T-259/19

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: S. Kyriakopoulou a V. Piessevaux, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 18 I, 2019, s. 13 ), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 18 I, 2019, s. 4 ), rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/806 zo 17. mája 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 36 ), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2019/798 zo 17. mája 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 1 ), rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/719 z 28. mája 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/716 z 28. mája 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1 ), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

[ omissis ]

9

Vykonávacím rozhodnutím Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP ( Ú. v. EÚ L 18 I, 2019, s. 13 ), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 ( Ú. v. EÚ L 18I, 2019, s. 4 ) (ďalej spoločne len „pôvodné akty“), bol názov žalobkyne zaradený do riadku 73 tabuľky B zoznamov osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe I rozhodnutia 2013/255 a v prílohe II nariadenia č. 36/2012 (ďalej spoločne len „dotknuté zoznamy“) s uvedením týchto dôvodov:

„Aman [Dimashq] je spoločný podnik spoločností Damascus Cham [Holding] a Aman [Holding] v hodnote 18,9 milióna USD. Aman [Dimashq] podporuje sýrsky režim a/alebo získava od neho výhody prostredníctvom svojej účasti na režimom podporovanom projekte výstavby luxusnej štvrte s názvom Marota City.“

[ omissis ]

11

Konanie a návrhy účastníkov konania

18

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2019 žalobkyňa podala túto žalobu, v ktorej sa domáhala zrušenia pôvodných aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú.

19

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. júla 2019 žalobkyňa na základe článku 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu upravila žalobu tak, že znie tiež na zrušenie aktov o ponechaní na zoznamoch z roku 2019 v rozsahu, v akom sa jej tieto akty týkajú. Žalobkyňa tiež zopakovala žalobné návrhy, ktoré boli uvedené v žalobe.

20

Duplika bola podaná 8. januára 2020.

24

Písomná časť konania sa skončila 8. januára 2020.

25

Dňa 23. júla 2020 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 ods. 3 písm. a) a d) rokovacieho poriadku požiadal účastníkov konania, aby odpovedali na sériu otázok a predložili niektoré dokumenty. Účastníci konania odpovedali na otázky a vyhoveli žiadosti o predloženie dokumentov v stanovenej lehote.

26

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil pôvodné akty, akty o ponechaní na zoznamoch z roku 2019 a akty o ponechaní na zoznamoch z roku 2020 (ďalej spoločne len „napadnuté akty“) v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

30

subsidiárne v prípade, že by Všeobecný súd zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, nariadil zachovanie účinkov vykonávacieho rozhodnutia 2019/87 a rozhodnutí 2019/806 a 2020/719 v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, až do nadobudnutia účinnosti zrušenia vykonávacích nariadení 2019/85, 2019/798 a 2020/716 v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne.

Právne otázky

[ omissis ]

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu, práva na spravodlivý proces a práva na účinnú súdnu ochranu

51

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté akty porušujú jej právo na obhajobu a jej právo na spravodlivý proces, ako sú upravené v článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a v článku 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, keďže ju Rada pred prijatím uvedených aktov nevypočula, ako aj jej právo na účinnú súdnu ochranu, ako je zakotvené v článku 47 Charty.

Žalobkyňa po druhé v podstate tvrdí, že na základe svojho práva na účinnú súdnu ochranu požiadala Radu, aby jej čo najskôr poskytla prístup ku všetkým informáciám a k dokumentom, na základe ktorých boli voči nej prijaté pôvodné akty. Pred podaním tejto žaloby jej nebol doručený spis s dôkazmi, ktorý sa jej týka, hoci o to požiadala Radu 26. marca 2019, pričom táto žiadosť bola dvakrát zopakovaná 2. a 12. apríla 2019. V tejto súvislosti tvrdí, že neposkytnutie spisu s dôkazmi, ktorý sa jej týka, preukazuje, že pred prijatím pôvodných aktov Rada nemala k dispozícii žiadny dokument alebo vecný dôkaz podporujúci odôvodnenie obsiahnuté v týchto aktoch, hoci je pred rozhodnutím o uložení reštriktívnych opatrení povinná spis vytvoriť. Dodáva, že skutočnosť, že dokument WK 54/2019 INIT jej bol poskytnutý po podaní tejto žaloby, svedčí o tom, že bol umelo vytvorený pre potreby uvedeného sporu. Dôvody pre zaradenie jej názvu na dotknuté zoznamy teda nie sú dôvodné, a preto sú nezákonné. Na pojednávaní žalobkyňa tvrdila, že Rada poskytla dokument WK 54/2019 INIT oneskorene, hoci žaloba v prejednávanej veci už bola podaná.

54

Rada argumenty žalobkyne spochybňuje.

55

Treba pripomenúť, že dodržiavanie práva na obhajobu zahŕňa najmä právo byť vypočutý a právo na prístup k spisu za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti, ktoré sú zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 99 a citovanú judikatúru).

56

[ omissis ]

60

Po prvé, pokiaľ ide o prvú výhradu založenú na tom, že žalobkyňa nebola vypočutá pred prijatím napadnutých aktov, a na tom, že jej právo na obhajobu nemohlo byť účinne vykonané, treba pripomenúť, že súd Únie rozlišuje na jednej strane prvotné zaradenie názvu subjektu na zoznamy ukladajúce reštriktívne opatrenia, a na druhej strane ponechanie zaradenie názvu tohto subjektu na uvedených zoznamoch (rozsudok z 30. apríla 2015, Al‑Chihabi/Rada, T‑593/11 , EU:C:2015:249 , bod 40 ).

[ omissis ]

67

Po druhé, pokiaľ ide o akty o ponechaní na zoznamoch z roku 2019 a akty o ponechaní na zoznamoch z roku 2020, treba pripomenúť, že v prípade aktov, na základe ktorých sa ponechá meno osoby alebo názov subjektu už na zoznamoch ukladajúcich reštriktívne opatrenia, nie je účinok prekvapenia na zabezpečenie účinnosti uvedených opatrení nevyhnutný, takže pred prijatím takýchto aktov v zásade musia byť dotknutej osobe alebo subjektu oznámené skutočnosti uplatnené proti nim a takisto musí byť dotknutej osobe alebo subjektu poskytnutá možnosť byť vypočutý (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 62 ).

Ak je však ponechanie mena dotknutej osoby alebo názvu subjektu na zozname osôb alebo subjektov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, založené na rovnakých dôvodoch, ako sú dôvody, ktoré odôvodnili prijatie pôvodného aktu, pričom voči nim neuplatňuje nové dôkazy, Rada nie je povinná na účely dodržania ich práva byť vypočutý opätovne im oznámiť dôkazy uplatnené v ich neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada, C‑266/15 P , EU:C:2016:208 , body 32 a 33 a citovanú judikatúru). Oznámenie dôkazov uplatnených v neprospech je naopak potrebné, ak existujú nové skutočnosti, na základe ktorých Rada opätovne aktualizuje informácie týkajúce sa osobnej situácie dotknutej osoby alebo subjektu alebo politickej a bezpečnostnej situácie krajiny, voči ktorej bol prijatý režim reštriktívnych opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2020, Kande Mupompa/Rada, T‑170/18 , EU:T:2020:60 , bod 72 ).

71

Pokiaľ ide v prejednávanej veci na jednej strane o akty o ponechaní na zoznamoch z roku 2019, treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 67 vyššie, že prijatiu týchto aktov musí v zásade predchádzať oznámenie skutočností uplatnených v neprospech, ako aj príležitosť priznaná žalobkyni, aby bola vypočutá.

72

V tejto súvislosti treba uviesť, že listom z 26. marca 2019 žalobkyňa predložila prvú žiadosť o prístup k dokumentu obsahujúcemu dôkazy podporujúce dôvody pre zaradenie jej názvu na dotknuté zoznamy. Svoju žiadosť zopakovala v dňoch 2. a 12. apríla 2019. Rada tejto žiadosti vyhovela 13. mája 2019, a to v lehote jedného mesiaca a troch týždňov po prvej žiadosti o prístup a štyri dni pred prijatím aktov o ponechaní na zoznamoch z roku 2019.

76

Zo všetkého vyššie uvedeného však nemožno vyvodiť, že skutočnosť, že Rada oznámila žalobkyni dôkazy pripomenuté v bode 74 vyššie oneskorene predtým, ako prijala akty o ponechaní na zoznamoch z roku 2019, má za následok ich zrušenie. Prináleží totiž súdu Únie, aby v prípade nezrovnalosti ovplyvňujúcej právo na obhajobu overil, či by v závislosti od konkrétnych skutkových a právnych okolností veci mohlo viesť dotknuté konanie k inému výsledku, pokiaľ by si žalobkyňa bez tejto nezrovnalosti mohla lepšie zabezpečiť svoju obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2015, First Islamic Investment Bank/Rada, T‑161/13 , EU:T:2015:667 , bod 84 ; z 15. júna 2017, Kiselev/Rada, T‑262/15 , EU:T:2009:392 , bod 153 , a z 13. septembra 2018, VTB Bank/Rada, T‑734/14 , neuverejnený, EU:T:2018:542 , body 120 a 121 ).

77

V prejednávanej veci žalobkyňa nevysvetlila, aké argumenty alebo dôkazy mohla uplatniť, ak by dostala dotknuté dokumenty skôr, ani nepreukázala, že tieto argumenty alebo dôkazy mohli v jej prípade viesť k inému výsledku.

78

Porušenie práva žalobkyne na obhajobu preto za okolností prejednávanej veci nemá za následok zrušenie aktov o ponechaní na zoznamoch z roku 2019.

Žalobkyňa najprv tvrdí, že skutočnosť, že spis obsahujúci informácie a dôkazy na podporu zaradenia a ponechania jej názvu na dotknutých zoznamoch nebol oznámený včas, preukazuje, že Rada pred prijatím pôvodných aktov nemala k dispozícii žiadny dokument alebo vecný dôkaz podporujúci odôvodnenie dôvodov pre zaradenie na zoznam.

84

V prejednávanej veci prvá strana dokumentu WK 54/2019 INIT, ktorá obsahuje dôkazy na podporu dôvodov pre zaradenie názvu žalobkyne na dotknuté zoznamy, uvádza dátum 28. február 2019, zatiaľ čo pôvodné akty, na základe ktorých bol názov žalobkyne na uvedené zoznamy zaradený po prvýkrát, boli prijaté 21. januára 2019. Inak povedané, prvá strana dokumentu WK 54/2019 INIT obsahuje dátum nasledujúci po dátume prijatia pôvodných aktov.

85

Treba však konštatovať, že na jednej strane je na návrhu na zaradenie na zoznam COREU CFSP/0195/18 uvedený dátum 4. december 2018, to znamená, že predchádza dátumu prijatia pôvodných aktov. Na druhej strane návrh na zaradenie na zoznam COREU CFSP/0195/18 obsahuje súbor všetkých hypertextových odkazov týkajúcich sa dôkazov predložených v dokumente WK 54/2019 INIT, s výnimkou písomnosti týkajúcej sa článku internetovej stránky „The Syria Report“, nazvaného „Samer Foz, najmocnejší sýrsky podnikateľ“, uverejneného 19. apríla 2018 (pozri bod 111 nižšie). Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, tak Rada preukázala, že pred prijatím pôvodných aktov mala k dispozícii súbor dôkazov, ktoré umožňujú podporiť dôvody pre zaradenie na zoznam uvedené v týchto aktoch. Argument žalobkyne, podľa ktorého poskytnutie dokumentu WK 54/2019 INIT po podaní tejto žaloby svedčí o tom, že uvedený dokument bol umelo vytvorený pre potreby tohto sporu, musí byť preto zamietnutý ako nedôvodný. Okrem toho argument žalobkyne týkajúci sa nezrozumiteľnosti a neprístupnosti dokumentu nie je skutkovo podložený, pretože hypertextové odkazy odkazujú na články, ktoré boli prevzaté v dokumente WK 54/2019 INIT.

87

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že skutočnosť, že jej neboli oznámené dôkazy na podporu zaradenia jej názvu na dotknuté zoznamy, hoci požiadala o to, aby k nim mala prístup včas, teda pred podaním tejto žaloby, má za následok porušenie jej práva na účinnú súdnu ochranu.

88

Ako bolo pripomenuté v bode 73 vyššie, Rada je na žiadosť dotknutej osoby povinná umožniť prístup ku všetkým správnym dokumentom, ktoré nemajú dôvernú povahu, a to v primeranej lehote.

Treba uviesť, že dokument WK 54/2019 INIT, ktorý má podporiť dôvody pre zaradenie názvu žalobkyne na dotknuté zoznamy, predstavuje v podstate doplnenie odôvodnenia uvedeného v pôvodných aktoch, bol však žalobkyni poskytnutý až po uplynutí lehoty jedného mesiaca a troch týždňov, čo nemožno považovať za zanedbateľné časové obdobie. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, lehota, ktorá uplynula medzi dátumom prijatia pôvodných aktov a dátumom žiadosti žalobkyne o prístup, nemôže ospravedlniť neposkytnutie odpovede Radou v primeranej lehote. Rada sa totiž nemôže odvolávať na čas, ktorý uplynul predtým, než žalobkyňa požiadala o prístup k dokumentom, ktoré sa jej týkajú, aby odôvodnila lehotu, v ktorej sama skutočne vyhovela žiadosti o prístup. Ako však Rada pripomenula na pojednávaní, v rámci Rady existujú vnútorné lehoty potrebné na to, aby bol od rôznych oddelení získaný súhlas na poskytnutie dokumentov. Je zaiste pravda, že tieto vnútorné lehoty musia byť zlučiteľné s judikatúrou pripomenutou v bodoch 73 a 89 vyššie, aby boli predložené dôkazy, ktoré majú podporiť reštriktívne opatrenia týkajúce sa určitej osoby alebo subjektu, oznámené týmto osobám alebo subjektom včas, aby mohli uplatniť svoje práva pred súdom Únie.

92

Treba však uviesť, že žalobkyňa čakala dvadsaťjeden dní pred uplynutím lehoty na podanie tejto žaloby, keď 26. marca 2019 zaslala prvú žiadosť o prístup k spisu. Žalobkyňa tak prispela k skráteniu času ponechaného Rade, aby jej dokument WK 54/2019 INIT poskytla pred uplynutím uvedenej lehoty.

93

V dôsledku toho Rade nemožno v plnom rozsahu pripísať skutočnosť, že nebola schopná poskytnúť žalobkyni dokument WK 54/2019 INIT pred podaním jej žaloby.

[ omissis ]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.