C-121/19

62019CJ0121

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 16. septembra 2020 ( *1 )

„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Prihláška obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok EDISON – Výklad pojmov uvedených v názve triedy Niceského triedenia v príslušnom abecednom zozname“

Vo veci C‑121/19 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 15. februára 2019,

v zložení: predseda deviatej komory S. Rodin, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a N. Piçarra,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

V ôsmom vydaní Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „niceské triedenie“) názov triedy 4 zodpovedal tomuto opisu:

„Oleje a tuky na priemyselné účely, mazadlá, prípravky na pohlcovanie prachu, na zvlhčovanie a na viazanie prachu, palivá (vrátane benzínov pre motor) a osvetľovacie materiály; sviečky a knôty na osvetlenie“.

3

Okrem toho „abecedný zoznam výrobkov v poradí tried“ (ďalej len „abecedný zoznam“), ktorý sprevádzal ôsme vydanie niceského triedenia, uvádzal medzi výrobkami uvedenými ako výrobky patriace do triedy 4 tohto triedenia „pohonné hmoty“.

Nariadenie(ES) č. 207/2009

4

Body 1 až 14 napadnutého rozsudku uvádzajú okolnosti predchádzajúce sporu a obsah sporného rozhodnutia. Na účely tohto konania môžu byť zhrnuté takto.

7

Dňa 18. augusta 2003 podala spoločnosť Edison na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie.

8

Prihlasovanou ochrannou známkou bolo toto obrazové označenie:

9

Dňa 15. júna 2015 podala spoločnosť Edison na EUIPO prihlášku na zápis späťvzatia časti výrobkov patriacich do triedy 4, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná. Presnejšie, navrhla nanovo definovať zoznam tovarov pôvodne uvedených v tejto triede takto: „Elektrická energia; ropa, palivá, vykurovacie palivá, vykurovacie plyny, propán bután, zemný plyn, osvetľovací plyn, uhlie, palivo získané z dechtu, benzín, kerozín, nafta, naftové palivá, prísady do paliva, benzén, benzol, kokérované uhlie, kvapaliny na rezanie, etanol, plynový olej, lanolín, priemyselné oleje a tuky; mazivá; produkty slúžiace na pohlcovanie, na zvlhčovanie a na viazanie prachu; palivá (vrátane benzínov pre motor) a osvetľovacie materiály; sviečky a knôty na osvetlenie“.

13

Listom z 22. júna 2015 prieskumová pracovníčka informovala spoločnosť Edison, že jej prihláške z 15. júna 2015 nemožno vyhovieť, keďže by viedla k rozšíreniu zoznamu predmetných výrobkov pri zápise obrazovej ochrannej známky Európskej únie EDISON.

14

Listami z 25. júla 2015, 24. decembra 2015 a 22. apríla 2016 odvolateľka predložila v tejto súvislosti svoje pripomienky.

15

Okrem toho odvolací senát zamietol tvrdenie spoločnosti Edison, podľa ktorého „pohonné hmoty“ ako tovar zaradený do abecedného zoznamu tak, že patrí do triedy 4, so špecifikáciou „vrátane benzínov pre motory“ uvedenou v názve uvedenej triedy zahŕňajú každý materiál spôsobilý umožniť poháňanie motora vrátane nehorľavých látok, ako je elektrická energia. V tejto súvislosti sa najmä domnieval, že používanie elektrickej energie na pohon motorov bolo v čase podania prihlášky v Európskej únii ešte okrajové a že dôkazy predložené spoločnosťou Edison nepostačovali na preukázanie toho, že elektrická energia bola súčasťou výrobkov patriacich do triedy 4 uvedených pri zápise obrazovej ochrannej známky Európskej únie EDISON ako „substitučné palivo“. Navyše sa domnieval, že kategória výrobkov, na ktoré sa vzťahuje anglický výraz „fuel“ (palivo), zahŕňa len palivové materiály, ktoré môžu byť použité na výrobu elektrickej energie, a nie samotnú elektrickú energiu, ktorá je nehmatateľným tovarom.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

19

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. júla 2017 podala spoločnosť Edison žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

20

Na podporu svojej žaloby Edison uviedla jediný žalobný dôvod založený na tom, že toto rozhodnutie protiprávne vylúčilo elektrickú energiu z výrobkov patriacich do triedy 4 ôsmeho vydania niceského triedenia, keďže sa domnievala, že na tento výrobok sa nevzťahujú pojmy „palivá (vrátane benzínov pre motor)“, „osvetľovacie materiály“ a „pohonné hmoty“ v zmysle ôsmeho vydania niceského triedenia.

zrušil napadnutý rozsudok, a

–

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

23

EUIPO navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať spoločnosť Edison na náhradu trov konania.

O odvolaní

26

Po prvé Edison tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 41, 46 a 54 napadnutého rozsudku uviedol, že dôkaz o tom, že elektrická energia nepatrí do triedy 4 ôsmeho vydania niceského triedenia, vyplýva zo skutočnosti, že pojem „elektrická energia“ sa nachádza v indikatívnom a nevyčerpávajúcom zozname uverejnenom EUIPO, ktorý obsahuje príklady výrobkov a služieb, ktoré síce sú uvedené v abecednom zozname výrobkov patriacich do triedy 4 od deviateho vydania niceského triedenia, ale „nepatria jasne v doslovnom zmysle“ pod názov uvedenej triedy. Podľa spoločnosti Edison je tento zoznam len oznámením EUIPO, ktoré nie je právne záväzné a môže byť predmetom opravného prostriedku. Okrem toho tento zoznam, ktorý bol vypracovaný 8. februára 2016, sa neuplatňuje na jej žiadosť o zúženie podanú 15. júna 2015.

27

Po druhé Edison tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne posúdil rozsah pojmov „osvetľovacie materiály“, „palivá (vrátane benzínov pre motor)“ a „pohonné hmoty“ v zmysle ôsmeho vydania niceského triedenia, takže nesprávne vylúčil elektrickú energiu z triedy 4 tohto triedenia. Podľa spoločnosti Edison Všeobecný súd zohľadnil iba „ontologické“ vlastnosti elektrickej energie, pričom nezohľadnil jej tzv. „funkčné“ vlastnosti.

28

30

Po štvrté Edison vytýka Všeobecnému súdu, že sa domnieval, že rozhodnutie zahrnúť elektrickú energiu do triedy 4 deviateho vydania niceského triedenia nepostačuje na preukázanie, že elektrina už patrila do tejto triedy v režime ôsmeho vydania tohto triedenia, a to podľa názoru príslušných orgánov. Edison v tejto súvislosti uvádza, že Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku nesprávne založil svoje odôvodnenie na skutočnosti, že takéto rozhodnutie o zahrnutí prijal výbor expertov WIPO až v októbri 2003, teda po podaní predmetnej prihlášky. Uvedené zahrnujúce rozhodnutie bolo podľa spoločnosti Edison totiž pripravené v júni 2003, teda pred podaním prihlášky jej obrazovej ochrannej známky v auguste 2003. Všeobecný súd teda preukázal nadmerný formalizmus, keď sa rozhodol zohľadniť dátum, ku ktorému bolo prijaté samotné zahrnujúce rozhodnutie.

31

Po piate Edison spochybňuje judikatúru, z ktorej Všeobecný súd vychádzal v bode 48 napadnutého rozsudku na účely posúdenia rozsahu pojmu „palivo“. Edison sa v tejto súvislosti domnieva, že rozsudok zo 14. marca 2017, Edison/EUIPO – Eolus Vind e) ( T‑276/15 , neuverejnený, EU:T:2017:163 ), nie je relevantný, keďže obsahuje nesprávne posúdenia.

32

Po šieste Edison s odkazom na colnú nomenklatúru, ako aj na rozsudky z 15. júla 1964, Costa ( 6/64 , EU:C:1964:66 ), a z 27. apríla 1994, Almelo ( C‑393/92 , EU:C:1994:171 ), tvrdí, že elektrická energia sa tak v práve Únie, ako aj vo vnútroštátnom práve považuje za tovar v zmysle článku 28 ZFEÚ. Tvrdí tiež, že na elektrickú energiu sa musí v práve ochranných známok, ako je to už v prípade práva hospodárskej súťaže, hľadieť rovnako ako na uhlie, zemný plyn a ropu a že v dôsledku toho by v práve ochranných známok bolo diskriminačné robiť rozdiel medzi elektrickou energiou a týmito inými tovarmi. Elektrická energia by sa tak podobne ako tieto tovary mala považovať za spadajúcu pod pojem „palivo“ ako výrobok uvedený v abecednom zozname výrobkov patriacich do triedy 4 v ôsmom vydaní niceského triedenia.

36

EUIPO sa domnieva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

Posúdenie Súdneho dvora

37

V prvom rade v rozsahu, v akom Edison v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že neprijal „funkčný“ prístup na účely posúdenia rozsahu pojmov „osvetľovacie materiály“, „palivá (vrátane benzínov pre motory)“ a „pohonné hmoty“, treba hneď na úvod uviesť, že Edison neidentifikuje presné body napadnutého rozsudku, ktorých sa týka jej argumentácia. Podľa článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora pritom právne dôvody a právne tvrdenia uvedené v rámci odvolania musia presne označovať časti odôvodnenia rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú (uznesenie zo 7. júna 2018, Gaki/Europol, C‑671/17 P , neuverejnené, EU:C:2018:416 , bod 36 a citovaná judikatúra).

38

Ako však správne konštatoval Všeobecný súd v bode 29 napadnutého rozsudku, z bodu 61 rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys ( C‑307/10 , EU:C:2012:361 ), vyplýva, že tovary, pre ktoré sa žiada ochrana prostredníctvom ochrannej známky, musia byť prihlasovateľom v prihláške identifikované dostatočne jasne a presne, aby sa príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnilo len na tomto základe určiť rozsah požadovanej ochrany. Naopak, v tomto rozsudku Súdny dvor nepotvrdil prístup, ktorý navrhol generálny advokát Bot v bode 74 svojich návrhov v tejto veci, spočívajúci v spresnení, že hospodárske subjekty musia mať možnosť presne identifikovať „základné objektívne charakteristiky a vlastnosti dotknutých výrobkov a služieb“.

42

Vzhľadom na vyššie uvedené treba túto argumentáciu v každom prípade zamietnuť ako nedôvodnú.

43

V druhom rade v rozsahu, v akom Edison vytýka Všeobecnému súdu, že sa na účely záveru o vylúčení elektrickej energie z názvu triedy 4 niceského triedenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 41, 46 a 54 napadnutého rozsudku nesprávne odkázal na indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam, ktorý uverejnil EUIPO a ktorý obsahuje príklady výrobkov a služieb, ktoré sú síce uvedené v abecednom zozname výrobkov patriacich do triedy 4 od deviateho vydania niceského triedenia, ale „nepatria jasne v doslovnom zmysle“ pod názov uvedenej triedy, treba konštatovať, že takáto argumentácia je neúčinná.

44

V treťom rade v rozsahu, v akom Edison vytýka Všeobecnému súdu, že poznačil svoje odôvodnenie protirečením tým, že v bode 44 napadnutého rozsudku odkázal na vyhlásenie, ktoré WIPO zverejnila na svojej internetovej stránke, aby dospel k záveru, že energetická energia nepatrí medzi „palivá (vrátane benzínov pre motor)“, treba poznamenať, že toto tvrdenie spočíva na neúplnom výklade uvedeného rozsudku. Hoci totiž Všeobecný súd v bode 44 napadnutého rozsudku konštatoval, že z tohto vyhlásenia vyplýva, že „aj keď je elektrická energia nehmatateľným prvkom, možno ho považovať za podobný ostatným hmatateľným palivom, ako je benzín a kerozín, ktoré patria do triedy 4“, v tom istom bode dodal, že napriek tejto podobnosti z funkčného hľadiska elektrická energia nie je zahrnutá v doslovnom význame pojmu „palivá“.

48

V štvrtom rade, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Edison, podľa ktorého Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že elektrická energia je zahrnutá do indikatívneho a nevyčerpávajúceho zoznamu uverejneného EUIPO, ktorý obsahuje príklady výrobkov a služieb, ktoré napriek tomu, že sú uvedené v abecednom zozname výrobkov patriacich do triedy 4 od deviateho vydania niceského triedenia, ale „nepatria jasne v doslovnom zmysle“ pod názov uvedenej triedy, treba pripomenúť, že len Všeobecný súd má právomoc posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazným prvkom, ktoré mu boli predložené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 11. novembra 2003, Martinez/Parlament, C‑488/01 P , EU:C:2003:608 , bod 53 a citovanú judikatúru).

49

Všeobecný súd nemôže byť povinný výslovným spôsobom odôvodniť svoje posúdenie hodnoty každého dôkazu, ktorý mu bol predložený, najmä ak sa domnieva, že posúdenie nemá vplyv na vyriešenie sporu alebo je pre vyriešenie sporu irelevantné, avšak pod podmienkou, že dodrží všeobecné zásady a procesné pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, ako aj že neskreslí dôkazy (rozsudok z 3. decembra 2009, Evropaïki Dynamiki/Commission, C‑476/08 P , neuverejnený, EU:C:2009:752 , bod 17 a citovaná judikatúra).

53

Po šieste tvrdenie, ktorým sa Edison obmedzuje na identické reprodukovanie výhrady uvedenej v prvostupňovom konaní pred Všeobecným súdom, založenej na tom, že elektrickú energiu treba z rovnakého dôvodu ako uhlie, plyn a ropu považovať za palivo, treba zamietnuť ako neprípustné, keďže Edison neuvádza žiadne nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Všeobecný súd mal v tejto súvislosti v napadnutom rozsudku dopustiť.

54

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odvolanie je neprípustné v rozsahu, v akom sa obmedzuje na zopakovanie dôvodov a tvrdení, ktoré už boli uvedené pred Všeobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutočností výslovne zamietnutých týmto súdom, aj bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je poznačený rozsudok Všeobecného súdu. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opätovné posúdenie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania (rozsudok z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia, C‑619/13 P , EU:C:2017:50 , bod 43 a citovaná judikatúra).

55

Po siedme, pokiaľ ide po prvé o argumentáciu spoločnosti Edison, podľa ktorej Všeobecný súd v bode 51 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že stanoviská EEA, odboru energetiky a klimatickej zmeny a Úradu pre trvalo udržateľnú energiu nie sú relevantné pre výklad pojmu „pohonné hmoty“ tak, ako ho vnímajú hospodárske subjekty, stačí pripomenúť, že odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je preto jediný príslušný na konštatovanie a posúdenie relevantného skutkového stavu, ako aj na posúdenie hodnoty, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené, s výnimkou prípadu skreslenia uvedených skutočností alebo dôkazov (rozsudok z 19. októbra 2017, Agriconsulting Europe/Komisia, C‑198/16 P , EU:C:2017:784 , bod 69 a citovaná judikatúra).

59

Prvý odvolací dôvod sa teda musí zamietnuť ako sčasti neprípustný, sčasti neúčinný a sčasti nedôvodný.

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

60

Svojím druhým odvolacím dôvodom Edison tvrdí, že napadnutý rozsudok porušil jej procesné práva a porušil článok 75 nariadenia č. 207/2009.

Posúdenie Súdneho dvora

64

Po prvé v rozsahu, v akom Edison vytýka Všeobecnému súdu, že potvrdil sporné rozhodnutie, hoci bolo prijaté v rozpore s jej procesnými právami, treba konštatovať, že Edison sa obmedzuje na doslovné reprodukovanie tvrdení, ktoré už boli uvedené pred Všeobecným súdom, pričom konkrétne nevymedzila nesprávne právne posúdenie, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, a o to viac ani spresnila jeho presné body, v ktorých sa nachádza takéto nesprávne právne posúdenie.

65

V súlade s judikatúrou citovanou v bode 54 tohto rozsudku sa preto toto tvrdenie musí zamietnuť ako neprípustné.

66

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

O trovách

70

V súlade s článkom 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľným na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Edison nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom EUIPO.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

1.