C-511/19

AB

proti

Olympiako Athlitiko Kentro Athinon – Spyros Louis,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory A. Prechal, sudcovia N. Wahl, F. Biltgen (spravodajca), L. S. Rossi a J. Passer,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

Olympiako Athlitiko Kentro Athinon – Spyros Louis, v zastúpení: V. Kounelis, dikigoros,

–

helénska vláda, v zastúpení: E.‑M. Mamouna, G. Papadaki, A. Dimitrakopoulou a K. Georgiadis, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. novembra 2020,

Právny rámec

Právo Únie

3

Článok 1 smernice 2000/78 stanovuje, že účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe okrem iného veku s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnosti zaobchádzania.

4

Článok 2 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovujú:

i)

takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné…

…“

5

Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice znie takto:

„V rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

a)

stanovenie osobitných podmienok prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, zamestnaniu a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších pracovníkov a osoby s opatrovateľskými povinnosťami, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana;

…“

Helénske právo

…

e)

Zaradenie do režimu rezervy pracovníkov sa na akékoľvek právne účely považuje za predbežné oznámenie o tom, že dôjde k prepusteniu z pracovného pomeru, a mzda, ktorá sa vypláca zamestnancom, ktorí uvedenému režimu podliehajú v súlade s ustanoveniami uvedenými v písmene c), sa vypočíta so započítaním odstupného, na ktoré by prípadne vznikol nárok po skončení obdobia zaradenia do rezervy pracovníkov.

…

2. Pracovné miesta zamestnancov, ktorí majú súkromnoprávny pracovný pomer na dobu neurčitú s orgánom verejnej správy, právnickými osobami podľa verejného práva, orgánmi miestnej samosprávy prvého a druhého stupňa a ich podnikmi, právnickými osobami podľa súkromného práva patriacimi štátu, alebo právnickými osobami podľa verejného práva, alebo orgánmi miestnej samosprávy, a to v tom zmysle, že sú tieto poverené úlohou zo strany štátu, orgánu verejnej správy alebo orgánov miestnej samosprávy, alebo že podliehajú dohľadu zo strany štátu, orgánu verejnej správy alebo orgánov miestnej samosprávy, alebo že je ich správna rada menovaná a kontrolovaná väčšinovo štátom, orgánom verejnej moci alebo orgánmi miestnej samosprávy, alebo že je minimálne 50 % ich ročného rozpočtu tvorených tak, že sa do nich trvalo prispieva v súlade s príslušnými ustanoveniami prostredníctvom finančných príspevkov vyššie uvedených orgánov, ako aj s podnikmi, orgánmi a verejnými akciovými spoločnosťami, ktoré patria do pôsobnosti ustanovení kapitoly I zákona č. 3429/2005 (A’ 314), v znení [článku 1] ods. 1 písm. a) zákona č. 3899/2010 (A’ 212), ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti toho zákona voľné, sa zrušujú. …

„Pracovníci, ktorí sú poistení v rámci orgánu dôchodkového poistenia, ktorí splnili alebo začali spĺňať podmienky pre vznik nároku na plný starobný dôchodok, môžu… v prípade, že majú postavenie zamestnanca, buď podať výpoveď alebo byť prepustení zo zamestnania ich zamestnávateľom, pričom v každom prípade majú, ak sú poistení doplnkovým poistením, nárok na výplatu 40 % odstupného, na ktoré majú nárok podľa platných predpisov v prípade ukončenia ich pracovného pomeru zamestnávateľom bez výpovednej lehoty, a ak nie sú poistení doplnkovým postením, nárok na 50 % tohto odstupného.“

