C-49/19

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne L. Nicolae, P. Costa de Oliveira a G. Braga da Cruz, neskôr L. Nicolae a G. Braga da Cruz, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Portugalskej republike , v zastúpení: L. Inez Fernandes, P. Barros da Costa a M. J. Marques, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Silva Morais, advogado,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (piata komora),

Rozsudok

1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že Portugalská republika si tým, že zaviedla mimoriadny príspevok na účely rozdelenia čistých nákladov na záväzky univerzálnej služby od roku 2007 na základe Lei n. o 35/2012 procede à criação do fundo de compensação do serviço universal de comunicações eletrónicas previsto na Lei das Comunicações Eletrónicas, destinado ao financiamento dos custos líquidos decorrentes da prestação do serviço universal (zákon č. 35/2012 o vytvorení kompenzačného fondu univerzálnej služby upraveného zákonom o elektronickej komunikácii a určeného na financovanie čistých nákladov vyplývajúcich z poskytovania univerzálnej služby) z 23. augusta 2012 ( Diário da República , séria 1, č. 163 z 23. augusta 2012), zmeneného a konsolidovaného prostredníctvom Lei n. o 149/2015 (zákon č. 149/2015) z 10. septembra 2015 ( Diário da República , séria 1, č. 177 z 10. septembra 2015) (ďalej len „zákon č. 35/2012“), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 3 a prílohy IV časti B smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367).

Právny rámec

Právo Únie

2

Článok 12 uvedenej smernice, nazvaný „Kalkulácia nákladov záväzkov univerzálnej služby“, stanovuje:

„1. Ak národné regulačné orgány usúdia, že poskytovanie univerzálnej služby podľa článkov 3 až 10 môže predstavovať nespravodlivé zaťaženie podnikov určených na poskytovanie univerzálnej služby, budú kalkulovať čisté náklady za jej poskytovanie.

Na tento účel národné regulačné orgány:

a)

vykalkulujú čisté náklady na plnenie záväzku univerzálnej služby, berúc do úvahy každú trhovú výhodu, ktorá vyplynie pre podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, v súlade s prílohou IV, časť A; alebo

b)

zavedení mechanizmu, ktorým sa podniku za transparentných podmienok uhradia stanovené čisté náklady z verejných fondov; a/alebo

b)

rozdelení čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb.

2. Ak sú čisté náklady rozdelené podľa odseku 1 písm. b), členské štáty vytvoria rozdeľovací mechanizmus spravovaný národným regulačným orgánom alebo orgánom nezávislým na užívateľoch, ktorý je pod dohľadom národného regulačného orgánu. Financovať sa môžu len čisté náklady stanovené v súlade s článkom 12, ktoré sa týkajú povinností uvedených v článkoch 3 až 10.

3. Mechanizmus rozdeľovania rešpektuje princípy transparentnosti, čo najmenšej deformácie trhu, nediskriminácie a proporcionality, v súlade so zásadami prílohy IV časť B. Členské štáty nemusia vyžadovať príspevky od podnikov, ktorých tuzemský obrat je menší než stanovený limit.

4. Všetky poplatky v súvislosti s rozdeľovaním čistých nákladov záväzku univerzálnej služby sú neviazané a určené samostatne pre každý podnik. Také poplatky sa neukladajú alebo nevyberajú od podnikov, ktoré neposkytujú služby na území členského štátu, ktorý mechanizmus rozdeľovania ustanovil.“

„Úhrada alebo financovanie prípadných čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby si vyžaduje, aby boli určené podniky s povinnosťou poskytovania univerzálnej služby kompenzované za služby, ktoré neposkytujú za komerčných podmienok. Pretože taká úhrada zahŕňa finančné transfery, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávala objektívnym, transparentným, nediskriminačným a primeraným spôsobom. To znamená, že transfery vedú k čo najmenšiemu skresleniu hospodárskej súťaže a dopytu užívateľov.

