Súdny dvor Európskej únie·17.4.2019

C-319/19

Zrušuje

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62019CN0319
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2020279SK.01001402.xml

24.8.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 279/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Bulharsko) 17. apríla 2019 – KPKONPI / ZV, AX, „Medicinski centar po dermatologija i estetična medicina PRIMA DERM“ OOD

(Vec C-319/19)

(2020/C 279/20)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski gradski săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Komisija za protivodejstvie na korupcijata i otnemane na nezakonno pridobito imuštestvo (KPKONPI)

Žalované: ZV, AX, „Medicinski centar po dermatologija i estetična medicina PRIMA DERM“ OOD

Prejudiciálne otázky

Je konfiškácia nezákonne nadobudnutého majetku trestnoprávnym opatrením v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ ( 1 ) z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii alebo občianskoprávnym opatrením, ak:

cieľom konfiškácie majetku je podľa vnútroštátneho zákona všeobecná prevencia možnosti nezákonne nadobudnúť majetok a nakladať s ním, pričom však konfiškácia nie je podmienená spáchaním trestného činu alebo iného porušenia zákona, ani existenciou priamej alebo nepriamej súvislosti medzi porušením zákona a nadobudnutým majetkom;

konfiškácia hrozí nielen individuálne určenému majetku, ale aj (I) celému majetku kontrolovanej osoby, (II) majetkovým právam tretích osôb (fyzických a právnických osôb), ktoré kontrolovaná osoba nadobudla odplatne alebo bezodplatne a (III) vlastníckym právam partnerov kontrolovanej osoby a tretích osôb;

jedinou podmienkou konfiškácie je zavedenie nevyvrátiteľnej domnienky nezákonnosti majetku, ktorého zákonný pôvod nie je zistený (bez predchádzajúcej definície významu výrazu „zákonný alebo nezákonný pôvod“);

je nanovo definovaná zákonnosť nadobudnutého majetku pre všetky dotknuté osoby (kontrolovaná osoba, tretie osoby a ich partneri v minulosti) spätne za obdobie predchádzajúcich desiatich rokov v prípade, ak neexistuje dôkaz o pôvode nadobudnutia majetku kontrolovanej osoby, ktorého existencia nebola právnou povinnosťou v čase nadobudnutia konkrétneho majetkového práva?

Majú sa minimálne štandardy stanovené v článku 8 smernice 2014/42/EÚ, pokiaľ ide o práva garantované vlastníkom a tretím osobám, vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátne právo a judikatúra umožnili konfiškáciu bez splnenia podmienok upravených na tento účel v článkoch 4, 5 a 6 smernice, keď sa trestné konanie proti dotknutej osobe skončilo z dôvodu, že nedošlo k spáchaniu trestného činu (so súhlasom súdu) alebo keď bola dotknutá osoba oslobodená z dôvodu, že nedošlo k spáchaniu trestného činu?

Konkrétne, má sa článok 8 smernice 2014/42/EÚ vykladať v tom zmysle, že garancie, ktoré poskytuje táto smernica právam odsúdenej osoby, ktorej majetok je predmetom konfiškácie, sa majú uplatniť aj v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, v konaní, ktoré je vedené súbežne a nezávisle od trestného konania?

Majú sa prezumpcia neviny zakotvená v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, požiadavka rešpektovania práva na obhajobu stanovená v článku 48 ods. 2 Charty a zásada efektivity vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava vo veci samej, ktorá:

—

vytvára domnienku, že majetok, ktorého pôvod nie je zistený alebo preukázaný, pochádza z trestnej činnosti (článok 1 ods. 2 zakon za otnemane v polza na daržavata na nezakonno pridobito imušestvo [otm.]) [zákon o konfiškácii nezákonne nadobudnutého majetku (zrušený), ďalej len „ZOPDNPI“];

—

vytvára domnienku dôvodného podozrenia, že majetok bol nadobudnutý nezákonne (článok 21 ods. 2 zrušeného ZOPDNPI);

—

prenáša dôkazné bremeno preukázania pôvodu majetku a prostriedkov použitých na jeho nadobudnutie nielen vo vzťahu ku kontrolovanej osobe, ale aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré musia preukázať pôvod majetku ich predchodcu, nie svojho majetku, a to dokonca aj vtedy, ak bol tento majetok nadobudnutý bezodplatne;

—

zavádza „majetkový rozdiel“ ako jediný a rozhodujúci dôkaz existencie nezákonne nadobudnutého majetku;

—

prenáša dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým dotknutým osobám a nielen odsúdenej osobe, a to pred jej odsúdením a nezávisle od neho;

—

umožňuje uplatnenie metódy právneho a ekonomického určenia a analýzy, na ktorej sa zakladá domnienka nezákonnej povahy dotknutého majetku, ako aj jeho hodnota, pričom táto domnienka je záväzná pre súd, ktorý vydáva rozhodnutie a ktorý nemôže vykonať neobmedzené preskúmanie obsahu a uplatnenia metódy?

Má sa článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny zákon nahradil dôvodné podozrenie (na základe okolností veci preskúmaných súdom), že majetok bol nadobudnutý trestnou činnosťou, domnienkou nezákonného pôvodu majetkového prírastku založenou iba na zistení, že tento prírastok je vyšší ako hodnota uvedená vo vnútroštátnom zákone (napríklad 75 000 eur počas desiatich rokov)?

Má sa právo vlastniť majetok ako všeobecná zásada práva Únie, zakotvená v článku 17 Charty, vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava vo veci samej, ktorá:

—

zavádza nevyvrátiteľnú domnienku týkajúcu sa obsahu a rozsahu nezákonne nadobudnutého majetku (článok 63 ods. 2 zrušeného ZOPDNPI);

—

zavádza nevyvrátiteľnú domnienku neplatnosti úkonov nadobudnutia a nakladania s majetkom (článok 65 zrušeného ZOPDNPI) alebo

—

obmedzuje práva tretích osôb, ktoré majú alebo uplatňujú samostatné práva k majetku, ktorý je predmetom konfiškácie prostredníctvom postupu oznamovania veci týmto tretím osobám v súlade s článkom 76 ods. 1 zrušeného ZOPDNPI?

Majú ustanovenia článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 1 až 10 smernice 2014/42/EÚ priamy účinok v rozsahu, v akom upravujú garancie a ochranné ustanovenia pre osoby dotknuté konfiškáciou alebo pre tretie osoby konajúce v dobrej viere?

( 1 ) Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 39 .