C-184/19

62019CJ0184

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 30. apríla 2020 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernice 92/83/EHS a 92/84/EHS – Sadzby spotrebnej dane na víno a nešumivé kvasené nápoje okrem vína alebo piva – Diferencované sadzby spotrebnej dane – Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery“

Vo veci C‑184/19,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) z 19. decembra 2018 a doručený Súdnemu dvoru 26. februára 2019, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda siedmej komory P. G. Xuereb, sudcovia T. von Danwitz a A. Kumin (spravodajca),

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 7, 11 a 15 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje ( Ú. v. ES L 316, 1992, s. 21 ; Mim. vyd. 09/001, s. 206), článku 5 smernice Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje ( Ú. v. ES L 316, 1992, s. 29 ; Mim. vyd. 09/001, s. 213), ako aj zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Hecta Viticol SRL na jednej strane a Agenžia Nažională de Administrare Fiscală – Direcžia Generală de Solužionare a Contestažiilor (Národná agentúra pre daňovú správu – Generálne riaditeľstvo pre riešenie sťažností, Rumunsko) (ďalej len „NADS“), Biroul Vamal de Interior Buzău (Vnútorný colný úrad v Buzău, Rumunsko) a Direcžia Generală Regională a Finanželor Publice Galaži (Regionálne generálne riaditeľstvo verejných financií Galaži, Rumunsko) na druhej strane vo veci výmeru stanovujúceho spotrebné dane splatné spoločnosťou SC Principal Company SA, ktorej právnou nástupkyňou sa stala Hecta Viticol.

Desiate odôvodnenie uvedenej smernice stanovuje, že „členské štáty budú v podstate uplatňovať samostatnú sadzbu na hektoliter finálneho výrobku pre všetky nešumivé vína a ostatné nešumivé kvasené nápoje a samostatnú daňovú sadzbu na hektoliter finálneho výrobku pre všetky šumivé vína a šumivé kvasené nápoje“.

5

V tejto súvislosti smernica 92/83 identifikuje päť kategórií výrobkov, na ktoré sa jednotlivo uplatňujú ustanovenia oddielu I tejto smernice, pokiaľ ide o „pivo“, oddielu II tejto smernice, pokiaľ ide o „víno“, oddielu III uvedenej smernice, pokiaľ ide o „kvasené nápoje okrem vína a piva“, oddielu IV tejto smernice, pokiaľ ide o „medziprodukty“ a oddielu V tej istej smernice, pokiaľ ide o „etanol“.

6

Články 7 a 9 smernice 92/83 sú súčasťou oddielu II tejto smernice, nazvaného „víno“.

7

Článok 9 ods. 2 tejto smernice stanovuje:

„Okrem výnimiek uvedených v odsekoch 3 a 4 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky produkty podliehajúce spotrebnej dani pre nešumivé víno. Podobne budú uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na produkty podliehajúce spotrebnej dani pre šumivé víno. Môžu uplatňovať rovnakú daňovú sadzbu [sadzbu spotrebnej dane – neoficiálny preklad ] tak na nešumivé, ako aj na šumivé víno.“

10

Články 11, 13 a 15 uvedenej smernice sú zaradené v oddiele III tejto smernice týkajúcom sa „kvasených nápojov okrem vína a piva“.

11

Článok 11 tejto istej smernice znie takto:

„Okrem výnimiek uvedených v odseku 3 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky produkty podliehajúce dani pre ostatné nešumivé kvasené nápoje. Podobne budú uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na produkty podliehajúce dani pre ostatné šumivé kvasené nápoje. Môžu uplatňovať rovnakú daňovú sadzbu tak na ostatné nešumivé kvasené nápoje, ako aj na ostatné šumivé kvasené nápoje.“

14

Článok 15 smernice 92/83 stanovuje:

„Na uplatňovanie smernice 92/84 a smernice [Rady] 92/12/EHS [z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov ( Ú. v. ES L 76, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 09/001, s. 179)] sa budú ustanovenia o „víne“ uplatňovať rovnako aj na ostatné kvasené nápoje definované v tejto kapitole.“

Smernica 92/84

15

0 [eur] pre penivé víno [šumivé víno – neoficiálny preklad ]

na hektoliter hotového výrobku.“

Rumunské právo

16

Legea nr. 571/2003 privind Codul fiscal (zákon č. 571/2003 o daňovom zákonníku) z 22. decembra 2003 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 927, z 23. decembra 2003), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „daňový zákonník“) stanovuje vo svojom článku 206j týkajúcom sa „vína“:

„1. Na účely tejto kapitoly, ‚víno‘ znamená:

b)

šumivé vína obsahujúce všetky produkty spadajúce pod kódy KN 220410, 22042110, 22042910 a 2205, ktoré:

1.

sa plnia do fliaš s ‚hríbovitými uzávermi‘ pridržiavanými svorkami alebo upínadlami alebo z dôvodu prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku vyvíjajú nadmerný tlak s hodnotou troch barov alebo vyššou;

2.

majú skutočný obsah etanolu vyšší ako 1,2 % objemových percent etanolu, ale neprekračujúci 15 % objemových percent etanolu za predpokladu, že etanol nachádzajúci sa vo finálnom produkte je výlučne kvasného pôvodu.

1.

majú skutočný obsah etanolu vyšší ako 1,2 % objemových percent etanolu, ale neprekračujúci 10 % objemových percent etanolu; alebo

2.

so skutočným obsahom etanolu vyšším ako 10 % objemových percent etanolu, ale neprekračujúcim 15 % objemových percent etanolu za predpokladu, že etanol nachádzajúci sa vo finálnom produkte je výlučne kvasného pôvodu;

b)

šumivé kvasené nápoje spadajúce pod kódy KN 22060031, 22060039, 220410, 22042110, 22042910 a 2205, ktoré nie sú uvedené v článku 206j a sú plnené do fliaš s ‚hríbovitými uzávermi‘ pridržiavanými svorkami alebo upínadlami alebo z dôvodu prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku vyvíjajú nadmerný tlak s hodnotou troch barov alebo vyššou a ktoré:

Podľa článku 206bb ods. 1 daňového zákonníka:

„Každá osoba podliehajúca spotrebnej dani je povinná správne vypočítať a zaplatiť spotrebnú daň do štátneho rozpočtu v lehote stanovenej zákonom, ako aj podať daňové priznania k spotrebnej dani príslušnému orgánu v lehote stanovenej zákonom v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly a platnými colnými predpismi.“

19

Príloha I hlavy VII daňového zákonníka v znení účinnom pred 1. júlom 2010 stanovovala v bode 3.1. pre „nešumivé“ nápoje v kategórii „Kvasené nápoje okrem piva a vína“, nulovú sadzbu spotrebnej dane.

20

Článok I bod 21 Ordonanža de urgenžă a Guvernului nr. 54/2010 privind unele măsuri pentru combaterea evaziunii fiscale (mimoriadne vládne nariadenie č. 54/2010 o určitých opatreniach zameraných na boj proti daňovým únikom) z 23. júna 2010 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 421 z 23. júna 2010, ďalej len „MVN č. 54/2010“) stanovuje sadzbu spotrebnej dane na nešumivé kvasené nápoje okrem vína alebo piva na 100 eur na hektoliter výrobku.

Keďže táto spoločnosť uplatnila na toto množstvo nulovú sadzbu spotrebnej dane, daňové orgány vydali 3. mája 2011 na základe sadzby spotrebnej dane definovanej v článku I bode 21 MVN č. 54/2010 daňový výmer na sumu 59461575 rumunských lei (RON) (približne 12339419 eur).

24

SC Principal Company podala proti tomuto výmeru sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím NADS z 25. júla 2017 po tom, čo Curtea Constituā ională (Ústavný súd, Rumunsko) potvrdil ústavnosť MVN č. 54/2010.

25

Hecta Viticol, ktorá bola od 14. júna 2013 právnym nástupcom spoločnosti SC Principal Company, podala na vnútroštátny súd žalobu na zrušenie tohto rozhodnutia NADS, daňového výmeru z 3. mája 2011 a správy o kontrole z 29. apríla 2011.

26

Bránia články 7, 11 a 15 smernice… 92/83… a článok 5 smernice… 92/84… článku I bodu 21 a článku IV ods. 1 [MVN č. 54/2010]?

2.

Bráni zásada právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery ustanoveniu uvedenému v článku I bode 21 a článku IV ods. 1 [MVN č. 54/2010] v rozsahu, v akom mení sadzbu spotrebnej dane z iných nešumivých kvasených nápojov, ako sú pivá a vína?“

O právomoci Súdneho dvora

29

Rumunská vláda jednak tvrdí, že Súdny dvor nemá právomoc posudzovať zlučiteľnosť vnútroštátneho práva s právom Únie, a jednak, že ustanovenia práva Únie neupravujú procesné podmienky zmeny sadzieb spotrebnej dane z alkoholických nápojov, takže len členské štáty sú oprávnené ich stanoviť.

33

V dôsledku toho a vzhľadom na to, že vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátnych ustanovení, o ktoré ide vo veci samej, s ustanoveniami smerníc 92/83 a 92/84, ako aj so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, prináleží Súdnemu dvoru, aby vyložil tieto ustanovenia a tieto zásady s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní vyriešiť spor, ktorý mu bol predložený.

34

Súdny dvor má teda právomoc odpovedať na otázky položené vnútroštátnym súdom.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

38

Táto smernica na tento účel rozlišuje rôzne kategórie alkoholu a alkoholických nápojov, pričom odkazuje na kódy kombinovanej nomenklatúry vrátane „vína“ v jej oddiele II a „kvasených nápojov okrem vína a piva“ v jej oddiele III.

39

Podľa článku 9 ods. 2 smernice 92/83 sa musí uplatňovať rovnaká sadzba spotrebnej dane na všetky výrobky patriace do podkategórie „nešumivé víno“, podobne ako sa musí uplatňovať rovnaká sadzba spotrebnej dane na všetky výrobky patriace do podkategórie „šumivé víno“, aj keď členské štáty môžu uplatňovať rovnakú sadzbu pre obe tieto podkategórie.

40

Článok 13 ods. 2 smernice 92/83 stanovuje, že rovnaká sadzba spotrebnej dane sa musí uplatňovať na všetky výrobky patriace do podkategórie „ostatné nešumivé kvasené nápoje“, podobne ako sa musí uplatňovať rovnaká sadzba spotrebnej dane na všetky výrobky patriace do podkategórie „ostatné šumivé kvasené nápoje“, aj keď členské štáty môžu uplatňovať rovnakú sadzbu pre obe tieto podkategórie.

44

Je to tak najmä v prípade článku 5 prvej zarážky smernice 92/84, ktorý stanovuje jednak minimálnu sadzbu spotrebnej dane pre nešumivé víno na nulu a jednak minimálnu sadzbu spotrebnej dane pre šumivé víno na nulu bez toho, aby bola špecifikovaná minimálna sadzba spotrebnej dane z kvasených nápojov okrem vína alebo piva.

45

Keďže sa však toto ustanovenie obmedzuje na stanovenie minimálnej sadzby spotrebnej dane, nestanovuje povinnosť uplatňovať rovnakú sadzbu na víno a kvasené nápoje okrem vína alebo piva.

46

Výklad uvedený v bode 41 tohto rozsudku nie je spochybnený ani skutočnosťou, že podľa desiateho odôvodnenia smernice 92/83 členské štáty v zásade uplatňujú jednotnú sadzbu spotrebnej dane na všetky nešumivé a ostatné nešumivé kvasené nápoje a jednotnú sadzbu spotrebnej dane na všetky šumivé vína a šumivé kvasené nápoje. Z tohto odôvodnenia totiž nevyplýva, že by sa členským štátom v tejto súvislosti bránilo uplatňovať odlišné sadzby.

50

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že články 7, 11 a 15 smernice 92/83 a článok 5 smernice 92/84 sa majú vykladať v tom zmysle, že neukladajú povinnosť stanoviť rovnaké sadzby spotrebnej dane pre alkoholické nápoje patriace do kategórie „víno“ v zmysle smernice 92/83 a pre alkoholické nápoje patriace do kategórie „kvasené nápoje okrem vína a piva“ v zmysle tejto smernice.

O druhej otázke

51

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá mení sadzbu spotrebnej dane pre kvasené nápoje okrem vína alebo piva bez stanovenia prechodného režimu, ak takáto zmena nadobudne účinnosť osem dní po uverejnení aktu, ktorý bol jej základom.

52

V osobitných situáciách, v akých to zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vyžadujú, však môže byť zavedenie takého režimu prispôsobeného okolnostiam povinné.

56

Vnútroštátny zákonodarca sa tak môže dopustiť porušenia zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, keď náhle a nepredvídateľne prijme nový zákon, ktorý zrušuje právo, ktoré dovtedy požívali zdaniteľné osoby, pričom im neprizná čas potrebný na prispôsobenie, a to napriek tomu, že to sledovaný cieľ nevyžaduje (rozsudok z 9. júna 2016, Wolfgang und Dr. Wilfried Rey Grundstücksgemeinschaft, C‑332/14 , EU:C:2016:417 , bod 58 ).

57

Zdaniteľné osoby musia mať konkrétne čas prispôsobiť sa, ak im zo zrušenia práva, ktoré dosiaľ požívali, vyplýva povinnosť vykonať značné ekonomické úpravy (rozsudok z 9. júna 2016, Wolfgang und Dr. Wilfried Rey Grundstücksgemeinschaft, C‑332/14 , EU:C:2016:417 , bod 59 ).

58

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na druhú otázku treba odpovedať tak, že zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá mení sadzbu spotrebnej dane pre kvasené nápoje okrem vína alebo piva bez stanovenia prechodného režimu, ak takáto zmena nadobudne účinnosť osem dní po uverejnení aktu, ktorý bol jej základom, a ak z nej nevyplýva, že zdaniteľné osoby musia vykonať značné ekonomické úpravy, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

O trovách

62

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

1.