T-386/19

62019TJ0386

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

z 11. septembra 2024 ( *1 )

„Inštitucionálne právo – Člen Dvora audítorov – Činnosť nezlučiteľná s funkciou člena Dvora audítorov – Výdavky považované za neoprávnené – Rozhodnutie o vymáhaní – Rozhodnutie Súdneho dvora o porušení povinností vyplývajúcich z funkcie člena Dvora audítorov – Zákonnosť vyšetrovania a záverečnej správy OLAF‑u – Povinnosť odôvodnenia – Premlčacia lehota – Článok 98 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 – Legitímna dôvera – Nesprávne posúdenie – Mimozmluvná zodpovednosť – Nemajetková ujma“

Vo veci T‑386/19,

CQ , v zastúpení: L. Levi, advokátka,

tajomníčka: H. Eriksson, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 4. mája 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Skladá sa z jedného štátneho príslušníka z každého členského štátu. Jeho členovia vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle, vo všeobecnom záujme Únie.“

3

Článok 286 ods. 3 a 6 ZFEÚ znie takto:

„3. Členovia Dvora audítorov pri vykonávaní svojej funkcie nesmú požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od iného orgánu. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich funkciou.

…

6. Člena Dvora audítorov možno odvolať z funkcie alebo zbaviť nároku na dôchodok alebo iné požitky poskytované namiesto dôchodku, len ak sa Súdny dvor na žiadosť Dvora audítorov presvedčí, že tento člen nespĺňa požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.“

„1. V oblastiach uvedených v článku 1 vykonáva [Európsky úrad pre boj proti podvodom] administratívne vyšetrovania v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach…

Tieto interné vyšetrovania sa vedú v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto nariadení a v rozhodnutiach prijatých predmetnými inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami.

2. Za predpokladu, že sú splnené ustanovenia uvedené v odseku 1:

a)

má [Európsky úrad pre boj proti podvodom] právo na okamžitý a neoznámený prístup k akýmkoľvek relevantným informáciám, a to aj k informáciám v databázach, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, a do ich priestorov… [Európsky úrad pre boj proti podvodom] môže vyhotoviť kópie a urobiť si výpisy z každého dokumentu alebo z obsahu každého nosiča údajov, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry…“

6

Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 stanovuje:

„Zamestnanci [Európskeho úradu pre boj proti podvodom] plnia svoje úlohy po predložení písomného oprávnenia, ktorým sa preukazuje ich totožnosť a funkcia. Toto oprávnenie vystavuje generálny riaditeľ a obsahuje predmet a účel vyšetrovania, právne základy na vedenie vyšetrovania a vyšetrovacie právomoci, ktoré z týchto základov vychádzajú.“

8

Článok 9 ods. 4 nariadenia č. 883/2013 stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 6 a článok 7 ods. 6, sa po ukončení vyšetrovania a pred vypracovaním záverov, v ktorých sa uvádza meno dotknutej osoby, tejto osobe poskytne príležitosť, aby sa vyjadrila k skutočnostiam, ktoré sa jej týkajú.“

9

Článok 1 rozhodnutia Dvora audítorov č. 1‑2003 zo 16. januára 2003 o výdavkoch na služobné cesty členov Dvora audítorov, uplatniteľného v čase skutkových okolností uvedených v tejto žalobe (ďalej len „rozhodnutie č. 1‑2003“), stanovoval:

„O právny prísľub (t. j. príkaz na služobnú cestu) týkajúci sa výdavkov na služobnú cestu je potrebné požiadať čo najskôr. O výdavkoch členov na služobnú cestu rozhoduje predseda Dvora [audítorov]…“

11

Článok 3 rozhodnutia č. 1‑2003 znel takto:

„Členovia môžu počas svojej služobnej cesty cestovať služobným vozidlom, lietadlom, železnicou alebo loďou.“

12

Rozhodnutie č. 7‑2004 o výdavkoch na reprezentáciu a pohostenie členov Dvora audítorov

14

V článku 2 rozhodnutia Dvora audítorov č. 7‑2004 z 22. apríla 2004 o výdavkoch na reprezentáciu a pohostenie jeho členov, uplatniteľného v čase skutkových okolností uvedených v tejto žalobe (ďalej len „rozhodnutie č. 7‑2004“), sa uvádzalo:

„Na začiatku každého rozpočtového roka sú finančné prostriedky po porade s členmi rozdelené na dve časti:

…

Druhá časť, nazvaná B, je vyhradená na bežné výdavky na reprezentáciu a pohostenie, ktoré členovia vynaložia ako členovia inštitúcie. Náhrada týchto výdavkov sa vykoná na konci každého štvrťroka na základe príslušných vyhlásení, ku ktorým sú pripojené potvrdenia alebo iné písomné doklady, ktoré sa považujú za rovnocenné a v ktorých je uvedený dátum pozvania, počet hostí a funkcia hlavného hosťa…“

Členovia reprezentujú Dvor [audítorov], najmä pokiaľ v záujme Dvora [audítorov] udržiavajú pracovné vzťahy s osobami vykonávajúcimi funkciu v rámci Únie…, členských štátov alebo iných krajín.

…

Výdavky na každú reprezentačnú akciu musia závisieť od významu tejto akcie a od postavenia účastníkov.

Pokiaľ členovia reprezentujú Dvor [audítorov], ich manžel/partner sa môže tiež zúčastniť akcie. Pozvané osoby môžu byť tiež sprevádzané.

Priatelia alebo osobné vzťahy patria medzi súkromné pozvania.

…

3.

Rozhodnutie č. 33‑2004 o správe a používaní automobilového parku Dvora audítorov

19

Článok 1 rozhodnutia Dvora audítorov č. 33‑2004 z 15. júna 2004 o správe a používaní automobilového parku Dvora audítorov, uplatniteľného v čase skutkových okolností uvedených v tejto žalobe až do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Dvora audítorov č. 19‑2009 z 20. apríla 2009 o správe a používaní automobilového parku Dvora audítorov (ďalej len „rozhodnutie č. 33‑2004“), stanovoval:

„Služobné autá sú nepretržite k dispozícii členom a generálnemu tajomníkovi Dvora [audítorov] na ich cesty v rámci výkonu funkcie.“

20

ostatné cesty spojené s výkonom funkcie v paušálnej hodnote 15000 km/rok.“

21

Článok 5 rozhodnutia č. 33‑2004 znel takto:

„Pokiaľ členovia alebo generálny tajomník použijú služobné vozidlo na iné cesty, ako sú cesty uvedené v článku 4, zodpovedajúce výdavky (mýto, náklady na pohonné hmoty a prípadné dodatočné náklady na prenájom, ktoré súvisia s celkovým prekročením 45000 km/rok stanoveným v rámcovej zmluve) znášajú sami.“

22

Článok 6 rozhodnutia č. 33‑2004 stanovoval:

–

cesty bydlisko (na mieste určenia)/miesto práce,

–

cesty miesto určenia/bydlisko a letisko,

–

protokolárne povinnosti, ktoré sa vyskytnú v obmedzenom okruhu a ktoré nie sú zahrnuté v príkaze na služobnú cestu,

26

Článok 7 rozhodnutia č. 19‑2009 stanovoval:

„Toto rozhodnutie zrušuje a nahrádza rozhodnutie č. 33‑2004. Nadobúda účinnosť v ten istý deň ako nová medziinštitucionálna rámcová zmluva, ktorá upravuje prenajaté autá.“

27

K rozhodnutiu č. 19‑2009 bol pripojený dokument nazvaný „Pripomienky k rozhodnutiu č. 19‑2009 o správe a používaní automobilového parku Dvora audítorov“ (ďalej len „pripomienky k rozhodnutiu č. 19‑2009“).

28

2. Členovia Dvora [audítorov] deklarujú finančné záujmy a majetok, ktoré by mohli vyvolať konflikt záujmov v súvislosti s plnením úloh, či už vo forme podielov na základnom imaní spoločnosti, najmä akcií, alebo ďalších druhov podielov, akými sú prevoditeľné dlhopisy alebo investičné certifikáty… Vlastníctvo nehnuteľnosti buď priamo, alebo prostredníctvom realitnej kancelárie je potrebné deklarovať, s výnimkou domovov určených výhradne vlastníkovi alebo jeho rodine.

…

4. Pri nástupe do funkcie predkladajú členovia predsedovi Dvora [audítorov] vyhlásenie uvedené v predchádzajúcich odsekoch na základe tlačiva, ktoré sa nachádza v prílohe.… V prípade významných zmien je potrebné opraviť a predložiť nové vyhlásenie…“

30

Článok 4 kódexu správania z roku 2012 stanovoval:

„1. Členovia Dvora [audítorov] sa bezvýhradne venujú plneniu svojho mandátu. Nesmú byť politicky angažovaní.

32

Počas svojich funkčných období bol pridelený do komory Dvora audítorov zodpovednej za audit výdavkov Európskej únie na vonkajšie vzťahy, rozšírenie a humanitárnu pomoc. Približne sedem rokov zastával žalobca funkciu predsedu tejto komory.

33

Po kladnom stanovisku výboru povereného hodnotením vonkajších činností členov Dvora audítorov bolo žalobcovi rozhodnutím z 30. apríla 2015 povolené predsedať environmentálnej nadácii v jeho domovskom regióne.

34

Ako členovi Dvora audítorov boli žalobcovi preplácané výdavky na reprezentáciu a pohostenie a rôzne výdavky, ktoré mu vznikli v rámci služobných ciest schválených na jeho žiadosť predsedom Dvora audítorov, a boli mu vyplácané aj diéty súvisiace s týmito služobnými cestami.

V lete 2016 útvary Dvora audítorov vykonali analýzu služobných ciest žalobcu a vodičov Dvora audítorov, pre ktorých vystavil príkazy na služobné cesty, s cieľom odhaliť prípadné nezrovnalosti. Následne si tieto útvary a žalobca vymenili niekoľko listov, ktoré sa týkali údajných nezrovnalostí niektorých služobných ciest žalobcu alebo týchto vodičov, ako aj žiadosti Dvora audítorov o vrátenie požadovaných súm. Žalobca považoval údajné nezrovnalosti za nedôvodné a odmietol vrátiť sumy požadované Dvorom audítorov.

38

Okrem toho bol Dvor audítorov 26. júla 2016 informovaný o obvineniach týkajúcich sa spáchania poistného podvodu žalobcom v roku 2011 v nadväznosti na nehodu jeho služobného a súkromného vozidla. Dňa 1. septembra 2016 generálny tajomník Dvora audítorov ústne informoval žalobcu o týchto tvrdeniach. V správe z toho istého dňa žalobca tvrdil, že predmetná nehoda bola dôsledkom zrážky medzi jeho služobným vozidlom, ktoré riadil vodič pridelený jeho kancelárii, a jeho súkromným vozidlom, ktoré riadil jeho syn.

B. Vyšetrovanie OLAF‑u

39

Generálny tajomník Dvora audítorov 14. októbra 2016 na pokyn predsedu Dvora audítorov postúpil Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) spis týkajúci sa činností žalobcu, ktoré viedli k možným neoprávneným výdavkom zaťažujúcim rozpočet Únie. OLAF prijal rozhodnutie o začatí vyšetrovania v tejto súvislosti 15. novembra 2016.

43

Vyšetrovatelia OLAF‑u žalobcu ústne vypočuli 22. decembra 2017. Žalobca 15. mája 2018 po tom, čo mu OLAF zaslal zhrnutie skutkového stavu zisteného počas vyšetrovania, predložil OLAF‑u písomné pripomienky.

44

Dňa 2. júla 2018 bola Dvoru audítorov doručená záverečná správa OLAF‑u o skončení vyšetrovania (ďalej len „správa OLAF‑u“). V tejto správe bolo vo vzťahu k žalobcovi konštatované, že zneužil zdroje Dvora audítorov v rámci činností mimo svojej funkcie, zneužil palivové karty a zmluvu o poistení svojho služobného vozidla, bol bezdôvodné neprítomný, neoznámil vonkajšie činnosti, oznámil dôverné informácie a bol v konflikte záujmov.

45

OLAF vzhľadom na konštatovania v uvedenej správe odporučil Dvoru audítorov, aby proti žalobcovi začal disciplinárne konanie, prijal vhodné opatrenia na vrátenie 472869,09 eura zodpovedajúcich výdavkom, ktoré neoprávnene uhradil Dvor audítorov, a zvážil vrátenie 97954,52 eura zodpovedajúcich mzde vyplatenej za obdobia neodôvodnenej neprítomnosti žalobcu.

48

Predseda Dvora audítorov 3. júla 2018 postúpil členom tejto inštitúcie kópiu správy OLAF‑u a odporúčania, ktoré vydal tento úrad.

49

Dňa 5. októbra 2018 predseda Dvora audítorov zaslal členom tejto inštitúcie predbežnú správu. Táto správa odporučila uvedenej inštitúcii, aby navrhla Súdnemu dvoru, „aby preskúmal skutkový stav, ktorý bol zistený, a určil, či si žalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce zo svojej funkcie“. Uvedená správa a správa OLAF‑u boli v ten istý deň oznámené žalobcovi. Prílohy správy OLAF‑u mu okrem toho boli zaslané 17. októbra 2018.

50

Žalobca 19. novembra 2018 zaslal Dvoru audítorov písomné pripomienky. Dňa 26. novembra 2018 bol vypočutý členmi Dvora audítorov v rámci neverejného zasadnutia.

Rozsudkom z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor konštatoval, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie na Dvore audítorov, a nariadil odňatie dvoch tretín nároku žalobcu na dôchodok odo dňa vyhlásenia uvedeného rozsudku.

F. Vymáhanie výdavkov považovaných za neoprávnené Dvorom audítorov

54

Listom zo 14. decembra 2018 a opravným listom z 23. januára 2019 generálny tajomník Dvora audítorov informoval žalobcu o svojom zámere vymáhať sumu 160839,89 eura v prospech Únie. Tieto listy obsahovali v prílohe tabuľku výdavkov, ktoré sa považovali za neoprávnené (ďalej len „tabuľka vymáhania“). Žalobca na tieto listy odpovedal predložením pripomienok 4. februára 2019.

55

Generálny tajomník Dvora audítorov prijal 11. apríla 2019 napadnuté rozhodnutie. Rozhodol, že:

–

v spolupráci s účtovníčkou Dvora audítorov bude k 31. máju 2019 vrátená celková suma 153407,58 eura.

56

Účtovníčka Dvora audítorov po tom, čo konštatovala, že celková suma 153407,58 eura nebola do 31. mája 2019 uhradená, listom zo 4. júna 2019 požiadala o zaplatenie neoprávnene získanej sumy zvýšenej o úroky z omeškania vo výške 3,5 %, t. j. sumy 153584,10 eura.

57

Listom zo 7. júna 2019 účtovníčka Dvora audítorov zaznamenala platbu bankovým prevodom vo výške 153584,10 eura. Vzhľadom na dátum tejto platby znížila výšku splatných úrokov a vrátila sumu 88,26 eura, keďže k tomuto dátumu predstavovala pohľadávka voči žalobcovi 153495,84 eura.

v prípade potreby zrušil obe rozhodnutia účtovníčky Dvora audítorov zo 4. a 7. júna 2019,

–

zaviazal Dvor audítorov na vrátenie sumy 153495,84 eura (153407,58 eura plus 88,26 eura ako úroky z omeškania, ktoré mu boli účtované) zvýšenej o úroky z omeškania vo výške 3,5 % až do úplného splatenia,

–

uložil Dvoru audítorov povinnosť nahradiť utrpenú nemajetkovú ujmu,

–

zamietnuť návrh na náhradu škody ako neprípustný,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

IV. Právne posúdenie

A. O návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

60

62

Dvor audítorov spochybňuje tvrdenia žalobcu.

63

Je potrebné konštatovať, že argumentácia žalobcu týkajúca sa nezrovnalosti vyšetrovania OLAF‑u a jeho správy na účely prejednávanej veci sa v podstate prekrýva s argumentáciou uvedenou v rámci konania podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ [body 126 až 134 rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 )], ktorú Súdny dvor zamietol v bodoch 140 až 175 rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ).

64

Súdny dvor totiž v prvom rade uznal, že OLAF sa rozhodol rozšíriť predmet vyšetrovania, ktoré sa pôvodne začalo vo veci možných nezrovnalostí, na ktorých sa podieľal žalobca a ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, pri používaní majetku Dvora audítorov a pri služobných cestách uskutočnených alebo schválených v rozpore s platnými predpismi, na možné konflikty záujmov a ďalšie porušenia článkov 285 a 286 ZFEÚ, ako aj ustanovení kódexu správania z roku 2012. V bode 157 rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), však Súdny dvor dospel k záveru, že okolnosť, že takéto rozšírenie bolo založené na skutočnostiach odhalených počas prehliadky vykonanej 20. novembra 2017, nemôže mať za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.

68

Ako pripomína žalobca, Súdny dvor rozhodol, že hoci sú OLAF aj Dvor audítorov povinní dodržiavať svoje povinnosti, rešpektovanie práva dotknutého člena alebo bývalého člena Dvora audítorov byť vypočutý treba na účely konania podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ posudzovať z celkového hľadiska (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 170 ).

69

Na podporu tohto posúdenia Súdny dvor tiež vychádzal zo zásady, podľa ktorej nemožno vylúčiť, že tomuto členovi alebo tomuto bývalému členovi ponúkol Dvor audítorov dostatočnú možnosť byť vypočutý o skutočnostiach, ku ktorým sa nemohol riadne vyjadriť pred prijatím správy OLAF‑u (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 170 ). V tejto súvislosti Súdny dvor po prvé konštatoval, že je nesporné, že OLAF 22. decembra 2017 žalobcu ústne vypočul, že OLAF a poradca žalobcu si vymenili niekoľko písomností a že žalobca mohol v nadväznosti na oznámenie zhrnutia skutkového stavu zisteného na základe vyšetrovania zaslať OLAF‑u písomný dokument s cieľom vyvrátiť tvrdenia uvedené v tomto zhrnutí (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 171 ). Po druhé Súdny dvor uviedol, že predseda Dvora audítorov oznámil 5. októbra 2018 žalobcovi správu OLAF‑u a predbežnú správu zaslanú členom tejto inštitúcie a že žalobca sa mohol k týmto správam vyjadriť v zaslaných písomných pripomienkach aj počas výsluchu na Dvore audítorov (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 172 ). Po tretie Súdny dvor konštatoval, že žalobca neuviedol nijaké tvrdenie, ktoré by preukázalo, že sa pred Dvorom audítorov nemohol dostatočným spôsobom vyjadriť k určitým skutočnostiam, ktoré mu boli vytýkané pred prijatím správy OLAF‑u (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 172 ).

2.

O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že Dvor audítorov nevykonal svoju právomoc voľnej úvahy najmä pri povoľovaní výdavkov, na porušení povinnosti preukázať obvinenie a na porušení povinnosti odôvodnenia

73

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobca v podstate tvrdí, že Dvor audítorov len odkázal na správu OLAF‑u, pričom ju však neanalyzoval a najmä presne neuviedol, v čom je každý z vytýkaných výdavkov protiprávny. Odvoláva sa na články 98, 100 a 101 nariadenia 2018/1046, z ktorých vyplýva, že povoľujúci úradník je povinný posúdiť existenciu pohľadávky a následne rozhodnúť o jej vymáhaní. Dvoru audítorov teda prináleží, aby presne uviedol, prečo je každá z vytýkaných položiek výdavkov protiprávna, čo je tiež nevyhnutné na splnenie povinnosti odôvodnenia.

74

Dvor audítorov spochybňuje tvrdenia žalobcu.

Právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) stanovuje povinnosť inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie odôvodniť svoje rozhodnutia. Táto povinnosť má rovnaký rozsah ako povinnosť vyplývajúca z článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ktorý stanovuje, že právne akty musia byť odôvodnené. Cieľom povinnosti odôvodnenia je umožniť na jednej strane dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli hájiť svoje práva, a na druhej strane súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (pozri rozsudok zo 14. júla 2021, BG/Parlament, T‑253/19 , neuverejnený, EU:T:2021:459 , bod 44 a citovanú judikatúru). Treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia týkajúcej sa zákonnosti sporného aktu z vecnej stránky (pozri rozsudok z 22. mája 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑300/10 , EU:T:2012:247 , bod 180 a citovanú judikatúru). Odôvodnenie rozhodnutia totiž spočíva vo formálnom vyjadrení dôvodov, na ktorých je toto rozhodnutie založené. Toto odôvodnenie môže byť dostatočné, aj keď uvádza nesprávne dôvody (pozri uznesenie z 12. júla 2012, Dover/Parlament, C‑278/11 P , neuverejnené, EU:C:2012:457 , bod 36 a citovanú judikatúru).

78

Okrem toho nie je potrebné, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočná povaha odôvodnenia aktu sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok zo 14. júla 2021, BG/Parlament, T‑253/19 , neuverejnený, EU:T:2021:459 , bod 45 ).

V tejto súvislosti Dvor audítorov uviedol, že na základe analýzy správy OLAF‑u a jej príloh, ako aj dokumentov, ktoré majú k dispozícii jeho administratívne útvary, je možné konštatovať, že žalobca neoprávnene získal náhradu výdavkov na súkromné činnosti alebo činnosti, ktoré nesúvisia s jeho funkciou alebo s ňou nie sú zlučiteľné, hoci vedel alebo mal vedieť, že tieto výdavky nemôžu byť vynaložené zo zdrojov Dvora audítorov. Rozhodnutie o stanovení a vymáhaní pohľadávky konkrétne obsahuje tabuľku vymáhania, v ktorej sa pre každú z činností neoprávnene zaťažujúcich rozpočet Únie uvádza najmä dôvod, na ktorý sa žalobca odvoláva vo svojich príkazoch na služobnú cestu alebo v príkazoch na služobnú cestu vodiča, prípadne vo svojich žiadostiach o náhradu výdavkov na reprezentáciu; skutočná povaha činnosti; odkaz na dôkazy umožňujúce preukázať túto skutočnú povahu, dátum a miesto činnosti, ktorá viedla k výdavkom, ako aj náklady, ktoré znáša Dvor audítorov.

82

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré je v súlade s požiadavkami článku 41 Charty, keďže toto odôvodnenie umožňuje žalobcovi pochopiť dôvody, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, a Všeobecnému súdu umožňuje vykonať preskúmanie v tejto súvislosti, pričom nie je dotknuté preskúmanie jeho dôvodnosti, ktoré sa uskutoční v rámci štvrtého žalobného dôvodu.

83

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Dvor audítorov vo vyjadrení k žalobe v súvislosti so štvrtým žalobným dôvodom uvádza nové odôvodnenie alebo nové dôvody, toto tvrdenie bude preskúmané v každom jednotlivom prípade v rámci uvedeného žalobného dôvodu.

86

V tejto súvislosti sa žalobca odvoláva na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 74), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 ( Ú. v. EÚ L 390, 2006, s. 1 ), ktoré v článku 73a zavádza zásadu premlčania pohľadávok Únie voči tretím osobám v lehote piatich rokov. Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej musí byť dlžníkovi zaslané oznámenie o dlhu, žalobca poukazuje na to, že nariadenie o rozpočtových pravidlách ani jeho vykonávacie predpisy nestanovujú takúto lehotu. Pripomína však, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že oznámenie o dlhu musí byť zaslané v primeranej lehote a že Súdny dvor sa domnieva, že takéto zaslanie je neprimerané, ak sa uskutoční po uplynutí obdobia piatich rokov od okamihu, keď dotknutá inštitúcia bola za bežných okolností schopná uplatniť svoj nárok. Žalobca sa v replike odvoláva aj na článok 98 ods. 2 nariadenia 2018/1046.

87

Žalobca vo svojich pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), v prejednávanej veci, tvrdí, že Súdny dvor nezaujal stanovisko k tomuto žalobnému dôvodu, keďže zamietol inú výhradu založenú na porušení primeranej lehoty v súvislosti s disciplinárnym konaním Dvora audítorov.

88

Svojím žalobným dôvodom založeným na porušení primeranej lehoty sa žalobca odvoláva na zásadu premlčania pohľadávok Únie voči tretím osobám v päťročnej premlčacej lehote. V tejto súvislosti na jednej strane cituje najmä článok 73a nariadenia č. 1605/2002 v znení zmien a doplnení, účinný do 31. decembra 2013, ako aj články 78 a 85b nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 1605/2002 ( Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 145), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007 ( Ú. v. EÚ L 111, 2007, s. 13 ), účinné do 31. decembra 2012. Na druhej strane žalobca v replike uvádza aj článok 98 ods. 2 nariadenia 2018/1046. Na pojednávaní žalobca v odpovedi na žiadosť Všeobecného súdu o spresnenie právneho základu uplatnenia zásady premlčania nárokov Únie voči tretím osobám v prejednávanej veci potvrdil, že ako to urobil v replike, je potrebné vychádzať z článku 98 ods. 2 nariadenia 2018/1046, pričom Dvor audítorov toto jeho tvrdenie nespochybnil. Treba teda odkázať na toto ustanovenie, ktoré sa uplatňovalo ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia.

90

Žalobca v podstate uvádza, že Dvor audítorov mu nemohol zaslať oznámenie o dlhu, aby si uplatnil svoju údajnú pohľadávku, v súvislosti so žiadosťami o platbu považovanými za protiprávne spred viac ako piatich rokov. Takýmto tvrdením žalobca v podstate tvrdí, že premlčacia lehota stanovená v článku 98 ods. 2 druhom pododseku nariadenia 2018/1046 sa uplatňuje bez výnimky.

zistí alebo overí skutočný stav a výšku dlhu; a

c)

overí podmienky splatnosti dlhu.

Stanovenie pohľadávky predstavuje uznanie práva Únie voči dlžníkovi a stanovuje nárok požadovať od dlžníka zaplatenie dlhu.

2. Každá pohľadávka identifikovaná ako istá, ktorá má pevne stanovenú výšku a je splatná, sa stanoví príkazom na vymáhanie, ktorým dá zodpovedný povoľujúci úradník pokyn účtovníkovi na vymáhanie príslušnej sumy. Po ňom nasleduje odoslanie oznámenia o dlhu dlžníkovi, a to okrem prípadov, keď okamžite dôjde k vzdaniu sa vymáhania pohľadávky v súlade s odsekom 4 druhým pododsekom. Príkaz na vymáhanie aj oznámenie o dlhu vypracuje zodpovedný povoľujúci úradník.

Povoľujúci úradník pošle oznámenie o dlhu ihneď po stanovení výšky pohľadávky a najneskôr do piatich rokov od času, keď bola inštitúcia Únie za bežných okolností schopná nárokovať si svoj dlh. Takáto lehota sa neuplatní, ak zodpovedný povoľujúci úradník zistí, že napriek úsiliu, ktoré inštitúcia Únie vyvinula, bolo oneskorenie spôsobené správaním dlžníka.“

Konkrétnejšie článok 98 ods. 2 druhý pododsek nariadenia 2018/1046 stanovuje pravidlá upravujúce premlčanie zaslania oznámenia o dlhu v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutého dlžníka, ako aj inštitúciu Únie, ktorá oznámenie o dlhu zasiela. V prípade dlžníka totiž zásada právnej istoty bráni inštitúcii Únie konať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo by okrem iného mohlo ohroziť stabilitu ustálených právnych situácií. Pokiaľ ide o inštitúciu Únie, v rámci svojej úlohy vymáhať pohľadávky Únie od tretích osôb s cieľom dodržať zásadu riadneho finančného hospodárenia musí táto inštitúcia dodržať primeranú lehotu, ktorá je súčasťou zásady riadnej správy vecí verejných a vyplýva zo základnej požiadavky právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 2014, Nencini/Parlament, C‑447/13 P , EU:C:2014:2372 , bod 45 ; zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P , EU:C:2016:437 , bod 101 , a z 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T‑45/01 , EU:T:2004:289 , body 59 a 60 a citovanú judikatúru).

94

Stanovenie premlčacích lehôt v oblasti určovania pohľadávok musí byť tiež v súlade so zásadou efektivity a nesmie prakticky znemožňovať alebo nadmerne sťažovať uplatňovanie práva Únie (pozri analogicky rozsudky zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt, C‑348/15 , EU:C:2016:882 , bod 41 , a z 21. januára 2021, Whiteland Import Export, C‑308/19 , EU:C:2021:47 , body 48 a 65 ).

95

Je pravda, že s ohľadom na článok 98 ods. 1 a 2 nariadenia 2018/1046 môže inštitúcia Únie za normálnych okolností svoju pohľadávku uplatniť od okamihu, keď má táto inštitúcia k dispozícii podklady, ktoré umožňujú identifikovať danú pohľadávku ako oprávnenú, so stanovenou výškou a splatnú, alebo keď mohla mať takéto podklady k dispozícii, ak by konala s požadovanou starostlivosťou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P , EU:C:2016:437 , bod 103 ).

99

Je pravda, že pokiaľ ide o nároky Únie voči tretím osobám, nariadenie 2018/1046 nestanovuje zastavenie ani prerušenie plynutia premlčacej lehoty aktom okrem iného OLAF‑u týkajúcim sa vyšetrovania, čo je v rozpore s článkom 139 ods. 2 druhým pododsekom tohto nariadenia, ktorý sa uplatňuje na rozhodnutie o vylúčení osôb alebo subjektov uvedených v článku 135 ods. 2 tohto nariadenia z účasti na postupoch zadávania zákaziek, ktoré sa riadia uvedeným nariadením, alebo z výberu na implementáciu finančných prostriedkov Únie. Takýto nedostatok právnej úpravy sa však nesmie vykladať príliš reštriktívne a musí zohľadňovať osobitnú úlohu a právomoci, ktoré OLAF‑u priznávajú ustanovenia práva Únie. Opačný záver by prakticky znemožnil alebo nadmerne sťažil uplatnenie pravidiel práva Únie a spochybnil by zásadu efektivity práva Únie.

100

Z toho vyplýva, že začiatok plynutia lehoty na stanovenie pohľadávok podľa článku 98 ods. 2 druhého pododseku nariadenia 2018/1046, teda okamih, keď je dotknutá inštitúcia za normálnych okolností schopná uplatniť svoj nárok, nemusí nevyhnutne zodpovedať okamihu, keď osoba, akou je žalobca, požiada inštitúciu o zaplatenie peňažnej sumy. Za určitých okolností môže zodpovedať okamihu, keď OLAF predloží správu tejto inštitúcii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P , EU:C:2016:437 , bod 107 ).

101

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa premlčacia lehota stanovená v článku 98 ods. 2 druhom pododseku nariadenia 2018/1046 uplatňuje bez výnimky, nemá právny základ.

104

V prejednávanej veci je nesporné, že Dvor audítorov zaslal žalobcovi oznámenie o dlhu až 11. apríla 2019 po tom, čo bola Dvoru audítorov 2. júla 2018 doručená správa OLAF‑u, na základe ktorej Dvor audítorov 5. októbra 2018 vypracoval svoju predbežnú správu. Z jeho správy vyplýva, že OLAF vykonal prehliadku priestorov kancelárie žalobcu a pri tejto príležitosti získal rôzne dokumenty na ich digitálnu analýzu a že vypočul tak samotného žalobcu, ako aj ďalšie dotknuté osoby (pozri tiež body 39 až 46 vyššie). Na konci svojho vyšetrovania OLAF konštatoval, že informácie, ktoré žalobca poskytol Dvoru audítorov vo svojich príkazoch na služobné cesty a vo svojich vyhláseniach o výdavkoch na reprezentáciu, neboli postačujúce na to, aby predseda Dvora audítorov mohol s plnou znalosťou veci overiť, či predmetná činnosť bola v záujme Dvora audítorov.

105

Na druhej strane treba pripomenúť, že v súlade s článkom 1 ods. 4 nariadenia č. 883/2013 OLAF vykonáva v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených Zmluvami alebo na ich základe administratívne vyšetrovania s cieľom bojovať proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie, ktoré sa označujú ako „interné vyšetrovania“. Z tohto nariadenia vyplýva, že v rámci takýchto vyšetrovaní má OLAF právo na okamžitý a neoznámený prístup k akýmkoľvek relevantným informáciám, a to aj k informáciám v databázach, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, a do ich priestorov. OLAF môže vyhotoviť kópie a urobiť si výpisy z každého dokumentu alebo z obsahu každého nosiča údajov, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry. OLAF môže tiež požadovať ústne aj písomné informácie od ostatných zamestnancov, a to aj prostredníctvom vypočutia. Môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste v priestoroch hospodárskych subjektov, aby získal prístup k relevantným informáciám o skutočnostiach, ktoré sú predmetom interného vyšetrovania.

107

Naopak, inštitúcia Únie, akou je Dvor audítorov, nemá takúto vyšetrovaciu právomoc najmä s cieľom identifikovať a stanoviť pohľadávku voči jednému zo svojich členov.

108

Vzhľadom na úvodné pripomienky uvedené v bodoch 89 až 107 vyššie je potrebné preskúmať, či pokiaľ ide o žiadosti žalobcu o náhradu zodpovedajúce riadkom 1 až 261 tabuľky vymáhania, Dvor audítorov bol schopný identifikovať a uplatniť svoju pohľadávku týkajúcu sa uvedených riadkov odo dňa predloženia týchto žiadostí, ako tvrdí žalobca, alebo odo dňa správy OLAF‑u, ako tvrdí Dvor audítorov. Na účely tohto preskúmania je potrebné rozdeliť tieto žiadosti do troch skupín.

Treba poukázať na to, že na jednej strane až počas vyšetrovania OLAF‑u bolo preukázané, že žalobca sa počas svojho funkčného obdobia stretol najmenej 188‑krát s belgickými politickými predstaviteľmi, ktorí boli prevažne členmi predmetnej politickej strany, do ktorej tiež patril. Podľa správy OLAF‑u tento údaj zodpovedal 24 % všetkých stretnutí alebo obedov žalobcu, ktoré boli predmetom jeho žiadostí o náhradu. Je potrebné konštatovať, že sa to týka činností uvedených v riadkoch č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 12, 14, 15, 16, 19, 20, 23, 24, 29 (čiastočne), 31, 41, 43, 54, 57 (čiastočne), 59, 63 (čiastočne), 65, 66, 70, 84, 88, 89, 92, 96, 97, 111, 116, 118 (čiastočne), 133, 150, 168, 169, 171, 183, 184, 190, 194, 203, 204, 208, 211, 215, 218, 236, 238 a 248 tabuľky vymáhania.

112

Na druhej strane práve OLAF konštatoval aj súvislosť medzi stretnutiami s belgickými politickými predstaviteľmi a týždennými zasadnutiami správnej rady predmetnej politickej strany. V tejto súvislosti zo správy OLAF‑u vyplýva, že v priebehu svojho vyšetrovania získal zápisnice zo 44 zasadnutí, v ktorých sa uvádza prítomnosť členov správnej rady predmetnej politickej strany v období od 17. novembra 2008 do 29. apríla 2010. OLAF preukázal prítomnosť žalobcu na 28 stretnutiach. Treba konštatovať, že v tejto súvislosti ide o činnosti žalobcu uvedené v riadkoch č. 54, 60, 61, 68, 70, 81, 84, 85, 88 a 94 tabuľky vymáhania.

113

Pokiaľ ide o účasť žalobcu na ďalších zasadnutiach správnej rady predmetnej politickej strany, OLAF poukázal na to, že je zjavné, že mandát žalobcu ako člena s hlasovacím právom si vyžadoval jeho pravidelnú účasť na týždenných zasadnutiach tejto rady až do novembra 2008. Podľa správy OLAF‑u preskúmanie príkazov na služobné cesty odhalilo, že v období od marca 2006 do novembra 2008 žalobca uskutočnil 27 služobných ciest v pondelok na stretnutia s členmi predmetnej politickej strany a že tieto služobné cesty žalobcovi umožňovali zúčastňovať sa na týždenných zasadnutiach správnej rady tejto politickej strany. Všeobecný súd konštatuje, že v tejto súvislosti ide o riadky č. 1, 5, 7, 12, 17, 19, 23 a 24 tabuľky vymáhania. Konkrétne sa spomedzi týchto činností v správe OLAF‑u spomína stretnutie zo 7. apríla 2008, ktoré sa týka riadku č. 19 tabuľky vymáhania.

Po druhé, pokiaľ ide o vzťahy žalobcu so záujmovými organizáciami a združeniami uvedené v riadkoch č. 32, 48, 83, 93, 118 (čiastočne), 131, 132, 134 a 135, 137, 143, 154, 155, 170, 174 (čiastočne), 192, 209, 217, 219, 224, 227, 228, 242, 256 a 261 tabuľky vymáhania, OLAF preukázal, že väčšina týchto vzťahov sa týkala miestnych organizácií, akou je obchodná a priemyselná komora regiónu pôvodu žalobcu, priemyselná skupina v mieste pôvodu žalobcu a združenie miestnych zamestnávateľov, ktorých pôsobnosť bola obmedzená na región pôvodu žalobcu. Za také činnosti treba považovať aj činnosti uvedené v riadkoch 39, 138 a 196 tabuľky vymáhania, ktoré sa týkajú formálnych pozvaní od klubu, ktorého cieľom je posilniť prítomnosť flámskych podnikov v Bruseli. V tabuľke vymáhania sa totiž s odkazom na správu OLAF‑u, najmä na jej strany 5, 18, 29 a 37, uvádza, že tento klub, ktorého cieľom je posilniť prítomnosť flámskych podnikov v Bruseli, organizuje stretnutia s cieľom umožniť flámskym podnikateľom stretnúť sa s belgickými diplomatmi vyslanými do zahraničia a že tieto činnosti nesúvisia s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov. Prítomnosť žalobcu vyplýva aj zo zápisníc zo zasadnutí predsedníctva predmetnej politickej strany v deň zodpovedajúci dátumu služobnej cesty uvedenej v riadku č. 39.

117

Po tretie, pokiaľ ide o žiadosti žalobcu o náhradu uvedené v riadkoch č. 18, 29 (čiastočne), 100 (čiastočne), 114 a 239, ktoré sa týkali stretnutí s osobou, ktorá bola v príkazoch na služobné cesty označovaná najmä ako „CEO“ (generálny riaditeľ), „CEO [hospodárskeho subjektu]“ alebo „CEO, prezident“, OLAF konštatoval, že v rokoch 2008 až 2015 sa žalobca s touto osobou stretol osemkrát a že v tom čase bola táto osoba predsedom správnej rady „holdingovej spoločnosti“, ktorej bol žalobca akcionárom v súlade s jeho vyhlásením o záujmoch z roku 2017. Okrem toho žalobca počas svojho vypočutia v rámci vyšetrovania OLAF‑u vysvetlil, že dotknutá osoba, s ktorou sa stretol, je jeho dlhoročným priateľom a „veľkým zdrojom inšpirácie“.

120

Za činnosti uvedené v bode 119 vyššie treba považovať žiadosti o náhradu uvedené v riadkoch č. 82, 115 a 121. Činnosť uvedená v riadku č. 115 sa totiž týkala obeda s riaditeľom hospodárskeho subjektu 10. septembra 2010. Pokiaľ ide o činnosti uvedené v riadkoch č. 82 a 121, ktorých predmetom bol „pán…, CEO“ a „formálne pozvanie od…“, OLAF konštatoval, že išlo o stretnutie s developerom na súkromné účely.

121

Po šieste správa OLAF‑u odkazuje aj na činnosti žalobcu týkajúce sa stretnutí s diplomatom Ruskej federácie, s dvoma členmi Komisie a s generálnym riaditeľom zoskupenia európskych nátlakových skupín, ako aj s belgickým kráľom. Tieto činnosti sa týkajú riadkov č. 56, 57 (čiastočne), 108, 122 a 223 tabuľky vymáhania.

122

V prvom rade, pokiaľ ide o stretnutie s diplomatom Ruskej federácie uvedené v riadku č. 56 tabuľky vymáhania, OLAF preukázal, že žalobca sa s ním stretol v súvislosti so záležitosťou týkajúcou sa osvojenia ruského dieťaťa belgickou rodinou. Podľa správy OLAF‑u poznámka v digitálnom diári žalobcu odkazovala na ťažkosti, ktoré sa vyskytli v spise o osvojení, a dotknutý diplomat bol ochotný pomôcť s formalitami s cieľom vyriešiť problém. Okrem toho OLAF uviedol, že žalobca sa stretol s tým istým diplomatom 22. júna a znova 6. júla 2009 a že príkazy na služobné cesty obsahovali výraz „stretnutie s [diplomatom]“ bez uvedenia skutočného účelu týchto stretnutí. Domnieval sa, že toto stretnutie malo súkromnú povahu. Odkaz na túto činnosť žalobcu sa totiž nachádza v časti správy nazvanej „Zdvorilostné návštevy podnikateľov a známych zo súkromných dôvodov“.

126

Po ôsme, pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 74 tabuľky vymáhania, ktorá sa týka pozvania od riaditeľa súkromného hospodárskeho subjektu, z diára žalobcu vyplýva, že cieľom tohto stretnutia bola účasť na koncerte.

127

Po deviate, pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 128 tabuľky vymáhania, ktorá sa týka účasti žalobcu na konferencii organizovanej organizáciou združujúcou európskych majiteľov a správcov pozemkov v Európskom parlamente, zo správy OLAF‑u vyplýva, že jeho účasť na podujatiach tejto organizácie súvisela s jeho vonkajšou činnosťou zodpovedajúcou funkcii predsedu environmentálnej nadácie v regióne jeho pôvodu, schválenou Dvorom audítorov rozhodnutím z 30. apríla 2015 (pozri tiež bod 33 vyššie). OLAF tiež zistil, že tieto dve organizácie úzko spolupracovali a mali spoločné administratívne útvary a zamestnancov.

