C-938/19

proti

Bundesrepublik Deutschland

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2003/87/ES – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Článok 2 ods. 1 – Pôsobnosť – Článok 3 písm. e) – Pojem ‚zariadenie‘ – Vedľajšie jednotky, ktoré samotné nevypúšťajú skleníkové plyny – Článok 10a – Prechodný režim bezodplatného prideľovania kvót – Upravená kvóta – Metóda výpočtu – Rozhodnutie 2011/278/EÚ – Článok 6 ods. 1 tretí pododsek – Vývoz studenej vody do subjektu patriaceho do odvetvia vystaveného vysokému riziku úniku uhlíka“

I. Úvod

1.

4.

V tejto súvislosti navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, že tieto ustanovenia nebránia členskému štátu, aby na účely administratívnej koordinácie stanovil vo svojom vnútroštátnom práve, že zariadenie je vymedzené rovnakým spôsobom v každom z povolení jednak na emisie skleníkových plynov a jednak na znečisťovanie ( 5 ), ktoré môžu byť udelené jeho prevádzkovateľovi. Z tých istých ustanovení v spojení s článkom 3 písm. b) smernice však vyplýva, že vedľajšie jednotky môžu byť zohľadnené, a to najmä na účely predbežného bezodplatného pridelenia emisných kvót, iba pod podmienkou, že okrem toho, že budú priamo súvisieť s činnosťou hlavného zariadenia a budú s ním technicky spojené, ich činnosť by zároveň mohla mať vplyv na emisie skleníkových plynov .

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica 2003/87

…

b)

‚emisie‘ znamenajú uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov v zariadení alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, ktoré boli špecifikované v súvislosti s touto činnosťou;

…

e)

‚zariadenie‘ znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzk[a]rni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;

„S prihliadnutím na článok 10b, v roku 2013 a v každom nasledujúcom roku až do roku 2020 sa zariadeniam v odvetviach alebo pododvetviach, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka, pridelia podľa odseku 1 bezodplatné kvóty vo výške 100 % množstva určeného v súlade s opatreniami uvedenými v odseku 1.“

2. Rozhodnutie 2011/278

9.

Článok 6 ods. 1 rozhodnutia 2011/278 s názvom „Rozdelenie na podzariadenia“ znie takto:

„Členské štáty na účely tohto rozhodnutia rozdelia každé zariadenie oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10a smernice [2003/87] podľa požiadaviek na jedno alebo viaceré nasledujúce podzariadenia:

a)

podzariadenie spojené s emisiami z procesov.

Podzariadenia v najvyššej možnej miere zodpovedajú fyzickým častiam zariadenia.

V prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva a podzariadení spojených s emisiami z procesov členské štáty jednoznačne rozlišujú na základe kódov NACE[ ( 6 )] a Prodcom, či príslušný proces slúži alebo neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v rozhodnutí 2010/2/EÚ[ ( 7 )].

Ak zariadenie zahrnuté v systéme Únie vyprodukovalo a vyviezlo merateľné teplo do zariadenia alebo iného subjektu, ktoré nie sú zahrnuté v systéme Únie, členské štáty zastávajú názor, že príslušný proces podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla v prípade tohto tepla neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v rozhodnutí [2010/2], okrem prípadu, keď je príslušný orgán presvedčený, že spotrebiteľ merateľného tepla patrí do odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v rozhodnutí Komisie 2010/2/EÚ.“

3. Rozhodnutie 2010/2 a rozhodnutie 2014/746/EÚ

10.

„Na účely tejto smernice [sa používajú tieto vymedzenia pojmov – neoficiálny preklad ]:

…

2.

‚znečisťovanie životného prostredia‘ – priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku ako výsledku ľudskej činnosti do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré môže byť škodlivé ľudskému zdraviu alebo kvalite životného prostredia, alebo ktoré môžu spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo znehodnotiť, alebo zasahovať do priaznivého stavu, alebo iného legitímneho využívania životného prostredia;

3.

‚zariadenie‘ – stacionárna technická jednotka, kde sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti vykonávané na tomto mieste a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovania životného prostredia;

Článok 3 smernice 2010/75 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

2.

‚znečisťovanie‘ je priame alebo nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;

3.

14.

§ 4 ods. 1 Bundes‑Immissionsschutzgesetz (spolkový zákon o ochrane pred emisiami) z 15. marca 1974 (BGBl. 1974 I, s. 721, ďalej len „BImSchG“) v znení zo 17. mája 2013 (BGBl. 2013 I, s. 1274) znie takto:

„Výstavba a prevádzka zariadení, ktoré z dôvodu svojich špecifických vlastností alebo prevádzky môžu mať obzvlášť škodlivé účinky na životné prostredie, ohroziť, vážne poškodiť, alebo zvlášť obťažovať miestne spoločenstvo alebo okolie… podliehajú povoleniu…“

15.

§ 2 Treibhausgas‑Emissionshandelsgesetz (zákon o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov) z 21. júla 2011 (BGBl. 2011 I, s. 1475, ďalej len „TEHG“) s názvom „Pôsobnosť“ stanovuje:

„1. Tento zákon sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov uvedené v prílohe 1 časti 2, ktoré sú výsledkom v nej uvedených činností. Tento zákon sa vzťahuje na zariadenia uvedené v prílohe 1 časti 2, aj keď tvoria časti alebo vedľajšie jednotky zariadenia, ktoré nie je uvedené v prílohe 1 časti 2.

16.

§ 4 TEHG s názvom „Povolenie emisií“ uvádza:

„1. Prevádzkovateľ zariadenia je povinný získať povolenie na emisie skleníkových plynov generované činnosťou uvedenou v prílohe 1 časti 2 bodoch 1 až 32. Povolenie musí udeliť príslušný orgán na základe žiadosti prevádzkovateľa zariadenia, ak je tento orgán schopný zistiť údaje uvedené v odseku 3 na základe dokumentov predložených so žiadosťou.

…

4. Pre zariadenia, pre ktoré bolo povolenie vydané pred 1. januárom 2013 v súlade s ustanoveniami BImSchG, sa za povolenie udelené v súlade s odsekom 1 považuje povolenie vydané v súlade s právnymi predpismi o ochrane pred emisiami. V prípade uvedenom v prvej vete však môže prevádzkovateľ zariadenia požiadať aj o samostatné povolenie v súlade s odsekom 1. V takom prípade sa prvá veta uplatňuje iba do udelenia samostatného povolenia.“

17.

Kogeneračná elektráreň EDW prevádzkuje dodávku výhradne závodu na výrobu polovodičov, ktorý vlastní tretia strana, spoločnosť Global Foundries, a nepodlieha SOEK (ďalej len „závod Global Foundries“). Medzi účastníkmi konania je nesporné, že činnosť závodu Global Foundries patrí do odvetvia, ktoré je vystavené vysokému riziku úniku uhlíka ( 10 ) na základe rozhodnutí 2010/2 a 2014/746.

20.

Konkrétne je činnosť zariadenia EDW (vrátane absorpčných chladiacich zariadení) organizovaná do troch etáp, ktorých cieľom je umožniť vývoz teplej, studenej a vlažnej vody do závodu Global Foundries:

–

etapa 1 : kogeneračná elektráreň EDW vyrába najmä horúcu vodu, ktorá má teplotu 80 °C. Táto horúca voda sa jednak dodáva priamo do závodu Global Foundries a jednak sa dodáva do absorpčných chladiacich zariadení,

–

DEHSt v tejto súvislosti zastávala názor, že absorpčné chladiace zariadenia a hlavné zariadenie EDW tvorili jedno a to isté zariadenie, ktoré podlieha SOEK a na ktoré treba uplatňovať referenčný štandard tepla. ( 13 ) Vzhľadom na toto posúdenie odpočítala z množstiev merateľného tepla uvádzaných žalobkyňou vo veci samej na účely výpočtu predbežného počtu bezplatne pridelených kvót ( 14 ) teplo dovezené zo závodu Global Foundries, ktoré nepodlieha SOEK (teda množstvá tepla zodpovedajúce prietokom pri 11 °C alebo 17 °C pochádzajúce z tohto závodu a presmerované do absorpčných chladiacich zariadení na výrobu vlažnej vody v rámci etapy 3). Okrem toho odmietla poskytnúť spoločnosti EDW výhodu režimu uplatniteľného na odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považujú za vystavené „vysokému riziku úniku uhlíka“, pre množstvá tepla, ktoré jej kogeneračná elektráreň dodáva do absorpčných chladiacich zariadení v rámci etapy 1 . Čo sa týka tohto bodu, vyvodila záver, že studená voda vyrobená týmito zariadeniami (v rámci etapy 2 ) nepatrí do odvetvia alebo pododvetvia, ktorý sa považuje za vystavený „vysokému riziku úniku uhlíka“ v súlade s rozhodnutím 2010/2.

23.

EDW podala 1. júna 2017 proti tomuto rozhodnutiu o čiastočnom zamietnutí jej žiadosti žalobu na vnútroštátny súd.

24.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že rozhodnutie v spore, ktorý mu bol predložený, závisí predovšetkým od otázky, či je vnútroštátne ustanovenie, ktoré vedie k začleneniu vedľajších jednotiek, akými sú chladiace zariadenia vo veci samej, ktoré nevypúšťajú skleníkové plyny, do hraníc zariadení podliehajúcich SOEK, v súlade so smernicou 2003/87, a osobitne s jej článkom 2 ods. 1 a článkom 3 písm. e). Tento súd totiž uvádza, že otázka, či sa tieto chladiace zariadenia nachádzajú vnútri, alebo mimo hraníc zariadenia EDW, ovplyvňuje množstvo emisných kvót, ktoré môžu byť tomuto zariadeniu predbežne bezodplatne pridelené. ( 15 )

„1.

Má sa článok 2 ods. 1 smernice [2003/87] vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu, akým je § 2 ods. 4 prvá veta [TEHG], ktoré stanovuje, že zariadenie povolené v súlade s [BImSchg] podlieha takisto [SOEK], pokiaľ sa povolenie vzťahuje aj na vedľajšie zariadenia, ktoré nevypúšťajú skleníkové plyny?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Vyplýva z kritérií na výpočet upravenej kvóty… stanovených [vo vzorovom dokumente na získavanie údajov] vypracovanom Komisiou, ktoré sú pre členské štáty záväzné, že v prípade tepla dovezeného zo zariadení, ktoré nepodliehajú systému obchodovania s emisnými kvótami, sa kvóta musí uplatniť na celkové teplo vyrobené v zariadení, na ktoré sa vzťahuje [SOEK], a to aj vtedy, keď je možné dovezené teplo jednoznačne priradiť k jednému alebo viacerým identifikovaným a osobitne započítaným tokom tepla alebo k interným spotrebám tepla v zariadení?

3.

Smernica 2003/87 zaviedla systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý smeruje k zníženiu emisií skleníkových plynov do atmosféry na úroveň zabraňujúcu nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému a ktorého konečným cieľom je ochrana životného prostredia. ( 18 ) Na prechodné obdobie smernica 2003/87 vo svojom článku 10a stanovuje bezodplatné prideľovanie kvót. ( 19 )

30.

Práve predbežné bezodplatné prideľovanie emisných kvót je predmetom sporu vo veci samej. Žalobkyňa vo veci samej sa totiž svojou žalobou podanou na vnútroštátny súd domáha vyššieho počtu bezodplatných kvót, než ako jej bol predbežne pridelený DEHSt. Na jednej strane spochybňuje odpočet, ktorý sa vykonal s cieľom zohľadniť „nespôsobilú“ povahu tepla dovezeného zo závodu Global Foundries (v rámci etapy 3 opísanej v bode 20 vyššie), a na druhej strane skutočnosť, že teplo, ktoré sa nedodáva do závodu Global Foundries, ale sa vyváža z kogeneračného zariadenia EDW do absorpčných chladiacich zariadení (v rámci etapy 1 ) na výrobu chladu (v rámci etapy 2 ), nemôže byť predmetom zvýhodneného zaobchádzania stanoveného pre odvetvia a pododvetvia vystavené „vysokému riziku úniku uhlíka“.

