C-129/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CN0129
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019182SK.01001501.xml
27.5.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 182/15
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 19. februára 2019 — Presidenza del Consiglio dei Ministri/BV
(Vec C-129/19)
(2019/C 182/19)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Corte suprema di cassazione
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca : Presidenza del Consiglio dei Ministri
Žalovaný: BV
Prejudiciálne otázky
Vnútroštátny súd sa obracia na SDEÚ s týmito prejudiciálnymi otázkami položenými vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ktorý je predmetom veci samej: týkajúcej sa žaloby o náhradu škody podanej talianskou štátnou príslušníčkou s trvalým bydliskom v Taliansku a smerujúcej proti Talianskej republike ako zákonodarcovi z dôvodu nesplnenia povinností a/alebo nesprávneho a/alebo neúplného splnenia povinností upravených v smernici Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004„o odškodňovaní obetí trestných činov“ ( 1 ) a najmä povinnosti stanovenej v jej článku 12 ods. 2 pre členské štáty zaviesť do 1. júla 2005 (ako to stanovuje nasledovný článok 18 ods. 1) všeobecný systém ochrany odškodňovania, ktorý môže zaručiť primeranú a spravodlivú náhradu škody pre obete všetkých násilných a úmyselných trestných činov (vrátane trestného činu sexuálneho násilia, ktorého obeťou sa stala žalobkyňa) v prípade, že obete nemôžu dosiahnuť úplnú náhradu spôsobenej škody priamo od osôb, ktoré sú zodpovedné za jej vznik:
1.
vyžaduje právo [Únie] — v situácii, keď do vnútroštátneho poriadku nebola včas (a/alebo úplne) prebraná smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004„o odškodňovaní obetí trestných činov“, non self executing , pokiaľ ide o zavedenie systému, ktoré ukladá, na odškodňovanie obetí násilných trestných činov, zakladajúce zodpovednosť členského štátu vo vzťahu k cezhraničným osobám, pre ktoré je smernica výlučne určená na základe zásad vyplývajúcich z judikatúry SDEÚ (okrem iného rozsudky „ Francovich “ a „ Brasserie du Pecheur a Factortame III “) — založenie podobnej zodpovednosti členského štátu voči osobám, ktoré nemajú status cezhraničnej osoby (teda voči osobám s trvalým bydliskom), ktoré nie sú priamymi adresátmi prínosov vyplývajúcich z vykonávania smernice, avšak aby sa vyhlo porušeniu zásady rovnosti/zákazu diskriminácie v rámci samotného práva [Únie] mali a mohli — ak by sa smernica včas a riadne prebrala — mať prospech z potrebného účinku tejto smernice (teda tzv. systému odškodnenia)?
Za predpokladu kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku:
2.
môže sa náhrada škody stanovená v prospech obetí násilných úmyselných trestných činov (a konkrétne trestného činu sexuálneho násilia podľa článku 609a trestného zákona) dekrétom ministerstva vnútra z 31. augusta 2017 [vydaného v súlade s článkom 3 ods. 11 zákona č. 122 zo 7. júla 2016 (o ustanoveniach týkajúcich sa dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z členstva Talianska v Európskej únii — európsky zákon z roku 2015 — 2016) a nasledujúcich zmien (vyplývajúcich z článku 6 zákona č. 167 z 20. novembra 2017 a článku 1 ods. 593 — 596 zákona č. 145 z 30. decembra 2018)] v pevnej výške 4 800 eur“ považovať za „spravodlivú a primeranú náhradu škody obetiam“ v rámci splnenia povinnosti stanovenej v článku 12 ods. 2 smernice 2004/80?
( 1 ) Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov ( Ú. v. EÚ L 261, 2004, s. 15 ; Mim vyd. 19/007, s. 65).