C-636/19

Y

proti

Centraal Administratie Kantoor,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, vykonávajúca funkciu predsedníčky štvrtej komory, sudcovia S. Rodin a N. Piçarra (spravodajca),

generálny advokát: A. Rantos

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne D. Martin, L. Malferrari, M. van Beek a A. Szmytkowska, neskôr D. Martin, L. Malferrari, P. Vanden Heede a A. Szmytkowska, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. apríla 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu ustanovení článku 3 písm. b) bodu i) v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti ( Ú. v. EÚ L 88, 2011, s. 45 ), článku 1 písm. c), článkov 2 a 24 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 43 ) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“), ako aj výkladu článku 56 ZFEÚ.

Odôvodnenia 3, 20 a 22 nariadenia č. 883/2004 stanovujú:

„(3)

nariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva [( Ú. v. EÚ L 149, 1971, s. 2 ; Mim. vyd. 05/001, s. 35)], bolo zmenené a doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen vývoj na úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora [Európskej únie], ale tiež aby sa zohľadnili zmeny právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné pravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a zjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb.

…

(20)

V oblasti dávok v chorobe a materstve a rovnocenných dávok v otcovstve, poisteným osobám ako aj ich rodinným príslušníkom, ktorí žijú alebo sa zdržiavajú v členskom štáte inom, ako je príslušný členský štát, by sa mala poskytnúť ochrana.

…

c)

‚poistenec‘ vo vzťahu k odvetviam sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahuje hlava III, kapitoly 1 a 3, znamená každú osobu, ktorá spĺňa podmienky požadované podľa právnych predpisov členského štátu príslušného podľa hlavy II, nároku [na vznik nároku – neoficiálny preklad ] na dávky, pri zohľadnení ustanovení tohto nariadenia;

…

l)

‚právne predpisy‘ znamenajú v súvislosti s každým členským štátom zákony, nariadenia a iné povinné ustanovenia a všetky ostatné vykonávajúce opatrenia týkajúce sa odvetví sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa uplatňuje článok 3 ods. 1;

alebo

ii)

inštitúciu, v ktorej je daná osoba oprávnená alebo by bola oprávnená nárokovať si dávky, ak táto osoba alebo jej rodinní príslušníci majú bydlisko na území členského štátu, v ktorom sa inštitúcia nachádza;

…

s)

‚príslušný členský štát‘ znamená členský štát, na území ktorého sa príslušná inštitúcia nachádza;

5

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.“

6

Článok 3 toho istého nariadenia, nazvaný „Vecná pôsobnosť“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

…

e)

ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.“

8

Podľa článku 16 ods. 2 tohto nariadenia:

„Poberateľ dôchodku splatného podľa právnych predpisov členského štátu alebo dôchodkov splatných podľa právnych predpisov viacerých členských štátov, ktorý má bydlisko na území iného členského štátu, môže byť na základe vlastnej žiadosti vyňatý z pôsobnosti právnych predpisov tohto iného členského štátu za predpokladu, že nepodlieha týmto právnym predpisom na základe vykonávania činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.“

b)

ak má dôchodca nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto náklady znáša príslušná inštitúcia členského štátu, právnym predpisom ktorého daná osoba podliehala najdlhšie; ak by uplatnenie tohto pravidla malo za následok, že za náklady na dávky sú zodpovedné viaceré inštitúcie, náklady znáša inštitúcia uplatňujúca právne predpisy, ktorej daný dôchodca podliehal naposledy.“

10

Článok 27 toho istého nariadenia, nazvaný „Pobyt dôchodcu alebo jeho rodinných príslušníkov v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má bydlisko – pobyt v príslušnom členskom štáte – oprávnenie na primerané zaobchádzanie mimo štátu bydliska“ vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Článok 20 sa uplatňuje mutatis mutandis na dôchodcu a/alebo jeho rodinných príslušníkov, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát bydliska, na účel lekárskeho ošetrenia primeraného ich stavu.“

11

Je vhodné vyžadovať, aby aj pacienti, ktorí využívajú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte za iných okolností, ako sú okolnosti ustanovené v nariadení [č. 883/2004], mohli využívať zásadu voľného pohybu pacientov, služieb a tovaru v súlade so ZFEÚ a s touto smernicou. Pacientom by sa malo zaručiť prevzatie nákladov na túto zdravotnú starostlivosť aspoň na úrovni, aká by sa uplatňovala v prípade, že by sa im rovnaká zdravotná starostlivosť poskytovala v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený. Tým by sa plne rešpektovala zodpovednosť členských štátov za stanovenie rozsahu zdravotného poistenia svojich občanov a zabránilo by sa významnému vplyvu na financovanie vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti.

(30)

Z pohľadu pacientov by preto tieto systémy mali byť koherentné; buď sa uplatňuje táto smernica, alebo nariadenia Únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.“

13

Článok 3 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ znie takto:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

c)

‚členský štát, v ktorom je pacient poistený‘, znamená:

i)

pre osoby uvedené v písmene b) bode i) členský štát, ktorý je príslušný vydať poistencovi predchádzajúce povolenie na prijatie potrebného ošetrenia mimo členského štátu bydliska podľa nariadenia [č. 883/2004] a nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 987/2009 [zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 ( Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1)];

…“

14

15

Článok 8 tej istej smernice, nazvaný „Zdravotná starostlivosť, na ktorú sa môže vzťahovať predchádzajúce povolenie“, vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania pre preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v súlade s týmto článkom a článkom 9. Systém predchádzajúceho povoľovania vrátane kritérií a uplatňovania týchto kritérií, ako aj individuálne rozhodnutia o zamietnutí udelenia predchádzajúceho povolenia sa obmedzia na to, čo je nevyhnutné a primerané k cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť, a nesmú byť prostriedkom na svojvoľnú diskrimináciu alebo neodôvodnenou prekážkou voľného pohybu pacientov.

2. Zdravotná starostlivosť, na ktorú sa môže vzťahovať predchádzajúce povolenie, sa obmedzuje na zdravotnú starostlivosť, ktorá:

a)

podlieha požiadavkám plánovania súvisiacim s cieľom zabezpečiť dostatočnú a trvalú dostupnosť vyváženého rozsahu vysoko kvalitného ošetrenia v príslušnom členskom štáte alebo požiadavkám kontroly nákladov a zabránenia v čo najväčšej možnej miere akémukoľvek plytvaniu finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi, a:

„1. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa administratívne postupy pre využívanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a preplácanie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré vznikli v inom členskom štáte, zakladali na objektívnych a nediskriminačných kritériách, ktoré sú nevyhnutné a primerané z hľadiska stanoveného cieľa.

2. Akýkoľvek administratívny postup uvedený v odseku 1 musí byť ľahko dostupný a informácie o tomto postupe musia byť prístupné pre verejnosť na náležitej úrovni. Takýto postup musí byť schopný zabezpečiť, aby sa žiadosti vybavovali objektívne a nestranne.

3. Členské štáty stanovia primerané lehoty, v rámci ktorých sa žiadosti o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť musia vybaviť, a zverejnia ich vopred. Členské štáty pri vybavovaní žiadostí o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť zohľadňujú:

a)

špecifický zdravotný stav;

b)

§ 69 Zorgverzekeringswet (zákon o zdravotnom poistení, Stb. 2005, č. 358), v znení účinnom od 1. apríla 2014 do 1. januára 2017 (Stb. 2013, č. 578), stanovuje:

„1. Osoby s bydliskom v zahraničí, ktoré podľa nariadenia Rady Európskych spoločenstiev alebo podľa nariadenia prijatého na základe Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo podľa dohovoru o sociálnom zabezpečení majú v prípade potreby nárok na zdravotnú starostlivosť alebo na preplatenie výdavkov na túto starostlivosť v súlade s právnymi predpismi o zdravotnom poistení v ich krajine bydliska, sa zaregistrujú v [CAK], pokiaľ sa na ne na základe tohto zákona nevzťahuje povinné poistenie.

2. Osoby uvedené v odsekoch 1, 14 a 15 sú povinné odvádzať príspevok stanovený ministerským výnosom. Jedna časť určená týmto výnosom sa na účely uplatňovania Wet op de zorgtoeslag [(zákon o prídavkoch na zdravotnú starostlivosť)] považuje za poistné na zdravotné poistenie.

…

4. [CAK] je poverený vykonávaním ustanovení odsekov 1, 14 a 15 a tam uvedených medzinárodných predpisov, ako aj prijímaním rozhodnutí týkajúcich sa výberu a odvádzania príspevkov uvedených v odsekoch 2 a 3.

…“

V dňoch 9. a 11. marca 2015 manžel Y telefonicky kontaktoval CAK v súvislosti s liečbou, ktorú Y zamýšľala podstúpiť v Nemecku. CAK upriamil jeho pozornosť na skutočnosť, že táto liečba podlieha povoľovaciemu konaniu.

21

Dňa 12. marca 2015 v nadväznosti na vyšetrenia vykonané v Univerzitnej nemocnici Maastricht bola Y diagnostikovaná rakovina prsníka stupňa 2. Bol jej teda predložený návrh na liečbu.

22

Dňa 13. marca 2015 Y požiadala Franziskus Hospital Harderberg v Osnabrücku (Nemecko) o druhé lekárske stanovisko, v súvislosti s ktorým požiadala o predchádzajúce povolenie CAK. Počas tejto konzultácie jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka stupňa 3.

23

Dňa 1. júla 2015 však Y požiadala CAK o preplatenie nákladov súvisiacich s uvedenou liečbou, v celkovej výške 16853,13 eura, pričom predložila príslušné faktúry.

27

Rozhodnutím z 20. júla 2015 CAK zamietol túto žiadosť z dôvodu, že Y vycestovala do Nemecka s cieľom získať „plánovanú starostlivosť“ uvedenú v ustanoveniach článku 20 nariadenia č. 883/2004 v spojení s článkom 26 nariadenia č. 987/2009, v súvislosti s ktorou Y nepožiadala o predchádzajúce povolenie.

28

Rozhodnutím zo 4. januára 2016 sťažnosť, ktorú Y podala proti rozhodnutiu z 20. júla 2015, CAK zamietol.

29

32

Vnútroštátny súd sa však pýta, či sa dôchodca, ako to robí Y, môže napriek tomu odvolávať na ustanovenia smernice 2011/24, aby mu boli úplne alebo čiastočne preplatené náklady na pooperačnú starostlivosť, vrátane rádioterapie, poskytnutú v Nemecku, ktoré podľa Y nepodliehajú v zmysle článku 8 ods. 2 písm. a) bodu ii) tejto smernice povoleniu. Vnútroštátny súd chce teda vedieť, či Y, ktorá je dôchodcom a nie je poistená v rámci vnútroštátneho systému povinného zdravotného poistenia, patrí do osobnej pôsobnosti uvedenej smernice ako „poistenec“ v zmysle článku 3 písm. b) bodu i) tejto smernice.

33

V prípade, že by Súdny dvor musel rozhodnúť, že Y nepatrí do osobnej pôsobnosti smernice 2011/24, sa vnútroštátny súd pýta, či článok 56 ZFEÚ bráni tomu, aby členský štát, ktorý Y vypláca dôchodok, odmietol Y preplatiť, bez toho, aby mala predchádzajúce povolenie, náklady na ambulantnú liečbu poskytnutú mimo tohto členského štátu a štátu bydliska, ako neodôvodnenej prekážke slobodného poskytovania služieb zaručeného týmto ustanovením.

34

Práve za týchto podmienok Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd pre oblasť sociálneho zabezpečenia a verejnej služby) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

O prvej otázke

35

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 písm. b) bod i) a článok 7 ods. 1 smernice 2011/24 v spojení s článkom 1 písm. c) a článkom 2 nariadenia č. 883/2004 majú vykladať v tom zmysle, že poberateľ dôchodku podľa právnych predpisov členského štátu, ktorý má v zmysle článku 24 tohto nariadenia nárok na vecné dávky poskytované členským štátom svojho bydliska, na náklady členského štátu vyplácajúceho jeho dôchodok, sa má považovať za „poistenca“ v zmysle článku 7 ods. 1 tejto smernice, ktorý môže získať preplatenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá v treťom členskom štáte, bez toho, aby bol poistený v systéme povinného zdravotného poistenia členského štátu, ktorý mu vypláca jeho dôchodok.

36

Článok 7 ods. 1 smernice 2011/24 stanovuje, že bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie č. 883/2004 a s výhradou ustanovení článkov 8 a 9 tejto smernice, členský štát poistenia zabezpečí, aby náklady, ktoré poistencovi vznikli pri prijímaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, boli preplatené, ak dotknutá zdravotná starostlivosť patrí medzi dávky, na ktoré má poistenec nárok v členskom štáte, v ktorom je poistený.

