← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·14.6.2019

C-464/19

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62019CN0464

C_2019357SK.01000701.xml

21.10.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 357/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 14. júna 2019 – Latte Villafranca SCRL, v likvidácii, a i./Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA), Regione Veneto

(Vec C-464/19)

(2019/C 357/10)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia : Latte Villafranca SCRL, v likvidácii, Azienda Agricola Cordioli Cesarino e Noè società semplice, Cordioli Evaristo e Loredano società semplice, DZ, EA, FB

Žalovaní: Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA), Regione Veneto

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa právo Európskej únie, v prípade, aký sa opisuje v tomto návrhu a ktorý je predmetom konania vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že v dôsledku rozporu ustanovenia vnútroštátneho práva členského štátu s článkom 2 ods. 2 tretím pododsekom nariadenia (EHS) č. 3950/92 ( 1 ) neexistuje povinnosť výrobcov zaplatiť dodatočný poplatok v prípade splnenia podmienok stanovených v uvedenom nariadení?

2.

Má sa právo Európskej únie a najmä všeobecná zásada ochrany legitímnej dôvery, v prípade, aký sa opisuje v tomto návrhu a ktorý je predmetom konania vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že nie je možné poskytnúť ochranu legitímnej dôvere subjektov, ktoré rešpektovali povinnosť stanovenú členským štátom, pričom mali prospech z účinkov súvisiacich s dodržiavaním predmetnej povinnosti, pokiaľ bola táto povinnosť v rozpore s právom Európskej únie?

3.

Bránia článok 9 nariadenia (ES) č. 1392/2001 ( 2 ) a pojem „prioritná kategória“ vymedzený právom Únie, v prípade, aký sa opisuje v tomto návrhu a ktorý je predmetom konania vo veci samej, ustanoveniu práva členského štátu, akým je článok 2 ods. 3 zákonného dekrétu č. 157/2004, prijatého Talianskou republikou, v ktorom sa stanovujú odlišné spôsoby vrátenia nadmerne účtovaného dodatočného poplatku, s tým, že na účely stanovenia harmonogramu a podmienok vrátenia preplatku sa rozlišuje medzi výrobcami, ktorí mali dôveru v náležité dodržiavanie vnútroštátneho predpisu, ktorý sa ukázal byť v rozpore s právom Únie, a výrobcami, ktorí toto ustanovenie nerešpektovali?

( 1 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 3950/92 z 28. decembra 1992 stanovujúce dodatočné poplatky pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov ( Ú. v. ES L 405, 1992, s. 1 ).

( 2 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92, ktorým sa zaviedol dodatočný poplatok pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov( Ú. v. ES L 187, 2001, s. 19 ; Mim. vyd. 03/033, s. 104).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-464/19 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik