, prestáva ale, na rozdiel od prípadu zriadenia preklenovacej inštitúcie alebo oddelenia aktív, v tomto momente existovať.

99.

Pri rozhodnutí o voľbe nástroja riešenia krízových situácií musí SRB podľa článku 18 ods. 5 nariadenia SRM zabezpečiť splnenie cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 14. K nim patria najmä zabezpečenie kontinuity vykonávania zásadných funkcií, zabránenie významným nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu a ochrana verejných zdrojov a vkladateľov. Najväčšia možná ochrana akcionárov a veriteľov zlyhávajúcej banky k cieľom riešenia krízových situácií nepatrí. Rozhodnutie o nástroji riešenia krízovej situácie, ktorý je z hľadiska cieľov najvhodnejší, si vyžaduje komplexné posúdenie, ktoré môže súd preskúmať len v obmedzenom rozsahu. ( 63 )

103.

Jednak sú totiž nepresnosti na účel predbežného ocenenia charakteristické a nespôsobujú jeho „nesprávnosť“. Jednak z článku 20 ods. 13 nariadenia SRM vyplýva, že rozhodnutie o riešení krízovej situácie nie je protiprávne, ak sa zakladá na predbežnom ocenení. Rovnako ani určitý výsledok ocenenia nezaväzuje k uplatneniu určitého nástroja riešenia krízovej situácie. To platí aj vtedy, ak sa jeho predpoklady spätne potvrdia ako príliš obozretné.

104.

Dôvod spočíva v tom, že systém vytvorený nariadením SRM a BRRD by v inom prípade stratil svoju podstatnú stabilizačnú funkciu. Základný cieľ SRM, a to stabilizovať finančný systém a minimalizovať účinky bankových kríz na reálne hospodárstvo, možno totiž dosiahnuť len vtedy, ak orgány pre riešenie krízových situácií môžu konať rýchlo, efektívne a rozhodne. ( 66 ) V tejto súvislosti má rozhodujúci význam dôvera trhu v schopnosť orgánov verejnej moci konať a v zachovanie platnosti ich rozhodnutí. ( 67 )

105.

Hoci je teda žaloba proti rozhodnutiu o riešení krízovej situácie samozrejme možná, ťažiskom právnej ochrany je jednoznačne následné preskúmanie spravodlivosti náhrady, ktorú môžu žiadať akcionári a veritelia za stratu ich vlastníckych práv. To vyplýva najmä z článku 85 ods. 4 BRRD, podľa ktorého zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií by nemalo mať vplyv na žiadne následné administratívne akty alebo transakcie.

Algebris a Anchorage sa konkrétne domnievajú, že konečné ex post ocenenie by v tejto veci viedlo k výraznejšie nižšiemu nedostatku kapitálu, vzhľadom na ktorý by nebolo potrebné uskutočniť odpísanie a konverziu nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2. ( 68 ) Z toho vyvodzujú, že konečné ex post ocenenie by mohlo byť základom pre náhradu. Aeris zase uvádza, že konečné ex post ocenenie by v tejto veci mohlo viesť k záveru, že čistá hodnota aktív Banco Popular bola v momente zahájenia riešenia krízovej situácie kladná. V tomto prípade by aj jej akcie v Banco Popular mali kladnú hodnotu, za ktorú by preto mala dostať náhradu. ( 69 )

109.

Preto článok 20 ods. 11 a 12 stanovuje, že dotknutým akcionárom a veriteľom sa musí nahradiť hodnota ich nástrojov, ktorá spätne vyplynie z konečného ex post ocenenia. To musí platiť bez ohľadu na to, aký nástroj riešenia krízových situácií sa uplatňuje, a to aj nad rámec výslovného znenia ustanovenia.

110.

Všeobecný súd sa rozhodnutím o tom, že opätovné pripísanie akcií alebo pohľadávok na základe konečného ex post ocenenia prichádza do úvahy len v prípade uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov a dodatočné zvýšenie protiplnenia je možné len pri prevode aktív na preklenovaciu inštitúciu alebo subjekt pre správu aktív, dopustil neprávneho právneho posúdenia.

111.

Vyššia náhrada ako likvidačná hodnota by sa naopak nevyžadovala ani vtedy, ak by čistá hodnota aktív dotknutej banky, určená v rámci ocenenia 2, bola v okamihu zahájenia riešenia krízovej situácie kladná. Na rozdiel od podniku reálnej ekonomiky totiž operatívna životaschopnosť banky na základe osobitostí jej predmetu podnikania nekončí až v momente, v ktorom sú splnené podmienky na vyhlásenie úpadku, teda predĺženie alebo platobná neschopnosť. ( 76 ) Naopak zrúteniu môže od okamihu, v ktorom dôjde k strate dôvery trhu, zabrániť už len štátna intervencia. ( 77 ) V súlade s tým sú podmienky riešenia krízových situácií v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia SRM spravidla splnené už pred nástupom úpadku dotknutého podniku, ( 78 ) pričom SRB musí mať pri určení toho, či sú splnené podmienky riešenia krízových situácií, široký priestor pre voľnú úvahu. ( 79 )

115.

To zároveň znamená, že od okamihu, v ktorom sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií – teda najmä od doby, keď banka (pravdepodobne) zlyhá –, je porovnanie s hypotetickou situáciou likvidácie, resp. bežného konkurzného konania, ktoré sa uskutočňuje v rámci tretieho ocenenia, úplne namieste: bez intervencie orgánov verejnej moci by totiž jedinou alternatívou bol konkurz.

116.

To platí dokonca aj vtedy, keď na základe relatívne pozitívnej hospodárskej situácie dotknutej úverovej inštitúcie sa nakoniec nerozhodne o riešení krízovej situácie v užšom zmysle, ale o ozdravení s dohľadom orgánov verejnej moci. ( 80 ) Rozhodujúce totiž je, aby toto ozdravenie vzhľadom na miznúcu trhovú dôveru a hroziace zlyhanie už nemohlo byť dohodnuté vlastnými silami dotknutou úverovou inštitúciou a jej investormi.

c) Konečné ex post ocenenie na účely rovnakého zaobchádzania s akcionármi a veriteľmi dotknutými inými nástrojmi riešenia krízových situácií?

120.

Algebris a Anchorage okrem toho tvrdia, že tento výklad článku 20 ods. 11 a 12 nariadenia SRM odporuje zásade rovnakého zaobchádzania. ( 83 )

121.

Podľa už vysvetleného chápania tohto ustanovenia zo strany odvolateliek ( 84 ) vedie výklad zo strany Všeobecného súdu k tomu, že dotknutí akcionári a veritelia pri opatreniach riešenia krízových situácií uvedených v odseku 12 – a to pri nástroji záchrany pomocou vnútorných zdrojov, zriadení preklenovacej inštitúcie a oddelení aktív – nakoniec dostanú vyššiu náhradu za stratu ich vlastníctva, a preto sa s nimi bude zaobchádzať lepšie ako v prípade, o ktorý ide v prejednávanej veci (odpísanie a konverzia s následným odpredajom obchodnej činnosti). Namiesto jednoduchej náhrady vo výške likvidačnej hodnoty na základe tretieho ocenenia by dotknutí akcionári a veritelia v prípadoch podľa odseku 12 totiž dostali náhradu vo výške vyššej hodnoty ich kapitálových nástrojov, ktorá by vyplynula z konečného ex post ocenenia.

122.

Pre názornosť: v prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete získajú akcionári a veritelia v dôsledku uplatnenia týchto nástrojov za určitých okolností účasť na inom podniku, napr. na novozriadenej preklenovacej inštitúcii. Alternatívne sa na základe opatrenia pre riešenie krízových situácií môže znížiť hodnota ich kapitálových účastí, napr. z dôvodu odpísania v rámci záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo oddelenia všetkých hodnotných aktív alebo prevodu na preklenovaciu inštitúciu, zatiaľ čo ich kapitálové účasti alebo pohľadávky zostávajú v majetku zlyhávajúcej banky. Je takisto možné, že nastanú oba efekty. Ich vlastnícke práva sa im ale zatiaľ neodnímajú úplne a definitívne.

126.

Oprava hodnoty vlastníckych práv je teda v týchto prípadoch na základe konečného ex post ocenenia ešte možná a za určitých okolností dokonca z dôvodu proporcionality aj vyžadovaná. ( 86 )

127.

Naopak v prípade úplného odpísania a konverzie všetkých akcií a relevantných kapitálových nástrojov a následného prevodu novovytvorených akcií na tretiu osobu (teda v tejto veci v prípade odpredaja obchodnej činnosti) je po prvé jednoducho nemožné predtým odpísané a skonvertované kapitálové nástroje opätovne pripísať, pretože v dôsledku tohto postupu tieto nástroje už neexistujú, resp. už neexistuje podnik, ktorý ich vydal. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd správne vychádzal v tejto súvislosti z toho, že odvolateľky už nie sú akcionárkami, resp. majiteľkami relevantných kapitálových nástrojov Banco Popular. ( 87 )

128.

Po druhé pri odpredaji obchodnej činnosti súkromnému tretiemu subjektu, na rozdiel od prípadu zriadenia preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív orgánmi verejnej moci, sa nemôže ani následne zvýšiť protiplnenie. To by totiž mohlo nastať len na základe zásahu orgánov verejnej moci do vopred zmluvne stanovených podmienok. ( 89 ) Takáto právomoc SRB by ale mohla vážne spochybniť efektívnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti, a tým aj ciele riešenia krízových situácií. Tento nástroj má totiž veľkú výhodu, že riziká verejných inštitúcií sú veľmi malé, keďže zabezpečenie kontinuity kritických funkcií a ochranu aktív v podstate preberá súkromný nadobúdateľ. Ak by ale súkromný nadobúdateľ musel počítať s tým, že by následne mohol byť zaviazaný k zaplateniu vyššieho protiplnenia, boli by účinky rozhodnutia o prevzatí zlyhávajúcej banky, ktoré je už aj tak podnikateľsky riskantné, úplne neprehľadné. Je pravdepodobné, že za takýchto okolností by sa už v rámci riešenia krízových situácií len ťažko našli záujemcovia o odpredaj obchodnej činnosti.

130.

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že situácia akcionárov a veriteľov v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 11 a 12 nariadenia SRM nie je porovnateľná so situáciou dotknutých akcionárov a veriteľov v prípade odpredaja obchodnej činnosti.

131.

Len pre úplnosť je na tomto mieste potrebné pripomenúť, že uskutočnenie alebo neuskutočnenie konečného ex post ocenenia by v žiadnom prípade nemohlo spochybniť rozhodnutie o odpredaji obchodnej činnosti namiesto ozdravenia pomocou vnútorných zdrojov, zriadenia preklenovacej inštitúcie alebo oddelenia aktív. ( 90 ) Takisto neexistuje žiadny nárok na uplatnenie nástroja riešenia krízových situácií, pri ktorom by sa dalo dúfať v najnižšie straty aktív pre akcionárov a veriteľov; rozhodujúce je skôr, aký nástroj riešenia krízových situácií najlepšie uskutoční účely riešenia krízových situácií podľa článku 14 nariadenia SRM. ( 91 )

134.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd správne konštatoval, že uskutočnenie konečného ex post posúdenia za týchto okolností by nemohlo mať účinky na právne postavenie odvolateliek: nemohlo by viesť ani k opätovnému pripísaniu ich akcií, resp. pohľadávok, ani k inej kompenzačnej alebo odškodňovacej platbe. Rovnako by nemohlo slúžiť odvolateľkám v rámci žaloby proti rozhodnutiu o riešení krízovej situácie ako dôkazný alebo argumentačný prostriedok.

135.

Tento záver nakoniec umožňuje zamietnuť aj argumenty odvolateliek, ktoré sa v zásade zakladajú na formálnej alebo objektívnej povinnosti SRB na uskutočnenie ex post ocenenia vyplývajúcej z článku 20 ods. 11 nariadenia SRM.

136.

Algebris a Anchorage prvou časťou ich prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑934/19 P konštatujú, že povinnosť na uskutočnenie ex post ocenenia podľa článku 20 ods. 11 prvého pododseku je nepodmienená, a najmä nezávisí od toho, či ocenenie môže naplniť jeden z účelov uvedených v druhom pododseku.

140.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prípadná existencia formálnej a objektívnej povinnosti SRB uskutočniť konečné ex post ocenenie podľa článku 20 ods. 11 nariadenia SRM by v každom prípade nemohla nič zmeniť na tom, že podmienkou prípustnosti žalôb pred Všeobecným súdom je priame dotknutie odvolateliek. Táto podmienka ale podľa existujúcich úvah nie je splnená, takže Všeobecný súd správne rozhodol o tom, že žaloby ako neprípustné zamieta.

141.

Odvolania sú preto nedôvodné.

VII. O trovách

142.

1.

Odvolania proti uzneseniam Súdneho dvora Európskej únie z 10. októbra 2019, Aeris Invest/SRB ( T‑599/18 , EU:T:2019:740 ) a Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/SRB ( T‑2/19 , EU:T:2019:741 ), sa zamietajú.

2.

Aeris Invest Sàrl znáša trovy konania vo veci C‑874/19 P; Algebris (UK) Ltd a Anchorage Capital Group LLC znášajú trovy konania vo veci C‑934/19 P.

( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 .

( 9 ) Toto ustanovenie zodpovedá článku 20 ods. 10 nariadenia SRM.

( 10 ) Zodpovedá článku 20 nariadenia SRM.

( 11 ) Pozri článok 28 ods. 1 písm. a) CRR.

( 12 ) Oznámenie týkajúce sa „Oznámenia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 2. augusta 2018, ktoré sa týka jej predbežného rozhodnutia o tom, či je potrebné vyplatiť náhradu zainteresovaným stranám a veriteľom, pri ktorých sa zmenili opatrenia na riešenie krízových situácií týkajúce sa Banco Popular Español S.A., a začatia procesu práva na vypočutie (SRB/EES/2018/132)“, Ú. v. EÚ C 277I, 2018, s. 1 .

( 13 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

( 14 ) Prebiehajúce konanie T‑628/17, Aeris Invest/Komisia a SRB.

( 21 ) Pozri rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i. ( C‑272/12 P , EU:C:2013:812 , bod 28 ).

( 22 ) Pozri rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i. ( C‑272/12 P , EU:C:2013:812 , bod 33 ).

( 23 ) Pozri bod 50 vyššie.

( 24 ) Delegované nariadenie Komisie zo 14. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá týkajúce sa metodiky odhadovania hodnoty aktív a záväzkov inštitúcií alebo subjektov ( Ú. v. EÚ L 67, 2018, s. 8 ) (ďalej len „nariadenie 2018/345“).

( 25 ) Pozri článok 20 ods. 3, 10 a 11 nariadenia SRM.

( 26 ) Pozri článok 1 ods. 1 prvý pododsek delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/344 zo 14. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá týkajúce sa metodík oceňovania rozdielu v zaobchádzaní pri riešení krízovej situácie ( Ú. v. EÚ L 67, 2018, s. 3 ) (ďalej len „nariadenie 2018/334“).

( 33 ) Pozri bod 18 vyššie.

( 34 ) Pozri napríklad článok 27 ods. 13 písm. b) nariadenia SRM.

( 35 ) Pozri k definícii článok 3 ods. 1 bod 51 nariadenia SRM.

( 36 ) Pozri článok 28 ods. 1 písm. a) CRR.

( 37 ) Pozri k tomu bod 9 vyššie.

( 38 ) Pozri k tomu bod 59 vyššie.

( 45 ) Pozri len WOJCIK: Bail‑in in the Banking Union . CMLR 53 (2016) 91 (110). BINDER: Komplexitätsbewältigung durch Verwaltungsverfahren . ZHR 179 (2015) 83 (120).

( 46 ) GARDELLA: Bail‑in and the Financing of Resolution within the SRM Framework. In: BUSCH, FERRANINI (eds.): European Banking Union . 2015, 1. vydanie, 11.55.

( 47 ) Pozri aj bod 16 vyššie.

( 48 ) Pozri de GROEN: Valuation reports in the context of banking resolution: What are the challenges ? Economic Governance Support Unit, European Parliament, jún 2018, PE 624.418, s. 11.

( 49 ) European Banking Authority, Handbook on Valuation for Purposes of Resolution , 22. február 2019, s. 12 a 26.

( 50 ) Pozri bod 64 napadnutého uznesenia vo veci T‑2/19.

( 57 ) Pozri body 60 a 61 napadnutého uznesenia vo veci T‑599/18 a body 63 a 64 napadnutého uznesenia vo veci T‑2/19.

( 58 ) Druhý odvolací dôvod vo veci C‑934/19 P.

( 59 ) Pozri druhú časť prvého odvolacieho dôvodu spoločností Algebris a Anchorage vo veci C‑934/19 P a druhý a tretí odvolací dôvod spoločnosti Aeris vo veci C‑874/19 P.

( 60 ) Tieto nástroje v podstate zodpovedajú nástrojom uvedeným v BRRD, ktoré vnútroštátne orgány príslušné na riešenie krízových situácií využívajú pri vykonávaní plánov riešenia krízových situácií vypracovaných SRB a pri riešení krízových situácií bánk, ktoré podliehajú vnútroštátnemu dohľadu, pozri odôvodnenie 10 nariadenia SRM.

( 61 ) Pozri body 60 až 62 vyššie.

( 62 ) Pozri článok 27 ods. 1 písm. a) a ods. 2 nariadenia SRM.

( 69 ) Pozri druhý odvolací dôvod a druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑874/19 P.

( 70 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 , body 81 a 84 ).

( 71 ) Rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 87 ).

( 72 ) Keďže článok 17 Charty zodpovedá článku 1 Protokolu č. 1 k EDĽP, musí sa článok 1 Protokolu č. 1 k EDĽP zohľadniť podľa článku 52 ods. 3 Charty ako úroveň minimálnej ochrany, pozri rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 72 ).

( 73 ) Pozri v tejto súvislosti ESĽP, rozsudok z 25. marca 1999, Papachelas v. Grécko (CE:ECHR:1999:0325JUD003142396, § 48).

( 74 ) Pozri v tejto súvislosti bod 58 vyššie.

( 81 ) Pozri článok 10 ods. 1 až 3 nariadenia 2018/345.

( 82 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 2016, Kotnik a i. ( C‑526/14 , EU:C:2016:570 , body 78 a 79 ), ako aj z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB ( C‑8/15 P až C‑10/15 P , EU:C:2016:701 , body 73 a 74 ).

( 83 ) Druhý odvolací dôvod vo veci C‑934/19 P.

( 84 ) Pozri v tejto súvislosti bod 107 vyššie.

( 85 ) Pozri bod 111 vyššie.

( 86 ) Pozri v tomto zmysle v súvislosti so záchranou pomocou vnútorných zdrojov rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i. ( C‑526/14 , EU:C:2016:570 , bod 102 ).

( 93 ) Bod 54 a nasl. napadnutého uznesenia vo veci T‑599/18, a bod 57 a nasl. napadnutého uznesenia vo veci T‑2/19.

( 94 ) Pozri najmä bod 113 a nasl.

( ) Pozri rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia ( C‑463/10 P a C‑475/10 P , EU:C:2011:656 , body 36 a 37 ).