9

§ 10 ods. 1 Nómos 825/1978: Perí antikatastáseos, tropopoiíseos kai sympliróseos diatáxeon tis diepoúsis to IKA Nomothesías kai rythmíseos synafón themáton (zákon č. 825/1978, ktorým sa nahrádzajú, menia a dopĺňajú ustanovenia právnej úpravy upravujúce IKA a súvisiace ustanovenia) z 13. novembra 1978 (FEK A’189), v znení účinnom v čase skutkových okolností veci samej, (ďalej len „zákon č. 825/1978“), stanovuje, že zamestnanec, ktorý je poistený v rámci Idryma Koinonikon Asfaliseon – Eniaio Tameio Asfalissis Misthoton (IKA‑ETAM) (Inštitúcia sociálneho zabezpečenia – Všeobecná poisťovňa zamestnancov, Grécko) môže mať nárok na plný starobný dôchodok, pokiaľ v zamestnaní odpracoval 10500 dní (35 rokov) a ku dňu podania žiadosti na poisťovňu dovŕšil vek 58 rokov.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pán AB sa v roku 1982 zamestnal u OAKA, právnickej osoby podľa súkromného práva patriacej do verejného sektora v širšom zmysle, na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú a v roku 1998 mu v rámci tohto subjektu bolo zverené vykonávanie pracovných úloh technického poradcu.

14

Po tom, čo uvedený súd tejto žalobe čiastočne vyhovel, OAKA podala odvolanie na Monomeles Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, rozhodujúci ako samosudca, Grécko), ktorý zrušil rozsudok vydaný na prvom stupni a zamietol časť žaloby pána AB, ktorej sa v tomto rozsudku vyhovelo.

15

AB podal kasačný opravný prostriedok na Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko). Tento súd vylučuje existenciu priamej diskriminácie na základe veku, keďže ustanovenia § 34 zákona č. 4024/2011 nestanovujú osobitnú vekovú hranicu pre zamestnancov podliehajúcich režimu rezervy pracovníkov. Pýta sa však, či tento systém obsahuje nepriamu diskrimináciu na základe veku, keďže je vyhradený pre zamestnancov, ktorí sa blížia veku odchodu do plného dôchodku, čo predpokladá, že dovŕšili 35 rokov platenia poistného, a to za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013.

16

V tejto súvislosti vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že zamestnanec, akým je AB, ktorý je poistencom IKA‑ETAM, si mohol uplatniť nárok na plný starobný dôchodok pri splnení dvojakej podmienky, ktorou je účasť na sociálnom poistení počas obdobia 35 rokov a dovŕšenie veku 58 rokov, v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 825/1978.

„1.

Predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe veku podľa článku 2 ods. 1, článku 2 ods. 2 písm. b) a článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 prijatie právnej úpravy členským štátom, vzťahujúcej sa na štátne orgány, orgány miestnej samosprávy a právnické osoby podľa verejného práva, a všeobecne na všetky subjekty verejného sektora v širšom zmysle (súkromnoprávne subjekty) v postavení zamestnávateľov, akou je právna úprava uvedená v § 34 ods. 1 písm. c), § 34 ods. 3 prvom pododseku a v § 34 ods. 4 zákona č. 4024/2011, na základe ktorej zamestnanci vyššie uvedených subjektov pracujúci na základe súkromnoprávneho pracovného vzťahu podliehajú na obdobie najviac dvadsaťštyri mesiacov režimu rezervy pracovníkov, pričom jediným podstatným kritériom je čas ostávajúci do splnenia podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok, zodpovedajúci tridsiatim piatim rokom dôchodkového poistenia dosiahnutým v období medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2013, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že podľa právnych predpisov týkajúcich sa sociálneho poistenia platných v danom čase sa na získanie nároku na starobný dôchodok v rámci pracovného pomeru vyžadovalo okrem iných prípadov, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné, (najmenej) 10500 pracovných dní (35 rokov) poistenia v [Idryma Koinonikon Asfaliseon (IKA) (inštitúcia sociálneho zabezpečenia)] alebo v inej inštitúcii poisťujúcej zamestnancov a dovŕšenie (najmenej) 58 rokov veku zamestnanca, samozrejme s tým, že v závislosti od konkrétneho prípadu sa nevylučovala možnosť splniť podmienku poistného obdobia (35 rokov) v odlišnom veku?

i)

predmetnému zamestnancovi sa zachováva možnosť nájsť si iné zamestnanie (v súkromnom sektore), alebo môže počas uplatňovania režimu rezervy pracovníkov vykonávať slobodné povolanie alebo podnikať na základe živnostenského oprávnenia bez toho, aby stratil právo na získanie vyššie uvedenej sumy zo základného platu, ak odmena alebo príjem z nového povolania alebo zamestnania nepresiahne sumu vo výške platu poberaného pred začiatkom plynutia režimu rezervy pracovníkov, pričom v takom prípade sa vyššie uvedený základný plat zníži o daný rozdiel – § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 4024/2011;

ii)

orgán verejnej správy v postavení zamestnávateľa, a v prípade jeho zrušenia [úrad práce], preberá povinnosť platiť príslušnej poisťovni až do času odchodu zamestnanca do dôchodku odvody na sociálne zabezpečenie za zamestnávateľa aj zamestnanca, t. j. príspevky na dôchodkové zabezpečenie, na doplnkové zdravotné a nemocenské poistenie a doplnkové sociálne poistenie, a to na základe platu, ktorý zamestnanec poberal pred zaradením do režimu rezervy pracovníkov – § 34 ods. 1 písm. d) zákona č. 4024/2011;

iii)

výnimky z uplatňovania režimu rezervy pracovníkov sa stanovujú pre zraniteľné sociálne skupiny vyžadujúce ochranu (manželský partner osoby, ktorá je zaradená do režimu rezervy pracovníkov, manželský partner alebo dieťa s mierou invalidity najmenej 67 %, ktoré so zamestnancom žijú v spoločnej domácnosti a sú od neho závislé, zamestnanec s mierou invalidity najmenej 67 %, ak je zamestnanec hlavou mnohopočetnej rodiny, v prípade rodiča samoživiteľa, ak žijú v spoločnej domácnosti a sú závislí od dotknutého zamestnanca) – § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 4024/2011;

vii)

k vyššie uvedenej strate možnosti kariérneho postupu a zvýšenia platu za obdobie, v ktorom sú zamestnanci s pracovnoprávnymi zmluvami podľa súkromného práva zaradení do režimu rezervy pracovníkov, a to až do skončenia ich pracovného pomeru z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, vo väčšine prípadov, vrátane prejednávanej veci, nedôjde, pretože zamestnanec v dôsledku svojho dlhodobého zamestnania v orgáne verejnej správy vyčerpal možnosti rastu v rámci platových tried a/alebo kariérneho postupu podľa príslušných právnych predpisov?

b)

21

S cieľom odpovedať na tieto otázky treba overiť, či vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, a ak áno, či predstavuje rozdielne zaobchádzanie na základe veku, ktoré možno prípadne považovať za odôvodnené z hľadiska článku 6 ods. 1 tejto smernice.

22

Pokiaľ ide po prvé o otázku, či právna úprava dotknutá vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, z názvu, preambuly, ako aj z obsahu a účelu tejto smernice vyplýva, že táto smernica má stanoviť všeobecný rámec na to, aby sa každej osobe zaistila rovnosť zaobchádzania „v zamestnaní a povolaní“ tým, že jej poskytne účinnú ochranu proti diskriminácii založenej na niektorom z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj vek (rozsudok z 2. apríla 2020, Comune di Gesturi, C‑670/18 , EU:C:2020:272 , bod 20 a citovaná judikatúra).

23

Okrem toho z článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica sa v rámci právomocí zverených Európskej únii vzťahuje na „všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov“ vo vzťahu k „podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania“.

27

Keďže tieto dve podmienky sú kumulatívne, skutočnosť, že pracovník dosiahol minimálny vek 58 rokov, predstavuje, ako uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, nevyhnutnú podmienku na priznanie nároku na plný dôchodok, a teda na jeho zaradenie do režimu rezervy pracovníkov počas relevantného obdobia. Uplatnenie tohto režimu sa teda zakladá na kritériu, ktoré je neoddeliteľne spojené s vekom dotknutých pracovníkov (pozri analogicky rozsudok z 12. októbra 2010, Ingeniørforeningen i Danmark, C‑499/08 , EU:C:2010:600 , bod 23 ).

28

Z toho vyplýva, že bez ohľadu na skutočnosť, že druhá kumulatívna podmienka pre vznik nároku na plný dôchodok, a to podmienka 35 rokov platenia príspevkov, musí byť považovaná za zjavne neutrálne kritérium v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78, vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej obsahuje rozdielne zaobchádzanie priamo založené na kritériu veku v zmysle ustanovení článku 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice (pozri analogicky rozsudok zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C‑411/05 , EU:C:2007:604 , body 48 a 51 ).

29

Pokiaľ ide po tretie o otázku, či toto rozdielne zaobchádzanie možno odôvodniť z hľadiska článku 6 smernice 2000/78, treba uviesť, že odsek 1 prvý pododsek tohto článku 6 stanovuje, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov objektívne a primerane odôvodnené legitímnym cieľom, najmä cieľmi zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľmi odbornej prípravy, a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné.

33

Okrem toho podľa helénskej vlády režim rezervy pracovníkov prispieva z hľadiska naliehavých požiadaviek spojených so znížením verejných výdavkov k cieľom politiky zamestnanosti. Na jednej strane vzhľadom na skutočnosť, že dotknutí pracovníci mohli byť prepustení kedykoľvek, uplatňovanie tohto režimu zabezpečilo zachovanie vysokej úrovne zamestnanosti. Na druhej strane podriadenie pracovníkov vo veku blízkom veku odchodu do dôchodku tomuto systému umožnilo vytvoriť vyváženú vekovú štruktúru medzi mladými a staršími úradníkmi vo verejnom sektore v širšom zmysle slova.

34

Okrem toho, aj keď rozpočtové úvahy môžu byť základom pre voľbu sociálnej politiky členského štátu a ovplyvniť povahu alebo rozsah opatrení na ochranu zamestnanosti, ktoré chce prijať, nemôžu samy osebe predstavovať cieľ sledovaný touto politikou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. októbra 2020, UniversitateaLucian Blaga Sibiu a i., C‑644/19 , EU:C:2020:810 , bod 53 a citovanú judikatúru).

35

V prejednávanej veci treba poznamenať, že skutočnosť, že akútna hospodárska kríza, ktorej Helénska republika čelila, mohla vyvolať závažné dôsledky, a to najmä úpadok tohto členského štátu a stratu stability eurozóny, nemôže ovplyvniť rozpočtovú povahu cieľa prijatých opatrení spočívajúceho v dosiahnutí úspor 300 miliónov eur za rok 2012, aby čelila tejto krízovej situácii (pozri analogicky rozsudok z 2. apríla 2020, Comune di Gesturi, C‑670/18 , EU:C:2020:272 , bod 35 ).

39

Na jednej strane voľba zaradiť dotknutých pracovníkov do takéhoto režimu namiesto ich prepustenia má za cieľ podporovať vysokú úroveň zamestnanosti, čo v súlade s článkom 3 ods. 3 prvým pododsekom ZEÚ a článkom 9 ZFEÚ predstavuje jeden z cieľov sledovaných Úniou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C‑411/05 , EU:C:2007:604 , bod 64 , a z 2. apríla 2020, Comune di Gesturi, C‑670/18 , EU:C:2020:272 , bod 36 ).

40

Na druhej strane Súdny dvor už mal príležitosť rozhodnúť, že cieľ spočívajúci v zavedení vyváženej vekovej štruktúry medzi mladými a staršími úradníkmi, najmä na účely podpory zamestnávania a povyšovania mladých pracovníkov, môže predstavovať legitímny cieľ politiky zamestnanosti a trhu práce (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Fuchs a Köhler, C‑159/10 et C‑160/10 , EU:C:2011:508 , bod 50 , a z 2. apríla 2020, Comune di Gesturi, C‑670/18 , EU:C:2020:272 , bod 38 ).

41

Hoci je v tejto súvislosti nesporné, že cieľom programu znižovania verejných výdavkov nie je podpora zamestnávania vo verejnom sektore v širšom zmysle slova, nič to nemení na skutočnosti, že režim rezervy pracovníkov určený pre zamestnancov vo veku blízkom veku odchodu do dôchodku mohol v rámci tohto programu najmä zabrániť prípadnému prepusteniu mladších zamestnancov v tomto sektore.

45

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia prijatého na dosiahnutie cieľov politiky zamestnanosti, treba pripomenúť, že príslušným orgánom členských štátov prináleží nájsť spravodlivú rovnováhu medzi rôznymi existujúcimi záujmami (rozsudok z 2. apríla 2020, Comune di Gesturi, C‑670/18 , EU:C:2020:272 , bod 43 a citovaná judikatúra). To najmä znamená, že uvedené opatrenie musí umožniť dosiahnuť tieto ciele bez toho, aby neprimerane zasiahlo do legitímnych záujmov dotknutých pracovníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2010, Ingeniørforeningen i Danmark, C‑499/08 , EU:C:2010:600 , bod 32 ).

46

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 76 svojich návrhov, zákaz diskriminácie na základe veku treba vykladať s ohľadom na právo pracovať zakotvené v článku 15 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Vyplýva z neho, že osobitnú pozornosť treba venovať účasti starších pracovníkov na profesijnom, a tým aj na hospodárskom, kultúrnom a sociálnom živote. Udržanie týchto osôb v aktívnom živote podporuje najmä rozmanitosť v zamestnaní. Záujem, ktorý predstavuje udržanie uvedených osôb v aktívnej službe, sa však musí zohľadniť súčasne s rešpektovaním ostatných, eventuálne protichodných záujmov (rozsudok z 2. apríla 2020, Comune di Gesturi, C‑670/18 , EU:C:2020:272 , bod 44 a citovaná judikatúra).

47

Preto je potrebné určiť, či sa vnútroštátny zákonodarca pri výkone širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti, snažil dosiahnuť sledované ciele, z ktorých majú prospech najmä mladší zamestnanci, ako aj prostredníctvom zachovania vysokej úrovne zamestnanosti subjekty verejného sektora, ktoré v kontexte rozpočtových obmedzení môžu naďalej zabezpečovať svoje poslanie a účinnosť, bez toho, aby neprimerane zasahoval do záujmov pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje režim rezervy pracovníkov.

V druhom rade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že zaradenie dotknutých pracovníkov do režimu rezervy pracovníkov je spojené s opatreniami na ich ochranu, ktorých účinkom je zmiernenie nepriaznivých účinkov tohto režimu. Tieto opatrenia sú uvedené v tretej otázke pod písmenom a), ktorú položil vnútroštátny súd, a zahŕňajú možnosť nájsť si za určitých podmienok iné zamestnanie v súkromnom sektore alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť bez straty nároku na odmenu priznanú v rámci tohto režimu, povinnosť verejnoprávneho orgánu, ktorý je zamestnávateľom, prípadne vnútroštátneho úradu práce platiť príslušnej poisťovni až do odchodu dôchodku príspevky na sociálne zabezpečenie za zamestnávateľa a zamestnanca na základe predchádzajúcej odmeny tohto zamestnanca, výnimku z režimu rezervy pracovníkov pre zraniteľné sociálne skupiny vyžadujúce si ochranu, možnosť presunúť predmetných zamestnancov na iné voľné miesta v rámci orgánov verejného sektora, ako aj prijatie opatrení týkajúcich sa splácania hypotekárnych úverov, ktoré sa týmto zamestnancom poskytli.

51

Z toho vyplýva, že právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, zjavne neprimerane nezasahuje do oprávnených záujmov dotknutých zamestnancov. V kontexte, ktorý sa vyznačuje akútnou hospodárskou krízou, teda nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov politiky zamestnanosti sledovaných vnútroštátnym zákonodarcom.

52

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej sú zamestnanci vo verejnom sektore, ktorí v určitom období splnia podmienky pre nárok na plný starobný dôchodok, zaradení do režimu rezervy pracovníkov až do skončenia ich pracovnej zmluvy, ktorý so sebou prináša zníženie ich odmeny za prácu, stratu prípadného kariérneho postupu, ako aj zníženie, či dokonca zrušenie odstupného, na ktoré by si inak mohli uplatniť nárok pri skončení ich pracovného pomeru, keďže cieľom tejto právnej úpravy je legitímny cieľ politiky zamestnanosti a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

( *1 ) Jazyk konania: gréčtina.