C-881/19

proti

Ministerstvu zemědělství

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brně (Česká republika)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Právna úprava týkajúca sa poskytovania informácií o potravinách – Aproximácia právnych predpisov – Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom – Označovanie potravín – Výrobky z kakaa a čokolády – Zoznam zložiek potraviny určenej spotrebiteľom členského štátu – Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 – Smernica 2000/36/ES“

1.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brně (Česká republika), sa týka používania názvu zloženej zložky v povinnom zozname zložiek potraviny umiestnenej na trh v členskom štáte. Žalobkyňa vo veci samej umiestnila na trh v Českej republike niektoré výrobky obsahujúce okrem iných zložiek zloženú zložku s konkrétnym názvom definovaným v smernici 2000/36/ES („smernica o čokoláde“) ( 2 ). Žalobkyňa vo veci samej použila svoj vlastný preklad oficiálneho označenia tohto výrobku z poľského a/alebo nemeckého jazyka do češtiny namiesto označenia uvedeného v znení smernice o čokoláde v českom jazyku.

Článok 3 smernice o čokoláde stanovuje:

„Smernica 79/112/EHS[ ( 4 )] sa uplatňuje na výrobky definované v prílohe I za týchto podmienok:

1.

Obchodné názvy vymenované v prílohe I sa uplatňujú výhradne na výrobky v nej uvedené a musia byť v rámci obchodovania používané na ich označenie.

…“

4.

Verzia tohto ustanovenia v českom jazyku obsahuje pre ten istý výrobok jediný názov „čokoláda v prášku“.

B.

Nariadenie č. 1169/2011

6.

Článok 2 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„…

‚názov podľa právnych predpisov‘ je názov potraviny ustanovený v príslušných predpisoch Únie alebo ak takéto predpisy Únie neexistujú, je to názov ustanovený v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach platných v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania;

…“

7.

Podľa článku 9 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách s názvom „Zoznam povinných údajov“:

„1. V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:

…

9.

Článok 17 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách s názvom „Názov potraviny“ stanovuje:

„1. Názov potraviny je jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej zaužívaný názov, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.

…“

10.

Článok 18 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách s názvom „Zoznam zložiek“ stanovuje:

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, zoznam zložiek v zložených zložkách nie je povinný:

a)

ak je zloženie zloženej zložky vymedzené v existujúcich [účinných – neoficiálny preklad ] predpisoch Únie a ak zložená zložka tvorí menej ako 2 % konečného výrobku; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na prídavné látky v potravinách podliehajúce ustanoveniam článku 20 písm. a) až d);

…“

II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

12.

15.

Tesco podala proti rozhodnutiam žalovaného z 21. apríla 2017 žalobu na Krajský soud v Brně (Česká republika). Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 26. februára 2019. Na základe kasačného opravného prostriedku, ktorý podala Tesco, Nejvyšší správní soud (Česká republika) rozsudkom z 11. júla 2019 zrušil rozsudok Krajského soudu v Brně z 26. februára 2019 a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

16.

Nejvyšší správní soud (Česká republika) v podstate súhlasil s názorom spoločnosti Tesco, že pre predmetnú zloženú zložku bolo možné používať označenie „čokoládový prášek“ namiesto označenia „čokoláda v prášku“ a že Tesco nebola povinná v zozname zložiek predmetných výrobkov uvádzať zložky, z ktorých sa táto zložená zložka skladá.

17.

Krajský soud v Brně (Česká republika), ktorý je viazaný právnym názorom Nejvyššího správního soudu má pochybnosti o správnosti analýzy Nejvyššího správního soudu, pokiaľ ide o určité prvky práva Únie. Krajský soud v Brně preto podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a požiadal Súdny dvor, aby mu poskytol usmernenia k tejto otázke:

19.

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že je viazaný právnymi posúdeniami Nejvyššího správního soudu. Hoci je to tak, vnútroštátny súd sa domnieva, že táto skutočnosť mu nebráni uplatniť právo, zakotvené v článku 267 ZFEÚ, obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

20.

To je nepochybne správne. Ako Súdny dvor jasne uviedol v rozsudku z 5. októbra 2010, Elčinov ( C‑173/09 , EU:C:2010:581 ), ktorý vnútroštátny súd cituje v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nižší súd nemá len právo obrátiť sa v ktoromkoľvek okamihu konania, ktorý považuje za vhodný, na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, ale na účely vyriešenia sporu vo veci samej je výklad predmetných ustanovení, ktorý poskytol Súdny dvor, pre vnútroštátny súd, ktorý využil možnosť podľa článku 267 druhého odseku ZFEÚ, záväzný, a v prípade potreby musí tento vnútroštátny súd odmietnuť posúdenie súdu vyššieho stupňa, ak sa v súvislosti s týmto výkladom domnieva, že toto posúdenie nie je v súlade s právom Únie. ( 6 )

21.

Príloha VII k nariadeniu o poskytovaní informácií o potravinách obsahuje časť E s názvom „Označovanie zložených zložiek“. Za určitých podmienok bod 1 časti E umožňuje v povinnom zozname zložiek vyžadovanom podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách uviesť zloženú zložku pod svojím označením, ak po označení zloženej zložky bezprostredne nasleduje zoznam jej zložiek. Bod 2 písm. a) tejto časti stanovuje výnimku z povinnosti uviesť zoznamu zložiek, z ktorých sa skladajú zložené zložky, „ak je zloženie zloženej zložky vymedzené v účinných predpisoch Únie“ a ak zložená zložka tvorí menej ako 2 % konečného výrobku (ďalej len „výnimka zo zoznamu pre zložené zložky“).

25.

Otázka, ktorá bola Súdnemu dvoru položená, sa teda netýka konkrétneho obsahu ani zloženia fyzických zložiek výrobkov Monte. Otázka položená Súdnemu dvoru sa skôr týka len pomenovania jednej zloženej zložky týchto výrobkov a požiadaviek vyplývajúcich z právnej úpravy Únie týkajúcej sa poskytovania informácií o potravinách, pokiaľ ide o spôsob, akým má byť takáto zložka pomenovaná v zozname zložiek v konkrétnom úradnom jazyku Únie, v tomto prípade v češtine. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd konkrétne pýta, či sa za okolností, o aké ide vo veci samej, vyžaduje zoznam zložiek, ktoré obsahuje predmetná zložená zložka.

26.

Vnútroštátny súd nekladie Súdnemu dvoru otázku, či je použitie iného názvu, než je označenie uvedené v prílohe I k smernici o čokoláde, t. j. „čokoláda v prášku“, prípustné z hľadiska právnej úpravy Únie v oblasti poskytovania informácií o potravinách, ale len to, či sa v prípade použitia tohto iného názvu musí predložiť zoznam zložiek, ktoré obsahuje táto zložená zložka. Tieto dve otázky sa však zdajú byť vnútorne prepojené relevantnou právnou úpravou Únie. Pokúsil som sa teda preskúmať obe otázky.

27.

Dospel som k záveru, že takáto zložená zložka musí byť v zozname zložiek pomenovaná jej názvom podľa právnych predpisov definovaných v článku 2 ods. 2 písm. n) nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách, ak takýto názov existuje, a že vynechanie zoznamu zložiek, ktoré obsahuje takáto zložená zložka je odôvodnené len vtedy, ak je zloženie tejto zloženej zložky vymedzené v súčasných ustanoveniach Únie a ak sa názov alebo označenie, pod ktorým je táto zložka takto definovaná, používa v zozname zložiek dotknutého potravinového výrobku.

30.

Podľa spoločnosti Tesco by jej povinnosť používať českú verziu smernice o čokoláde znamenala porušenie zásady rovnosti jazykových verzií tejto smernice.

31.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Nejvyšší správní soud sa v podstate stotožnil s týmto názorom. Uvedený súd vyjadril presvedčenie, že ak by sa na Tesco vzťahovala požiadavka používať pre čokoládu v prášku české označenie uvedené v časti A bode 2 písm. c) prílohy I k smernici o čokoláde, vytvorilo by to domnienku, že sa v tomto členskom štáte uplatňuje len česká jazyková verzia tejto smernice. Nejvyšší správní soud tento názor založil na rovnako záväznej povahe všetkých jazykových verzií právnych aktov Únie a odmietol myšlienku, že označovanie výrobkov z čokolády v Českej republike sa riadi výhradne českou jazykovou verziou smernice o čokoláde.

32.

