C-383/19

62019CJ0383

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 29. apríla 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel – Smernica 2009/103/ES – Článok 3 prvý odsek – Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu – Rozsah – Územný samosprávny celok, ktorý nadobudol vozidlo súdnou cestou – Registrované vozidlo, ktoré sa nachádza na súkromnom pozemku a je určené na zošrotovanie“

Vo veci C‑383/19,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy w Ostrowie Wielkopolskim (Okresný súd Ostrów Wielkopolski, Poľsko) z 12. februára 2019 a doručený Súdnemu dvoru 15. mája 2019, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Ubezpieczeniowy Fundusz Gwarancyjny, v zastúpení: M. Piwińska, radca prawny,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti ( Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Powiat Ostrowski (okres Ostrów, Poľsko) (ďalej len „okres“) a Ubezpieczeniowy Fundusz Gwarancyjny (Záručný fond poisťovateľov, Poľsko) (ďalej len „záručný fond“) a ktorý sa týka prípadnej povinnosti okresu uzavrieť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na vozidlo, ktoré okres nadobudol na základe súdneho rozhodnutia a určil na zošrotovanie.

(2)

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (poistenie motorového vozidla) je osobitne dôležité pre občanov Európy, či sú držiteľmi poistenia alebo poškodenými pri nehode. Je takisto dôležité pre poisťovacie spoločnosti, keďže tvorí dôležitú časť obchodu s neživotným poistením v Spoločenstve. Poistenie motorových vozidiel taktiež vplýva na voľný pohyb osôb a vozidiel. …“

4

Článok 1 smernice 2009/103 uvádza tieto definície:

„Na účely tejto smernice:

1.

…“

5

Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Povinnosť poistiť motorové vozidlo“, vo svojom prvom odseku stanovuje:

„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.“

6

Podľa článku 4 uvedenej smernice, ktorý sa týka „Kontroly poistenia“:

2. Každý členský štát môže konať odchylne od ustanovení článku 3, pokiaľ ide o typy vozidiel alebo určité vozidlá, ktoré majú osobitnú tabuľku; zoznam takýchto typov alebo takýchto vozidiel zostaví príslušný štát a oznámi ho ostatným členským štátom a Komisii.

V tomto prípade členské štáty zabezpečia, že s vozidlami, ako je to uvedené v prvom pododseku, sa zaobchádza rovnako ako s vozidlami, pre ktoré poistná povinnosť stanovená v článku 3 nebola splnená.

…“

8

Článok 10 tejto smernice, nazvaný „Orgán poverený náhradou škody“, v odseku 1 prvom pododseku spresňuje:

„Každý členský štát zriadi alebo poverí orgán, ktorého úlohou bude zabezpečiť náhradu škody najmenej do výšky povinného poistenia za škodu na majetku alebo ujmy na zdraví spôsobené neidentifikovaným vozidlom alebo vozidlom, ktoré nemalo splnené povinné poistenie stanovené v článku 3.“

11

Článok 31 ods. 3 tohto zákona stanovuje:

„V prípade prechodu alebo prevodu vlastníctva k evidovanému vozidlu, ktorého držiteľ aj napriek tomu, že mal takúto povinnosť [stanovenú týmto zákonom], neuzavrel zmluvu o poistení občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, držiteľ, na ktorého prešlo, resp. na ktorého bolo prevedené vlastníctvo vozidla, je povinný uzavrieť zmluvu o poistení občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel ku dňu prechodu alebo prevodu vlastníctva motorového vozidla a najneskôr do doby uvedenia motorového vozidla do prevádzky. …“

12

Článok 33 uvedeného zákona spresňuje, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu držiteľov motorového vozidla zaniká najmä v okamihu výmazu motorového vozidla z evidencie alebo odovzdaním nekompletného vozidla podniku zaoberajúcemu sa demontážou alebo recykláciou vozidiel na základe osvedčenia o prijatí nekompletného vozidla, ktoré uvádza ustawa o recyklingu pojazdów wycofanych z eksploatacji (zákon z 20. januára 2005 o recyklácii vozidiel vyradených z prevádzky), (Dz. U. z roku 2018, položka 578), alebo na základe rovnocenného dokumentu vydaného v inom členskom štáte.

13

Rozhodnutím zo 16. januára 2018 Sąd Rejonowy w Ostrowie Wielkopolskim (Okresný súd Ostrów Wielkopolski, Poľsko) nariadil, aby vozidlo evidované v Poľsku bolo v súlade s postupom stanoveným v článku 130a ods. 10 zákona o cestnej premávke zaistené v prospech okresu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7. februára 2018, keď sa okres stal jeho vlastníkom.

16

Okres požiadal o doručenie uvedeného rozhodnutia, o potvrdenie jeho právoplatnosti a o vyznačenie doložky vykonateľnosti. Týmto žiadostiam sa vyhovelo 20. apríla 2018. Keďže uvedený deň bol piatok, okres poistil vozidlo, počnúc nasledujúcim pracovným dňom, teda od pondelka 23. apríla 2018.

17

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že predmetné vozidlo bolo 2. mája 2018 preskúmané znalcom. Toto znalecké preskúmanie preukázalo, že vozidlo nebolo možné naštartovať, že bolo v zlom technickom stave, išlo o vrak a že malo trhovú hodnotu 400 poľských zlotých (PLN) (približne 89 eur).

18

Záručný fond navrhuje túto žalobu zamietnuť, keďže technický stav vozidla je podľa neho irelevantný vzhľadom na povinnosť držiteľov motorových vozidiel uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou týchto vozidiel.

22

Vnútroštátny súd uvádza, že vozidlá, vo vzťahu ku ktorým bolo vydané rozhodnutie o zaistení, sú podrobené technickému preskúmaniu znalcom a že vozidlo, o ktorom sa konštatuje, že už nie je spôsobilé na prevádzku, sa prostredníctvom dodacieho listu doručí na vrakovisko na účely jeho likvidácie, pričom vrakovisko vystaví osvedčenie o rozobratí, ktoré predstavuje základ pre výmaz vozidla z evidencie.

23

Vnútroštátny súd spresňuje, že povinnosť poistenia stanovená v článku 23 ods. 1 zákona o povinnom poistení sa uplatňuje bez ohľadu na to, či dotknuté vozidlo je spôsobilé na jazdu alebo či je určené na zošrotovanie z dôvodu jeho technického stavu, ktorý bráni tomu, aby sa používalo ako dopravný prostriedok, a že rovnako aj povinnosť poistenia stanovená v článku 31 ods. 3 tohto zákona v prípade prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva k registrovanému vozidlu, ktorého pôvodný držiteľ napriek jeho povinnosti v tomto zmysle neuzavrel takúto zmluvu, ako je to vo veci, ktorá mu bola predložená, sa uplatňuje bez ohľadu na to, či predmetné vozidlo možno používať ako dopravný prostriedok, a dokonca aj vtedy, ak nový majiteľ dá toto vozidlo zošrotovať.

24

27

Za týchto okolností Sąd Rejonowy w Ostrowie Wielkopolskim (Okresný súd Ostrów Wielkopolski) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 3 smernice [2009/103] vykladať v tom zmysle, že povinnosť uzatvoriť zmluvu o poistení občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel existuje aj vtedy, ak územný samosprávny celok, konkrétne okres, nadobudol na základe súdneho rozhodnutia vlastníctvo k vozidlu, ktoré nie je spôsobilé na prevádzku, nachádza sa na súkromnom pozemku, a to na stráženom parkovisku mimo verejných komunikácií, a na základe rozhodnutia jeho vlastníka je určené na zošrotovanie?

2.

Alebo sa má vykladať tak, že za takých okolnosti nie je územný samosprávny celok ako vlastník vozidla povinný poistiť toto vozidlo, a to bez ohľadu na zodpovednosť [záručného] fondu vo vzťahu k poškodeným tretím osobám?“

30

Z toho vyplýva, že k otázkam týkajúcim sa práva Únie sa viaže prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudky z 15. januára 2013, Križan a i., C‑416/10 , EU:C:2013:8 , bod 54 ako aj citovaná judikatúra, a z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín), C‑510/19 , EU:C:2020:953 , bod 26 ].

31

V prejednávanej veci sa položené otázky výslovne týkajú výkladu článku 3 smernice 2009/103, keďže vnútroštátny súd sa v podstate pýta na rozsah povinnosti uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, tak ako je stanovená v tomto článku.

32

Navyše je zrejmé, že na prejednávanú vec sa nevzťahuje ani jedna z troch hypotéz uvádzaných judikatúrou pripomenutou v bode 30 tohto rozsudku, keďže žiadne z tvrdení uvedených záručným fondom navyše nemôže preukázať, že jedna z nich je splnená, a teda vyvrátiť domnienku relevantnosti, ktorá sa vzťahuje na otázky týkajúce sa práva Únie.

Na úvod treba na jednej strane uviesť, že svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora na rozsah povinnosti poistenia stanovenej v článku 3 prvom odseku smernice 2009/103. Smernica 2009/103, ako vyplýva z jej odôvodnenia 1, kodifikovala skoršie smernice týkajúce sa aproximácie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti bez toho, aby ich podstatne zmenila. Judikatúru týkajúcu sa týchto skorších smerníc možno teda prebrať na výklad rovnocenných ustanovení smernice 2009/103.

36

Na druhej strane článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 stanovuje, že každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 tejto smernice všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.

37

Hoci však článok 5 smernice 2009/103 stanovuje, že každý členský štát sa môže za podmienok, ktoré tento článok spresňuje, odchýliť od ustanovení článku 3 tejto smernice, pokiaľ ide podľa odseku 1 uvedeného článku 5 o určité fyzické alebo právnické osoby, verejnoprávne alebo súkromnoprávne, alebo podľa odseku 2 toho istého článku 5, pokiaľ ide o určité typy vozidiel alebo určité vozidlá s osobitnou poznávacou značkou, zdá sa, že Poľská republika túto možnosť nevyužila, pokiaľ ide o vozidlá nadobudnuté územnými samosprávnymi celkami na základe súdneho rozhodnutia, ako je to v spore vo veci samej. V dôsledku toho skutočnosť, že toto vozidlo získal územný samosprávny celok na základe súdneho rozhodnutia, je v prejednávanej veci irelevantná na účel uplatniteľnosti uvedeného článku 3 prvého odseku v rámci tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

41

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „vozidlo“ je definovaný v článku 1 bode 1 smernice 2009/103 ako „akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach, a akékoľvek prípojné vozidlo, pripojené alebo nepripojené“.

42

Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, táto definícia je nezávislá od spôsobu, akým sa predmetné vozidlo používa alebo sa môže používať (rozsudok zo 4. septembra 2018, Juliana, C‑80/17 , EU:C:2018:661 , bod 38 a citovaná judikatúra).

43

Súdny dvor už tiež konštatoval, že takáto definícia svedčí v prospech objektívneho chápania pojmu „vozidla“, ktoré je nezávislé od úmyslu majiteľa vozidla alebo inej osoby účinne ho využívať (rozsudok zo 4. septembra 2018, Juliana, C‑80/17 , EU:C:2018:661 , bod 39 ).

Súdny dvor z vyššie uvedeného vyvodil záver, že vozidlo, ktoré je evidované, a nebolo teda riadne stiahnuté z prevádzky, a ktoré je spôsobilé byť uvedené do prevádzky, zodpovedá v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2009/103 pojmu „vozidlo“, a v dôsledku toho sa naň neprestane vzťahovať povinnosť poistenia uvedená v článku 3 ods. 1 tejto smernice z jediného dôvodu, že jeho majiteľ ho už nemá v úmysle riadiť, a odstaví ho na súkromnom pozemku (rozsudok zo 4. septembra 2018, Juliana, C‑80/17 , EU:C:2018:661 , bod 42 ). V dôsledku toho je uzavretie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa článku 3 prvého odseku uvedenej smernice povinné, pokiaľ je dotknuté vozidlo stále evidované v členskom štáte a je spôsobilé byť uvedené do prevádzky, ale je výlučne na základe rozhodnutia jeho majiteľa, ktorý ho už nemá v úmysle riadiť, odstavené na súkromnom pozemku (rozsudok zo 4. septembra 2018, Juliana, C‑80/17 , EU:C:2018:661 , bod 52 ).

47

To isté musí v zásade platiť aj pre vozidlo, ktoré je registrované v členskom štáte, ktoré sa nachádza na súkromnom pozemku a ktoré je určené na zošrotovanie z dôvodu rozhodnutia jeho majiteľa, aj keď toto vozidlo nie je v danom čase spôsobilé prevádzky z dôvodu svojho technického stavu.

48

V prvom rade, ako bolo pripomenuté v bode 43 tohto rozsudku, pojem „vozidlo“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2009/103 je objektívny pojem. Technický stav vozidla a v dôsledku toho jeho spôsobilosť na prevádzku sa môže meniť v priebehu času a jeho prípadné uvedenie do riadneho stavu závisí prinajmenšom do veľkej miery od subjektívnych faktorov, akými sú najmä vôľa jeho majiteľa alebo držiteľa vykonať alebo dať vykonať opravy, ktoré sú potrebné, a disponibilita rozpočtu potrebného na tento účel. V dôsledku toho, ak by samotná skutočnosť, že vozidlo by bolo v danom okamihu nespôsobilé na prevádzku, spôsobovala, že by toto vozidlo bolo zbavené jeho kvalifikácie vozidla v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2009/103, a stačila by tak na to, aby sa naň nevzťahovala povinnosť poistenia stanovená v článku 3 prvom odseku tejto smernice, objektívna povaha pojmu „vozidlo“ by bola spochybnená.

52

Okrem toho ponechať kvalifikáciu „vozidla“ v zmysle tohto ustanovenia a v dôsledku toho rozsah povinnosti poistenia stanovenej v článku 3 prvom odseku smernice 2009/103 závislú od takýchto subjektívnych faktorov, by narušilo aj predvídateľnosť, stabilitu a kontinuitu tejto povinnosti, ktorej dodržiavanie je však nevyhnutné na zabezpečenie právnej istoty, ako to v podstate vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku.

53

V druhom rade, hoci článok 10 ods. 1 smernice 2009/103 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť orgán, ktorého úlohou bude zabezpečiť náhradu škody najmenej do výšky povinného poistenia stanoveného právom Únie za škodu na majetku alebo ujmy na zdraví spôsobené vozidlom, ktoré nemalo splnené povinné poistenie stanovené v článku 3 tejto smernice, intervencia takéhoto orgánu tak bola chápaná ako posledná možnosť, ktorá prichádza do úvahy iba v prípadoch upravených týmto ustanovením, a nemožno ju považovať za uplatnenie systému záruky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel mimo uvedených prípadov (rozsudok zo 4. septembra 2018, Juliana, C‑80/17 , EU:C:2018:661 , bod 45 a citovaná judikatúra).

54

Rozsah povinnej intervencie orgánu povereného náhradou škody uvedeného v tomto článku 10 ods. 1 je totiž, pokiaľ ide o škodu spôsobenú identifikovaným vozidlom rovnaký ako rozsah všeobecnej povinnosti poistenia uvedenej v článku 3 prvom odseku smernice 2009/103, takže povinná intervencia tohto orgánu za takejto situácie sa nemôže vzťahovať na prípady, v ktorých sa na vozidlo, ktoré je účastníkom nehody, nevzťahovala povinnosť poistenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2018, Juliana, C‑80/17 , EU:C:2018:661 , bod 46 ).

V treťom rade výklad uvedený v bode 47 tohto rozsudku tiež umožňuje čo najlepšie zabezpečiť dodržanie cieľa spočívajúceho v zabezpečení voľného pohybu tak vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na území Únie, ako aj osôb, ktoré sa nachádzajú na ich palube, ktorý sa tiež nachádza medzi cieľmi sledovanými právnou úpravou Únie v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako to vyplýva aj z odôvodnenia 2 smernice 2009/103. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, len tým, že sa zaručí vysoká úroveň ochrany prípadných poškodených účastníkov dopravných nehôd spôsobených motorovými vozidlami, je možné od členských štátov podľa článku 4 smernice 2009/103 požadovať, aby upustili od vykonávania systematických kontrol poistenia zodpovednosti za škodu vozidiel, ktoré vstupujú na ich územie z iných členských štátov, čo je nevyhnutné na zabezpečenie voľného pohybu.

58

Po štvrté je však potrebné konštatovať, že hoci registrácia vozidla v zásade potvrdzuje jeho spôsobilosť na prevádzku a tým na používanie ako dopravného prostriedku, nemožno vylúčiť, že registrované vozidlo by bolo objektívnym spôsobom definitívne nespôsobilé na prevádzku z dôvodu svojho zlého technického stavu. Za takej okolnosti však na to, aby boli dodržané úvahy uvedené v bodoch 48 až 52 tohto rozsudku, musí byť konštatovanie tejto definitívnej nespôsobilosti na prevádzku a v dôsledku toho aj konštatovanie straty jeho kvalifikácie „vozidla“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2009/103 vykonané objektívnym spôsobom. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 46 tohto rozsudku je teda na to, aby bolo takéto vozidlo vylúčené z povinnosti poistenia stanovenej v článku 3 prvom odseku smernice 2009/103, nevyhnutné, aby bolo v súlade s uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou oficiálne vyradené z prevádzky.

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že hoci bolo vozidlo, o ktoré ide vo veci samej, počas sporného obdobia odstavené na stráženom parkovisku a nebolo spôsobilé na prevádzku z dôvodu svojho zlého technického stavu, bolo napriek tomu stále zaregistrované v členskom štáte, v ktorom sa teda obvykle nachádzalo v zmysle článku 1 bodu 4 písm. a) smernice 2009/103, a počas tohto obdobia nikdy nebolo riadne vyradené z prevádzky v súlade s uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou. V dôsledku toho s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa zdá, že počas celého uvedeného obdobia sa na toto vozidlo naďalej vzťahuje povinnosť poistenia uvedená v článku 3 prvom odseku smernice 2009/103, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa nachádzalo na súkromnom pozemku, že nebolo spôsobilé na prevádzku z dôvodu svojho technického stavu a že okres mal v úmysle dať uvedené vozidlo zošrotovať.

62

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že uzavretie poistnej zmluvy o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je povinné, ak je dotknuté vozidlo registrované v členskom štáte, pokiaľ toto vozidlo nebolo riadne vyradené z prevádzky v súlade s uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou.

O trovách

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.