← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.8.2019

C-603/19

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62019CN0603

C_2019348SK.01001101.xml

14.10.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 348/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Špecializovaný trestný súd (Slovensko) 9. augusta 2019 – Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v. TG, UF

(Vec C-603/19)

(2019/C 348/12)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Špecializovaný trestný súd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca : Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

Žalovaní: TG, UF

Prejudiciálne otázky

1.

Je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2012/29/EÚ ( 1 ) zo dňa 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov v rozsahu práv (najmä právo na aktívnu účasť poškodeného v trestnom konaní a právo na náhradu škody v trestnom konaní), ktoré zo svojej povahy nepatria iba fyzickej osobe ako cítiacej bytosti, aplikovateľná aj na právnické osoby a štát resp. štátne orgány, ak im vnútroštátne právne predpisy priznávajú postavenie poškodeného v trestnom konaní?

2.

Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 ods. 1 písmeno h) Nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 ( 2 ) zo dňa 21. júna 1999 v spojení s Nariadením Komisie (ES) č. 1681/94 ( 3 ) zo dňa 11. júla 1994, taká právna úprava a rozhodovacia prax ( 4 ) , podľa ktorej si štát nemôže v trestnom konaní uplatňovať náhradu škody spôsobenej mu podvodným konaním obvineného, ktoré má za následok spreneveru prostriedkov z rozpočtu Európskej Únie a kedy podľa §256 odsek 3 Trestného poriadku, nemôže ani podať opravný prostriedok proti uzneseniu, ktorým súd rozhodne, že štát alebo príslušný štátny orgán sa ako poškodený s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripúšťa a nemá k dispozícii ani iný typ konania, v ktorom by sa mohol voči obvinenému domáhať svojho nároku, v dôsledku čoho ani nemožno zaistiť jeho nárok na náhradu škody na majetku a majetkových právach obvineného podľa §50 Trestného poriadku a nárok sa tak stáva de facto nevymožiteľným?

3.

Má sa pojem „ten istý podnik“ podľa § čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 994/98 ( 5 ) zo dňa 07. mája 1998 v spojení s čl. 2 ods. 2 Nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 ( 6 ) zo dňa 12. januára 2001 vykladať len formálne v tom zmysle, že rozhodujúcim kritériom je, či sa podľa vnútroštátneho právneho poriadku jedná len o subjekty so samostatnou právnou subjektivitou, a teda štátnu pomoc do výšky 100 000,- EUR možno poskytnúť každej takejto spoločnosti, alebo je rozhodujúci faktický spôsob fungovania a riadenia týchto spoločností vzájomne prepojených tými istými osobami, akoby išlo o systém pobočiek riadených z jednej centrálnej spoločnosti, hoci podľa vnútroštátnej právnej úpravy majú tieto spoločnosti samostatnú právnu subjektivitu, a takéto spoločnosti treba považovať za „ten istý podnik“ a poskytnúť mu štátnu pomoc ako celku do výšky 100 000,- EUR len raz?

4.

Má sa pod pojmom „ škoda “ na účely Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( 7 ) zo dňa 26. júla 1995 rozumieť len tá časť neoprávnene získaných finančných prostriedkov, ktorá priamo súvisí s podvodným konaním alebo aj skutočne realizované a pravdivo dokladované náklady a použitie príspevku, ak z dokazovania vyplynie, že ich vynaloženie bolo nevyhnutné na účely zamaskovania podvodného konania, oddialenia odhalenia podvodného konania a získania celého objemu priznanej štátnej pomoci?

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, Ú. v. EÚ 2012, L 315, s. 57 .

( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch, Ú. v. ES 1999, L 161, s. 1 , Mim. vyd. 14/001, s. 31.

( 3 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1681/94 z 11. júla 1994 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti, Ú. v. ES 1994, L 178, s. 43 , Mim. vyd. 14/001, s. 23.

( 4 ) Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2017.

( 5 ) Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci, Ú. v. ES 1998, L 142, s. 1 , Mim. vyd. 08/001, s. 312.

( 6 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis, Ú. v. ES 2001, L 10, s. 30 , Mim. vyd. 08/002, s. 138.

( 7 ) Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES 1995, C 316, p. 49 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-603/19 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik