C-591/19

(Vec C-591/19 P)

(2019/C 413/26)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: B. Mongin a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Fernando De Esteban Alonso

uložiť pánovi De Estebanovi Alonsovi znášať trovy konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom založeným na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností s ohľadom na článok 4 rozhodnutia Komisie č. 1999/396 tvrdí, že Všeobecný súd nemohol rozhodnúť, že pán De Esteban Alonso mal byť posudzovaný „rovnako ako“ osoby, ktorých mená boli uvedené v záveroch OLAF zaslaných francúzskym úradom 19. marca 2003 ani nemal byť považovaný, že bol prinajmenšom osobne angažovaný v skutkových okolnostiach, pretože dotknutý úradník nespadal do ani jednej z týchto kategórii.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 9 ods. 4 nariadenia č. 1073/1999, podľa ktorého inštitúcie musia na základe správy OLAF podniknúť „opatrenia, najmä disciplinárne alebo súdne, ku ktorým ich oprávňujú výsledky tohto vyšetrovania…“. Komisia tvrdí, že toto ustanovenie nemožno vykladať v opačnom zmysle tak, že obmedzuje diskrečnú právomoc, ktorou disponuje na obranu záujmov Únie, a najmä nie tak, že jej bráni vystupovať ako poškodený účastník v trestnom konaní a podať sťažnosť na vnútroštátne orgány, ak to považuje za vhodné na základe informácií, ktoré má k dispozícii, a to aj vo fáze pred prijatím akejkoľvek správy OLAF.

Vo svojom treťom odvolacom dôvode uvádzanom subsidiárne Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nemohol vyhovieť žalobe o náhradu škody, pretože neexistovala príčinná súvislosť. Všeobecný súd sa neprimerane odklonil od svojej judikatúry, podľa ktorej neexistuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi poskytovaním informácií OLAF vnútroštátnym orgánom a údajne spôsobenou škodou.