128

Po desiate, pokiaľ ide o žiadosť o náhradu uvedenú v riadku č. 100 týkajúcu sa stretnutia so štátnym ministrom, v tabuľke vymáhania sa s odkazom na diár žalobcu uvádza, že žalobca sa stretol s flámskym politikom, ktorý nebol ministrom od roku 2003.

132

Po štrnáste, pokiaľ ide o žiadosť o náhradu nákladov na vodiča uvedenú v riadku č. 147 tabuľky vymáhania, ktorá sa týka zasadnutia výboru Parlamentu pre kontrolu rozpočtu a konferencie združenia vo forme obeda, v tabuľke sa s odkazom na diár žalobcu uvádza, že ide o služobnú cestu „bez náhrad“ týkajúcu sa lekárskeho vyšetrenia žalobcu, v rámci ktorej musel vodič cestovať vlakom z Luxemburgu do Bruselu a odviezť žalobcu služobným vozidlom do Luxemburgu.

133

Po pätnáste, pokiaľ ide o žiadosť o náhradu uvedenú v riadku č. 157, súvisiacu so stretnutím s predsedom vlády a s predstaviteľom audítorskej spoločnosti, v tabuľke vymáhania sa s odkazom na diár žalobcu uvádza, že stretnutie od 15 h 30 do 18 h so zamestnancami tejto spoločnosti v klube, ktorého cieľom je posilniť prítomnosť flámskych podnikov v Bruseli, ktoré malo za následok zdvojnásobenie náhrad za služobnú cestu žalobcu a vodiča a zdvojnásobenie pracovného času vodiča, bolo problematické, lebo nesúviselo s činnosťou Dvora audítorov. Okrem toho z tejto tabuľky vyplýva, že vodič musel do Bruselu cestovať vlakom, keďže žalobca si ponechal služobné vozidlo.

134

Po šestnáste, pokiaľ ide o žiadosť o náhradu uvedenú v riadku č. 229 (čiastočne), ktorá sa týka nákladov na služobnú cestu v súvislosti s formálnym pozvaním na hrad vo Francúzsku na „deň európskych inštitúcií“, v tabuľke vymáhania sa s odkazom na diár žalobcu uvádza, že ide o zábavnú činnosť, konkrétne účasť na poľovačke vo Francúzsku s dvoma prenocovaniami v hoteli na mieste.

Nakoniec po sedemnáste, pokiaľ ide o žiadosti o náhradu uvedené v riadkoch č. 13, 33, 47, 73, 76, 80, 103, 104, 161, 163, 164, 177, 210, 225, 237, 251 a 259 tabuľky vymáhania, ktoré sa týkajú stretnutí s predstaviteľmi súkromných hospodárskych subjektov vrátane predstaviteľov medzinárodných audítorských spoločností, v tabuľke vymáhania sa s odkazom na správu OLAF‑u, najmä na jej strany 5, 18, 29 a 37, alebo v určitých prípadoch na diár žalobcu uvádza: v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 13 „pozvanie predstaviteľa hospodárskeho subjektu na obed (,služobná cesta bez náhrad‘, neskôr uznaná [žalobcom] ako súkromná)“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 33 „recepcia na počesť [generálneho riaditeľa] hospodárskeho subjektu… ktorý je tiež členom správnej rady [iného hospodárskeho subjektu] (ktorého členom bol samotný žalobca do 30. júna 2006)“; v prípade žiadostí uvedených v riadkoch č. 47, 103, 161 a 210 podľa opisu pozvánky, že „podujatie organizované [audítorskou spoločnosťou] a v jej prospech je nezlučiteľné s funkciou člena Dvora audítorov“; v prípade žiadostí uvedených v riadkoch č. 73 a 76 „stretnutie s vedúcim predstaviteľom spoločnosti odborníkov na účtovníctvo z regiónu, z ktorého pochádza [žalobca]“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 80 „súkromný koncert – zábava“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 104 „stretnutie s [generálnym riaditeľom] hospodárskeho subjektu…“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 163 „stretnutie s generálnym riaditeľom [hospodárskeho subjektu]“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 164 „stretnutie s poľovníckym partnerom…, vedúcim predstaviteľom [belgickej spoločnosti]“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 177 „stretnutie s členom správnej rady flámskej investičnej spoločnosti“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 225 „súkromná kultúrna aktivita (opera La Traviata v La Monnaie, Brusel), na ktorú je [žalobca] pozvaný hospodárskym subjektom“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 237 „stretnutie v hoteli v Bruseli s partnerom audítorskej a poradenskej spoločnosti“; v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 251 „pozvanie na obed [generálneho riaditeľa] spoločnosti odborníkov na účtovníctvo v Hasselte (Flámsko) [(Belgicko)], s ktorým sa [žalobca] opäť stretol nasledujúci deň, tentoraz na základe príkazu na služobnú cestu“, a v prípade žiadosti uvedenej v riadku č. 259 „zábavná činnosť: účasť na hudobnom festivale Odegand v Gente [(Belgicko)] v sobotu“.

2) O druhej skupine žiadostí žalobcu o náhradu

138

Treba konštatovať, že niektoré zo žiadostí žalobcu o náhradu zodpovedajúcich riadkom 1 až 261 tabuľky vymáhania obsahovali neúplné alebo podozrivé informácie a odôvodňovali overenie zo strany OLAF‑u, takže Dvor audítorov bol schopný stanoviť svoju pohľadávku až po skončení vyšetrovania OLAF‑u.

139

Na jednej strane ide o žiadosti žalobcu o náhradu, ktoré obsahovali a priori neprimerané sumy.

140

Nakoniec po štvrté žiadosť o náhradu výdavkov na služobnú cestu a diéty uvedená v riadku č. 252 tabuľky vymáhania, súvisiaca s účasťou žalobcu na letnom fóre vo Švajčiarsku, sa týkala sumy 3931,20 eura.

144

Na druhej strane Dvor audítorov vyhovel niektorým žiadostiam žalobcu o náhradu, ktoré neobsahovali podstatné informácie o činnostiach, ktorých sa týkali.

145

Po prvé žiadosti žalobcu o náhradu uvedené v riadkoch č. 42, 44, 49, 50, 51, 139, 178, 188, 205, 234 a 235, a 254 a 255 tabuľky vymáhania sa týkali stretnutia s osobou, ktorej meno bolo uvedené, nie však jej funkcia.

146

Je pravda, že ak by Dvor audítorov konal s náležitou starostlivosťou, mohol žalobcu požiadať o dodatočné odôvodnenie a priori neprimeraných súm uvedených v bodoch 140 až 143 vyššie a o chýbajúce údaje v jeho žiadostiach o náhradu uvedených v bodoch 145 až 148 vyššie. Tento prístup by mu umožnil reagovať v čase podania žiadostí žalobcu a v prípade potreby identifikovať a stanoviť pohľadávku.

150

Zo spisu však vyplýva, že vyšetrovanie OLAF‑u poskytlo dodatočné spresnenia o činnostiach žalobcu, na ktoré sa vzťahovali všetky jeho žiadosti o náhradu v riadkoch uvedených v bodoch 140 až 143 a 145 až 148 vyššie, a poskytlo ďalšie podrobnosti na analýzu týchto činností. Tieto podrobnosti neboli Dvoru audítorov známe v čase podania žiadostí žalobcu, v dôsledku čoho ich spochybnil až po skončení vyšetrovania OLAF‑u.

151

Pokiaľ ide o žiadosti žalobcu o náhradu uvedené v riadkoch spomenutých v bodoch 140 a 142 vyššie, treba odkázať na body 110, 111, 117 a 118 vyššie, v ktorých sú uvedené informácie, ktoré OLAF objasnil počas svojho vyšetrovania, pokiaľ ide o činnosti žalobcu zodpovedajúce týmto žiadostiam.

152

Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o náhradu uvedenú v bode 143 vyššie, konkrétne žiadosť uvedenú v riadku č. 252, ktorá sa týka služobnej cesty žalobcu na „letné fórum“ vo Švajčiarsku, v prvom rade OLAF počas svojho vyšetrovania spresnil, že toto letné podujatie nemalo oficiálny program a že z jeho prezentácie vyplýva, že hostia sa zúčastňovali na výletoch v rámci voľnočasových aktivít. OLAF ďalej citoval správu žalobcu zaslanú predsedovi Dvora audítorov so žiadosťou o náhradu zodpovedajúcich výdavkov, v ktorom žalobca prezentoval toto letné fórum ako stretnutie významných predstaviteľov vlád, diplomatov, medzinárodných organizácií, politických strán a parlamentov s cieľom diskutovať o aktuálnych otázkach medzinárodnej politiky. OLAF nakoniec dospel k záveru, že hoci žalobca vedel o skutočnej povahe tohto podujatia, skreslil informácie, ktoré sa ho týkali, a prezentoval ho predsedovi Dvora audítorov ako fórum politických diskusií na vysokej úrovni s cieľom získať náhradu svojich výdavkov.

154

Pokiaľ ide o žiadosti žalobcu o náhradu uvedené v bodoch 145 až 148 vyššie, na jednej strane ide o žiadosti, ku ktorým OLAF vo svojej správe poskytol podrobnosti, konkrétne tieto:

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 44, nazvanej „Večera – pozvanie od…“, OLAF konštatoval, že išlo o večeru s členom správnej rady hospodárskeho subjektu a že žalobca bol v skutočnosti členom správnej rady tohto subjektu do 30. júna 2006,

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 205, nazvanej „Pán…“, OLAF konštatoval, že táto osoba bola v skutočnosti architektom, ktorý žalobcovi poskytoval poradenstvo pri kúpe bytu v Bruseli.

155

Na druhej strane medzi žiadosťami žalobcu o náhradu uvedenými v bodoch 145 až 148 vyššie sa nachádzajú žiadosti, pre ktoré tabuľka vymáhania odkazuje na konkrétne strany správy OLAF‑u alebo diára žalobcu, ktorý je súčasťou tejto správy, pričom tieto žiadosti v správe nie sú výslovne uvedené, konkrétne tieto:

–

v prípade žiadostí o náhradu uvedených v riadkoch č. 21 a 40, ktorých predmetom sú dva obedy žalobcu s „riaditeľom štúdia“, sa v tabuľke vymáhania uvádza, že ide o stretnutia s členom predmetnej politickej strany, pričom ako dôkaz sú uvedené zistenia OLAF‑u na stranách 10, 11 a 12 jeho správy, a pokiaľ ide o činnosť uvedenú v riadku č. 40, diár žalobcu,

–

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 62, nazvanej „Odvoz [žalobcu]“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na diár žalobcu uvádza, že v utorok 4. novembra 2009 mal byť na služobnej ceste v belgickom meste od 10 h 30 do 13 h (slávnostné otvorenie akademického roka inštitúcie európskych štúdií), no napriek tomu požiadal vodiča, aby ho deň predtým vyzdvihol v mieste jeho pôvodu, a nie v Luxemburgu, a aby tam strávil noc v hoteli. V tej istej tabuľke sa tiež uvádza, že žalobca požiadal vodiča, aby ho v utorok 4. novembra odviezol späť do miesta pôvodu a strávil tam noc v tom istom hoteli a následne ho v stredu 5. novembra odviezol späť do Luxemburgu,

–

v prípade žiadostí o náhradu uvedených v riadkoch č. 64 a 78, nazvaných „Odvoz [žalobcu]“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na správu OLAF‑u uvádza, že tieto činnosti v skutočnosti súviseli s účasťou žalobcu na zasadnutí predsedníctva predmetnej politickej strany,

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 67, nazvanej „Formálne pozvanie“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na diár žalobcu a na stranu 8 správy OLAF‑u uvádza, že táto činnosť súvisela s poľovačkou, keďže žalobca požiadal druhého vodiča, aby za ním prišiel do mesta v Belgicku, kde bol na poľovačke, hoci tam už bol s vodičom a služobným vozidlom,

–

v prípade žiadostí o náhradu uvedených v riadkoch č. 106, 151, 153, 167 a 214, nazvaných „MUDr.… – služobná cesta bez náhrad“, „Prof. MUDr.…, [univerzitná nemocnica]“, „Prof. Dr.…“, „Prof. Dr.…, [univerzitná nemocnica]“ a „… Prof. Dr.…“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na diár žalobcu uvádza, že služby vodiča boli v skutočnosti použité na súkromné účely na návštevy lekára,

–

v prípade žiadostí o náhradu uvedených v riadkoch č. 109, 126, 145, 146, 148, 156, 158, 165, 179, 180, 188, 200, 206, 220, 226, 231, 240, 241, 244 a 246, nazvaných „Odvoz [žalobcu]“ alebo „Odvoz CD…“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na diár žalobcu uvádza, že služby vodiča boli použité na súkromné účely s cieľom odviezť žalobcu do miesta jeho pôvodu alebo mu poskytnúť služobné vozidlo, pričom vodič musel prenocovať v hoteli v mieste pôvodu žalobcu a nasledujúci deň cestovať späť vlakom. K týmto žiadostiam treba ďalej pripočítať žiadosť uvedenú v riadku č. 247, nazvanú „Odvoz oficiálneho vozidla“, v prípade ktorej z tabuľky vymáhania, ktorá odkazuje na diár žalobcu, vyplýva, že vodič musel odviezť služobné vozidlo, aby ho dal žalobcovi k dispozícii v Bornem (Belgicko),

–

v prípade žiadostí o náhradu uvedených v riadkoch č. 124, 176 a 181, z ktorých prvé dve sú nazvané „Vyzdvihnutie [žalobcu]“ a tretia „Predstavenie ročnej správy za rok 2010“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na diár žalobcu uvádza, že služby vodiča boli použité na súkromné účely, konkrétne na konci služobnej cesty sa žalobca vrátil do svojho miesta pôvodu, a nie do Luxemburgu,

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 139, nazvanej „Stretnutie s pánom… a pánom…“, tabuľka vymáhania odkazuje na diár žalobcu a na zistenia OLAF‑u na stranách 10, 11 a 12 jeho správy,

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 141, nazvanej „Privezenie dokumentov“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na diár žalobcu uvádza, že služby vodiča boli použité na súkromné účely, s týmto vysvetlením:

„[Žalobca] bol v stredu 10. februára od 9 h do 12 h na služobnej ceste COCOBU [Výbor Parlamentu pre kontrolu rozpočtu] a podľa príkazu na služobnú cestu sa vrátil do Luxemburgu o 14 h služobným vozidlom. Ak by to bola pravda, [žalobca] by nemusel žiadať vodiča, aby 10. februára o 15 h priviezol ‚dokumenty Dvora [audítorov]‘ z Luxemburgu do [svojho miesta pôvodu]. V skutočnosti sa [žalobca] do Luxemburgu nevrátil. Poškodil služobné vozidlo pri nehode 2. februára a požiadal [svojho vodiča], aby mu 10. februára priviezol náhradné vozidlo do [miesta pôvodu], strávil tam noc a v piatok odcestoval vlakom, pričom mu nechal náhradné vozidlo. Nešlo teda o ‚privezenie dokumentov Dvora [audítorov]‘ do miesta pôvodu žalobcu, ale o privezenie náhradného vozidla, aby týmto vozidlom mohol odcestovať za zimnými športmi.“,

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 162, nazvanej „Formálne pozvanie od grófa“, sa v tabuľke vymáhania uvádza, že v rámci tejto činnosti sa žalobca zúčastnil speváckej súťaže v kaplnke, pričom odkazuje na strany 5, 18, 29 a 37 správy OLAF‑u a na jeho diár,

–

v prípade žiadostí o náhradu uvedených v riadkoch č. 172, 222 a 249, nazvaných „Privezenie dôležitých dokumentov“, sa v tabuľke vymáhania s odkazom na diár žalobcu uvádza, že služby vodiča boli použité na súkromné účely s cieľom priviezť dokumenty do miesta pôvodu žalobcu, pričom vodič musel použiť iné služobné vozidlo alebo prenocovať a vrátiť sa do Luxemburgu,

–

v prípade žiadosti o náhradu uvedenej v riadku č. 178, nazvanej „Pán…“, sa v tabuľke vymáhania uvádza, že ide o stretnutie s vedúcim predstaviteľom spoločnosti predávajúcej športové oblečenie, pričom odkazuje na zistenia OLAF‑u uvedené v prílohe 10 jeho správy (konkrétne na zistenia týkajúce sa poľovačiek na zámku vo Francúzsku), pričom sa konkrétne nespomína činnosť uvedená v tomto riadku,

–

Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o žiadosti žalobcu o náhradu uvedené v riadkoch č. 21, 22, 27, 28, 38, 40, 42, 44, 46, 49, 50, 51, 52, 53, 55, 62, 64, 67, 77, 78, 79, 90, 98, 99, 101, 106, 107, 109, 110, 112, 113, 123, 124, 126, 127, 129, 136, 139, 140, 141, 142, 144, 145, 146, 148, 149, 151, 152, 153, 156, 158, 159, 160, 162, 165, 166, 167, 172, 176, 178, 179, 180, 181, 182, 188, 189, 193, 195, 197, 198, 200, 205, 206, 212, 213, 214, 216, 220, 222, 226, 231, 233, 234 a 235, 240, 241, 243, 244, 245, 246, 247, 249, 250, 252, 254 a 255 a 257 (čiastočne) tabuľky vymáhania, Dvor audítorov bol až po vyšetrovaní OLAF‑u za normálnych okolností schopný uplatniť svoju pohľadávku súvisiacu s týmito riadkami, stanoviť ju a zaslať žalobcovi oznámenie o dlhu v zmysle článku 98 ods. 2 druhého pododseku nariadenia 2018/1046.

157

Keďže Dvor audítorov dostal správu OLAF‑u až 2. júla 2018, pričom 5. októbra 2018 vypracoval predbežnú správu o žiadostiach o náhradu uvedených v riadkoch tabuľky vymáhania spomenutých v bode 156 vyššie, vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 54 vyššie treba vychádzať z toho, že informoval žalobcu o svojej pohľadávke v určenej päťročnej lehote od stanovenia pohľadávky v súlade s článkom 98 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia 2018/1046. Za týchto okolností žiadosti o náhradu uvedené v riadkoch tabuľky vymáhania spomenutých v bode 156 vyššie nie sú premlčané.

3) O tretej skupine žiadostí žalobcu o náhradu

158

Treba konštatovať, že niektoré zo žiadostí žalobcu o náhradu uvedených v riadkoch č. 1 až 261 tabuľky vymáhania umožňovali Dvoru audítorov vykonať predbežnú kontrolu a namietať, ak by to považoval za vhodné, proti použitiu jeho zdrojov zamýšľanému žalobcom, alebo by mu to umožňovali, ak by konal s náležitou starostlivosťou, keďže výsledky vyšetrovania OLAF‑u v tomto smere nepriniesli nič nové.

160

Na druhej strane treba konštatovať, že vyšetrovanie OLAF‑u sa netýkalo nasledujúcich žiadostí žalobcu o náhradu, ktoré Dvoru audítorov umožňovali vykonať ich kontrolu a v prípade potreby proti nim namietať pred týmto vyšetrovaním:

–

po prvé žiadosti o náhradu uvedené v riadkoch č. 30, 35, 117 a 201 tabuľky vymáhania, ktoré sa týkali stretnutí žalobcu s veľvyslancom, rektorom, troma belgickými politickými predstaviteľmi zastupujúcimi politické skupiny a štátnym ministrom,

–

po druhé žiadosť o náhradu uvedená v riadku č. 36 tabuľky vymáhania, ktorá sa týkala stretnutia so súkromným hospodárskym subjektom,

c)

Záver o treťom žalobnom dôvode

163

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba žiadosti žalobcu o náhradu uvedené v riadkoch spomenutých v bode 161 vyššie považovať za premlčané a v zostávajúcej časti zamietnuť tretí žalobný dôvod.

4.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ako aj na existencii „zjavne nesprávneho posúdenia“

Okrem toho je potrebné konštatovať, že nezrovnalosti, ktoré Dvor audítorov vytýkal žalobcovi v napadnutom rozhodnutí, boli predmetom žaloby, ktorú Dvor audítorov podal na Súdny dvor v súlade s článkom 286 ods. 6 ZFEÚ a v ktorej navrhol, aby Súdny dvor určil, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie člena Dvora audítorov podľa článkov 285 a 286 ZFEÚ. Tak v tejto žalobe, ako aj v prejednávanej žalobe sú nezrovnalosti označené pomocou tej istej tabuľky uvedenej v prílohe, ktorá je vypracovaná na základe správy OLAF‑u (pozri bod 44 vyššie). Prvý žalobný dôvod uvedený na podporu žaloby vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), sa týkal zneužitia zdrojov Dvora audítorov žalobcom na financovanie činností, ktoré nesúvisia s jeho funkciou člena Dvora audítorov alebo sú s ňou nezlučiteľné (ďalej len „prvý žalobný dôvod Dvora audítorov“). Súdny dvor rozhodol o tomto žalobnom dôvode v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 359 až 799 ), pričom konštatoval, že žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z funkcie člena Dvora audítorov (pozri bod 53 vyššie).

167

Štvrtý žalobný dôvod treba preskúmať s ohľadom na tento kontext. V prvom rade je potrebné preskúmať prípustnosť výhrady založenej na existencii „zjavne nesprávneho posúdenia“.

a)

O prípustnosti výhrady založenej na existencii „zjavne nesprávneho posúdenia“

168

171

V dôsledku toho je výhrada založená na existencii „zjavne nesprávneho posúdenia“ dostatočne podložená na to, aby bola prípustná. Teraz je teda potrebné preskúmať dôvodnosť výhrad založených na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ako aj na existencii „zjavne nesprávneho posúdenia“.

b)

O veci samej

172

Vo svojich pripomienkach k dôsledkom, ktoré treba pre prejednávanú vec vyvodiť z rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), žalobca uvádza, že pokiaľ ide o výhrady založené na porušení zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, bude potrebné zohľadniť to, čo Súdny dvor uviedol v bodoch 364 až 381 tohto rozsudku.

176

Po druhé, pokiaľ ide o prípadné „zjavne nesprávne posúdenie“, ako je uvedené v bode 170 vyššie, žalobca sa v podstate domnieva, že dôvody, na základe ktorých Dvor audítorov označil sumy za neoprávnene vyplatené, sú nesprávne.

1) Úvodné pripomienky

i) O rozsahu preskúmania výhrady založenej na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

177

Pokiaľ ide o výhrady založené na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, žalobca uvádza, že na nich netrvá, čo sa týka prostriedkov, ktoré Dvor audítorov vynaložil na výdavky na reprezentáciu a pohostenie, ako aj na používanie služobného vozidla a služby vodiča. Trvá však na nich, pokiaľ ide o príkazy na služobné cesty.

369 Po druhé, používanie služobného vozidla alebo služieb vodiča [žalobcom] nebolo predmetom nijakého výslovného rozhodnutia Dvora audítorov a pred Súdnym dvorom nebolo poukázané na žiadnu inú formu konkrétneho stanoviska, ktoré by Dvor audítorov zaujal k postupu, ktorý mal v tomto ohľade dodržiavať [žalobca].

370 Teda za predpokladu, ako tvrdí [žalobca], že by Dvor audítorov v danej oblasti pripustil pretrvávanie praxe, o ktorej existencii nemohol nevedieť, nemôže táto skutočnosť v každom prípade postačovať na preukázanie, že táto inštitúcia mu v tomto smere poskytla presné, bezpodmienečné a zhodné uistenia.

371 Naproti tomu príkazy na služobné cesty, ktoré na žiadosť [žalobcu] výslovne vystavil predseda Dvora audítorov, predstavujú dostatočné uistenia…, aby mohli u tohto pána v zásade založiť legitímnu dôveru v zákonnosť dotknutých služobných ciest.

372 Je pritom dôležité poukázať po prvé na to, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že osoba podliehajúca súdnej právomoci sa nemôže dovolávať legitímnej dôvery v zachovanie situácie, ktorá sa vyznačuje podvodom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2017, Santogal M‑Comércio e Reparação de Automóveis, C‑26/16 , EU:C:2017:453 , bod 76 a citovanú judikatúru).

373 … vzhľadom na povinnosť členov Dvora audítorov dôsledne dodržiavať oznamovacie povinnosti stanovené normami, ktoré prijal Dvor audítorov s cieľom zabezpečiť informovanie tejto inštitúcie o všetkých žiadostiach týkajúcich sa používania zdrojov uvedenej inštitúcie, nemôže príkaz na služobnú cestu vystavený na základe žiadosti, v ktorej sú vynechané podstatné informácie, na základe ktorých by mohol predseda tej istej inštitúcie posúdiť zákonnosť predmetnej služobnej cesty, založiť legitímnu dôveru dotknutého člena v túto zákonnosť, a to aj v prípade, ak nejde o podvod.

181

V nadväznosti na vyhlásenie rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), žalobca uviedol, že trvá na svojej výhrade založenej na existencii „zjavne nesprávneho posúdenia“ len vo vzťahu k činnostiam, ktoré Súdny dvor v tomto rozsudku neoznačil za protiprávne v rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu Dvora audítorov.

182

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že v rámci tohto žalobného dôvodu Súdny dvor považoval za protiprávne alebo zjavne protiprávne viaceré činnosti, ktoré sú súčasťou tabuľky vymáhania. Je teda potrebné dospieť k záveru, že už nie je potrebné rozhodnúť ani o žiadostiach žalobcu o náhradu v súvislosti s týmito činnosťami, ani o otázke, či príkazy na služobné cesty vydané prípadne v súvislosti s týmito žiadosťami mohli u žalobcu vyvolať legitímnu dôveru, pokiaľ ide o ich zákonnosť. Ide o činnosti súvisiace so žiadosťami o náhradu uvedenými v riadkoch č. 13, 15, 16, 18, 20, 21, 25, 26, 29, 32, 33, 36, 37, 39, 40, 42, 44, 45, 46, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 60, 61, 62, 64, 67, 68, 69, 70, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 88, 93, 94, 95, 99, 100, 101, 104, 107, 108, 109, 112, 113, 114, 115, 118 (čiastočne), 120, 121, 122, 123, 124, 126, 127, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 139, 140, 141, 144, 145, 146, 148, 149, 152, 154, 155 (čiastočne), 156, 158, 159, 162, 163, 164, 165, 166, 170, 172, 173, 174, 175, 177, 178, 179, 180, 181, 182, 188, 189, 191, 192, 193, 195, 197, 198, 200, 201, 202, 205, 206, 207, 209, 212, 213, 217, 219, 220, 221, 222, 223, 224, 225, 226, 227, 228, 229, 230, 231, 232, 233, 234, 235, 239, 240, 241, 242, 244, 246, 249, 250, 251, 252, 253, 254, 255, 256, 258, 259, 260, 261, 262, 263, 264, 265, 266, 267, 268, 269, 270, 271, 272, 273, 274, 275, 278, 280, 283, 285, 286, 287, 288, 289, 291, 292, 295, 296 (čiastočne), 297, 298, 299, 300, 302, 304, 305, 306, 307, 308, 309, 310 (čiastočne), 311, 312, 315, 316, 318, 321, 322, 324, 325, 326 (čiastočne), 327, 328, 329, 333, 337, 340, 341, 342, 343, 344, 345, 348, 349, 351, 353, 356, 359, 360, 361, 362, 363, 364, 365, 366, 368, 369, 371, 372, 375, 376, 377, 378, 380, 383, 384, 385, 386, 387, 388, 389, 390, 392, 393, 394, 396, 397, 398, 399, 400, 401, 404, 405, 406, 409, 410, 413, 414 a 416 tabuľky vymáhania.

V rámci konania o žalobe podanej Dvorom audítorov, v ktorom bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor v súvislosti s prvým žalobným dôvodom Dvora audítorov uviedol toto.

186

Na jednej strane Súdny dvor poukázal na to, že v rámci konania upraveného v článku 286 ods. 6 ZFEÚ musí o tomto žalobnom dôvode rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, a s ohľadom na kritériá stanovené v článku 286 ods. 6 ZFEÚ s cieľom zistiť, či údajné nezrovnalosti možno kvalifikovať ako porušenie povinností vyplývajúcich z funkcie člena Dvora audítorov v zmysle tohto ustanovenia (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 361 ).

187

Na druhej strane Súdny dvor uviedol, že aj keď Dvor audítorov zaslal žalobcovi napadnuté rozhodnutie týkajúce sa údajných nezrovnalostí, ktorých sa týka prvý žalobný dôvod uvedený Dvorom audítorov v žalobe, o ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), stanovisko Súdneho dvora v rámci tohto konania k tomuto žalobnému dôvodu sa netýka stanovenia súm, ktoré by žalobca prípadne dlžil, a preto nemá vplyv na posúdenie, ktoré bude potrebné vykonať ohľadom tohto rozhodnutia v rámci žaloby o jeho neplatnosť, ktorú podal žalobca na Všeobecný súd v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 362 ).

188

V tejto súvislosti musí preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 39 ; zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 , bod 36 , a z 23. októbra 2018, McCoy/Výbor regiónov, T‑567/16 , EU:T:2018:708 , bod 98 ). Z tohto pohľadu podlieha úplnému preskúmaniu aj posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T‑274/01 , EU:T:2004:266 , bod 43 ). Preto aj zložité alebo citlivé posúdenia administratívy musia byť podložené spoľahlivými dôkazmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 41 , a zo 7. apríla 2016, Akhras/Rada, C‑193/15 P , EU:C:2016:219 , bod 56 ). Súdu teda prináleží, aby aj v tomto kontexte dôkladne preskúmal dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 146 ).

191

Článok 264 ZFEÚ stanovuje, že ak je žaloba dôvodná, napadnutý akt sa vyhlási za neplatný. Súd Únie preto v nijakom prípade nemôže nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P , EU:C:2000:48 , bod 38 ; z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P , EU:C:2008:757 , bod 141 , a z 28. februára 2013, Portugalsko/Komisia, C‑246/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:118 , bod 85 ). Autor napadnutého aktu však môže doplniť svoje odôvodnenie, ak je súčasťou celkového odôvodnenia tohto aktu a kontextu, ktorý je adresátovi tohto aktu známy v čase jeho prijatia.

Ako je pripomenuté v bode 166 vyššie, nezrovnalosti, ktoré Dvor audítorov vytýkal žalobcovi v napadnutom rozhodnutí, boli predmetom žaloby podanej Dvorom audítorov, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ). Konkrétne prvý zo žalobných dôvodov, ktoré Dvor audítorov uviedol na podporu tejto žaloby na Súdnom dvore, bol založený na tom, že žalobca zneužil zdroje Dvora audítorov na financovanie činností, ktoré nesúvisia s jeho funkciou člena Dvora audítorov alebo sú s ňou nezlučiteľné. Súdny dvor o tomto žalobnom dôvode rozhodol v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 359 až 799 ), pričom konštatoval, že žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z funkcie člena Dvora audítorov (pozri bod 53 vyššie).

195

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod, žalobca tvrdí, že Súdny dvor preskúmal obsah tohto žalobného dôvodu v bodoch 359 až 363 a 387 až 799 rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ). Okrem toho Súdny dvor v bodoch 392, 615 až 618 a 700 tohto rozsudku vymedzil, kedy sa služobná cesta alebo vyplatenie diét a výdavkov na reprezentáciu a na služobné cesty vodiča, ktoré žalobca podpísal ako povoľujúci úradník, majú považovať za zákonné. Domnieva sa, že hoci je potrebné zohľadniť závery Súdneho dvora, ktoré sú užitočné pre toto konanie, takže ich užitočnosť sa musí zakaždým posúdiť, toto konanie nemôže byť príležitosťou na spochybnenie konštatovaní Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), vzhľadom na spis, ktorý mu bol predložený, a na to, čo preukázal zo skutkového a právneho hľadiska.

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že predmet žaloby podanej na základe článku 286 ods. 6 ZFEÚ, v konaní o ktorej Súdny dvor zaujal stanovisko v súvislosti so žalobcom, je odlišný od predmetu prejednávanej žaloby. Prvá sa totiž týka konštatovania porušenia povinností vyplývajúcich z funkcie člena Dvora audítorov v zmysle tohto ustanovenia a prípadného uloženia sankcie. Podľa judikatúry Súdneho dvora konanie podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ má vlastnú úlohu v rozsahu, v akom má zabezpečiť riadne fungovanie inštitúcií Únie (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 86 ). Okrem toho v uvedenom konaní Súdnemu dvoru prináleží v plnom rozsahu jeho voľnej úvahy zistiť, či skutky vytýkané dotknutému členovi Dvora audítorov predstavujú neplnenie povinností vyplývajúcich z jeho funkcie (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 87 ).

199

Naopak, predmet tejto žaloby podanej v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ sa týka otázky vymáhania neoprávnene vyplatených súm a zrušenia napadnutého rozhodnutia. Ako je uvedené v bode 188 vyššie, konanie upravené v tomto ustanovení predstavuje procesný prostriedok na preskúmanie zákonnosti aktov orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ktoré môže v súlade s jeho druhým odsekom viesť k zrušeniu dotknutého aktu z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmlúv alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania, prípadne zneužitia právomoci. Z toho vyplýva, že v rámci tohto konania musí Všeobecný súd v prejednávanej veci posúdiť, či jeden z týchto dôvodov odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia v rámci preskúmania jeho zákonnosti, ako je uvedené v bodoch 189 až 193 vyššie.

203

Okrem toho treba poukázať na to, že v rámci prejednávanej žaloby sú nezrovnalosti, ktoré Dvor audítorov vytýkal žalobcovi v napadnutom rozhodnutí a ktoré sa týkajú úhrady nákladov neoprávnene zaťažujúcich rozpočet Únie, totožné s tými, ktoré uviedol na podporu svojej žaloby, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ). V týchto dvoch žalobách sú totiž tieto nezrovnalosti uvedené prostredníctvom tej istej tabuľky pripojenej k obom návrhom.

204

Vzhľadom na odlišný predmet prejednávanej žaloby v porovnaní so žalobou, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ) (pozri body 198 a 199 vyššie), na odlišnú povahu dôkazného bremena (pozri bod 199 vyššie), ako aj na to, že v prejednávanej veci vyjadrenie k žalobe, replika a duplika boli podané až po vyhlásení uvedeného rozsudku, však účastníci konania mohli v tomto konaní predložiť nové vysvetlenia, tvrdenia a dôkazy na podporu preukázania existencie týchto nezrovnalostí, pokiaľ ide o Dvor audítorov, alebo na účely ich vyvrátenia, pokiaľ ide o žalobcu.

205

V dôsledku toho len v prípade tých istých skutočností a dôkazov, ktoré boli uvedené v žalobe, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), a zároveň v prejednávanej žalobe, bez nových vysvetlení a v prípade neexistencie pochybností bude musieť Všeobecný súd v prejednávanej veci prijať rovnaké posúdenie, aké prijal Súdny dvor v uvedenom rozsudku.

209

Keďže Dvor audítorov v napadnutom rozhodnutí pri kvalifikácii súm ako pohľadávok rozlišuje medzi troma druhmi výdavkov, a to po prvé výdavky na služobné cesty a diéty, po druhé výdavky na reprezentáciu a po tretie výdavky súvisiace s používaním služobného vozidla a služieb vodiča, rovnaký prístup by sa mal uplatniť, pokiaľ ide o preskúmanie nezrovnalostí, ktoré vytýka žalobcovi, s obmedzením na činnosti žalobcu, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o náhradu uvedené v riadkoch tabuľky vymáhania spomenutých v bode 184 vyššie.

2) O výdavkoch na služobné cesty a diétach

210

212

Úvahy Súdneho dvora pripomenuté v bodoch 210 a 211 vyššie treba analogicky uplatniť v tomto konaní. Ich uplatnenie v prejednávanej veci v porovnaní s konaním, v ktorom bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), však musí zohľadňovať nové tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi konania, najmä vzhľadom na rozdielne dôkazné bremeno účastníkov konania a odlišný predmet tohto konania, ktoré sa týka otázky vymáhania neoprávnene vyplatených súm v súlade s nariadením 2018/1046 a smeruje k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ.

213

Treba tiež pripomenúť, že v prejednávanej veci príkazy na služobnú cestu vystavil na žiadosť žalobcu predseda Dvora audítorov s prihliadnutím na informácie, ktoré poskytol, zatiaľ čo napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe správy OLAF‑u, v ktorej sa preukázalo, že informácie, ktoré žalobca poskytol Dvoru audítorov vo svojich príkazoch na služobné cesty, neboli dostatočné na to, aby mohol predseda Dvora audítorov rozhodnúť, či činnosť je alebo nie je v záujme Dvora audítorov (pozri bod 104 vyššie). Preto vzhľadom na to, že Dvor audítorov na rozdiel od OLAF‑u nemá vyšetrovacie právomoci, ako je uvedené v bode 107 vyššie, treba v tomto konaní zohľadniť závery správy OLAF‑u pri posudzovaní, či príkaz na služobnú cestu vystavený na žiadosť žalobcu predsedom Dvora audítorov mohol vyvolať jeho legitímnu dôveru v zákonnosť dotknutej služobnej cesty.

214

Na účely tohto posúdenia bude potrebné preskúmať z hľadiska dôkazného bremena pripomenutého v bode 193 vyššie, či sa žalobcovi podarilo preukázať, prípadne na základe nových dôkazov, ktoré môžu spochybniť zistenia uvedené v správe OLAF‑u, že príkaz na služobnú cestu nebol získaný podvodne alebo na základe žiadosti, v ktorej boli vynechané podstatné informácie, alebo že činnosť skutočne vykonaná na základe predmetného príkazu na služobnú cestu mohla súvisieť s výkonom jeho funkcie.

Žalobca sa domnieva, že jeho stretnutia s politickými predstaviteľmi mohli súvisieť s výkonom jeho funkcie člena Dvora audítorov, takže ich treba považovať za zákonné a spôsobilé vyvolať u neho legitímnu dôveru v ich zákonnosť. V podstate odkazuje na posúdenie Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pričom najmä uvádza, že Súdny dvor sa domnieval, že výkon funkcie člena Dvora audítorov by mohol zahŕňať protokolárne činnosti zamerané najmä na predstavenie a propagáciu práce Dvora audítorov a na udržiavanie vzťahov s poprednými predstaviteľmi v záujme inštitúcie. Žalobca ďalej poukazuje na to, že Súdny dvor spresnil, že také protokolárne činnosti sa môžu častejšie týkať predstaviteľov pochádzajúcich z toho istého členského štátu ako dotknutý člen Dvora audítorov. Okrem toho sa domnieva, že toto konanie Dvoru audítorov neumožňuje spochybniť to, čo Súdny dvor konštatoval v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), vzhľadom na spis, ktorý mu bol predložený, a na to, čo preukázal zo skutkového a právneho hľadiska.

218

220

Keďže tvrdenia žalobcu v tomto konaní v podstate len odkazujú na posúdenie Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), a so zreteľom na pripomienky Všeobecného súdu uvedené v bodoch 202 až 205 vyššie, s cieľom určiť, či príkazy na služobné cesty súvisiace so žiadosťami uvedenými v riadkoch spomenutých v bode 215 vyššie mohli u žalobcu vyvolať legitímnu dôveru v zákonnosť dotknutých služobných ciest, je v prvom rade potrebné preskúmať, či samotný Dvor audítorov uvádza nové tvrdenia alebo vysvetlenia v porovnaní s tými, ktoré uviedol na Súdnom dvore v súvislosti s týmito žiadosťami, a ak áno, posúdiť, či vzhľadom na tieto nové skutočnosti môže byť zákonnosť predmetných žiadostí posúdená inak, než ju posúdil Súdny dvor, alebo či je vhodné, aby Všeobecný súd prijal v tomto konaní rovnaké posúdenie, aké vykonal Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ) (pozri bod 205 vyššie).

221

V tejto súvislosti Dvor audítorov vo svojich tvrdeniach predložených na Všeobecnom súde nevychádza len zo skutočnosti, že politickí predstavitelia uvedení v sporných príkazoch na služobné cesty boli členmi predmetnej politickej strany a že boli známymi žalobcu. Poskytuje totiž dodatočné konkrétne vysvetlenia s cieľom preukázať, že stretnutia žalobcu s dotknutými politickými predstaviteľmi, ktorí sú členmi tejto politickej strany, boli oddeliteľné od jeho funkcie člena Dvora audítorov vzhľadom na ich frekvenciu, ako aj obmedzený a rovnaký okruh osôb, s ktorými sa stretával, ako vyplýva z vyšetrovania OLAF‑u.

225

Nakoniec okrem stretnutí spomenutých v bode 224 vyššie a spomedzi stretnutí uvedených v bode 184 vyššie treba poukázať na to, že žalobca sa zúčastnil na ďalších 64 stretnutiach s politickými predstaviteľmi, ktorí boli znova členmi predmetnej politickej strany, v rámci služobnej cesty alebo žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu (riadky č. 19, 23, 24, 27, 41, 43, 57, 59, 65, 66, 89, 92, 96, 97, 111, 116, 118, 168, 169, 171, 183, 184, 190, 203, 204, 204, 208, 211, 215, 218, 236, 238, 248, 257, 276, 281, 293 a 294, 296, 303, 313, 314, 323, 326, 330, 331, 334, 336, 338, 339, 346, 350, 352, 354, 355, 357, 358, 367, 370, 381, 382, 395, 402 a 408 tabuľky vymáhania). K týmto stretnutiam treba pripočítať stretnutia s členom kancelárie politického predstaviteľa, konkrétne tri stretnutia uvedené v riadkoch č. 1, 7 a 301 tabuľky vymáhania.

226

Po druhé z dôkazov v spise vyplýva, že žalobca sa stretával s obmedzeným počtom politických predstaviteľov, z ktorých všetci boli členmi predmetnej politickej strany, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, pričom prevažná väčšina z týchto stretnutí sa uskutočnila v domovskom regióne žalobcu.

