T-152/19

62019TJ0152

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

z 8. septembra 2021 ( *1 )

„Ochrana zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a pracovníkov – Smernica 2006/42/ES – Ochranná doložka – Vnútroštátne opatrenie spočívajúce v stiahnutí stroja na stavanie kolkov a doplnkovej súpravy z trhu a zákaze ich uvádzania na trh – Základné požiadavky na zdravie a bezpečnosť – Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce opatrenie za opodstatnené – Rovnosť zaobchádzania“

Vo veci T‑152/19,

Brunswick Bowling Products LLC , pôvodne Brunswick Bowling & Billiards Corporation, so sídlom v Muskegone, Michigan (Spojené štáty), v zastúpení: R. Martens a V. Ostrovskis, advokáti,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/1960 z 10. decembra 2018 o ochrannom opatrení, ktoré prijalo Švédsko v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES s cieľom zakázať uvádzanie na trh typu stroja na stavanie kolkov a doplnkovej súpravy určenej na použitie spoločne s týmto typom stroja na stavanie kolkov, ktoré vyrobila spoločnosť Brunswick Bowling & Billiards, ako aj s cieľom stiahnuť z trhu tie stroje, ktoré už boli uvedené na trh ( Ú. v. EÚ L 315, 2018, s. 29 ),

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia F. Schalin a P. Škvařilová‑Pelzl (spravodajkyňa),

tajomník: C. Kristensen, vedúca oddelenia,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. októbra 2020,

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. marca 2019 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

13

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2019 Švédske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Komisia a žalobkyňa vyjadrili svoj súhlas s uvedeným návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania 9. a 17. júla 2019. Rozhodnutím z 25. júla 2019 predsedníčka prvej komory Všeobecného súdu vyhovela návrhu Švédskeho kráľovstva na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka.

14

Komisia 24. júna 2019 podala do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

15

Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu zo 16. októbra 2019 bola táto vec pridelená novej sudkyni spravodajkyni zasadajúcej v druhej komore.

19

Podľa článku 106 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu žalobkyňa 3. decembra 2019 predložila odôvodnenú žiadosť o nariadenie pojednávania.

20

Všeobecný súd uznesením zo 16. júla 2020 prijal opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podľa článkov 88 až 90 rokovacieho poriadku. Komisia na to odpovedala v stanovenej lehote. Ostatní účastníci konania nevyhoveli výzve na predloženie ich pripomienok k odpovedi Komisie, ktorá im bola zaslaná.

21

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

25

[ omissis ]

O veci samej

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných pravidiel stanovených v článku 11 smernice 2006/42 a článku 18 ods. 5 nariadenia č. 765/2008, ako aj zásady proporcionality upravenej v článku 18 ods. 4 uvedeného nariadenia

[ omissis ]

– O prvej časti založenej na porušení procesných pravidiel upravených v článku 11 smernice 2006/42 a článku 18 ods. 5 nariadenia č. 765/2008

[ omissis ]

[ omissis ]

54

Preto v súlade s judikatúrou napadnuté rozhodnutie vyžaduje od všetkých členských štátov, okrem Švédskeho kráľovstva, aby prijali primerané opatrenia v súvislosti s uvedením sporných výrobkov na trh a ich ponechaní na trhu a zaručili takýmto spôsobom správne a jednotné uplatnenie smernice 2006/42 s ohľadom na opatrenia prijaté švédskymi orgánmi po tom, čo ich Komisia uznala za odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie bezprostredne vedie k začatiu vnútroštátnych konaní spochybňujúcich na území celej Únie doterajšie právo žalobkyne predávať strojové zariadenie, na ktoré sa ako také vzťahovala domnienka o súlade upravená v článku 7 uvedenej smernice, pretože toto zariadenie malo označenie CE a bolo sprevádzané ES vyhlásením o zhode (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2015, CSF/Komisia, T‑337/13 , EU:T:2015:502 , bod 28 ).

[ omissis ]

– O druhej časti založenej na porušení zásady proporcionality

[ omissis ]

V tomto ohľade treba pripomenúť, že článok 95 odsek 10 ES, ktorý tvorí právny základ pre prijatie smernice 2006/42, stanovuje, že zosúlaďovacie opatrenia prijaté na tomto základe obsahujú v odôvodnených prípadoch aj ochrannú doložku oprávňujúcu členské štáty, aby z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy uvedených v článku 36 ZFEÚ prijali „dočasné opatrenia podliehajúce kontrolnému postupu Únie“. Z uvedeného podľa judikatúry vyplýva, že aj keď skutočne prináleží členským štátom, aby správne vykonali smernicu 2006/42 o strojových zariadeniach a dohľad nad tým, aby strojové zariadenia uvedené na trh alebo do prevádzky na ich území spĺňali jej ustanovenia, v prípade potreby aj prostredníctvom prijatia opatrení uvedených v jej článku 11, Komisii zasa prináleží preskúmať, či sú tieto opatrenia opodstatnené, najmä tým, že sa presvedčí o dôvodnosti právnych a vecných dôvodov, pre ktoré boli prijaté. Výsledok tohto preskúmania podmieňuje konečné zachovanie dotknutého vnútroštátneho opatrenia v tom zmysle, že členský štát ho môže ponechať v platnosti len v prípade, ak ho Komisia vyhlási za odôvodnené, pričom v opačnom prípade ho musí zrušiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2018, Grizzly Tools/Komisia, T‑168/16 , neuverejnený, EU:T:2018:246 , bod 51 a citovanú judikatúru).

67

Z judikatúry citovanej v bode 66 vyššie vyplýva, že vzhľadom na kontrolu, ktorú vykonáva, je jedine Komisia oprávnená skúmať, či sú vnútroštátne ochranné opatrenia, tak ako boli prijaté a následne oznámené Švédskym kráľovstvom podľa článku 11 ods. 1 a 2 smernice 2006/42, opodstatnené, alebo nie, a teda či uvedené opatrenia možno po skončení uvedenej kontroly definitívne zachovať v platnosti.

71

V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že z článku 11 ods. 1 smernice 2006/42 vyplýva, že v prípade, ak strojové zariadenia uvedené v tomto článku, ktoré sú predmetom konania v prejednávanej veci, nerešpektujú základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti, a preto môžu ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb, prijmú členské štáty všetky potrebné opatrenia na stiahnutie týchto strojových zariadení z trhu, zákaz ich uvedenia na trh alebo ich uvedenia do prevádzky, resp. obmedzia ich voľný pohyb. Vyššie uvedené konštatovanie, že strojové zariadenia nespĺňajú príslušné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, pričom môžu ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb, preto odôvodňuje rozhodnutie príslušných orgánov o stiahnutí strojových zariadení z trhu a o zákaze ich uvádzania na trh.

72

Ďalej treba zdôrazniť, že v zmysle judikatúry je cieľ ochrany zdravia a života ľudí na prvom mieste medzi vecami alebo záujmami chránenými článkom 36 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. decembra 2015, Scotch Whisky Association a i., C‑333/14 , EU:C:2015:845 , bod 35 ), na základe ktorého môžu členské štáty prijať ochranné opatrenia upravené v smernici 2006/42, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 42 vyššie.

73

V prejednávanej veci však zo všetkých porušení ZPBOZ, na ktoré Komisia poukázala v odôvodneniach 9 až 13 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že predstavujú riziká pre zdravie a bezpečnosť osôb, a to najmä nedostatočný prehľad o nebezpečnom priestore, riziko zranenia, riziko pádu do stroja, riziko spôsobené pohyblivými časťami a riziko nesprávneho použitia. Komisia preto v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia správne konštatovala, že zistené nedostatky môžu ohroziť zdravie a bezpečnosť osôb.

„Pokiaľ ide o prijaté opatrenia, švédske orgány vysvetlili, že rešpektovali zásadu proporcionality stanovenú v článku 18 nariadenia… č. 765/2008… Na základe tejto zásady a po zohľadnení závažnosti rizík a výšky nákladov na stiahnutie z trhu sa niektoré opatrenia, ktoré boli požadované na účely odstránenia nedostatkov pri [nových sporných výrobkoch], nevyžadovali v prípade stiahnutia z trhu [sporných výrobkov]. Konkrétne išlo o montáž troch samostatných kontroliek, ktoré signalizujú rôzne režimy na ovládacom paneli, rozšírenie prístupových miest medzi strojmi, ktoré sa tiež používajú ako pracovné plošiny, a o prehľad obsluhy o nebezpečnom priestore.“

77

Treba konštatovať, že keďže Komisia nespochybnila vysvetlenia Švédskeho kráľovstva uvedené v bode 76 vyššie, potvrdila záver, v zmysle ktorého bol prístup OSET primeraný.

78

Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že vzhľadom na zásadu proporcionality sa zvážila závažnosť rizík v pomere k nákladom na stiahnutie výrobkov z trhu. Takýmto spôsobom by sa neskôr predávané výrobky odlíšili od sporných výrobkov už uvedených na trh, a to v prípade posledných uvedených výrobkov prostredníctvom kratšieho zoznamu nedostatkov, ktoré odôvodňovali ich stiahnutie z trhu. Okrem toho tri alternatívne riešenia prijaté z dôvodu stiahnutia sporných výrobkov z trhu, ako bolo vysvetlené v bode 75 vyššie, podporujú dodržanie zásady proporcionality zo strany OSET, a teda aj Komisie.

79

V piatom rade, čo sa týka tvrdení žalobkyne založených na porušení zásady proporcionality z dôvodu, že všetky ostatné členské štáty sú povinné prijať opatrenia v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie, treba najprv zdôrazniť, že podľa judikatúry je rozhodnutie prijaté Komisiou v zmysle článku 11 smernice 2006/42 určené všetkým členským štátom Únie v súlade s oznamovacími a informačnými povinnosťami, ktoré Komisii vplývajú z článku 11 ods. 3 a 6 smernice 2006/42. V súlade s článkom 288 ZFEÚ je teda v celom rozsahu záväzné pre každý z týchto štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2015, CSF/Komisia, T‑337/13 , EU:T:2015:502 , bod 24 ).

83

Preto dôsledky, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sú súčasťou preskúmavacieho postupu Komisie týkajúceho sa opodstatnenosti ochranných opatrení, o aké ide v článku 11 smernice 2006/42. Ako už bolo pripomenuté v bode 54 vyššie, zo všetkých ustanovení smernice 2006/42 v zmysle ich výkladu prijatého judikatúrou vyplýva, že napadnuté rozhodnutie ukladá všetkým členským štátom povinnosť prijať užitočné opatrenia potrebné na uvedenie a umiestnenie sporných výrobkov na trh. Ide totiž o podstatný prvok postupu pri uplatňovaní ochrannej doložky upravenej v článku 11 smernice 2006/42, ktorého cieľom je zabezpečiť jej jednotné uplatňovanie.

84

Z ustanovení článku 11 smernice 2006/42 ďalej vyplýva, že Komisia bola povinná konať na základe oznámenia OSET o prijatí ochranných opatrení vo vzťahu k sporným výrobkom a prijať rozhodnutie o opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti týchto opatrení. Tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti preto nemožno prijať.

V tomto ohľade je v zmysle judikatúry potrebné konštatovať, že ak členské štáty musia zabezpečiť správne a jednotné uplatnenie smernice 2006/42 tým, že vyvodia dôsledky z vnútroštátneho opatrenia prijatého vo vzťahu k určitému strojovému zariadeniu, ktoré Komisia vyhlásila za odôvodnené, pričom nedisponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, nemôžu sami z vlastnej iniciatívy a mimo procesného a vecného rámca stanoveného v článku 11 ods. 1 uvedenej smernice rozšíriť rozsah pôsobnosti uvedeného opatrenia aj na ďalšie strojové zariadenia z dôvodu, že predstavujú rovnaké riziko, pretože by tým porušili zásadu voľného pohybu stanovenú v článku 6 ods. 1 uvedenej smernice a predpoklad zhody stanovený jej článkom 7. Z tohto dôvodu normotvorca Únie podmienil rozšírenie rozsahu pôsobnosti opatrenia osobitným postupom upraveným v článku 9 smernice 2006/42, ktorý zahŕňa najmä prijatie na jednej strane výslovného rozhodnutia Komisie na tento účel a na druhej strane vnútroštátnych opatrení, ktorými sa také rozhodnutie vykoná. Naopak, takéto akty nie sú ani stanovené, ani nevyhnutné na účely článku 11 uvedenej smernice vzhľadom na jeho rozsah pôsobnosti (pozri rozsudok z 15. júla 2015, CSF/Komisia, T‑337/13 , EU:T:2015:502 , bod 34 a citovanú judikatúru).

88

Treba preto konštatovať, že s ohľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 86 a 87 vyššie, v prípade skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré sa týkajú výlučne preskúmania sporného ochranného opatrenia, ustanovenia článku 9 smernice 2006/42 sa v prejednávanom prípade neuplatnia.

Na úvod treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 a 2 smernice 2006/42 predovšetkým stanovuje, že členské štáty považujú strojové zariadenia s označením CE, ktoré sú sprevádzané vyhlásením ES o zhode, za strojové zariadenia, ktoré spĺňajú ustanovenia tejto smernice, a že strojové zariadenie vyrobené v súlade s harmonizovanou normou, na ktorú bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie , sa považuje za spĺňajúce ZPBOZ, ktorých sa týka takáto harmonizovaná norma. Inak povedané, dodržiavanie harmonizovanej normy umožňuje predpokladať, že strojové zariadenie je v súlade s príslušnými ZPBOZ. Rovnako podľa článku 2 písm. l) smernice 2006/42 sa za harmonizovanú normu považuje nezáväzná technická špecifikácia prijatá orgánom pre normalizáciu v rámci mandátu udeleného Komisiou. Z týchto ustanovení vyplýva, že technické riešenia navrhované harmonizovanou normou nie sú povinné, ale ich použitie priznáva dotknutému výrobku výhodu domnienky zhody s ustanoveniami smernice 2006/42.

109

Aj napriek tomu sú však výrobca alebo ním poverená osoba, ktorí si môžu sami vybrať metódu posúdenia zhody ich výrobkov s ZPBOZ, povinní nielen zaručiť takúto zhodu, ale ju zároveň preukázať v rámci technickej dokumentácie v súlade s ustanoveniami prílohy VII smernice 2006/42. Rozhodnutie neuplatniť harmonizované normy však vedie k tomu, že vyššie uvedená domnienka o zhode sa nemôže uplatniť, a preto sa zhoda výrobkov musí preukázať iným spôsobom.

110

Treba spresniť, že vzhľadom na tvrdenia žalobkyne sa tretí žalobný dôvod vzťahuje na odôvodnenie 10 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia potvrdila, že v prípade sporných strojových zariadení neboli dodržané ZPBOZ uvedené v bodoch 1.1.6, 1.6.1 a 1.6.2 prílohy I smernice 2006/42, podľa ktorých musia byť strojové zariadenia navrhnuté a konštruované tak, aby sa obsluhe zariadenia uľahčila jej práca a mohla tak nerušene a bezpečne pracovať mimo nebezpečných oblastí. Presnejšie, Komisia na základe rozhodnutia OSET dospela k záveru, že počas prístupu k sporným strojovým zariadeniam existovalo riziko zranenia spôsobené úzkym chodníkom medzi uvedenými strojmi v šírke 190 mm alebo náhlym ukončením prednej časti stroja vo výške 1000 mm.

114

Napokon, pokiaľ ide o podmienky uplatnenia ZPBOZ, odôvodnenie 14 smernice 2006/42 stanovuje, že ZPBOZ sa majú uplatňovať s ohľadom na stav vedy a techniky v čase konštrukcie strojového zariadenia a so zohľadnením technických a ekonomických požiadaviek. Okrem toho bod 3 prvej hlavy prílohy I uvedenej smernice s názvom „Všeobecné zásady“ stanovuje, že hoci sú ZPBOZ uvedené v tejto prílohe záväzné, pri uvážení súčasného stavu techniky sa možno nebudú dať dosiahnuť ciele, ktoré sú nimi stanovené. Spresňuje sa, že v tomto prípade musia byť strojové zariadenia v maximálnej možnej miere navrhované a konštruované so zámerom priblížiť sa k týmto cieľom.

115

Po druhé treba zdôrazniť, že podľa článku 11 ods. 2 písm. b) smernice 2006/42 sa za dôvod nezhody strojového zariadenia, ktoré musí členský štát oznámiť Komisii a ostatným členským štátom v rámci ochranných opatrení, ktoré sa rozhodol prijať, považuje nesprávne uplatnenie harmonizovaných noriem. Inými slovami, aj keď harmonizované normy nie sú povinné, rozhodnutie o ich uplatnení a odvolávaní sa na ne vo vyhlásení ES o zhode si vyžaduje ich správne uplatnenie. V prípade nesprávneho uplatnenia týchto noriem môže príslušný vnútroštátny orgán rozhodnúť o nezhode výrobkov v rámci opatrení prijatých na základe ochrannej doložky v zmysle článku 11 smernice 2006/42. Z uvedených dôvodov Komisia v odôvodnení 10 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s ochranným opatrením prijatým OSET správne konštatovala, že pokiaľ ide o sporné strojové zariadenia, ZPBOZ uvedené v bodoch 1.1.6, 1.6.1. a 1.6.2 prílohy I smernice 2006/42 neboli dodržané vzhľadom na nesprávne uplatnenie harmonizovanej normy.

117

Ako správne tvrdí Komisia, keďže sa žalobkyňa rozhodla uviesť odkaz na harmonizovanú normu vo vyhlásení ES o zhode, bola povinná túto normu v celom rozsahu dodržiavať. V prípade, že tak, ako je to v prejednávanej veci, nebola norma dodržaná, pokiaľ ide o šírku chodníkov sporných strojových zariadení, žalobkyňa mala predložiť iné technické riešenie zabezpečujúce rovnakú úroveň bezpečnosti a preukázať súlad sporných výrobkov s príslušnými ZPBOZ, čo neurobila.

118

V treťom rade, pokiaľ ide o uplatnenie zásady súčasného stavu techniky v súvislosti s požadovanou šírkou chodníkov sporných strojových zariadení v rozsahu 500 mm, je potrebné zdôrazniť tri hľadiská.

122

Po tretie, je potrebné dodať, že žalobkyňa na podporu svojich tvrdení, v zmysle ktorých neexistovala lepšia alternatíva, odkazuje na závery nezávislej štúdie. V tejto súvislosti treba konštatovať, že uvedené závery, ktoré sú zamerané na možnosti odstránenia nedostatkov z už nainštalovaných strojových zariadení a nezaoberajú sa všeobecne stavom techniky v čase vydania rozhodnutia OSET, sa týkajú situácie v bowlingovom centre v Gustavsbergu po vykonaní zmien na sporných výrobkoch, ku ktorým došlo až po prijatí rozhodnutia OSET. Ako však už bolo uvedené v bode 69 vyššie, predmetné konštatovania nie sú relevantné v prejednávanej veci.

123

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého požiadavka týkajúca sa šírky chodníkov sporných strojových zariadení presahovala rámec stavu techniky, sa musí zamietnuť ako nedôvodné.

124

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa tretí žalobný dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

2.

Brunswick Bowling Products LLC je povinná nahradiť trovy konania.

3.

Švédske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Tomljenović

Schalin