C-56/19

RFA International LP , so sídlom v Calgary (Kanada), v zastúpení: B. Evtimov, advokat, M. Krestiyanova a E. Borovikov, advokáti, N. Tuominen, avocată, ako aj D. O’Keeffe, solicitor,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne J.‑F. Brakeland, A. Demeneix a P. Němečková, neskôr J.‑F. Brakeland a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním RFA International LP (ďalej len „RFA“) žiada o zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2018, RFA International/Komisia (T‑113/15, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:783 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o úplné alebo čiastočné zrušenie vykonávacích rozhodnutí Komisie C(2014) 9805 final, C(2014) 9806 final, C(2014) 9807 final, C(2014) 9808 final, C(2014) 9811 final, C(2014) 9812 final a C(2014) 9816 final z 18. decembra 2014 týkajúcich sa žiadosti o vrátenie antidumpingového cla odvedeného z dovozu ferosilícia s pôvodom v Rusku (ďalej len „sporné rozhodnutia“).

Právny rámec

2

Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 ), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014 ( Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1 ) (ďalej len „základné nariadenie“), ktoré bolo účinné k dátumu prijatia sporných rozhodnutí, v odôvodnení 17 stanovovalo:

Položky, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná úprava, zahŕňajú položky, ktoré obvykle znáša dovozca, ale ktoré zaplatila ľubovoľná strana, buď v Spoločenstve alebo mimo neho, o ktorej vyjde najavo, že je v spojení alebo uzavrela kompenzačnú dohodu s dovozcom alebo vývozcom vrátane obvyklých nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov; ciel, ľubovoľných antidumpingových ciel a ďalších splatných daní v dovážajúcej krajine z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru; a primeraného rozpätia na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.“

4

Článok 2 ods. 10 uvedeného nariadenia vo veci porovnania vývoznej ceny s normálnou hodnotou uvádzal toto:

„Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. …“

5

Článok 11 ods. 8 toho istého nariadenia upravuje konanie o náhrade vybraného cla. Toto ustanovenie bolo formulované takto:

„9. Pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú náhrady, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri zisťovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.

10. Pri každom zisťovaní, ktoré sa uskutoční podľa tohto článku, Komisia preskúma spoľahlivosť vývozných cien v súlade s článkom 2. V prípade, že sa rozhodne vytvoriť vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9, vypočíta ju bez akejkoľvek zrážky o čiastku zaplateného antidumpingového cla, ak sa poskytne nezvratný dôkaz, že clo je náležito vyjadrené v maloobchodných cenách [v cenách ďalšieho predaja – neoficiálny preklad ] a následných predajných cenách v Spoločenstve.“

7

Komisia stanovila usmernenie na uplatňovanie článku 11 ods. 8 základného nariadenia vo svojom oznámení o náhrade antidumpingových ciel ( Ú. v. ES C 164, 2014, s. 9 ).

8

Bod 4.1 písm. b) uvedeného oznámenia s názvom „Vykonávanie článku 11 ods. 10 základného nariadenia“ stanovuje:

11

Dňa 25. februára 2008 v nadväznosti na sťažnosť podanú Kontaktným výborom odvetvia na výrobu ferozliatin, ktorý je združením európskych výrobcov ferozliatin, prijala Rada Európskej únie nariadenie (ES) č. 172/2008 z 25. februára 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Egypte, Kazachstane, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a Rusku ( Ú. v. EÚ L 55, 2008, s. 6 ). Z dôvodu spojenia existujúceho medzi spoločnosťou RFA a dvomi vyvážajúcimi spoločnosťami uvedenými v predchádzajúcom bode bola vývozná cena do Únie vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

12

Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 172/2008 je sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov vyrobených spoločnosťami CHEMK a KF 22,7 %.

13

Tieto spoločnosti predložili Všeobecnému súdu návrh na čiastočné zrušenie nariadenia č. 172/2008 v rozsahu, v akom sa ich týka. Žalobu o neplatnosť podanú týmito dvomi spoločnosťami proti tomuto nariadeniu Všeobecný súd zamietol rozsudkom z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada ( T‑190/08 , EU:T:2011:618 ). Odvolanie podané uvedenými spoločnosťami proti tomuto rozsudku Súdny dvor zamietol rozsudkom z 28. novembra 2013, CHEMK a KF/Rada ( C‑13/12 P , neuverejnený, EU:C:2013:780 ).

17

Rozhodnutiami Komisie C(2012) 5577 final, C(2012) 5585 final, C(2012) 5588 final, C(2012) 5595 final, C(2012) 5596 final, C(2012) 5598 final a C(2012) 5611 final z 10. augusta 2012, ktoré sa týkali žiadostí spoločnosti RFA o vrátenie antidumpingového cla zaplateného z dovozu ferosilícia s pôvodom v Rusku, táto inštitúcia jednak vyhovela žiadostiam o vrátenie týkajúcim sa prvého obdobia prešetrovania náhrady a jednak zamietla žiadosti týkajúce sa druhého obdobia prešetrovania náhrady. RFA toto zamietnutie napadla na Všeobecnom súde, ktorý žalobu zamietol rozsudkom zo 17. marca 2015, RFA International/Komisia ( T‑466/12 , EU:T:2015:151 ). Odvolanie, ktoré podala RFA proti tomuto rozsudku, Súdny dvor zamietol rozsudkom zo 4. mája 2017, RFA International/Komisia ( C‑239/15 P , neuverejnený, EU:C:2017:337 ).

18

V období od 1. marca 2011 do 26. júna 2013 sa RFA obrátila na Komisiu s druhou sériou žiadostí o vrátenie antidumpingového cla, ktoré zaplatila v období od 1. októbra 2010 do 28. decembra 2012, v súvislosti s dovozmi výrobkov spoločností CHEMK a KF. Prešetrovanie náhrady, ktoré začala Komisia v nadväznosti na túto novú žiadosť, sa týkalo obdobia od 1. októbra 2010 do 31. decembra 2012, ktoré bolo na účely výpočtu nových dumpingových rozpätí rozdelené na dve časti, a to od 1. októbra 2010 do 31. decembra 2011 (ďalej len „tretie obdobie prešetrovania náhrady“) a od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 (ďalej len „štvrté obdobie prešetrovania náhrady“).

19

Dňa 18. decembra 2014 Komisia prijala sporné rozhodnutia. V časti týkajúcej sa vytvorenia vývoznej ceny Komisia najmä zamietla žiadosť podanú zo strany spoločnosti RFA podľa článku 11 ods. 10 základného nariadenia, aby sa od vytvorenej vývoznej ceny neodpočítavalo antidumpingové clo. Dôvody, na ktorých sa toto odmietnutie zakladá, boli Všeobecným súdom v bode 25 napadnutého rozsudku zhrnuté takto:

20

Vzhľadom na tieto skutočnosti a po vykonaní úprav potrebných na zabezpečenie spravodlivého porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia, ktorú Komisia na tento účel znížila na úroveň „zo závodu“, táto inštitúcia identifikovala dumpingové rozpätie vo výške 40,8 % za tretie obdobie prešetrovania náhrady a 42,8 % za štvrté obdobie prešetrovania. Keďže dumpingové rozpätia boli vyššie ako sadzba antidumpingového cla 22,7 % stanovená nariadením č. 172/2008, Komisia zamietla žiadosti odvolateľky o náhradu.

21

Dňa 28. novembra 2012 po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti antidumpingových opatrení vyplývajúcich z nariadenia č. 172/2008 Kontaktný výbor odvetvia na výrobu ferozliatin požiadal o začatie preskúmania týchto opatrení. Keďže Komisia sa domnievala, že na tento účel boli predložené dostatočné dôkazy, uverejnila 28. februára 2013 oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Rusku ( Ú. v. EÚ C 58, 2013, s. 15 ). Prešetrovanie týkajúce sa pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa týkalo obdobia od 1. januára do 31. decembra 2012. Posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy bolo vykonané s ohľadom na obdobie štyroch rokov od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012.

22

23

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. marca 2015 podala RFA žalobu o úplné alebo čiastočné zrušenie sporných rozhodnutí, pričom na tento účel uvádzala tri žalobné dôvody. RFA svoje odvolanie zameriava len proti odpovedi Všeobecného súdu na druhý z týchto žalobných dôvodov.

24

Týmto druhým žalobným dôvodom odvolateľka v podstate tvrdila, že Komisia tým, že zmenila metodológiu použitú na posúdenie vyjadrenia antidumpingového cla v cene ďalšieho predaja v Únii bez toho, aby to bolo odôvodnené zmenou okolností, a to tým, že stanovila tieto ceny s prihliadnutím na výrobné náklady ferosilícia v Rusku, tak ako boli zistené v čase tretieho a štvrtého obdobia prešetrovania náhrady, namiesto toho, aby ich analyzovala z hľadiska ceny ďalšieho predaja v Únii, tak ako boli zistené pri predchádzajúcich prešetrovaniach a najmä počas opätovného predbežného preskúmania, ktoré viedlo k vykonávaciemu nariadeniu č. 60/2012, porušila článok 11 ods. 9 a 10 základného nariadenia. Podľa spoločnosti RFA uplatnenie tej istej metódy, ako bola metóda použitá pri tomto predbežnom preskúmaní, malo viesť Komisiu v rámci výpočtu vytvorenej vývoznej ceny k tomu, aby neodpočítala antidumpingové clo zaplatené počas tretieho a štvrtého obdobia prešetrovania náhrady ceny prvého ďalšieho predaja nezávislému kupujúcemu v Únii, keďže uvedené clo sa v celom rozsahu odrazilo na cenách uvedených vyššie.

25

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu a uložil spoločnosti RFA povinnosť nahradiť trovy konania. V rámci svojho posúdenia druhého žalobného dôvodu najmä uviedol:

Uvedená prax má za cieľ zabezpečiť spoľahlivosť analýzy pri porovnaní zložitých situácií z ekonomického hľadiska s cieľom nielen preukázať dôvodnosť prijatých opatrení na základe antidumpingovej právnej úpravy, ale tiež zabezpečiť medzi hospodárskymi subjektmi, ktorým môžu byť tieto opatrenia určené, dodržiavanie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania patriacej do práva Únie. Hoci zabezpečenie spoľahlivosti porovnania situácie medzi dvoma obdobiami v ekonomickej analýze v zásade odôvodňuje, aby bola použitá rovnaká metóda, to neplatí v prípade, keď sa príslušné parametre dostatočne zmenili na to, aby uplatnenie metódy použitej v minulosti nemohlo poskytnúť spoľahlivý výsledok, v prejednávanej veci na vykonanie posúdenia, či antidumpingové clo bolo, alebo nebolo náležite vyjadrené v cenách ďalšieho predaja a následných predajných cenách v Únii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 18. septembra 2014, Valimar, C‑374/12 , EU:C:2014:2231 , body 50 a 59 ). Ako uvádza Komisia, hoci sa výrobné náklady výrazne zvýšili v období medzi dvomi porovnávanými obdobiami, zvýšenie cien ďalšieho predaja v Únii, a to ani výrazné, nevyhnutne nezaručuje, že antidumpingové clo bolo náležite zohľadnené, t. j. zohľadnené v plnom rozsahu, pri stanovovaní týchto cien. Výrobné náklady sa mohli zvýšiť viac ako ceny. V tomto prípade napriek tomu, že nové ceny sú vyššie ako pôvodné ceny zvýšené o antidumpingové clá, dotknuté osoby riadne nezohľadňujú antidumpingové clo vzhľadom na vývoj svojich výrobných nákladov.

71

73

Pritom v situácii, v ktorej – ako Komisia uviedla v sporných rozhodnutiach, napríklad v odôvodnení 84 rozhodnutia C(2014) 9805 final – ceny ďalšieho predaja len v 1 % prípadov pokrývajú výrobné náklady vrátane antidumpingového cla, ani zďaleka nie je preukázané, že toto clo bolo skutočne náležite vyjadrené v cenách.

74

Dokonca aj zvýšenie cien ďalšieho predaja o viac než 100 % medzi obdobím pôvodného prešetrovania a štvrtým obdobím prešetrovania náhrady, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nestačí na preukázanie, že antidumpingové clo bolo v plnom rozsahu vyjadrené v cenách počas druhého z týchto období. Stačí totiž, ako sa v podstate uvádza v bode 70 vyššie, že výrobné náklady vzrástli viac než uplatňované ceny, aby tieto ceny riadne neodrážali antidumpingové clo vzhľadom na vývoj výrobných nákladov. To sa a priori preukázalo na základe skutočnosti, na ktorú poukazuje Komisia, že v 99 % prípadov neboli výrobné náklady vrátane antidumpingového cla pokryté cenami ďalšieho predaja v Únii v roku 2012.

75

Komisia teda správne odpočítala antidumpingové clo od ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému kupujúcemu v Únii, aby vypočítala vytvorenú vývoznú cenu, pokiaľ ide o štvrté obdobie prešetrovania náhrady, keďže sa nepreukázalo, že antidumpingové clo bolo náležite vyjadrené v prvej z týchto cien.

Komisia však správne tvrdí, ako uvádza v sporných rozhodnutiach, napríklad v odôvodnení 78 rozhodnutia C(2014) 9805 final, že analýza cien ďalšieho predaja v Únii s cieľom určiť, do akej miery tieto ceny vyjadrujú antidumpingové clo, sa musí vykonať na úrovni obchodovania po zaplatení tohto cla, teda prirodzene na úrovni obchodovania, na ktorej cena zohľadňuje dodatočné náklady v porovnaní s nákladmi zohľadnenými na úrovni cien ‚zo závodu‘ alebo ‚cif‘. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak je v základnom nariadení stanovené, že určité ceny sa upravia na inej úrovni obchodovania, než je úroveň, na ktorej sa uplatňujú, cieľom tejto úpravy je zaručiť spravodlivé porovnanie cien, ktoré nevyhnutne nevyjadrujú tie isté plnenia. Článok 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia… tak stanovuje, že spravodlivé porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty si môže vyžadovať úpravy, ktoré zohľadnia rozdiely v úrovniach obchodovania, na ktorých sa tieto ceny uplatňujú. To však neplatí v prípade, ak sa majú posúdiť len ceny ďalšieho predaja v Únii v kontexte článku 11 ods. 10 základného nariadenia, ktorý nestanovuje také úpravy. Okrem toho, keďže je opodstatnené, aby Komisia na účely uplatňovania uvedeného ustanovenia v určitých situáciách, ako je prejednávaná situácia, analyzovala ceny ďalšieho predaja s prihliadnutím na všetky náklady vynaložené pred týmto ďalším predajom…, analýza cien stanovených na úrovni cien ‚zo závodu‘ alebo ‚cif‘, aj keby sa k týmto cenám umelo pripočítalo antidumpingové clo, k čomu došlo podľa názoru žalobkyne, teda bez zohľadnenia určitých nákladov vynaložených pred týmto ďalším predajom, by nebola koherentná. V týchto situáciách navyše nie je potrebné vykonať porovnanie cien ďalšieho predaja v Únii medzi dvoma nadväzujúcimi obdobiami, ktoré môže byť – tak ako v prejednávanej veci – ovplyvnené časovou nejednotnosťou úrovní obchodovania, na ktorých ich dovozcovia predmetných výrobkov vyfakturovali prvým nezávislým kupujúcim v Únii. Naopak je nevyhnutné overiť, či dôkazy predložené dotknutým dovozcom preukazujú, že cena, ktorú títo kupujúci skutočne zaplatili počas posudzovaného obdobia, náležite vyjadruje antidumpingové clo. V tejto súvislosti bolo v sporných rozhodnutiach uvedené – pričom žalobkyňa to nespochybnila –, že počas uvedeného obdobia žalobkyňa predávala prevažne výrobky na základe ceny ‚s dodaním clo platené‘, teda vrátane všetkých nákladov, ktoré vzniknú pred dodaním, čo mohlo uľahčiť uvedené porovnanie.

Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore

26

RFA navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie ako nedôvodné a

–

uložil spoločnosti RFA povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

– Argumentácia účastníkov konania

30

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu RFA vytýka Všeobecnému súdu, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že na jednej strane postupom, keď v bodoch 69 až 71 napadnutého rozsudku zhrnul dôvody uvedené odvolateľkou v súvislosti s porušením článku 11 ods. 9 základného nariadenia Komisiou, opomenul zaoberať sa tvrdením týkajúcim sa neexistencie zmeny okolností v zmysle tohto ustanovenia.

31

Na druhej strane sa odvolateľka domnieva, že Všeobecný súd vzhľadom na požiadavky článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie z právneho hľadiska dostatočne nevysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru týkajúcemu sa článku 11 ods. 9 základného nariadenia.

32

35

Okrem toho najmä v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku zdôraznil dôvody, na ktorých sa zakladá záver, ku ktorému dospel v súvislosti s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia. Na jednej strane totiž Všeobecný súd s odkazom na článok 11 ods. 10 tohto nariadenia v prvej vete bodu 69 uvedeného rozsudku rozhodol, že v prípade významnej zmeny nákladov na výrobu predmetných výrobkov medzi obdobím prešetrovania, ktoré bolo zohľadnené predtým, a novým obdobím prešetrovania, bolo opodstatnené, aby Komisia pri určovaní, či je antidumpingové clo náležite vyjadrené v cenách ďalšieho predaja v Únii počas tohto posledného uvedeného obdobia, nevzala do úvahy ceny ďalšieho predaja uplatňované počas prvého z týchto období, ale náklady zistené počas nového obdobia prešetrovania. Na druhej strane Všeobecný súd pri tom, ako implicitne odpovedal na argumentáciu odvolateľky založenú na porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia, v druhej vete bodu 69 napadnutého rozsudku, rozhodol, že „uvedené úvahy sa uplatnia, aj keď možno konštatovať, že došlo k zmene metódy v porovnaní s metódou použitou v rámci predchádzajúceho prešetrovania, ako to je v prejednávanom prípade napriek tomu, čo Komisia v prvom rade uvádza v sporných rozhodnutiach“. Na tento účel v bode 70 uvedeného rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré bola zmena metódy v každom prípade odôvodnená.

36

Za týchto podmienok treba konštatovať, že hoci je pravda, že tvrdenia odvolateľky boli v napadnutom rozsudku preskúmané stručne, nič to nemení na tom, že odôvodnenie Všeobecného súdu je jasné a umožňuje tak Súdnemu dvoru vykonať súdne preskúmanie, ako aj odvolateľke oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd implicitne zamietol jej tvrdenie, podľa ktorého medzi dvomi posudzovanými obdobiami nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktorá by mohla odôvodniť zmenu metódy na základe článku 11 ods. 9 základného nariadenia. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd tak splnil svoju povinnosť odôvodnenia.

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu založenej na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu pri výklade článku 11 ods. 9 základného nariadenia a vecne nesprávnych skutkových zisteniach

– Argumentácia účastníkov konania

40

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu RFA tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 69 až 71 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 11 ods. 9 základného nariadenia a okrem toho dospel k vecne nesprávnym skutkovým zisteniam.

41

V prvom rade odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa nesprávne domnieval, že Komisia bola oprávnená vykonať posúdenie vyjadrenia antidumpingového cla v cene ďalšieho predaja v Únii nie vzhľadom na cenu ďalšieho predaja identifikovanú v rámci predchádzajúcich prešetrovaní, a to najmä vzhľadom na prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu nariadenia č. 172/2008, a predchádzajúce prešetrovania týkajúce sa tých istých opatrení, ale vzhľadom na výrobné náklady ferosilícia v Rusku. Komisia tým neuplatnila rovnakú metódu, ako bola tá, ktorá bola použitá predtým, bez toho, aby to bolo odôvodnené zmenou okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia.

45

Po druhé odvolateľka Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že nekonštatoval, že Komisia nesplnila požiadavky dôkazného bremena, ktoré jej prislúcha na základe judikatúry týkajúcej sa článku 11 ods. 9 základného nariadenia (rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P , EU:C:2013:572 , body 17 a 18 ), keďže prikročila k zmene metódy bez toho, aby preukázala, že došlo k zmene okolností.

46

Po tretie odvolateľka v podstate tvrdí, že z dôvodov uvedených Všeobecným súdom v bode 70 napadnutého rozsudku vyplýva, že zmena metódy, ku ktorej takto došlo, bola odôvodnená okolnosťou, že nová metóda uplatnená Komisiou v rámci tretieho a štvrtého obdobia prešetrovania náhrady bola „vhodnejšia“. Všeobecný súd tým porušil judikatúru, podľa ktorej na odôvodnenie zmeny metódy nestačí, aby bola nová metóda vhodnejšia ako predchádzajúca, ak je predchádzajúca v súlade s článkom 2 základného nariadenia (rozsudok z 8. júla 2008, Huvis/Rada, T‑221/05 , neuverejnený, EU:T:2008:258 , bod 50 ).

47

Odvolateľka okrem toho kritizuje konštatovanie Všeobecného súdu v tom istom bode 70 napadnutého rozsudku, podľa ktorého zmena metódy zabezpečuje tak spoľahlivosť analýzy pri porovnaní zložitých situácií z ekonomického hľadiska, ako aj rovnosť zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi, ktoré môžu byť predmetom tých istých opatrení.

51

Z právneho hľadiska odvolateľka na jednej strane tvrdí, že ak by sa malo prijať tvrdenie Komisie, malo by to za následok, že článok 11 ods. 9 základného nariadenia by bol zbavený účinku, keďže by nikdy neexistovalo pôvodné prešetrovanie s vytvorenou vývoznou cenou, pri výpočte ktorej by sa malo zohľadniť zaplatené antidumpingové clo. Na druhej strane je zamaskovanie pokusu Komisie o nahradenie odôvodnenia tiež z právneho hľadiska nesprávne, keďže ani Komisia, či už v rámci správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu sporných rozhodnutí, alebo ešte počas konania pred Všeobecným súdom, ani Všeobecný súd nijako nenaznačili, že by sa toto ustanovenie v prejednávanej veci neuplatňovalo.

52

Komisia sa domnieva, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne neúčinnú alebo v každom prípade ako nedôvodnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

53

Požiadavka reštriktívneho výkladu však nemôže inštitúciám umožniť vykladať a uplatňovať toto ustanovenie spôsobom nezlučiteľným s jeho znením a účelom (rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P , EU:C:2013:572 , bod 19 a citovaná judikatúra).

57

V prejednávanej veci treba konštatovať, že rozdiel v prístupe Komisie, tak ako bol potvrdený Všeobecným súdom v prvej vete bodu 69 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „je opodstatnené, aby v prípade významnej zmeny nákladov na výrobu predmetných výrobkov medzi obdobím prešetrovania, ktoré bolo zohľadnené predtým, a novým obdobím prešetrovania Komisia pri určovaní, či je antidumpingové clo náležite vyjadrené v cenách ďalšieho predaja týchto výrobkov v Únii počas tohto posledného uvedeného obdobia, nevzala do úvahy ceny ďalšieho predaja uplatňované počas prvého z týchto období, ale náklady zistené počas nového obdobia prešetrovania“ vychádza nie zo „zmeny metodológie“ v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ale z jednoduchej aktualizácie parametra týkajúceho sa nákladov na výrobu predmetných výrobkov.

58

V tejto súvislosti treba okrem iného zdôrazniť, že Komisia poskytla spresnenia týkajúce sa tohto rozdielu v posúdení vyjadrenia antidumpingového cla v cene ďalšieho predaja v Únii v odpovedi na písomné otázky, ktoré jej boli zaslané Súdnym dvorom v rámci tohto konania. Uviedla:

„V závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu existuje viacero možných porovnávacích bodov na účely posúdenia, či zvýšenie predajných cien nezávislým zákazníkom v Únii zahŕňa zaplatené antidumpingové clo.

60

Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 69 napadnutého rozsudku konštatoval, že v porovnaní s tým, čo sa uskutočnilo v rámci predchádzajúceho prešetrovania, došlo k zmene metódy.

61

Treba však pripomenúť, že ak odôvodnenie rozhodnutia Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemôže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a treba vykonať zmenu odôvodnenia (rozsudok z 26. júla 2017, Rada//LTTE, C‑599/14 P , EU:C:2017:583 , bod 75 ).

62

V tomto prípade je to tak. Ako vyplýva z bodov 57 až 59 tohto rozsudku, rovnaká metóda v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia sa uplatnila pri dotknutých prešetrovaniach, takže Všeobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že žalobný dôvod založený na porušení tohto ustanovenia sa musí zamietnuť.

Druhý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 11 ods. 10 základného nariadenia sa skladá z dvoch častí. Prvou časťou tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka kritizuje Všeobecný súd v rozsahu, v akom v rámci stanovenia nových vývozných cien uplatnil nesprávne právne kritérium, podľa ktorého tieto ceny mali zahŕňať nielen antidumpingové clo, ale aj celkové výrobné náklady predmetných výrobkov. V druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa domnieval, že na základe takto vypracovaného kritéria možno predložiť dôkaz o vyjadrení antidumpingového cla vo vývoznej cene len prostredníctvom údajov týkajúcich sa cien „s dodaním clo platené“.

O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu založenej na tom, že Všeobecný súd pri stanovení nových vývozných cien uplatnil nesprávne právne kritérium

– Argumentácia účastníkov konania

66

V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu RFA tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 72 až 75 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 11 ods. 10 základného nariadenia v rozsahu, v akom sa domnieval, že antidumpingové clo, ktoré zaplatila počas tretieho a štvrtého obdobia prešetrovania náhrady, nebolo náležite vyjadrené v cene ďalšieho predaja a následných predajných cenách v Únii, keďže vývozné ceny nepokrývali všetky náklady na výrobu predmetných výrobkov.

67

70

Podľa znenia článku 11 ods. 8 prvého pododseku základného nariadenia môže dovozca požadovať náhradu vybraného cla, pokiaľ môže preukázať, že dumpingové rozpätie, na základe ktorého bolo clo zaplatené, bolo odstránené alebo znížené na úroveň, ktorá je pod úrovňou cla, ktoré je v platnosti.

71

V článku 11 ods. 10 tohto nariadenia normotvorca Únie stanovil možnosť v rámci vytvorenia vývoznej ceny v zmysle článku 2 ods. 9 uvedeného nariadenia neodpočítavať od tejto ceny čiastku zodpovedajúcu zaplatenému antidumpingovému clu, „ak sa poskytne nezvratný dôkaz, že [táto čiastka] je náležito vyjadren[á] v maloobchodných cenách [v cenách ďalšieho predaja – neoficiálny preklad ] a následných predajných cenách v [Únii]“.

72

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku uviedol, že „z článku 11 ods. 10 základného nariadenia vôbec nevyplýva – v rozsahu, v akom sa týka otázky, či ‚clo je náležito vyjadrené v [cenách ďalšieho predaja]‘ –, že len ekvivalent antidumpingového cla by sa mal začleniť do novej ceny ďalšieho predaja popri pôvodne uplatňovanej cene ďalšieho predaja, aby bolo možné dosiahnuť pozitívnu odozvu. Dodatočné clo v porovnaní s bežnými nákladmi, ktoré vzniknú, je totiž ‚náležite vyjadrené‘ len v prípade, ak sa pripočíta k týmto ďalším nákladom. Pokiaľ sa tieto ďalšie náklady zvýšia, ale ceny ďalšieho predaja sa zvýšia menej, v skutočnosti sa totiž clo pripočíta len čiastočne alebo sa vôbec nepripočíta k týmto ďalším nákladom, aj keď sa ekvivalent cla pripočítal k pôvodne používanej cene ďalšieho predaja“.

76

Ďalej treba zamietnuť ako neprípustné tvrdenia odvolateľky uvedené v bodoch 66 a 68 tohto rozsudku, keďže na jednej strane, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 82 a 83 svojich návrhov, majú za cieľ spochybniť čisto skutkové posúdenia vykonané Všeobecným súdom v bodoch 72 až 75 napadnutého rozsudku. Podľa judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P , EU:C:2020:238 , bod 25 a citovanú judikatúru), Súdnemu dvoru neprináleží, aby v rámci odvolania spochybnil takéto posúdenia s výnimkou skreslenia dôkazných prostriedkov v spise, ktoré sa v prejednávanej veci neuvádza.

77

Na druhej strane treba poznamenať, že skutočnosti uvádzané odvolateľkou v tomto rámci neobsahujú žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by preukazovala, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Tieto rozvinuté úvahy teda nezodpovedajú požiadavkám judikatúry, podľa ktorých odvolanie musí presne uviesť napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa žiada, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2013, Wam Industriale/Komisia, C‑560/12 P , neuverejnený, EU:C:2013:726 , bod 42 ).

78

Okrem toho treba konštatovať, že odvolateľka nepredložila ani právnu argumentáciu, ktorá by preukazovala, v čom sa prístup Všeobecného súdu v sporných bodoch napadnutého rozsudku v rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odklonil od ustanovení základného nariadenia uvedených v bode 67 tohto rozsudku alebo od bodu 4.1 písm. b) oznámenia Komisie o náhrade antidumpingových ciel.

81

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu RFA vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 77 a 78 napadnutého rozsudku domnieval, že údaje „s dodaním clo platené“ boli jedinými údajmi, ktoré mohli potvrdiť, že ceny ďalšieho predaja predmetných výrobkov v Únii zahŕňali antidumpingové clo, čím obmedzil rozsah prípustných dôkazov podľa článku 11 ods. 10 základného nariadenia. Okrem toho odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že tento rozhodol, že údaje, ktoré mu poskytla, založené na cenách „zo závodu“ a „cif“, boli neúplné, a teda nepoužiteľné.

82

Podľa spoločnosti RFA prináleží Komisii, aby na základe právneho kritéria, ktoré stanovila v bode 4.1 písm. b) oznámenia o náhrade antidumpingových ciel, overila a potvrdila, či zvýšenie cien ďalšieho predaja v Únii, ku ktorému došlo medzi pôvodným prešetrovaním a tretím a štvrtým obdobím prešetrovania náhrady, riadne zahŕňalo antidumpingové clo. V tejto súvislosti pripomína judikatúru, podľa ktorej je Komisia viazaná takým oznámením, pokiaľ sa neodchyľuje od pravidiel vyššej právnej sily (rozsudky z 28. januára 1992, Soba, C‑266/90 , EU:C:1992:36 , bod 19 , a z 2. decembra 2010, Holland Malt/Komisia, C‑464/09 , EU:C:2010:733 , bod 47 ).

83

Jedinou požiadavkou, ktorú musí odvolateľka v jej postavení žiadateľa o náhradu antidumpingového cla splniť, je teda predložiť nezvratné dôkazy preukazujúce zmenu správania sa v oblasti cien voči nezávislým zákazníkom na trhu Únie v dôsledku uloženia týchto ciel. Okrem toho pri neexistencii údajov v tomto zmysle v uplatniteľných právnych predpisoch nie je rozhodujúce, či tieto dôkazy boli poskytnuté na základe cien „s dodaním clo platené“, „zo závodu“ alebo „cif“.

RFA v rámci svojej repliky dodáva, že má ťažkosti pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že len ceny „s dodaním clo platené“ sú cenami na hranici Únie, zatiaľ čo v sporných rozhodnutiach Komisia uviedla, že ceny „zo závodu“ a „cif“ predstavujú tiež takéto ceny. Toto posúdenie potvrdzujú úvahy uvedené Všeobecným súdom v bode 24 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „pokiaľ ide o stanovenie vývoznej ceny, Komisia uviedla, že táto cena musí byť in fine upravená aj na úrovni ‚zo závodu‘, aby bolo možné primerané porovnanie s normálnou hodnotou. Komisia pripomenula, že odvolateľka je podnikom prepojeným so spoločnosťami CHEMK a KF a že v dôsledku toho je na to, aby sa dosiahla spoľahlivá vývozná cena, podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia potrebné túto cenu vytvoriť na základe ceny prvého ďalšieho predaja nezávislému kupujúcemu v Únii. Komisia poznamenala, že v prejednávanej veci ide väčšinou o cenu „s dodaním clo platené“, teda všetky náklady pri dodaní do miesta dodania znáša predávajúci (odvolateľka uplatňovala takýto druh ceny v 79 % prípadov počas tretieho obdobia prešetrovania náhrady a 89 % prípadov počas štvrtého obdobia). Komisia tiež pripomenula, že vývoznou cenou bola cena na hranici Únie, ktorá obvykle zodpovedá cene ‚cif‘, to znamená so zahrnutím všetkých nákladov vynaložených pred prechodom hranice do ceny“.

86

Komisia zastáva názor, že druhá časť druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

87

Ako bolo uvedené v bode 71 tohto rozsudku, v článku 11 ods. 10 základného nariadenia normotvorca Únie stanovil možnosť neodpočítať antidumpingové clo od vytvorenej vývoznej ceny, pokiaľ žiadateľ o náhradu predloží „nezvratné dôkazy“, ktoré preukazujú, že toto clo je náležite vyjadrené v cenách ďalšieho predaja a následných predajných cenách v Únii.

91

Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd v bode 78 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že na účely splnenia požiadaviek týkajúcich sa dôkazného bremena prináležiaceho odvolateľke podľa článku 11 ods. 10 základného nariadenia nestačí, aby sa odvolateľka opierala len o vývoj cien uplatňovaných na úrovni „zo závodu“ alebo „cif“, hoci aj zvýšených o antidumpingové clo, na odôvodnenie toho, že počas tretieho obdobia prešetrovania náhrady vyjadrila antidumpingové clá vo svojich cenách ďalšieho predaja v Únii. Na tento účel mala predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali, že ceny ‚s dodaním clo platené‘, ktoré uplatňovala počas uvedeného obdobia, zahŕňali všetky náklady, ktoré jej vznikli, vrátane antidumpingového cla, čo však neurobila. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, keď na účely výpočtu vývoznej ceny vytvorenej pre tretie obdobie prešetrovania náhrady odpočítala antidumpingové clo od ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému kupujúcemu v Únii.

92

V prvom rade treba konštatovať, že keďže sa body 77 až 78 napadnutého rozsudku, ktoré odvolateľka ako jediné spochybňuje v rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, týkajú len tretieho obdobia prešetrovania náhrady, argumentácia odvolateľky, pokiaľ ide o štvrté obdobie prešetrovania náhrady, je neúčinná.

93

Ďalej treba spresniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, článok 11 ods. 10 základného nariadenia ukladá dôkazné bremeno účastníkovi, ktorý žiada o náhradu, pričom Komisia musí na základe tohto ustanovenia vykonať len preskúmanie obsahu dôkazov predložených týmto účastníkom konania, ako aj overenia, na ktorých sa toto preskúmanie zakladá, s cieľom určiť, či tento účastník dostatočne a nezvratným spôsobom preukázal, že antidumpingové clo bolo náležite vyjadrené v cene ďalšieho predaja v Únii.

97

Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť ako nedôvodné.

98

To isté platí pre tvrdenia spoločnosti RFA uvedené v bodoch 82 a 83 tohto rozsudku, ktorými odvolateľka v podstate kritizuje spôsob, akým Všeobecný súd uplatnil pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena podľa článku 11 ods. 10 základného nariadenia, keďže ako bolo zdôraznené v bode 93 tohto rozsudku, znášala podstatnú časť dôkazného bremena v zmysle tohto ustanovenia. Odvolateľka sa teda nesprávne domnieva, že jej prislúchalo len predložiť dôkazy preukazujúce zmenu správania sa v oblasti cien dotknutých výrobkov voči nezávislým zákazníkom Únie v nadväznosti na uloženie antidumpingového cla.

99

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti RFA, podľa ktorého z bodu 24 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia v sporných rozhodnutiach pripustila, že ceny „zo závodu“ a „cif“ predstavovali podobne ako ceny „s dodaním clo platené“ ceny na hranici Únie, stačí konštatovať, že tento bod sa netýka otázky vyjadrenia antidumpingového cla v cene ďalšieho predaja v Únii, ale otázky týkajúcej sa úprav, ktoré treba vykonať podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Ako však Všeobecný súd v podstate uviedol v bode 77 napadnutého rozsudku, takéto úpravy nie sú v rámci posúdení vykonaných na základe článku 11 ods. 10 základného nariadenia relevantné.

O trovách

103

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

104

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

105

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.