31.

V tomto kontexte sa prvá otázka položená vnútroštátnym súdom týka toho, či rozsah pôsobnosti smernice 2003/87, definovaný v jej článku 2 ods. 1, bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré stanovuje, že zariadenie je vymedzené rovnakým spôsobom v každom z rôznych povolení na emisie skleníkových plynov a na znečisťovanie, ktoré môžu byť udelené jeho prevádzkovateľovi.

32.

Ak má teda zariadenie výhodu z faktora „rizika úniku“, kvóty, ktoré sú mu predbežne bezodplatne pridelené, nepodliehajú ročnému zníženiu stanovenému v článku 10a ods. 11 tejto smernice. Konečným výsledkom teda je, že počet predbežne pridelených bezodplatných kvót je vyšší.

36.

Rovnako priamy vplyv na počet bezodplatných kvót, ktoré môžu byť predbežne pridelené pre takéto zariadenie, má aj otázka, či v prípade, o aký ide vo veci samej, je potrebné odpočítať od množstva tepla uvádzaného žalobkyňou vo veci samej teplo dovezené zo závodu, akým je závod Global Foundries ( 24 ), z dôvodu, že toto teplo je „nespôsobilé“, pretože pochádza zo zariadenia, ktoré nepodlieha SOEK.

37.

Upravená kvóta uvedená v druhej otázke vnútroštátneho súdu, ktorá zodpovedá pomeru „množstiev tepla spôsobilých z dôvodu ich pôvodu“ k „celkovému merateľnému teplu“ ( 25 ), bude totiž pre prevádzkovateľa tým výhodnejšia, čím vyššie budú spôsobilé množstvá tepla (ktoré nezahŕňajú množstvá dovezené zo zariadení nepodliehajúcich SOEK) v pomere k celkovému merateľnému teplu („total measurable heat“) zariadenia.

38.

Ďalej v týchto návrhoch budem postupne analyzovať každú z otázok položených vnútroštátnym súdom. Najskôr, pokiaľ ide o prvú otázku, uvediem, že rozsah pôsobnosti smernice 2003/87, definovaný v jej článku 2 ods. 1, podľa môjho názoru nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, podľa ktorého sú hranice zariadenia rovnaké pre každé z rôznych povolení na emisie skleníkových plynov a na znečisťovanie, ktoré môžu byť udelené prevádzkovateľovi. Vysvetlím, že táto možnosť však platí iba s podmienkou, že na účely určenia práv a povinností stanovených systémom SOEK sa zohľadnia (popri hlavnom zariadení) iba vedľajšie jednotky, ktorých činnosti by mohli mať vplyv na tieto emisie . Spresním tiež jednotlivé kritériá stanovené v definícii pojmu „zariadenie“ v článku 3 písm. e) tejto smernice, pričom zdôrazním, že vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či za okolností sporu vo veci samej môžu, alebo nemôžu byť absorpčné chladiace zariadenia súčasťou zariadenia EDW.

40.

Ďalej, pokiaľ ide o druhú otázku týkajúcu sa spôsobov uplatňovania upravenej kvóty, uvediem, že podľa môjho názoru sa táto kvóta musí vzťahovať na všetko merateľné teplo spotrebované v zariadení, ktoré je spôsobilé na bezodplatné pridelenie, a merateľné teplo vyvezené do zariadení alebo entít, ktoré nepodliehajú SOEK, a teda ju nemožno uplatniť iba na jeden z rôznych tokov tepla dotknutého zariadenia.

41.

Nakoniec odpoviem na tretiu otázku v tom zmysle, že podľa môjho názoru také zariadenie, akým je zariadenie EDW, nemôže požívať výhodu z faktora „rizika úniku uhlíka“ pre množstvá tepla, ktoré sa používajú na výrobu studenej vody určenej pre zariadenie nepodliehajúce SOEK a patriace do odvetvia, ktoré sa považuje za odvetvie vystavené „vysokému riziku úniku uhlíka“ (v tomto prípade závod Global Foundries).

44.

Nemecká vláda, ku ktorej sa prikláňa úrad, z tejto jednotnej definície vyvodzuje záver, že na to, aby sa vedľajšia jednotka zahrnula do hraníc zariadenia podliehajúceho SOEK, stačí, aby produkovala emisie alebo znečistenie akékoľvek typu. Skutočnosť, že hranice takého zariadenia, aké prevádzkuje za okolností sporu vo veci samej spoločnosť EDW, sú stanovené tak, že zahŕňajú aj činnosti, ktoré môžu mať vplyv iba na iné typy emisií alebo znečistenia, prípadne majú vplyv na životné prostredie iba v širšom zmysle slova, nijakým spôsobom neohrozuje ciele článku 2 ods. 1 smernice 2003/87.

45.

Takýto výklad však podľa môjho názoru nemožno prijať.

46.

V tejto súvislosti, po prvé , uvádzam, že hoci si smernica 2010/75 vo svojom článku 3 bode 4 zvolila pomerne široký výklad pojmu „emisia“ ( 28 ), tento istý pojem je v kontexte SOEK prísne obmedzený na emisie skleníkových plynov. ( 29 ) Okrem toho, hoci smernica 2003/87 v článku 3 písm. e) odkazuje na „znečistenie“, neobsahuje žiadnu samostatnú definíciu tohto pojmu. ( 30 )

50.

V tejto súvislosti pripomínam, že ekonomickou logikou SOEK je podnietiť každého účastníka tohto systému, aby vypúšťal nižšie množstvo skleníkových plynov, než aké zodpovedá kvótam, ktoré mu boli pôvodne pridelené, aby sa potom prebytok mohol previesť na ďalších účastníkov. ( 33 ) Tento systém draženia kvót, ktorý závisí od schopnosti účastníkov systému kontrolovať svoje emisie skleníkových plynov, nevyžaduje, aby boli akýmkoľvek spôsobom zohľadnené iné typy emisií alebo znečistenia. ( 34 )

51.