Nejvyšší správní soud v podstate konštatoval, že táto myšlienka je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa rovnocennosti jazykových verzií a najmä so zásadou voľného pohybu tovaru a s cieľom harmonizácie označovania potravín. Zastával názor, že samotným cieľom tejto harmonizácie je umožniť výrobcovi alebo dodávateľovi používať informácie, ktoré na svojom výrobku už uvádza v súlade so smernicou o čokoláde, a tieto informácie len preložil do jazyka, ktorému rozumejú spotrebitelia, ktorým sa tento výrobok predáva.

36.

Preto, ako Súdny dvor pokračoval v uvedenom bode už citovaného rozsudku Cilfit a i., „výklad ustanovenia práva [Únie] vyžaduje porovnanie rôznych jazykových verzií“. Ako však Súdny dvor uviedol v bode 19 uvedeného rozsudku, aj v prípade jasného súladu jazykových verzií právo [Únie] používa jemu vlastnú terminológiu. Právne pojmy nemajú nevyhnutne rovnaký obsah v práve [Únie] a v rôznych vnútroštátnych právach. Napokon každé ustanovenie práva Únie musí byť zasadené do svojho kontextu a vykladané vo svetle všetkých ustanovení práva Únie, s ohľadom na jeho účel a vývoj k dátumu, ku ktorému sa má predmetné ustanovenie uplatniť.

37.

Jazykové verzie aktu Únie majú byť synonymické. V prípade, že sa tieto verzie odlišujú, sa výnimočne vyskytujú výkladové problémy, ktoré treba na účely zachovania jednotného výkladu práva Únie vyriešiť.

38.

Tieto problémy nie je možné vyriešiť stanovením hierarchie medzi jazykovými verziami alebo odvolaním sa na väčšinu verzií. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa teda ustanovenie, o ktoré ide v takom prípade, má vykladať v kontexte celkovej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou, a formuláciu použitú v jednej alebo vo viacerých jazykových verziách aktu nemožno považovať za jediný základ pre výklad tohto aktu alebo ju v tejto súvislosti uprednostniť pred inými jazykovými verziami. Takýto prístup by totiž nebol v súlade s požiadavkou jednotnosti pri uplatňovaní práva Únie. ( 7 )

41.

V prejednávanej veci sa však domnievam, že neexistuje žiadny skutočný problém, pokiaľ ide o rozdiely medzi jazykovými verziami. Existuje spor o tom, čo znenie nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách a znenie smernice o čokoláde znamenajú alebo akú povinnosť ukladajú hospodárskemu subjektu, akým je Tesco, ale tento nesúlad nemá svoj pôvod v rozdielnych jazykových verziách niektorého z týchto legislatívnych aktov. Spor sa skôr týka otázky, či je hospodársky subjekt povinný používať v zozname zložiek, ktorý musí uviesť podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách, označenie konkrétnej zloženej zložky tak, ako je uvedené v relevantnej jazykovej verzii sekundárneho právneho aktu Únie, ktorá ho definuje (v tomto prípade smernica o čokoláde), alebo či môže toto označenie nahradiť svojím vlastným prekladom tohto označenia, ako je uvedené v inej oficiálnej verzii smernice o čokoláde do jazyka (resp. jazykov), ktorý (resp. ktoré) treba použiť podľa článku 15 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách na uvedenie zoznamu zložiek, a zaobchádzať s týmto prekladom tak, ako keby mal účinky oficiálnej verzie.

42.

Nezdá sa, že by medzi účastníkmi konania existoval spor týkajúci sa kritérií, ktoré musí výrobok z čokolády spĺňať na to, aby sa naň vzťahovalo označenie „čokoláda v prášku“, teda v podstate, že zložka sa musí skladať zo zmesi cukru a kakaového prášku obsahujúcej aspoň 32 % kakaového prášku.

43.

To isté platí pre relevantné ustanovenia nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách. V priebehu konania nebol Súdnemu dvoru oznámený žiadny rozdiel v jazykovej verzii, pokiaľ ide o tieto ustanovenia, a zo zbežného čítania vybraných jazykových verzií (bulharskej, českej, dánskej, anglickej, francúzskej, nemeckej a poľskej) vyplýva, že všetky tieto ustanovenia majú rovnaký význam.

47.

Odpoveď na túto otázku podľa môjho názoru vyplýva z výkladu znenia predmetných ustanovení, kontextu, do ktorého tieto ustanovenia patria, ako aj z cieľov, ktoré normotvorca Únie týmito ustanoveniami sledoval, ako aj z celkovej systematiky právnej úpravy, do ktorej tieto ustanovenia patria.

D.

Doslovný výklad nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách a smernice o čokoláde

1. Je používanie označenia „čokoláda v prášku“ v zozname zložiek povinné na označenie zloženej zložky, ktorá spĺňa podmienky, aby bola označená ako čokoláda v prášku, v českom jazyku?

48.

Podľa odpovede spoločnosti Tesco na písomné otázky Súdneho dvora zložená zložka v predmetných výrobkov Monte pozostáva z „kakaa“ a cukru, pričom podiel kakaa tvorí minimálne 32 % a „je úplne v súlade s požiadavkami smernice“. Z toho vyvodzujem, že „kakao“ sa považuje za kakaový prášok, ako je definovaný v časti A bode 2 písm. a) prílohy I k smernici o čokoláde a že zložená zložka, ktorú obsahujú predmetné výrobky Monte, skutočne spĺňa požiadavky na to, aby ju bolo možné označiť za čokoládu v prášku v zmysle tejto smernice.

52.

To znamená, že zložená zložka má v češtine názov podľa právnych predpisov v zmysle nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách, ktorý sa zakladá na prvom bode definície uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. n) tohto nariadenia. Týmto názvom podľa právnych predpisov je označenie uvedené v časti A bode 2 písm. c) prílohy I k smernici o čokoláde, teda čokoláda v prášku.

53.

55.

Tento záver potvrdzuje aj článok 3 smernice o čokoláde, ktorý stanovuje, že smernica 79/112 ( 9 ) sa vzťahuje na výrobky vymedzené v prílohe I k smernici o čokoláde (čokoláda v prášku je jedným z týchto výrobkov), a to okrem iného pod podmienkou, že „obchodné názvy vymenované v [uvedenej] prílohe… musia byť v rámci obchodovania používané na ich označenie“. Tento záver podľa môjho názoru platí bez ohľadu na to, či sa pre túto zloženú zložku uvádza zoznam zložiek alebo nie.

2. Vyžaduje sa pre čokoládu v prášku zoznam zložiek, ak je táto zložená zložka uvedená v zozname zložiek v českom jazyku pod označením „čokoládový prášek“?

56.

Príloha VII k nariadeniu o poskytovaní informácií o potravinách obsahuje časť E s názvom „Označovanie zložených zložiek“. Bod 1 tejto časti umožňuje zahrnúť do zoznamu zložiek zloženú zložku „ak je [označenie zloženej zložky] ustanovené právnym predpisom alebo zaužívané“ a za týmto označením v tomto zozname je „bezprostredne nasleduje zoznam jej zložiek“. Bod 2 tej istej časti stanovuje, že zoznam zložiek nie je povinný, „ak je zloženie zloženej zložky vymedzené v účinných predpisoch Únie“ a ak zložená zložka tvorí menej ako 2 % konečného výrobku.

57.

Ciele, kontext a systematika

60.

Podľa môjho názoru svedčia v prospech tohto výkladu aj ciele sledované nariadením o poskytovaní informácií o potravinách a smernicou o čokoláde.

1. Ciele nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách

61.

Nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách, ktorého právnym základom je článok 114 ZFEÚ, sleduje dvojaký cieľ, ktorým je zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách a zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu. Toto nariadenie tak zohľadňuje rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich potreby v oblasti informovania. ( 11 )

Spotrebiteľ, ktorý sa stretne so zoznamom zložiek, ktorý namiesto správneho označenia určitej zloženej zložky obsahuje názov, ktorý nie je definovaný, nemôže vedieť, z čoho táto zložená zložka pozostáva, ak pre ňu nie je uvedený zoznam zložiek. Spotrebiteľ je totiž aj v prípade, keď je pre zloženú zložku uvedený zoznam zložiek, informovaný porovnateľným spôsobom len vtedy, ak tento zoznam obsahuje informácie o podieloch zložiek tvoriacich túto zloženú zložku, ktoré sú porovnateľné s informáciami uvedenými vo vymedzení uvedeného označenia. Vo veci, ktorou sa zaoberám, sa však nielen nepoužívalo správne označenie, ale pre predmetnú zloženú zložku ani nebol uvedený žiadny zoznam zložiek. Spotrebiteľ teda vôbec nemal možnosť porozumieť obsahu predmetných výrobkov Monte, a už vôbec nie ľahko. Výklad právnej úpravy týkajúcej sa informácií o potravinách umožňujúci takýto výsledok by neslúžil cieľu ochrany spotrebiteľov.

2. Ciele smernice o čokoláde

64.

Smernica o čokoláde zrušila a nahradila smernicu 73/241/EHS ( 14 ). Táto skoršia smernica bola vypracovaná tak, aby stanovovala definície a spoločné pravidlá vzťahujúce sa okrem iného na zloženie a označovanie výrobkov z kakaa a čokolády na účel zabezpečenia ich voľného pohybu v Európskej únii. Smernica o čokoláde čiastočne mení túto smernicu s cieľom okrem iného zohľadniť technický pokrok a prispôsobiť definície a pravidlá všeobecnej právnej úprave Únie v oblasti potravín, vrátane právnych predpisov v oblasti označovania.

65.

Smernica o čokoláde v tejto súvislosti zaviedla uplatniteľnosť smernice 79/112 (právny predpis predchádzajúci nariadeniu o poskytovaní informácií o potravinách) na výrobky z kakaa a čokolády „s cieľom poskytnúť spotrebiteľom správne informácie“ a stanovuje povinnosť používať na označenie výrobkov uvedených v tejto prílohe obchodné názvy vymenované v prílohe I. ( 15 ) Výklad umožňujúci veľké množstvo súkromných prekladov by však bol zjavne v rozpore s týmito cieľmi.

Použitie iného ako českého názvu podľa právnych predpisov pre čokoládu v prášku by mohlo spotrebiteľov uviesť do omylu prinajmenšom dvoma spôsobmi. Spotrebitelia by totiž i) mohli byť uvedení do omylu, keby sa domnievali, že zložka sa skladá z niečoho iného, než sú jej skutočné zložky alebo že pomery týchto zložiek boli iné, než aké bolo skutočné zloženie zloženej zložky, a spotrebitelia by ii) mohli byť uvedení do omylu, keby sa domnievali, že obsah tejto zložky v konečnom výrobku (jej percentuálny podiel v konečnom výrobku) bol iný (väčší), než v skutočnosti je.

69.

Zdá sa, že výraz „čokoládový prášek“ znamená niečo podobné ako „prášok z čokolády“. Čokoláda v prášku, ako je vymedzená v časti A bode 2 písm. c) prílohy I k smernici o čokoláde, však neobsahuje žiadnu čokoládu. Takto označený výrobok, ktorý je zložkou, o ktorú ide vo veci samej, sa skladá z cukru a prášku kakaa, hlavne cukru. Neskladá sa z jemne pomletej čokolády, ako by naznačoval názov. Riziko uvedenia spotrebiteľa do omylu je ešte zdôraznené požiadavkou časti A bodu 1 prílohy VI k nariadeniu o poskytovaní informácií o potravinách, podľa ktorej názov potraviny obsahuje alebo musí obsahovať údaje týkajúce sa fyzikálneho stavu potraviny alebo jej špecifickej úpravy (ako je napríklad údaj „práškový“ [v češtine „v prášku“]).

70.

Proti tomuto je možné argumentovať, že takýto argument sa vzťahuje aj na označenie „čokoláda v prášku“. Toto označenie by tiež mohlo naznačovať, že dotknutý výrobok sa skladá z čokolády, ktorá bola predmetom určitého mechanického spracovania. ( 16 )

4. O obavách týkajúcich sa vplyvu na vnútorný trh

74.

Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že Nejvyšší správní soud svoje rozhodnutie sčasti oprel o obavy týkajúce sa vnútorného trhu.

75.

Nesúhlasím s názorom, že prístup hospodárskych subjektov na vnútorný trh by bol obmedzený, ak by sa týmto hospodárskym subjektom neumožnilo používať svoje vlastné preklady názvov zložiek potravín. Naopak, harmonizácia obchodných názvov a pravidiel v oblasti označovania má zabezpečiť jednotnú povahu vnútorného trhu. ( 18 )

76.

Tento systém stanovuje štandardizovaný a ľahko dostupný súbor pravidiel a označení, ktoré hospodárske subjekty Európskej únie môžu – a musia – používať, keď v Únii umiestňujú na trh potraviny, čím značne zjednodušuje ich prístup na trh. Takto zavedený systém podstatne zjednodušuje cezhraničný obchod s potravinami v Európskej únii oproti akémukoľvek inému realizovateľnému riešeniu.

