C-903/19

62019CJ0903

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 4. februára 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejná služba – Prevod práv na starobný dôchodok – Služobný poriadok úradníkov Európskej únie – Článok 11 prílohy VIII – Úradníci a dočasní zamestnanci, ktorí znovu nastúpili na ich pôvodný vnútroštátny orgán štátnej správy po období služobného voľna a výkone funkcií v inštitúcii Únie“

Vo veci C‑903/19,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 2. decembra 2019 a doručený Súdnemu dvoru 10. decembra 2019, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères, N. Vincent a A. Ferrand, splnomocnení zástupcovia,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11 ods. 1 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi DQ a ministre de la Transition écologique et solidaire (minister pre ekologickú a solidárnu transformáciu, Francúzsko) a ministre de l’Action et des Comptes publics (minister pre konanie a verejné účty, Francúzsko) vo veci jeho žiadosti o prevod poistno‑matematického ekvivalentu jeho práv na starobný dôchodok, nadobudnutých v dôchodkom systéme Európskej únie.

Právny rámec

3

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. EÚ L 124, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 01/002, s. 130), zaviedlo reformu služobného poriadku. Jedna z inovácií zavedených týmto nariadením sa týka pravidiel v oblasti prenosnosti práv na starobný dôchodok.

–

vstúpil do služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie, ktorá má uzatvorenú dohodu s Úniou,

–

pokračoval v činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, na základe čoho získa práva na dôchodok zo systému, ktorého správne orgány majú uzatvorenú dohodu s Úniou,

má nárok na prevedenie poistno‑matematického ekvivalentu svojich práv na starobný dôchodok aktualizovaný ku skutočnému dňu prevodu v Únii do dôchodkového fondu tejto správy alebo organizácie, alebo do dôchodkového fondu, v rámci ktorého získava práva na starobný dôchodok na základe činnosti, ktorú vykonáva ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

2. Úradník, ktorý vstúpi do služieb Únie po:

…

3. Odsek 2 sa použije aj na úradníka, ktorý znovu nastúpi na pracovné miesto po skončení obdobia jeho dočasného preloženia podľa druhej zarážky článku 37 ods. 1 písm. b) služobného poriadku, a na úradníka, ktorý znovu nastúpi na pracovné miesto po uplynutí obdobia pracovného voľna z osobných dôvodov podľa článku 40 služobného poriadku.“ [ neoficiálny preklad ]

6

Článok 12 tejto prílohy znie:

„1. Úradník v nižšom veku ako veku odchodu do dôchodku, ktorého služobný pomer sa skončí inak než z dôvodu úmrtia alebo invalidity a ktorý nemá nárok na okamžitý alebo odložený starobný dôchodok, má pri odchode zo služby:

a)

mesačný príjem sa bude vyplácať najskôr od veku 60 rokov a najneskôr od veku 66 rokov;

iii)

bude zabezpečené ich zahrnutie do dedičstva alebo do pozostalostných dôchodkov;

iv)

prevod do inej poisťovne alebo iného fondu bude povolený len v prípade, ak tento fond spĺňa podmienky stanovené v bodoch i), ii) a iii).

2. Odchylne od odseku 1 písm. b) úradníci v nižšom veku ako veku odchodu do dôchodku, ktorí odo dňa, keď sa ujali svojich pracovných povinností, odvádzajú platby na účely vzniku alebo zachovania dôchodkových práv do vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia, súkromného systému poistenia alebo penzijného fondu podľa svojho výberu, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, pričom ich služobný pomer sa skončí z iných dôvodov ako z dôvodu úmrtia alebo invalidity bez toho, aby im vznikol nárok na okamžitý alebo odložený starobný dôchodok, majú pri odchode zo služby nárok na odchodné zodpovedajúce poistno‑matematickému ekvivalentu ich dôchodkových práv získaných počas služby v inštitúciách. V týchto prípadoch platby vykonané na účely vzniku alebo zachovania ich práv na dôchodok v rámci vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia pri uplatnení článku 42 alebo 112 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sa odpočítajú od odchodného.“ [ neoficiálny preklad ]

9

V období od 1. apríla 2011 do 31. augusta 2013 mu bolo poskytnuté služobné voľno z osobných dôvodov z dôvodu nástupu do zamestnania ako zmluvného zamestnanca v Európskej komisii.

10

Po opätovnom nástupe na svoj pôvodný vnútroštátny orgán štátnej správy po uplynutí tohto obdobia služobného voľna požiadal o prevod poistno‑matematického ekvivalentu jeho práv na starobný dôchodok nadobudnutých v dôchodkovom systéme Únie do dôchodkového systému štátnych zamestnancov, pričom sa odvolával na ustanovenia článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku.

11

Táto žiadosť bola zamietnutá dvomi rozhodnutiami z 10. júla a 17. septembra 2014.

„Sú nároky vyplývajúce z ustanovení článku 11 ods. 1 prílohy VIII [služobného poriadku] vyhradené jedine pre tých úradníkov a zmluvných zamestnancov, ktorí sú po prvýkrát pridelení na vnútroštátny orgán štátnej správy potom, ako boli v postavení úradníka, zmluvného zamestnanca alebo dočasného zamestnanca zamestnaní v inštitúcii Únie, alebo tieto nároky patria aj tým úradníkom a zmluvným zamestnancom, ktorí sa vrátili do štátnej služby na vnútroštátnom orgáne štátnej správy potom, ako pôsobili v inštitúcii Únie, a počas tohto obdobia im bolo poskytnuté služobné voľno alebo pracovné voľno z osobných dôvodov?“

O prejudiciálnej otázke

15

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku vykladať v tom zmysle, že prevod poistno‑matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok je vyhradený iba úradníkom a zmluvným zamestnancom, ktorí po prvýkrát nastúpili na vnútroštátny orgán štátnej správy potom, ako boli zamestnaní v inštitúcii Únie, alebo či o tento prevod môžu požiadať aj tí, ktorí sa naň vrátili potom, ako v takej inštitúcii vykonávali funkcie v rámci služobného voľna alebo pracovného voľna z osobných dôvodov.

16

Na úvod treba pripomenúť, že ustanovenia článku 11 prílohy VIII služobného poriadku sa uplatňujú na zmluvných zamestnancov, ako je žalobca vo veci samej, na základe odkazu uvedeného v článku 39 ods. 1 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Toto ustanovenie totiž uvádza, že pri odchode zo služby má zamestnanec nárok na starobný dôchodok, na prevod poistno‑matematického ekvivalentu alebo na výplatu odchodného podľa kapitoly 3 hlavy V a prílohy VIII služobného poriadku.

20

Pokiaľ ide o výklad, ktorý má byť daný pojmom „vstúpil do služieb štátnej správy“ použitým v článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku, treba pripomenúť, že z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou (rozsudok z 15. októbra 2015, Axa Belgium, C‑494/14 , EU:C:2015:692 , bod 21 a citovaná judikatúra).

21

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 11 prílohy VIII služobného poriadku, treba pripomenúť, že ustanovenia článkov 11 a 12 tejto prílohy boli zmenené reformou služobného poriadku vykonanou nariadením č. 723/2004. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 32 tohto nariadenia, normotvorca Únie chcel zmeniť pravidlá týkajúce sa odchodného tak, aby sa zohľadnila právna úprava Únie v oblasti prenosnosti práv na starobný dôchodok, a na tento účel chcel opraviť určité nezrovnalosti a zaviesť viac flexibility.

22

Zmena týchto ustanovení odráža vôľu normotvorcu Únie znížiť počet prípadov, v ktorých zamestnanci, ktorí nemajú nárok na starobný dôchodok z dôvodu, že odpracovali menej ako desať rokov služby, môžu dostať odchodné a rozšíriť možnosť prevodu nárokov na starobný dôchodok do iného dôchodkového systému.

26

Reštriktívny výklad podmienok prenosnosti práv na starobný dôchodok stanovených v článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku, ktorý vykonala francúzska správa v tom zmysle, že vnútroštátnemu úradníkovi, ktorý vykonával funkcie na dobu určitú v rámci inštitúcie Únie, sa odopiera prenosnosť práv na starobný dôchodok nadobudnutých počas tohto obdobia, je jasne v rozpore s cieľom, ktorý toto ustanovenie sleduje a ktorý spočíva v zaručení veľkej flexibility v oblasti prenosnosti práva na starobný dôchodok a umožňuje výber kvalifikovaných zamestnancov.

27

Z toho vyplýva, že o prevod poistno‑matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok stanovený v článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku musia mať možnosť požiadať tak úradníci a zmluvní zamestnanci, ktorí sú po prvýkrát zamestnaní v službe vnútroštátnych orgánov štátnej správy, ako aj tí, ktorí sa tam vrátili najmä po skončení služobného voľna alebo dovolenky z osobných dôvodov.

28

Akýkoľvek iný výklad článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku, ktorý by zbavil osobu, akou je žalobca vo veci samej, jej práva na prevod poistno‑matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok nadobudnutých v dôchodkovom systéme Únie, by bol nezlučiteľný s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa zásady voľného pohybu pracovníkov.

32

Súdny dvor tak rozhodol, že ak by bol pracovník zbavený práva na úhrn dôb dosiahnutých podľa právnej úpravy viacerých členských štátov bez zohľadnenia dôb dosiahnutých v medzinárodných organizáciách, predstavovalo by to prekážku voľného pohybu pracovníkov v zmysle článku 45 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2013, Gardella, C‑233/12 , EU:C:2013:449 , bod 45 ).

33

V prejednávanej veci výklad článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku podaný francúzskou správou môže znevýhodňovať úradníkov dotknutého členského štátu, ktorí využili svoju slobodu pohybu tým, že prijali zamestnanie v inštitúcii Únie, v porovnaní s úradníkmi, ktorí ostali v tomto členskom štáte, keďže títo poslední uvedení úradníci majú nárok na neprerušené obdobie prispievania, zatiaľ čo prví uvedení z dôvodu odmietnutia prevodu práv na starobný dôchodok, ktoré nadobudli v dôchodkovom systéme Únie, musia strpieť prerušenie svojich období prispievania.

34

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, pokiaľ ide o článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, že tento členský štát tým, že odmietol prijať opatrenia potrebné na prevod poistno‑matematického ekvivalentu alebo paušálnej nominálnej hodnoty práv na starobný dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom dôchodkovom systéme do dôchodkového systému Únie, sťažil prijímanie štátnych úradníkov, ktorí mali určitý počet odpracovaných rokov, do zamestnania Únie, keďže takýto prechod z vnútroštátnej služby do služby inštitúcií Únie má za následok, že ich zbaví práv na starobný dôchodok, na ktoré by mali nárok, ak by nenastúpili do služby Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 2004, My, C‑293/03 , EU:C:2004:821 , bod 45 , a zo 4. februára 2015, Melchior, C‑647/13 , EU:C:2015:54 , bod 26 ).

38

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku sa má vykladať v tom zmysle, že o prevod poistno‑matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok môžu žiadať tak úradníci a zmluvní zamestnanci, ktorí po prvýkrát nastúpili na vnútroštátny orgán štátnej správy potom, ako boli zamestnaní v inštitúcii Únie, ako aj tí úradníci a zmluvní zamestnanci, ktorí sa naň vrátili potom, ako v takej inštitúcii vykonávali funkcie v rámci služobného voľna alebo pracovného voľna z osobných dôvodov.

O trovách

39

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: