C-644/19

62019CJ0644

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 8. októbra 2020 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Články 1, 2 a 3 – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 4 – Zásada nediskriminácie – Opatrenie prijaté univerzitným zariadením na základe vnútroštátneho práva – Zachovanie postavenia učiteľa v trvalom pomere nad rámec zákonného veku odchodu do dôchodku – Možnosť vyhradená učiteľom, ktorí sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce – Učitelia, ktorí nie sú držiteľmi tohto titulu – Zmluvy na dobu určitú – Nižšia mzda v porovnaní so mzdou poskytovanou učiteľom v trvalom pomere“

Vo veci C‑644/19,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia, Rumunsko) z 27. mája 2019 a doručený Súdnemu dvoru 28. augusta 2019, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory N. Wahl, sudcovia F. Biltgen (spravodajca) a L. S. Rossi,

generálny advokát: M. Bobek,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1, článku 2 ods. 2 písm. b) a článku 3 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79), ako aj doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

2

4

Článok 2 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1. Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2. Na účely odseku 1:

a)

o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou,

„V rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

…

c)

podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;

…“

Smernica 1999/70

„1.

Na účely tejto dohody termín ‚pracovník na dobu určitú‘ sa vzťahuje na osobu, ktorá uzavrela pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah [na dobu určitú – neoficiálny preklad ] priamo so zamestnávateľom, ktorých koniec platnosti je vymedzený objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou.

2.

Na účely tejto dohody termín ‚porovnateľný stály pracovník‘ sa vzťahuje na pracovníka, ktorý uzavrel pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú v jednom a tom istom podniku, kde vykonáva stále rovnakú alebo podobnú prácu, resp. povolanie, pričom sa primerane zohľadňuje jeho kvalifikácia a odborná prax. V prípade, že v rovnakom podniku nepracuje porovnateľný stály pracovník, porovnáva sa na základe platnej kolektívnej dohody, alebo ak platná kolektívna dohoda neexistuje, tak v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, kolektívnymi dohodami alebo podľa zaužívaného postupu.“

8

Doložka 4 rámcovej dohody, nazvaná „Zásada nediskriminácie“, v bode 1 stanovuje:

zásada univerzitnej autonómie;

…

2. Vo vysokoškolskom vzdelávaní nie je prípustná diskriminácia na základe veku, etnického pôvodu, pohlavia, sociálneho pôvodu, politickej alebo náboženskej orientácie, sexuálnej orientácie alebo iný druh diskriminácie s výnimkou zákonom stanovených opatrení.“

10

Podľa článku 123 ods. 2 zákona č. 1/2011:

„Z univerzitnej autonómie vyplýva univerzitnému spoločenstvu právo stanoviť svoje vlastné poslanie, inštitucionálnu stratégiu, štruktúru, činnosti, svoju vlastnú organizáciu a fungovanie, riadenie materiálnych a ľudských zdrojov, a to za prísneho dodržiavania účinných právnych predpisov.“

6. Odchylne od odseku 1 platí, že ak inštitúcie vyššieho vzdelávania nemôžu pokryť vyučovacie hodiny s učiteľmi v trvalom pomere, môžu rozhodnúť o zachovaní postavenia učiteľa v trvalom pomere v oblasti vzdelávania a/alebo výskumu so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú, na základe každoročného hodnotenia akademických výkonov v súlade s metodikou stanovenou akademickým senátom univerzity.

7. Opätovné zamestnanie učiteľov na dôchodku na pracovné miesto pedagogických pracovníkov sa vykonáva každoročne, pričom sa zachovajú práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z pedagogickej činnosti vykonávanej pred odchodom do dôchodku, na základe schválenia akademickým senátom univerzity v súlade s metodikou uvedenou v odseku 6, pod podmienkou pozastavenia vyplácania starobného dôchodku počas obdobia opätovného zamestnania.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

V období od roku 1994 do roku 2015 bola FT na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú zamestnaná na univerzite na pracovnom mieste vysokoškolského učiteľa v trvalom pomere.

13

Svojou pracovnoprávnou žalobou podanou na Tribunalul Sibiu (Vyšší súd Sibiu, Rumunsko) FT napadla rozhodnutie univerzity, pričom poznamenala, že jej postavenie učiteľa v trvalom pomere skončilo 1. októbra 2015 z dôvodu, že dosiahla zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku. Tento súd uvedenú žalobu zamietol, keďže nezistil žiadnu diskrimináciu na základe smernice 2000/78, ako proti nej namietala FT. Tento rozsudok bol potvrdený zo strany Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia, Rumunsko), čím nadobudol právoplatnosť.

17

Okrem toho Tribunalul Alba (Vyšší súd Alba Iulia, Rumunsko) zamietol žalobu v rámci správneho súdnictva, ktorú podala FT a ktorou sa domáhala zrušenia správnych aktov, na základe ktorých univerzita odmietla vyhovieť jej žiadosti o zachovanie jej postavenia učiteľky v trvalom pomere.

18

Má sa článok 1, článok 2 ods. 2 písm. b), článok 3 smernice 2000/78 a doložka 4 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že diskrimináciu v zmysle uvedených ustanovení predstavuje opatrenie, aké je predmetom konania vo veci samej, ktoré zamestnávateľovi umožňuje stanoviť, že osoby, ktoré dovŕšili 65 rokov veku, možno ponechať v postavení pedagogických pracovníkov v trvalom pomere, a to pri zachovaní práv, ktoré požívali pred odchodom do dôchodku, iba ak sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, čím sú znevýhodnené ostatné osoby nachádzajúce sa v rovnakej situácii, ktoré by mali uvedenú možnosť v prípade voľných pracovných miest, a ak by spĺňali požiadavky týkajúce sa odbornej výkonnosti, pričom osoby, ktoré nie sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, musia na výkon rovnakej akademickej činnosti opakovane uzatvárať pracovné zmluvy na dobu určitú so systémom odmeňovania podľa „hodinových sadzieb, ktorý je nižší v porovnaní s odmeňovaním učiteľov v trvalom pomere?

2.

Možno prednosť pri uplatňovaní práva Únie (zásada prednosti práva Únie) vykladať v tom zmysle, že súdu členského štátu umožňuje neuplatniť právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, v ktorom sa stanovilo, že za daných skutkových okolností sa dodržala smernica 2000/78 a nedošlo k diskriminácii?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

20

Rumunská vláda vo svojich písomných pripomienkach spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Na jednej strane sa domnieva, že výklad práva Únie požadovaný vnútroštátnym súdom nie je nevyhnutný na rozhodnutie sporu vo veci samej, ktorý by mal byť vyriešený jedine na základe vnútroštátnych ustanovení preberajúcich toto právo, a na druhej strane, že uvedený súd dostatočne nevysvetlil výber ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ani súvislosť, ktorú vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatňujúcou sa v spore vo veci samej.

24

Okrem toho, hoci je odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania nepochybne stručné, nič to nemení na skutočnosti, že umožňuje pochopiť, že spor vo veci samej sa týka údajného rozdielneho zaobchádzania medzi pedagogickými pracovníkmi univerzity, ktorí naďalej pracujú aj po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, v závislosti od toho, či títo učitelia sú, alebo nie sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, a že od Súdneho dvora sa žiada odpoveď, či je takéto rozdielne zaobchádzanie v rozpore s ustanoveniami práva Únie citovanými v texte prvej prejudiciálnej otázky. Keďže uvedený návrh na začatie prejudiciálneho konania okrem toho dostatočne objasňuje relevantný skutkový a právny rámec, treba konštatovať, že v prejednávanej veci spĺňa požiadavky článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

25

Z uvedeného vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

Z toho vyplýva, že na situáciu FT, ktorá sa týka pracovných zmlúv, ktoré uzavrela s univerzitou, ako aj mzdy, ktorú dostávala na základe týchto zmlúv, sa vzťahuje toto ustanovenie.

29

Ako však vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, rozdielne zaobchádzanie v oblasti podmienok zamestnávania a pracovnoprávnych podmienok, ktoré viedlo k sporu vo veci samej, medzi pedagogickými pracovníkmi univerzity, ktorí tam naďalej vykonávajú svoje povolanie po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, vychádza zo skutočnosti, či sú, alebo nie sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, pričom pedagogickí pracovníci, ktorí nie sú v trvalom pomere, sú znevýhodnení v porovnaní s pedagogickými pracovníkmi v trvalom pomere.

30

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak z názvu a odôvodnení, ako aj z obsahu a účelu smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica má stanoviť všeobecný rámec na to, aby každej osobe bola zaistená rovnosť zaobchádzania „v zamestnaní a povolaní“ tým, že jej dáva účinnú ochranu proti diskriminácii z niektorého z dôvodov uvedených v jej článku 1 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2009, Hütter, C‑88/08 , EU:C:2009:381 , bod 33 , a z 15. januára 2019, E.B., C‑258/17 , EU:C:2019:17 , bod 40 a citovanú judikatúru).

31

Z toho vyplýva, že taká situácia ako vo veci samej nepatrí do všeobecného rámca stanoveného článkom 2 ods. 2 smernice 2000/78 na účely boja proti niektorým druhom diskriminácie na pracovisku.

35

V dôsledku toho treba na prvú časťou prvej otázky odpovedať tak, že články 1 a 2 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej spomedzi pedagogických pracovníkov univerzitného zariadenia, ktorí v ňom pokračujú vo výkone svojho povolania po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, si môžu zachovať svoje postavenie učiteľov v trvalom pomere len tí, ktorí sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, zatiaľ čo učitelia, ktorí nie sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, môžu s týmito zariadeniami uzatvárať len pracovné zmluvy na dobu určitú spojené so systémom odmeňovania na nižšej úrovni, než je to v prípade pedagogických pracovníkov v trvalom pomere.

O druhej časti prvej otázky

36

Druhou časťou svojej prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má doložka 4 bod 1 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej spomedzi pedagogických pracovníkov univerzitného zariadenia, ktorí v ňom pokračujú vo výkone svojho povolania po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, si môžu zachovať svoje postavenie učiteľov v trvalom pomere len tí, ktorí sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, zatiaľ čo učitelia, ktorí nie sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, môžu s týmito zariadeniami uzatvárať len pracovné zmluvy na dobu určitú spojené s odmeňovaním na nižšej úrovni, než je to v prípade pedagogických pracovníkov v trvalom pomere.

40

Preto treba preskúmať, či vzhľadom na pracovnoprávne podmienky pedagogických zamestnancov, ktorí sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce a vykonávajú svoje povolanie aj po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, predstavujú také pracovnoprávne podmienky, aké vyplývajú z pracovných zmlúv na dobu určitú uzavretých s FT, a najmä režim nižšieho odmeňovania, ktorý je s nimi spojený, rozdielne zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s doložkou 4 bodom 1 rámcovej dohody.

41

V tejto súvislosti treba v prvom rade určiť, či sa na pedagogických pracovníkov, ktorí sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce a s ktorými treba porovnať situáciu FT, vzťahuje pojem „porovnateľní stáli pracovníci“ v zmysle tohto ustanovenia. Podľa znenia doložky 3 bodu 2 rámcovej dohody sa tento pojem vzťahuje na pracovníkov, „ktorý uzavrel[i] pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú v jednom a tom istom podniku, kde vykonáva[jú] stále rovnakú alebo podobnú prácu, resp. povolanie, pričom sa primerane zohľadňuje [ich] kvalifikácia a odborná prax“.

42

Keďže na jednej strane pojem „pracovná zmluva na dobu neurčitú“ nie je osobitne definovaný v rámcovej dohode, ako sa uvádza v odôvodnení 17 smernice 1999/70, majú ho definovať členské štáty v súlade so svojím vnútroštátnym právom a praxou pod podmienkou, že zvolená definícia je v súlade s obsahom rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2012, Sibilio, C‑157/11 , neuverejnený, EU:C:2012:148 , body 42 až 45 ).

46

Na posúdenie toho, či dotknuté osoby vykonávajú „rovnakú alebo podobnú prácu“ v zmysle rámcovej dohody, treba v súlade s doložkou 3 bodom 2 a doložkou 4 bodom 1 rámcovej dohody preskúmať, či vzhľadom na všetky okolnosti, akými sú povaha práce, podmienky vzdelávania a pracovnoprávne podmienky, možno tieto osoby považovať za nachádzajúce sa v porovnateľnej situácii (rozsudok z 21. novembra 2018, de Diego Porras, C‑619/17 , EU:C:2018:936 , bod 62 a citovaná judikatúra).

47

V prejednávanej veci vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc posudzovať skutkový stav, prislúcha určiť, či sa FT, keď bola prijatá do zamestnania na univerzite na základe série pracovných zmlúv na dobu určitú, nachádzala v porovnateľnej situácii so situáciou pedagogických pracovníkov, ktorí sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce a boli prijatí do zamestnania na dobu neurčitú tým istým zamestnávateľom po tom, čo tiež dosiahli zákonný vek odchodu do dôchodku (pozri analogicky rozsudok z 21. novembra 2018, de Diego Porras, C‑619/17 , EU:C:2018:936 , bod 63 ).

48

V tejto súvislosti treba predovšetkým overiť, či skutočnosť, že títo poslední menovaní pedagogickí pracovníci sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, znamená, že povaha ich práce, ako aj podmienky ich vzdelávania sa líšia od tých, ktoré sa týkajú pedagogických pracovníkov, ako je FT.

52

S výhradou tohto overenia treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že takéto ciele, ktoré sa v zásade týkajú riadenia zamestnancov, ako aj rozpočtových dôvodov a ktoré navyše nevychádzajú z objektívnych a transparentných kritérií, nemožno považovať za objektívne dôvody opodstatňujúce také rozdielne zaobchádzanie, o aké ide v spore vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2010, Zentralbetriebsrat der Landeskrankenhäuser Tirols, C‑486/08 , EU:C:2010:215 , bod 46 , ako aj uznesenie z 9. februára 2017, Rodrigo Sanz, C‑443/16 , EU:C:2017:109 , body 52 a 54 ).

53

Rozpočtové dôvody síce môžu byť základom voľby sociálnej politiky členského štátu a môžu ovplyvňovať povahu a rozsah opatrení, ktoré chce členský štát prijať, avšak ako také nepredstavujú cieľ sledovaný touto politikou, a teda nemôžu odôvodniť uplatňovanie vnútroštátnej právnej úpravy vedúcej k rozdielnemu zaobchádzaniu v neprospech zamestnancov na dobu určitú (uznesenie z 9. februára 2017, Rodrigo Sanz, C‑443/16 , EU:C:2017:109 , bod 53 a citovaná judikatúra).

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

1.

Články 1 a 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej spomedzi pedagogických pracovníkov univerzitného zariadenia, ktorí v ňom pokračujú vo výkone svojho povolania po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, si môžu zachovať svoje postavenie učiteľov v trvalom pomere len tí, ktorí sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, zatiaľ čo učitelia, ktorí nie sú držiteľmi titulu školiteľa dizertačnej práce, môžu s týmito zariadeniami uzatvárať len pracovné zmluvy na dobu určitú spojené so systémom odmeňovania na nižšej úrovni, než je to v prípade pedagogických pracovníkov v trvalom pomere.

2.