← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.3.2019

C-209/19

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62019CN0209

C_2019206SK.01002202.xml

17.6.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Saarbrücken (Nemecko) 5. marca 2019 — SM/Sparkasse Saarbrücken

(Vec C-209/19)

(2019/C 206/27)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Saarbrücken

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca : SM

Žalovaná: Sparkasse Saarbrücken

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 10 ods. 2 písm. p) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ( 1 ) z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vykladať v tom zmysle, že za požadované údaje o „čase“ alebo o „iných podmienkach vykonania [práva na odstúpenie od zmluvy]“ sa považujú aj podmienky začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Bráni článok 10 ods. 2 písm. p) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS výkladu v tom zmysle, že informácia o odstúpení od zmluvy je „zrozumiteľná“ a „stručná“, ak sama o sebe neobsahuje úplné povinné údaje, ktoré sa majú poskytnúť o začiatku plynutia lehoty na odstúpenie, ale v tejto súvislosti len odkazuje na vnútroštátne zákonné ustanovenie, v tejto veci na § 492 ods. 2 BGB (občiansky zákonník, ďalej len „BGB“) v znení platnom 12. júna 2014, ktoré následne odkazuje na ďalšie vnútroštátne ustanovenia, v prejednávanej veci na článok 247 § 3 až § 13 Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuch (zákon, ktorým sa zavádza občiansky zákonník, ďalej len „EGBGB“) v znení platnom do 12. júna 2014, a spotrebiteľ preto musí preštudovať množstvo zákonných ustanovení rôznych zákonov, aby mu bolo jasné, aké údaje treba povinne uviesť, aby v prípade jeho zmluvy o úvere začala plynúť lehota na odstúpenie od zmluvy?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku (a ak aj napriek odkazu na vnútroštátne zákonné ustanovenia nevznikajú žiadne zásadné výhrady):

Bráni článok 10 ods. 2 písm. p) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS takému výkladu, podľa ktorého informácia o práve na odstúpenie od zmluvy je „zrozumiteľná“ a „stručná“, ak odkaz na vnútroštátne zákonné ustanovenie, v prejednávanej veci na § 492 ods. 2 BGB v znení platnom od 30. júla 2010 do 12.júna 2014, ktorý ďalej odkazuje na ďalšie vnútroštátne právne predpisy — v prejednávanom prípade na článok 247 § 3 až § 13 EGBGB v znení platnom od 4. augusta 2011 do 12. júna 2014 —, nevyhnutne vedie k tomu, že spotrebiteľ musí nad rámec jednoduchého preštudovania ustanovení zákona vykonať aj právnu subsumpciu, napríklad pokiaľ ide o otázku, či sa mu poskytol úver za podmienok, ktoré sú bežné pre zmluvy zabezpečené nehnuteľnosťou a ich dočasné financovanie, alebo či ide o viazané zmluvy, aby mu bolo jasné, aké údaje treba povinne uviesť, aby v prípade jeho zmluvy o úvere začala plynúť lehota na odstúpenie od zmluvy?

( 1 ) Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-209/19 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik