T-526/19

62019TJ0526

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata rozšírená komora)

z 27. novembra 2024 ( *1 )

„Energetika – Vnútorný trh so zemným plynom – Smernica (EÚ) 2019/692 – Zmeny smernice 2009/73/ES – Právna istota – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita – Zneužitie právomoci – Procesné nezrovnalosti“

Vo veci T‑526/19 RENV,

Nord Stream 2 AG , so sídlom v Steinhausene (Švajčiarsko), v zastúpení: T. Winter a K. Hobér, advokáti,

ktorých v konaní podporujú:

Estónska republika , v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

Lotyšská republika , v zastúpení: K. Pommere, splnomocnená zástupkyňa,

Litovská republika , v zastúpení: K. Dieninis, R. Dzikovič, S. Grigonis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

Poľská republika , v zastúpení: B. Majczyna, K. Rudzińska, S. Żyrek a M. Rzotkiewicz, splnomocnení zástupcovia,

a

so zreteľom na rozsudok z 12. júla 2022,

po pojednávaní z 11. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Žalobkyňa, spoločnosť Nord Stream 2 AG, sa svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ( Ú. v. EÚ L 117, 2019, s. 1 , ďalej len „napadnutá smernica“).

4

Článok 36 smernice 2009/73 v podstate stanovuje, že nová významná plynárenská infraštruktúra, t. j. prepojenia, zariadenia LNG alebo zásobníky môžu na požiadanie využívať na stanovený čas výnimku z povinností stanovených uvedenou smernicou za podmienok stanovených v odseku 1 uvedeného článku.

B. Žalobkyňa

5

Žalobkyňa je spoločnosťou založenou podľa švajčiarskeho práva, ktorej jediným akcionárom je ruská verejná akciová spoločnosť (PJSC) Gazprom. Zodpovedala za plánovanie, výstavbu a prevádzku plynovodu Nord Stream 2.

6

9

Článok 2 bod 17 smernice 2009/73, ktorý bol nahradený článkom 1 bodom 1 napadnutej smernice, stanovuje, že pojem „prepojenie“ zahŕňa nielen akýkoľvek prepravný plynovod, ktorý prechádza alebo sa tiahne cez hranicu medzi členskými štátmi na účely pripojenia národných prepravných sietí týchto členských štátov, ale v súčasnosti aj akýkoľvek prepravný plynovod medzi členským štátom a treťou krajinou až po územie členských štátov alebo pobrežné more tohto členského štátu (ďalej len „plynovod medzi členským štátom a treťou krajinou“).

10

Pokiaľ však ide o plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, ktoré boli dokončené pred 23. májom 2019, článok 49a ods. 1 smernice 2009/73, vložený článkom 1 bodom 9 napadnutej smernice, stanovuje, že členský štát, v ktorom sa nachádza prvé miesto pripojenia takéhoto plynovodu k sieti tohto členského štátu, sa môže rozhodnúť odchýliť sa od povinností stanovených smernicou 2009/73, pokiaľ ide o tie úseky takéhoto plynovodu, ktoré sa nachádzajú na jeho území a v jeho pobrežnom mori (ďalej len „článok 49a“). Táto odchýlka sa udeľuje na základe objektívnych dôvodov, ako je napríklad umožniť návratnosť uskutočnenej investície, alebo z dôvodov bezpečnosti dodávok, a to za predpokladu, že uplatnením tejto odchýlky sa nenaruší hospodárska súťaž ani účinné fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom, ani bezpečnosť dodávok v Európskej únii.

11

Uvedený článok 49a ods. 1 ďalej stanovuje jednak to, že odchýlky tohto typu sú časovo obmedzené na maximálne 20 rokov na základe objektívneho odôvodnenia, pričom ich možno v odôvodnených prípadoch predĺžiť, a môžu podliehať podmienkam, ktoré prispievajú k plneniu vyššie uvedených podmienok, a jednak, že takéto odchýlky sa neuplatňujú na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, ktorá má povinnosť prebrať smernicu 2009/73, v znení zmien, do svojho právneho poriadku na základe dohody uzatvorenej s Úniou.

V bode 4 výroku uznesenia z 20. mája 2020, Nord Stream 2/Parlament a Rada ( T‑526/19 , EU:T:2020:210 ), Všeobecný súd odmietol žalobu podanú žalobkyňou ako neprípustnú.