Po štvrté , uvádzam, že ak by sa mala prijať jednotná definícia pojmu „zariadenie“ na účely uplatnenia smerníc 96/61 a 2010/75 na strane jednej a smernice 2003/87 na strane druhej, mohlo by to viesť k tomu, že SOEK by sa vzťahoval aj na zariadenia, ktoré vôbec nevypúšťajú skleníkové plyny.

52.

Takýto výsledok je však podľa môjho názoru neprijateľný vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci Trinseo Deutschland ( 35 ), v ktorom Súdny dvor uviedol, že podľa samotného znenia článku 2 ods. 1 smernice 2003/87 patria činnosti uvedené v prílohe I tejto smernice do pôsobnosti tejto smernice, a teda do SOEK, len ak produkujú „emisie“ skleníkových plynov vymenované v prílohe II uvedenej smernice.

56.

Je však pravda na jednej strane, ako správne uvádza Komisia, že dotknuté nemecké ustanovenie (konkrétne § 2 ods. 4 prvá veta TEHG) v konečnom dôsledku nevedie k vylúčeniu uplatnenia systému SOEK na tie časti zariadení, na ktoré sa tento systém v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami vzťahuje. Naopak, jeho cieľom je zahrnúť do povolenia na vypúšťanie skleníkových plynov ďalšie vedľajšie jednotky nad rámec tých, ktoré by mohli mať vplyv na takéto emisie. Stručne povedané, smeruje k širšiemu, a nie k užšiemu, vymedzeniu zariadenia, ako je požadované SOEK.

57.

Na druhej strane jediným dôsledkom tohto ustanovenia je podľa toho, ako mu ja rozumiem, to, že v tomto povolení je zariadenie fyzicky vymedzené rovnakým spôsobom ako v povolení týkajúcom sa znečistenia. Uvedené ustanovenie nevyžaduje samo osebe, aby sa všetky takto identifikované časti zariadenia následne zohľadnili na účely určenia práv a povinností, ktoré môže mať prevádzkovateľ na základe SOEK. ( 38 ) V tejto súvislosti § 2 ods. 2 TEHG (zákon, ktorým sa smernica 2003/87 transponovala do nemeckého práva) ( 39 ) okrem iného stanovuje, že pôsobnosť tohto zákona sa vzťahuje jedine na vedľajšie jednotky, ktoré majú priestorové a prevádzkové spojenie s ostatnými časťami zariadenia a ktoré môžu prispieť k tvorbe skleníkových plynov . ( 40 )

58.

Tieto ustanovenia, posudzované v ich vzájomnej súvislosti, teda podľa môjho názoru nijako nebránia tomu, aby sa práva a povinnosti stanovené systémom SOEK určili tak, že sa zohľadnia (popri hlavnom zariadení) iba vedľajšie jednotky, ktorých činnosti môžu mať, v súlade s kritériom stanoveným v bode 55 vyššie, vplyv na emisie skleníkových plynov .

61.

Pripomínam, že za okolností sporu vo veci samej, napriek tomu, že dotknuté absorpčné chladiace zariadenia samy osebe nevypúšťajú skleníkové plyny, ale majú iba vplyv na emisie CO 2 kogeneračnej elektrárne EDW, skutočnosť, že tieto zariadenia sú súčasťou hlavného zariadenia, má za následok, že počet bezodplatných kvót, na ktoré môže mať predbežne EDW nárok, je nižší ako počet získaný vylúčením uvedených zariadení. ( 41 )

62.

Pokiaľ ide o začlenenie vedľajších jednotiek, článok 3 písm. e) smernice 2003/87 v podstate stanovuje tri kritériá:

–

činnosť vedľajšej jednotky je priamo súvisiaca s činnosťou hlavného zariadenia, na ktorú sa vzťahuje príloha I tejto smernice ( 42 ) ( prvé kritérium ),

64.

Žalobkyňa vo veci samej tvrdí, že za okolností prejednávanej veci nemá činnosť absorpčných chladiacich zariadení vplyv na emisie skleníkových plynov jej kogeneračnej elektrárne. Nemecká vláda, úrad a Komisia naopak tvrdia, že prevádzkovanie týchto zariadení môže mať vplyv na emisie tejto elektrárne. Táto elektráreň bude vypúšťať tým viac skleníkových plynov, čím väčšie množstvo tepla bude potrebné na fungovanie týchto zariadení a výrobu studenej vody pre potreby závodu Global Foundries (v rámci etapy 2 ).

65.

V prejednávanej veci bude prináležať vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či je to skutočne tak za okolností sporu vo veci samej. Domnievam sa, že na kladnú odpoveď na túto otázku by malo stačiť, ak vnútroštátny súd najmä určí, že zvýšenie alebo zníženie potreby tepla absorpčných chladiacich zariadení spôsobuje zvýšenie alebo obmedzenie činnosti „spaľovania paliva“, ktorá sa vykonáva v elektrárni EDW, a teda vypúšťanie väčšieho alebo menšieho množstva emisií CO 2 . Čím viac studenej vody by absorpčné chladiace zariadenia vyrobili, tým viac tepla by potrebovali a tým viac paliva by sa muselo spotrebovať v kogeneračnej jednotke na výrobu tohto tepla.

66.

Pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa „priamej súvislosti“ (prvé kritérium) a kritérium týkajúce sa „technického spojenia“ (druhé kritérium), uvádzam, že v rozsudku Elektriciteits Produktiemaatschappij Zuid‑Nederland EPZ ( 43 ) sa Súdny dvor okrem iného domnieval, že priama súvislosť medzi činnosťou spaľovania a činnosťou skladovania uhlia sa prejavila existenciou technického spojenia medzi týmito dvoma činnosťami. Vyvodzujem z toho záver, že podľa Súdneho dvora sa tieto dve kritériá do istej miery prekrývajú.

69.

