T-213/19

62019TJ0213

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

z 28. mája 2020 ( *1 )

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Článok 73 Služobného poriadku – Spoločné pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania – Článok 16 – Konštatovanie choroby z povolania – Článok 22 – Lekárska komisia – Odmietnutie uznať chorobu za chorobu z povolania – Nezákonnosť správy lekárskej komisie“

Vo veci T‑213/19,

AW , v zastúpení: L. Levi a S. Rodrigues, advokáti,

v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia I. Reine a L. Truchot (spravodajca),

tajomník: L. Ramette, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 26. februára 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

[ omissis ]

32

Za týchto okolností vzhľadom na to, že lekárskej komisii nebol predložený úplný spis obsahujúci všetky dokumenty podané žalobcom od začatia konaní o uznanie dotknutých chorôb za choroby z povolania v júli 2016, lekárska komisia podľa neho nemala k dispozícii všetky dostupné dokumenty, ktoré by mohli byť užitočné pri jej posúdení, a to v rozpore s článkom 22 ods. 3 prvým pododsekom pravidiel poistenia.

[ omissis ]

44

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry cieľom ustanovení Služobného poriadku týkajúcich sa lekárskej komisie poverenej na základe článku 73 Služobného poriadku je zveriť odborným lekárom konečné posúdenie všetkých otázok lekárskej povahy (pozri rozsudky zo 4. októbra 1991, Komisia/Gill, C‑185/90 P , EU:C:1991:380 , bod 24 a citovanú judikatúru, a zo 16. júna 2000, C/Rada, T‑84/98 , EU:T:2000:156 , bod 43 a citovanú judikatúru). Úloha pristúpiť k plne objektívnemu a nezávislému posúdeniu otázok lekárskej povahy, ktorú má lekárska komisia, si vyžaduje, aby jej sloboda posudzovania bola úplná. Samotné lekárske posúdenia formulované lekárskou komisiou sa musia považovať za konečné, ak boli vydané za riadnych podmienok. Súd Únie je jedine oprávnený overiť na jednej strane to, či uvedená komisia bola riadne zriadená a riadne fungovala, a na druhej strane, či je jej stanovisko riadne vydané (pozri rozsudok z 25. októbra 2017, Lucaccioni/Komisia, T‑551/16 , neuverejnený, EU:T:2017:751 , bod 78 a citovanú judikatúru).

45

V prejednávanej veci je nesporné, že Parlament neodovzdal lekárskej komisii niektoré dokumenty, ktoré žalobca pôvodne predložil na podporu svojich žiadostí o uznanie dotknutých chorôb za choroby z povolania.

49

Zo spisu vyplýva a je nesporné, že dokumentmi neodovzdanými lekárskej komisii sú dokumenty, ktoré boli v súvislosti so žiadosťou o uznanie bolestí chrbtice za chorobu z povolania vymenované na strane 45 prílohy A 9, a v súvislosti so žiadosťou o uznanie stresového akné za chorobu z povolania na strane 176 prílohy A 10 (ďalej len „sporné dokumenty“). Sporné dokumenty boli v počte 15, pokiaľ ide o žiadosť o uznanie bolestí chrbtice za chorobu z povolania, a 19, pokiaľ ide o žiadosť o uznanie stresového akné za chorobu z povolania. Zahŕňali najmä lekárske správy, v ktorých sa dospelo k záveru o pôvode týchto chorôb vo výkone povolania, ako aj rôzne súhlasy, ktoré boli udelené zo Spoločného systému zdravotného poistenia inštitúcií Európskych spoločenstiev (SSZP) týkajúce sa liečby, ktorú podstúpil žalobca.

50

Parlament uvádza, že tieto dokumenty odmietol, lebo sa domnieval, že sú opakovaním dokumentov, ktoré už boli poskytnuté skôr.

51

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament, jeho úloha zostaviť poverenie pre lekársku komisiu ho neoprávňuje posúdiť lekársku relevantnosť dokumentov poskytnutých poistencom v rámci konania o uznaní choroby z povolania, pokiaľ poistenec žiada lekársku komisiu o vydanie stanoviska k návrhu rozhodnutia menovacieho orgánu.

55

Ak poistenec alebo osoby oprávnené na plnenie požiadajú o vydanie stanoviska lekárskej komisie, jedinou úlohou inštitúcie je vypracovať poverenie pre túto komisiu. Týmto poverením sa musia tejto komisii predložiť lekárske otázky nastolené tak v správe lekára zastupujúceho poistenca, ako aj prípadne v iných relevantných lekárskych správach predložených poistencom podľa článku 22 ods. 2 pravidiel poistenia na základe článku 20 ods. 2 týchto pravidiel. Lekárske správy, odovzdané na tomto základe a prípadne vypracované inými lekármi, než je lekár zastupujúci poistenca v rámci lekárskej komisie, spresňujú lekárske otázky, ktoré chcú títo lekári položiť s cieľom napadnúť návrh rozhodnutia menovacieho orgánu prijatý na základe záverov lekára inštitúcie. Odkaz, uvedený v článku 22 ods. 2 pravidiel poistenia, na relevantné lekárske správy predložené na základe článku 20 ods. 2 týchto pravidiel nemožno vykladať tak, že inštitúcii zodpovednej za vypracovanie poverenia lekárskej komisie priznáva právo odlišovať pri ich predložení tejto komisii iba tie správy, ktoré bude považovať za relevantné, od iných správ, inak by bola prvá veta článku 22 ods. 3 pravidiel poistenia zbavená potrebného účinku. Relevantnými lekárskymi správami predloženými podľa článku 22 ods. 2 pravidiel poistenia na základe článku 20 ods. 2 týchto pravidiel sú totiž tie, ktoré poistenec alebo osoby oprávnené na plnenie považovali za užitočné oznámiť lekárovi alebo lekárom, ktorých inštitúcia označila v súvislosti s uplatnením ustanovení pravidiel poistenia. Posúdenie relevantnosti dotknutých lekárskych správ teda prislúcha jedine poistencovi alebo osobám oprávneným na plnenie.

59

V tejto súvislosti je nesporné, že tie zo sporných dokumentov, ktoré podľa Parlamentu obsahovali podobné informácie ako tie, ktoré už boli oznámené lekárskej komisii, boli počas jej práce dostupné. Ďalej je nesporné, že takéto dokumenty tvorili najmä lekárske správy pochádzajúce od rôznych lekárov, ktorí dospeli k záveru, že dotknuté choroby majú pôvod vo výkone povolania, ako aj rôzne súhlasy udelené zo strany SSZP týkajúce sa liečby podstupovanej žalobcom. Keďže takéto dokumenty zjavne súviseli s ochoreniami žalobcu, nie je vylúčené, že ak by bola lekárska komisia schopná preskúmať tieto dokumenty a prípadne ich zohľadniť, jej závery by mohli byť odlišné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1997, R/Komisia, T‑187/95 , EU:T:1997:119 , bod 57 ).

60

Keďže napadnuté rozhodnutia boli prijaté na základe správ lekárskej komisie, sú poznačené procesnou vadou, ktorá odôvodňuje ich zrušenie.

61

Vzhľadom na uvedené treba vyhovieť tretej časti prvého žalobného dôvodu.

2.

Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

da Silva Passos

Reine

Truchot

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. mája 2020.