37

Pokiaľ ide po prvé o určenie, či osoba nachádzajúca sa v situácii Y, ktorá poberá starobný dôchodok podľa právnych predpisov členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, má bydlisko v inom členskom štáte, a podľa článku 24 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 má nárok na vecné dávky poskytované členským štátom bydliska na náklady členského štátu zodpovedného za vyplácanie jej dôchodku, sa má považovať za osobu „ktorá podlieha právnym predpisom členského štátu“ v zmysle článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, treba tak, ako to urobil generálny advokát v bode 45 svojich návrhov konštatovať, že taká osoba z dôvodu samotnej skutočnosti, že poberá uvedený starobný dôchodok, podlieha právnym predpisom členského štátu v zmysle tohto ustanovenia, a to právnym predpisom členského štátu zodpovedného za vyplácanie jej dôchodku. To isté platí, pokiaľ ide o skutočnosť, že táto osoba je podľa právnych predpisov členského štátu zodpovedného za vyplácanie jej dôchodku povinná platiť príspevky na pokrytie dávok zdravotnej starostlivosti stanovených v článku 24 ods. 1 uvedeného nariadenia.

40

Pokiaľ ide po druhé o určenie, či osoba v situácii Y patrí pod pojem „poistenec“ v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004, je na jednej strane nesporné, že zdravotná starostlivosť, o ktorú ide vo veci samej, patrí medzi oblasti sociálneho zabezpečenia uvedené v hlave III kapitole 1 tohto nariadenia. Na druhej strane treba overiť, či takáto osoba spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi príslušného členského štátu na vznik nároku na tieto dávky.

41

V tejto súvislosti z ustanovení článku 11 ods. 3 písm. e) v spojení s článkom 16 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 vyplýva, že ak poberateľ dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte, podlieha za normálnych okolností právnym predpisom členského štátu bydliska, tento dôchodca môže byť na základe vlastnej žiadosti vyňatý z uplatňovania týchto právnych predpisov, pokiaľ nepodlieha týmto právnym predpisom z dôvodu vykonávania činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

45

Na účely odpovede treba konštatovať, že pojem „právne predpisy“ uvedený v tomto ustanovení je definovaný v článku 1 písm. l) prvom pododseku nariadenia č. 883/2004 tak, že označuje v súvislosti s každým členským štátom „zákony, nariadenia a iné povinné ustanovenia a všetky ostatné vykonávajúce opatrenia týkajúce sa odvetví sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa uplatňuje článok 3 ods. 1“ tohto nariadenia.

46

Tvrdenie holandskej vlády – podľa ktorého poberateľ dôchodku podľa právnych predpisov členského štátu, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte a ktorý má nárok na vecné dávky poskytované týmto posledným uvedeným členským štátom na náklady prvého členského štátu podľa článku 24 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, nie je „poistencom“ v zmysle článku 1 písm. c) tohto nariadenia z dôvodu, že tento poberateľ nemá povinné zdravotné poistenie v členskom štáte vyplácajúcom jeho dôchodok – vychádza z reštriktívneho výkladu tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktorý nezohľadňuje nárok na vecné dávky poskytované uvedenému poberateľovi priamo článkom 24 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, čo je výklad, ktorý smeruje k stanoveniu podmienky nevyplývajúcej zo znenia článku 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004 a ktorý teda porušuje ustanovenia tohto nariadenia.

47

Tento výklad nie je spochybnený tvrdením holandskej vlády, ktorá uvádza, že ustanovenia hlavy III kapitol 1 a 3 nariadenia č. 883/2004 jasne rozlišujú medzi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na jednej strane na „poistencov“ a na druhej strane na „dôchodcov“, čo je pojem, ktorý na rozdiel od prvého uvedeného pojmu toto nariadenie nedefinuje, takže tieto dve kategórie osôb sa navzájom vylučujú. Na poberateľa dôchodku podľa právnych predpisov členského štátu, ktorý má podľa článku 24 ods. 1 tohto nariadenia nárok na vecné dávky poskytované členským štátom bydliska na náklady členského štátu zodpovedného za vyplácanie jeho dôchodku, sa teda nevzťahuje pojem „poistenec“ v zmysle článku 1 písm. c) uvedeného nariadenia, ako to potvrdzuje skutočnosť, že uvedený článok 24 ods. 1 sa nachádza v oddiele 2 týkajúcom sa dôchodcov a ich rodinných príslušníkov, hlavy III kapitoly 1 toho istého nariadenia.

50

Po prvé tomuto tvrdeniu odporuje znenie článku 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004, ktoré odkazuje na „každú osobu“. Tento pojem teda vylučuje akékoľvek rozlišovanie medzi rôznymi kategóriami osôb patriacich do osobnej pôsobnosti tohto nariadenia za predpokladu, že takáto osoba spĺňa podmienky stanovené právnymi predpismi príslušného členského štátu na to, aby mohla žiadať o poskytovanie zdravotnej starostlivosti na náklady tohto členského štátu „vzhľadom na ustanovenia tohto nariadenia“.

51

Po druhé výklad článku 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004 uvedený v bode 48 tohto rozsudku potvrdzuje aj cieľ sledovaný týmto nariadením, ktorým, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 3, je modernizovať a zjednodušiť pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré mnohé zmeny vykonané v nariadení č. 1408/71 spravili zložitými a rozsiahlymi.

54

Hlava III kapitola 1 oddiel 2 nariadenia č. 883/2004 obsahuje ustanovenia prispôsobené potrebám poberateľov dôchodkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa nachádzajú v osobitnej situácii najmä z dôvodu, že títo poberatelia majú bydlisko, ako Y, v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorý je vyplácateľom ich dôchodku, teda v situácii, na ktorú sa všeobecné ustanovenia oddielu 1 tejto kapitoly ako také neuplatňujú. Ustanovenia hlavy III kapitoly 1 oddielu 2 nariadenia č. 883/2004 teda predstavujú, ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam hlavy III kapitoly 1 oddielu 1 tohto nariadenia, ktoré predstavujú lex generalis .

55

Doplnková povaha ustanovení hlavy III kapitoly 1 oddielu 2 nariadenia č. 883/2004 – uplatniteľných na „dôchodco[v] a ich rodinn[ých] príslušní[kov]“ – oproti ustanoveniam oddielu 1 tejto kapitoly – uplatniteľným na „poistenc[ov] a ich rodinn[ých] príslušní[kov], s výnimkou dôchodcov a ich rodinných príslušníkov“ – je potvrdená článkom 31 tohto nariadenia, podľa ktorého sa jeho články 23 až 30, ktoré sa nachádzajú v tomto oddiele 2, neuplatňujú na dôchodcu, ak tento má nárok na dávky zdravotnej starostlivosti podľa právnych predpisov členského štátu na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. V takom prípade sa právo takejto dotknutej osoby na tieto dávky uvedené v hlave III kapitole 1 uvedeného nariadenia riadi článkami 17 až 21 tohto nariadenia, ktoré sa nachádzajú v oddiele 1 tejto kapitoly 1.

56

Po tretie výklad pojmu „poistenec“ v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004 uvedený v bode 50 tohto rozsudku podporujú aj viaceré ustanovenia smernice 2011/24.

Na druhej strane podľa článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 2011/24, ak je členský štát uvedený v prílohe IV k nariadeniu č. 883/2004 a v súlade s uvedeným nariadením uznal práva na nemocenské dávky pre dôchodcov a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, poskytne im zdravotnú starostlivosť podľa tejto smernice na svoje vlastné náklady, ak sa zdržiavajú na jeho území, v súlade s jeho právnymi predpismi, ako keby tieto dotknuté osoby mali bydlisko na tomto území. Takýmto rozšírením nároku na náhradu nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktoré im vznikli v členskom štáte vyplácajúcom ich dôchodok, na „dôchodcov…, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte“, ak je štát vyplácajúci dôchodok uvedený v prílohe IV k nariadeniu č. 883/2004, hoci títo dôchodcovia nie sú poistení v systéme povinného zdravotného poistenia tohto členského štátu, smernica 2011/24 zahŕňa uvedených dôchodcov do pojmu „poistenec“ v zmysle jej článku 3 písm. b) bodu i).

59

Treba dodať, že holandská vláda vo svojej odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom uviedla, že Holandské kráľovstvo nevyužilo možnosť stanovenú v článku 8 smernice 2011/24 zaviesť režim predchádzajúceho povolenia na preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. V prejednávanej veci preto a s výhradou overení, ktoré v tejto súvislosti prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, Y nemôže byť zbavená náhrady nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa jej poskytla v Nemecku, v súlade s ustanoveniami smernice 2011/24, z dôvodu, že nezískala predchádzajúce povolenie na túto starostlivosť.

O druhej otázke

63

Vzhľadom na odpoveď, ktorá bola poskytnutá na prvú otázku, netreba odpovedať na druhú otázku.

O trovách

64

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.