V tejto súvislosti zdôrazňujem, že z rozsudku Elektriciteits Produktiemaatschappij Zuid‑Nederland EPZ nevyplýva, že existencia priamej súvislosti môže byť určená iba v prípade, ak je činnosť vedľajšej jednotky nevyhnutná na činnosť hlavného zariadenia, a nie aj v opačnej situácii (teda ak činnosť hlavného zariadenia je nevyhnutná na činnosť vedľajšej jednotky). Okrem toho Súdny dvor podľa môjho názoru v tomto rozsudku nedospel k záveru, že kritérium „priamej súvislosti“ môže splniť jedine činnosť, ktorá je „nevyhnutná“ na účely druhej činnosti. ( 49 )

70.

Domnievam sa, že v prejednávanej veci by tak vnútroštátny súd mohol odôvodniť „priamu súvislosť“ medzi činnosťami kogeneračnej elektrárne EDW a činnosťami jej absorpčných chladiacich zariadení celým súborom faktorov, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že teplo vyrobené touto elektrárňou prispieva (či je dokonca potrebné) k fungovaniu týchto zariadení. Môže tiež prijať záver, ako to tvrdí Komisia, že tieto zariadenia „sú súčasťou výrobného procesu“ EDW, alebo tiež zohľadniť okolnosť, ktorú zdôrazňuje úrad, podľa ktorej je účelom zariadenia EDW dodávať závodu Global Foundries teplú, studenú a vlažnú vodu nevyhnutnú na jej potreby, a konštatovať, že tento účel je možné zabezpečiť iba vtedy, ak budú fungovať všetky súčasti tohto zariadenia vrátane uvedených absorpčných chladiacich zariadení.

71.

Vzhľadom na všetky tieto úvahy sa domnievam, s výhradou posúdenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, že činnosť dotknutých absorpčných chladiacich zariadení priamo súvisí s činnosťou kogeneračnej elektrárne EDW. Za predpokladu, že existuje technické spojenie medzi týmto činnosťami ( 50 ) a že tieto zariadenia môžu mať vplyv na emisie CO 2 , môže ich podľa môjho názoru vnútroštátny súd považovať za zariadenia tvoriace s touto elektrárňou jedno a to isté zariadenie v zmysle článku 3 písm. e) smernice 2003/87.

74.

Podstatou druhej prejudiciálnej otázky je, či upravená kvóta, ktorá by za okolností v spore vo veci samej umožnila zohľadniť skutočnosť, že množstvá tepla, ktoré sú dovezené zo závodu Global Foundries absorpčnými chladiacimi zariadeniami EDW na účely výroby vlažnej vody v rámci etapy 3 (opísanej v bode 20 vyššie), sú „dovezené zo zariadenia, ktoré nepodlieha SOEK“, a teda nespôsobilé ( 52 ), môže byť uplatnená iba na tok vlažnej vody s teplotou 32 °C, ako tvrdí žalobkyňa vo veci samej.

75.

V tejto súvislosti konštatujem, po prvé , že za predpokladu, že absorpčné chladiace zariadenia tvoria súčasť zariadenia EDW, niet vôbec pochýb o tom, že toto zariadenie dováža teplo zo zariadenia, ktoré nepodlieha SOEK, pretože tieto zariadenia používajú teplo pochádzajúce zo závodu Global Foundries na účely výroby vlažnej vody. Účastníci konania toto posúdenie nespochybňujú. ( 53 )

76.

Po druhé , pripomínam, že ani vzorový dokument na získavanie údajov Komisie ani usmernenie Komisie, ktoré prijala v súvislosti so vzorovým dokumentom ( 54 ), ktoré sa obidva odvolávajú na upravenú kvótu, nie sú právne záväzné. ( 55 )

80.

V prípade, o ktorý ide vo veci samej, sa teda DEHSt oprávnene snaží vylúčiť zo „spôsobilých“ množstiev tepla zariadenia EDW množstvá tepla dovezené zo závodu Global Foundries. Akýkoľvek iný výklad by mohol, ako zdôrazňuje úrad, viesť k nadhodnoteniu tepla, na základe ktorého vzniká právo na predbežné bezodplatné pridelenie emisných kvót.

81.

V tejto súvislosti dodávam, že cieľom upravenej kvóty uvedenej vo vzorovom dokumente na získavanie údajov je práve vyhnúť sa takémuto problému: tak, ako som uviedol v bode 37 vyššie, zodpovedá pomeru „množstviev tepla spôsobilým z dôvodu ich pôvodu“ k „celkovému merateľnému teplu“. Množstvá tepla nespôsobilé z dôvodu ich pôvodu sú tie, ktoré nepodliehajú SOEK , podobne ako množstvá tepla pochádzajúce zo závodu Global Foundries.

82.

Pokiaľ ide o otázku, či sa táto kvóta môže uplatniť iba na jeden tok tepla v rámci dotknutého zariadenia, konštatujem, že zo vzorového dokumentu na získavanie údajov výslovne vyplýva, že táto kvóta sa musí uplatňovať na „total amount of heat potentially part of the heat benchmark sub‑installations“, čo zodpovedá súčtu merateľného tepla spotrebovaného v zariadení, ktoré je spôsobilé na bezodplatné pridelenie, na jednej strane a merateľného tepla vyvezeného do zariadení alebo entít, ktoré nepodliehajú SOEK, na strane druhej. ( 60 ) Na rozdiel od toho, čo navrhuje žalobkyňa vo veci samej, nie je teda možné uplatniť túto istú kvótu na jeden tok tepla (v prejednávanej veci na jediný tok vlažnej vody s teplotou 32 °C).

D.

O uplatnení faktora „riziko úniku uhlíka“ (tretia otázka)

86.

Vnútroštátny súd sa svojou treťou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta Súdneho dvora, či možno zariadeniu, akým je zariadenie EDW, priznať výhodu zo statusu „úniku uhlíka“ pre časť tepla, ktoré priamo nevyváža do zariadenia patriaceho do odvetvia, ktoré sa považuje za odvetvie vystavené „vysokému riziku úniku uhlíka“, ale ktoré sa predtým, ako je odvedené to tohto zariadenia, premení na chlad (konkrétne na studenú vodu) prostredníctvom absorpčných chladiacich zariadení.

