C-143/19

Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH , so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: P. Goldenbaum, Rechtsanwältin,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním sa spoločnosť Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH (ďalej len „DGP“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu z 12. septembra 2018, Der Grüne Punkt/EUIPO – Halston Properties (Zobrazenie kruhu s dvoma šípkami) (T‑253/17, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:909 ), ktorým tento súd zamietol jej žalobu podanú proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 20. februára 2017 (vec R 1357/2015‑5), týkajúcemu sa konania vo veci zrušenia medzi spoločnosťami Halston Properties s. r. o. a DGP (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Právny rámec

2

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ) bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 ( Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21 ), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Následne bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ). Vzhľadom na časový rámec skutkových okolnosti sporu vo veci samej však toto odvolanie treba preskúmať z hľadiska nariadenia č. 207/2009 v jeho pôvodnom znení.

…“

4

V článku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia sa uvádzalo:

„Ak počas obdobia piatich rokov po zápise majiteľ nepoužíval riadne ochrannú známku [Európskej únie] v [Únii] v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak takéto používanie bolo pozastavené nepretržite päť rokov, ochranná známka [Európskej únie] je predmetom sankcií uvedených v tomto nariadení, pokiaľ neexistujú oprávnené dôvody jej nepoužívania.

…“

5

6

Článok 66 nariadenia č. 207/2009 stanovoval:

„1. Kolektívnou známkou [Európskej únie] je ochranná známka [Európskej únie], ktorá je takto označená už pri podaní prihlášky a je spôsobilá rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky týchto alebo iných podnikov. Združenia výrobcov, producentov, dodávateľov služieb alebo obchodníkov, ktorí majú v zmysle práva, ktoré tieto záležitosti riadi, právnu spôsobilosť vo vlastnom mene mať práva a povinnosti všetkých typov uzatvárať zmluvy alebo vykonávať ostatné právne úkony a žalovať a byť žalovaní, ako aj právnické osoby riadiace sa verejným právom môžu požiadať o kolektívne známky [Európskej únie].

…

3. Ustanovenia tohto nariadenia sa budú uplatňovať na kolektívne známky [Európskej únie], pokiaľ články 67 až 74 nestanovujú inak.“

7

9

Dňa 12. júna 1996 podala DGP prihlášku na zápis tohto obrazového označenia ako kolektívnej ochrannej známky Európskej únie (ďalej len „predmetná ochranná známka“):

10

Tento zápis bol požadovaný pre výrobky patriace do tried 1 až 34 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“), ako aj pre služby patriace do tried 35, 39, 40 a 42 tejto dohody.

11

Dotknuté výrobky zahŕňali výrobky bežnej spotreby, ako sú potraviny, nápoje, oblečenie, výrobky osobnej hygieny a kozmetické výrobky, ako aj výrobky na podnikateľské účely, ako sú výrobky určené pre poľnohospodárstvo a priemysel.

–

trieda 40: „Spracovanie a úprava materiálov; recyklácia obalov“;

–

trieda 42: „Odpratávanie a likvidácia odpadu; vytváranie počítačových programov na spracovávanie údajov“.

13

V zmysle pravidiel na používanie, ktoré boli predložené spolu s prihláškou, bola predmetná ochranná známka vytvorená „na to, aby sa spotrebiteľom a obchodníkom umožnilo rozpoznať obaly, ktoré tvoria súčasť [recyklačného systému spoločnosti DGP] a pre ktoré bol zavedený príspevok na financovanie systému, ako aj takto zabalené výrobky a odlišovať ich od iných obalov a výrobkov“.

17

DPG podala 8. júla 2015 odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia.

18

Sporným rozhodnutím piata odvolacia komisia EUIPO toto odvolanie zamietla.

19

Tento odvolací senát sa domnieval, že DGP nepredložila dôkaz o tom, že predmetná ochranná známka sa používala v súlade so svojou základnou funkciou, a to zaručiť identifikáciu pôvodu tovarov, pre ktoré bola zapísaná. Priemerný spotrebiteľ Únie nevníma predmetnú ochrannú známku ako údaj o pôvode týchto výrobkov, ale spája túto ochrannú známku s ekologickým správaním podnikov zúčastňujúcich sa na recyklačnom systéme spoločnosti DGP.

DGP na podporu svojej žaloby predložila jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 66 tohto nariadenia, pričom uviedla, že predmetná ochranná známka sa používala nielen pre služby, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, ale aj pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje tento zápis.

23

DGP najmä zdôraznila, že táto ochranná známka je umiestnená na obaloch, ktoré tvoria spolu s baleným výrobkom jednu a tú istú predajnú jednotku. Používatelia uvedenej ochrannej známky nie sú dodávateľmi obalov, ale výrobcami alebo distribútormi výrobkov. Predmetná ochranná známka uvádza, že tieto výrobky pochádzajú od podnikov, ktoré sa zaviazali, že obaly budú spracované podľa systému spoločnosti DGP. Okrem toho, keďže táto ochranná známka je verejnosťou spájaná s ekologickým správaním uvedených výrobcov a distribútorov, vyjadruje „nemateriálnu vlastnosť“ výrobkov.

24

Všeobecný súd túto žalobu zamietol.

25

Ďalej Všeobecný súd v bode 33 napadnutého rozsudku vzal na vedomie skutočnosť, že predmetná ochranná známka je predmetom riadneho používania ako kolektívna ochranná známka v početných členských štátoch Únie na obaloch výrobkov, a dospel k záveru, podobne ako to urobil odvolací senát, že riadne používanie tejto ochrannej známky na obaloch so sebou nenesie i dôkaz o riadnom používaní pre výrobky.

29

Všeobecný súd v bode 36 tohto rozsudku spresnil, že relevantná verejnosť je v prejednávanej veci tvorená v zásade širokou verejnosťou, a v bode 38 uvedeného rozsudku konštatoval, že táto verejnosť identifikuje predmetnú ochrannú známku ako ochrannú známku, ktorá uvádza, že obaly môžu byť zbierané a následne využívané podľa určitého systému.

30

V nasledujúcich bodoch toho istého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že predmetná ochranná známka naopak neuvádza pôvod výrobkov.

31

Napokon sa Všeobecný súd v bodoch 44 a 45 napadnutého rozsudku domnieval, že používanie predmetnej ochrannej známky nemalo za cieľ ani vytvoriť alebo zachovať odbyt pre výrobky. Spotrebiteľ túto ochrannú známku rozpozná iba ako informáciu o tom, že obal bude vďaka príspevku výrobcu alebo distribútora výrobku odstránený a následne využívaný, ak tento spotrebiteľ tento obal odvezie k zbernému zariadeniu v blízkosti. V dôsledku toho umiestnenie uvedenej ochrannej známky na obale výrobku vyjadruje iba to, že výrobca alebo distribútor tohto výrobku sa správa v súlade s požiadavkou stanovenou právnymi predpismi Únie, podľa ktorej povinnosť následne využívať obalové odpady prislúcha podnikom. Podľa Všeobecného súdu v málo pravdepodobnom prípade, že by sa spotrebiteľ rozhodoval kúpiť výrobok iba na základe kvality obalu, stále platí, že táto ochranná známka nevytvára ani nezachováva odbyt, pokiaľ ide o tento výrobok, ale len pokiaľ ide o jeho obal.

Návrhy účastníkov konania

34

DGP navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zamietol odvolanie a

–

uložil DGP povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

36

39

Keďže Všeobecný súd vylúčil zo svojho posúdenia existencie „riadneho používania“ tejto ochrannej známky také skutočnosti, ktoré sa týkajú uvádzania na trh výrobkov, pre ktoré bola dotknutá ochranná známka zapísaná, opomenul založiť toto posúdenie na základnej funkcii kolektívnych ochranných známok Európskej únie. Toto nesprávne právne posúdenie ho následne viedlo k záveru, že používanie predmetnej ochrannej známky sa netýka výrobkov, pre ktoré bola zapísaná, ale je vyhradené pre ich obaly, hoci je nesporné, že používatelia predmetnej ochrannej známky uvádzajú na trh výrobky, a nie sú výrobcami alebo distribútormi obalov.

40

Podľa spoločnosti DGP v práve ochranných známok musia byť výrobky a ich obaly posudzované spoločne, keďže tvoria celok a sú ponúkané na predaj ako jedna a tá istá predajná jednotka. Posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, sa zakladá na opačnom prístupe, ktorý viedol v bodoch 44 a 45 napadnutého rozsudku k záveru, bez uplatnenia relevantných kritérií na posúdenie, že používanie predmetnej kolektívnej ochrannej známky nie je súčasťou cieľa vytvoriť alebo zachovať odbyt pre výrobky členov združenia, ktoré je majiteľom tejto ochrannej známky.

41

Pochybenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o kritériá posúdenia existencie riadneho používania, zdôrazňuje aj dôvod uvedený v bode 41 tohto rozsudku, podľa ktorého samotné výrobky „sú riadne označované ochrannými známkami patriacimi rôznym spoločnostiam“. V tejto súvislosti DGP uvádza, že je obvyklé, že kolektívna ochranná známka sa používa vo vzťahu k výrobkom rôznych podnikov, a že je zjavné, že tieto podniky umiestňujú individuálne ochranné známky na svojich výrobkoch alebo na ich obale. Toto súbežné používanie kolektívnej ochrannej známky a individuálnych ochranných známok však nijakým spôsobom nie je nepriamym dôkazom neexistencie riadneho používania kolektívnej ochrannej známky.

45

V prejednávanej veci takýto vzťah chýba. Príslušnosť výrobcov a distribútorov k systému spoločnosti DGP sa týka iba obalov, teda balenia výrobkov, a nie samotných výrobkov. Skutočnosť, že výrobok a jeho obal predstavujú jednu predajnú jednotku, na tom nič nemení.

46

Všeobecný súd preto správne rozhodol, že používanie predmetnej ochrannej známky poskytuje relevantnej verejnosti údaje o obale, a nie o zabalenom výrobku.

47

Tvrdenie spoločnosti DGP týkajúce sa súbežného používania individuálnych a kolektívnych ochranných známok je irelevantné. EUIPO v tejto súvislosti poznamenáva, že nezávisle od existencie takejto okolnosti sa musí preukázať riadne používanie kolektívnej ochrannej známky pre výrobky, pre ktoré bola zapísaná.

V dôsledku toho v súlade s uvedenými článkami 15 a 51 sa práva majiteľa k takej ochrannej známke vyhlásia za zrušené, ak sa počas nepretržitého obdobia piatich rokov a bez náležitého dôvodu na nepoužívanie ochranná známka riadne nepoužívala v Únii v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná. Ak takýto dôvod na zrušenie existuje iba pre časť uvedených tovarov alebo služieb, zrušenie sa vyhlási len pre dotknuté tovary alebo služby.

51

Hoci zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa používania ochrannej známky sú skutkovej povahy, a teda nemôžu byť, s výnimkou prípadu skreslenia skutkových okolností, napadnuté odvolaním, odvolací dôvod založený na porušení článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 je prípustný, pokiaľ sa týka kritérií, vo vzťahu ku ktorým musí Všeobecný súd posúdiť existenciu riadneho používania v zmysle tohto ustanovenia (pozri v toto zmysle rozsudok z 11. októbra 2017, EUIPO/Cactus, C‑501/15 P , EU:C:2017:750 , bod 64 ). O taký prípad ide v prejednávanej veci, keďže jediný odvolací dôvod sa týka kritérií, vzhľadom na ktoré treba posúdiť existenciu riadneho používania kolektívnej ochrannej známky Európskej únie v zmysle uvedeného ustanovenia s ohľadom na vlastnosti tohto druhu ochrannej známky.

52

Pokiaľ ide o vec samu, treba pripomenúť, ako to zdôraznil Všeobecný súd v bode 26 napadnutého rozsudku, že základnou funkciou kolektívnej ochrannej známky Európskej únie je rozlišovať výrobky alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom ochrannej známky, od výrobkov alebo služieb iných podnikov (rozsudok z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO, C‑673/15 P až C‑676/15 P , EU:C:2017:702 , bod 63 ).

56

Táto judikatúra sa mutatis mutandis uplatňuje na kolektívne ochranné známky Európskej únie. Tieto ochranné známky sa totiž podobne ako individuálne ochranné známky vyskytujú v obchodnom styku. Aby teda ich používanie mohlo byť kvalifikované ako „riadne“ v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, musí byť skutočne súčasťou cieľa dotknutých podnikov vytvoriť alebo zachovať odbyt pre ich výrobky alebo služby.

57

Z toho vyplýva, že kolektívna ochranná známka Európskej únie je predmetom riadneho používania, ak sa používa v súlade so svojou základnou funkciou, ktorou je rozlišovať výrobky alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom ochrannej známky, od výrobkov alebo služieb iných podnikov na účely vytvorenia alebo zachovania odbytu pre tieto výrobky a služby.

58

Konkrétnejšie, používanie takejto ochrannej známky je v súlade s jej základnou funkciou v okamihu, keď spotrebiteľovi umožňuje pochopiť, že uvedené výrobky alebo služby pochádzajú od podnikov, ktoré sú členmi združenia, ktoré je majiteľom ochrannej známky, a tak odlíšiť tieto výrobky alebo služby od výrobkov alebo služieb tých podnikov, ktoré nie sú jeho členmi.

62

Na účely určenia, či táto požiadavka bola splnená, je však potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora preskúmať, či sa predmetná ochranná známka skutočne používa „na trhu“ dotknutých výrobkov alebo služieb. Toto posúdenie sa musí vykonať tak, že sa zhodnotí najmä „či jej používanie v príslušnom ekonomickom odvetví možno považovať za dostačujúce na účely zachovania alebo vytvorenia podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, povaha týchto tovarov alebo služieb, vlastnosti trhu, ako aj rozsah a frekventovanosť používania ochrannej známky“ (pozri najmä rozsudky z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01 , EU:C:2003:145 , body 37 a 43 , ako aj z 3. júla 2019, Viridis Pharmaceutical/EUIPO, C‑668/17 P , EU:C:2019:557 , body 39 a 41 ).

63

Aj keď Všeobecný súd tieto kritériá skutočne uviedol v bode 27 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že ich následne v prejednávanej veci neuplatnil.

64

Ako vyplýva z bodov 3 a 41 napadnutého rozsudku, pred Všeobecným súdom bolo nesporné, že predmetná ochranná známka bola zapísaná pre veľmi rozdielne výrobky, ktoré patria do širokej škály kategórií výrobkov tried 1 až 34 v zmysle Niceskej dohody, a že takto určené výrobky sú balené pri ich predaji. Je tiež nesporné, že tieto obaly sa po tom, čo spotrebiteľ výrobok rozbalí alebo použije, stávajú odpadmi.

68

Takéto preskúmanie, ktoré sa tiež musí týkať povahy dotknutých výrobkov a vlastností trhov, na ktorých sú tieto výrobky predávané, v napadnutom rozsudku chýba. Všeobecný súd síce konštatoval, že spotrebiteľ chápe, že systém spoločnosti DGP sa týka zberu v zberných zariadeniach v blízkosti a následného využívania obalov výrobkov, a nie zberu alebo následného využívania samotných výrobkov, riadne však nepreskúmal, či uvedenie údaja spotrebiteľovi pri predaji výrobkov o tom, že má k dispozícii takýto systém zberu v zberných zariadeniach v blízkosti a ekologického zneškodňovania obalov, sa v dotknutých hospodárskych odvetviach alebo v niektorých z nich javí ako dostačujúce na zachovanie alebo vytvorenie podielu na trhu v prospech výrobkov.

69

Aj keď v tejto súvislosti nebolo možné očakávať, že Všeobecný súd vykoná toto preskúmanie samostatne pre každý z podrobných opisov výrobkov uvedených v prihláške predmetnej ochrannej známky, predsa len z dôvodu rozmanitosti výrobkov, na ktoré sa takáto ochranná známka vzťahuje, je potrebné vykonať preskúmanie, ktoré rozlišuje rôzne kategórie výrobkov v závislosti od ich povahy a vlastností trhov a ktoré v súvislosti s každou z týchto kategórií výrobkov vyhodnotí, či používanie predmetnej ochrannej známky je skutočne súčasťou sledovania cieľa zachovať alebo vytvoriť podiel na trhu.

70

Niektoré z dotknutých hospodárskych odvetví sa teda týkajú výrobkov bežnej spotreby, ako sú potraviny, nápoje, výrobky osobnej hygieny a kozmetické výrobky, ktoré môžu denne produkovať obalové odpady, ktorých sa spotrebiteľ musí zbaviť. Preto nemožno vylúčiť, že skutočnosť, že výrobca alebo distribútor na obale výrobkov tohto typu uvedie, že je zapojený do systému zberu v zberných zariadeniach v blízkosti a ekologického spracovania obalových odpadov, môže mať vplyv na rozhodnutia spotrebiteľov o nákupe, a tým prispievať k zachovaniu alebo vytvoreniu podielu na trhu v súvislosti s týmito výrobkami.

74

Všeobecný súd sa tým, že nevykonal preskúmanie stanovené judikatúrou uvedenou v bode 62 tohto rozsudku, dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení pojmu „riadne používanie“ v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

75

V dôsledku toho je jediný odvolací dôvod odvolania dôvodný a napadnutý rozsudok treba zrušiť.

O žalobe podanej na Všeobecný súd

76

V dôsledku toho je potrebné sporné rozhodnutie zrušiť.

O trovách

80

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

81

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolacie konanie na základe jeho článku 184 ods. 1, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 20. februára 2017 (vec R 1357/2015-5) sa zrušuje.

3.

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH, tak v rámci tohto odvolacieho konania, ako aj v prvostupňovom konaní.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.