T-136/19

62019TJ0136

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

z 25. októbra 2023 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Vnútorný trh so zemným plynom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ – Regulovaný trh – Definícia relevantného trhu – Rumunský tranzitný plynovod 1 – Nositeľ práva na výlučné užívanie rumunského plynovodu 1 – Odmietnutie prístupu – Povinnosť verejných dodávok – Výnimka z dôvodu štátneho zásahu – Prevádzkovateľ prepravnej siete – Prevádzkovateľ zásobníka – Protisúťažná stratégia – Účinky vylúčenia – Jediné a pokračujúce porušenie – Právo na obhajobu“

Vo veci T‑136/19,

Bulgarian Energy Holding EAD , so sídlom v Sofii (Bulharsko),

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: H. van Vliet, G. Meessen, J. Szczodrowski a C. Georgieva, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Overgas Inc ., so sídlom v Sofii, v zastúpení: S. Cappellari a S. Gröss, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

[ omissis ]

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

BEH (Bulgarian Energy Holding EAD) je spoločnosť vo výlučnom vlastníctve bulharského štátu. Práva bulharského štátu v spoločnosti BEH vykonáva bulharský minister energetiky. BEH má v Bulharsku niekoľko dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti energetiky. V plynárenskom odvetví vlastní 100 % základného imania svojich dcérskych spoločností Bulgargaz a Bulgartransgaz.

–

prevádzkovateľ jediného zásobníka zemného plynu ((ďalej len „PZP“) v tejto krajine, ktorý sa nachádza pod zemou v Chiren (ďalej len „zásobník Chiren“).

A. Skutkový rámec

[ omissis ]

1.

O zásobovaní Bulharska plynom

9

Rumunské tranzitné plynovody 2 a 3 prepravovali ruský plyn z ukrajinsko‑rumunskej hranice na rumunsko‑bulharskú hranicu po vstupné miesta Negru Vodă 2 a 3 a na bulharskom území sa spojili, čím vytvorili bulharský tranzitný plynovod. Tento plynovod sa využíval na obmedzené zásobovanie juhozápadného Bulharska a prepravoval plyn najmä do Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Grécka a Turecka.

10

Preto minimálne do apríla 2016 bol rumunský plynovod 1 jedinou reálnou cestou na prepravu plynu do Bulharska s cieľom zásobovať väčšinu krajiny.

11

Rumunský plynovod 1 s celkovou kapacitou 7,4 miliardy kubických metrov ročne bol vybudovaný v roku 1974 v súlade s medzivládnou dohodou medzi Bulharskou ľudovou republikou a Rumunskou socialistickou republikou z 29. novembra 1970 (ďalej len „medzivládna dohoda z roku 1970“).

2.

O dodávkach plynu v Bulharsku

15

Počas obdobia porušovania Bulgargaz nakupovala plyn z Ruska a bola jediným alebo hlavným dovozcom ruského plynu v Bulharsku. Získala tiež väčšinu domácej produkcie plynu. Bulgargaz tak bola hlavným dodávateľom plynu jednak v súvislosti s nadväzujúcim veľkoobchodom a jednak v súvislosti s koncovými zákazníkmi, teda podnikmi priamo napojenými na prepravnú sieť.

16

Počas obdobia porušovania pôsobila Bulgargaz ako verejný dodávateľ plynu na bulharských trhoch na základe licencie č. JI‑214‑14/29.11.2006 na verejné dodávky plynu na území Bulharskej republiky (ďalej len „licencia Bulgargaz“). Táto licencia jej bola udelená rozhodnutím č. P‑046 Komisija za energijno i vodno regulirane (Komisia pre reguláciu energetiky a vody, Bulharsko, ďalej len „bulharský regulačný orgán“) z 29. novembra 2006 (ďalej len „rozhodnutie bulharského regulačného orgánu“) na základe ЗАКОН ЗА ЕНЕРГЕТИКАТА (zákon o energetike) z 9. decembra 2003 (DV č. 107 z 9. decembra 2003), naposledy zmeneného 13. decembra 2018 (DV č. 103 z 13. decembra 2018) (ďalej len „bulharský zákon o energetike“), na obdobie 35 rokov (článok 2.6.1 uvedenej licencie).

V Bulharsku bol zásobník Chiren s kapacitou 0,5 miliardy kubických metrov jediným zásobníkom plynu, ktorý existoval počas obdobia porušovania. Nešlo o zásobník na viac cyklov, keďže plyn mohol byť do neho vtláčaný len počas tzv. „letných“ mesiacov a odoberaný len počas tzv. „zimných“ mesiacov.

[ omissis ]

C. Napadnuté rozhodnutie

34

V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate dospela k záveru, že žalobkyne sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 102 ZFEÚ v období od 30. júla 2010 do 1. januára 2015 (pozri odôvodnenie 653).

[ omissis ]

zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň alebo jednej z nich,

–

alternatívne zrušil pokutu, ktorá im bola uložená, alebo znížil jej výšku,

–

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

57

58

Žalobkyne uvádzajú sedem žalobných dôvodov, ktoré sú založené:

–

prvý žalobný dôvod na porušení ich práva na obhajobu, zásady riadnej správy vecí verejných a zásady transparentnosti,

–

druhý na nedostatku odôvodnenia a nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokiaľ ide o vymedzenie trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1,

–

šiesty na tom, že žalobkyniam bola odňatá možnosť uzavrieť vec formou prijatia záväzkov v súlade s článkom 9 nariadenia č. 1/2003,

–

siedmy na pochybeniach pri výpočte výšky pokuty.

[ omissis ]

A. O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia a nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokiaľ ide o vymedzenie trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1

nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom Komisia nerozlišovala medzi primárnym a sekundárnym trhom s kapacitou rumunského plynovodu 1,

–

prvým nesprávnym posúdením skutkového stavu v rozsahu, v akom Komisia neidentifikovala Transgaz ako poskytovateľa služieb súvisiacich s kapacitou rumunského plynovodu 1,

–

druhým nesprávnym posúdením skutkového stavu v rozsahu, v akom Komisia identifikovala Bulgargaz ako poskytovateľa kapacity uvedeného plynovodu, a nie ako kupujúceho.

80

V tejto súvislosti je pravda, že nariadenie č. 715/2009 rozlišuje medzi primárnym a sekundárnym trhom s kapacitou plynu. Podľa uvedeného nariadenia primárnym trhom je trh, na ktorom s kapacitou obchoduje priamo PPS (pozri článok 2 ods. 1 bod 22), zatiaľ čo sekundárnym trhom je trh, na ktorom sa obchoduje s kapacitou mimo primárneho trhu (pozri článok 2 ods. 1 bod 6).

83

Odôvodnenie

34 nariadenia č. 715/2009 však spresňuje, že týmto nariadením, ako aj usmerneniami prijatými v súlade s týmto nariadením, nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

84

Okrem toho, ako vyplýva z bodov 2 a 3 oznámenia o definícii trhu, pojem trhu v oblasti hospodárskej súťaže sa líši od iných koncepcií trhu často používaných v iných kontextoch (rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, T‑321/05 , EU:T:2010:266 , bod 97 ). Jeho hlavným cieľom je systematicky identifikovať obmedzenia, ktoré hospodárska súťaž vyvíja na dotknuté podniky (rozsudok z 18. mája 2022, Wieland‑Werke/Komisia, T‑251/19 , neuverejnený, EU:T:2022:296 , bod 40 ).

85

88

Je pritom nesporné, že počas obdobia porušovania bol rumunský plynovod 1 jedinou reálnou cestou na prepravu ruského plynu do Bulharska, takže služby súvisiace s kapacitou uvedeného plynovodu neboli zameniteľné s inými službami v zmysle judikatúry citovanej v bode 86 vyššie na účely prepravy plynu medzi Ruskom a Bulharskom. Z toho a contrario a stále v zmysle tej istej judikatúry vyplýva, že služby súvisiace s kapacitou rumunského plynovodu 1 na primárnom a sekundárnom trhu predstavovali súbor služieb, ktoré sú osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb, a preto boli vzájomne zameniteľné.

89

V tejto súvislosti Komisia správne uviedla, že počas obdobia porušovania mala Bulgargaz podľa dohody z roku 2005 nielen vyhradenú celú kapacitu rumunského plynovodu 1, ale mohla tiež zabrániť akémukoľvek pokusu spoločnosti Transgaz o poskytnutie kapacity tretím osobám na primárnom trhu (pozri odôvodnenia 260 a 261 napadnutého rozhodnutia). Článok 17.1 uvedenej dohody totiž stanovoval, že „[rumunský] plynovod [1] je vyhradený na výlučné užívanie [spoločnosti Bulgargaz] a bez [jej] súhlasu nie je možné napojiť na tento plynovod iných zákazníkov a nebude prepravované žiadne ďalšie množstvo zemného plynu“.

90

Takže napriek skutočnosti, že Transgaz bol PPS rumunského plynovodu 1 počas obdobia porušovania:

92

Žalobkyne sa domnievajú, že tento záver je nesprávny, pretože podľa nich bola Transgaz na základe nariadenia č. 715/2009 povinná jednostranne prevziať nevyužitú kapacitu spoločnosti Bulgargaz v rumunskom plynovode 1 a ponúknuť ju tretím osobám, a to bez ohľadu na existenciu dohody z roku 2005. V tomto ohľade uvádzajú, že uvedené nariadenie a k nemu pripojené usmernenia v znení platnom do 16. septembra 2012 (ďalej len „usmernenia z roku 2009“), ktoré sa týkajú postupov riadenia zmluvného preťaženia, majú priamy účinok. Vzhľadom na to tvrdia, že skutočnosť, že Rumunsko tieto pravidlá nevykonalo, im nemôže byť na ujmu.

93

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa nariadenia č. 715/2009:

–

pevná kapacita je kapacita prepravy plynu, ktorú PPS zmluvne zaručuje ako neprerušiteľnú (pozri článok 2 ods. 1 bod 16),

–

prerušiteľná kapacita je kapacita prepravy plynu, ktorú môže PPS prerušiť podľa podmienok ustanovených v zmluve o preprave (pozri článok 2 ods. 1 bod 13).

94

Článok 16 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 715/2009 stanovuje, že v prípade zmluvného preťaženia musí PPS ponúkať nevyužitú kapacitu na primárnom trhu najmenej deň vopred a ako prerušiteľnú.

95

Usmernenia z roku 2009, ktoré doplnili nariadenie č. 715/2009, v bode 2.2 ods. 1 stanovovali, že ak zmluvná kapacita zostane nevyužitá, PPS musia sprístupniť túto kapacitu na primárnom trhu ako prerušiteľnú prostredníctvom zmlúv s rôznou dobou platnosti. Táto povinnosť sa však týkala len prípadu, keď dotknutý užívateľ siete neponúkal nevyužitú kapacitu za primeranú cenu na sekundárnom trhu.

99

Zmena usmernení z roku 2009 prijatím rozhodnutia Komisie 2012/490/EÚ z 24. augusta 2012 o zmene a doplnení prílohy I k nariadeniu č. 715/2009 ( Ú. v. EÚ L 231, 2012, s. 16 , ďalej len „usmernenia z roku 2012“) potvrdzuje, že povinnosť stanovená v článku 16 ods. 3 nariadenia č. 715/2009 bola nedostatočná. Z odôvodnenia 2 rozhodnutia 2012/490/EÚ totiž vyplýva, že usmernenia z roku 2012 boli prijaté, pretože prax ukázala, že aj napriek uplatňovaniu niektorých zásad riadenia preťaženia, ako je napríklad poskytovanie prerušiteľnej kapacity, zmluvné preťaženie zostáva prekážkou brzdiacou rozvoj dobre fungujúceho vnútorného trhu s plynom.

100

V záujme vyriešenia tejto situácie preto usmernenia z roku 2012 stanovili štyri rôzne postupy, ktorých cieľom bolo umožniť PPS v prípade zmluvného preťaženia prerozdeliť nevyužitú kapacitu ako pevnú kapacitu. Tri z týchto postupov sa mali uplatňovať od 1. októbra 2013, a teda počas obdobia porušovania.

101

V prejednávanej veci žalobkyne odkazujú na dva z týchto mechanizmov, a to jednak na mechanizmus zvýšenia kapacity prostredníctvom systému nadmerného objednania a spätného odkúpenia stanoveného v bode 2.2.2 usmernení z roku 2012 (ďalej len „mechanizmus nadmerného objednania a spätného odkúpenia“) a jednak na mechanizmus „use‑it‑or‑lose‑it“ (využi to, inak to strácaš) (UIOLI) poskytovania dlhodobej kapacity stanovený v bode 2.2.5 uvedených usmernení (ďalej len „mechanizmus UIOLI“ a spolu s mechanizmom nadmerného objednania a spätného odkúpenia len „stimulačné mechanizmy“).

105

Aby však PPS mohol využívať mechanizmus UIOLI, musel národný regulačný orgán vopred určiť, že podmienky stanovené v usmerneniach z roku 2012, ktoré PPS umožňujú odobrať kapacitu, sú splnené (pozri bod 2.2.5 ods. 1 a 4 usmernení z roku 2012).

106

Žalobkyne v podstate tvrdia, že od roku 2012 mohla Transgaz využívať stimulačné mechanizmy na jednostranné odobratie nevyužitej kapacity spoločnosti Bulgargaz v rumunskom plynovode 1 a jej prerozdelenie tretím osobám.

107

V tejto súvislosti z bodov 103 až 105 vyššie vyplýva, že na to, aby sa tieto stimulačné mechanizmy mohli uplatniť, musel rumunský regulačný orgán prijať určité predbežné opatrenia.

111

Ako pritom vyplýva z bodu 98 vyššie, krátkodobá a prerušiteľná ponuka by spoločnosti Transgaz v praxi neumožnila obísť obmedzenia uložené dohodou z roku 2005, a tak uspokojiť stále potreby dodávateľov, ktorí chcú získať prístup k rumunskému plynovodu 1, keďže takáto kapacita by nebola pre nadväzujúcich dodávateľov plynu atraktívna, pretože im neumožňovala plniť svoje záväzky dodávok voči svojim zákazníkom.

112

Za týchto podmienok rozlišovanie medzi primárnym a sekundárnym trhom s kapacitou plynu nebolo v prejednávanej veci relevantné na účely posúdenia, či žalobkyne mali dominantné postavenie, pokiaľ ide o služby súvisiace s kapacitou rumunského plynovodu 1. Ako bolo totiž konštatované v bode 89 vyššie, na základe dohody z roku 2005 bola Bulgargaz počas celého obdobia porušovania nielen jediným možným poskytovateľom služieb súvisiacich s kapacitou rumunského plynovodu 1 na sekundárnom trhu, ale kontrolovala aj prístup tretích osôb na primárny trh vďaka výhradnému užívaniu uvedeného plynovodu a právu na predchádzajúci súhlas, ktoré mala podľa dohody z roku 2005. Rovnako, keďže Transgaz mohla počas obdobia porušovania ponúknuť nevyužitú kapacitu bez súhlasu spoločnosti Bulgargaz len ako krátkodobú a prerušiteľnú kapacitu, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v rámci definície trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1 nepovažovala Transgaz za poskytovateľa.

113

Tieto závery nie sú spochybnené ostatnými tvrdeniami, ktoré uvádzajú žalobkyne.

117

V druhom rade žalobkyne tvrdia, že Legea nr. 123/2012 energiei electrice și a gazelor naturale (zákon č. 123/2012 o elektrine a zemnom plyne) z 10. júla 2012 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 485, zo 16. júla 2012, ďalej len „rumunský zákon o energetike“) prebral nariadenie č. 715/2009 a udelil spoločnosti Transgaz ako PPS právomoci odobrať nevyužitú kapacitu v rumunskom plynovode 1. V tejto súvislosti odkazujú na článok 130 ods. 1 a článok 194 uvedeného zákona, ako aj na metodiku prideľovania kapacity v rumunskom plynovode 1, uverejnenú rumunským regulačným orgánom 11. júla 2012 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 472, z 11. júla 2012, ďalej len „metodika prideľovania kapacity“).

118

Toto tvrdenie nemôže uspieť z nasledujúcich dôvodov.

119

Po prvé článok 130 ods. 1 rumunského zákona o energetike nebol uplatniteľný na rumunský plynovod 1. Toto ustanovenie totiž ukladalo PPS povinnosť zabezpečiť prideľovanie kapacity v rámci prepojovacích plynovodov v súlade s nariadením č. 715/2009 [pozri článok 130 ods. 1 písm. q) rumunského zákona o energetike]. Podľa uvedeného zákona bol prepojovací plynovod prepravným plynovodom prekračujúcim hranicu medzi dvoma členskými štátmi Únie s jediným cieľom prepojiť plynárenské prepravné sústavy týchto dvoch štátov (pozri článok 100 ods. 34 uvedeného zákona). Rumunský plynovod 1 pritom nebol počas obdobia porušovania pripojený k rumunskej plynárenskej prepravnej sieti, a teda nepredstavoval prepojovací plynovod v zmysle článku 130 ods. 1 rumunského zákona o energetike.

b)

O nesprávnom posúdení skutkového stavu založenom na identifikácii spoločnosti Bulgargaz ako poskytovateľa na rumunskom plynovode 1

123

V prvom rade žalobkyne tvrdia, že Bulgargaz bola len nadobúdateľom služieb súvisiacich s kapacitou rumunského plynovodu 1 na primárnom trhu s týmito službami, a nie poskytovateľom uvedených služieb.

124

Napadnuté rozhodnutie pritom nekvalifikuje Bulgargaz ako poskytovateľa na primárnom trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1. Komisia totiž len uviedla, že Transgaz pridelila kapacitu na tomto primárnom trhu spoločnosti Bulgargaz uzavretím dohody z roku 2005 (pozri odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia). Ako však vyplýva z bodov 89 a 90 vyššie, vzhľadom na výhradné užívanie uvedeného plynovodu a právo na predchádzajúci súhlas priznané spoločnosti Bulgargaz článkom 17.1 uvedenej dohody, ktorý zostal v platnosti počas celého obdobia porušovania, Komisia konštatovala, že Transgaz nemohla tretím osobám ponúknuť kapacity na primárnom trhu bez súhlasu spoločnosti Bulgargaz, a že Bulgargaz teda ako jediná mohla tretím osobám poskytnúť prístup k rumunskému plynovodu 1 (pozri odôvodnenia 261, 288 a 306 napadnutého rozhodnutia).

128

Preto, ako konštatovala Komisia v odôvodnení 292 napadnutého rozhodnutia, okolnosť, že Transgaz neprijala opatrenia stanovené v článku 22 nariadenia č. 715/2009, v skutočnosti nebránila tomu, aby Bulgargaz mohla ponúknuť kapacitu na sekundárnom trhu s kapacitou rumunského plynovodu 1.

129

Z toho vyplýva, že výhrada žalobkýň, podľa ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keď usúdila, že Bulgargaz mohla poskytovať kapacitu rumunského plynovodu 1, nie je dôvodná.

130

V dôsledku toho treba túto časť, a teda aj druhý žalobný dôvod ako celok zamietnuť.

O prvej časti založenej na nesprávnom konštatovaní dominantného postavenia spoločnosti Bulgargaz na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1

133

V prvom rade žalobkyne tvrdia, že definícia trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Preto je nesprávny aj záver, že Bulgargaz má na tomto trhu dominantné postavenie.

134

V tejto súvislosti z analýzy druhého žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia vymedzila trh so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1 bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Z toho vyplýva, že prvé tvrdenie žalobkýň treba bez ďalšieho zamietnuť.

135

138

Okrem toho existencia dominantného postavenia nevylučuje existenciu určitej hospodárskej súťaže, ale umožňuje podniku, ktorý sa nachádza v tejto situácii, ak nie určovať, tak výrazne ovplyvňovať podmienky, za akých sa bude táto hospodárska súťaž rozvíjať, a v každom prípade mu umožňuje správať sa vo veľkej miere bez ohľadu na túto súťaž a bez toho, aby mu jeho správanie spôsobovalo ujmu (rozsudok z z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76 , EU:C:1979:36 , bod 39 ).

139

V prejednávanej veci Komisia uviedla, že infraštruktúra prepravy plynu predstavuje prirodzený monopol, a preto sa podnik, ktorý kontroluje kapacitu na týchto infraštruktúrach, stáva nevyhnutným obchodným partnerom, ktorého trhovú silu nemožno neutralizovať. V prípade rumunského plynovodu 1 Komisia dospela k záveru, že počas obdobia porušovania to bola Bulgargaz, ktorá kontrolovala akúkoľvek možnosť prístupu tretích osôb k tomuto plynovodu (pozri odôvodnenia 335, 418 a 420 napadnutého rozhodnutia).

140

Žalobkyne sa domnievajú, že toto posúdenie je poznačené štyrmi pochybeniami.

143

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 17.1 dohody z roku 2005 stanovoval, že „[rumunský] plynovod [1] je vyhradený na výlučné užívanie [spoločnosti Bulgargaz] a bez [jej] súhlasu nie je možné napojiť na tento plynovod iných zákazníkov a nebude prepravované žiadne ďalšie množstvo zemného plynu“.

144

Je teda zrejmé, že Transgaz nemohla ponúknuť tretím osobám kapacitu v rumunskom plynovode 1 bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Bulgargaz.

145

Tento výklad dohody z roku 2005 podporuje aj komunikácia medzi spoločnosťami Transgaz a BEH na ich stretnutí 24. januára 2011. Zo zápisnice z tohto stretnutia, ktorú vypracovala BEH 31. januára 2011, totiž vyplýva, že Transgaz sa pýtala spoločnosti BEH, či je možné získať späť časť nevyužitej kapacity rumunského plynovodu 1 na účely budúcej výstavby terminálu na skvapalnený zemný plyn v blízkosti mesta Konstanca (Rumunsko) (ďalej len „terminál Konstanca“). BEH odpovedala, že celá kapacita uvedeného plynovodu je vyhradená spoločnosti Bulgargaz, ale možnosť uvádzaná spoločnosťou Transgaz môže byť napriek tomu predmetom diskusie, ktorá by sa mala uskutočniť najprv na vládnej úrovni [pozri odôvodnenie 297 písm. a) napadnutého rozhodnutia].

149

Táto okolnosť bola relevantná pre analýzu vykonanú v napadnutom rozhodnutí, keďže podľa dohody z roku 2005 mala Bulgargaz vyhradenú kapacitu na rumunskom plynovode 1 za podmienok exkluzivity. Preto ak tretia osoba chcela mať prístup k tomuto plynovodu počas obdobia porušovania, získala by ho len vtedy, ak by Bulgargaz súhlasila s tým, že Transgaz ponúkne kapacitu v súlade so znením článku 17.1 dohody z roku 2005, alebo ak by Bulgargaz súhlasila s prenájmom časti svojej kapacity, ako to urobila v prípade spoločnosti Overgas od 1. januára 2013.

150

Z toho vyplýva, že Komisia správne usúdila, že Bulgargaz kontrolovala prístup tretích osôb k rumunskému plynovodu 1 počas obdobia porušovania.

151

Prvú výhradu treba preto zamietnuť.

154

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 89 a 90 vyššie, ako aj z analýzy prvej výhrady, Komisia konštatovala, že aj keď Bulgargaz nebola PPS rumunského plynovodu 1, kontrolovala prístup k nemu na základe dohody z roku 2005.

155

V druhom rade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pred preskúmaním otázky, či Bulgargaz mala dominantné postavenie na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1, Komisia správne dospela k záveru, že počas obdobia porušovania Transgaz nemohla jednostranne odobrať kapacitu a ponúkať ju tretím osobám ako pevnú kapacitu (pozri body 97 a 98 vyššie).

156

V tejto súvislosti Komisia vo svojej analýze uviedla, že usmernenia z roku 2012, na základe ktorých PPS mohli zaviesť stimulačné mechanizmy, ktoré im umožňovali bojovať proti hromadeniu kapacity a ponúkať tak nevyužitú zmluvnú kapacitu tretím osobám na dlhšiu dobu, nadobudli účinnosť až 1. októbra 2013. Komisia tiež konštatovala, že na to, aby Transgaz mohla zaviesť tieto mechanizmy, uvedené usmernenia vyžadovali, aby rumunský regulačný orgán vopred prijal určité opatrenia, a že v prejednávanej veci tieto opatrenia neboli prijaté pred koncom obdobia porušovania (pozri odôvodnenia 293 a 294 napadnutého rozhodnutia).

Treba pritom pripomenúť, že počas obdobia porušovania nariadenie č. 715/2009, vykladané s prihliadnutím na usmernenia z roku 2009 a z roku 2012, neumožňovalo spoločnosti Transgaz ponúkať tretím osobám nevyužitú kapacitu spoločnosti Bulgargaz v rumunskom plynovode 1 ako pevnú kapacitu bez jej súhlasu. Regulačný rámec, ktorý sa vtedy uplatňoval, totiž umožňoval spoločnosti Transgaz jednostranne odobrať nevyužitú zmluvnú kapacitu spoločnosti Bulgargaz s cieľom ponúknuť ju tretím osobám len ako prerušiteľnú a krátkodobú kapacitu, čo by, ako vyplýva z bodov 93 až 111 vyššie, nepostačovalo na to, aby Transgaz mohla poskytnúť tretím osobám prístup, ktorý by im umožnil plniť záväzky voči svojim zákazníkom. Naproti tomu možnosť ponúknuť nevyužitú kapacitu ako pevnú kapacitu si vyžadovala predchádzajúci zásah rumunského regulačného orgánu, ako vyplýva z bodov 102 až 107 vyššie. Počas obdobia porušovania pritom tento regulačný orgán neprijal potrebné opatrenia.

160

Z toho vyplýva, že počas obdobia porušovania mohla Transgaz ponúkať bez súhlasu spoločnosti Bulgargaz len obmedzené a nedostatočné služby súvisiace s kapacitou rumunského plynovodu 1. Preto skutočnosť, že regulačný rámec Únie umožňoval spoločnosti Transgaz ponúkať nevyužitú kapacitu ako krátkodobú a prerušiteľnú kapacitu, nepostačovala na to, aby jej umožnila obísť obmedzenia uložené článkom 17.1 dohody z roku 2005, a teda nemohla mať zreteľný vplyv na účinnú kontrolu vykonávanú spoločnosťou Bulgargaz na rumunskom plynovode 1.

161

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Komisia správne neidentifikovala Transgaz ako skutočný alternatívny zdroj dodávok pre tretie osoby, ktoré chceli mať prístup k rumunskému plynovodu 1 počas obdobia porušovania.

165

V druhom rade žalobkyne vytýkajú Komisii, že nezískala stanovisko spoločnosti Transgaz a rumunského regulačného orgánu k otázke, či Bulgargaz mala dominantné postavenie na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1.

166

Toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže na účely posúdenia právomocí, ktoré PPS priznáva právo Únie a uplatniteľné vnútroštátne právo, a teda zaujatie stanoviska k tomu, či Bulgargaz mala dominantné postavenie na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1, právne posúdenie Komisie nezáviselo od stanoviska spoločnosti Transgaz alebo rumunského regulačného orgánu.

167

V treťom rade žalobkyne v podstate uvádzajú, že Komisia nemohla dospieť k záveru, že Bulgargaz mala dominantné postavenie na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1, pretože už vo veci AT.40335 – Plynové prepojovacie vedenia v Rumunsku (ďalej len „vec Transgaz“) dospela k záveru, že Transgaz mala dominantné postavenie na tom istom trhu.

171

V dôsledku toho treba druhú výhradu zamietnuť.

[ omissis ]

C. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom konštatovaní zneužitia dominantného postavenia žalobkyňami

223

Štvrtý žalobný dôvod sa v podstate skladá zo šiestich „čiastkových dôvodov“. Prvé tri sú v príslušnom poradí založené na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorými je poznačené napadnuté rozhodnutie v súvislosti s konštatovaním, že žalobkyne odmietli prístup:

[ omissis ]

1.

Uplatniteľné zásady a judikatúra

[ omissis ]

c)

O pojme „zneužitie dominantného postavenia“

238

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „zneužívanie dominantného postavenia“ v zmysle článku 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré má vo svojom dôsledku zabrániť zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 148 a citovanú judikatúru].

239

Napokon treba pripomenúť, že zneužívajúca povaha takého druhu správania, aké bolo skúmané v prejednávanej veci predpokladá, že toto správanie môže obmedziť hospodársku súťaž, a najmä vyvolať vytýkané účinky vylúčenia z trhu v tom zmysle, že mohlo sťažiť konkurentom preniknutie na relevantný trh alebo ich udržanie sa na tomto trhu, a tým ovplyvniť štruktúru trhu. Toto posúdenie sa musí vykonať s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti súvisiace s uvedeným správaním [pozri rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 154 a citovanú judikatúru, a z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20 , EU:C:2022:379 , body 50 , 61 , 64 a 72 a citovanú judikatúru].

240

Tieto účinky vylúčenia z trhu však nesmú byť čisto hypotetické. V dôsledku toho sa Komisia nemôže opierať o účinky, ktoré dotknutá praktika mohla alebo by mohla vyvolať, ak by nastali určité osobitné okolnosti, ktoré v čase jej uplatnenia na trhu neprevládali a ktorých existencia sa v tom čase teda javila ako málo pravdepodobná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark, C‑23/14 , EU:C:2015:651 , bod 65 , a z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20 , EU:C:2022:379 , bod 70 ).

250

Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je poznačené nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom pripisuje spoločnosti Bulgargaz zneužívajúce odmietnutie dodávok z rumunského plynovodu 1, hoci táto spoločnosť nebola ani vlastníčkou ani PPS tejto základnej infraštruktúry, ale len obyčajnou užívateľkou. Podľa rozsudkov z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, ďalej len „rozsudok Bronner, EU:C:1998:569 ), a z 10. júla 1991, RTE/Komisia ( T‑69/89 , EU:T:1991:39 ), na ktorých Komisia založila svoju analýzu v odôvodnení 549 napadnutého rozhodnutia, a neskoršej judikatúry týkajúcej sa odmietnutia poskytnúť prístup k základnej infraštruktúre pritom zneužívajúce správanie možno pripísať len vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi uvedenej infraštruktúry v tom zmysle, že prístup k základnej infraštruktúre bol vždy vnútorne spojený s vlastníctvom a kontrolou dotknutej infraštruktúry alebo služby.

[ omissis ]

254

Ďalej z odôvodnení 532 a 549 až 564 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia posúdila oprávnenosť správania spoločnosti Bulgargaz na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1 s ohľadom na judikatúru vyplývajúcu z bodu 41 rozsudku Bronner a tiež z bodu 73 rozsudku z 10. júla 1991, RTE/Komisia ( T‑69/89 , EU:T:1991:39 ).

255

uvedené odmietnutie nemožno objektívne odôvodniť.

256

Podmienky stanovené v rozsudku Bronner sa v zásade uplatňujú na infraštruktúry alebo služby, ktoré sú často kvalifikované ako „základná infraštruktúra“ v tom zmysle, že sú nevyhnutné pre vykonávanie činnosti na trhu v rozsahu, v akom za ne neexistuje žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada (pozri rozsudky z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94 , EU:T:1998:198 , body 208 a 212 , a z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), T‑612/17 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:763 , bod 215 ], takže odmietnutie prístupu k nim môže viesť k odstráneniu akejkoľvek hospodárskej súťaže na strane žiadateľa o prístup.

257

V tejto súvislosti Súdny dvor už zdôraznil, že konštatovanie o tom, že dominantný podnik zneužil svoje postavenie z dôvodu, že odmietol uzavrieť zmluvu s konkurentom, má za následok, že tento podnik je nútený zmluvu s týmto konkurentom uzavrieť. Takáto povinnosť pritom osobitne zasahuje do zmluvnej slobody a do práva vlastniť majetok podniku v dominantnom postavení, keďže podnik, hoci aj s dominantným postavením, môže v zásade slobodne odmietnuť uzavrieť zmluvu a využívať infraštruktúru, ktorú vyvinul pre svoje vlastné potreby (rozsudok z 25. marca 2021, Slovak Telekom/Komisia, C‑165/19 P , EU:C:2021:239 , bod 46 ).

258

V druhom rade, ako vyplýva z bodov 143 a 144 vyššie, dohoda z roku 2005 stanovovala jednak, že rumunský plynovod 1 je vyhradený na výlučné užívanie spoločnosti Bulgargaz, a jednak, že Transgaz nemohla ponúknuť kapacitu v uvedenom plynovode tretím osobám bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Bulgargaz. V dôsledku toho, hoci Bulgargaz nebola vlastníčkou rumunského plynovodu 1, jej výhradné právo nadobudlo počas obdobia porušovania formu kontroly, a teda dominantného postavenia na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou uvedeného plynovodu, keďže prístup tretích osôb k rumunskému plynovodu 1 nebol možný bez jej súhlasu.

262

V tejto súvislosti treba uviesť, ako to urobil generálny advokát Rantos v návrhoch, ktoré predniesol vo veci European Superleague Company ( C‑333/21 , EU:C:2022:993 , bod 138 ), že v súlade s teóriou „základnej infraštruktúry“ možno každému dominantnému podniku, ktorý vlastní alebo kontroluje základnú infraštruktúru, uložiť povinnosť spolupracovať so svojimi konkurentmi tým, že je nútený poskytnúť im prístup k tejto infraštruktúre bez akejkoľvek diskriminácie.

263

Za týchto okolností je povaha výhradného práva spájajúceho Bulgargaz s infraštruktúrou irelevantná, keďže toto výhradné právo nadobudlo formu kontroly nad rumunským plynovodom 1, ktorý predstavoval „základnú infraštruktúru“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 256 vyššie. Navyše samotné žalobkyne výslovne uznávajú, že judikatúra týkajúca sa „základnej infraštruktúry“ sa uplatňuje na situácie spojené s kontrolou uvedenej infraštruktúry, aj keď sa nesprávne domnievajú, že sa vyžaduje aj postavenie vlastníka.

267

Je pravda, že v tomto kontexte Súdny dvor potvrdil, že analýza z hľadiska kritérií vyplývajúcich z rozsudku Bronner sa použije v prípade odmietnutia prístupu k infraštruktúre, ktorej vlastníkom je podnik v dominantnom postavení a ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej činnosti prostredníctvom svojich vlastných investícií. Dospel tiež k záveru, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate rozhodol, že uvedené kritériá sa vzhľadom na ich účel nemajú uplatniť, ak v situácii zničenia infraštruktúry bola dotknutá infraštruktúra financovaná nie z vlastných investícií podniku v dominantnom postavení, ale z verejných zdrojov, a tento podnik nie je vlastníkom tejto infraštruktúry (rozsudok z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia, C‑42/21 P , EU:C:2023:12 , body 86 a 87 ).

268

Táto judikatúra však nevylučuje uplatnenie kritérií vyplývajúcich z rozsudku Bronner v takej situácii, o akú ide v prejednávanej veci, keď na jednej strane, ako vyplýva z bodov 261 až 263 vyššie, síce Bulgargaz nebola vlastníčkou rumunského plynovodu 1, ale mala výhradné právo k tomuto plynovodu, ktoré nadobudlo počas obdobia porušovania formu kontroly porovnateľnej s kontrolou vlastníka, a na druhej strane, hoci je pravda, že rumunský plynovod 1 nevyvinula Bulgargaz, nič to nemení na tom, že na základe dohody z roku 2005 platila za užívanie tejto infraštruktúry pevný ročný poplatok, ktorý tak predstavoval jej investíciu vzhľadom na výhradné právo, ktoré jej udelila Transgaz.

269

Treba preto zamietnuť druhú časť založenú na tom, že rozsudok Bronner a judikatúra, ktorá z neho vyplýva v súvislosti s odmietnutím poskytnúť prístup k „základnej infraštruktúre“, možno uplatniť len na podnik, ktorý je jej vlastníkom a kontroluje ju.

Komisia túto časť spochybňuje.

472

Na úvod treba pripomenúť, že rezervovanie celej kapacity rumunského plynovodu 1 stanovené v článku 17.1 dohody z roku 2005, hoci Bulgargaz využívala len obmedzenú časť dostupnej kapacity, je jednou z indícií, z ktorých Komisia vychádzala na účely preukázania:

–

na jednej strane – a ako potvrdila analýza vykonaná v rámci tretieho žalobného dôvodu (body 133 až 171 vyššie) – existencie dominantného postavenia spoločnosti Bulgargaz na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou rumunského plynovodu 1,

–

Zmluvná exkluzivita poskytnutá spoločnosti Bulgargaz dohodou z roku 2005, a to aj keby táto spoločnosť využívala len časť kapacity rumunského plynovodu 1, tak nemôže predstavovať zneužitie dominantného postavenia tejto žalobkyne, ak Komisia nepreukázala, že jej správanie v skutočnosti umožnilo vytlačiť konkurentov z bulharských trhov s dodávkami plynu, predovšetkým v zmysle rozsudku Bronner a neskoršej judikatúry týkajúcej sa odmietnutia prístupu k „základnej infraštruktúre“ uvedenej v bodoch 255 a 256 vyššie.

476

Skutkové okolnosti pritom dokazujú, že rezervovanie celej kapacity rumunského plynovodu 1 spoločnosťou Bulgargaz, stanovené v článku 17.1 dohody z roku 2005, nebránilo tejto spoločnosti, aby po prvej žiadosti o prístup k nevyužitej kapacite uvedeného plynovodu, ktorú dostala 23. novembra 2012, poskytla spoločnosti Overgas uvedený prístup od 1. januára 2013 bez toho, aby sa Komisii podarilo preukázať oneskorenú alebo neuspokojivú povahu tohto prístupu, a teda skutočnosť, že správanie spoločnosti Bulgargaz spadalo v tejto súvislosti do pôsobnosti článku 102 ZFEÚ.

477

Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala ani to, že Bulgargaz zneužívajúcim spôsobom bránila žiadostiam iných tretích osôb o prístup. Preto:

–

Okrem toho sa Komisia nemohla opierať o predpoklad, že z dôvodu rezervovania celej kapacity rumunského plynovodu 1 spoločnosťou Bulgargaz sa tretie osoby vzdali podávania žiadosti o prístup k tejto kapacite (pozri odôvodnenia 278 a 537 in fine napadnutého rozhodnutia). Nepredložila totiž žiadny dôkaz o takomto vzdaní sa, a teda neuniesla svoje dôkazné bremeno. Okrem toho treba zdôrazniť, že dohoda z roku 2005 a jej obsah mali podľa jej článku 17.3 dôvernú povahu a Komisia nepreukázala, že napriek tomuto ustanoveniu o dôvernosti sa tretie osoby mohli oboznámiť s klauzulou o exkluzivite obsiahnutou v dohode z roku 2005 v prospech spoločnosti Bulgargaz. V každom prípade, aj keby k takémuto vzdaniu sa došlo, keďže dotknuté tretie osoby v podstate žiadnu takúto žiadosť nepodali, nemožno spoločnosti Bulgargaz vytýkať odmietnutie prístupu z dôvodu, že nereagovala na žiadosti, ktoré jej nikdy neboli zaslané.

479

V druhom rade Komisia usúdila, že časť porušovania týkajúca sa rumunského plynovodu 1 trvala len do 1. januára 2015, teda do dátumu, od ktorého Bulgargaz podľa nej poskytla tretím osobám uspokojivý prístup k uvedenému plynovodu (pozri odôvodnenie 651 napadnutého rozhodnutia).

480

Treba pritom konštatovať, že k tomuto dátumu boli ustanovenia dohody z roku 2005 priznávajúce spoločnosti Bulgargaz výhradné užívanie rumunského plynovodu 1 stále v platnosti. Táto zmluvná výlučnosť bola totiž ukončená až 30. septembra 2016, keď bola dohoda z roku 2005 vypovedaná, teda jeden rok a deväť mesiacov po skončení obdobia porušovania. V dôsledku toho samotná Komisia implicitne pripustila, že existencia tohto zmluvne zakotveného výhradného práva nie je rozhodujúca.

483

Žalobkyne podporované Bulharskou republikou spochybňujú dôkaznú hodnotu diskusií týkajúcich sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005. V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie podľa nich nesprávne stanovuje, že uvedené medzivládne diskusie predstavovali odmietnutie poskytnúť prístup k rumunskému plynovodu 1 a že Bulgargaz počas rokovaní o dohode z roku 2005 nekonala konštruktívne. V tejto súvislosti uvádzajú tri výhrady:

–

medzivládna povaha opätovného prerokovania dohody z roku 2005,

–

konštruktívnosť ich správania počas rokovaní,

Žalobkyne podporované Bulharskou republikou tvrdia, že diskusie o opätovnom prerokovaní dohody z roku 2005 sa začali a prebiehali na medzivládnej úrovni, do ktorej boli zapojené vládne a regulačné orgány Bulharskej republiky a Rumunska. Tieto diskusie teda nemohli byť pripisované spoločnosti Bulgargaz. Žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú tri skutočnosti:

–

„pričlenenie“ dohody z roku 2005 k medzivládnej dohode z roku 2003,

–

cieľom opätovného prerokovania dohody z roku 2005 bolo vyriešiť obavy vyjadrené v konaní o nesplnení povinnosti proti Rumunsku,

–

V tejto súvislosti z návrhu protokolu o dohode vyplýva, že opätovné prerokovanie dohody z roku 2005 malo viesť jednak k zrušeniu výhradného užívania rumunského plynovodu 1 v prospech spoločnosti Bulgargaz a jednak k zmene pevného ročného poplatku plateného spoločnosti Transgaz na základe uvedenej dohody, s cieľom reagovať na obavy Komisie vyjadrené v rámci konania o nesplnení povinnosti proti Rumunsku.

531

Na stretnutí 10. októbra 2012 Bulgargaz predložila návrh záruky minimálnej kapacity vo výške [3 – 4] miliárd metrov kubických ročne, pričom spoločnosti Transgaz oznámila, že ako protihodnotu je pripravená uvoľniť zostávajúcu dostupnú kapacitu [pozri odôvodnenie 297 písm. h) napadnutého rozhodnutia a bod 468 vyššie].

532

Následne bolo na stretnutí 9. decembra 2013 medzi spoločnosťami Bulgargaz, Transgaz a regulačnými a vládnymi orgánmi Bulharskej republiky a Rumunska dohodnuté, že sa stanoví prístup, ktorý sa má prijať s cieľom požiadať Komisiu o schválenie návrhu záruky minimálnej kapacity. Strany sa tak dohodli na sérii opatrení s cieľom dosiahnuť pokrok v rokovaniach. Konkrétne:

–

V nadväznosti na toto stretnutie Bulgargaz listom zo 14. decembra 2013 spomenutým v bode 525 vyššie oznámila spoločnosti Transgaz, že súhlasí s tým, že jej vráti nevyužitú kapacitu v rumunskom plynovode 1 pod podmienkou, že „cena tranzitnej služby“, t. j. pevný ročný poplatok stanovený v dohode z roku 2005, bude zmenená. Bulgargaz teda navrhla rokovať o zmene klauzuly o exkluzivite stanovenej v článku 17.1 dohody z roku 2005, ako aj o pevnom ročnom poplatku. Uviedla tiež, že ak Transgaz prijme jej návrh, bude pripravená podpísať dohodu o zmene.

534

Dňa 13. januára 2014 námestník ministra hospodárstva Bulharskej republiky zaslal rumunskému partnerovi list, v ktorom uviedol dôvody, pre ktoré bola dohoda z roku 2005 dôležitá pre zabezpečenie zásobovania krajiny plynom (ďalej len „bulharský ministerský list“), v ktorom sa uvádzalo:

„Zásobovanie zemným plynom v Bulharsku je zabezpečené najmä dovozom z jediného zdroja (Ruská federácia) po jednej trase (cez územia Ukrajiny, Moldavska a Rumunska) na základe dlhodobých zmlúv. V súčasnosti ešte nie sú k dispozícii alternatívne zdroje a trasy, prepojenia s plynárenskými prepravnými sieťami susedných krajín do veľkej miery chýbajú, zatiaľ čo kapacity zásobníkov plynu a najmä denné množstvo odberov sú nedostatočné. Tieto prvky určujú riziká spojené so zabezpečením dodávok, čo sa ukázalo počas plynovej [krízy] v januári 2009, keď bolo Bulharsko najviac postihnutým členským štátom Európskej únie. Jediný vonkajší zdroj a dlhodobé zmluvy o dodávkach ovplyvňujú nízky stupeň liberalizácie trhu s plynom v krajine a určujú dôležitú úlohu verejného dodávateľa [spoločnosti Bulgargaz].

Dňa 13. januára 2014 Transgaz odpovedala na list spoločnosti Bulgargaz zo 14. decembra 2013 spomenutý v bode 525 vyššie, pričom zdôraznila, že právo Únie a nariadenia uverejnené rumunským regulačným orgánom v roku 2012 si vyžadujú, aby bola celá kapacita rumunského plynovodu 1 ponúknutá trhu a pridelená transparentným spôsobom. Vzhľadom na okolnosti súvisiace so zabezpečením dodávok plynu v Bulharsku, ako aj úzku spoluprácu medzi Bulharskou republikou a Rumunskom však Transgaz súhlasila s riešením ponúknuť na trhu iba nevyužitú kapacitu spoločnosti Bulgargaz pod podmienkou získania súhlasu Komisie v tomto ohľade.

538

Transgaz tak zdôraznila, že návrh spoločnosti Bulgargaz vyhradiť si časti kapacity rumunského plynovodu 1 sa síce odchyľuje od platného regulačného rámca, ktorý ukladal PPS povinnosť ponúkať celú kapacitu uvedeného plynovodu na trhu v aukciách, ale vzhľadom na úzku spoluprácu Bulharskej republiky s Rumunskom tento návrh akceptovala, pretože sa domnievala, že je odôvodnený zabezpečením dodávok plynu v Bulharsku.

539

Z komunikácie uvedenej v bodoch 531 až 538 vyššie vyplýva, že zabezpečenie dodávok plynu v Bulharsku a význam rumunského plynovodu 1 v tomto ohľade boli hlavným záujmom pri opätovnom prerokovaní dohody z roku 2005, čo vysvetľuje silné zapojenie bulharských orgánov do týchto diskusií.

540

689

Naproti tomu, keďže z analýzy ostatných častí vyplýva, že Komisia nepredložila vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 227 vyššie, ktoré by umožnili z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že správania vytýkané spoločnosti Bulgargaz v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1 predstavovali odmietnutie prístupu, na ktoré sa môže vzťahovať článok 102 ZFEÚ, treba uvedeným častiam, a teda aj prvému „čiastkovému dôvodu“ vyhovieť.

[ omissis ]

5.

Záver k štvrtému žalobnému dôvodu

1106

po tretie o správanie spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti s prístupom k zásobníku Chiren v období pred 5. júnom 2012 (pozri body 1092 až 1100 vyššie).

1107

Naproti tomu skutočnosti v spise umožňujú preukázať, že správanie spoločnosti Bulgartransgaz týkajúce sa prístupu k zásobníku Chiren mohlo v období od 5. júna 2012 do 19. septembra 2014 obmedziť hospodársku súťaž na bulharských trhoch s dodávkami plynu (pozri body 1101 až 1104 vyššie).

1108

Vzhľadom na to treba pripomenúť, že systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa porušení, ktoré zistí podľa článku 102 ZFEÚ, spočíva v preskúmaní zákonnosti v súlade s článkom 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P , EU:C:2014:2062 , bod 42 ).

1109

Protisúťažná stratégia

1112

V napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že správania žalobkýň v súvislosti s rumunským plynovodom 1, prepravnou sieťou a zásobníkom Chiren, ktoré spočívali v bránení, obmedzovaní a zdržiavaní prístupu ku každej z týchto infraštruktúr, boli súčasťou protisúťažnej stratégie zameranej na ochranu dominantného postavenia spoločnosti Bulgargaz na bulharských trhoch s dodávkami plynu tým, že zamedzili prístupu tretích osôb na uvedené trhy [pozri odôvodnenie 389, odôvodnenie 454 písm. b) a odôvodnenia 467, 569, 572 a 643]. Podľa Komisie bola táto stratégia navrhnutá spoločnosťou BEH a realizovaná jej dcérskymi spoločnosťami Bulgargaz a Bulgartransgaz (pozri odôvodnenie 570 uvedeného rozhodnutia).

1113

V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 567 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že vzhľadom na rozdrobenosť dotknutých praktík sa pri dokazovaní tejto stratégie ako celku opierala o súbor indícií preukazujúcich:

–

Komisia tak po prvé konštatovala, že tieto praktiky spočívajúce v hromadení kapacity v rumunskom plynovode 1 a v bránení, obmedzovaní a zdržiavaní prístupu k prepravnej sieti a zásobníku Chiren sa „navzájom dopĺňali a posilňovali“ (pozri odôvodnenie 577 napadnutého rozhodnutia).

1115

Po druhé Komisia zdôraznila, že „praktiky boli výslovne prepojené tým, že prístup do prepravnej siete… (kontrolovanej spoločnosťou Bulgartransgaz) bol podmienený prístupom tretích osôb k rumunskému plynovodu 1 (kontrolovanému spoločnosťou Bulgargaz) a podliehal povoleniu spoločnosti BEH“ (pozri odôvodnenie 577 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia dospela k záveru, že požiadavka spoločnosti Bulgartransgaz na predloženie dôkazov o rezervovanej kapacite v rumunskom plynovode 1 prevádzkovanom spoločnosťou Bulgargaz, ktorá patrí do tej istej skupiny podnikov, „de facto znemožnila prístup k prepravnej sieti až do roku 2013“ (pozri odôvodnenia 475 a 480 napadnutého rozhodnutia).

1116

Po tretie Komisia uviedla, že prepravná sieť bola jedinou infraštruktúrou, ktorá mohla prepraviť plyn do zásobníka Chiren, a preto bol na získanie prístupu do zásobníka potrebný prístup k uvedenej sieti. Komisia tiež konštatovala, že schopnosť získať prístup do uvedeného zásobníka počas obdobia porušovania bola „nepriamo spojená so schopnosťou získať prístup k rumunského plynovodu 1, [ktorý] … bol jedinou trasou, ktorou sa plyn počas [tohto] obdobia prepravoval do prepravnej siete…“ (pozri odôvodnenie 578 napadnutého rozhodnutia).

1117

Podľa judikatúry sa pojem „jediné a pokračujúce porušenie“ vzťahuje na všetky konania, ktoré sú súčasťou celkového plánu, z dôvodu ich zhodného cieľa narušujúceho hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokračujúceho porušenia treba overiť, či sa tieto konania navzájom dopĺňajú v tom zmysle, že každé z nich má čeliť jednému alebo viacerým dôsledkom obvyklej hospodárskej súťaže, a či na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto celkovom pláne. V tejto súvislosti treba zohľadniť každú okolnosť, ktorá by mohla preukázať alebo spochybniť takúto väzbu, ako napríklad obdobie uplatňovania, obsah (vrátane použitých metód) a zároveň cieľ rôznych dotknutých konaní (rozsudky z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T‑446/05 , EU:T:2010:165 , bod 89 ; z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, T‑321/05 , EU:T:2010:266 , bod 892 , a z 8. septembra 2016, Arrow Group a Arrow Generics/Komisia, T‑467/13 , neuverejnený, EU:T:2016:450 , bod 384 ).

1120

V prejednávanej veci Komisia na účely preukázania, že všetky praktiky žalobkýň predstavovali jediné a pokračujúce porušenie, v odôvodneniach 608, 609 a 614 napadnutého rozhodnutia v podstate vychádzala zo skutočnosti, že tieto praktiky boli súčasťou „celkového a dlhodobého plánu uzavretia [bulharských] trhov s dodávkami plynu… v prospech spoločnosti Bulgargaz“.

1121

V tejto súvislosti po prvé Komisia opäť zdôraznila, že samotná Bulgargaz bola schopná vytlačiť svojich konkurentov a obmedziť možnosť životaschopnej hospodárskej súťaže na bulharských trhoch s dodávkami plynu tým, že hromadila kapacitu v rumunskom plynovode 1 (pozri odôvodnenia 611 a 624 napadnutého rozhodnutia).

1125

Po štvrté Komisia opäť konštatovala, že vytýkané praktiky boli tiež „výslovne prepojené“, keďže prístup do prepravnej siete (kontrolovanej spoločnosťou Bulgartransgaz) bol podmienený prístupom tretích osôb k rumunskému plynovodu 1 (kontrolovanému spoločnosťou Bulgargaz) a podliehal povoleniu spoločnosti BEH“ (pozri odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia). Zdôraznila, že aj po januári 2012 si BEH zachovala kontrolu nad spoločnosťou Bulgartransgaz, keďže prístup k prepravnej sieti, a teda nepriamo aj prístup k zásobníku Chiren, bol podmienený predchádzajúcim získaním prístupu k rumunskému plynovodu 1 od spoločnosti Bulgargaz, ktorý zase podliehal predchádzajúcemu schváleniu spoločnosťou BEH (pozri odôvodnenie 611 napadnutého rozhodnutia).

1126

Podľa Komisie vzťah medzi uvedenými praktikami umožnil:

–

na jednej strane trom žalobkyniam, aby vzájomne ovplyvňovali svoje správanie, takže spoločne prispeli k bráneniu, obmedzovaniu a zdržiavaniu prístupu tretích osôb k infraštruktúre, ktorú vlastní alebo kontroluje skupina BEH,

–

protisúťažná stratégia vytýkaná žalobkyniam je kľúčovým prvkom jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré im pripisuje napadnuté rozhodnutie; týmto spoločnostiam sa vytýka, že prispeli k uskutočneniu tejto stratégie, ktorá sa zakladala na vzájomnej závislosti správaní týkajúcich sa každej z troch dotknutých plynárenských infraštruktúr a ktorej jediným účelom bolo uzavretie bulharských trhov s dodávkami plynu s cieľom chrániť dominantné postavenie spoločnosti Bulgargaz na týchto trhoch,

–

Komisia v napadnutom rozhodnutí viackrát zdôraznila, že konanie spoločnosti Bulgargaz týkajúce sa rumunského plynovodu 1 bolo zásadné a samo osebe dostatočné na to, aby uzavrelo prístup jej potenciálnych konkurentov na uvedené trhy.

1128

Z toho vyplýva, že údajne zneužívajúce správanie týkajúce sa rumunského plynovodu 1 predstavuje základ, z ktorého vychádza analýza Komisie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o základné prvky konštatovaného jediného a pokračujúceho porušenia.

1132

Podľa ustálenej judikatúry uvedenej v bodoch 234 a 1109 vyššie však súd Únie nemôže v rámci preskúmania zákonnosti na základe článku 263 ZFEÚ nahradiť odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením. V prejednávanej veci konštatovanie jediného a pokračujúceho porušenia pripisovaného žalobkyniam vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza povahu a rozsah uvedeného porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a je neoddeliteľné od jeho odôvodnenia, zahŕňa všetky správania žalobkýň týkajúce sa troch dotknutých plynárenských infraštruktúr. Ako bolo uvedené v bodoch 1113 a 1131 vyššie, kvalifikácia jediného a pokračujúceho porušenia je založená na komplementárnosti a vzájomnej závislosti viacerých uvedených správaní.

1133

Za týchto podmienok jediný dôvod založený na správaní spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti so zásobníkom Čhiren po júni 2012 nemôže bez toho, aby došlo k skresleniu napadnutého rozhodnutia nahradením posúdenia Komisie novým posúdením skutkového stavu v rozpore s judikatúrou uvedenou v bode 1109 vyššie, predstavovať základné, či dokonca dostatočné odôvodnenie, ktoré by samo osebe mohlo odôvodniť výrok uvedeného rozhodnutia.

1134

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala porušenie predstavujúce zneužitie dominantného postavenia, ktoré sa žalobkyniam pripisuje v napadnutom rozhodnutí.

1142

Počas správneho konania Komisia zorganizovala spolu osem stretnutí so spoločnosťou Overgas, z ktorých:

–

prvých päť, ku ktorým došlo pred oznámením o výhradách žalobkyniam, konkrétne 13. októbra 2010, 13. januára, 17. marca a 15. decembra 2011, ako aj 17. júna 2013 (ďalej len „stretnutia v rokoch 2010 až 2013“),

–

zvyšné tri stretnutia, ktoré sa uskutočnili po prijatí oznámenia o výhradách, konkrétne 13. októbra 2015, 17. marca a 20. októbra 2016 (ďalej len „stretnutia v rokoch 2015 a 2016“ a spolu so stretnutiami v rokoch 2010 až 2013 „stretnutia so spoločnosťou Overgas“).

1146

Dňa 23. marca 2018 Komisia v odpovedi pripustila, že po oznámení o výhradách sa konali tri stretnutia so spoločnosťou Overgas, a to stretnutia v rokoch 2015 a 2016, z ktorých v tom čase zaslala žalobkyniam stručné poznámky. Zamietla však prístup k podrobným zápisniciam z dôvodu, že jednak obsahovali dôverné informácie a jednak v nich nebolo možné nájsť nijaký dôkaz, ktorý by sa už nenachádzal v iných nedôverných dokumentoch, ku ktorým mali žalobkyne prístup, keďže mali prístup aj k následným pripomienkam.

1147

Žalobkyne preto zaslali svoju žiadosť o prístup vyšetrovateľovi, ktorý vo svojej odpovedi zo 14. mája 2018 uviedol, že sa domnieva, že odmietnutie sprístupnenia podrobných zápisníc bolo odôvodnené dôvernosťou a že tieto dokumenty neobsahovali dodatočné dôkazy v ich prospech. Aby však vyvážil účinný výkon práva žalobkýň na obhajobu s legitímnymi obavami spoločnosti Overgas o dôvernosť vyšetrovateľ navrhol obmedzený prístup k podrobným zápisniciam zo stretnutí so spoločnosťou Overgas, a to prostredníctvom externých zástupcov žalobkýň v rámci postupu s dátovou miestnosťou.

1148

Okrem toho žalobkyne listom z 18. júna 2018 (ďalej len „list z 18. júna 2018“) požiadali Komisiu, aby im poskytla prístup k menej cenzurovanej verzii následných pripomienok, čo Komisia odmietla.

–

prvá je zameraná na postup zaznamenania a vloženia stručných poznámok a podrobných zápisníc do spisu,

–

druhá sa týka prístupu k podrobným zápisniciam a následným pripomienkam.

1152

Na účely analýzy treba v prvom rade overiť, či sa Komisia skutočne dopustila procesných pochybení uvádzaných žalobkyňami; v prípade potreby bude ďalej potrebné preskúmať dôsledky takýchto pochybení na ich právo na obhajobu, a najmä overiť, či vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci žalobkyne dostatočne preukázali, že by mohli lepšie zaistiť svoju obhajobu, ak by k procesnému pochybeniu Komisie nedošlo [rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P , EU:C:2003:527 , bod 31 ; z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14 , EU:T:2018:930 , bod 129 , a z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – Platby za exkluzivitu), T‑235/18 , EU:T:2022:358 , body 160 a 202 ].

1155

Rozsah práva na prístup k spisu ako neoddeliteľnej súčasti práva na obhajobu bol predmetom nedávnej judikatúry, ktorá ďalej spresnila rozsah povinností Komisie, najmä pokiaľ ide o jej povinnosti vyhotoviť záznam [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ; z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – Platby za exkluzivitu), T‑235/18 , EU:T:2022:358 , a zo 14. septembra 2022, Google a Alphabet/Komisia (Google Android), T‑604/18 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2022:541 ].

1156

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že na účely plnenia úloh, ktoré sú jej zverené, môže Komisia klásť otázky každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania. Uvedené ustanovenie teda predstavuje právny základ, ktorý oprávňuje Komisiu vykonať pohovor s osobou v rámci vyšetrovania a ktorý sa má uplatňovať na všetky vypočúvania týkajúce sa získavania informácií o predmete vyšetrovania (rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 84 a 86 ).

1157

Pri vedení takéhoto vypočúvania je Komisia podľa článku 3 nariadenia č. 773/2004 povinná zaznamenať vo forme, akú si zvolí, vyhlásenia urobené vypočúvanými osobami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 90 a 91 ).

1161

Práve s ohľadom na tieto zásady treba preskúmať tvrdenia žalobkýň uvádzajúce údajné nesplnenie povinností zo strany Komisie, pokiaľ ide o jej povinnosti vyhotovenia záznamu, ako aj vloženia a prístupu do spisu.

a)

O prvej výhrade založenej na opomenutí riadne zaznamenať a zahrnúť do spisu vyhlásenia urobené počas stretnutí so spoločnosťou Overgas

1162

Žalobkyne podporované Bulharskou republikou tvrdia, že spôsob, akým Komisia zaznamenala alebo opomenula zaznamenať svoje stretnutia so spoločnosťou Overgas, rovnako ako spôsob, akým vložila do spisu vyhlásenia urobené počas uvedených stretnutí, je v rozpore s povinnosťami vyhotoviť záznam vyplývajúcimi z článku 19 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 3 nariadenia č. 773/2004. Komisia týmto spôsobom tiež porušila zásady riadnej správy vecí verejných a transparentnosti, ako aj právo žalobkýň na obhajobu. V dôsledku toho Všeobecný súd nemôže vykonať svoje súdne preskúmanie.

Žalobkyne tvrdia, že:

–

počas vyšetrovania neboli do spisu vložené žiadne záznamy týkajúce sa stretnutí v rokoch 2015 a 2016,

–

Komisia uznala existenciu týchto stretnutí, ako aj podrobných zápisníc z nich až v odpovedi na žiadosť žalobkýň z 5. januára 2018, v nadväznosti na ktorú bol 23. marca 2018 umožnený prístup k stručným poznámkam.

1166

Zo stručných poznámok a podrobných zápisníc však vyplýva, že cieľom stretnutí v rokoch 2015 a 2016 bolo získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

1170

Z tohto hľadiska, s ohľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 1157 a 1159 vyššie, musia byť vypočúvania, ktorých cieľom je získať informácie o predmete vyšetrovania a ktoré teda patria do pôsobnosti článku 19 nariadenia č. 1/2003, akými sú predmetné vypočúvania, zaznamenané a nemožno ich vynechať z vyšetrovacieho spisu.

1171

Je pravda, že možnosť rozlišovať medzi dokumentmi relevantnými pre vyšetrovanie a dokumentmi, ktoré nie sú relevantné, a v dôsledku toho vylúčiť tieto posledné uvedené dokumenty z vyšetrovacieho spisu, zostáva nevyhnutná na to, aby sa zabránilo nadmernému procesnému zaťaženiu Komisie. Neprináleží jej však vylúčiť materiál zo spisu na základe uplatnenia svojej údajnej voľnej úvahy, pokiaľ ide o to, či tieto dokumenty potenciálne svedčia v prospech alebo v neprospech, keďže neexistencia akéhokoľvek písomného záznamu o vypočúvaní by bránila Všeobecnému súdu overiť, či Komisia konala v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1/2003 a všeobecnejšie, či boli v plnej miere dodržané práva podnikov a fyzických osôb dotknutých vyšetrovaním.

1172

Ako však vyplýva z bodov 1157 a 1159 vyššie, Komisia nemôže opomenúť zahrnúť do vyšetrovacieho spisu záznam pohovorov, akými sú stretnutia v rokoch 2015 a 2016, a v dôsledku toho o tom neinformovať účastníkov konania.

1176

Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkýň týkajúce sa nesplnenia povinností zo strany Komisie v súvislosti so stretnutiami v rokoch 2015 a 2016 sú dôvodné, keďže Komisia mala vyhotoviť záznam vyhlásení urobených počas týchto stretnutí a vložiť do spisu dokumenty, ktoré sa ich týkajú, ako aj aktualizovať register spisu, ktorý by žalobkyniam umožnil oboznámiť sa s predmetnými pohovormi, s výhradou ochrany dôvernosti niektorých skutočností, ktorej sa legitímne dovoláva Overgas.

1177

Komisia sa teda dopustila procesného pochybenia tým, že opomenula riadne zaznamenať vyhlásenia urobené počas stretnutí v rokoch 2015 a 2016 a vložiť ich do spisu, ako aj o nich informovať žalobkyne.

2) O stretnutiach v rokoch 2010 až 2013

1179

Tieto nedostatky sa odzrkadľujú aj v registri vyšetrovacieho spisu poskytnutom po prijatí oznámenia o výhradách, ktorý dostatočne presne neuvádza dokumenty zhromaždené počas vyšetrovania a neuvádza najmä podrobné zápisnice zo stretnutí so spoločnosťou Overgas.

1180

Komisia namieta, že neexistuje nijaká požiadavka na to, aby bol dôkaz vložený do spisu a zahrnutý do registra v čase, keď sa uskutočnili stretnutia a boli vypracované relevantné poznámky. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa v každom prípade nezakladá ani na stručných poznámkach, ani na podrobných zápisniciach z predmetných stretnutí.

1181

Komisia tiež tvrdí, že vďaka poskytnutému prístupu k stručným poznámkam zo stretnutí v rokoch 2010 až 2013 po oznámení o výhradách mohli žalobkyne skutočne vykonať svoje právo na obhajobu, čo aj urobili, keď predložili svoje odpovede na uvedené oznámenie, ako aj neskoršie pripomienky, v ktorých ako poľahčujúce okolnosti uviedli niektoré skutočnosti spomenuté na týchto stretnutiach. Okrem toho tvrdí, že následné pripomienky predložené spoločnosťou Overgas, ktoré rozviedli body vznesené počas týchto stretnutí, boli vložené do spisu a sprístupnené žalobkyniam.

1185

V tejto súvislosti je irelevantná skutočnosť uvádzaná Komisiou, že napadnuté rozhodnutie nie je založené ani na stručných poznámkach, ani na podrobných zápisniciach. Právo na prístup k spisu totiž znamená, že Komisia musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal všetky dokumenty vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 68 ).

1186

Z toho vyplýva, pokiaľ ide o stručné poznámky zo stretnutí v rokoch 2010 až 2013, že Komisia nedodržala povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 3 ods. 3 nariadenia č. 773/2004 a s ohľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 1157 a 1159 vyššie. Toto nesplnenie povinnosti sa prejavilo na jednej strane zavedením neodôvodneného rozlišovania medzi dvoma druhmi dokumentov, a to podrobnými zápisnicami určenými na interné použitie a stručnými poznámkami určenými do spisu, a teda pre prístup žalobkýň, a na druhej strane zjavnou nedostatočnosťou týchto poznámok, pokiaľ ide o informovanie o obsahu diskusií medzi Komisiou a spoločnosťou Overgas, najmä o povahe informácií, ktoré Overgas poskytla k prejednávaným témam, ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 1160 vyššie.

1187

Všeobecný súd naproti tomu zastáva názor, že časový odstup medzi stretnutiami v rokoch 2010 až 2013 a vložením stručných poznámok týkajúcich sa týchto stretnutí do spisu až v roku 2014 neumožňuje sám osebe a pri neexistencii iných dôkazov alebo jasných indícií dospieť k záveru, že Komisia si nesplnila svoje povinnosti, pokiaľ ide o prístup k spisu.

1191

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 1182 až 1186 vyššie sú tvrdenia žalobkýň týkajúce sa nesplnenia povinností zo strany Komisie v súvislosti so stretnutiami v rokoch 2010 až 2013 dôvodné, keďže stručné poznámky boli zjavne nedostatočné na účely informovania o obsahu diskusií medzi Komisiou a spoločnosťou Overgas v zmysle judikatúry uvedenej v bode 1160 vyššie.

1192

Komisia sa teda dopustila procesného pochybenia tým, že opomenula riadne zaznamenať vyhlásenia urobené počas stretnutí v rokoch 2010 až 2013 a vložiť ich do spisu.

1193

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého bolo akékoľvek možné nesplnenie povinnosti vyplývajúce z príliš neurčitej a všeobecnej povahy stručných poznámok napravené jednak prístupom k nedôverným verziám následných pripomienok a jednak prístupom k podrobným zápisniciam v rámci postupu s dátovou miestnosťou, žalobkyne v podstate tvrdia, že z dôvodu veľkého množstva skrytých častí nebol prístup k týmto dokumentom vôbec užitočný pre ich obhajobu. Toto tvrdenie sa tak prekrýva s druhou výhradou, a preto je potrebné ich analyzovať spoločne.

1196

Komisia naproti tomu trvá na tom, že prístup poskytnutý externým zástupcom žalobkýň k podrobným zápisniciam zo stretnutí so spoločnosťou Overgas v rámci postupu s dátovou miestnosťou žalobkyniam umožnil vyjadriť svoje stanovisko k informáciám, ktoré sú v nich uvedené, a uplatniť tak svoje právo na obhajobu, pričom boli rešpektované legitímne obavy spoločnosti Overgas vo veciach dôvernosti.

1197

V druhom rade sa žalobkyne domnievajú, že dôverné následné pripomienky mohli potenciálne obsahovať dôkazy svedčiace v ich prospech, takže prístup k menej cenzurovanej verzii týchto dokumentov by im umožnil lepšie uplatniť ich právo na obhajobu.

1198

Komisia namieta, že práve vďaka prístupu k následným pripomienkam bolo žalobkyniam umožnené vykonať svoje právo na obhajobu predložením svojich odpovedí na oznámenie o výhradách.

–

prvá otázka sa týka neexistencie okamžitého spochybnenia skrytých častí v následných pripomienkach, ku ktorým mali žalobkyne prístup,

–

druhá otázka sa týka údajne nadmerného skrytia textu jednak v podrobných zápisniciach, ktoré boli sprístupnené v dátovej miestnosti, a jednak v následných pripomienkach.

1) O povinnosti okamžitého spochybnenia, pokiaľ ide o skryté časti v následných pripomienkach

1202

1205

V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že úplnejšia verzia následných pripomienok by žalobkyniam umožnila lepšie pochopiť dokumenty, ku ktorým mali prístup v dátovej miestnosti prostredníctvom svojich externých zástupcov, a v dôsledku toho účinnejšie uplatniť svoje právo na obhajobu. Za týchto okolností im nemožno vytýkať, že požadovali širší prístup k uvedeným následným pripomienkam až v tomto štádiu.

1206

Z toho vyplýva, že neexistenciu okamžitého spochybnenia, pokiaľ ide o skryté časti následných pripomienok sprístupnených žalobkyniam po oznámení o výhradách, nemožno voči žalobkyniam použiť s cieľom zabrániť im v namietaní porušenia ich práva na obhajobu.

2) O prístupe k dokumentom sprístupneným v dátovej miestnosti a k nadmerne cenzurovaným verziám následných pripomienok

1207

dôverné verzie následných pripomienok,

–

dôvernú správu z dátovej miestnosti.

1209

Ďalej Všeobecný súd v rámci uznesenia zo 14. marca 2022, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia ( T‑136/19 , EU:T:2022:149 ), a v súlade s článkom 103 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku preskúmal dokumenty uvedené v bode 1208 vyššie na základe právnych a skutkových okolností uvádzaných Komisiou v súvislosti s dôvernou povahu uvedených dokumentov vo vzťahu k žalobkyniam. ako aj ich relevantnosť na účely rozhodnutia sporu, s cieľom vyvážiť, tam kde sa to javilo potrebné, túto dôvernosť s požiadavkami práva na účinnú súdnu ochranu, osobitne so zásadou kontradiktórnosti (uznesenie zo 14. marca 2022, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia, T‑136/19 , EU:T:2022:149 , body 5 až 10 ).

1210

Pritom aj keby si v čase postupu s dátovou miestnosťou niektoré informácie uvedené v dôvernej verzii správy z dátovej miestnosti, najmä pokiaľ ide o informácie vyplývajúce z podrobných zápisníc zo stretnutí v rokoch 2015 a 2016, mohli zachovať dôvernú povahu, informácie obsiahnuté v podrobných zápisniciach zo stretnutí v rokoch 2010 až 2013 mali už historickú povahu.

1214

Z toho vyplýva, že Komisia nebola oprávnená v správe z dátovej miestnosti cenzurovať všetky relevantné informácie do takej miery, že jej nedôverná verzia bola prakticky rovnocenná so stručnými poznámkami.

1215

Takáto situácia totiž v praxi môže ohroziť cieľ postupu s dátovou miestnosťou, a to chrániť dôverné informácie a zároveň umožniť prístup k dôkazom, ktoré účastník konania potrebuje na podporu svojho stanoviska. Platí to o to viac, že – ako tvrdia žalobcovia – postup s dátovou miestnosťou, ako prebiehal v prejednávanej veci, mohol zasiahnuť do práva žalobkýň na obhajobu, ktoré mohli toto právo vykonávať len nepriamo prostredníctvom svojich externých zástupcov.

1216

V treťom rade Všeobecný súd po overení povahy informácií obsiahnutých v následných pripomienkach týkajúcich sa prvých štyroch stretnutí v rokoch 2010 až 2013 poskytol žalobkyniam prístup k menej cenzurovaným verziám týchto pripomienok (uznesenie zo 14. marca 2022, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia, T‑136/19 , EU:T:2022:149 , body 34 až 48 ).

1220

V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatuje, že informácie obsiahnuté v následných pripomienkach zo stretnutí v rokoch 2010 až 2013 stratili svoju dôvernú povahu už v čase, keď žalobkyne listom z 18. júna 2018 požiadali o prístup k nim.

1221

V dôsledku toho sa Komisia tým, že zamietla prístup k menej cenzurovaným verziám následných pripomienok, najmä k tým zo stretnutí z 13. októbra 2010, ako aj z 13. januára, 17. marca a 15. decembra 2011, tiež dopustila procesného pochybenia, ktoré mohlo viesť k porušeniu práva žalobkýň na obhajobu.

c)

O vplyve zistených pochybení na zaručenie práva žalobkýň na obhajobu

1224

Vo svojich pripomienkach predložených 27. apríla 2022 (ďalej len „pripomienky z 27. apríla 2022“) v nadväznosti na predloženie nedôverných dokumentov zo strany Komisie v rámci výkonu uznesenia zo 14. marca 2022, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia ( T‑136/19 , EU:T:2022:149 ), žalobkyne uviedli spresnenia s cieľom konkrétne preukázať, že prístup k určitým častiam spisu, ktoré neboli sprístupnené počas správneho konania, by im umožnil lepšie zaistiť svoju obhajobu.

1225

Práve s ohľadom na tieto tvrdenia treba analyzovať najmä dôkazy, ktoré boli žalobkyniam sprístupnené v nadväznosti na uznesenie zo 14. marca 2022, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia ( T‑136/19 , EU:T:2022:149 ), a ktoré by vzhľadom na svoj pôvod, presnosť a okolnosti, za ktorých ich Overgas poskytla Komisii, umožnili žalobkyniam významne podporiť alebo upevniť niektoré tvrdenia vo svojej obhajobe.

1226

V prvom rade žalobkyne tvrdia, že zo zhrnutia stretnutia z 13. októbra 2010 vyplýva, že Overgas sa domnievala, že bulharská vláda jej bránila dodávať plyn zákazníkom v Bulharsku. Z toho istého zhrnutia predovšetkým vyplýva, že Overgas považovala fungovanie na bulharských trhoch s dodávkami plynu za veľmi zložité z dôvodu nesprávneho a neúplného prebratia smerníc Únie a neustáleho zasahovania vlády v prospech spoločností Bulgargaz a Bulgartransgaz.

1229

Všeobecný súd uvádza, že z následných pripomienok z 18. novembra 2010, ku ktorým mali žalobkyne prístup počas správneho konania, naproti tomu vyplýva, že Overgas sa domnievala, že žalobkyne sa dopúšťajú porušenia článku 102 ZFEÚ s podporou bulharského regulačného orgánu a bulharskej vlády.

1230

Všeobecný súd tak zastáva názor, že spresnenia žalobkýň týkajúce sa užitočnosti vyhlásení uvedených v bode 1228 vyššie pre výkon ich práva na obhajobu sú dôvodné. Ide totiž o informácie, ktoré mohli potvrdiť a podporiť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ťažkosti, s ktorými sa stretla Overgas pri prenikaní na bulharské trhy s dodávkami plynu, im nemožno pripísať, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že Komisia v reakcii na tvrdenia spoločnosti Overgas poukázala na možnosť, že uvedené ťažkosti boli spôsobené pochybeniami alebo nedostatkami pri preberaní európskej právnej úpravy zo strany Bulharskej republiky.

1231

V rámci druhého „čiastkového dôvodu“ ich štvrtého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že list z 30. júla 2010 nemohol predstavovať žiadosť o prístup k prepravnej sieti a že Komisia v odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia nesprávne kvalifikovala kontakty medzi spoločnosťami Overgas a Bulgartransgaz pred 29. septembrom 2010 ako žiadosti o prístup k uvedenej sieti. Ako vyplýva z bodov 790 až 797 vyššie, zhrnutie stretnutia z 15. decembra 2011 jasne dokazuje, že samotná Komisia na tomto stretnutí konštatovala, že prvá žiadosť o prístup, ktorú Overgas zaslala spoločnosti Bulgartransgaz, bola z 29. septembra 2011. Táto skutočnosť, ktorá sa nezhoduje s úvahami uvedenými Komisiou v napadnutom rozhodnutí, má zjavný dosah na posúdenie dátumu začiatku údajného zneužitia, na posúdenie správania žalobkýň, ako aj dĺžky trvania porušenia, a teda aj na výšku pokuty. Žalobkyne teda správne tvrdia, že sprístupnenie tejto informácie im mohlo umožniť lepšie zaistiť svoju obhajobu.

1235

Vo štvrtom rade zo zhrnutia stretnutia zo 17. júna 2013 vyplýva, že Overgas okrem iného Komisii potvrdila, že od 1. januára 2013 mala prístup k rumunskému plynovodu 1, ako aj k prepravnej sieti, a že v prípade oboch týchto infraštruktúr bola doba platnosti príslušných dohôd predĺžená do 31. decembra 2013. Podľa žalobkýň by im toto vyhlásenie umožnilo posilniť ich tvrdenie, že po prístupe spoločnosti Overgas k rumunskému plynovodu 1 a prepravnej sieti 1. januára 2013 nedošlo k nijakému zneužitiu.

1236

V tejto súvislosti treba uviesť, že už v štádiu žaloby žalobkyne tvrdili, ako to urobili počas správneho konania, že Overgas nikdy nežiadala, aby bola zmluva o prístupe k plynovodu na rok 2013 platná na určité obdobie, a že nikdy nespochybnila jej trojmesačnú dobu platnosti. Spochybnili tiež obmedzujúcu povahu prístupu k prepravnej sieti poskytnutého spoločnosti Overgas na rok 2013.

1239

Žalobkyne vo svojich pripomienkach z 27. apríla 2022 zameriavajú svoju kritiku týkajúcu sa príliš obmedzeného prístupu k následným pripomienkam v priebehu správneho konania na dva dokumenty.

1240

V prvom rade žalobkyne tvrdia, že z následných pripomienok z 18. novembra 2010 v najmenej cenzurovanej verzii, ku ktorej mali prístup na základe uznesenia zo 14. marca 2022, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia ( T‑136/19 , EU:T:2022:149 ), vyplýva, že Overgas uznala, že dopyt vyplývajúci z údajných dohôd o dodávkam deviatim priemyselným zákazníkom v roku 2011 predstavoval viac ako 260 miliónov kubických metrov. Žalobkyne poukazujú na to, že tieto množstvá boli podstatne nižšie ako objem, v súvislosti s ktorým sa Overgas, ako vyplýva z odôvodnenia 101 písm. e) napadnutého rozhodnutia, snažila získať prístup k prepravnej sieti, a ktorý dosahoval viac ako jednu miliardu kubických metrov.

1241

Všeobecný súd konštatuje, že žalobkyne mohli lepšie zaistiť svoje právo na obhajobu tým, že by využili informáciu uvedenú v bode 1240 vyššie na podporu svojho tvrdenia založeného na skutočnosti, že Overgas značne nadhodnotila množstvá, v súvislosti s ktorými žiadala o prístup k prepravnej sieti v roku 2011, a že žalobkyne boli preto nútené požiadať o vysvetlenia na stretnutí so spoločnosťou Overgas 1. decembra 2010.

1245

Z úvah uvedených v bodoch 1239 až 1244 vyššie vyplýva, že žalobkyne z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že ak by nedošlo k pochybeniam, ktorých sa dopustila Komisia v súvislosti s informáciami obsiahnutými v následných pripomienkach spoločnosti Overgas, mali by prístup k informáciám, ktoré by im umožnili lepšie zaistiť svoju obhajobu počas správneho konania v zmysle judikatúry uvedenej v bode 1238 vyššie.

c)

Záver k prvej a druhej časti

1246

Z analýzy vád správneho konania uvedenej v bodoch 1153 až 1223 vyššie a z ich dôsledkov na právo žalobkýň na obhajobu preskúmaných v bodoch 1224 až 1245 vyššie vyplýva, že prvej a druhej časti prvého žalobného dôvodu treba vyhovieť.

[ omissis ]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Rozhodnutie Komisie C(2018) 8806 final zo 17. decembra 2018 týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ (Vec AT.39849–BEH Gas) sa zrušuje.

Nihoul

Frendo

Martín y Pérez de Nanclares

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. októbra 2023.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.