C-638/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CN0638
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019348SK.01001401.xml
14.10.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 348/14
Odvolanie podané 27. augusta 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 18. júna 2019 vo veci T-624/15, European Food a i./Komisia
(Vec C-638/19 P)
(2019/C 348/15)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a P.-J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: European Food SA, Starmill SRL, Multipack SRL, Scandic Distilleries SA, Ioan Micula, Viorel Micula, European Drinks SA, Rieni Drinks SA, Transilvania General Import-Export SRL, West Leasing International SRL, Španielske kráľovstvo a Maďarsko
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 18. júna 2019 v spojených veciach T-624/15, T-694/15 a T-704/15, European Food a i./Komisia ( 1 ) ,
—
zamietol prvú časť prvého žalobného dôvodu a prvú časť druhého žalobného dôvodu, ktoré boli uvedené vo veci T-704/15,
—
zamietol prvú a druhú časť druhého žalobného dôvodu, ktoré boli uvedené vo veciach T-624/15 a T-694/15,
—
vrátil spojené veci T-624/15, T-694/15 a T-704/15 Všeobecnému súdu na prejednanie žalobných dôvodov, ktoré ešte neboli posúdené, a
—
rozhodol, že o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
V rámci prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávnom výklade a uplatnení článku 108 ZFEÚ a/alebo kapitoly 2 prílohy V Aktu o pristúpení Rumunska ( 2 ) , ako aj nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, že dospel k záveru, že Komisia nemala právomoc prijať sporné rozhodnutie ( 3 ) .
—
Komisia predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že opatrenie, ktorým Rumunsko poskytlo pomoc Ionovi a Viorelovi Miculovcom, investorom so švédskou štátnou príslušnosťou, a trom rumunským spoločnostiam, ktoré kontrolujú (ďalej spoločne len „Miculovci“), predstavuje zrušenie systému stimulov 22. februára 2005. Rumunsko totiž práve tým, že vyplatilo náhradu škody priznanú z dôvodu zrušenia tohto systému, ku ktorému došlo po jeho pristúpení k Únii, poskytlo pomoc Miculovcom.
—
Komisia subsidiárne tvrdí, že aj za predpokladu, že by Všeobecný súd správne rozhodol, že opatrenie poskytnutia pomoci predstavovalo zrušenie systému stimulov zo strany Rumunska ( quod non ), Komisia mala naďalej právomoc prijať sporné rozhodnutie podľa kapitoly 2 prílohy V Aktu o pristúpení Rumunska.
V rámci druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávnom výklade a uplatnení článku 2 Aktu o pristúpení Rumunska a pravidiel o uplatňovaní práva Únie ratione temporis a/alebo v nesprávnom výklade a uplatnení Európskej dohody z roku 1995 ( 4 ) , ako aj nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, že dospel k záveru, že právo Únie nebolo uplatniteľné na priznanú náhradu škody.
—
Komisia predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že právo Únie nebolo uplatniteľné na priznanú náhradu škody z dôvodu, že všetky skutkové okolnosti zakladajúce nárok na náhradu škody nastali v období pred pristúpením. Priznanie náhrady škody totiž predstavuje následný dôsledok situácie, ktorá nastala pred pristúpením, v zmysle pravidiel o uplatňovaní práva Únie ratione temporis .
—
Komisia subsidiárne tvrdí, že aj za predpokladu, že by Všeobecný súd správne rozhodol, že priznanie náhrady škody predstavuje následný dôsledok situácie, ktorá nastala pred pristúpením ( quod non ), právo Únie by bolo napriek všetkému na priznanú náhradu škody uplatniteľné, pretože Európska dohoda z roku 1995, ktorá je súčasťou práva Únie, bola uplatniteľná na všetky skutkové okolnosti, ktoré viedli k náhrade škody a nastali pred pristúpením.
V rámci tretieho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávnom výklade článku 107 ods. 1 ZFEÚ a neuplatnení článku 64 ods. 1 bodu iii) Európskej dohody z roku 1995 tým, že dospel k záveru, že v spornom rozhodnutí bolo priznanie náhrady škody rozhodcovským súdom nesprávne posúdené ako výhoda.
—
Po prvé Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia nemala právomoc prijať sporné rozhodnutie a že právo Únie nebolo uplatniteľné na priznanú náhradu škody.
—
Po druhé Všeobecný súd nepreskúmal všetky tvrdenia uvedené v spornom rozhodnutí, ktoré preukazovali, že Rumunsko poskytlo Miculovcom výhodu. Nepreskúmané tvrdenia sú samy osebe dostatočné na odôvodnenie existencie výhody.
( 1 ) EU:T:2019:423.
( 2 ) Akt o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia ( Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203 ).
( 3 ) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1470 z 30. marca 2015 o štátnej pomoci SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN), ktorú poskytlo Rumunsko – Rozhodcovský rozsudok z 11. decembra 2013 Micula/Rumunsko ( Ú. v. EÚ L 232, 2015, s. 43 ).
( 4 ) Európska dohoda, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi hospodárskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej ( Ú. v. ES L 357, 1994, s. 2 ).