80.

Podľa môjho názoru neexistuje žiadny vierohodný dôvod, prečo by sa použitie označenia stanoveného v smernici o čokoláde, ako to vyžaduje nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách, malo pre hospodársky subjekt, ako je Tesco, považovať za náročnejšie než použitie vlastného pojmu pre ten istý výrobok.

IV. Návrh

81.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Krajský soud v Brně (Česká republika), takto:

( 4 ) Smernica Rady z 18. decembra 1978 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 33, 1979, s. 1 ). Smernica 79/112 bola zrušená a nahradená smernicu 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín ( Ú. v. ES L 109, 2000, s. 29 ; Mim. vyd. 15/005, s. 75), ktorá bola sama zrušená a nahradená nariadením o poskytovaní informácií o potravinách. Odkazy na smernicu 79/112 treba považovať za odkazy na smernicu 2000/13 a odkazy na smernicu 2000/13 treba považovať za odkazy na nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách.

( 5 ) Monte, mléčný dezert čokoládový s lískovými oříšky 220 g; Monte, mléčný dezert čokoládový 100 g, a Monte drink, mléčný dezert čokoládový s lískovými oříšky 200 ml.

( 6 ) Rozsudok z 5. októbra 2010, Elčinov ( C‑173/09 , EU:C:2010:581 , body 25 , 26 , 29 a 30 ). Pozri tiež rozsudok z 9. septembra 2021, Dopravní podnik hl. m. Prahy ( C‑107/19 , EU:C:2021:722 , bod 46 ).

( 7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia ( C‑16/16 P , EU:C:2018:79 , body 49 a 50 a citovanú judikatúru).

( 8 ) Medzi tieto skutočnosti patrí okrem smernice o čokoláde aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 z 11. mája 2016 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien a o indexe domácich cien a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 ( Ú. v. EÚ L 135, 2016, s. 11 ) a nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1163 z 15. júla 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1445/2007, pokiaľ ide o zoznam skupín základného členenia používaných v prípade parít kúpnej sily ( Ú. v. EÚ L 188, 2015, s. 6 ).

( 15 ) Odôvodnenie 8 smernice o čokoláde a článok 3 ods. 1 tejto smernice.

( 16 ) Ten istý argument platí aj na oficiálne názvy v bulharskom, dánskom, anglickom, francúzskom a poľskom jazyku. Zdá sa, že len posledné dva z troch holandských alternatívnych názvov „Chocoladepoeder, gesuikerd cacaopoeder, gesuikerde cacao“ primerane opisujú tento výrobok.

( 17 ) „Čokoláda“ a „čokoláda v prášku“ označujú dve rôzne zložené zložky, pričom každá z nich má svoje vlastné konkrétne vymedzenie. „Čokoláda“, ako je vymedzená v bode 3 písm. a) časti A prílohy I k smernici o čokoláde („čokoláda“ v češtine) „označuje výrobok získaný z výrobkov z kakaa a cukrov, ktorý, s výnimkou prípadov uvedených v písm. b), celkovo obsahuje najmenej 35 % kakaovej sušiny, vrátane najmenej 18 % kakaového masla a najmenej 14 % celkom odtučnenej kakaovej sušiny“. „Kakaový prášok“ alebo „kakao“, ako je tento výrobok definovaný v bode A prílohy I k smernici o čokoláde („kakaový prášek“ alebo „kakao“ v češtine) „označuje výrobok získaný spracovaním očistených, ošúpaných a pražených kakaových bôbov na prášok, ktorý obsahuje najmenej 20 % hmotnosti kakaového masla počítaného vzhľadom na hmotnosť sušiny a najviac 9 % vody“. Z toho vyplýva, že minimálne prípustný percentuálny podiel kakaového masla v „čokoláde v prášku“ je 6,4 % (čokoláda v prášku musí obsahovať najmenej 32 % kakaového prášku, ktorý sám musí obsahovať aspoň 20 % kakaového masla vzhľadom na hmotnosť sušiny).

( 18 ) Pozri odôvodnenie 7 smernice o čokoláde.

( 19 ) Článok 1 ods. 1 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách.