C-404/19

62019CJ0404

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 17. decembra 2020 ( *1 )

„Odvolanie – Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/2014 – Trovy vylúčené z financovania Európskou úniou – Výdavky vynaložené Francúzskou republikou – Paušálna oprava vo výške 100 % – Proporcionalita – Usmernenia Európskej komisie pre výpočet finančných opráv v rámci postupov overenia súladu a rozpočtového schválenia účtovných závierok“

Vo veci C‑404/19 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané 23. mája 2019,

v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, sudcovia N. Piçarra, D. Šváby (spravodajca), S. Rodin a K. Jürimäe,

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

tajomník: V. Giacobbo, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. februára 2020,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. septembra 2020,

vyhlásil tento

Článok 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 1 ), obsahoval v bode c) túto definíciu:

„2. Celková plocha poľnohospodárskej parcely sa môže vziať do úvahy za predpokladu, že je plne využívaná v súlade so zvykovými normami členského štátu alebo príslušného regiónu. V iných prípadoch sa berie do úvahy skutočne využívaná plocha.

Pokiaľ ide o regióny, kde určité prvky polí, najmä živé ploty, priekopy a steny, sú tradične súčasťou osvedčeného poľnohospodárskeho postupu pestovania plodín alebo využívania pôdy, členské štáty môžu rozhodnúť, že príslušná plocha sa má považovať za súčasť plne využívanej plochy pod podmienkou, že nepresahuje celkovú šírku, ktorú stanoví členský štát. Táto šírka musí zodpovedať tradičnej šírke v príslušnom regióne a nesmie presahovať 2 metre.

Pokiaľ však členské štáty pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia oznámili v súlade s článkom 30 ods. 2 tretím pododsekom nariadenia [Komisie] (ES) č. 796/2004 [z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov ( Ú. v. EÚ L 141, 2004, s. 18 ; Mim. vyd. 03/044, s. 243)] Komisii šírku väčšiu ako 2 metre, táto šírka sa môže naďalej uplatňovať.

…

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 ods. 2 nariadenia [Rady] (ES) č. 73/2009 [z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 ( Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16 )], sa poľnohospodárska parcela, na ktorej sa nachádzajú stromy, považuje za oprávnenú plochu na účely schém pomoci na plochu pod podmienkou, že poľnohospodárske činnosti alebo prípadne predpokladaná výroba sa môžu vykonávať podobným spôsobom ako na parcelách bez stromov v tej istej oblasti.“

„1. V prípade, ak Komisia zistí, že výdavky spadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 a článku 5 neboli vynaložené v súlade s právom Únie, a v prípade EPFRV neboli vynaložené v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom uvedeným v článku 85 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1303/2013 [zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 )], Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa určia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

2. Komisia posúdi sumy, ktoré sa majú vylúčiť, na základe závažnosti zistenej nezlučiteľnosti. Komisia náležite zohľadní charakter porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú Únii. Vylúčenie stanoví na základe identifikácie súm, ktoré neboli oprávnene vynaložené, a v prípade, že tieto sumy nie je možné identifikovať vynaložením primeraného úsilia, môže uplatniť extrapolované alebo paušálne korekcie. Paušálne korekcie sa uplatňujú len vtedy, ak vzhľadom na povahu prípadu alebo z dôvodu, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie, nie je možné pri primeranom úsilí presnejšie určiť finančnú škodu spôsobenú Únii.“

zistilo sa, že chýba uplatňovanie kontrolného systému zo strany členského štátu alebo má vážne nedostatky, a existujú dôkazy o rozsiahlych nezrovnalostiach a nedbanlivosti pri riešení neoprávnených alebo podvodných praktík, alebo

…“

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 908/2014

6

Článok 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59 ), stanovuje:

„Ak Komisia v dôsledku vyšetrovania dospeje k záveru, že výdavky nevznikli v súlade s pravidlami Únie, oznámi dotknutému členskému štátu svoje zistenia, pričom špecifikuje nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie spĺňania predpisov v budúcnosti a uvedie predbežnú mieru finančnej opravy, ktorú v danej etape postupu považuje za zodpovedajúcu svojim zisteniam. V uvedenom oznámení takisto určí dátum uskutočnenia bilaterálneho stretnutia do štyroch mesiacov od uplynutia lehoty, ktorú má členský štát na poskytnutie odpovede. V oznámení sa odvolá na tento článok.

Ak sa členský štát domnieva, že bilaterálne stretnutie nie je potrebné, vo svojej odpovedi na uvedené oznámenie informuje Komisiu o tejto skutočnosti.“

Usmernenia z roku 2015

7

Oznámenie Komisie z 8. júna 2015 s názvom „Usmernenia pre výpočet finančných opráv v rámci postupov overenia súladu a rozpočtového schválenia účtovných závierok“ [C(2015) 3675 final, ďalej len „usmernenia z roku 2015“], obsahuje kapitolu 3 s názvom „Paušálne finančné opravy v súvislosti s nedostatkami v systémoch riadenia a kontroly týkajúcimi sa zákonnosti a správnosti výdavkov“. Táto kapitola zahŕňa body 3.1 až 3.5 usmernení z roku 2015. Bod 3.2. týchto usmernení s názvom „Výška paušálnej opravy“ uvádza:

„…

Podľa článku 12 ods. 7 nariadenia [č. 907/2014] útvary Komisie osobitne zohľadnia ‚tie okolnosti, ktoré dokazujú vyššiu závažnosť nedostatkov s väčším rizikom finančnej straty pre rozpočet Únie‘, a teda odôvodňujú vyššiu úroveň paušálnej sadzby:

8

Všeobecný súd opísal okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 1 až 37 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto rozsudku ich možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

9

Od 24. do 28. novembra 2014 uskutočnila Európska komisia vo Francúzku vyšetrovanie, ktoré sa týkalo odvetvia pomoci na plochu prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), žiadanej za roky podávania žiadostí 2013 a 2014.

10

Listom z 25. februára 2015 Komisia jednak oznámila Francúzskej republike výsledky tohto vyšetrovania podľa článku 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 a jednak požiadala tento členský štát, aby jej poskytol doplňujúce informácie.

14

V období od 30. novembra do 4. decembra 2015 uskutočnili útvary Komisie vo Francúzsku doplňujúce vyšetrovanie s cieľom overiť francúzskymi orgánmi navrhované vyčíslenie finančnej ujmy, ktorú utrpel Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) v dôsledku viacerých nezrovnalostí.

15

Listami z 15. decembra 2015, 23. decembra 2015 a 12. januára 2016 tieto orgány zaslali Komisii doplňujúce informácie týkajúce sa vyčíslenia uvedenej finančnej ujmy.

16

V odpovedi na list Komisie z 25. januára 2016 uvedené orgány listami z 27. januára, 12. februára, 22. februára a 26. februára 2016 oznámili Komisii v tejto súvislosti ďalšie doplňujúce informácie.

20

V tejto súvislosti bolo francúzskym orgánom vytknuté najmä to, že považovali za krajinné prvky, a teda za spôsobilé na poskytnutie pomoci, plochy, ktoré sú prevažne zalesnené a s veľmi malým množstvom trávnatých porastov alebo neprístupné zvieratám, deklarované ako „vresoviská vhodné na spásanie“, hoci tieto plochy nespĺňali podmienky stanovené francúzskou právnou úpravou ani právnou úpravou Únie, keďže sa na ne nevzťahovala pôsobnosť článku 34 ods. 3 nariadenia č. 1122/2009, ani pôsobnosť pojmu „trvalý pasienok“, uvedeného v článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009.

21

Tretí nedostatok sa týkal nesúladu metódy používanej francúzskymi orgánmi na výpočet platieb a sankcií za roky podávania žiadostí 2013 a 2014, ako aj chýbajúceho spätného vymáhania.

22

Štvrtý nedostatok sa týkal určitých problémov spojených s dvomi departementmi, ktoré tvoria územnosprávnu jednotku Korzika (Francúzsko), a to Horná Korzika (Haute‑Corse) a Južná Korzika (Corse‑du‑Sud). Komisia sa domnievala, že prvé tri zistené nedostatky sa vzťahovali na obidva tieto departementy. Pokiaľ ide o departement Horná Korzika, Komisia uviedla, že vzhľadom na to, že nedošlo k zmenám v dovtedy uplatňovanom prístupe, ktoré by mohli mať skutočný účinok v praxi, opravy vzťahujúce sa na tento departement v predchádzajúcich vyšetrovaniach sa budú naďalej uplatňovať aj na roky podávania žiadostí 2013 a 2014. Takisto uviedla, že na departement Horná Korzika sa bude naďalej uplatňovať paušálna oprava vo výške 100 %.

26

Dňa 21. februára 2017 Komisia prijala svoje konečné stanovisko, v ktorom zotrvala na svojom návrhu, ako sa uvádza v úradnom oznámení z 20. mája 2016. Podľa tejto inštitúcie je paušálna oprava vo výške 100 % odôvodnená, lebo z dostupných informácií podľa nej vyplývalo, že nedostatky týkajúce sa kontroly pomoci v departemente Horná Korzika boli natoľko závažné, že predstavovali úplný nesúlad s pravidlami Únie a vytvárali veľmi vysoké riziko pre EPZF.

27

Dňa 8. novembra 2017 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom v rámci dôvodu „Kontrolný systém s vážnymi nedostatkami, Korzika“ predovšetkým uložila Francúzskej republike finančnú opravu vo výške 28973945,46 eura, týkajúcu sa výdavkov na priamu pomoc na plochu, patriacu do prvého piliera, v súvislosti s územnosprávnou jednotkou Korzika za roky podávania žiadostí 2013 a 2014 z dôvodu závažných nedostatkov zistených v kontrolnom systéme uvedenej pomoci.

28

V súhrnnej správe pripojenej k spornému rozhodnutiu Komisia odôvodnila uloženie tejto finančnej opravy tými istými dôvodmi, ktoré uviedla vo svojom úradnom oznámení z 20. mája 2016.

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že všetky žalobné dôvody uvedené týmto členským štátom na podporu svojej žaloby bolo potrebné zamietnuť a v dôsledku toho zamietol túto žalobu v celom rozsahu.

Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore

32

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–

čiastočne zrušil napadnutý rozsudok,

O odvolaní

Argumentácia účastníkov konania

34

Na podporu svojho odvolania uvádza Francúzska republika jediný odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia jej dôvodne uložila paušálne opravy vo výške 100 % týkajúce sa priamej pomoci na plochu vyplácanej na Hornej Korzike za roky podávania žiadostí 2013 a 2014, a to z dôvodu nedostatkov v kontrolnom systéme pomoci na plochu v tomto departemente.

35

Podľa Francúzskej republiky z bodu 3.2 usmernení z roku 2015 vyplýva, že uplatnenie opravnej sadzby vyššej než 25 %, t. j. 100%, by bolo oprávnené, ak by nedostatky týkajúce sa kontrolného systému boli také závažné, že by predstavovali úplné nedodržanie pravidiel Únie, v dôsledku čoho by boli všetky platby neoprávnené.

39

Z toho podľa nej vyplýva, že Všeobecný súd si zamenil a postavil na rovnakú úroveň, pokiaľ ide o dôsledky, úplné nedodržanie všetkých hmotnoprávnych podmienok poskytnutia pomoci, ktoré odôvodňuje vylúčenie všetkých výdavkov, a samotnú skutočnosť, že kontrolný systém nezohľadňuje jednu hmotnoprávnu náležitosť, pričom takýto nedostatok podľa nej predstavuje iba jedno z troch kritérií, ktoré by mohli opodstatniť paušálnu opravu vo výške 100 % z dôvodu závažného nedostatku kontrolného systému.

40

Podľa Francúzskej republiky skutočnosť, že kontrolný systém nespĺňa jednu z hmotnoprávnych podmienok schémy pomoci na plochu, sama osebe nepostačuje na odôvodnenie uplatnenia 100 % sadzby paušálnej opravy.

41

Napokon Francúzska republika, tvrdí, že správne uplatnenie usmernení z roku 2015 malo viesť Všeobecný súd k odmietnutiu uplatnenia 100 % sadzby paušálnej opravy, keďže nebolo splnené žiadne z kritérií odôvodňujúcich uplatnenie takejto sadzby.

45

Komisia okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd správne uplatnil bod 3.2 usmernení z roku 2015 s cieľom odôvodniť uplatnenie sporných paušálnych opráv. Konkrétne z bodov 130 a 131 napadnutého rozsudku podľa nej vyplýva, že Všeobecný súd konštatoval, že nedostatky alebo podvody boli systematické, keďže uviedol, že chyba pri definovaní spôsobilej plochy ovplyvnila integrovaný správny a kontrolný systém (SIGC) a že táto chyba v mnohých prípadoch umožnila poľnohospodárom deklarovať pôdu nespôsobilú na poskytnutie pomoci.

46

Okrem toho kontrolný systém pomoci na plochu mal podľa nej také nedostatky, že bolo možné konštatovať, že nezohľadňuje hmotnoprávne náležitosti. Všeobecný súd totiž údajne niekoľkokrát konštatoval, že definícia spôsobilých plôch departementu Horná Korzika je v rozpore s podstatnou hmotnoprávnou podmienkou schémy pomoci na plochu, a to s presným určením plôch.

Posúdenie Súdnym dvorom

47

50

Rozlišuje sa teda medzi jednorazovými opravami súm, neoprávnene vynaložených členskými štátmi, a paušálnymi opravami. V dôsledku toho aj vtedy, keď tak ako v prejednávanej veci Komisia rozhodne vylúčiť z financovania Úniou celú vyplatenú pomoc, treba rozlišovať, ako tiež poznamenal generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, situáciu, keď členský štát pristúpil k vyplateniu tejto pomoci bez akéhokoľvek právneho základu v práve Únie, ktoré odôvodňuje uloženie jednorazovej opravy vo výške 100 %, od situácie, keď napriek existencii právneho základu má uplatňovaný kontrolný systém také závažné nedostatky, že spôsobuje, že všetky platby sú neoprávnené, takže Komisia by mohla uložiť paušálnu opravu vo výške 100 %.

51

V tejto súvislosti v prvom rade z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že z EPZF sa financujú len zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami Únie v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. EPZF znáša jedine sumy vyplatené v súlade s pravidlami stanovenými v rámci tejto spoločnej organizácie. Členské štáty teda znášajú všetky ostatné vyplatené sumy, najmä tie, o ktorých sa vnútroštátne orgány nesprávne domnievali, že sú oprávnené vyplatiť ich v rámci tejto spoločnej organizácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2002, Belgicko/Komisia, C‑332/00 , EU:C:2002:235 , body 35 a 44 ).

52

V situácii, keď bola celá vyplatená pomoc poskytnutá bez akéhokoľvek právneho základu v práve Únie, je táto pomoc vylúčená z financovania Úniou bez ohľadu na zistenie nezrovnalostí alebo nedbanlivosti zo strany vnútroštátnych orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2002, Belgicko/Komisia, C‑332/00 , EU:C:2002:235 , bod 36 ).

56

Ako vyplýva z bodu 49 tohto rozsudku, uloženie paušálnej opravy je možné len vtedy, ak z dôvodu povahy veci alebo preto, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie, nie je možné prostredníctvom vynaloženia primeraného úsilia presnejšie určiť finančnú ujmu spôsobenú Únii.

57

V tejto súvislosti z článku 12 ods. 7 písm. c) nariadenia č. 907/2014 vyplýva, že Komisia pri stanovení úrovne paušálnej opravy osobitne zohľadňuje okolnosti, ktoré svedčia o stupni závažnosti zistených nedostatkov, a teda o zvýšenom riziku ujmy pre rozpočet Únie, ako je uplatňovanie kontrolného systému so závažnými nedostatkami zo strany členského štátu alebo absencia kontrolného systému, ako aj prítomnosť rozsiahlych dôkazov o nezrovnalostiach a nedbanlivosti pri potláčaní neoprávnených alebo podvodných praktík.