87.

Pripomínam, ako som už uviedol v bode 34 vyššie, že normotvorca stanovil v článku 10a ods. 12 smernice 2003/87 osobitné pravidlo na pridelenie bezodplatných kvót zariadeniam z odvetví alebo pododvetví, ktoré sú vystavené „vysokému riziku úniku uhlíka“ ( 62 ). Toto pravidlo bolo zavedené s cieľom vyhnúť sa hospodárskemu znevýhodneniu určitých energeticky náročných odvetví a pododvetví Únie, ktoré sú vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži, ktorá nepodlieha porovnateľným obmedzeniam v oblasti emisií uhlíka.

91.

Žalobkyňa vo veci samej sa domnieva, že absorpčné chladiace zariadenia nespôsobujú prerušenie väzby medzi kogeneračnou elektrárňou EDW (ktorá vyrába teplo) a závodom Global Foundries (ktorý toto teplo spotrebováva vo forme chladu). Chlad dodávaný do tohto závodu je v každom prípade ekvivalentom tepla použitého na jeho výrobu.

92.

Zastávam názor, že takýto výklad nemožno prijať.

93.

V tejto súvislosti poznamenávam, že článok 6 ods. 1 tretí pododsek rozhodnutia 2011/278 jasne identifikuje „spotrebiteľa merateľného tepla“ ako zariadenie, ktoré je jednak súčasťou odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považuje za vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, a jednak sa nezúčastňuje na SOEK.

97.

Na druhej strane výňatok z tohto dokumentu uvádzaného žalobkyňou vo veci samej odkazuje na časť 7.1 prílohy VII delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/331 ( 64 ) týkajúceho sa „pravidiel určovania čistého merateľného tepla“. Z poslednej vety tejto časti však vyplýva, že keď sa teplo používa na zabezpečovanie chladenia prostredníctvom procesu absorbčného chladenia (aký prebieha v absorpčných chladiacich zariadeniach v zariadení EDW), tento proces chladenia sa považuje za proces spotrebúvajúci teplo . Vyvodzujem z toho záver, že podľa toho istého dokumentu sa má teplo v každom prípade považovať za spotrebované v zariadení alebo v časti zariadenia, v ktorom sa vykonáva proces chladenia (v prejednávanej veci v absorpčných chladiacich zariadeniach spoločnosti EDW), a nie v zariadeniach, do ktorých sa takto vyrobený chlad dodáva (v prejednávanej veci závod Global Foundries).

98.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že za okolností sporu vo veci samej nemožno považovať závod Global Foundries za zariadenie, v ktorom sa spotrebováva teplo, ktoré pochádza z kogeneračnej elektrárne EDW a ktoré používajú absorpčné chladiace zariadenia na výrobu studenej vody (v rámci etapy 2 ). Keďže táto podmienka nie je splnená (hoci jasne vyplýva zo znenia článku 6 ods. 1 tretieho pododseku rozhodnutia 2011/278), spoločnosť EDW nemôže požívať výhodu zo statusu „rizika úniku uhlíka“ pre toto teplo.

99.

Na záver dodávam, že článok 10a ods. 12 smernice 2003/87 predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 10a ods. 11 tejto smernice, podľa ktorej množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót sa má postupne znižovať počas obdobia od roku 2013 do roku 2020, s cieľom dosiahnuť úplné zrušenie týchto bezplatných kvót do roku 2027. V tejto súvislosti sa mi zdá zrejmé, že podmienky uplatňovania faktora „rizika úniku uhlíka“ sa majú vykladať reštriktívne, aby nedošlo k ohrozeniu cieľa SOEK znížiť emisie skleníkových plynov. ( 65 )

Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, na základe ktorého sú hranice zariadenia rovnaké pre každé z rôznych povolení na emisie skleníkových plynov a na znečisťovanie, ktoré môžu byť udelené prevádzkovateľovi. Z uvedeného ustanovenia v spojení s článkom 3 písm. b) a e) tejto smernice v znení jej neskorších zmien však vyplýva, že vedľajšie jednotky môžu byť zohľadnené najmä na účely predbežného bezodplatného pridelenia emisných kvót iba pod podmienkou, že okrem toho, že budú priamo súvisieť s činnosťou hlavného zariadenia a budú s ním technicky spojené, ich činnosť by mohla mať vplyv na emisie skleníkových plynov.

2.

Upravená kvóta („corrected eligibility ratio“) uvedená v Data Collection Template Európskej komisie sa musí uplatňovať na súčet merateľného tepla spotrebovaného v dotknutom zariadení, ktoré je spôsobilé na bezodplatné pridelenie, a merateľného tepla vyvezeného týmto zariadením do zariadení alebo entít, ktoré nepodliehajú systému obchodovania s emisnými kvótami. Aj keď je v rámci zariadenia možné identifikovať jednotlivé toky tepla, nie je možné obmedziť uplatňovanie tejto kvóty iba na jeden z týchto tokov.

3.

Článok 6 ods. 1 tretí pododsek rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii, sa má vykladať v tom zmysle, že zariadenie, ktoré nepatrí do odvetvia považovaného za odvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, nemôže požívať výhodu z faktora „rizika úniku uhlíka“ pre množstvá tepla, ktoré vyrába na účely vývozu studenej vody do zariadenia, ktoré sa nezúčastňuje na systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ale patrí do takého odvetvia.

( 6 ) Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskom spoločenstve (NACE).

( 7 ) Rozhodnutie Komisie z 24. decembra 2009, ktorým sa podľa smernice [2003/87] určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka ( Ú. v. EÚ L 1, 2010, s. 10 ).

( 8 ) Rozhodnutie Komisie 2014/746/EÚ z 27. októbra 2014, ktorým sa podľa smernice [2003/87] určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka medzi rokmi 2015 až 2019 ( Ú. v. EÚ L 308, 2014, s. 114 ).

( 9 ) Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že činnosť podľa prílohy I smernice 2003/87, ktorá sa uskutočňuje v hlavnom zariadení spoločnosti EDW a v dôsledku ktorej táto spoločnosť podlieha SOEK [podľa článku 2 ods. 1 a článku 3 písm. e) tejto smernice], je „spaľovanie palív“, najmä na výrobu tepla. Výsledkom tejto činnosti je uvoľňovanie CO 2 .

( 10 ) Pokiaľ ide o koncept „rizika úniku uhlíka“, odkazujem na bod 34 nižšie.

( 11 ) Spresňujem, že ak správne rozumiem fungovaniu absorpčných chladiacich zariadení a kogeneračnej elektrárne EDW, tak sa množstvá studenej vody, horúcej vody a vlažnej vody potrebné na prevádzku závodu Global Foundries dodávajú vo forme kontinuálnych tokov, to znamená, že etapy 1, 2 a 3 v skutočnosti prebiehajú súčasne.

( 15 ) Aby som jasnejšie vymedzil predmet sporu vo veci samej, musím spresniť, že na základe žiadosti EDW získala od DEHSt bezodplatne celkovo 78267 emisných kvót, avšak vychádzajúc zo zásady, že absorpčné chladiace zariadenia nie sú súčasťou jej hlavného zariadenia, požadovala ich 199280 (teda o 121013 viac, ako jej bolo pridelené). Z toho vyplýva, že množstvo kvót, ktoré môže EDW získať, sa môže značne líšiť v závislosti od toho, či sa absorpčné chladiace zariadenia považujú za súčasť jej zariadenia, alebo nie.

( 16 ) Tento vzorový dokument na získavanie údajov, naposledy aktualizovaný 25. mája 2011, je zverejnený na webovej stránke Komisie na adrese: https://ec.europa.eu/clima/policies/ets/allowances_en#tab‑0‑1 (iba v anglickom jazyku).

( 17 ) Účastníci konania vo veci samej predniesli pred vnútroštátnym súdom, pokiaľ ide o túto otázku, protichodné názory. Podľa žalobkyne vo veci samej nemožno odpočítať množstvo tepla spätne dovážaného zo závodu Global Foundries (pretože chladiace zariadenia nie sú súčasťou zariadenia EDW), ale aj, pokiaľ by aj bolo nutné toto teplo odpočítať, tento odpočet sa má uplatniť iba na tok vlažnej vody s teplotou 32 °C. DEHSt sa naopak domnieva, že vzorový dokument na získavanie údajov neumožňuje rozlišovať medzi rôznymi tokmi tepla.

( 18 ) Pozri článok 1 smernice 2003/87 a rozsudok z 22. februára 2018, INEOS Köln ( C‑572/16 , EU:C:2018:100 , bod 26 ).

( 19 ) Toto pridelenie sa uskutočňuje v dvoch etapách: najskôr členské štáty vypočítajú ročné množstvo bezodplatných kvót predbežne pridelených každému zariadeniu zriadenému na ich území, potom v ďalšej etape Komisia určí konečné pridelenie.

( 24 ) Pripomínam, že toto teplo sa používa na výrobu vlažnej vody v rámci etapy 3 , opísanej v bode 20 vyššie.

( 25 ) Pozri body i) a j) oddielu II.2. listu E s názvom „,EnergyFlows‘ – Data on energy input, measurable heat and electricity“ vzorového dokumentu na získavanie údajov. „Merateľné teplo“ je definované v článku 3 písm. e) rozhodnutia 2011/278 ako „čistý tok tepla prepravovaný cez identifikovateľné potrubie alebo rúry s použitím média… para, horúci vzduch, voda…, pre ktoré je alebo by mohol byť nainštalovaný merač tepla“.

( 26 ) V nemeckom práve sa tento integrovaný prístup odráža v skutočnosti, že podľa § 4 ods. 4 TEHG pre zariadenia povolené pred rokom 2013 sa povolenie udelené v súlade s BImSchG vzťahuje aj na emisie skleníkových plynov podľa smernice 2003/87 (pozri bod 16 vyššie).

( 27 ) Pozri článok 3 písm. e) smernice 2003/87, článok 2 bod 1 smernice 96/61, ako aj článok 3 ods. 3 smernice 2010/75. Navyše v súlade s článkom 8 smernice 2003/87 členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že podmienky a postup na vydanie povolenia na emisie skleníkových plynov budú skoordinované s tými, ktoré sa týkajú vydania povolenia v rámci smernice 96/61.

( 28 ) Podľa tohto ustanovenia sa pod pojmom „emisia“ rozumie priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov zariadenia do ovzdušia, vody alebo pôdy.

( 29 ) Pozri článok 3 písm. b) smernice 2003/87. Pozri tiež rozsudky z 19. januára 2017, Schaefer Kalk ( C‑460/15 , EU:C:2017:29 , bod 32 ), a z 28. februára 2018, Trinseo Deutschland ( C‑577/16 , EU:C:2018:127 , bod 45 ), v ktorých Súdny dvor zdôraznil, že zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že „emisia“ v zmysle uvedeného ustanovenia predpokladá uvoľňovanie skleníkového plynu zariadením do atmosféry.

( 36 ) Pozri rozsudok z 28. februára 2018, Trinseo Deutschland ( C‑577/16 , EU:C:2018:127 , bod 51 ).

( 37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2018, Trinseo Deutschland ( C‑577/16 , EU:C:2018:127 , bod 52 ).

( 38 ) Konkrétne, a s výhradou posúdenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, takto rozumiem prvej vete § 2 ods. 4 TEHG, ktorá stanovuje, že „pre hranice zariadení uvedených v odsekoch 2 a 3 [tohto istého §] sú rozhodujúce špecifikácie v povolení zariadenia udelenom v súlade s BImSchG“. Podotýkam, že toto ustanovenie je podľa môjho názoru v súlade s duchom smernice 2003/87. V tejto súvislosti pripomínam, že vo svojom „Návrh[u] smernice Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica [96/61]“ [COM(2001) 581 final], Komisia zdôraznila (v bode 9 svojho odôvodnenia), že tento návrh by mal členským štátom umožniť „ vychádzať z povoľovacích konaní stanovených smernicou [96/61]“ [ neoficiálny preklad ] s cieľom „udeliť odlišný typ povolenia – povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov – založeného na predložení doplňujúcich informácií v porovnaní s tými, ktoré sa v súčasnosti vyžadujú na základe [tejto] smernice“ [ neoficiálny preklad ] (Kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 39 ) Pozri bod 15 vyššie.

( 40 ) Podotýkam, že v odpovedi na otázku Súdneho dvora úrad uviedol, že hranice zariadenia stanovené v povolení na vypúšťanie skleníkových plynov (ktoré sú totožné s hranicami stanovenými v povolení na znečistenie) sú záväzné na pridelenie bezodplatných kvót na emisie skleníkových plynov. Ak je takýto postup stanovený v § 2 ods. 4 prvej vete TEHG, zaujímalo by ma, ako môže byť v súlade s rozsahom pôsobnosti vymedzeným v odseku 2 toho istého §. O tejto otázke prináleží rozhodnúť vnútroštátnemu súdu.

( 45 ) Domnievam sa, že všetky tieto aspekty boli relevantné v rozsudku Elektriciteits Produktiemaatschappij Zuid‑Nederland EPZ. V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval (v bode 31), že organizácia skladu z vecného hľadiska a prítomnosť pásového dopravníka, ktorý sa nachádza medzi uhoľným parkom a elektrárňou, môžu stačiť na preukázanie technického spojenia medzi dotknutou činnosťou skladovania uhlia a činnosťou spaľovania palív.

( 46 ) Na preukázanie tohto priameho vzťahu je samozrejme relevantné technické posúdenie, ktoré môže byť v určitých prípadoch rozhodujúce. V rozsudku Elektriciteits Produktiemaatschappij Zuid‑Nederland EPZ (bod 30) tak Súdny dvor konštatoval, že samotná okolnosť, že skladované uhlie (v uhoľnom parku) je nevyhnutné na fungovanie dotknutej uhoľnej elektrárne, postačuje pre záver, že skladovanie priamo súvisí s činnosťou tejto elektrárne.

( 47 ) V rozsudku z 29. apríla 2021, Granarolo ( C‑617/19 , EU:C:2021:338 , bod 43 ), Súdny dvor okrem iného rozhodol, že existencia priamej súvislosti musí byť tiež stanovená v prípade, ak sa jedna z činností vykonáva na účely realizácie druhej činnosti.

( 48 ) Pozri bod 30 tohto rozsudku.

( 49 ) V mojich návrhoch vo veci Granarolo ( C‑617/19 , EU:C:2020:1016 , bod 57 ) som z toho vyvodil záver, že Súdny dvor v tomto rozsudku tiež nenaznačil, že kritérium týkajúce sa „technického spojenia“ by mohlo byť splnené jedine činnosťou, ktorá by bola „nevyhnutná“ na inú činnosť.

( 52 ) Pozri moje vysvetlenie v bodoch 36 a 37 vyššie.

( 53 ) Žalobkyňa vo veci samej spochybňuje skutočnosť, že dotknuté absorpčné chladiace zariadenia sú súčasťou rovnakého zariadenia ako jeho kogeneračná elektráreň. Nijakým spôsobom však nespochybňuje skutočnosť, že tieto zariadenia dovážajú teplo zo závodu Global Foundries.

( 54 ) Guidance Document n o 3 on the harmonised free allocation methodology for the EU‑ETS post 2012 (Data collection guidance) [usmernenie č. 3 o harmonizovanej metóde bezodplatného prideľovania v Európskej únii po roku 2012 (usmernenia pre zber údajov)], zo 14. apríla a 29. júna 2011, zverejnené na internetovej stránke Komisie na webovej adrese: https://ec.europa.eu/clima/sites/default/files/ets/allowances/docs/gd3_data_collection_en.pdf (s. 46).

( 55 ) Podľa výslovnej zmienky uvedenej v usmernení Komisie (s. 4), tento dokument nie je právne záväzný a nereflektuje oficiálne stanovisko Komisie: „[t]his guidance document... does not represent an official position of the Commission and is not legally binding“. Zdôrazňujem však, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora skutočnosť, že právny akt Spoločenstva nemá záväzné účinky (teda patrí do soft law ), nebráni Súdnemu dvoru, aby v prejudiciálnom konaní rozhodol v súlade s článkom 267 ZFEÚ o výklade tohto aktu [pozri rozsudky z 13. decembra 1989, Grimaldi ( C‑322/88 , EU:C:1989:646 , bod 9 ), a z 21. januára 1993, Deutsche Shell ( C‑188/91 , EU:C:1993:24 , bod 18 a citovaná judikatúra)].

( 56 ) Pod pojmom „vo všeobecnosti“ rozumiem v súlade so znením tohto ustanovenia „okrem prípadov, ak vzor alebo špecifikácia formátu súboru členského štátu vyžaduje minimálne rovnaké vstupné údaje“.

( 62 ) Konkrétne, zariadenia, na ktoré sa uplatňuje výhoda z faktora „rizika úniku“, by podľa tohto pravidla mali získať v roku 2013 a v každom nasledujúcom roku až do roku 2020 množstvo bezodplatných kvót zodpovedajúce 100 % množstvu určenému v súlade s opatreniami uvedenými v článku 10a ods. 1 tejto smernice.

( 63 ) Uvedený dokument je zverejnený na tejto internetovej adrese: https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/events/docs/0134/far_faq_2_en.pdf. Žalobkyňa vo veci samej cituje bod 2.4 s názvom „How should the production of cooling be treated?“ (s. 5 tohto dokumentu).

( 64 ) Delegované nariadenie Komisie z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice [2003/87], platné v celej Únii ( Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8 ). Spresňujem, že toto delegované nariadenie sa uplatňuje výlučne na štvrté obdobie obchodovania (2021 – 2030), a teda nie je uplatniteľné v rámci prejednávanej veci.

( ) Pozri moje návrhy vo veci z 3. decembra 2020, Ingredion Germany ( C‑320/19 , EU:C:2020:983 , bod 73 ).