C-324/19

62019CJ0324

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 4. februára 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná obchodná politika – Antidumpingové clá – Nariadenie (ES) č. 384/96 – Článok 3 ods. 9 – Hrozba značnej ujmy – Faktory – Článok 9 ods. 4 – Nariadenie (ES) č. 926/2009 – Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike – Neplatnosť“

Vo veci C‑324/19,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Finanzgericht Hamburg (Finančný súd Hamburg, Nemecko) z 3. apríla 2019 a doručený Súdnemu dvoru 19. apríla 2019, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

eurocylinder systems AG, v zastúpení: C. Salder a M. Oldiges, Rechtsanwälte,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti nariadenia Rady (ES) č. 926/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 262, 2009, s. 19 , ďalej len „sporné nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou eurocylinder systems AG (ďalej len „eurocylinder“) a Hauptzollamt Hamburg‑Stadt (Hlavný colný úrad Hamburg – mesto, Nemecko) (ďalej len „colný orgán“) vo veci zákonnosti antidumpingového cla, ktoré zaplatila eurocylinder na základe sporného nariadenia za dovoz bezšvíkových rúr z ocele z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“).

Právny rámec

Základné nariadenie

keďže pri uplatňovaní pravidiel je nevyhnutné, s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z dohody GATT, aby [Európska únia] zohľadnil[a], ako sú tieto interpretované [jej hlavnými obchodnými partnermi];

…

(10)

keďže je žiaduce ustanoviť jasné a podrobné usmernenia s ohľadom na faktory, ktoré môžu byť relevantné na určovanie toho, či dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu alebo predstavuje hrozbu spôsobenia ujmy [spôsobenia značnej ujmy – neoficiálny preklad ]; keďže pri preukazovaní toho, že objemové a cenové úrovne príslušných dovozov sú zodpovedné za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie [Únie], je potrebné venovať pozornosť vplyvom ostatných faktorov a predovšetkým prevládajúcim trhovým podmienkam v [Únii]“.

4

Článok 1 základného nariadenia stanovuje:

…

5. Vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné odvetvie [Únie] zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v [Únii]; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom [vyčerpávajúci a jeden ani viaceré z týchto faktorov nemusia byť rozhodujúcim podkladom rozhodnutia – neoficiálny preklad ].

…

7. Iné známe faktory ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu [Únie] sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsoben[ú] týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané [ceny dovážaných výrobkov nepredávaných – neoficiálny preklad ] za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami [Únie] a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia [Únie].

dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dumpingových vývozov do [Únie], pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy;

c)

či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch;

a

d)

zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

„1. Dočasné clá možno uložiť, ak sa konanie začalo v súlade s článkom 5, ak bolo vydané oznámenie v tomto zmysle a zainteresovaným stranám sa poskytli primerané možnosti na predloženie informácií a vznesenie pripomienok v súlade s článkom 5 ods. 10, ak sa uskutočnilo predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a následnej ujme výrobnému odvetviu [Únie] a ak si záujmy [Únie] vyžadujú prijatie opatrení na zabránenie takejto ujmy. Dočasné clá sa uložia najskôr 60 dní od začatia konania, najneskôr však deväť mesiacov od začatia konania.

…

4. Komisia prijme predbežné opatrenia po konzultácii alebo v extrémne naliehavých prípadoch potom, ako informuje členské štáty. V druhom uvedenom prípade sa konzultácie uskutočnia najneskôr 10 dní po upovedomení členských štátov o opatreniach, ktoré prijala Komisia.

…

7. Dočasné clá môžu byť uložené na obdobie šiestich mesiacov a predĺžené o ďalšie tri mesiace alebo môžu byť uložené na obdobie deviatich mesiacov. …“

8

Základné nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 ), ktoré bolo zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 ).

Dočasné nariadenie

11

Komisia 7. apríla 2009 prijala na základe článku 7 základného nariadenia nariadenie (ES) č. 289/2009 zo 7. apríla 2009, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 94, 2009, s. 48 , ďalej len „dočasné nariadenie“).

12

Sadzby dočasného antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele (ďalej len „BRR“) boli v článku 1 ods. 2 dočasného nariadenia stanovené na úrovni 15,6 % pre spoločnosť Hubei Xinyegang Steel Co., Ltd (ďalej len „Hubei“), 15,1 % pre spoločnosť Shandong Luxing Steel Pipe Co., Ltd, 22,3 % pre spoločnosti uvedené v prílohe tohto nariadenia a na úrovni 24,2 % pre všetky ostatné spoločnosti.

Na základe článku 9 základného nariadenia sporné nariadenie vo svojom článku 1 ods. 1 uložilo konečné antidumpingové clo na dovoz určitých BRR s pôvodom v ČĽR a v odseku 2 stanovilo sadzby tohto cla na úrovni 17,7 % pre spoločnosť Shandong Luxing Steel Pipe Co. Ltd, 27,2 % pre ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe tohto nariadenia a na úrovni 39,2 % pre všetky ostatné spoločnosti.

16

Sporné nariadenie vo svojich odôvodneniach 35 až 81 potvrdilo záver uvedený v dočasnom nariadení, podľa ktorého jednak výrobné odvetvie Únie bolo na konci obdobia prešetrovania ohrozené, aj keď mu počas tohto obdobia nevznikla ujma, a jednak, ak by sa neprijali antidumpingové opatrenia, dumpingový dovoz niektorých BRR pochádzajúcich z ČĽR by tomuto výrobnému odvetviu okamžite spôsobil značnú ujmu. Toto nariadenie zohľadnilo údaje týkajúce sa obdobia od júla 2008 do marca 2009 (ďalej len „obdobie po období prešetrovania“).

17

Sporné nariadenie bolo zrušené rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada ( T‑528/09 , EU:T:2014:35 ), v rozsahu, v akom ukladá antidumpingové clo na výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei. Odvolania podané proti tomuto rozsudku boli zamietnuté rozsudkom Súdneho dvora zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel ( C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 ).

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2272

Dňa 28. júna 2018 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2018/928, ktorým sa ukončuje opätovné otvorenie prešetrovania týkajúce sa rozsudkov v spojených veciach C‑186/14 P a C‑193/14 P v súvislosti s nariadením č. 926/2009, a vykonávacím nariadením 2015/2272 ( Ú. v. EÚ L 164, 2018, s. 51 ).

21

V odôvodneniach 7, 36 a 37 tohto vykonávacieho rozhodnutia Komisia v podstate zdôraznila, že cieľom opätovného otvorenia revízneho prešetrovania v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia 2015/2272, nebolo preskúmať platnosť sporného nariadenia vo vzťahu k čínskym vyvážajúcim výrobcom iných ako spoločnosť Hubei, ale určiť, či je potrebné zrušiť vykonávacie nariadenie vo svetle rozsudkov z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada ( T‑528/09 , EU:T:2014:35 ), ako aj zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei, C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 ).

22

Okrem toho v odôvodnení 67 uvedeného rozhodnutia Komisia uviedla, že nie je potrebné zrušiť antidumpingové opatrenia zavedené vykonávacím nariadením 2015/2272 uplatniteľné voči čínskym vyvážajúcim výrobcom iným ako Hubei, a to vzhľadom na negatívne účinky takéhoto zrušenia na výrobné odvetvie Únie.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

26

Rozhodnutím z 12. decembra 2017 colný orgán zamietol žiadosť spoločnosti eurocylinder z dôvodu, že Všeobecný súd zrušil sporné nariadenie len v rozsahu, v akom ukladalo antidumpingové clo na výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei, ktorá bola žalobkyňou vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada ( T‑528/09 , EU:T:2014:35 ).

27

Keďže sťažnosť, ktorú eurocylinder podala proti tomuto rozhodnutiu, colný orgán 23. augusta 2018 zamietol, táto spoločnosť podala žalobu na Finanzgericht Hamburg (Finančný súd Hamburg, Nemecko), pričom namietala neplatnosť sporného nariadenia s účinkom erga omnes .

28

Vnútroštátny súd pripomína, že Všeobecný súd pri zrušení tohto nariadenia v rozsahu, v akom zavádza antidumpingové clo na výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei, vo svojom rozsudku z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada ( T‑528/09 , EU:T:2014:35 ), rozhodol, že uvedené nariadenie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o existenciu hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie v rozpore s článkom 3 ods. 9 a článkom 9 ods. 4 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že takýto dôvod má všeobecný dosah, podľa neho stačí na konštatovanie neplatnosti toho istého nariadenia erga omnes .

31

Na úvod je potrebné pripomenúť, že čiastočné zrušenie sporného nariadenia rozsudkom z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada ( T‑528/09 , EU:T:2014:35 ), vyhláseným v rámci žaloby o neplatnosť podanej spoločnosťou Hubei na základe článku 263 ZFEÚ, nemá vplyv na zákonnosť ostatných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení ukladajúcich antidumpingové clo na iné výrobky, než sú výrobky, ktoré vyrába, vyváža alebo dováža táto spoločnosť. Pokiaľ tieto ustanovenia neboli zrušené alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na začatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti, majú právne účinky vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , body 183 a 184 , ako aj citovanú judikatúru).

32

Je tiež potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry všeobecná zásada, ktorá zaručuje, že každá osoba podliehajúca súdnej právomoci má právo dovolávať sa v rámci opravného prostriedku podaného proti vnútroštátnemu opatreniu, ktoré voči nej smeruje, neplatnosti aktu Únie tvoriaceho základ tohto opatrenia, predpokladá, že táto osoba podliehajúca súdnej právomoci nemala právo podať priamo návrh na zrušenie tohto aktu na súd Únie podľa článku 263 ZFEÚ. Naopak, osoba podliehajúca súdnej právomoci nemôže pred príslušným vnútroštátnym súdom namietať neplatnosť uvedeného aktu, ak je možné dospieť k záveru, že táto osoba by bola bez akýchkoľvek pochybností oprávnená domáhať sa zrušenia toho istého aktu pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 29 a citovanú judikatúru).

O prejudiciálnej otázke

36

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je sporné nariadenie v rozsahu, v akom zavádza konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých BRR s pôvodom v ČĽR, platné vzhľadom na ustanovenia článku 9 ods. 4 v spojení s článkom 3 ods. 9 základného nariadenia.

37

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne vo veciach obchodných ochranných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmavať (rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 47 a citovaná judikatúra).

38

41

Inštitúcie Únie sú teda za určitých okolností oprávnené zohľadniť údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania. Takéto oprávnenie je odôvodnené o to viac v rámci prešetrovaní, ktorých predmetom nie je konštatovanie ujmy, ale určenie hrozby ujmy, ktorá už z hľadiska svojej povahy predstavuje analýzu budúcnosti. Tieto údaje tak môžu byť použité na potvrdenie alebo vyvrátenie predpokladov uvedených v nariadení Komisie, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo, a v prípade potvrdenia tak môžu umožniť zavedenie konečného antidumpingového cla. Skutočnosť, že inštitúcie Únie použili údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, však nemôže uniknúť preskúmaniu súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 , body 71 až 73 ).

42

Napokon záver Rady týkajúci sa stavu výrobného odvetvia Únie, vypracovaný v rámci analýzy značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, zostáva v zásade relevantný aj v rámci analýzy hrozby značnej ujmy pre toto výrobné odvetvie v zmysle článku 3 ods. 9 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 , bod 31 ).

43

Platnosť sporného nariadenia je potrebné posúdiť vzhľadom na ustanovenia článku 9 ods. 4 v spojení s článkom 3 ods. 9 základného nariadenia.

Pokiaľ ide konkrétne o tento posledný faktor, Komisia v odôvodnení 87 dočasného nariadenia zdôraznila, že hoci antidumpingové opatrenia boli uložené v roku 2006 s cieľom vyrovnať vplyv poškodzujúceho dumpingu spôsobeného dovozom z viacerých krajín, výrobné odvetvie Únie nemohlo v plnom rozsahu využiť výnimočnú expanziu trhu, ku ktorej došlo v období analýzy, keďže podiely na trhu, ktoré predtým pripadali na dovoz, ktorý bol predmetom opatrení, boli nahradené čínskym dovozom. Komisia spresnila, že tento vývoj obmedzil úplné zotavenie výrobného odvetvia Únie, ako aj jeho ochotu investovať a rozširovať výrobnú kapacitu, aby sa prispôsobilo expanzii na trhu.

47

Rada v odôvodneniach 47 až 49 sporného nariadenia potvrdila posúdenie Komisie týkajúce sa ohrozenia výrobného odvetvia Únie na konci obdobia prešetrovania. Na tento účel okrem iného uviedla, že hoci ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania nebola značná, vzhľadom na dôležitý podiel dumpingového dovozu na trhu Únie bolo výrobné odvetvie Únie vystavené poškodzujúcim vplyvom takéhoto dovozu, pričom jeho podiel na trhu klesol počas posudzovaného obdobia o päť percentuálnych bodov.

48

Je pritom potrebné uviesť, že posúdenie Rady, podľa ktorého výrobné odvetvie Únie sa ešte stále úplne nezotavilo z dumpingových praktík predchádzajúcich roku 2006, nie je podložené žiadnym konkrétnym dôkazom a v žiadnom prípade ho nemožno vyvodiť z ukazovateľov a hospodárskych faktorov uvedených v bode 45 tohto rozsudku, ktoré naopak ako celok preukazujú pozitívny vývoj situácie výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

52

Za týchto podmienok sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď potvrdila záver Komisie, podľa ktorého bolo výrobné odvetvie Únie na konci obdobia prešetrovania ohrozené, keďže takýto záver nie je v prejednávanej veci podložený relevantnými údajmi.

O existencii hrozby značnej ujmy na konci obdobia prešetrovania

53

Na to, aby Rada dospela k záveru o existencii hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie na konci obdobia prešetrovania, v odôvodneniach 66 až 74 sporného nariadenia preskúmala vývoj objemu dumpingového dovozu, dostupnosť voľnej kapacity vývozcov, ceny dovozu z ČĽR a úroveň zásob, pričom v podstate vychádzala zo štyroch faktorov uvedených v článku 3 ods. 9 druhom pododseku základného nariadenia.

54

Nepochybne, v odôvodnení 68 sporného nariadenia Rada zdôraznila, že „ako sa tiež uvádza v odôvodnení 52, bez ohľadu na jeho pokles v absolútnom objeme čínsky dovoz príslušného výrobku mierne zvýšil počas obdobia po [období prešetrovania] svoj podiel na trhu“. Toto „mierne zvýšenie“, ktoré zodpovedalo iba 0,7 % podielu na trhu tohto dovozu, však samo osebe neumožňuje dospieť k záveru, že existovalo významné tempo rastu dumpingových dovozov na trh Únie, ktoré naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dovozov. Okrem toho, ako uviedla Rada v odôvodnení 53 sporného nariadenia, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu medzi obdobím prešetrovania a obdobím po období prešetrovania klesol len o 0,1 %, pričom v prípade prvého uvedeného obdobia dosahoval úroveň 63,6 %, z ktorej v druhom období klesol na úroveň 63,5 %.

58

V tejto súvislosti je vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora citovanú v bode 41 tohto rozsudku potrebné zdôrazniť význam údajov z obdobia po období prešetrovania v rámci analýzy budúceho vývoja existencie hrozby ujmy, keďže tieto údaje možno použiť na potvrdenie alebo vyvrátenie predpokladov uvedených v dočasnom nariadení.

59

V prejednávanej veci však uvedené údaje pripomenuté v bodoch 56 a 57 tohto rozsudku nepotvrdzujú existenciu významného nárastu dumpingového dovozu na trh Únie, ktorá by svedčila o pravdepodobnosti významného nárastu dovozu v zmysle článku 3 ods. 9 druhého pododseku písm. a) základného nariadenia.

60

63

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že analýza uskutočnená sporným nariadením týkajúca sa pravdepodobnosti zamerania vývozu z ČĽR na trh Únie je neúplná z dvoch hľadísk. Táto analýza jednak nezohľadnila niektoré skutočnosti, ktoré boli pritom relevantné na účely vysvetlenia nárastu dovozu z ČĽR do Únie. Sporné nariadenie konkrétne nepoukazuje na okolnosť uvedenú v odôvodnení 130 dočasného nariadenia, že existuje „jasná časová zhoda medzi rapídnym zvýšením podielu čínskych výrobkov na trhu a zodpovedajúcim výrazným zhoršením podielov na trhu dovozu z Ruska a Ukrajiny, ktorý bol ich najbližším konkurentom, pokiaľ ide o ceny“, hoci táto okolnosť bola relevantná na účely aspoň čiastočného vysvetlenia zvýšenia percenta posudzovaného čínskeho vývozu do Únie počas posudzovaného obdobia. Okrem toho sporné nariadenie nezohľadnilo schopnosť ostatných identifikovaných vývozných trhov absorbovať dodatočné vývozy. Ako pritom vyplýva z údajov uvedených v bode 61 tohto rozsudku, vývoj vývozov na tieto trhy počas toho istého obdobia zaznamenal zvýšenie.

64

Za týchto podmienok skutkové okolnosti prejednávanej veci neumožňujú dospieť k záveru, že bol splnený faktor uvedený v článku 3 ods. 9 druhom pododseku písm. b) základného nariadenia.

65

Pokiaľ ide v treťom rade o cenu dovozov s pôvodom v ČĽR, je potrebné pripomenúť, že faktorom stanoveným v článku 3 ods. 9 druhom pododseku písm. c) základného nariadenia je to, „či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch“.

69

V každom prípade aj za predpokladu, že by sa mohla preukázať takáto paralelnosť v pohyboch cien, pričom zvýšenie cien príslušného výrobku za obdobie po období prešetrovania by bolo možné vysvetliť zvýšením cien surovín, tieto okolnosti nemôžu podoprieť závery Komisie uvedené v odôvodnení 123 dočasného nariadenia, ktoré Rada potvrdila v odôvodnení 73 sporného nariadenia, pokiaľ ide o existenciu negatívneho účinku „veľmi nízkych“ cien dovozu s pôvodom v ČĽR na celkové objemy a ceny výrobného odvetvia Únie.

70

Pokiaľ totiž ide jednak o vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie, faktorom uvedeným v článku 3 ods. 9 druhom pododseku písm. c) základného nariadenia je to, či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo „významnej miere“ spôsobili zníženie cien bežných v Únii alebo by vo „významnej miere… zabránili rastu cien“. Takýto záver však nie je potvrdený údajmi z obdobia po období prešetrovania, ako sú uvedené v bodoch 56 a 57 tohto rozsudku. Okrem toho, pokiaľ ide o negatívny vplyv „veľmi nízkych“ cien na objem výrobného odvetvia Únie, je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 53 sporného nariadenia, podiel tohto výrobného odvetvia na trhu počas obdobia po období prešetrovania klesol len o 0,1 %.

71

Zo skutkových okolností prejednávanej veci teda nevyplýva, že faktor uvedený v článku 3 ods. 9 druhom pododseku písm. c) základného nariadenia možno považovať za splnený.

75

Komisia v prvom rade tvrdí, že výklad článku 3 ods. 9 základného nariadenia v súlade s antidumpingovou dohodou Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podľa nej umožňuje dospieť k záveru, že normotvorca Únie ponechal orgánu poverenému antidumpingovým prešetrovaním slobodu výberu faktora alebo faktorov uvedených v tomto ustanovení, aby odôvodnil svoj záver týkajúci sa existencie hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie, a to pod jedinou podmienkou, že takýto záver sa musí zakladať „na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti“. Komisia dodáva, že existenciu hrozby ujmy je potrebné preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti a nielen na štyri faktory uvedené v článku 3 ods. 9 základného nariadenia. Konkrétne poznamenáva, že hoci je pravda, že faktor týkajúci sa poklesu dopytu na trhu Únie, ako bol preskúmaný v odôvodneniach 91 až 111 a 126 dočasného nariadenia, nie je výslovne uvedený v tomto ustanovení, tento faktor je stále relevantný na účely preukázania existencie hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

76

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že touto argumentáciou sa Komisia v skutočnosti snaží spochybniť posúdenia, ktoré Všeobecný súd vykonal v rozsudku z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada ( T‑528/09 , EU:T:2014:35 ), hoci tento rozsudok, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel ( C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 ), nadobudol právoplatnosť, pričom Komisia mala možnosť napadnúť ho odvolaním, čo nespravila. Táto inštitúcia teda nemôže použiť pripomienky, ktoré predložila v rámci prejudiciálneho konania o posúdení platnosti, aby nepriamo napadla tento rozsudok Všeobecného súdu. Preto nie je potrebné skúmať tieto tvrdenia Komisie z vecného hľadiska.

80

Z toho vyplýva, že prijatie vykonávacieho nariadenia 2015/2272 ani prijatie vykonávacieho rozhodnutia 2018/928, ku ktorým došlo po prijatí sporného nariadenia, nemôžu mať vplyv na jeho platnosť.

81

Okrem toho ani z tohto vykonávacieho nariadenia, ani z tohto vykonávacieho rozhodnutia nemožno vyvodiť, že ku dňu prijatia sporného nariadenia existovala hrozba značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

82

V dôsledku toho, keďže ako vyplýva z bodov 45 až 73 tohto rozsudku, Rada pri prijatí sporného nariadenia porušila ustanovenia článku 3 ods. 9 v spojení s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, je potrebné konštatovať, že sporné nariadenie je neplatné.

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.