58

V súlade s bodom 3.2 usmernení z roku 2015 Komisia za takýchto okolností v zásade uplatňuje paušálnu opravu vo výške 25 %. Pritom však môže stanoviť opravu na ešte vyššej úrovni. Paušálna oprava vo výške 100 % je však odôvodnená vtedy, keď má kontrolný systém natoľko závažné nedostatky, že predstavujú úplné nedodržanie pravidiel Únie, ktoré má za následok, že všetky platby sú neoprávnené.

62

V prejednávanej veci treba uviesť, že ako vyplýva z bodu 36 napadnutého rozsudku a zo súhrnnej správy pripojenej k spornému rozhodnutiu, Komisia vychádzala pri uplatnení sporných paušálnych opráv z existencie rizika, ktoré pre EPZF predstavujú závažné nedostatky kontrolného systému v departemente Horná Korzika za roky podávania žiadostí 2013 a 2014.

63

Z toho vyplýva, že Všeobecnému súdu v rámci jeho preskúmania proporcionality sporných paušálnych opráv v prejednávanej veci prislúchalo preveriť, či Komisia preukázala, že boli splnené tri kumulatívne kritériá odôvodňujúce uplatnenie paušálnej opravy vo výške 100 %, uvedené v bode 60 tohto rozsudku.

64

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd pripomenul tieto kritériá v bode 117 tohto rozsudku a následne v bode 118 uvedeného rozsudku z nich vyvodil, že uplatnenie paušálnej opravy vo výške 100 % nie je odôvodnené ani tak nedostatkami pri výkone určitých kľúčových kontrol, ale skôr nedodržaním hmotnoprávnych náležitostí dotknutej schémy pomoci a jej cieľov a že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre poskytnutie pomoci postačovalo na odôvodnenie vylúčenia všetkých výdavkov.

68

Konkrétnejšie mu prislúchalo, aby v rámci preskúmania prvého kritéria preveril, či bol kontrolný systém uplatňovaný v departemente Horná Korzika úplne mimo rámca podmienok spôsobilosti plôch vyžadovaných v súvislosti s poskytovaním pomoci na plochu. Všeobecný súd tým, že sa v bodoch 130 až 133 napadnutého rozsudku obmedzil na vychádzanie z nesprávneho a pretrvávajúceho výkladu pojmu „trvalý pasienok“ v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009 uplatňovaného francúzskymi orgánmi, ako aj na zohľadnenie krajinných prvkov pri tom, ako dospel k záveru, že takýto systém nemusí byť nevyhnutne vhodný na to, aby francúzskym orgánom umožnil odhaliť chyby spojené s určením poľnohospodárskych plôch, nepreukázal, že kontrolný systém uplatňovaný v departemente Horná Korzika bol úplne mimo rámca podmienok spôsobilosti plôch vyžadovaných na poskytnutie pomoci na plochu.

69

V rámci preskúmania druhého kritéria Všeobecnému súdu prislúchalo overiť, či Komisia zistila aspoň jeden nedostatok týkajúci sa kontrolného systému uplatňovaného na Hornej Korzike, ktorý by mohol spôsobiť, že všetky platby sú neoprávnené. V tejto súvislosti posúdenie uvedené v bode 134 napadnutého rozsudku, podľa ktorého boli na základe systému SIGC uplatňovaného na Hornej Korzike takmer systematicky pripúšťané nespôsobilé plochy, nemôže postačovať na vyvodenie záveru, že všetky platby mohli byť neoprávnené.

70

Ako uviedol generálny advokát v bode 77 svojich návrhov, skutočnosť, že kontrolný systém nezohľadňuje hmotnoprávne podmienky schémy pomoci, by sama osebe nemala stačiť na odôvodnenie uloženia paušálnej opravy vo výške 100 %, keďže toto nezohľadnenie samo osebe nemôže spôsobiť neoprávnenosť všetkých platieb.

O žalobe na Všeobecnom súde

74

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu alebo vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

75

V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, že má k dispozícii všetky poznatky potrebné na to, aby sám rozhodol o podanej žalobe Francúzskej republiky týkajúcej sa sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom na základe dôvodu nazvaného „Kontrolný systém s vážnymi nedostatkami, Korzika“ ukladá tomuto členskému štátu paušálne opravy vo výške 100 % uplatnené na priamu pomoc na plochu poskytnutú na Hornej Korzike za roky podávania žiadostí 2013 a 2014, z dôvodu nedostatkov v kontrolnom systéme pomoci na plochu na Hornej Korzike.

76

79

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Komisia v súhrnnej správe pripojenej k spornému rozhodnutiu odôvodnila uplatnenie paušálnej opravy vo výške 100 % vzhľadom na osobitnú situáciu departementu Horná Korzika po tom, čo v tejto správe konštatovala závažné nedostatky spojené s definíciou spôsobilých plôch, ktoré mali vplyv na systém riadenia a kontroly pomoci na plochu v tomto departemente. Komisia uviedla, že tieto nedostatky už boli zistené pri rokoch podávania žiadostí 2008 až 2012 a že vzhľadom na nezmenený prístup francúzskych orgánov bolo potrebné uplatniť paušálnu opravu vo výške 100 % aj na roky podávania žiadostí 2013 a 2014.

80

Z toho, čo bolo uvedené v bodoch 58 až 71 tohto rozsudku, však vyplýva, že predpokladom uplatnenia paušálnej opravy vo výške 100 % je, aby Komisia preukázala, že takáto oprava je odôvodnená vzhľadom na splnenie troch kumulatívnych kritérií uvedených v bode 60 tohto rozsudku, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že všetky žiadosti sú poznačené neoprávnenosťou. Komisia preto nebola oprávnená uložiť Francúzskej republike sporné paušálne opravy jedine na základe nedostatkov spojených s definíciou spôsobilých plôch, ktoré sa týkali systému riadenia a kontroly pomoci na plochu v departemente Horná Korzika.

81

Z toho vyplýva, že je potrebné vyhovieť tretiemu žalobnému dôvodu Francúzskej republiky založenému na porušení zásady proporcionality Komisiou pri uplatnení sporných paušálnych opráv a v dôsledku toho zrušiť sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom jej v rámci dôvodu s názvom „Kontrolný systém s vážnymi nedostatkami, Korzika“ ukladá tieto paušálne opravy.

Keďže Francúzska republika mala v tomto odvolacom konaní úspech a tento členský štát navrhol uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť Komisii, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania, ktoré vznikli Francúzskej republike v rámci odvolania.

85

Keďže Francúzska republika mala úspech v jednom zo svojich žalobných návrhov predložených v prvostupňovom konaní, ale nemala úspech s ostatnými tromi návrhmi, na základe spravodlivého posúdenia okolností v prejednávanej veci treba rozhodnúť, že Francúzska republika znáša tri štvrtiny svojich vlastných trov konania vynaložených v prvostupňovom konaní a okrem toho je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania vynaložených Komisiou v prvostupňovom konaní, zatiaľ čo Komisia znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania vynaložených v prvostupňovom konaní a je povinná nahradiť jednu štvrtinu trov konania vynaložených Francúzskou republikou.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie z 12. marca 2019, Francúzsko/Komisia ( T‑26/18 , neuverejnený, EU:T:2019:153 ), sa zrušuje v časti, v ktorej na jednej strane Všeobecný súd zamietol žalobu Francúzskej republiky proti vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2017/2014 z 8. novembra 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), v rozsahu, v akom v rámci dôvodu s názvom „Kontrolný systém s vážnymi nedostatkami, Korzika“ ukladá tomuto členskému štátu paušálne opravy vo výške 100 % uplatňujúce sa na priamu pomoc na plochu poskytnutú na Hornej Korzike za roky podávania žiadostí 2013 a 2014 z dôvodu nedostatkov v kontrolnom systéme pomoci na plochu na Hornej Korzike, a na druhej strane rozhodol o trovách konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.