C-654/19

FP Passenger Service GmbH

proti

Austrian Airlines AG,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka ôsmej komory L. S. Rossi, sudcovia J. Malenovský (spravodajca) a F. Biltgen,

generálny advokát: P. Pikamäe,

Austrian Airlines AG, v zastúpení: G. Gries, Rechtsanwalt,

–

rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll a G. Kunnert, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 5 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 ( Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami FP Passenger Service GmbH a Austrian Airlines AG vo veci náhrady škody cestujúcemu tejto poslednej uvedenej spoločnosti za meškanie, s ktorým lietadlo, na palube ktorého sa nachádzal, pristálo na letisku Viedeň‑Schwechat (Rakúsko).

Právny rámec

3

f)

‚letenka‘ znamená platný dokument oprávňujúci na prepravu, alebo rovnocenné oprávnenie v nepapierovej forme, vrátane elektronickej formy, vydaný alebo povolený leteckým dopravcom alebo jeho splnomocneným zástupcom;

…

h)

‚cieľové miesto‘ znamená miesto na letenke predloženej pri odbavovacom pulte alebo v prípade priamo prípojných letov, cieľové miesto posledného letu; použiteľné náhradné prípojné lety sa neberú do úvahy, ak sa dodrží pôvodný plánovaný čas príletu.“

5

iii)

neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

…

3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

6

c)

štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne:

i)

pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a

ii)

„1. Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

…

b)

400 eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

…

2. Keď sa cestujúcim ponúkne presmerovanie do ich cieľového miesta náhradným letom podľa článku 8, ktorého čas príletu nepresiahne plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu:

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

8

FP Passenger Service, žalobkyňa vo veci samej, vstúpila do práv cestujúceho, ktorý si rezervoval u spoločnosti Austrian Airlines let číslo OS 2344, s odletom z Hurghady (Egypt) a príletom do Viedne (Rakúsko), s odletom plánovaným na 20. augusta 2017 o 10.50 hod. a s príletom plánovaným v ten istý deň o 15.20 hod.

9

Keďže lietadlo z Hurghady odletelo až o 14.22 hod., dosiahlo letisko Viedeň‑Schwechat 20. augusta 2017 s meškaním, ktorého trvanie sa môže meniť v závislosti od okamihu, ktorý sa považuje za prílet. V tejto súvislosti sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza niekoľko rozličných časov:

–

18.22 hod.: hlásenie posádky, že lietadlo dosiahlo parkovaciu pozíciu.

10

Podľa vnútroštátneho súdu nebolo preukázané, že by doba, ktorá uplynula pred otvorením dverí lietadla, bola neobvykle dlhá. Keďže ale lietadlo bolo odstavené na vzdialenom mieste, cestujúci museli byť prepravení autobusom až do terminálu letiska. Nemožno určiť, či by za predpokladu, že by lietadlo pristálo v plánovanom čase, bolo nasmerované na túto parkovaciu pozíciu alebo inde. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že lietadlá, ktoré pristávajú na letisku Viedeň‑Schwechat, parkujú buď na letiskovej ploche, kde cestujúci opustia lietadlo pomocou schodov a autobus ich odvezie do letiskovej budovy, alebo pri nástupnom tuneli, cez ktorý cestujúci vstúpia priamo do budovy letiska.

11

FP Passenger Service podala žalobu o náhradu škody na Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat, Rakúsko), ktorou sa z dôvodu meškania domáha náhrady vo výške 400 eur s úrokmi z omeškania. Na podporu svojho nároku uviedla, že keďže odlet dotknutého letu bol oneskorený, jeho cieľové miesto bolo skutočne možné dosiahnuť až o 18.22 hod., teda v čase, keď sa meškajúce lietadlo dostalo na svoju parkovaciu pozíciu.

12

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento vnútroštátny súd sa domnieva, že treba uplatniť rozsudok Súdneho dvora zo 4. septembra 2014, Germanwings ( C‑452/13 , EU:C:2014:2141 ). V dôsledku toho treba na účely výpočtu dĺžky meškania určiť, v ktorom okamihu by boli dvere lietadla otvorené, ak by let nemal meškanie, pričom tento okamih možno porovnať s okamihom, v ktorom sa tieto dvere skutočne otvorili. V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci letové plány neuvádzajú plánovaný čas otvárania dverí, skúsenosť ukazuje, že doba medzi časom, v ktorom lietadlo dosiahne svoju parkovaciu pozíciu a otvorením dverí je vo všeobecnosti rovnaká pre všetky lety. Z toho vyplýva, že doba medzi skutočným časom príletu a skutočným otvorením dverí na jednej strane a doba medzi plánovaným časom príletu a plánovaným otváraním dverí na druhej strane by mala byť rovnaká, takže žiadna z týchto dôb by sa nemala brať do úvahy pri výpočte meškania.

16

Naopak, ak je v určitom prípade doba medzi skutočným časom príletu a skutočným otváraním dverí neobvykle dlhá a cestujúci o tom predloží dôkaz, je potrebné zohľadniť rozdiel medzi skutočnou dobou a dobou obvykle potrebnou na otvorenie dverí s cieľom pripočítať túto dobu k meškaniu vypočítanému v súlade s predchádzajúcimi úvahami. V prejednávanej veci však treba vychádzať zo zásady, že doba medzi skutočným časom príletu a skutočným otvorením dverí neprekročila obvyklú dobu, takže táto lehota by sa nemala zohľadniť.

19

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či sa má nariadenie č. 261/2004 v spojení s rozsudkom zo 4. septembra 2014, Germanwings ( C‑452/13 , EU:C:2014:2141 ), vykladať v tom zmysle, že na účely určenia dĺžky meškania pri prílete, ktoré utrpeli cestujúci letu, treba vypočítať dobu, ktorá uplynula medzi plánovaným časom príletu a otvorením dverí lietadla.

20

Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora môže Súdny dvor kedykoľvek na návrh sudcu spravodajcu, po vypočutí generálneho advokáta, rozhodnúť odôvodneným uznesením, ak je položená prejudiciálna otázka zhodná s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol, ak možno odpoveď na takúto otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti.

21

Vzhľadom na to, že to tak je v prejednávanej veci, je potrebné uplatniť toto ustanovenie.

V súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené, však Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ dôjde k veľkému meškaniu pri prílete, čiže k meškaniu v dĺžke tri hodiny alebo viac, cestujúci letov s takýmto meškaním majú podobne ako cestujúci, ktorých pôvodný let bol zrušený a ktorým letecký prepravca nie je schopný navrhnúť presmerovanie za podmienok upravených v článku 5 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia č. 261/2004, právo na náhradu na základe článku 7 nariadenia č. 261/2004, keďže utrpia nezvratnú stratu času a s tým súvisiace nepohodlie podobnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07 , EU:C:2009:716 , body 48 , 60 a 61 , ako aj z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10 , EU:C:2012:657 , body 33 , 34 a 40 ).

24

Súdny dvor tým stanovil časovú hranicu, od ktorej možno túto stratu času paušálne nahradiť podľa nariadenia č. 261/2004.

25

Súdny dvor ďalej spresnil, že keďže toto nepohodlie spočívajúce v strate času sa prejaví pri príchode letu, rozsah meškania treba na účely náhrady upravenej nariadením č. 261/2004 posúdiť vo vzťahu k „plánovanému času príletu“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07 , EU:C:2009:716 , bod 61 ; z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10 , EU:C:2012:657 , bod 40 , a z 26. februára 2013, Folkerts, C‑11/11 , EU:C:2013:106 , bod 33 ), pričom treba spresniť, že ide o čas stanovený v letovom pláne a uvedený na letenke dotknutého cestujúceho.

29

V bode 25 tohto rozsudku Súdny dvor v podstate konštatoval, že pojem „skutočný čas príletu“ sa má vykladať v tom zmysle, že zodpovedá okamihu, v ktorom sú otvorené aspoň jedny z dverí lietadla, za predpokladu, že v tomto momente môžu cestujúci lietadlo opustiť.

30

Práve v tomto okamihu sa totiž končí situácia obmedzenia pohybu cestujúcich v uzavretom priestore, kde sa riadia pokynmi leteckého dopravcu a podliehajú jeho kontrole a kde sú z technických a bezpečnostných dôvodov ich možnosti komunikácie s vonkajším svetom značne obmedzené a kde sa nemôžu venovať svojim osobným, rodinným, sociálnym alebo profesijným záležitostiam tak, ako to mali v úmysle (pozri v tomto zmysle, rozsudok zo 4. septembra 2014, Germanwings, C‑452/13 , EU:C:2014:2141 , body 20 , 22 , 24 a 25 ).

31

Napokon treba uviesť, že v rozsudku zo 4. septembra 2014, Germanwings ( C‑452/13 , EU:C:2014:2141 ), sa Súdny dvor obmedzil na vymedzenie rozsahu pojmu „skutočný čas príletu“ bez toho, aby spochybnil pojem „plánovaný čas príletu“ v zmysle nariadenia č. 261/2004, najmä jeho článku 5 ods. 1 písm. c) bodu iii), na ktorý odkazuje judikatúra citovaná v bode 23 tohto uznesenia. Pojem „plánovaný čas príletu“, ako je definovaný v bode 25 tohto uznesenia, sa naopak javí ako nevyhnutný prvok na posúdenie dĺžky každého meškania letu pri prílete.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 v spojení s rozsudkom zo 4. septembra 2014, Germanwings ( C‑452/13 , EU:C:2014:2141 ), sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia dĺžky meškania pri prílete, ktoré utrpeli cestujúci letu, sa má vypočítať doba, ktorá uplynula medzi plánovaným časom príletu a skutočným časom príletu, teda okamihom, keď sa otvoria aspoň jedny dvere lietadla, za predpokladu, že v tomto momente môžu cestujúci lietadlo opustiť.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.