C-321/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CN0321
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019220SK.01002001.xml
1.7.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 220/20
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein-Westfalen (Nemecko) 18. apríla 2019 — BY a CZ/Spolková republika Nemecko
(Vec C-321/19)
(2019/C 220/26)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein-Westfalen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia : BY, CZ
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Prejudiciálne otázky
1.
Môže sa jednotlivec, ktorý je povinný platiť mýto, odvolávať voči vnútroštátnym súdom na dodržiavanie ustanovení o výpočte mýta podľa článku 7 ods. 9, článku 7a ods. 1 a 2 smernice 1999/62/ES ( 1 ) v znení smernice 2006/38/ES (nezávisle od právnej úpravy tejto smernice obsiahnutej v článku 7a ods. 3 v spojení s prílohou III), ak členský štát pri prijímaní zákonnej úpravy mýta tieto ustanovenia v celom rozsahu nedodržal alebo ich nesprávne prebral na ujmu osôb povinných platiť mýto?
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
a)
Možno ako náklady na prevádzku siete infraštruktúry v zmysle článku 7 ods. 9 druhej vety smernice 1999/62/ES v znení smernice 2006/38/ES uplatniť aj náklady dopravnej polície?
b)
Vedie prekročenie nákladov na infraštruktúru, ktoré si možno uplatniť v súvislosti s váženým priemerným mýtom, v rozsahu
aa)
do 3,8 %, najmä vtedy, ak sa uplatnia náklady, ktoré sú už vo svojej podstate neuplatniteľné;
bb)
do 6 %,
k porušeniu zákazu prekročenia výšky nevyhnutných nákladov podľa článku 7 ods. 9 smernice 1999/62/EG v znení smernice 2006/38/ES s tým dôsledkom, že sa vnútroštátne právo v tomto rozsahu neuplatní?
3.
V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:
a)
Má sa rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 2000 — C-205/98 ( 2 ) - (bod 138) chápať v tom zmysle, že v konečnom dôsledku nemožno výrazné prekročenie výšky nevyhnutných nákladov vyvážiť prostredníctvom dodatočného výpočtu nákladov predloženého v súdnom konaní, ktorým sa má preukázať, že výsledná stanovená výška mýta v skutočnosti neprekračuje uplatniteľné náklady?
b)
V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku:
Má sa na účely dodatočného výpočtu nákladov po uplynutí výpočtového obdobia v celom rozsahu vychádzať zo skutočných nákladov a skutočných príjmov pochádzajúcich z mýta, t. j. nie z príslušných predpokladov, ktoré sa uplatnia pri pôvodnom predbežnom výpočte?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 15, 2006, s. 8 .
( 2 ) Ú. v. EÚ C 335, 2000, s. 10 .