V súlade s článkom 13 ods. 3 by mal mechanizmus rozdeľovania vychádzajúci z fondu používať transparentné a neutrálne prostriedky vyberania príspevkov, aby sa zabránilo riziku dvojitých príspevkov spadajúcich do výstupov ako aj do vstupov podnikov.

Nezávislý orgán spravujúci fond je zodpovedný za vyberanie príspevkov od podnikov, ktoré sa považujú za podniky podliehajúce povinnosti prispievať na čisté náklady záväzkov univerzálnej služby v členskom štáte, a dozerá na transfer splatných príspevkov a/alebo správnych poplatkov podnikom, ktoré sú oprávnené prijímať platby z fondu.“

Portugalské právo

Zákon č. 5/2004

8

b)

rozdelenie nákladov medzi ostatné podniky, ktoré na území štátu prevádzkujú verejne dostupné siete a služby elektronickej komunikácie.

2. Keď sa uplatní mechanizmus uvedený v písmene b) predchádzajúceho odseku, musí byť zriadený kompenzačný fond, do ktorého prispievajú podniky prevádzkujúce verejne dostupné siete a služby elektronickej komunikácie a ktorý spravuje národný regulačný orgán alebo iný nezávislý orgán, ktorý určí vláda a dohliada naň národný regulačný orgán.

3. Kritériá na rozdelenie čistých nákladov univerzálnej služby medzi podniky, ktoré majú povinnosť prispievať do fondu, určí vláda v súlade so zásadou transparentnosti, čo možno najmenšej deformácie trhu, zákazu diskriminácie a proporcionality.

…“

Zákon č. 35/2012

Článok 17 zákona č. 35/2012, nazvaný „Financovanie čistých nákladov za obdobie pred určením poskytovateľa na základe postupu obstarávania“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Kompenzačný fond zriadený týmto zákonom umožní aj kompenzáciu čistých nákladov univerzálnej služby vzniknutých pred začiatkom poskytovania univerzálnej služby určeným poskytovateľom alebo poskytovateľmi služieb v súlade s článkom 99 ods. 3 zákona č. 5/2004 z 10. februára 2004, zmeneného a konsolidovaného zákonom č. 51/2011 z 13. septembra 2011, pokiaľ sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a)

existencia čistých nákladov sa preukáže na základe auditu a [Anacom] tieto náklady pokladá za nadmerné v súlade s ustanoveniami článku 95 ods. 1 písm. a), článku 95 ods. 2 a článkov 96 a 97 zákona č. 5/2004 z 10. februára 2004, zmeneného a konsolidovaného zákonom č. 51/2011 z 13. septembra 2011,

b)

poskytovateľ univerzálnej služby požiada vládu o kompenzáciu nákladov uvedených v predchádzajúcom odseku.

6. Výška mimoriadneho príspevku, ktorý musí zaplatiť každý podnik, nikdy neprekročí hodnotu vyplývajúcu z rozdelenia čistých nákladov podľa článku 17 ods. 2 medzi podniky, ktoré majú povinnosť prispievať do fondu, úmerne k ich oprávnenému obratu.

…“

14

Podľa článku 20 zákona č. 35/2012 je možné sumu mimoriadneho príspevku zodpovedajúcu jednotlivým účtovným obdobiam platiť v lehote piatich rokov.

Konanie pred podaním žaloby

15

Komisia po preskúmaní tejto odpovede zaslala Portugalskej republike v liste z 29. apríla 2016 odôvodnené stanovisko, v ktorom tento členský štát vyzvala, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

19

Portugalské orgány odpovedali na odôvodnené stanovisko listom z 1. júla 2016. Po stretnutí s útvarmi Komisie, ktoré sa konalo 7. septembra 2016, portugalské orgány v liste zo 14. októbra 2016 doplnili svoju odpoveď a zaslali Komisii doplňujúce informácie.

20

V januári a v júli 2017 sa uskutočnili ďalšie dve stretnutia medzi Komisiou a portugalskými orgánmi. Počas posledného stretnutia boli preskúmané viaceré možné riešenia sporu medzi stranami. Komisia následne požiadala, aby jej bol predložený návrh riešenia s uvedením lehoty na jeho vykonanie. Portugalské orgány vo dvoch listoch, ktoré boli následne zaslané Komisii 14. marca 2017 a 12. septembra 2018, na jednej strane navrhli zorganizovanie nového stretnutia a na druhej strane poukázali na to, že považujú za obozretné počkať na výsledky konaní, ktoré niektorí operátori iniciovali na vnútroštátnych súdoch a ktorých predmetom je problematika, o ktorú ide v prejednávanej veci.

21

O rozsahu žaloby

24

V prvom rade treba uviesť, že článok 13 smernice 2002/22 určuje pravidlá financovania záväzkov univerzálnej služby.

25

Z článku 13 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej článkom 12 ods. 1 teda vyplýva, že mechanizmus financovania môže fungovať len v prospech podniku určeného v súlade s článkom 8 ods. 2 uvedenej smernice. Článok 13 ods. 1 však nie je predmetom prejednávanej žaloby.

26

V tejto súvislosti Komisia nijako nespochybňuje metódu výpočtu nákladov univerzálnej služby použitú portugalskými orgánmi ani sumy, ktoré sa majú kompenzovať na základe tejto metodiky.

30

Naproti tomu sa Komisia domnieva, že mechanizmus rozdelenia nákladov vyplývajúcich z poskytovania univerzálnej služby, zavedený Portugalskou republikou, porušuje článok 13 smernice 2002/22, ako aj prílohu IV časť B tejto smernice, keďže stanovuje finančný príspevok zo strany poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb na predchádzajúce roky. Boli teda overené čisté náklady univerzálnej služby za roky 2007 až 2009, 2010 a 2011, ako aj 2012 a 2013, pričom konečná suma bola schválená zo strany Anacom v príslušných rokoch 2013, 2014 a 2015. Okrem toho tromi rozhodnutiami z 29. januára 2015, 28. januára 2016 a 26. januára 2017 Anacom určil podniky povinné prispievať do kompenzačného fondu a stanovil výšku mimoriadnych príspevkov zaťažujúcich tieto podniky, pričom príspevky za roky 2013, 2014 a 2015 boli určené na kompenzáciu čistých nákladov za obdobie rokov 2007 až 2009, 2010 a 2011, ako aj 2012 a 2013.

31

Za týchto podmienok treba konštatovať, že zo žaloby Komisie vyplýva iba otázka, či portugalská právna úprava, ktorou sa zavádza mechanizmus rozdelenia nákladov vyplývajúcich z poskytovania univerzálnej služby, je v súlade so zásadami, ktoré musí rešpektovať každý mechanizmus rozdelenia čistých nákladov na záväzky univerzálnej služby, ktorý bol zavedený na základe článku 13 ods. 1 písm. b) smernice 2002/22, aby vyhovoval požiadavkám vyplývajúcim z článku 13 ods. 3 a z prílohy IV časti B tejto smernice.

Zásada transparentnosti neznamená len povinnosť uverejniť alebo sprístupniť akty prijaté a opatrenia vykonávané inštitúciami Európskej únie a členskými štátmi, ako je povinnosť stanovená v článku 14 smernice 2002/22, ktorej rešpektovanie zo strany portugalskej právnej úpravy táto inštitúcia nespochybňuje. Ako totiž vyplýva z rozsudku zo 6. decembra 2001, Komisia/Francúzsko ( C‑146/00 , EU:C:2001:668 , body 48 a 49 ), ktorý sa týka financovania univerzálnej služby podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 199, 1997, s. 32 ), aby bol mechanizmus rozdelenia čistých nákladov na záväzky univerzálnej služby v súlade so zásadou transparentnosti uvedenou v článku 5 ods. 1 tejto smernice, je potrebné, aby boli použité hodnoty stanovené podľa objektívnych kritérií s prihliadnutím na porovnateľné a teda transparentné prvky, aby si operátori mohli vypočítať pravdepodobné náklady a príjmy. Všetky prvky, ktoré sťažujú tento výpočet, odrádzajú takýchto operátorov od vstupu na trh.

34

Rovnako v oblasti verejného obstarávania sú požiadavky jasnosti a presnosti neoddeliteľnou súčasťou zásady transparentnosti v rámci postupu zadávania zákazky. Pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, tá vyžaduje, aby právna úprava, ktorá môže mať pre jednotlivcov nepriaznivé dôsledky, bola jasná a presná a aby jej účinky boli predvídateľné. Táto požiadavka právnej istoty sa uplatní s osobitným dôrazom vtedy, ak z dotknutej právnej úpravy môže vyplývať finančná záťaž.

Posúdenie Súdnym dvorom

38

Na úvod treba uviesť, že podľa článku 13 ods. 3 a prílohy IV časti B smernice 2002/22 mechanizmus rozdelenia, ktorý v prípade potreby zaviedli členské štáty na základe článku 13 ods. 1 písm. b) tejto smernice, musí byť najmä v súlade so zásadou transparentnosti. Takáto zásada, ktorá je dôsledkom zásady rovnosti, rovnako ako zásada právnej istoty vyžaduje, aby všetky podmienky a pravidlá takéhoto mechanizmu boli stanovené prostredníctvom dostatočne dostupných, jasných, presných a jednoznačných pravidiel, ktorých uplatňovanie je dostatočne predvídateľné, aby sa umožnilo každému riadne informovanému a primerane oboznámenému hospodárskemu subjektu pochopiť jeho presný rozsah a vyhnúť sa akémukoľvek riziku svojvôle (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2018, Stanley International Betting a Stanleybet Malta, C‑375/17 , EU:C:2018:1026 , bod 57 , ako aj z 3. októbra 2019, Irgita, C‑285/18 , EU:C:2019:829 , bod 55 ). Konkrétnejšie tieto parametre musia byť stanovené v súlade s objektívnymi kritériami, čo napokon potvrdzuje príloha IV časť B smernice 2002/22, a to s prihliadnutím na porovnateľné, a teda transparentné prvky, aby si operátori mohli vypočítať pravdepodobné náklady a príjmy (pozri analogicky rozsudok zo 6. decembra 2001, Komisia/Francúzsko, C‑146/00 , EU:C:2001:668 , body 48 a 49 ).

39

Z toho vyplýva, že povinnosti členských štátov vyplývajúce z takejto zásady sa odlišujú od povinností, ktoré sú osobitne uložené článkom 14 smernice 2002/22, takže dodržanie týchto posledných uvedených povinností nemôže postačovať na prijatie záveru, že zásada transparentnosti uvedená v článku 13 tejto smernice nebola porušená.

43

Okrem toho treba uviesť, že počas obdobia rokov 2007 až 2013, v rámci ktorého bola smernica 2002/22 v plnom rozsahu uplatniteľná, telekomunikační operátori nemohli očakávať, že Portugalská republika zavedie možnosť, ktorú jej ponúka článok 13 ods. 1 písm. b) tejto smernice.

44

Napokon v rozsahu, v akom Komisia vo svojej replike zdôrazňuje, že mimoriadny príspevok ukladá operátorom povinnosť kompenzovať náklady, ktoré vznikli v období pred prijatím zákona č. 35/2012, treba konštatovať, že ako vyplýva z písomností tejto inštitúcie a ako to sama potvrdila na pojednávaní, základ tejto žaloby sa v tejto súvislosti obmedzuje na porušenie zásady transparentnosti. Preto stačí uviesť, že takáto okolnosť nemôže v žiadnom prípade predstavovať porušenie tejto zásady.

45

Výhradu založenú na tom, že zavedením mimoriadneho príspevku Portugalskou republikou došlo k porušeniu zásady transparentnosti uvedenej v článku 13 ods. 3 a prílohe IV časti B smernice 2002/22, treba preto zamietnuť.

48

Komisia v druhom rade tvrdí, že došlo k porušeniu zásady proporcionality, pretože podniky povinné prispievať na kompenzáciu čistých nákladov podnikov určených na základe postupu obstarávania sú zároveň povinné odvádzať mimoriadny príspevok. Táto povinnosť tak viedla k „dvojitému príspevku“ alebo prinajmenšom k nárastu finančného zaťaženia prvých uvedených podnikov. Okrem toho podľa Komisie je výška mimoriadneho príspevku značná, a to najmä v porovnaní s výškou príspevku za to isté obdobie v Španielsku.

49

Portugalská republika sa domnieva, že mimoriadny príspevok v plnej miere rešpektuje zásadu proporcionality, keďže je navrhnutý tak, aby medzi rôznych operátorov rozdelil podľa ich obratu čisté náklady univerzálnej služby považované za nadmerné, pričom bolo stanovené, že menšie podniky, ktoré ešte nemajú konsolidovanú pozíciu na trhu, nie sú povinné platiť príspevok, a to určením minimálnej hranice obratu na účely výberu mimoriadneho príspevku.

Posúdenie Súdnym dvorom

50

53

Navyše treba pripomenúť, že Komisia nespochybňuje ani metodiku výpočtu čistých nákladov, ktorú prijal Anacom, ani existenciu nespravodlivej záťaže poskytovateľa služby za roky 2007 až 2013 a ani výsledok, ku ktorému tento orgán dospel v rozhodnutiach týkajúcich sa rokov 2013 až 2015.

54

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého údajná nepredvídateľnosť nákladov pre operátorov vyplývajúca z mimoriadneho príspevku porušuje zásadu čo možno najmenšej deformácie trhu, treba uviesť, že Komisia nepreukázala, že táto samotná nepredvídateľnosť, aj keby bola preukázaná, by viedla k porušeniu tejto zásady. Napokon, ako bolo konštatované v bode 41 tohto rozsudku, Komisia nepreukázala, že by parametre výpočtu mimoriadneho príspevku bránili operátorom, aby s primeranou mierou istoty predvídali výšku tohto príspevku na každý z rokov 2013, 2014 a 2015.

55

Samotná skutočnosť, že výška toho príspevku sa ukázala byť značná, vôbec nepostačuje na preukázanie, že tento príspevok bol sám osebe neprimeraný alebo že nebol v súlade so zásadou čo možno najmenšej deformácie trhu. Keďže uvedený príspevok zodpovedá výške čistých nákladov vynaložených poskytovateľom univerzálnej služby a tieto náklady boli posúdené ako nespravodlivé zaťaženie podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby, na jednej strane bol dotknutý členský štát povinný kompenzovať toto nespravodlivé zaťaženie jedným z dvoch mechanizmov opísaných v článku 13 ods. 1 smernice 2002/22 a na druhej strane bol tento príspevok vhodný ako primeraná kompenzácia, ktorá sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

59

Komisia tiež tvrdí, že výber mimoriadneho príspevku mal za následok, že podniky povinné prispievať podliehali povinnosti odvádzať „dvojitý príspevok“ v tom zmysle, že tieto podniky museli od roku 2013 prispievať na financovanie nákladov spojených s univerzálnou službou v období po uskutočnení postupu obstarávania a zároveň odvádzať mimoriadny príspevok na náklady, ktoré znášala spoločnosť PT Comunicações v období pred týmto postupom obstarávania.

60

Je pravda, že voľba Portugalskej republiky vyberať prostredníctvom mimoriadneho príspevku kompenzáciu za čisté náklady, ktoré vynaložil poskytovateľ univerzálnej služby pred oznámením o vyhlásení postupu obstarávania, viedla k zvýšeniu nákladov, ktoré znášajú dotknuté podniky za roky 2013 až 2015.

61

Keďže však cieľom mimoriadneho príspevku bolo kompenzovať čisté náklady univerzálnej služby, ktoré vznikli poskytovateľovi univerzálnej služby v obdobiach, ktoré predchádzali postupu obstarávania a za ktoré nebola zatiaľ stanovená nijaká kompenzácia, treba na tento príspevok v skutočnosti hľadieť ako na časovo odložený príspevok, takže Komisia nemala dôvod odvolávať sa na existenciu „dvojitého príspevku“.

64

Komisia tvrdí, že dôvodom existencie kompenzácie čistých nákladov je opätovne nastoliť konkurenčnú rovnosť medzi dotknutými podnikmi, takže v prejednávanej veci bolo na dodržanie zásady zákazu diskriminácie potrebné, aby bol zohľadnený iba obrat operátorov, ktorí pôsobili na telekomunikačnom trhu v Portugalsku v čase, keď vznikli náklady. Mimoriadny príspevok sa však uplatňoval na všetkých operátorov pôsobiacich na trhu v období rokov 2013 až 2015 vrátane tých, ktorí v období rokov 2007 až 2013 na trhu nepôsobili alebo pôsobili na základe inej konfigurácie. Komisia osobitne uvádza, že na telekomunikačnom trhu v Portugalsku došlo k významným zmenám, a to najmä z dôvodu viacerých koncentrácií a transformácií podnikov. Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že dotknuté podniky boli vo svojich nových konfiguráciách diskriminované z dôvodu, že museli zaplatiť príspevok vypočítaný na základe ich obratov za roky, ktorých sa netýkali čisté náklady.

65

Portugalská republika sa domnieva, že zásada zákazu diskriminácie bola dodržaná. Pokiaľ ide o vývoj vnútroštátneho telekomunikačného trhu v Portugalsku, tvrdí, že reštrukturalizácie, ku ktorým došlo na tomto trhu v období rokov 2007 až 2014, spočívali v reštrukturalizáciách v rámci skupín a medzi skupinami, ktorých účinkom bola len zmena označenia a vnútornej štruktúry dotknutých operátorov. V období rokov 2007 až 2014 tak existovala ekonomická identita operátorov z dôvodu existencie hospodárskej jednotky a/alebo vzťahov vzájomnej závislosti vyjadrujúcich existenciu kontrolnej právomoci.

Posúdenie Súdnym dvorom

69

Okrem toho, hoci k reštrukturalizáciám na telekomunikačnom trhu v Portugalsku došlo v rámci dotknutého obdobia, zostáva pravdou, že – ako uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov a ako vyplýva najmä z vyjadrenia Portugalskej republiky k žalobe a z diskusií, ktoré prebehli na pojednávaní –, tieto reštrukturalizácie si v podstate zachovali povahu reštrukturalizácií v rámci skupín a medzi skupinami, pričom operátori, ktorých Komisia označuje za nových, boli v skutočnosti operátori pochádzajúci zo zlúčení operátorov, ktorí už na tomto trhu pôsobili.

70

V tomto kontexte samotná skutočnosť, že došlo k reštrukturalizácii alebo k zlúčeniu, nemá v prípade vyberania mimoriadneho príspevku za následok, že by subjekty s povinnosťou platiť tento príspevok, ktoré vznikli v dôsledku takýchto transakcií, boli v situácii, ktorá nie je porovnateľná so situáciou subjektov povinných platiť tento príspevok, v prípade ktorých nedošlo k takýmto zmenám ich právnej štruktúry.

71

Ako bolo konštatované v bode 68 tohto rozsudku, vývoj telekomunikačného trhu v Portugalsku preto nemôže spochybniť porovnateľnosť právnej situácie týchto podnikov.

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Portugalská republika navrhla uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.