227

230

Je pravda, že samotná skutočnosť, že sa uskutočnilo stretnutie s osobou, ktorú žalobca pozná, nevyhnutne nepreukazuje, že takéto stretnutie nesúviselo s výkonom funkcie žalobcu. Rovnako je pravda, že počet stretnutí žalobcu s určitou osobou počas jeho funkčného obdobia na Dvore audítorov sám osebe nepostačuje na preukázanie, že každé stretnutie sa týkalo neoznámenej politickej činnosti žalobcu alebo nesúviselo s jeho funkciou člena Dvora audítorov.

231

Žiadosti žalobcu o náhradu uvedené v riadkoch spomenutých v bode 227 vyššie však treba posudzovať vzhľadom na ich osobitný kontext.

232

V bodoch 222 až 226 vyššie je totiž uvedené, že počas funkčných období žalobcu na Dvore audítorov boli tieto stretnutia veľmi časté a zúčastňoval sa na nich obmedzený počet osôb. Túto frekvenciu stretnutí s obmedzeným počtom osôb treba vykladať vo svetle konštatovania Súdneho dvora, podľa ktorého žalobca počas podstatnej časti svojich dvoch funkčných období na Dvore audítorov vykonával aktívnu politickú činnosť, čo sa prejavovalo najmä priamou a pravidelnou účasťou v riadiacom orgáne vnútroštátnej politickej strany, pričom Súdny dvor dospel k záveru, že takáto činnosť je jednoznačne nezlučiteľná s funkciou člena Dvora audítorov (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 267 a 270 ).

235

Niektoré výhrady Dvora audítorov alebo dôkazy jasne vyplývajúce zo spisu potvrdzujú neexistenciu takejto súvislosti.

236

Po prvé treba konštatovať, že pokiaľ ide o služobné cesty žalobcu uvedené v bode 227 vyššie, služobné cesty spomenuté v riadkoch č. 19, 41, 118, 171, 203, 211, 215, 238, 303, 326, 331, 334, 346, 352 a 402 tabuľky vymáhania, ktoré sa uskutočnili v pondelok, priamo súvisia s neoznámenou politickou činnosťou žalobcu a sú nezlučiteľné s jeho funkciou. OLAF totiž pri svojom vyšetrovaní zistil, že týždenné zasadnutia správnej rady predmetnej politickej strany sa konali v pondelok. OLAF tiež uviedol, že je zrejmé, že mandát žalobcu ako člena predmetnej politickej strany s hlasovacím právom si vyžadoval jeho pravidelnú prítomnosť na týchto týždenných stretnutiach až do novembra 2008. Okrem toho zo správy OLAF‑u vyplýva, že postavenie žalobcu ako člena predmetnej politickej strany bez hlasovacieho práva, ktoré mal od apríla 2010, si vyžadovalo, aby bol prítomný aspoň na mesačných stretnutiach, ktoré sa konali každý prvý pondelok v mesiaci. Žalobca nepredložil nijaký dôkaz o svojej neprítomnosti na pondelkových stretnutiach predmetnej politickej strany v rámci sporných služobných ciest.

237

Po druhé, pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 19 a 296 (čiastočne) tabuľky vymáhania, ktoré sa týkali stretnutí žalobcu s dvoma poslancami Parlamentu, Dvor audítorov uvádza, že boli členmi parlamentného výboru pre rozvoj alebo pre dopravu a cestovný ruch. Domnieva sa, že funkcie týchto poslancov nijako nesúviseli s funkciou žalobcu, ktorý bol počas svojich funkčných období na Dvore audítorov poverený kontrolou výdavkov Únie na vonkajšie vzťahy, rozšírenie a humanitárnu pomoc. Okrem toho, pokiaľ ide o jedného z týchto poslancov, Dvor audítorov uvádza, že predtým patril k tej istej politickej strane, rovnako ako žalobca až do roku 2002, a že spolu so žalobcom bol v roku 2002 počas krátkeho obdobia zakladajúcim členom inej politickej strany.

241

Po prvé, pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 314 tabuľky vymáhania, z tabuľky vymáhania, ktorá je súčasťou napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že žalobca dostal formálne pozvanie od európskej politickej strany a že neexistuje dôkaz o súvislosti s činnosťou Dvora audítorov.

242

Žalobca sa domnieva, že toto konanie Dvoru audítorov neumožňuje spochybniť to, čo Súdny dvor konštatoval v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), vzhľadom na spis, ktorý mu bol predložený, a na to, čo preukázal zo skutkového a právneho hľadiska (pozri bod 217 vyššie). V tejto súvislosti treba konštatovať, že v podstate odkazuje na posúdenie Súdneho dvora uvedené v tomto rozsudku v súvislosti s výdavkami na reprezentáciu pri príležitosti večere spomenutej v riadku č. 314 tabuľky vymáhania.

243

Treba poukázať na to, že v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor rozhodol len o zákonnosti výdavkov na reprezentáciu spojených so služobnou cestou uvedenou v riadku č. 314 tabuľky vymáhania, t. j. s večerou s poslancom Parlamentu zastupujúcim európsku politickú stranu. Konštatoval totiž, že keďže Dvor audítorov nepredložil dodatočné dôvody alebo dôkazy protiprávnosti, je potrebné pokladať za oprávnené žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu vynaložených v súvislosti s pozvaniami zaslanými poslancom Parlamentu (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 624 ).

Všeobecný súd konštatuje, že zo spisu vyplýva, že osoba, s ktorou sa stretol, bola poslancom Parlamentu a členom výboru pre kontrolu rozpočtu. Na jednej strane v tomto konaní Dvor audítorov netvrdí, že táto osoba bola členom predmetnej politickej strany ani že žalobca odpovedal na pozvanie tejto politickej strany. Na druhej strane, pokiaľ ide o tvrdenie Dvora audítorov, podľa ktorého Súdny dvor rozhodol, že rekreačná poľovnícka činnosť je protiprávna, treba poukázať na to, že v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor uznal protiprávnosť služobných ciest žalobcu týkajúcich sa pozvaní na účasť na poľovačkách v Belgicku, uvedených v riadkoch č. 315 a 371 tabuľky vymáhania. Tieto služobné cesty však nijako nesúvisia s večerou žalobcu s poslancom Parlamentu uvedenou v riadku č. 314 tabuľky vymáhania. Na jednej strane zo spisu vyplýva, že táto večera sa konala v Bruseli v ten istý deň ako služobná cesta uvedená v riadku č. 315, ktorá sa týkala poľovníckej činnosti v Belgicku, a to 15. októbra 2014. Podľa spisu sa však služobná cesta uvedená v riadku č. 315 začala až o 23 h 00 s odchodom z Bruselu, a teda sa s najväčšou pravdepodobnosťou mohla začať až po spornej večeri uvedenej v riadku č. 314. Dvor audítorov tak nepreukázal existenciu rekreačnej poľovníckej činnosti v deň stretnutia uvedeného v riadku č. 314. Na druhej strane sa služobná cesta uvedená v riadku č. 371 uskutočnila 16. novembra 2015, t. j. viac ako rok po večeri uvedenej v riadku č. 314.

246

Za týchto okolností spresnenia Dvora audítorov uvedené v bode 244 vyššie nepostačujú na to, aby sa služobná cesta spomenutá v riadku č. 314 tabuľky vymáhania v tomto konaní posudzovala inak, než ju posúdil Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), čo je pripomenuté v bode 243 vyššie. Všeobecný súdny sa preto stotožňuje s týmto posúdením, pokiaľ ide o výdavky na služobnú cestu a diéty uvedené v riadku č. 314 tabuľky vymáhania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa týka len výdavkov na reprezentáciu súvisiacich so služobnou cestou uvedenou v tomto riadku.

250

V rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor konštatoval, že Dvor audítorov neopisuje osobu, s ktorou sa žalobca stretol, ako člena predmetnej politickej strany, a že táto inštitúcia sa domnieva, že túto služobnú cestu treba spojiť s politickou alebo súkromnou činnosťou, lebo súvisí s oblasťou dopravy. Súdny dvor sa domnieval, že táto skutočnosť nepostačuje na preukázanie zjavnej nezákonnosti uvedenej služobnej cesty (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 470 ).

251

253

Ako v prípade služobných ciest zameraných na stretnutia s politickými predstaviteľmi a členmi ich kancelárií (pozri bod 216 vyššie), z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Dvor audítorov spochybňuje výdavky na služobné cesty alebo diéty, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti so svojimi žiadosťami o náhradu uvedenými v riadkoch spomenutých v bode 252 vyššie, pričom v podstate sa domnieva, že nesúvisia s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov.

254

Žalobca sa domnieva, že jeho služobné cesty uvedené v riadkoch spomenutých v bode 252 vyššie súvisia s jeho povinnosťami člena Dvora audítorov. V tomto smere v podstate odkazuje na posúdenie Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pričom uvádza, že ho treba zohľadniť v tomto konaní. Pripomína, že prejednávaná vec Dvoru audítorov neumožňuje spochybniť to, čo Súdny dvor konštatoval v uvedenom rozsudku vzhľadom na spis, ktorý mu bol predložený, a na to, čo preukázal zo skutkového a právneho hľadiska.

255

Po prvé, pokiaľ ide sčasti o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 330, 331 a 334 tabuľky vymáhania, treba konštatovať, že Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), nerozhodol o oprávnenosti účasti žalobcu na novoročnej recepcii flámskeho združenia s politickým poslaním (riadok č. 330, čiastočne) a na predstavení dokumentu výboru Parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU) (riadok č. 331, čiastočne) ani o oprávnenosti jeho stretnutia s belgickým veľvyslancom na Kube (riadok č. 334, čiastočne).

259

Po druhé, pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadkoch č. 293 a 294 tabuľky vymáhania, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor rozhodol, že výhrady Dvora audítorov týkajúce sa tejto služobnej cesty musia byť zamietnuté, keďže nezrovnalosť, ktorú Dvor audítorov pripísal žalobcovi, možno považovať za jeho ospravedlniteľné pochybenie. Podľa Súdneho dvora je síce pravda, že tvrdenie Dvora audítorov, podľa ktorého sa táto služobná cesta uskutočnila napriek zrušeniu stretnutia, ktoré bolo jej dôvodom, sa zdá byť podložené vzhľadom na zmienku uvedenú v diári žalobcu, existencia podvodu v tomto smere však nie je preukázaná, keďže v čase, keď sa pôvodne mala uskutočniť táto služobná cesta, sa konal obed nahlásený Dvoru audítorov (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 579 ).

260

V prejednávanej veci Dvor audítorov pripomína, že stretnutie súvisiace so služobnou cestou uvedenou v riadkoch č. 293 a 294 tabuľky vymáhania bolo zrušené a žalobca namiesto toho pozval na obed troch členov predmetnej politickej strany.

261

Vzhľadom na vzťahy žalobcu s politickými predstaviteľmi, členmi predmetnej politickej strany, ktoré Všeobecný súd považuje za nesúvisiace s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov (pozri body 232 až 234 a 239 vyššie), pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadkoch č. 293 a 294 tabuľky vymáhania, mal by sa uplatniť rovnaký záver ako v bode 227 vyššie.

– O služobných cestách uvedených v riadkoch č. 56, 138, 196, 284 a 382 tabuľky vymáhania

265

Pokiaľ ide o príkazy na služobné cesty týkajúce sa stretnutí žalobcu s diplomatmi a podnikateľmi uvedené v riadkoch č. 56, 138, 196, 284 a 382 tabuľky vymáhania, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor dospel k záveru, že Dvor audítorov, ktorý znášal dôkazné bremeno, z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal, že služobné cesty, počas ktorých boli tieto náklady vynaložené, mali súkromnú povahu. Podľa Súdneho dvora tieto služobné cesty spojené so stretnutiami s diplomatmi a podnikateľmi v zásade mohli súvisieť s funkciou člena Dvora audítorov zasadajúceho v komore zodpovednej za vonkajšie vzťahy Únie (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 569 až 575 ).

266

Pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 138, 196 a 382 tabuľky vymáhania, ktoré mali umožniť flámskym podnikateľom stretnúť sa s belgickými diplomatmi vyslanými do zahraničia, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor dospel k záveru, že takéto stretnutia môžu byť príležitosťou na výmenu názorov na témy, ktoré sú pre Dvor audítorov zaujímavé, ako aj na predstavenie a propagáciu práce Dvora audítorov vo vzťahu k vysokým predstaviteľom jednotlivých krajín. Podľa Súdneho dvora skutočnosť, že uvedené stretnutia organizuje organizácia, ktorej cieľom je presadzovať flámske záujmy v Bruseli, sama osebe nepostačuje na preukázanie protizákonnosti predmetných služobných ciest (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 573 ).

270

V dôsledku toho, pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch 138, 196 a 382 tabuľky vymáhania, treba v prejednávanej veci prevziať posúdenie, ktoré v tejto súvislosti vykonal Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pripomenuté v bodoch 265, 266 a 269 vyššie, a považovať ich za služobné cesty, ktoré v zásade nie sú protiprávne.

271

Naopak, neplatí to pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 56 a 284 tabuľky vymáhania.

272

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 56 tabuľky vymáhania, ktorá sa týkala pracovného obeda zo 6. júla 2009 s diplomatom Ruskej federácie, ktorý podľa vysvetlení Dvora audítorov v tabuľke vymáhania, ktorá je súčasťou napadnutého rozhodnutia, súvisel s intervenciou v prospech tretích osôb, ktoré si v tejto krajine chceli osvojiť dieťa, Súdny dvor konštatoval, že dôkazy predložené v tomto smere Dvorom audítorov, ktoré majú o niekoľko mesiacov neskorší dátum ako táto služobná cesta a neodkazujú ani na tento obed, ani na nijakú skutočnosť, ktorá by nastala skôr, neumožňujú s istotou preukázať, že cieľ služobnej cesty nesúvisel s funkciou žalobcu (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 570 a 571 ).

276

V dôsledku toho vzhľadom na pochybnosti o oprávnenosti súm nahradených žalobcovi znáša žalobca dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že predmetné výdavky vynaložil v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou (pozri bod 193 vyššie). Žalobca však v prejednávanej veci nepredložil nijaký nový dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť túto pochybnosť.

277

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 284 tabuľky vymáhania, ktorá sa týka obedu s veľvyslancom Belgického kráľovstva vo Francúzsku, vzhľadom na spresnenia poskytnuté Dvorom audítorov existujú tiež pochybnosti o oprávnenosti tejto služobnej cesty. Pokiaľ ide o túto služobnú cestu, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor rozhodol, že súkromná povaha tohto obeda v tom zmysle, že Dvor audítorov poukazuje na priateľský vzťah medzi týmto veľvyslancom a žalobcom a na totožnosť ďalších účastníkov obeda, nie je preukázaná, keďže nebol predložený nijaký dôkaz, ktorý by Súdnemu dvoru poskytol informáciu o predmete tohto obeda, a samotná existencia priateľského vzťahu v každom prípade nepostačuje na vylúčenie toho, že by predmetný obed mohol mať pracovný rozmer (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 575 ).

278

V tomto konaní žalobca nepredložil nijaké nové dôkazy. Pokiaľ ide o Dvor audítorov, inými slovami opätovne vysvetľuje, že služobná cesta uvedená v riadku č. 284 tabuľky vymáhania mala súkromnú povahu. Uvádza, že išlo o pozvanie veľvyslanca Belgického kráľovstva vo Francúzsku zaslané piatim osobám vrátane žalobcu a jeho manželky na víkend v jeho rezidencii v Paríži pri príležitosti ochutnávky vína. Uvádza, že v rámci tejto služobnej cesty žalobca zaplatil obed a zabezpečil doručenie kytice kvetov v mene všetkých hostí. Zdôrazňuje, že existujú dôkazy o tom, že požiadal Dvor audítorov o kravatu a šatku ako oficiálne dary pre veľvyslanca a jeho manželku a aj ich dostal.

– O služobných cestách uvedených v riadkoch č. 57 a 391 tabuľky vymáhania

282

Pokiaľ ide o príkazy na služobné cesty týkajúce sa stretnutí žalobcu s členom Komisie, uvedené v riadkoch č. 57 a 391 tabuľky vymáhania, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor dospel k záveru, že dôkazy predložené Dvorom audítorov nepostačujú na preukázanie nezrovnalosti, ktorú Dvor audítorov namieta v súvislosti s týmito dvoma služobnými cestami. Súdny dvor konštatoval, že je nesporné, že také stretnutie v zásade mohlo mať súvislosť s výkonom funkcie člena Dvora audítorov (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 561 ).

283

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 57 tabuľky vymáhania, Súdny dvor poukázal na to, že nie je preukázaná dôvodnosť tvrdenia Dvora audítorov, podľa ktorého táto služobná cesta v skutočnosti súvisela s organizáciou hudobného festivalu, ktorý žalobcu zaujímal zo súkromných dôvodov. Súdny dvor vysvetlil, že táto služobná cesta sa uskutočnila 13. júla 2009, zatiaľ čo e‑maily týkajúce sa tohto festivalu, ktoré predložil Dvor audítorov, súvisia s dotáciou na rok 2011 a pochádzajú zo septembra a októbra 2011. Navyše súvislosť medzi uvedenou služobnou cestou a touto dotáciou sa podľa Súdneho dvora javí byť o to menej pravdepodobná, že dotknutý člen Komisie bol zodpovedný za kultúru až od 10. februára 2010 (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 562 a 563 ).

284

287

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 391 tabuľky vymáhania, Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), konštatoval, že Dvor audítorov nepredložil nijaký konkrétny dôkaz na podporu tvrdenia, podľa ktorého sa táto služobná cesta týkala „súkromného obeda“. Podľa Súdneho dvora skutočnosť, ktorá mimochodom nie je preukázaná, že príslušný člen Komisie je partnerom žalobcu počas poľovačiek, sama osebe nepreukazuje súkromnú povahu dotknutého obeda. Ani skutočnosť, že na obede sa zúčastnil aj zástupca organizácie združujúcej európskych majiteľov a správcov pozemkov, podľa Súdneho dvora nepreukazuje dôvodnosť stanoviska Dvora audítorov, a to tým viac, že je nesporné, že žalobca nepredložil zoznam účastníkov obeda, ktorý sa konal v sídle (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 564 a 565 ).

288

V prejednávanej veci sa Dvor audítorov opiera o súbor nepriamych dôkazov, ktoré môžu preukázať súkromnú povahu stretnutia uvedeného v riadku č. 391 tabuľky vymáhania vzhľadom na prítomnosť dvoch manželov, ktorá môže byť v rozpore s dôvernosťou vyhradenou pre diskusie pracovnej povahy, na existenciou ďalších stretnutí s tými istými piatimi osobami, ktoré Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), označil za súkromné, a na preukázaný spoločný záujem o poľovačky žalobcu a člena Komisie, s ktorým sa stretol.

289

V prvom rade, pokiaľ ide o súkromnú povahu predmetného stretnutia, ktorú OLAF konštatoval vo svojej správe, a skutočnosť, že dotknutý člen Komisie a žalobca mali spoločný záujem o poľovačky, tieto tvrdenia už Súdny dvor preskúmal v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), o čom svedčí bod 287 vyššie.

293

Nové vysvetlenia, ktoré poskytol Dvor audítorov a ktoré sú spomenuté v bode 291 vyššie, preto nepostačujú na to, aby sa služobná cesta uvedená v riadku č. 391 tabuľky vymáhania posudzovala odlišne, než ju posúdil Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pričom toto posúdenie je pripomenuté v bodoch 282, 287, 290 a 292 vyššie, takže v rámci tohto konania treba túto služobnú cestu považovať za zákonnú.

– O služobných cestách uvedených v riadkoch č. 137, 143, 155 (čiastočne) a 290 tabuľky vymáhania

294

Pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 137, 143, 155 (čiastočne) a 290 tabuľky vymáhania, ktoré sa týkajú stretnutí žalobcu s prezidentom zväzu belgických podnikov a jeho účasti na fórach organizovaných týmto zväzom, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor konštatoval, že dôležitá úloha priznaná zväzom podnikov s celoštátnou pôsobnosťou znamená, že tieto služobné cesty netreba považovať za zjavne protizákonné (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 515 ).

295

298

Pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 155 (čiastočne) a 290 tabuľky vymáhania, Dvor audítorov sa domnieva, že iba činnosť vykonávaná v záujme služby môže odôvodniť príkaz na služobnú cestu a náhradu súvisiacich výdavkov. Podľa jeho názoru rozlišovanie na základe regionálnej alebo celoštátnej pôsobnosti organizácií vykonané Súdnym dvorom v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), nezodpovedá tejto požiadavke. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o činnosť, na ktorú sa vzťahuje služobná cesta uvedená v riadku č. 155, Dvor audítorov uvádza, že ide o lobistickú činnosť, ktorá nemôže slúžiť záujmom a činnostiam Dvora audítorov, ktorý je externým audítorom Únie. Ďalej uvádza, že žalobca na nej nevystúpil s príspevkom.

299

Treba konštatovať, že v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor nielen uznal dôležitú úlohu podnikateľských zväzov s celoštátnou pôsobnosťou. Poukázal tiež na to, že organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť môžu vyjadrovať stanoviská k fungovaniu inštitúcií, ktoré môže Dvor audítorov vziať do úvahy pri príprave správ o tomto fungovaní (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 504 ). Z toho vyplýva, že nie je vylúčené, že účasť na fórach organizovaných zväzom belgických podnikov môže slúžiť záujmom a činnostiam Dvora audítorov. Tento záver nemôže byť spochybnený skutočnosťou, že žalobca na fóre nevystúpil s príspevkom. Zohľadnenie stanovísk vyjadrených organizáciami zastupujúcimi občiansku spoločnosť totiž môže mať viacero podôb, aktívnych alebo pasívnych.

Pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 47, 103, 157, 161, 199, 210, 237, 277, 339 (čiastočne) a 373 a 374 (čiastočne) tabuľky vymáhania, ktoré sa týkajú stretnutí so zástupcom medzinárodnej audítorskej spoločnosti, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor poukázal na to, že nie je možné považovať za zjavne protizákonné služobné cesty, ktorých cieľom bola výmena názorov so zástupcami medzinárodných audítorských spoločností (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 494 ). V odpovedi na tvrdenie Dvora audítorov založené na tom, že rámcom týchto kontaktov musí byť verejné obstarávanie alebo sa musia uskutočňovať v podobe vzdelávacích aktivít, Súdny dvor konštatoval, že také zásady nie sú stanovené v interných predpisoch, na ktoré Dvor audítorov poukazuje, a nezodpovedajú jeho praxi, ktorá vyplýva z príkazov na služobné cesty žalobcu (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 497 ).

302

304

Ako je však uvedené v bodoch 301 a 302 vyššie, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor konštatoval, že dôkazy predložené Dvorom audítorov neumožňujú z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že stretnutie uvedené v riadku č. 199 bolo zorganizované na súkromné účely a týkalo sa najmä rodinných záujmov žalobcu, keďže nemožno vychádzať z toho, že služobné cesty zamerané na výmenu názorov so zástupcami medzinárodných audítorských spoločností sú zjavne protiprávne.

305

V dôsledku toho tvrdenia spomenuté v bode 303 vyššie nepostačujú na to, aby sa služobné cesty uvedené v riadkoch č. 47, 103, 157, 161, 199, 210, 237, 277, 339 (čiastočne) a 373 a 374 (čiastočne) tabuľky vymáhania v tomto konaní posudzovali odlišne od posúdenia Súdnym dvorom v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), ktoré je pripomenuté v bodoch 301 a 302 vyššie, takže tieto služobné cesty treba pokladať za oprávnené.

– O služobných cestách uvedených v riadkoch č. 128, 411 a 412 tabuľky vymáhania

306

– O služobnej ceste uvedenej v riadku č. 347 tabuľky vymáhania

308

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 347 tabuľky vymáhania, ktorá sa týkala stretnutia s predstaviteľom Národnej banky Belgicka, ako aj s poslancom belgického parlamentu a s advokátom, ktorý vykonával určitú funkciu aj v rámci tejto banky, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor poukázal na to, že ju nemožno označiť za zjavne protizákonnú iba na základe tvrdenia Dvora audítorov, podľa ktorého táto služobná cesta „nesúvisela s funkciou [žalobcu]“, pričom uvedený poslanec bol členom predmetnej politickej strany (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 559 ).

309

V tomto konaní Dvor audítorov nepredložil nijaký dôkaz týkajúci sa predmetnej služobnej cesty, takže je potrebné v súlade s posúdením Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pripomenutým v bode 308 vyššie, konštatovať, že túto služobnú cestu nemožno označiť za zjavne protiprávnu.

– O služobnej ceste uvedenej v riadku č. 310 tabuľky vymáhania

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 335 tabuľky vymáhania, ktorej predmetom je účasť na pohrebe otca asistentky žalobcu, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor poukázal na to, že účasť na pohrebe otca asistentky žalobcu je možné spojiť s výkonom funkcie člena Dvora audítorov, od ktorého sa dá dôvodne očakávať, že pri takej príležitosti poskytne osobnú podporu svojmu blízkemu spolupracovníkovi v rámci uvedenej inštitúcie (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 576 ).

313

V tomto konaní Dvor audítorov opakuje svoju argumentáciu, podľa ktorej služobná cesta uvedená v riadku č. 335 tabuľky vymáhania, spojená s pohrebom rodiča asistentky žalobcu, nemôže viesť k vynaloženiu finančných prostriedkov Únie, keďže úmrtie rodiča patrí do súkromnej sféry. V tomto smere v súlade s posúdením Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pripomenutým v bode 312 vyššie, treba vychádzať z toho, že táto argumentácia ako taká nepostačuje na to, aby sa táto služobná cesta považovala za zjavne protiprávnu.

– O služobnej ceste uvedenej v riadku č. 63 tabuľky vymáhania

314

V tomto konaní Dvor audítorov tvrdí, že služobnú cestu uvedenú v riadku č. 63 treba považovať za protiprávnu, keďže podľa jeho názoru sa na nej žalobca nezúčastnil. Poukazuje na to, že žalobca mal v tom istom čase „pracovný obed“ v Bruseli s členom belgického ministerského kabinetu. Na jednej strane Dvor audítorov uvádza, že vzhľadom na to, že predmetné otvorenie sa konalo medzi 10 h 30 a 13 h 00, vzdialenosť medzi miestom tohto otvorenia a pracovným obedom v Bruseli mu neumožňovala prísť včas na obed. Vysvetľuje, že vzdialenosť medzi miestom otvorenia a reštauráciou v Bruseli je 99,6 km a že dĺžku cesty bez zohľadnenia premávky možno odhadnúť na hodinu a trinásť minút. Na druhej strane Dvor audítorov tvrdí, že internetová stránka predmetnej inštitúcie európskych štúdií, ktorú predkladá, umožňuje na základe dedukcie a na základe znalosti protokolárnych pravidiel uplatniteľných na takéto udalosti preukázať, že žalobca sa na tomto slávnostnom otvorení nezúčastnil. Odkazuje tiež na videozáznam dostupný na tej istej internetovej stránke, z ktorého vyplýva, že rektor tejto inštitúcie vo svojom prejave v protokolárnom poradí pozdravil osobnosti prítomné na slávnostnom otvorení, pričom vôbec nespomenul prítomnosť žalobcu ako člena Dvora audítorov.

316

318

Vzhľadom na vyššie uvedené musí Všeobecný súd v rámci tohto konania súhlasiť s posúdením Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pokiaľ ide o činnosti súvisiace so služobnými cestami uvedenými v riadkoch č. 47, 57, 63, 103, 128, 137, 138, 143, 155 (čiastočne), 157, 161, 196, 199, 210, 237, 277, 290, 310 (čiastočne), 335, 339 (čiastočne), 347, 373 a 374 (čiastočne), 382, 391, 411 a 412 tabuľky vymáhania. Rovnako ako Súdny dvor, ktorý sa domnieval, že tieto činnosti nemožno považovať za zjavne protiprávne vo vzťahu k funkcii žalobcu ako člena Dvora audítorov (pozri bod 263 vyššie), je potrebné dospieť k záveru, že príkazy na služobné cesty vystavené na žiadosť žalobcu predsedom Dvora audítorov v súvislosti s týmito činnosťami mohli u žalobcu vyvolať legitímnu dôveru v zákonnosť dotknutých služobných ciest. Napadnuté rozhodnutie preto treba zrušiť, pokiaľ ide o výdavky na služobné cesty alebo diéty uvedené v týchto riadkoch, ktoré predstavujú celkovú sumu 2018,71 eura. V tejto súvislosti, čo sa týka výdavkov na služobné cesty a diéty uvedených v riadkoch č. 155, 310, 339 a 373 a 374 tabuľky vymáhania, je potrebné započítať polovicu týchto výdavkov, pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 155 (48,30 eura), tretinu týchto výdavkov, pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 310 (48,30 eura), a štvrtinu príslušných výdavkov, pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 339 a 373 a 374 (99,57 eura, resp. 12,075 eura).

319

Štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť, pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 56, 284, 293 a 294, 330 (čiastočne), 331 (čiastočne) a 334 (čiastočne) tabuľky vymáhania.

322

Žalobca sa v podstate domnieva, že žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu uvedené v riadkoch spomenutých v bode 321 vyššie súvisia s jeho funkciou člena Dvora audítorov. V tejto súvislosti v podstate odkazuje na posúdenie Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pričom uvádza, že v tomto konaní je potrebné prijať toto posúdenie Súdneho dvora. Domnieva sa, že toto konanie Dvoru audítorov neumožňuje spochybniť to, čo Súdny dvor konštatoval v uvedenom rozsudku vzhľadom na spis, ktorý mu bol predložený, a na to, čo preukázal zo skutkového a právneho hľadiska.

323

Na úvod treba pripomenúť, že v tomto konaní, ako je uvedené v bode 179 vyššie, nie je potrebné skúmať údajné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ ide o zdroje, ktoré Dvor audítorov vynaložil v súvislosti s výdavkami na reprezentáciu a pohostenie. Pokiaľ teda ide o tieto výdavky, je potrebné preskúmať len otázku, či sa Dvor audítorov dopustil „zjavne nesprávneho posúdenia“, keď sa domnieval, že boli vynaložené v súvislosti s protiprávnymi služobnými cestami.

i) O výdavkoch na reprezentáciu spojených so stretnutiami s politickými predstaviteľmi a členmi ich kancelárií, ktorí sú členmi predmetnej politickej strany

324

Je pravda, že ako uvádza žalobca, v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), pokiaľ ide o výdavky na reprezentáciu a pohostenie spojené s jeho pracovnými vzťahmi s osobou, pri ktorej sa zdá, že tieto vzťahy by vzhľadom na jej funkciu mohli mať význam pre Dvor audítorov, Súdny dvor rozhodol, že zaslanie pozvania takej osobe sa musí považovať za zákonné (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 618 ).

328

Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré v prejednávanej veci znáša žalobca, a vzhľadom na neexistenciu vysvetlení alebo dôkazov o opaku, však kontext jeho vzťahov s politickými predstaviteľmi alebo členmi ich kancelárií, ktorí sú všetci členmi predmetnej politickej strany, pripomenutý v bode 232 vyššie, spochybňuje súvislosť týchto vzťahov s jeho funkciou člena Dvora audítorov (pozri bod 239 vyššie).

329

V dôsledku toho treba zamietnuť štvrtý žalobný dôvod, pokiaľ ide o výdavky na reprezentáciu týkajúce sa riadkov č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 12, 14, 19, 23, 24, 27, 57, 63, 65, 89, 90, 96, 111, 116, 150, 168, 171, 183, 184, 190, 194, 204, 218, 236, 257, 276, 293 a 294, 323, 336, 338, 350, 354, 357, 358, 367, 370, 373 a 374, 381, 382 (čiastočne) a 408 tabuľky vymáhania, keďže je preukázané, že nesúvisia s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov.

330

333

V dôsledku toho vzhľadom na zistenia OLAF‑u v rámci jeho vyšetrovania týkajúce sa frekvencie stretnutí žalobcu s politickými predstaviteľmi, ktorí sú členmi predmetnej politickej strany (pozri bod 223 vyššie), posúdené vzhľadom na kontext uvedený v bode 232 vyššie, treba zamietnuť argumentáciu žalobcu v rámci štvrtého žalobného dôvodu smerujúcu k spochybneniu neprimeranej povahy výdavkov na reprezentáciu uvedených v riadkoch spomenutých v bode 330 vyššie.

ii) O výdavkoch na reprezentáciu spojených so stretnutiami s inými osobami, než sú politickí predstavitelia, ktorí sú členmi predmetnej politickej strany

334

Pokiaľ ide o zostávajúce žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu, ktoré súvisia so stretnutiami žalobcu s inými osobami, než sú politickí predstavitelia, ktorí sú členmi predmetnej politickej strany, v prvom rade treba pripomenúť, že ako vysvetlil generálny advokát Hogan vo svojich návrhoch prednesených vo veci Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2020:1052 ), „finančné svedomie“ Únie nevyhnutne znamená úplnú zodpovednosť za spôsob, akým členovia Dvora audítorov používajú verejné prostriedky, a teda určitý stupeň transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob ich použitia (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2020:1052 , bod 76 ).

335

Vzhľadom na obsah tvrdení žalobcu v prejednávanej veci, pripomenutých v bode 322 vyššie, a na pripomienky Všeobecného súdu v bodoch 202 až 205 vyššie treba v rámci skúmania žiadostí o náhradu výdavkov na reprezentáciu spomenutých v bode 337 vyššie postupovať podľa úvah uvedených v bodoch 220 a 264 vyššie. Preto je potrebné najprv preskúmať, či Dvor audítorov uvádza nové tvrdenia a spresnenia v porovnaní s tými, ktoré uviedol na Súdnom dvore v súvislosti s týmito žiadosťami, a potom v prípade kladnej odpovede posúdiť, či je vzhľadom na tieto skutočnosti potrebné v rámci tohto konania prijať rovnaké posúdenie, aké v súvislosti s nimi prijal Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ) (pozri bod 205 vyššie).

– O výdavkoch na reprezentáciu uvedených v riadkoch č. 56, 138, 196, 284 a 382 tabuľky vymáhania

339

Výdavky na reprezentáciu uvedené v riadkoch č. 138, 196 a 382 tabuľky vymáhania sa týkajú večerí, ktorých cieľom bolo umožniť flámskym podnikateľom stretnúť sa s belgickými diplomatmi vyslanými do zahraničia, výdavky na reprezentáciu uvedené v riadku č. 56 sa týkajú obeda s diplomatom Ruskej federácie a výdavky na reprezentáciu uvedené v riadku č. 284 sa týkajú pozvania veľvyslanca Belgického kráľovstva vo Francúzsku zaslaného piatim osobám vrátane žalobcu a jeho manželky.

340

Žalobca sa v podstate odvoláva na posúdenie Súdneho dvora v konaní, v ktorom bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ). V uvedenom konaní Súdny dvor rozhodol, že stretnutia s diplomatmi uvedené v riadkoch č. 56, 138, 284 a 382 tabuľky vymáhania treba pokladať za oprávnené, keďže bolo konštatované, že Dvor audítorov nepreukázal protizákonnosť služobných ciest, počas ktorých boli tieto výdavky vynaložené (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 643 ). To isté platí pre stretnutie uvedené v riadku č. 196 vzhľadom na záver Súdneho dvora, podľa ktorého Dvor audítorov z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal jeho súkromnú povahu (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 569 a 572 až 574 ).

343

Naopak, pokiaľ ide o stretnutia uvedené v riadkoch č. 56 a 284 tabuľky vymáhania, výdavky na služobné cesty spojené s týmito stretnutiami Všeobecný súd označil za neoprávnené v bode 281 vyššie. V dôsledku toho sú výdavky na reprezentáciu súvisiace s týmito služobnými cestami tiež neoprávnené, a preto by ich nemal znášať Dvor audítorov.

344

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na jednej strane zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu súvisiace s riadkami č. 138, 196 a 382 tabuľky vymáhania vo výške 382 eur, a na druhej strane zamietnuť štvrtý žalobný dôvod, pokiaľ ide o výdavky na reprezentáciu súvisiace s riadkami č. 56 a 284 tabuľky vymáhania.

– O výdavkoch na reprezentáciu uvedených v riadkoch č. 17, 28 a 290 tabuľky vymáhania

345

347

V tomto konaní sa Dvor audítorov domnieva, že výdavky na reprezentáciu uvedené v riadkoch č. 17, 28 a 290 tabuľky vymáhania sa majú považovať za vynaložené v rámci stretnutí, ktoré nesúvisia so záujmom služby, a teda sú neoprávnené.

348

V prvom rade, čo sa týka výdavkov na reprezentáciu zodpovedajúcich riadku č. 290 tabuľky vymáhania, stačí odkázať na body 297 a 300 vyššie, v ktorých sa dospelo k záveru, že súvisiace služobné cesty neboli zjavne protiprávne, takže príslušné výdavky na reprezentáciu môžu byť predmetom rovnakého posúdenia.

349

Ďalej, pokiaľ ide o výdavky na reprezentáciu, ktoré vznikli v súvislosti so stretnutím uvedeným v riadku č. 17 tabuľky vymáhania, Dvor audítorov sa na podporu skutočnosti, že táto činnosť nesúvisela s funkciou žalobcu, odvoláva na to, že stretnutie sa uskutočnilo v rámci „služobnej cesty bez náhrad“, čo podľa neho naznačuje, že podľa názoru žalobcu zo svojej podstaty sledovalo súkromné dôvody.

351

Nakoniec, pokiaľ ide o výdavky na reprezentáciu spojené so stretnutím žalobcu s riaditeľom záujmového zoskupenia európskych rozmerov, ktoré je uvedené v riadku č. 28 tabuľky vymáhania, Dvor audítorov odkazuje na dokumenty v spise, ktorý obsahuje okrem iného výňatok zo správy OLAF‑u, z ktorého vyplýva, že toto stretnutie malo súkromnú povahu.

352

Je potrebné konštatovať, že tento výňatok zo správy OLAF‑u bol súčasťou spisu, ktorý mal Súdny dvor k dispozícii vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), keďže ako je konštatované v bode 166 vyššie, v poslednom uvedenom konaní a v tomto konaní sú nezrovnalosti, ktoré Dvor audítorov vytýka žalobcovi, označené prostredníctvom tej istej tabuľky uvedenej v prílohe A.47 oboch žalôb. Dvor audítorov teda nepridáva nič nové k tvrdeniam, ktoré predložil Súdnemu dvoru v uvedenej veci. Za týchto podmienok prináleží Dvoru audítorov, aby znášal výdavky na reprezentáciu spojené so stretnutím uvedeným v riadku č. 28 tabuľky vymáhania, ktoré nie je zjavne protiprávne.

353

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že Dvor audítorov sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, že považoval stretnutia uvedené v riadkoch č. 17, 28 a 290 tabuľky vymáhania za nesúvisiace so záujmom služby a požadoval vrátenie výdavkov na reprezentáciu spojených s týmito stretnutiami. Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu uvedené v riadkoch č. 17, 28 a 290 tabuľky vymáhania v sume 608,80 eura.

356

Výdavky na reprezentáciu uvedené v riadku č. 339 tabuľky vymáhania sa týkajú stretnutia s vedúcim kancelárie belgického kráľa.

357

Žalobca v podstate odkazuje na posúdenie Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že funkcia osoby, s ktorou sa žalobca stretol, odôvodňuje zákonnú povahu náhrad výdavkov na reprezentáciu, ktoré žalobca požadoval (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 625 ).

358

V tomto konaní sa Dvor audítorov na podporu tvrdenia, že predmetné stretnutie nesúvisí s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov, odvoláva na postavenie osoby, s ktorou sa stretol. Toto tvrdenie sa nelíši od tvrdenia uvedeného na Súdnom dvore vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), takže v rámci tohto konania je potrebné prijať posúdenie Súdneho dvora týkajúce sa výdavkov na reprezentáciu uvedených v riadku č. 339 tabuľky vymáhania, pripomenuté v bode 357 vyššie.

362

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o žiadosť o náhradu výdavkov na reprezentáciu, s ktorými súvisí riadok č. 339 tabuľky vymáhania, v rozsahu, v akom sa týka výdavkov na reprezentáciu vo výške 100 eur. Štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť, pokiaľ ide o zostávajúce výdavky na reprezentáciu uvedené v riadku č. 339 tabuľky vymáhania.

– O výdavkoch na reprezentáciu uvedených v riadkoch č. 98 a 281 tabuľky vymáhania

363

Výdavky na reprezentáciu uvedené v riadkoch č. 98 a 281 tabuľky vymáhania sa týkajú večere s vedúcim kancelárie člena Komisie a večere s členom Dvora audítorov, členom belgickej vlády a „riaditeľom kancelárie“.

364

366

Dvor audítorov ďalej uvádza, že osoba, s ktorou sa žalobca stretol, bola vedúcim kancelárie belgického člena Komisie, člena predmetnej politickej strany. Vzhľadom na to, že táto osoba v e‑mailoch z 20. mája 2010 použila výraz „s najmodrejším pozdravom“, sa zdá, že bola tiež členkou tejto politickej strany.

367

Vzhľadom na kontext vzťahov žalobcu s politickými predstaviteľmi, členmi predmetnej politickej strany, opísaný v bode 232 vyššie, ktorý treba považovať za nesúvisiaci s jeho funkciou člena Dvora audítorov (pozri bod 239 vyššie), tvrdenie Dvora audítorov spomenuté v bode 366 vyššie postačuje na to, aby vyvolalo pochybnosti o oficiálnej povahe predmetného stretnutia. Keďže žalobca v tomto smere neuviedol ďalšie podrobnosti, hoci nesie dôkazné bremeno, musí znášať súvisiace výdavky na reprezentáciu uvedené v riadku č. 98 tabuľky vymáhania.

368

V dôsledku toho treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť, pokiaľ ide o výdavky na reprezentáciu uvedené v riadku č. 98 tabuľky vymáhania.

372

Za týchto podmienok už nie je potrebné skúmať argumentáciu Dvora audítorov týkajúcu sa neprimeranej povahy súm výdavkov na reprezentáciu uvedených v riadkoch č. 98 a 281 tabuľky vymáhania.

373

V každom prípade treba uviesť, že sporná je suma 799 eur za večeru s dvoma osobami, uvedenú v riadku č. 98 tabuľky vymáhania, a 685 eur za večeru s troma osobami, uvedenú v riadku č. 281 tabuľky vymáhania. V tejto súvislosti žalobca nepredložil nijaké pripomienky k primeranosti týchto súm, hoci mu prináleží, aby v tejto súvislosti predložil dôkazy (pozri bod 336 vyššie).

374

Za týchto podmienok vzhľadom na zistenia uvedené v správe OLAF‑u, ktoré sa týkajú frekvencie stretnutí žalobcu s politickými predstaviteľmi, členmi predmetnej politickej strany, pripomenuté v bode 223 vyššie, ktoré treba posudzovať s prihliadnutím na kontext uvedený v bode 232 vyššie, je neprimeraná povaha výdavkov na reprezentáciu spomenutých v riadkoch č. 98 a 281 tabuľky vymáhania preukázaná a štvrtý žalobný dôvod treba aj v tomto smere zamietnuť.

žiadosť o náhradu výdavkov na reprezentáciu súvisiaca s riadkom č. 339 tabuľky vymáhania, ktorej suma je 100 eur.

376

Štvrtý žalobný dôvod sa musí zamietnuť, pokiaľ ide o zostávajúce výdavky na reprezentáciu.

iii) O pohostení v mieste, odkiaľ žalobca pochádza

377

Žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu, ktoré súvisia s pohostením v mieste, odkiaľ žalobca pochádza, sú uvedené v riadkoch č. 22, 55, 110, 160, 216, 243, 245 a 279 tabuľky vymáhania. Pokiaľ ide o tieto žiadosti, žalobca v podstate odkazuje na posúdenie Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), a tvrdí, že výdavky vynaložené v súvislosti s týmto pohostením súviseli s jeho funkciou člena Dvora audítorov a že napadnuté rozhodnutie je nezákonné v rozsahu, v akom tieto výdavky považuje za neoprávnene zaplatené. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že tieto žiadosti sa týkali výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov. Podľa Súdneho dvora sa zdá, že v ôsmich prípadoch uvedených v príslušných riadkoch funkcia väčšiny osôb pozvaných na domáce pohostenie u žalobcu umožňovala preukázať, že bol oprávnený usilovať sa udržiavať s nimi pracovné vzťahy v záujme Dvora audítorov. Súdny dvor tak spresnil, že medzi týmito hosťami sú osoby vykonávajúce popredné funkcie v inštitúciách Únie, konkrétne poslanci Parlamentu, členovia Komisie, Súdneho dvora Európskej únie a Dvora audítorov, a v členských štátoch, akými sú poslanci belgického parlamentu, členovia belgickej vlády a kancelárie belgického kráľa, ako aj veľvyslanci alebo úradníci vo vysokých funkciách (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 682 a 683 ).

V tomto konaní sa Dvor audítorov domnieva, že výdavky na reprezentáciu súvisiace s pohostením v mieste pôvodu žalobcu, uvedené v riadkoch č. 22, 55, 110, 160, 216, 243, 245 a 279 tabuľky vymáhania, zjavne nesúvisia s jeho činnosťou. V tejto súvislosti predkladá najmä list žalobcu z 28. apríla 2015 adresovaný predsedovi vlády Belgického kráľovstva, v ktorom ho pozýva na večeru, pričom uvádza, že pravidelne pozýva „určitý počet priateľov k sebe na neformálnu večeru“, na ktorej sa zúčastňuje „jedna alebo dve popredné politické osobnosti, ako aj niekoľko vysoko postavených priateľov z podnikateľského prostredia“, aby „strávili príjemný, uvoľnený a užitočný večer v dobrej spoločnosti“. Podľa Dvora audítorov znenie tohto listu vo všeobecnosti preukazuje, že pohostenia usporiadané v mieste pôvodu žalobcu v skutočnosti slúžili na to, aby sa mohol dôverne stretávať s priateľmi, a teda nemali nijakú súvislosť s jeho funkciou člena Dvora audítorov.

380

Okrem toho Dvor audítorov uvádza, že pohostenia boli usporadúvané v mieste pôvodu žalobcu, a nie v jeho bydlisku, kde sa mal oficiálne usadiť po svojom vymenovaní, ani v jeho sídle, ktoré malo na tento účel vyhradené priestory.

381

Dvor audítorov pripomína, že v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor nepovažoval tento list za dostatočný na preukázanie toho, že všetky pohostenia usporiadané žalobcom v jeho dome v mieste, odkiaľ pochádza, mali súkromnú povahu (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 676 až 681 ), a následne uvádza, že list z 28. apríla 2015 ilustruje účel i metódu, ktorú žalobca použil pri organizovaní pohostení, ktoré zjavne nesúvisia s jeho činnosťou. V každom prípade podľa Dvora audítorov daňovníkovi Únie neprináleží financovať podujatia súkromnej povahy, ktoré sú v prospech pozvaných hostí a ktoré majú blízko k tajným dohodám a konfliktu záujmov medzi priateľmi na vysokých pozíciách vo verejnom alebo súkromnom sektore.

Treba tiež pripomenúť, že ako je uvedené v bode 152 vyššie, čo sa týka žiadostí žalobcu o náhradu spomenutých v riadkoch č. 22, 55, 110, 160, 216, 243 a 245 tabuľky vymáhania, OLAF vo svojej správe okrem iného uviedol vzťah žalobcu k hosťom na takýchto pohosteniach. Podľa OLAF‑u bola medzi hosťami vždy jedna alebo dve popredné belgické politické osobnosti, ako aj niekoľko vysoko postavených dobrých priateľov z podnikateľského prostredia, a cieľom podujatia bolo stráviť „príjemný, uvoľnený a užitočný večer vo vybranej flámskej spoločnosti“. OLAF sa domnieval, že všetci hostia boli blízki priatelia, viazaní absolútnou diskrétnosťou a dôvernosťou rozhovorov. V správe OLAF‑u bolo tiež uvedené, že na súkromných večeriach sa zúčastnilo 46 osôb a že okrem toho, že boli priateľmi žalobcu, ich väzby na žalobcu možno vo všeobecnosti považovať za vyplývajúce z príslušnosti k prostrediu belgickej politiky, poľovníctva, súkromného sektora a inštitúcií Únie.

384

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o účasť belgických politických predstaviteľov na pohosteniach usporiadaných v mieste pôvodu žalobcu, ktoré zodpovedajú riadkom č. 22, 55, 110, 160, 216, 243, 245 a 279 tabuľky vymáhania, spis, ktorý má Všeobecný súd k dispozícii, potvrdzuje konštatovanie OLAF‑u, že medzi hosťami na týchto pohosteniach bol jeden alebo dvaja belgickí politickí predstavitelia. V tabuľke vymáhania sa totiž uvádza, že na pohosteniach spomenutých v riadkoch č. 22, 55, 216, 245 a 279 sa zúčastnil člen predmetnej politickej strany a na pohostení uvedenom v riadku č. 160 sa zúčastnili dvaja členovia tejto politickej strany. Táto tabuľka neobsahuje nijaké podrobnosti o prítomnosti takýchto členov na pohosteniach uvedených v riadkoch č. 110 a 243.

388

Naopak, Všeobecný súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o všetky žiadosti o náhradu výdavkov na reprezentáciu súvisiacich s pohostením v mieste pôvodu žalobcu, uvedené v bode 377 vyššie, Dvor audítorov zdôrazňuje aj výšku týchto výdavkov a v podstate im vytýka neprimeranosť.

389

V tejto súvislosti treba konštatovať, že výdavky na toto pohostenie dosahujú výšku 2520,68 eura pre 18 osôb (riadok č. 22), 1976 eur pre 12 osôb (riadok č. 55), 2271,36 eura pre 11 osôb (riadok č. 110), 3018,90 eura pre 16 osôb (riadok č. 160), 2340 eur pre 10 osôb (riadok č. 216), 1897,28 eura pre 9 osôb (riadok č. 243), 2069,76 eura pre 10 osôb (riadok č. 245) a 1104 eur pre 6 osôb (riadok č. 279). Keďže tieto výdavky sa pohybujú v rozmedzí od 140 do 234 eur na osobu, treba vychádzať z toho, že zjavne prekračujú to, čo je nevyhnutné na účely pohostenia v súkromnom obydlí žalobcu, vrátane prípadnej kvetinovej výchovy, v súlade s oznámením z 22. apríla 2004 (pozri bod 16 vyššie). Okrem toho je potrebné zohľadniť skutočnosť, že predmetné výdavky vznikli mimo miesta výkonu práce žalobcu.

390

Všeobecný súd konštatuje, že žalobca nepredložil nijaké pripomienky k primeranosti týchto súm, hoci ako je uvedené v bode 336 vyššie, prináleží mu vyvrátiť výhrady Dvora audítorov a preukázať, že zaťaženie rozpočtu Únie výdavkami na reprezentáciu bolo odôvodnené a že napadnuté rozhodnutie je protiprávne v rozsahu, v akom tieto výdavky pokladá za neoprávnene vynaložené.

Okrem toho z prílohy 1 oznámenia z 22. apríla 2004, ktorá obsahuje návrhy týkajúce sa výdavkov na reprezentáciu a pohostenie členov Dvora audítorov, vyplýva, že tieto výdavky v súkromnom obydlí takéhoto člena môžu okrem iného pokryť kvetinovú výzdobu, ktorá neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na zorganizovanie pohostenia (pozri bod 17 vyššie). Všeobecný súd však konštatuje, že faktúry v spise, ktoré sa týkajú jednotlivých pohostení usporiadaných v mieste pôvodu žalobcu, uvedené v riadkoch č. 22, 55, 110, 160, 216, 243, 245 a 279 tabuľky vymáhania, neobsahujú nijaké podrobnosti o kvetinovej výzdobe pri týchto pohosteniach. Faktúry za pohostenie uvedené v riadkoch č. 22, 55, 110, 160, 216, 243 a 245 sa totiž v podstate týkajú len ceny menu podávaného počas pohostenia za osobu. Iba faktúra týkajúca sa pohostenia spomenutého v riadku č. 279 uvádza okrem iných služieb poskytovaných cateringom aj „výzdobu stola“, nie je však uvedené, že ide o kvetinovú výzdobu, a chýba aj odkaz na cenu prípadnej takejto výzdoby. V každom prípade v rozsahu, v akom v súlade s článkom 6 rozhodnutia č. 7‑2004 v prípade domáceho pohostenia Dvor audítorov nahrádza vzniknuté náklady na základe predložených dokladov (pozri bod 15 vyššie), samotná zmienka o službe „výzdoba stola“ nestačí na preplatenie výdavkov spojených s kvetinovou výzdobou.

393

V dôsledku toho je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom požaduje vrátenie sumy 900 eur zodpovedajúcej riadku č. 22, sumy 600 eur v riadku č. 55, sumy 550 eur v riadku č. 110, sumy 800 eur v riadku č. 160, sumy 500 eur v riadku č. 216, sumy 450 eur v riadku č. 243, sumy 500 eur v riadku č. 245 a sumy 300 eur v riadku č. 279, čo predstavuje celkovú sumu 4600 eur, a zamietnuť štvrtý žalobný dôvod v zostávajúcej časti týkajúcej sa týchto výdavkov.

Na úvod treba pripomenúť, že v tomto konaní, ako je uvedené v bode 179 vyššie, nie je potrebné skúmať údajné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ ide o zdroje, ktoré Dvor audítorov vynaložil na výdavky na používanie služobného vozidla a využívanie služieb vodiča. Pokiaľ ide o tieto výdavky, je preto potrebné posúdiť z hľadiska rozsahu preskúmania Všeobecným súdom v tomto konaní, ktorý bol pripomenutý v bodoch 185 až 193 vyššie, iba otázku, či sa Dvor audítorov dopustil nesprávneho posúdenia tým, že vymáha tieto výdavky.

i) O výdavkoch na vodiča súvisiacich so služobnými cestami alebo s výdavkami žalobcu na reprezentáciu, ktoré sú spojené so stretnutiami s členmi predmetnej politickej strany

397

Pokiaľ ide o riadky č. 203, 211, 215, 238, 293 a 294, 296 (čiastočne), 313, 330, 336, 339 (čiastočne), 352, 355, 381, 382 (čiastočne) a 402 tabuľky vymáhania, v bodoch 239 a 261 vyššie bolo konštatované, že služobné cesty žalobcu uvedené v týchto riadkoch nesúvisia s výkonom jeho funkcie člena Dvora audítorov. Preto treba konštatovať, že ani výdavky na vodiča uvedené v týchto riadkoch zodpovedajúcim spôsobom nevykazujú takú súvislosť.

398

To isté platí pre žiadosti o náhradu výdavkov na vodiča uvedené v riadkoch č. 281, 293 a 294 a 354 tabuľky vymáhania, ktoré sa týkajú žiadostí o náhradu výdavkov na reprezentáciu vynaložených v súvislosti s večerami s členmi predmetnej politickej strany, uvedenými v tých istých riadkoch a považovaných za nezlučiteľné s funkciou člena Dvora audítorov (pozri body 329 a 371 vyššie).

401

Spomedzi žiadostí o náhradu výdavkov na vodiča spomenutých v bode 394 vyššie sa žiadosti uvedené v riadkoch č. 3, 31, 57, 66, 103, 143, 157, 161, 199, 237, 277, 310 (čiastočne), 335, 347, 354 a 391 tabuľky vymáhania týkajú žiadostí žalobcu o výdavky na služobné cesty alebo diéty, prípadne výdavky na reprezentáciu. Posledné uvedené žiadosti preskúmal Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), s cieľom zistiť, či súvisia s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov.

402

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor po posúdení jednotlivých žiadostí o náhradu výdavkov na služobné cesty alebo diéty uvedených v riadkoch č. 31, 57, 66, 103, 143, 157, 161, 199, 237, 277, 310 (čiastočne), 335, 347 a 391 tabuľky vymáhania z hľadiska nezrovnalostí namietaných Dvorom audítorov v tomto konaní v podstate konštatoval, že sa týkali výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s funkciou žalobcu ako člena Dvora audítorov (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 494 , 497 , 500 , 501 , 504 , 505 , 515 , 558 , 559 , 561 až 565 , 576 a 735 ).

403

Žalobca sa v tomto konaní odvoláva na toto posúdenie Súdneho dvora s cieľom preukázať, že náhrada výdavkov vynaložených na základe žiadostí o náhradu uvedených v riadkoch spomenutých v bode 401 vyššie súvisela s jeho funkciou a že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, keďže tieto výdavky považuje za neoprávnene zaplatené.

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadkoch č. 138, 196, 319 a 320, 339 (čiastočne) a 382 (čiastočne) tabuľky vymáhania

407

Pokiaľ ide o žiadosti o náhradu výdavkov na vodiča uvedené v riadkoch č. 138, 196, 319 a 320, 339 (čiastočne) a 382 (čiastočne) tabuľky vymáhania, treba konštatovať, že Súdny dvor sa k nim nevyjadril v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ).

408

Tieto žiadosti súvisia so žiadosťami žalobcu o náhradu výdavkov na reprezentáciu, v súvislosti s ktorými sa dospelo k záveru, že činnosti spojené s týmito výdavkami súvisia s jeho funkciou člena Dvora audítorov (pozri body 342, 355 a 359 vyššie).

409

412

V tejto súvislosti vzhľadom na dôkazné bremeno pripomenuté v bode 193 vyššie žalobcovi prináleží preukázať, že zaťaženie rozpočtu Únie spornými výdavkami na vodiča v riadkoch č. 379 a 403 tabuľky vymáhania bolo odôvodnené a že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, keďže konštatovalo, že tieto výdavky boli zaplatené neoprávnene.

413

Je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o výdavky na vodiča uvedené v riadku č. 379, neboli spojené so služobnou cestou žalobcu. Z príkazu na služobnú cestu vodiča vyplýva, že cieľom tejto služobnej cesty bolo odviezť žalobcu z Luxemburgu do Bruselu a následne do miesta jeho pôvodu, pričom vodič strávil noc v hoteli a vlakom sa vrátil do Luxemburgu.

414

Naopak, pokiaľ ide o výdavky na vodiča uvedené v riadku č. 403, súviseli so služobnou cestou žalobcu bez náhrad. Z príkazu na služobnú cestu vyplýva, že sa týkala „pána advokáta…“ a cesty Luxemburg‑Dijon‑Luxemburg. Podľa Dvora audítorov skutočným cieľom činnosti uvedenej v tomto riadku bola kúpa vinohradu.

418

V dôsledku toho treba zamietnuť štvrtý žalobný dôvod, pokiaľ ide o spochybnenie zákonnosti vymáhania výdavkov na vodiča uvedených v riadkoch č. 379 a 403 tabuľky vymáhania.

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadku č. 38 tabuľky vymáhania

419

V napadnutom rozhodnutí Dvor audítorov považuje za protiprávnu služobnú cestu vodiča uvedenú v riadku č. 38 tabuľky vymáhania, v rámci ktorej vodič pricestoval z Luxemburska do miesta dovolenky žalobcu v Švajčiarsku, aby ho odviezol späť do miesta pôvodu.

420

Je pravda, že spis neobsahuje príkaz na služobnú cestu vodiča spojenú s činnosťou uvedenou v riadku č. 38 tabuľky vymáhania, podpísaný rukou žalobcu, ako si vyžadovali v tom čase platné pravidlá. Hoci však tento administratívny úkon nebol vykonaný, nič to nemení na tom, že je nesporné, že výdavky na túto činnosť boli vynaložené v súvislosti s vodičom v období od 7. do 9. marca 2009 vo výške 716,82 eura. Okrem toho Dvor audítorov pripojil k spisu výňatky z elektronického systému MISPROD, z ktorých vyplýva, že žalobca povolil služobnú cestu, aby ho jeho vodič mohol vyzdvihnúť v meste v Švajčiarsku. Tieto výňatky tiež potvrdzujú tvrdenia Dvora audítorov týkajúce sa činností vodiča v rámci žiadosti o náhradu uvedenej v tomto riadku, podľa ktorých vodič strávil noc zo 7. na 8. marca 2009 v hoteli v Švajčiarsku a 8. marca 2009 odviezol žalobcu do miesta jeho pôvodu, kde strávil noc z 8. na 9. marca 2009 v hoteli a následne sa 9. marca 2009 vrátil do Luxemburgu.

424

Žalobca nepredložil pripomienky k týmto tvrdeniam Dvora audítorov, hoci v tomto konaní mu prináleží preukázať (pozri bod 193 vyššie), že zaťaženie rozpočtu Únie týmito výdavkami na vodiča bolo odôvodnené a že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, keďže uvedené výdavky považuje za neoprávnene zaplatené.

425

Za týchto okolností treba výdavky na vodiča uvedené v riadku č. 38 tabuľky vymáhania pokladať za neoprávnené a zamietnuť štvrtý žalobný dôvod v súvislosti s týmto riadkom.

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadkoch č. 106, 147, 151, 153, 167 a 214 tabuľky vymáhania

429

Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o tieto služobné cesty vodiča, Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), uviedol:

„777 Dotknuté služobné cesty [žalobcu] nemožno pokladať za spojené s výkonom jeho funkcie člena Dvora audítorov, keďže netvrdí a už vôbec nepreukázal, že by tieto návštevy súviseli s povinnými lekárskymi vyšetreniami v tejto funkcii.

778 Treba však poukázať na to, že [žalobca] v súvislosti s týmito služobnými cestami nepožadoval náhradu výdavkov na služobnú cestu ani vyplatenie diét. Jediné náklady, ktoré z týchto služobných ciest vyplynuli pre Dvor audítorov, teda súviseli s použitím služobného vozidla a využitím služieb vodiča.

779 Na jednej strane sú však poznámky k rozhodnutiu č. 33‑2004 a poznámky k rozhodnutiu č. 19‑2009 veľmi nejednoznačné, pokiaľ ide o možnosť považovať cestu k lekárovi za ‚ostatné cesty spojené s výkonom funkcie‘ v zmysle článku 4 oboch týchto rozhodnutí.

780 Medzi ‚prípadmi vyššej moci‘, ktoré je možné považovať za takú cestu, sú totiž uvedené ‚lekárske kontroly‘.

431

Okrem toho sa toto uvažovanie Súdneho dvora vzťahuje aj na služobnú cestu vodiča uvedenú v riadku č. 147, ktorá zahŕňa náklady na dopravu pre vodiča v súvislosti s dvoma návštevami žalobcu u lekára. V tejto súvislosti vzhľadom na skutočnosť, že tieto návštevy, o povolenie ktorých žalobca požiadal Dvor audítorov, sa konali počas cesty služobným vozidlom na zasadnutie výboru Parlamentu pre kontrolu rozpočtu a na konferenciu združenia vo forme obeda (pozri tiež bod 132 vyššie), jeho žiadosť o využitie služieb vodiča, ktorý ho mal odviezť späť do Luxemburgu, nemožno považovať za neoprávnenú, a to napriek tomu, že dotknutý vodič musel z Luxemburgu do Bruselu cestovať vlakom.

432

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Dvor audítorov sa tým, že výdavky na vodiča uvedené v riadkoch č. 106, 147, 151, 153, 167 a 214 tabuľky vymáhania považoval za pohľadávky a požadoval ich vrátenie, dopustil neprávneho posúdenia. V dôsledku toho je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o výdavky na vodiča uvedené v týchto riadkoch vo výške 1689,25 eura.

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadku č. 142 tabuľky vymáhania

433

V rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), Súdny dvor konštatoval, že síce nie je spochybnená protizákonnosť služobnej cesty vodiča spomenutej v riadku č. 142 tabuľky vymáhania, túto protizákonnosť však nemožno vytýkať žalobcovi v rámci konania na Súdnom dvore (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 752 ). V tomto smere konštatoval, že účastníci konania sa síce nezhodnú na presnom cieli tejto služobnej cesty, tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bolo cieľom služobnej cesty po dohode s vedúcim vodičov Dvora audítorov vyzdvihnúť služobné vozidlo po nehode, však v podstate zodpovedá vyhláseniam príslušného vodiča počas vypočutia OLAF‑om 16. októbra 2017 (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 754 ). Súdny dvor ďalej uviedol, že je preukázané, že keď bol žalobca informovaný o možnej protiprávnosti služobnej cesty dotknutého vodiča, obrátil sa v priebehu roka 2011 na administratívu Dvora audítorov s cieľom vrátiť sumy, ktoré táto inštitúcia neoprávnene vynaložila na uvedenú služobnú cestu, a tieto sumy mu boli zrazené zo mzdy (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 755 ).

436

V prejednávanej veci stačí konštatovať, ako je pripomenuté v bode 35 vyššie, že v roku 2011 Dvor audítorov dal žalobcovi k dispozícii služby vodiča, takže Dvor audítorov musel vodičovi vyplácať mzdu, a preto v tejto súvislosti nebola preukázaná nijaká finančná ujma, ktorú by utrpel.

437

V dôsledku toho sa Dvor audítorov tým, že považoval mzdu vodiča uvedenú v riadku č. 142 tabuľky vymáhania za pohľadávku a požadoval jej vrátenie, dopustil nesprávneho posúdenia. Preto treba zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o výdavky na vodiča uvedené v tomto riadku vo výške 185,43 eura.

V tomto konaní a na základe podobných úvah, aké sú uvedené v súvislosti so žiadosťou o náhradu v riadku č. 147 (pozri bod 431 vyššie), stačí konštatovať, že Dvor audítorov nespochybňuje zákonnosť cesty žalobcu v reakcii na pozvanie dotknutej osoby, ani nespresňuje, na aké súkromné aktivity si žalobca ponechal služobné vozidlo na víkend. Za týchto podmienok a vzhľadom na skutočnosť, že Dvor audítorov schválil zodpovedajúcu služobnú cestu žalobcu, jeho žiadosť o využitie služieb vodiča nemožno považovať za protiprávnu.

441

V dôsledku toho sa Dvor audítorov tým, že považoval výdavky na vodiča uvedené v riadku č. 187 tabuľky vymáhania za pohľadávku a požadoval ich vrátenie, dopustil nesprávneho posúdenia. Preto treba zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o výdavky na vodiča vo výške 42,64 eura.

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadku č. 247 tabuľky vymáhania

442

Predmetom služobnej cesty vodiča uvedenej v riadku č. 247 bolo odviezť služobné vozidlo žalobcu, ktorý ho používal, do autoservisu v Belgicku na údržbu.

446

V dôsledku toho sa Dvor audítorov tým, že považoval výdavky na vodiča uvedené v riadku č. 247 tabuľky vymáhania za pohľadávku a požadoval ich vrátenie, dopustil nesprávneho posúdenia. Preto treba zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o tieto výdavky vo výške 239,10 eura.

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadkoch č. 176, 317 a 373 a 374 tabuľky vymáhania

447

Pokiaľ ide o výdavky na vodiča uvedené v riadkoch č. 176, 317 a 373 a 374 tabuľky vymáhania, žalobca sa v podstate domnieva, že treba zohľadniť úvahy Súdneho dvora v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ). V tejto súvislosti Súdny dvor nekonštatoval neoprávnenosť služobných ciest vodiča, pokiaľ ide o riadky č. 176, 317 a 373 a 374 tabuľky vymáhania, lebo spis, ktorý mal k dispozícii, neobsahoval príkazy na služobné cesty žalobcu, na ktoré sa odvolával Dvor audítorov, a teda neumožňoval preukázať, že sporné cesty neboli odôvodnene kryté týmito príkazmi na služobné cesty (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 735 ).

448

451

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o výdavky na vodiča uvedené v riadkoch č. 57, 103, 106, 138, 142, 143, 147, 151, 153, 157, 161, 167, 176, 187, 196, 199, 214, 237, 247, 277, 310 (čiastočne), 317, 319 a 320, 335, 339 (čiastočne), 347, 354, 373 a 374, 382 (čiastočne) a 391 tabuľky vymáhania v sume 7971,90 eura. V zostávajúcej časti treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť, pokiaľ ide o tieto ďalšie výdavky.

c)

Záver týkajúci sa štvrtého žalobného dôvodu

452

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaďuje vrátenie súm plynúcich zo žiadostí o náhradu výdavkov uvedených v riadkoch spomenutých v bodoch 320, 375, 393 a 451 vyššie vo výške 16084,01 eura. V zostávajúcej časti treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

455

Rovnako ako Dvor audítorov treba konštatovať, že Súdny dvor v rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten ( C‑130/19 , EU:C:2021:782 ), zamietol podobnú argumentáciu žalobcu založenú na existencii prebiehajúceho trestného konania v Luxemburskom veľkovojvodstve. V tomto smere Súdny dvor najprv poukázal na to, že nijaké ustanovenie práva Únie nestanovuje, že by konanie, ktoré sa na Súdnom dvore začalo podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ, muselo byť prerušené, pokiaľ sa začalo trestné konanie, ktoré sa týka celkom alebo sčasti tých istých skutkov (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 83 ). Ďalej Súdny dvor poukázal na článok 25 prílohy IX služobného poriadku, ktorý stanovuje, že pokiaľ je úradník trestne stíhaný za rovnaké skutky, konečné disciplinárne rozhodnutie môže byť prijaté až po vynesení konečného rozsudku súdom, ktorý prípad prejednáva, a následne uviedol, že konania týkajúce sa porušenia povinností člena Dvora audítorov vyplývajúcich z jeho funkcie sú samostatným právnym prostriedkom upraveným v článku 286 ods. 6 ZFEÚ a tieto konania sa teda nespravujú pravidlami, ktoré sa týkajú disciplinárneho konania uvedeného v služobnom poriadku (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , body 84 a 85 ). Nakoniec Súdny dvor konštatoval, že prípadné prerušenie konania podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ do skončenia trestného konania, ktoré sa začalo v Luxemburskom veľkovojvodstve, nie je potrebné, keďže výsledok tohto konania v každom prípade nemôže obmedziť rozsah posúdenia, ktoré je Súdny dvor povinný vykonať, aby rozhodol o tejto žalobe (rozsudok z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten, C‑130/19 , EU:C:2021:782 , bod 88 ).

458

Žalobca spochybňuje, že by ako povoľujúci úradník niesol zodpovednosť za výdavky na svojich vodičov, ktoré predstavujú 30501,27 eura z titulu ich platov a 40595,15 eura z titulu výdavkov na služobné cesty a diéty. Odvoláva sa na článok 75 nariadenia č. 966/2012 a domnieva sa, že táto zodpovednosť môže byť vyvodená len v prípade „úmyselného pochybenia“ alebo „hrubej nedbanlivosti“ z jeho strany ako úradníka povoľujúceho služobné cesty vodičov. Uvádza tiež, že toto ustanovenie a článok 94 nariadenia 2018/1046 stanovujú postúpenie veci špecializovanému výboru pre finančné nezrovnalosti v prípade vyvodenia zodpovednosti voči účastníkovi finančnej operácie. Okrem toho žalobca pripomína, že nie je povoľujúcim úradníkom pre diéty vodičov, ktorí ho vozili, ani pre ich odmenu.

459

Žalobca sa domnieva, že Dvor audítorov si na jednej strane nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že v napadnutom rozhodnutí neodpovedal na „jedno z tvrdení, ktoré uviedol pri výkone svojho práva byť vypočutý“, a na druhej strane porušil článok 75 nariadenia č. 966/2012 alebo článok 94 nariadenia 2018/1046.

460

Na porovnanie žalobca uvádza, že postavenie povoľujúceho úradníka oboch predsedov Dvora audítorov počas jeho dvoch funkčných období v súvislosti s výdavkami na služobné cesty, reprezentáciu a pohostenie neviedlo k vyvodeniu ich zodpovednosti. Okrem toho tvrdí, že výdavky na služobné cesty vodičov boli v súlade s právnym rámcom platným v čase skutkových okolností, ktoré viedli k sporu, a to najmä s rozhodnutiami č. 33‑2004 a 19‑2009.

464

Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu, a článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať predmet konania, žalobné dôvody a tvrdenia, ako aj zhrnutie žalobných dôvodov. Tieto informácie musia byť dostatočne jasné a presné, aby umožnili žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola žaloba prípustná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, súdržným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali zo znenia samotnej žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92 , EU:T:1993:39 , bod 20 a citovanú judikatúru). Žaloba preto musí spresniť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, pričom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku. Rovnaké požiadavky musia byť splnené, pokiaľ je uvedená výhrada na podporu žalobného dôvodu (pozri rozsudok z 25. marca 2015, Belgicko/Komisia, T‑538/11 , EU:T:2015:188 , bod 131 a citovanú judikatúru; uznesenie z 27. novembra 2020, PL/Komisia, T‑728/19 , neuverejnené, EU:T:2020:575 , bod 64 ).

465

Po druhé, pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení článku 75 nariadenia č. 966/2012 alebo článku 94 nariadenia č. 2108/1046, žalobca na pojednávaní uviedol, že v skutočnosti má na mysli článok 73 nariadenia č. 966/2012 alebo článok 92 nariadenia 2018/1046.

469

Okrem toho, pokiaľ ide o výhradu, ktorou žalobca spochybňuje svoju zodpovednosť za výdavky svojich vodičov, ktoré predstavujú 30501,27 eura z titulu ich platov a 40595,15 eura z dôvodu výdavkov na služobné cesty a diét, táto výhrada sa v podstate prekrýva s výhradou založenou na existencii „zjavne nesprávneho posúdenia“, už preskúmanou v rámci štvrtého žalobného dôvodu (pozri body 394 až 451 vyššie).

470

Vzhľadom na vyššie uvedené treba šiesty žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

7.

Záver týkajúci sa návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že listom zo 7. júna 2019 účtovníčka Dvora audítorov konštatovala, že platba bola vykonaná pri zohľadnení úrokov splatných k tomuto dátumu (pozri bod 57 vyššie). Vzhľadom na záver vyvodený v bode 471 vyššie teda treba vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodnutia účtovníčky Dvora audítorov obsiahnutého v jej liste zo 7. júna 2019 v rozsahu, v akom stanovuje úhradu úrokov z omeškania so sadzbou 3,5 % zo sumy uvedenej v bode 471 vyššie.

474

Za týchto okolností nie je potrebné zrušiť rozhodnutie zo 4. júna 2019, ktoré obsahuje sumu zvýšenú o úroky od 31. mája do 4. júna 2019, odlišnú od sumy stanovenej účtovníčkou Dvora audítorov 7. júna 2019 a skutočne zaplatenej žalobcom.

C. O návrhu na vrátenie sumy a na zaplatenie úrokov

475

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil Dvoru audítorov vrátiť mu sumu, ktorú kvalifikoval ako neoprávnenú platbu, a zaplatiť mu úroky vo výške 3,5 % od 31. mája 2019, čo je lehota stanovená napadnutým rozhodnutím na zaplatenie celkovej sumy 153407,58 eura, až do úplného splatenia.

479

Pokiaľ ide o platbu úrokov vo výške 3,5 % od 31. mája 2019, je potrebné uviesť toto.

480

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak boli sumy vybraté v rozpore s právom Únie, z tohto práva vyplýva povinnosť vrátiť ich spolu s úrokmi. Tak je to najmä v prípade, keď boli sumy vybraté na základe aktu Únie, ktorý bol súdom Únie vyhlásený za neplatný alebo zrušený (rozsudok z 20. januára 2021, Komisia/Printeos, C‑301/19 P , EU:C:2021:39 , body 66 a 67 ).

481

Pokiaľ ide konkrétne o súdom Únie vyslovené zrušenie aktu spojeného so zaplatením sumy Únii, Súdny dvor rozhodol, že zaplatenie úrokov z omeškania predstavuje opatrenie vykonania zrušujúceho rozsudku v zmysle článku 266 prvého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom má za cieľ paušálne odškodniť stratu požitkov vyplývajúcich z pohľadávky a prinútiť dlžníka, aby čo najskôr vykonal zrušujúci rozsudok (rozsudok z 20. januára 2021, Komisia/Printeos, C‑301/19 P , EU:C:2021:39 , bod 68 ).

D. O návrhu na náhradu škody

485

Žalobca navrhuje, aby bol Dvor audítorov zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel a ktorú ex aequo et bono odhaduje na 50000 eur. Tvrdí, že Dvor audítorov poškodil jeho kariéru a dobrú povesť tým, že postupne informoval o existencii a záveroch správy OLAF‑u v čase, keď on sám nemal túto správu ani prípadnú predbežnú správu predsedu Dvora audítorov. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že správa OLAF‑u bola sprístupnená členom Dvora audítorov a výboru Parlamentu pre kontrolu rozpočtu 3. júla 2018, zatiaľ čo predbežná správa predsedu Dvora audítorov, ktorá obsahovala správu OLAF‑u, mu bola doručená až 5. októbra 2018. Uvádza však, že „na základe úniku informácií“ už 11. júla 2018 tlač informovala o existencii a záveroch správy OLAF‑u. V tejto súvislosti vytýka Dvoru audítorov, že nevykonal vyšetrovanie s cieľom zistiť presný zdroj „úniku informácií“. Žalobca tiež pripomína, že v ten istý deň, 11. júla 2018, Dvor audítorov vydal tlačovú správu a oznámenie pre všetkých svojich zamestnancov.

486

Žalobca sa domnieva, že Dvor audítorov tým, že potvrdil vyšetrovanie OLAF‑u v oznámeniach, ktoré ho obviňovali, a uviedol, že budú prijaté opatrenia na vymáhanie podvodných výdavkov, rozšíril informácie o tom, že sa dopustil sprenevery, a vážne spochybnil prezumpciu neviny, ktorá sa naňho vzťahovala. Podľa žalobcu tak Dvor audítorov zaujal stanovisko bez toho, aby bol riadne informovaný, čím porušil požiadavky zásady riadnej správy vecí verejných stanovenej v článku 41 Charty a právomoci, ktoré mu boli zverené. Ďalej namieta porušenie procesných záruk uvedených v Zmluve o FEÚ a v Rokovacom poriadku Dvora audítorov.

490

Ak nie je splnená jedna z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie, návrhy na náhradu škody sa musia zamietnuť, pričom nie je potrebné skúmať, či sú splnené ďalšie dve podmienky (pozri uznesenie z 11. novembra 2014, Bergallou/Parlament a Rada, T‑22/14 , neuverejnené, EU:T:2014:954 , bod 61 a citovanú judikatúru).

491

Na podporu svojho návrhu na náhradu škody žalobca v podstate Dvoru audítorov vytýka dve veci: na jednej strane, že nevykonal vyšetrovanie s cieľom zistiť presný zdroj „úniku informácií“ týkajúceho sa existencie a záverov správy OLAF‑u vo vzťahu k nemu, a na druhej strane, že vydal tlačovú správu a oznámenie všetkým svojim zamestnancom 11. júla 2018, t. j. po tomto „úniku“ informácií, ale predtým, ako bola žalobcovi doručená správa OLAF‑u alebo predbežná správa predsedu Dvora audítorov.

492

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Dvor audítorov na pojednávaní uviedol, že nebola vydaná tlačová správa z jeho vlastnej iniciatívy, čo žalobca nespochybnil. Existencia tlačovej správy nevyplýva ani zo spisu. V rámci skúmania tohto návrhu na náhradu škody tak treba výhradu žalobcu založenú na existencii tlačovej správy Dvora audítorov bez ďalšieho zamietnuť ako nedostatočne podloženú.

496

V dôsledku toho treba návrh žalobcu na náhradu škody zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o jeho prípustnosti.

V. O trovách

497

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

498

2.

Zo sumy 19254,20 eura plynú od 7. júna 2019 úroky z omeškania vo výške tri a pol percentuálneho bodu až do úplného zaplatenia Dvorom audítorov.

3.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.

CQ je povinný nahradiť trovy konania Dvora audítorov a znáša štyri pätiny svojich vlastných trov konania a Dvor audítorov je povinný nahradiť zvyšnú pätinu.

Podpisy

Obsah

I. Právny rámec

A. Zmluva FEÚ

B. Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013

C. Interné predpisy prijaté Dvorom audítorov

A. Predbežné opatrenia prijaté Dvorom audítorov

B. Vyšetrovanie OLAF‑u

C. Trestné konanie začaté orgánmi Luxemburského veľkovojvodstva

D. Začatie konania na Dvore audítorov

E. Konanie na Súdnom dvore Európskej únie

F. Vymáhanie výdavkov považovaných za neoprávnené Dvorom audítorov

a) O premlčacej lehote

b) O žiadostiach žalobcu o náhradu zodpovedajúcich riadkom č. 1 až 261 tabuľky vymáhania

1) O prvej skupine žiadostí žalobcu o náhradu

2) O druhej skupine žiadostí žalobcu o náhradu

3) O tretej skupine žiadostí žalobcu o náhradu

c) Záver o treťom žalobnom dôvode

iii) O rozsahu preskúmania Všeobecným súdom

iv) O dôsledkoch, ktoré treba v rámci tohto konania vyvodiť z rozsudku z 30. septembra 2021, Dvor audítorov/Pinxten (C‑130/19), v súvislosti s nezrovnalosťami, ktoré Dvor audítorov konštatoval voči žalobcovi

2) O výdavkoch na služobné cesty a diétach

i) O služobných cestách, ktorých predmetom boli stretnutia s politickými predstaviteľmi a členmi ich kancelárií

ii) O ďalších služobných cestách

– O služobných cestách uvedených v riadkoch č. 56, 138, 196, 284 a 382 tabuľky vymáhania

– O služobnej ceste uvedenej v riadku č. 335 tabuľky vymáhania

– O služobnej ceste uvedenej v riadku č. 63 tabuľky vymáhania

iii) Záver týkajúci sa výdavkov na služobné cesty a diéty

3) O výdavkoch na reprezentáciu a pohostenie

i) O výdavkoch na reprezentáciu spojených so stretnutiami s politickými predstaviteľmi a členmi ich kancelárií, ktorí sú členmi predmetnej politickej strany

ii) O výdavkoch na reprezentáciu spojených so stretnutiami s inými osobami, než sú politickí predstavitelia, ktorí sú členmi predmetnej politickej strany

iii) O pohostení v mieste, odkiaľ žalobca pochádza

4) O výdavkoch súvisiacich s používaním služobného vozidla a využívaním služieb vodiča

i) O výdavkoch na vodiča súvisiacich so služobnými cestami alebo s výdavkami žalobcu na reprezentáciu, ktoré sú spojené so stretnutiami s členmi predmetnej politickej strany

ii) O ďalších výdavkoch na vodiča

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadkoch č. 57, 103, 143, 157, 161, 199, 237, 277, 310, 335, 347, 354 a 391 tabuľky vymáhania

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadkoch č. 138, 196, 319 a 320, 339 (čiastočne) a 382 (čiastočne) tabuľky vymáhania

– O výdavkoch na vodiča uvedených v riadkoch č. 176, 317 a 373 a 374 tabuľky vymáhania

– Záver týkajúci sa ďalších výdavkov na vodiča

c) Záver týkajúci sa štvrtého žalobného dôvodu

5. O piatom žalobnom dôvode založenom na pravidle, podľa ktorého prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu správneho konania

6. O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o využívanie služieb vodiča, a na porušení článku 75 nariadenia č. 966/2012 alebo článku 94 nariadenia 2018/1046

7. Záver týkajúci sa návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia