C-666/19

62019CJ0666

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 28. apríla 2022 ( *1 )

„Odvolanie – Dumping – Dovoz aspartámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike – Nariadenia č. 1225/2009 a 2016/1036 – Časová pôsobnosť – Článok 2 ods. 7 – Štatút podniku pôsobiaceho v podmienkach trhového hospodárstva – Zamietnutie – Článok 2 ods. 10 – Úpravy – Dôkazné bremeno – Článok 3 – Určenie ujmy – Povinnosť náležitej starostlivosti Európskej komisie“

Vo veci C‑666/19 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 9. septembra 2019,

vedľajší účastník v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, vykonávajúca funkciu predsedu štvrtej komory (spravodajkyňa), sudcovia S. Rodin a N. Piçarra,

generálny advokát: E. Tančev,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

A. Medzinárodné právo

2

Rozhodnutím 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, medzi ktorými sa uvádza aj Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (ďalej len „antidumpingová dohoda“).

3

Článok 2 antidumpingovej dohody stanovuje pravidlá upravujúce „vymedzenie dumpingu“.

4

6

V čase skutkových okolností sporu vo veci samej boli ustanovenia upravujúce prijatie antidumpingových opatrení Európskou úniou obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014 ( Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1 ) (ďalej len „základné nariadenie“).

7

Naproti tomu ku dňu prijatia sporného nariadenia boli ustanovenia upravujúce prijímanie antidumpingových opatrení Úniou uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 ). Toto nariadenie nadobudlo podľa svojho článku 25 účinnosť 20. júla 2016. Podľa článku 24 prvého odseku uvedeného nariadenia „[základné] nariadenie… sa zrušuje“.

8

Články 2 základného nariadenia a nariadenia 2016/1036 sa týkajú „stanovenia dumpingu“. Bod A týchto článkov, nazvaný „Normálna hodnota“, zahŕňa ich odseky 1 až 7. Bod C uvedených článkov zas obsahuje odsek 10, nazvaný „Porovnanie“.

b)

V antidumpingovom zisťovaní [prešetrovaní – neoficiálny preklad ], ktoré sa týka dovozu tovarov z Čínskej ľudovej republiky, Vietnamu a Kazachstanu a akejkoľvek inej krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom WTO k dátumu začatia zisťovania [prešetrovania – neoficiálny preklad ], sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu [prešetrovaniu – neoficiálny preklad ], a v súlade s kritériami a postupmi ustanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú ustanovené v písmene a).

c)

Tvrdenie v zmysle písmena b) musí… obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. ak:

…

–

„Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. Pri vykonávaní úprav je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite, predovšetkým pokiaľ ide o zľavy, rabaty, množstvá a úroveň obchodovania. V prípade splnenia osobitných podmienok faktory, kvôli ktorým možno vykonať úpravy, sú uvedené v tomto zozname…“

11

Články 3 základného nariadenia a nariadenia 2016/1036 sú nazvané „Stanovenie ujmy“.

12

Podľa článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, ktorý v podstate zodpovedá článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia 2016/1036:

„2. Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak:

Článok 6 základného nariadenia a nariadenia 2016/1036 majú názov „Prešetrovanie“ a vo svojom odseku 8 stanovuje:

„S výnimkou okolností, ktoré sú ustanovené v článku 18, je potrebné v miere, v akej je to možné skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.“

14

Články 9 základného nariadenia a nariadenia 2016/1036 majú názov „Ukončenie bez opatrení; uloženie konečného cla“.

15

Podľa článku 9 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia a článku 9 ods. 4 druhého pododseku nariadenia 2016/1036:

Nariadenie (ES) č. 1126/2008

18

Príloha nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy ( Ú. v. EÚ L 320, 2008, s. 1 ), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1255/2012 z 11. decembra 2012 ( Ú. v. EÚ L 360, 2012, s. 78 ), obsahuje výpočet International Accounting Standards (medzinárodné účtovné štandardy, ďalej len „štandardy IAS“).

19

Medzi týmito štandardmi sa nachádza štandard IAS 36, nazvaný „Zníženie hodnoty majetku“. Tento štandard stanovuje postupy, ktoré subjekt uplatňuje na zabezpečenie toho, aby sa jeho aktíva zaúčtovali v hodnote, ktorá nepresahuje ich vymožiteľnú hodnotu.

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

23

Dňa 25. februára 2016 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/262, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz aspartámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 50, 2016, s. 4 , ďalej len „dočasné nariadenie“).

24

Príslušný výrobok zodpovedal aspartámu [1‑metylester N‑L‑α–aspartyl‑L‑fenylalanínu, N‑metylester kyseliny 3‑amino‑N‑(α‑karbometoxyfenetyl)‑sukcínovej], s referenčným znakom CAS 22839‑47‑0, s pôvodom v Číne, v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex29242998 (ďalej len „aspartám“), a aspartámu obsiahnutému v prípravkoch alebo zmesiach obsahujúcich aj iné sladidlá alebo vodu.

25

Dňa 1. apríla 2016 Changmao predložila Komisii písomné pripomienky týkajúce sa predbežných zistení prešetrovania.

29

Dňa 5. júla 2016 Komisia a úradník poverený vypočutím vypočuli spoločnosť Changmao s cieľom predloženia svojich pripomienok.

30

Dňa 28. júla 2016 Komisia prijala sporné nariadenie.

III. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

31

Na podporu svojej žaloby podala Changmao päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. b) a c) nariadenia 2016/1036, ako aj zásad ochrany legitímnej dôvery a riadnej správy vecí verejných sa týkal posúdenia podmienok udelenia štatútu podniku pôsobiaceho v podmienkach trhového hospodárstva zo strany Komisie (ďalej len „ŠTH“). Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia sa týkal stanovenia normálnej hodnoty. Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 2 ods. 10, článku 3 ods. 2 písm. a), článku 3 ods. 3, ako aj článku 9 ods. 4 uvedeného nariadenia a zásady riadnej správy vecí verejných sa týkal úprav na účely stanovenia dumpingového rozpätia a ujmy. Štvrtý žalobný dôvod bol založený na porušení článku 3 ods. 2 a 6 toho istého nariadenia a subsidiárne na porušení článku 6 ods. 7 tohto nariadenia. Napokon piaty žalobný dôvod bol založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. a) a článku 3 ods. 2, 3 a 5 nariadenia 2016/1036.

34

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol každý z týchto žalobných dôvodov a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom jej rozsahu.

IV. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

35

Changmao svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

36

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil spoločnosti Changmao povinnosť nahradiť trovy konania.

Po prednesení návrhov generálneho advokáta, Changmao podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 20. októbra 2021 v podstate požiadala o opätovné otvorenie ústnej časti konania.

40

Changmao na podporu tohto návrhu tvrdí, že generálny advokát v bodoch 146 a 150 svojich návrhov usudzuje, že nepredložila dôkaz o potrebe úprav, ktoré požadovala na účely spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny, pričom uznáva, že na účely týchto úprav skutočne vymenovala dôkazy. Changmao sa domnieva, že táto otázka má zásadný význam pre posúdenie jej tretieho odvolacieho dôvodu a chce mať možnosť podrobnejšie sa ňou zaoberať na pojednávaní.

41

Treba pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie a jeho rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (rozsudky z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia, C‑231/14 P , EU:C:2015:451 , bod 26 a citovaná judikatúra, ako aj z 10. septembra 2015, Bricmate, C‑569/13 , EU:C:2015:572 , bod 39 ).

42

V tomto prípade to tak nie je. Účastníci konania sa totiž mohli kontradiktórne vyjadriť ku všetkým odvolacím dôvodom, ktoré uviedla spoločnosť Changmao pri dvoch výmenách písomných vyjadrení. Changmao mohla najmä účinne uplatniť svoje tvrdenia, najmä pokiaľ ide o to, ako Všeobecný súd posúdil zamietnutie žiadostí o úpravy na účely spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny zo strany Komisie.

46

Súdny dvor sa teda po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie a že tie boli pred ním prejednané.

47

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

VI. O odvolaní

V súlade s článkami 24 a 25 nariadenia 2016/1036 toto nariadenie zrušilo základné nariadenie a nadobudlo účinnosť 20. júla 2016.

51

V prejednávanej veci bolo sporné nariadenie prijaté 28. júla 2016, teda niekoľko dní po nadobudnutí účinnosti nariadenia 2016/1036. Treba však poznamenať, že obdobie prešetrovania trvalo od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015. V čase skutkových okolností, ktorých sa týkalo antidumpingové prešetrovanie, na konci ktorého bolo prijaté sporné nariadenie, sa teda základné nariadenie ešte uplatňovalo.

52

Z toho vyplýva, že hoci sa sporné nariadenie malo prijať na základe nariadenia 2016/1036 a v súlade s procesnými pravidlami vymedzenými týmto nariadením, naopak podlieha hmotnoprávnym pravidlám vymedzeným základným nariadením.

53

54

Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý smeruje proti bodom 54, 64 až 67, 69, 70, 78 až 80, 87, 97 a 98 napadnutého rozsudku, Changmao vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil skutkové okolnosti a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

55

V prvom rade Changmao tvrdí, že spĺňala druhé kritérium na priznanie ŠTH uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) druhej zarážke základného nariadenia (ďalej len „druhé kritérium priznania ŠTH“), keďže na všetky účely používa jediný súbor základných účtovných dokumentov pripravených podľa Hong Kong Financial Reporting Standards (štandardy finančného výkazníctva Hongkongu, ďalej len „HKFRS“), ktoré sú rovnocenné s International Financial Reporting Standards (medzinárodné štandardy finančného výkazníctva). Spoločnosť Price Waterhouse Cooper (ďalej len „PWC“) poverená overením jej účtov to bezvýhradne potvrdila.

56

Dočasné nariadenie vo svojich odôvodneniach 26 a 36 uvádza „nedostatky“, pokiaľ ide o dodržanie druhého kritéria na priznanie ŠTH, pričom však vo svojom odôvodnení 28 uznáva, že účtovníctvo spoločnosti Changmao bolo pripravené v súlade s HKFRS. V odôvodnení 20 sporného nariadenia sa len konštatuje, že Changmao neposkytla žiadne nové dôkazy alebo argumenty, pokiaľ ide o toto kritérium, čo je navyše nesprávne vzhľadom na dokumenty, ktoré predložila až po predbežných zisteniach.

60

Changmao na jednej strane tvrdí, že kónická hybridná sušička nevytvára sama osebe peňažné príjmy do pokladne, takže mohla stanoviť jej realizovateľnú hodnotu s odkazom na výrobnú jednotku, ktorej je súčasťou. Vzhľadom na odseky 22, 66 a 67 štandardu IAS 36 nie je potrebné zapísať jej realizovateľnú hodnotu oddelene, v rozpore s tým, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 66 napadnutého rozsudku. Posúdenia uvedené v bodoch 64 a 65 tohto rozsudku sú tiež nesprávne, ako to vyplýva z dodatočných dôkazov, ktoré Changmao predložila Komisii na vypočutí z januára 2016.

61

Na druhej strane Changmao poznamenáva, že priebežne posudzuje realizovateľnú hodnotu patentu týkajúceho sa technológie výroby kyseliny fumarovej a kyseliny DL jablčnej (ďalej len „patent“) a túto hodnotu reviduje, ak sú splnené podmienky odseku 10 štandardu IAS 36, čo vyplýva z dokumentov predložených Komisii. Všeobecný súd tak skreslil skutkový stav v bode 67 napadnutého rozsudku.

62

V druhom rade Changmao tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti v bode 54 napadnutého rozsudku. V bode 7 svojej žaloby na prvom stupni totiž len tvrdila, že Komisia sa nemohla odvolávať na jednoduché „chyby“ na účely zamietnutia ŠTH, hoci audit vykonaný s ohľadom na štandardy IAS jednoznačne konštatoval presnosť a spoľahlivosť účtovníctva.

66

Komisia sa domnieva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako sčasti neúčinný a v každom prípade ako nedôvodný v celom rozsahu.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

67

Svojím prvým odvolacím dôvodom Changmao v podstate spochybňuje posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa zamietnutia jej žiadosti o ŠTH Komisiou podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia.

71

Medzi týmito kritériami sa v článku 2 ods. 7 písm. c) druhej zarážke základného nariadenia nachádza druhé kritérium na priznanie ŠTH, ktoré je predmetom tohto odvolacieho dôvodu. Toto kritérium vyžaduje, aby dotknutý výrobca využíval jeden súbor základných účtovných dokladov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely.

72

V prvom rade Changmao v podstate tvrdí, že spĺňa uvedené kritérium, keďže jej účty sú v súlade s HKFRS, a správne uplatňuje štandard IAS 36. Všeobecný súd tým, že rozhodol opačne, porušil článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a skreslil skutkové okolnosti.

73

75

V prejednávanej veci treba konštatovať, že argumentácia spoločnosti Changmao uvedená v bode 72 tohto rozsudku nespočíva v spochybnení výkladu článku 2 ods. 7 písm. c) druhej zarážky základného nariadenia, ktorý podal Všeobecný súd v bodoch 51 až 53 napadnutého rozsudku, ani výkladu štandardu IAS 36 uvedeného v bodoch 59 až 63 tohto rozsudku.

76

Táto argumentácia sa v skutočnosti týka súladu jej účtovných dokladov a dodržiavania štandardu IAS 36 a smeruje tak najmä k spochybneniu posúdenia regulárnosti týchto dokumentov a tohto účtovníctva Všeobecným súdom. Toto posúdenie má faktickú povahu, a preto ho nemožno spochybniť v štádiu odvolania, okrem prípadu skreslenia. Hoci Changmao poukázala na skreslenie skutkových okolností Všeobecným súdom, nespresňuje skutkové okolnosti, ktoré Všeobecný súd skreslil, ani to, akým spôsobom tieto skutočnosti skreslil.

77

Uvedená argumentácia je preto neprípustná.

81

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie o skreslení skutkových okolností, ktoré sa týka bodu 54 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd v tomto bode poznamenal, že Changmao, zdá sa, tvrdí, že prípadné „účtovné chyby“ nepredstavujú prekážku priznania ŠTH. Je pravda, že Všeobecný súd použil odlišnú terminológiu, než je terminológia uvedená v bode 7 žaloby na prvom stupni, v rámci ktorej Changmao tvrdila, že aj za predpokladu, že došlo k „účtovným chybám“, Komisia zneužila svoju právomoc, keď dospela k záveru, že jednoduché účtovné chyby mohli slúžiť ako základ pre odmietnutie ŠTH. Treba však poznamenať, že Všeobecný súd sa skutočne zaoberal podstatou tejto argumentácie a meritórne ju preskúmal. Terminologická zmena teda neumožňuje konštatovať, že skreslil tvrdenia, ktoré predkladala spoločnosť Changmao.

82

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia smerujúce proti bodom 78 až 80 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že tieto body sú súčasťou preskúmania Všeobecného súdu, týkajúceho sa záveru Komisie, podľa ktorého Changmao opomenula predložiť určité dokumenty v dostatočnom čase na účely ich analýzy počas overovania na mieste v jej priestoroch. V bode 79 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd konštatoval, že zamietnutie ŠTH Komisiou nebolo založené na skutočnosti, že Changmao predložila určité dokumenty oneskorene.

83

Keďže Changmao konkrétne nespochybnila toto konštatovanie Všeobecného súdu, jej tvrdenia založené na tom, že vďaka predchádzajúcim vyšetrovaniam bola Komisia schopná vykonať potrebné overenia, treba preto zamietnuť ako neúčinné.

V poslednom rade, pokiaľ ide o tvrdenia smerujúce proti bodom 97 a 98 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd v týchto bodoch zamietol druhú časť prvého žalobného dôvodu spoločnosti Changmao na podporu jej žaloby na prvom stupni, ktorou Changmao spochybňovala závery Komisie týkajúce sa tretieho kritéria na priznanie ŠTH uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, ako neúčinnú. Všeobecný súd totiž v bode 96 tohto rozsudku, proti ktorému Changmao nenamieta v rámci tohto odvolania, pripomenul, že podmienky priznania ŠTH uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia majú kumulatívnu povahu. V tomto rozsahu Všeobecný súd po tom, čo v bode 97 uvedeného rozsudku uviedol, že Changmao sa nepodarilo preukázať, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že druhé kritérium na priznanie ŠTH nebolo splnené, v bode 98 toho istého rozsudku rozhodol, že túto druhú časť treba zamietnuť ako neúčinnú.

86

Keďže Changmao pred Súdnym dvorom tiež nepreukázala, že rozhodnutie Všeobecného súdu o zamietnutí jej argumentácie týkajúcej sa porušenia ustanovení týkajúcich sa druhého kritéria na priznanie ŠTH Komisiou obsahovalo nesprávne právne posúdenie, jej tvrdenia smerujúce k spochybneniu bodov 97 a 98 napadnutého rozsudku treba zamietnuť ako nedôvodné.

87

V dôsledku toho musí byť prvý odvolací dôvod zamietnutý ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

2.

Changmao po prvé tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Podľa tohto ustanovenia by Komisia mala pri stanovení normálnej hodnoty zohľadniť predaj výrobcu z podobnej krajiny na domácom trhu alebo v prípade, že to nie je možné, predaj tohto výrobcu na vývoz. Len ako poslednú možnosť by Komisia mohla použiť ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii.

90

V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, že sa nemohla spoliehať ani na domáce predaje, ani na predaje japonských výrobcov, ako výrobcu z podobnej krajiny, na vývoz, a preto určila normálnu hodnotu na základe predajov výrobcu z Únie, ktorý je 100 % dcérskou spoločnosťou tohto japonského výrobcu. Komisia požiadala uvedeného výrobcu o podrobné zoznamy predajov podľa jednotlivých transakcií iba pre domáce predaje. Hoci sa domnievala, že tieto zoznamy neboli spoľahlivé, uspokojila sa so zhrnutím finančných výsledkov vývozu tohto výrobcu uvedeným v tabuľke č. 15 jeho odpovede na antidumpingový dotazník. Táto tabuľka nie je dostatočne podrobná. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 113 napadnutého rozsudku, nemožno konštatovať, že „všetky“ predaje na vývoz boli zjavne stratové, ale len to, že „posudzované celkovo“ boli stratové. Tento bod 113 teda obsahuje skreslenie skutkových okolností.

91

Podľa spoločnosti Changmao pri neexistencii zoznamu predajov na vývoz podľa jednotlivých transakcií nemožno vylúčiť, že niektoré vývozné transakcie japonského výrobcu do tretích krajín alebo do Únie boli dostatočne spoľahlivé na to, aby slúžili ako základ pre stanovenie normálnej hodnoty. Komisia ju teda mala požiadať o takýto zoznam.

95

Komisia odpovedá, že druhý odvolací dôvod je neúčinný a v každom prípade sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný, čiastočne neúčinný a čiastočne nedôvodný.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

96

V prvom rade Changmao tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 115, 116, 128 a 129 napadnutého rozsudku porušil článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a nesprávne rozhodol, že Komisia konala s požadovanou starostlivosťou, ako aj pri dodržaní zásady riadnej správy vecí verejných.

100

V rámci súdneho preskúmania výkonu právomoci posúdenia, ktorú má Komisia, pokiaľ ide o výber podobnej krajiny, treba najmä overiť, či táto inštitúcia neopomenula zohľadniť základné skutočnosti s cieľom stanoviť adekvátnu povahu vybratej krajiny a či skutočnosti uvedené v spise boli preskúmané s náležitou starostlivosťou vyžadovanou na to, aby sa dalo konštatovať, že normálna hodnota bola určená vhodným spôsobom a nie neprimerane (rozsudky z 22. októbra 1991, Nölle, C‑16/90 , EU:C:1991:402 , body 12 a 13 , ako aj z 22. marca 2012, GLS, C‑338/10 , EU:C:2012:158 , bod 22 ).

101

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 112 až 114 napadnutého rozsudku zdôraznil, že tak zo sporného nariadenia, ako aj z vysvetlení poskytnutých Komisiou vyplýva, že po prvé údaje predložené japonským výrobcom neboli spoľahlivé najmä z dôvodu, že jeho ziskové marže sa značne a bezdôvodne líšili podľa typu a významu kupujúceho, po druhé, že hoci všetky domáce predaje tohto výrobcu boli rentabilné, všetky predaje na vývoz boli jednoznačne stratové, a po tretie, že dotknutí účastníci, medzi nimi Changmao, mali po predbežných zisteniach obavy z dôvodu, že Japonsko sa vybralo ako podobná krajina.

102

Práve vzhľadom na tieto okolnosti, z ktorých prvú a tretiu spoločnosť Changmao nespochybňuje, Všeobecný súd v bodoch 115 a 116 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia neporušila článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia tým, že použila údaje výrobného odvetvia Únie na účely určenia normálnej hodnoty dotknutého výrobku, keďže informácie dostupné v čase výberu neboli spoľahlivé a mohli viesť k nevhodnému a neprimeranému výberu podobnej krajiny.

106

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Changmao, však z toho nevyplýva, že Komisia bola za okolností prejednávanej veci povinná vyžiadať si podrobné informácie o vývozných transakciách od japonského výrobcu.

107

Za týchto okolností a vzhľadom na nedôveryhodnosť podrobných informácií poskytnutých týmto výrobcom v súvislosti s jeho predajom na dovoz, ako aj na zjednodušenejšie informácie poskytnuté v súvislosti s jeho predajom na vývoz totiž nebolo ani nevhodné, ani neprimerané, aby Komisia určila normálnu hodnotu na inom odôvodnenom základe v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bodoch 99 a 100 tohto rozsudku. Komisia tak mohla postupovať bez toho, aby najprv požiadala o podrobnejšie informácie týkajúce sa tohto predaja na vývoz.

108

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 115 a 116 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že Komisia neporušila článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia tým, že na účely stanovenia normálnej hodnoty dotknutého výrobku použila údaje výrobného odvetvia Únie, a to aj bez toho, aby predtým požiadala o podrobné informácie japonského výrobcu o predajoch na vývoz.

112

Z toho vyplýva, že tvrdenia spoločnosti Changmao smerujúce proti bodom 117 a 118 napadnutého rozsudku sú neúčinné.

113

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť druhý odvolací dôvod ako čiastočne neprípustný, čiastočne nedôvodný a čiastočne neúčinný.

3.

O treťom odvolacom dôvode

Prvou časťou svojho tretieho odvolacieho dôvodu Changmao tvrdí, že Všeobecný súd „skresl[il] skutkové okolnosti, pokiaľ ide o pojem dôkazu“.

116

Changmao tvrdí, že v priebehu prešetrovania požiadala Komisiu, aby vykonala úpravy cien podľa článku 2 ods. 10 písm. a), b), e) až h) a k) základného nariadenia, keďže porovnateľnosť cien Únie použitých na určenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny bola ovplyvnená rozdielmi týkajúcimi sa procesu výroby aspartámu, požiadavkami právnej úpravy, službami po predaji, nákladmi na energie, cenou práce, prístupom k surovinám, platbami za patent a know‑how, nákladmi na balenie, ako aj na námornú prepravu, poistením, manipulačnými nákladmi, bankovými nákladmi a nákladmi na úver.

117

Komisia odmietla všetky požadované úpravy, ktoré by viedli k zvýšeniu vývozných cien alebo zníženiu normálnej hodnoty z dôvodu, že Changmao nepreukázala, „že kupujúci systematicky platia rozdielne ceny na domácom trhu z dôvodu rozdielov medzi týmito faktormi“. Naopak vykonala úpravy, ktoré v neprospech spoločnosti Changmao viedli k zníženiu vývozných cien a zvýšeniu normálnej hodnoty bez toho, aby vyžadovala takýto dôkaz, čím vykonala svojvoľné rozlišovanie.

118

Komisia sa domnieva, že tieto tvrdenia, ktoré sa v podstate týkajú správneho konania, nie sú v štádiu odvolania relevantné. Podľa nej je prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

2) O druhej časti

122

Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti Changmao obsahuje dve výhrady založené v uvedenom poradí na dvoch nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa mal dopustiť Všeobecný súd.

123

Prvou výhradou Changmao Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 151 a 153 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho výkladu článku 2 ods. 10 základného nariadenia, keď nezohľadnil skutočnosť, že podľa orgánu na urovnávanie sporov WTO vývozca, ktorému nebol priznaný ŠTH, musí čo najkonštruktívnejšie preukázať skutočnosti, ktoré si vyžadujú úpravu, zatiaľ čo Komisia musí posúdiť a priznať požadované úpravy prostredníctvom neskreslených zdrojov údajov z trhu.

127

Druhou výhradou Changmao tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že článok 2 ods. 10 základného nariadenia podmieňuje úpravy tým, že kupujúci systematicky platia rozdielne ceny na domácom trhu z dôvodu rozdielov medzi faktormi. Takáto podmienka je stanovená len osobitným spôsobom v článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia, ale nie všeobecne v článku 2 ods. 10 písm. a) až j) uvedeného nariadenia. Túto podmienku nevyžaduje článok 2.4 antidumpingovej dohody, podľa ktorého dôkazné bremeno uložené dotknutým stranám nesmie byť neprimerané. Uvedená podmienka pritom ukladá vývozcom, ktorí nepochádzajú z trhového hospodárstva, neprimerané dôkazné bremeno, pretože takíto vývozcovia nemajú k dispozícii údaje výrobcu z podobnej krajiny použité na účely stanovenia normálnej hodnoty.

128

Changmao vo svojej replike spresňuje, že pred Všeobecným súdom sa odvolávala na právo WTO, ako to vyplýva z bodov 31 a 33 a z poznámok pod čiarou 24 až 26 repliky podanej v prvostupňovom konaní.

129

Komisia navrhuje, aby sa všetky tieto tvrdenia odmietli. Prvá výhrada, ktorá smeruje k spochybneniu bodov 151 až 153 napadnutého rozsudku z hľadiska práva WTO, je neprípustná a v každom prípade nedôvodná. Druhá výhrada je nedôvodná.

V druhom rade Changmao kritizuje bod 207 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd nesprávne odmietol prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť dokazovanie, ktoré požadovala v súvislosti s jej dôvodom týkajúcim sa úprav a ktoré boli nevyhnutné na jej účinnú súdnu ochranu.

133

Napokon s odkazom na článok 9 ods. 4 druhý pododsek základného nariadenia Changmao zdôrazňuje, že požadované úpravy umožnili znížiť jej dumpingové rozpätie na úroveň nižšiu ako rozpätie ujmy.

134

Komisia navrhuje zamietnuť túto tretiu časť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú.

b)

137

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že toto ustanovenie stanovuje, že v prípade, ak normálna hodnota a vývozná cena nemôžu byť predmetom spravodlivého porovnania, vo forme úprav sa zohľadnia rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí a preukáže, že ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť.

138

Podľa judikatúry Súdneho dvora tak zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť len s cieľom zohľadnenia rozdielov týkajúcich sa faktorov, ktoré ovplyvňujú obe ceny, a ktoré teda ovplyvňujú ich porovnateľnosť na účely zaručenia toho, že porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P , EU:C:2012:78 , bod 53 , ako aj zo 4. mája 2017, RFA International/Komisia, C‑239/15 P , neuverejnený, EU:C:2017:337 , bod 42 ).

139

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že ak jeden účastník konania podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia žiada o úpravy určené na to, aby sa mohla porovnať normálna hodnota s vývoznými cenami s cieľom určiť dumpingové rozpätie, musí preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená. Dôkazné bremeno, že musia byť vykonané osobitné úpravy vymenované v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) základného nariadenia, znášajú tie subjekty, ktoré sa ich chcú dovolávať, bez ohľadu na to, kto to je (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P , EU:C:2012:78 , body 58 a 60 ). Z toho vyplýva, že účastníkovi konania, ktorý sa chce dovolávať takejto úpravy, prináleží preukázať, že faktor, na základe ktorého sa táto úprava žiada, môže ovplyvniť ceny, a teda ich porovnateľnosť.

143

Po druhé, keďže sa zdá, že Changmao svojimi tvrdeniami zhrnutými v bodoch 116 a 117 tohto rozsudku tvrdí, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd, skutočne predložila dôkaz o tom, že jej žiadosti o úpravy na základe článku 2 ods. 10 základného nariadenia boli odôvodnené, jej argumentácia v skutočnosti znamená, že žiada Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny dôkaz, a dokonca ani tvrdenie, že došlo k skresleniu týchto skutkových okolností a dôkazov, je táto argumentácia neprípustná v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 73 tohto rozsudku.

144

Na druhej strane v rozsahu, v akom sa zdá, že Changmao tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil samotný pojem „dôkaz“, jej argumentácia vychádza zo zámeny medzi uvedením alebo tvrdením skutkových okolností podložených jednoduchými odhadmi na jednej strane a dôkazom o vecnej správnosti týchto okolností na druhej strane. Okrem toho, že pred Súdnym dvorom Changmao uvádza len jednoduché tvrdenia bez toho, aby ich podložila dôkazmi, ktoré by umožnili overiť a preukázať existenciu údajných rozdielov v nákladoch, ako aj ich vplyv na porovnateľnosť cien v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia, tento účastník konania neidentifikuje nijaký dôkaz, ktorý by Všeobecný súd nezohľadnil alebo ktorý skreslil.

145

Po tretie Changmao sa nesprávne snaží odôvodniť svoje žiadosti o úpravy odôvodnením 76 sporného nariadenia, podľa ktorého Komisia konštatovala, že vážený priemer cien výrobného odvetvia Únie podľa typu aspartámu bol o 21,1 % vyšší ako ceny porovnateľných typov dovezených výrobkov. Tento cenový rozdiel totiž odráža rozpätie podhodnotenia a je súčasťou určenia existencie značnej ujmy utrpenej výrobným odvetvím Únie. Naopak, ako uviedol generálny advokát v bode 151 svojich návrhov, z tohto odôvodnenia vôbec nevyplýva, že toto rozpätie podhodnotenia bolo spôsobené rozdielmi vo výrobných nákladoch.

Na úvod treba konštatovať, že Changmao sa po prvýkrát dovoláva porušenia článkov 6.2, 6.4, 12.2.1 a 12.2.2 antidumpingovej dohody, ako aj článku 20 ods. 2 a 4 nariadenia 2016/1036 v štádiu odvolania. Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bodoch 124 a 125 svojich návrhov, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 78 tohto rozsudku je tretia časť neprípustná v rozsahu, v akom je založená na údajnom porušení týchto ustanovení.

149

Pokiaľ ide o meritum veci, po prvé Changmao v podstate tvrdí, že Všeobecný súd jej v bodoch 155 až 160 napadnutého rozsudku uložil neprimerané dôkazné bremeno, čím porušil právo spoločnosti Changmao na obhajobu, povinnosť náležitej starostlivosti, ktorú má Komisia, a zásadu riadnej správy vecí verejných.

150

V týchto bodoch Všeobecný súd zastával názor, že vzhľadom na údaje oznámené Komisiou počas prešetrovania a na dôkazné bremeno, ktoré znáša Changmao v rámci svojich žiadostí o úpravy, táto spoločnosť nemôže vytýkať Komisii, že jej uložila neprimerané dôkazné bremeno.

151

Na druhej strane Changmao tvrdí, že ak sa normálna hodnota určí na základe ceny, ktorá bola alebo sa má zaplatiť v Únii, vyvážajúci výrobca z krajiny, proti ktorému sa vedie prešetrovanie, nemôže plne vykonávať svoje právo na obhajobu, keďže nemá prístup k údajom výrobného odvetvia Únie, čo bol jej prípad v prejednávanej veci. Z konštatovaní Všeobecného súdu v bodoch 155 a 156 napadnutého rozsudku pritom výslovne vyplýva, že zo sporného nariadenia sa vyvodzuje, že Komisia poskytla čínskym vyvážajúcim výrobcom údaje týkajúce sa výrobcu z Únie a že Changmao sa mohla k týmto údajom vyjadriť. Na základe týchto konštatovaní, ktoré spoločnosť Changmao v rámci tohto odvolania ako také nespochybnila, Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 159 napadnutého rozsudku vyvodiť, že táto spoločnosť nemôže účinne vytýkať Komisii, že nekonala v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a porušila jej právo na obhajobu tým, že jej uložila neprimerané dôkazné bremeno.

153

Preto treba zamietnuť ako nedôvodné tvrdenia, ktoré uviedla Changmao na podporu tretej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu založené na tom, že body 155 až 160 napadnutého rozsudku obsahujú chyby týkajúce sa práva na obhajobu, povinnosti náležitej starostlivosti prináležiacej Komisii a zásady riadnej správy vecí verejných.

154

V druhom rade Changmao kritizuje bod 207 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd nesprávne odmietol prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo na vykonanie dokazovania, ktoré požadovala.

158

Z toho vyplýva, že tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú.

3) O prvej výhrade druhej časti

159

Touto výhradou Changmao vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 151 až 153 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

160

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bodoch 186 a 187 svojich návrhov, že túto výhradu treba zamietnuť ako neúčinnú bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

164

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba tretí žalobný dôvod zamietnuť v celom jeho rozsahu.

4.

O štvrtom odvolacom dôvode

a)

V rámci týchto úprav je potrebné zohľadniť rozdiely v nákladoch medzi výrobným odvetvím Únie a vývozcami vyplývajúce zo služieb po predaji poskytovaných výlučne výrobným odvetvím Únie, z obalov, z patentových poplatkov alebo know‑how. Praxou Komisie je poskytnúť takéto úpravy znížením cien a nákladov na predaj výrobného odvetvia Únie v nevyhnutnom rozsahu.

168

Uvedené úpravy by preto mohli byť priznané na základe článku 2 ods. 10 písm. f) a h) základného nariadenia, ako aj podľa článku 3 ods. 2 tohto nariadenia.

169

Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 148 a 150 napadnutého rozsudku potvrdil odmietnutie Komisie vykonať úpravy, ktoré požadovala spoločnosť Changmao, na účely určenia existencie ujmy, pričom to podporila dôkazmi. Všeobecný súd tiež nesprávne rozhodol, že Komisia neporušila zásadu riadnej správy vecí verejných a konala s požadovanou starostlivosťou. Podľa spoločnosti Changmao, ak by požadované úpravy boli vykonané, Komisia by nemohla konštatovať existenciu ujmy, alebo by prinajmenšom dospela k záveru, že existuje nižšie rozpätie ujmy. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že rozhodol, že prístup Komisie neporušoval článok 9 ods. 4 základného nariadenia.

170

V týchto bodoch Všeobecný súd rozhodol, že článok 3 ods. 2 a 3, ako aj článok 9 ods. 4 základného nariadenia nevyžadujú, aby Komisia na účely určenia existencie ujmy pristúpila k úpravám stanoveným v článku 2 ods. 10 tohto nariadenia, takže Changmao nemôže vytýkať Komisii, že porušila toto posledné uvedené ustanovenie tým, že odmietla vykonať úpravy požadované na účely určenia existencie ujmy.

173

Changmao v podstate tvrdí, že určenie existencie ujmy v súlade s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia predpokladá vykonanie úprav podobných tým, ktoré sú stanovené v článku 2 ods. 10 tohto nariadenia, ak sú potrebné na uskutočnenie spravodlivého porovnania, teda porovnania vykonaného na rovnakej úrovni obchodovania, medzi vývoznou cenou a cenou, ktorú získalo alebo malo získať výrobné odvetvie Únie.

174

No aj za predpokladu, ako tvrdí Changmao, že článok 3 ods. 2 základného nariadenia predpokladá napriek jeho zneniu povinnosť Komisie vykonať pri určovaní existencie ujmy takéto úpravy, treba dospieť k záveru, podobne ako to urobil generálny advokát v bode 206 svojich návrhov a analogicky s judikatúrou pripomenutou v bode 139 tohto rozsudku, že by to znamenalo, že účastník konania, ktorý sa dovoláva úprav, má predložiť dôkaz o ich dôvodnosti.

175

O piatom odvolacom dôvode

a)

Argumentácia účastníkov konania

178

Svojím piatym odvolacím dôvodom Changmao tvrdí, že body 187, 189 až 191, 194, 200, 201 a 203 až 206 napadnutého rozsudku sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením a skreslením skutkových okolností.

179

Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho posúdenia v bode 191 napadnutého rozsudku, v ktorom sa domnieval, že Komisia dodržala zásadu riadnej správy vecí verejných a vychádzala z dôkazov na účely konštatovania, že ceny suroviny uplatňované dodávateľmi vo vzťahu k prepojenému výrobcovi v Únii spĺňali trhové podmienky. Podľa spoločnosti Changmao Komisia neoverila presnosť a spoľahlivosť informácií, ktoré v tejto súvislosti vyvodila zo všeobecnej správy vypracovanej čínskou spoločnosťou o cenách surovín v Číne, aby sa uistila, že tieto informácie predstavujú pozitívne a objektívne dôkazy. Tieto skutočnosti však nestačia na uistenie sa, že ceny uplatňované týmito dodávateľmi boli skutočne trhovými cenami. Komisia mohla požiadať výrobcu z Únie, aby vyplnil podrobný dotazník o týchto cenách a overiť odpovede.

183

Táto povinnosť overenia existuje nezávisle od dôkazov alebo žiadostí dotknutých strán. Bod 206 napadnutého rozsudku je teda nesprávny.

184

Changmao dodáva, že rozsudok z 23. septembra 2015, Hüpeden/Rada a Komisia ( T‑206/14 , neuverejnený, EU:T:2015:672 ), spomenutý v bodoch 187 a 203 napadnutého rozsudku, nie je relevantný, pretože vec, v ktorej bol vydaný, sa netýkala výkonu svojej právomoci voľnej úvahy zo strany Komisie, pokiaľ ide o existenciu dumpingu a ujmy vo svetle zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti náležitej starostlivosti.

185

Odvolací dôvod, ktorého argumentácia nie je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor uskutočniť preskúmanie zákonnosti, nezodpovedá týmto požiadavkám najmä preto, že podstatné okolnosti, na ktorých je tento odvolací dôvod založený, koherentne a zrozumiteľne nevyplývajú zo samotného znenia tohto odvolania, ktoré je v tejto súvislosti formulované nejasne a nejednoznačne (rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P , EU:C:2014:2062 , bod 30 a citovaná judikatúra, ako aj uznesenie z 29. júna 2016, Ombudsman/Staelen, C‑337/15 P , neuverejnené, EU:C:2016:670 , bod 22 ).

188

Hoci Changmao presne identifikuje body napadnutého rozsudku, ktoré má v úmysle kritizovať svojím piatym odvolacím dôvodom, neuvádza presne a konkrétne nesprávne právne posúdenia, ktorých sa údajne dopustil Všeobecný súd.

189

Navyše sa nezdá, že by Changmao tvrdeniami predloženými v rámci tohto odvolacieho dôvodu spochybňovala odôvodnenie napadnutého rozsudku. Naopak, zdá sa, že tieto tvrdenia v podstate smerujú k spochybneniu postupu Komisie v konaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia.

190

193

Vzhľadom na to, že Komisia navrhla uložiť Changmao povinnosť nahradiť trovy konania a vzhľadom na skutočnosť, že Changmao nemala vo svojich dôvodoch úspech, je opodstatnené rozhodnúť tak, že Changmao znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.