C-708/19

62019CJ0708

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 10. marca 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Konečné antidumpingové clo – Hliníkové fólie s pôvodom v Číne – Mierne upravené hliníkové fólie – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/271 – Prípustnosť – Nepodanie žaloby o neplatnosť žalobkyňou vo veci samej – Aktívna legitimácia v konaní o neplatnosť“

Vo veci C‑708/19,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko) z 21. augusta 2019 a doručený Súdnemu dvoru 25. septembra 2019, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Von Aschenbach & Voss GmbH, v zastúpení: T. Lieber, Rechtsanwalt,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti článku 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/271 zo 16. februára 2017, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (ES) č. 925/2009 na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz určitých mierne upravených hliníkových fólií ( Ú. v. EÚ L 40, 2017, s. 51 ) (ďalej len „sporné nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Von Aschenbach & Voss GmbH (ďalej len „VA&V“) a Hauptzollamt Duisburg (Hlavný colný úrad Duisburg, Nemecko) vo veci zaplatenia antidumpingového cla zaplateného z titulu dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Číne.

Právny rámec

Základné nariadenie

Článok 13 tohto nariadenia, nazvaný „Obchádzanie“, znie:

„1. Antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, z tretích krajín alebo dovozy mierne upravených podobných výrobkov z krajiny, ktorá podlieha opatreniam, alebo ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

Antidumpingové clo, ktoré nepresahuje zvyšné antidumpingové clo uložené v súlade s článkom 9 ods. 5, možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

Pod obchádzaním sa rozumie zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Úniou alebo medzi jednotlivými spoločnosťami tejto krajiny podliehajúcej opatreniam a Úniou, ktorá vychádza z praxe, procesu alebo činnosti, pre ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a keď sú k dispozícii dôkazy o ujme alebo o oslabovaní nápravných účinkov cla v súvislosti s cenami a/alebo množstvami podobného výrobku a keď sú k dispozícii dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám pre podobné výrobky, ak je to potrebné v súlade s ustanoveniami článku 2.

Prax, postup alebo činnosť uvedené v treťom pododseku okrem iného zahŕňajú tiež:

a)

Žiadosti o oslobodenia, náležite doložené dôkazmi, sa predkladajú v rámci lehôt stanovených v nariadení Komisie, ktorým sa začína prešetrovanie.

Ak prax, postup alebo činnosť obchádzania prebiehajú mimo Únie, oslobodenia možno udeliť tým výrobcom dotknutých výrobkov, ktorí dokážu, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam, a u ktorého sa zistí, že nie je zapojený do praktík obchádzania, ktoré sú vymedzené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Ak prax, postupy alebo činnosť obchádzania prebiehajú vnútri Únie, oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí dokážu, že nie sú v spojení s výrobcami, ktorí podliehajú opatreniam.

Uvedené oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie a zostávajú v platnosti počas obdobia a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené. Komisia poskytne členským štátom informácie hneď, ako dokončí analýzu.

Za predpokladu splnenia podmienok, ktoré sú stanovené v článku 11 ods. 4, možno oslobodenia udeliť tiež po skončení prešetrovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.

…

8

Po preskúmaní opatrení zavedených pôvodným nariadením z dôvodu uplynutia ich platnosti Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2384 zo 17. decembra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Brazílii po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 ( Ú. v. EÚ L 332, 2015, s. 63 ), rozhodla o predĺžení antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovozy hliníkových fólií pre domácnosť s pôvodom v Číne (ďalej len „existujúce opatrenia“).

9

Po tom, čo jej bola predložená žiadosť, Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/865 z 31. mája 2016, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených vykonávacím nariadením 2015/2384 na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike prostredníctvom dovozu určitých mierne upravených hliníkových fólií z Čínskej ľudovej republiky a na základe ktorého sa zavádza registrácia takéhoto dovozu ( Ú. v. EÚ L 144, 2016, s. 35 ). Predmetné prešetrovanie sa konkrétne týkalo štyroch druhov hliníkových fólií uvedených v bode 16 tohto rozsudku, ktoré mali rovnaké základné vlastnosti ako hliníková fólia pre domácnosť, na ktorú sa vzťahovali existujúce opatrenia. Prvé tri druhy patrili pod ten istý kód KN ako dotknutý výrobok, na rozdiel od štvrtého typu, ale všetky mali rôzne kódy TARIC.

10

Na záver tohto prešetrovania Komisia prijala 16. februára 2017 sporné nariadenie, ktorým v podstate rozšírila existujúce opatrenia na dovozy týchto mierne upravených hliníkových fólií s pôvodom v Číne s výnimkou výrobkov dovezených na iné účely, než je používanie hliníkovej fólie pre domácnosť.

Vyplnený dotazník predložili títo vyvážajúci výrobcovia a v ich priestoroch sa následne vykonali overovania na mieste:

–

Dingsheng Aluminium Group

–

…

(16)

…

…

(18)

Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto neprepojených dovozcov:

–

…

Pod názvom „Existencia praktík obchádzania“ odôvodnenia 44 až 47 sporného nariadenia znejú takto:

„(44)

Činnosti spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli analyzované. Touto analýzou sa potvrdila existencia štyroch praktík obchádzania.

(45)

V prípade štyroch praktík obchádzania boli dôkazy získané vo forme e‑mailov od čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí zákazníkom radili, ako by sa mohli obísť súčasné opatrenia. Jednotlivé dôkazy takisto obsahovali informácie o tom, že niektorí dovozcovia do Únie/používatelia v Únii skutočne zaviedli takéto praktiky.

(46)

Komisia na základe uvedených zistení dospela k záveru, že clá na dovoz dotknutého výrobku vymedzeného v pôvodnom prešetrovaní [teda hliníkových fólií s hrúbkou najmenej 0,008 mm a najviac 0,018 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravených, dodávaných v rolkách so šírkou nepresahujúcou 650 mm a s hmotnosťou presahujúcou 10 kilogramov] sa obchádzali dovozom mierne upraveného dotknutého výrobku s pôvodom v [Číne].

(58)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že medzi ČĽR a Úniou došlo k zmene v štruktúre obchodu a že neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie tejto zmeny okrem uloženia cla.

(59)

Komisia takisto zistila, že tento dovoz spôsobil ujmu a že nápravné účinky cla sú oslabené z hľadiska cien a/alebo množstiev podobného výrobku. Bol stanovený aj dôkaz o dumpingu vo vzťahu k normálnym hodnotám predtým stanoveným pre podobný výrobok.“

14

Komisia zistila, že aj keď v niektorých prípadoch dochádza ku konečnej kompletizácii (rozrezanie fólie na menšie zvitky) v Únii, samotné mierne upravenie dotknutého výrobku sa vykonáva mimo Únie, konkrétne v ČĽR. Z týchto dôvodov Komisia usúdila, že neprepojeným dovozcom nemožno udeliť oslobodenia.

(84)

V prípade troch zo štyroch spolupracujúcich spoločností sa zistilo, že boli skutočnými dovozcami, ktorí ďalej predávali výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, bez toho, aby ho spracovali. Tieto spoločnosti preto nemôžu byť oslobodené od rozšírených ciel podľa článku 13 ods. 4 základného nariadenia. Iba jedna zo spoločností, spoločnosť [VA&V], dováža z [Číny] výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, vo forme hliníkových fólií pre domácnosť vo zvitkoch presahujúcich 650 mm a ďalej ho spracúva. Fólia sa predtým, ako sa predá zákazníkom spoločnosti (subjekty zaoberajúce sa prevíjaním), nareže.

(85)

Spoločnosť [VA&V] pred uložením existujúcich opatrení dovážala do Únie dotknutý výrobok, pričom bola zistená jasná zmena v štruktúre. Zistenia Komisie nepodporujú názor spoločnosti na existenciu náležitého dôvodu alebo iného ekonomického opodstatnenia, než je uloženie ciel. Preto aj keby Komisia pripustila, že to odôvodňuje skutočnosť, že praktika obchádzania bola dokončená v rámci Únie, tejto spoločnosti by sa nemohlo udeliť oslobodenie.

(86)

–

hliníkových fólií s hrúbkou nie menšou ako 0,007 mm, ale menšou ako 0,008 mm, tiež žíhaných, bez ohľadu na šírku zvitkov, ktoré v súčasnosti patria pod číselný znak KN ex76071119 (kód TARIC 7607111930), alebo

–

hliníkových fólií s hrúbkou nie menšou ako 0,008 mm, ale nie väčšou ako 0,018 mm, tiež žíhaných, vo zvitkoch so šírkou presahujúcou 650 mm, ktoré v súčasnosti patria pod číselný znak KN ex76071119 (kód TARIC 7607111940), alebo

–

hliníkových fólií s hrúbkou väčšou ako 0,018 mm, ale menšou ako 0,021 mm, tiež žíhaných, bez ohľadu na šírku zvitkov, ktoré v súčasnosti patria pod číselný znak KN ex76071119 (kód TARIC 7607111950), alebo

VA&V je nezávislá spoločnosť so sídlom v Nemecku, ktorá v čase skutkových okolností vo veci samej dovážala hliníkové fólie z Číny.

18

V období od 21. júla do 15. septembra 2016 VA&V deklarovala na Zollamt Ruhrort (Colný úrad Ruhrort, Nemecko) šesť zásielok hliníkových fólií s pôvodom v Číne na účely ich prepustenia do voľného obehu. Tieto dovozy boli zaregistrované na tomto colnom úrade ako „zvitky hliníkovej fólie, valcované, s hrúbkou fólie nie menšou ako 0,008 mm, ale nie väčšou ako 0,018 mm, vo zvitkoch so šírkou presahujúcou 650 mm“.

19

Colný úrad Ruhrort prijal tieto colné vyhlásenia a colnými výmermi na dovozné clo určil len clo a daň z obratu pri dovoze.

20

V dôsledku toho VA&V podala žalobu na Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko), ktorou sa domáhala zrušenia výmeru z 5. mája 2017, a subsidiárne, aby jej bolo povolené podať opravný prostriedok Revision .

24

Na podporu svojej žaloby sa VA&V dovoláva neplatnosti sporného nariadenia, na základe ktorého bol tento výmer vydaný, pričom tvrdí, že toto nariadenie je v rozpore so základným nariadením.

25

Hlavný colný úrad Duisburg navrhuje zamietnuť žalobu s odkazom na dôvody uvedené v rozhodnutí z 2. februára 2018.

26

Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, akým spôsobom Komisia dospela podľa jeho názoru k nedostatočne odôvodnenému konštatovaniu, podľa ktorého 80 % skúmaných výrobkov bolo mierne upravenými výrobkami. Uvádza, že ak bola táto sadzba stanovená nesprávne, Komisia sa mohla dopustiť zjavne nesprávneho posúdenia pri posudzovaní neutralizácie donucovacích účinkov antidumpingového cla. Článok 1 ods. 1 sporného nariadenia by v dôsledku toho bol neplatný. V tejto súvislosti uvádza, že Komisia založila svoje závery na článku 18 ods. 1 základného nariadenia tým, že od celkového objemu vývozu z Číny do Únie odpočítala objem hliníkových fólií určených na spracovanie pochádzajúci od spolupracujúcich podnikov. Tento súd uvádza, že Komisia tým, že konštatovala, že 20 % vývozu z Číny v každom prípade tvorili hliníkové fólie určené na spracovanie, zastávala názor, pokiaľ ide o zostávajúce množstvo, že ide o mierne upravený výrobok.

28

Napokon sa uvedený súd pýta, či je článok 1 ods. 1 sporného nariadenia neplatný v rozsahu, v akom sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri prijatí tohto nariadenia z dôvodu, že neoverila konečné použitie dovezených hliníkových fólií v Únii. Podľa toho istého súdu okolnosti vo veci samej neumožnili Komisii vykonať takéto preskúmanie z dôvodu, že nemala k dispozícii potrebný čas.

29

Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že VA&V je sporným nariadením priamo dotknutá.

30

Je článok 1 ods. 1 [sporného nariadenia] neplatný, lebo Komisia sa pri prijímaní tohto nariadenia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže nepreskúmala konečné použitie dovezených hliníkových fólií v Únii?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

31

Komisia na základe rozsudku z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf ( C‑188/92 , EU:C:1994:90 ), tvrdí, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu, že VA&V na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ nepodala pred súdom Únie žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.

32

35

Preto iba v prípade, že sa možno domnievať, že taký dovozca ako VA&V je nepochybne priamo a osobne dotknutý sporným nariadením v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, by mu bolo znemožnené domáhať sa neplatnosti tohto nariadenia na vnútroštátnych súdoch.

36

Podľa judikatúry Súdneho dvora nariadenia zavádzajúce antidumpingové clo majú normatívny charakter, pokiaľ sa vzťahujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty (rozsudky zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , bod 58 , ako aj citovaná judikatúra, a z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 33 ). To isté z rovnakých dôvodov platí pre také nariadenie, akým je sporné nariadenie, ktoré rozširuje antidumpingové clo z dôvodu praktík obchádzania. Cieľom takého nariadenia je totiž rozšírenie pôsobnosti antidumpingového cla zavedeného pôvodným nariadením, ako bolo pôvodné nariadenie (rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 34 ).

37

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že hospodársky subjekt môže byť priamo a osobne dotknutý nariadením zavádzajúcim antidumpingové clo (rozsudky zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , bod 59 , ako aj z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 35 ).

41

Nariadením zavádzajúcim antidumpingové clo môžu byť osobne dotknutí po prvé tí z výrobcov a vývozcov dotknutého výrobku, ktorým sú pripisované dumpingové praktiky na základe údajov týkajúcich sa ich obchodnej činnosti, po druhé dovozcovia uvedeného výrobku, ktorých predajné ceny boli zohľadnené pri stanovení vývozných cien, a teda ktorí sú dotknutí zisteniami týkajúcimi sa existencie dumpingovej praktiky, a po tretie dovozcovia prepojení s vývozcami predmetného výrobku, najmä v prípade, keď bola vývozná cena vypočítaná na základe predajnej ceny na trhu Únie zavedenej týmito dovozcami, a v prípade, keď bolo na základe týchto predajných cien vypočítané samotné antidumpingové clo (rozsudky zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , body 60 až 62 , ako aj citovaná judikatúra, a z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 36 ).

42

Preto treba uviesť, že postavenie dovozcu nemôže samo osebe stačiť na konštatovanie, že dovozca je osobne dotknutý nariadením zavádzajúcim antidumpingové clo. Dovozca, hoci prepojený s vývozcami predmetného výrobku, je totiž osobne dotknutý iba vtedy, ak môže predložiť dôkaz, že údaje týkajúce sa jeho obchodnej činnosti boli zohľadnené pri konštatovaní dumpingových praktík, alebo ak to nie je možné, že má iné vlastnosti, ktoré sú pre neho osobité a ktoré ho vymedzujú vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe (pozri najmä rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 37 ).

43

Preto nemožno vylúčiť, že tým, že dovozca predmetného výrobku preukáže existenciu určitých vlastností, ktoré sú pre neho osobité a ktoré ho vymedzujú vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, sa môže považovať za osobne dotknutého nariadením vzťahujúcim sa na rozšírenie antidumpingového cla z dôvodu praktík obchádzania, akým je sporné nariadenie (rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 38 ).

V tomto kontexte a v rozpore s tým, čo tvrdí VA&V, skutočnosť, že jej nebolo oznámené žiadne „rozhodnutie“ prijaté vo forme samostatného aktu, nie je relevantná na účely určenia, či existoval napadnuteľný akt, keďže z ustálenej judikatúry vyplýva, že forma, v akej je akt alebo rozhodnutie prijaté, nemá v zásade vplyv na posúdenie prípustnosti žaloby o neplatnosť proti tomuto aktu alebo rozhodnutiu. Pri kvalifikovaní týchto aktov je totiž potrebné vychádzať zo samotnej podstaty napadnutých aktov, ako aj zo zámeru ich autorov. V tomto ohľade sú napadnuteľnými aktmi v zásade opatrenia, ktoré konečným spôsobom určujú postoj Komisie na záver určitého správneho konania a majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu, s výnimkou dočasných opatrení, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie a ktoré takéto účinky nemajú. V zásade preto na kvalifikovanie dotknutého aktu nemá vplyv, či akt spĺňa určité formálne požiadavky, a to, či ho autor náležite označil, či je dostatočne odôvodnený alebo či uvádza ustanovenia, ktoré tvoria jeho právny základ. Je preto irelevantné, že tento akt nie je označený ako „rozhodnutie“ (rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P , EU:C:2008:422 , body 42 až 44 a citovaná judikatúra).

47

Vzhľadom na už vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že VA&V bola osobne dotknutá sporným nariadením, a teda bez akejkoľvek pochybnosti bolo prípustné, aby sa domáhala jeho neplatnosti.

48

V prejednávanej veci VA&V nepodala žalobu proti tomuto nariadeniu, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 17. februára 2017, v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný rozhodnutím Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko), z 21. augusta 2019 je neprípustný.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.