15

Rozsudkom z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada ( C‑348/20 P , EU:C:2022:548 ), Súdny dvor na jednej strane zrušil uvedený bod 4 výroku uznesenia z 20. mája 2020, Nord Stream 2/Parlament a Rada ( T‑526/19 , EU:T:2020:210 ). Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že žaloba podaná žalobkyňou je prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti článkom 36 a 49a smernice 2009/73, tak ako boli zmenené a vložené napadnutou smernicou.

III. Návrhy účastníkov konania

16

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

18

Estónska republika, Litovská republika a Poľská republika navrhujú, aby Všeobecný súd žalobu zamietol.

21

Na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že v takom prípade, teda ak Všeobecný súd rozhodne, že napadnutú smernicu nezruší v celom rozsahu, nenavrhuje zrušenie zmeneného článku 36.

22

V tejto súvislosti je pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že ak súd Únie konštatuje protiprávnosť ustanovenia aktu a zamýšľa zrušiť toto ustanovenie, musí preskúmať, či toto zrušenie musí viesť k zrušeniu predmetného aktu v celom rozsahu.

23

Je tiež pravda, že podľa ustálenej judikatúry čiastočné zrušenie právneho aktu Únie je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí tohto aktu (rozsudky z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C‑540/03 , EU:C:2006:429 , bod 27 , a z 26. apríla 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑401/19 , EU:C:2022:297 , bod 17 ).

27

Podľa článku 61 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie ak je vec vrátená späť Všeobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora.

28

Z toho vyplýva, že Súdny dvor s konečnou platnosťou rozhodol, že návrh žalobkyne na zrušenie napadnutej smernice v celom rozsahu je neprípustný. Okrem toho Všeobecný súd je v tejto právnej otázke viazaný na základe článku 61 druhého odseku štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

29

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba prvý žalobný návrh zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka zrušenia napadnutej smernice v celom rozsahu.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že berie späť svoj šiesty žalobný dôvod.

33

Pokiaľ ide o ďalších päť žalobných dôvodov uvedených žalobkyňou, Všeobecný súd sa domnieva, že po úvodných pripomienkach treba začať preskúmaním tretieho žalobného dôvodu, ktorý je založený na porušení zásady právnej istoty.

1.

Úvodné pripomienky

34

Pokiaľ teda ide o súdne preskúmanie výkonu tejto právomoci, súd Únie nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie normotvorcu Únie, ale sa musí obmedziť na preskúmanie toho, či pri výkone normatívnej právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci, alebo či dotknutá inštitúcia zjavne neprekročila mieru svojej normatívnej právomoci (pozri analogicky rozsudky z 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada, C‑176/09 , EU:C:2011:290 , bod 35 , a z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada, C‑5/16 , EU:C:2018:483 , bod 150 ).

38

V druhom rade podľa ustálenej judikatúry v rámci žaloby o neplatnosť musí byť zákonnosť aktu posudzovaná na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v čase prijatia aktu (pozri rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 37 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04 , EU:T:2007:289 , bod 260 ).

39

Skutočnosť uvádzaná žalobkyňou, že všetkým ostatným podmorským plynovodom medzi členským štátom a treťou krajinou, ktoré boli dokončené pred 23. májom 2019, bola po prijatí napadnutej smernice udelená odchýlka na základe článku 49a, sa tak nemôže zohľadniť. To isté platí pre skutočnosť, ktorú uvádza najmä Rada, že plynovod žalobkyne stále nie je v prevádzke.

40

Spresňuje, že pri realizácii týchto investícií sa plynovod Nord Stream 2, rovnako ako plynovod Nord Stream 1, nepovažoval za plynovod, na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/73. Preto nepožiadala o výnimku podľa článku 36 smernice 2009/73. Dodáva, že sa mohla oprávnene domnievať, že jej investície nebudú zbavené akejkoľvek výnosnosti z dôvodu neočakávanej a náhlej zmeny právnych predpisov.

43

Normotvorca Únie tak mal zohľadniť jeho osobitnú situáciu, aby prispôsobil uplatňovanie napadnutej smernice a najmä časovú pôsobnosť článku 49a.

44

Parlament a Rada, podporovaní Estónskou republikou, Litovskou republikou a Poľskou republikou a Komisiou, tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

45

48

V prejednávanej veci je pravda, že v bode 80 rozsudku z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada ( C‑348/20 P , EU:C:2022:548 ), Súdny dvor okrem iného rozhodol, že v čase prijatia a nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice už odvolateľka uskutočnila významné investície na účely výstavby svojho prepojenia v zmysle článku 2 bodu 17 smernice 2009/73, v znení zmien, a že toto prepojenie sa nachádzalo v pokročilom štádiu.

49

Okrem toho v bodoch 104 a 160 rozsudku z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada ( C‑348/20 P , EU:C:2022:548 ), Súdny dvor v podstate rozhodol, že ku dňu prijatia napadnutej smernice odvolateľka nemohla využiť ani výnimku podľa zmeneného článku 36, ani odchýlku podľa článku 49a. Súdny dvor totiž na jednej strane zdôraznil, že o investíciách do plynovodu Nord Stream 2 už bolo ku dňu prijatia napadnutej smernice rozhodnuté, čo vylučuje, aby sa na tento plynovod vzťahovala výnimka podľa zmeneného článku 36, a na druhej strane, že k tomuto dátumu bolo jasné, že tento plynovod nemôže byť dokončený pred 23. májom 2019, čo bránilo udeleniu odchýlky podľa článku 49a.

50

V tejto súvislosti treba uviesť, že okolnosť, že ku dňu prijatia napadnutej smernice žalobkyňa nemohla využiť ani výnimku podľa zmeneného článku 36, ani odchýlku podľa článku 49a, ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada ( C‑348/20 P , EU:C:2022:548 ), nemôže preukázať, že normotvorca porušil zásadu právnej istoty a jej logický dôsledok, teda zásadu ochrany legitímnej dôvery.

53

Bez ohľadu na presný dátum, ku ktorému žalobkyňa skutočne prijala konečné investičné rozhodnutie, treba po prvé konštatovať, že žalobkyňa sa rozhodla investovať v kontexte predvídateľného uplatňovania povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, a po druhé, že pokračovala vo svojich investíciách po tom, čo sa táto možnosť stala skutočnou.

1) O kontexte, v ktorom sa žalobkyňa rozhodla investovať

54

Žalobkyňa sa rozhodla investovať v kontexte, v ktorom viaceré inštitúcie Únie jasne a dlhodobo prejavovali vôľu uplatňovať povinnosti stanovené smernicou 2009/73, po prvé na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou vo všeobecnosti a po druhé konkrétne na plynovod Nord Stream 2.

55

Následne Parlament a Rada v odôvodnení 3 svojho rozhodnutia č. 994/2012/EÚ z 25. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami ( Ú. v. EÚ L 299, 2012, s. 13 ), vysvetlili, že riadne fungovanie vnútorného trhu s energiou si vyžaduje, aby dovoz energie do Únie v plnej miere podliehal pravidlám týkajúcim sa vytvorenia vnútorného trhu s energiou.

59

V decembri 2013 zástupca Komisie verejne vyjadril názor tejto inštitúcie, že medzivládne dohody uzavreté viacerými členskými štátmi s Ruskou federáciou týkajúce sa projektu plynovodu s názvom „South Stream“, ktorý mal spojiť Rusko s Talianskom a Rakúskom cez Čierne more a na ktorom sa začali určité stavebné práce, neboli v súlade s povinnosťami stanovenými smernicou 2009/73.

60

V odpovedi na parlamentnú otázku komisár zodpovedný za energetiku 31. marca 2014 uviedol, že Komisia preskúma rozhodnutia národných regulačných orgánov prijaté na základe žiadosti o výnimku podľa článku 36 smernice 2009/73, ktorú podali predkladatelia projektu South Stream.

61

Vo svojom uznesení 2015/2113(INI) z 15. decembra 2015 s názvom „Na ceste k európskej energetickej únii“ Parlament najmä konštatoval, že Únia je veľmi závislá od dovozu energie z Ruska, ktoré sa ukázalo ako nespoľahlivý partner a využíva svoje dodávky energie ako politickú zbraň. Dodal, že v rokoch 2006 a 2009 spory medzi Ruskom a Ukrajinou ako krajinou zabezpečujúcou tranzit plynu spôsobili veľký nedostatok v mnohých krajinách EÚ. Podľa názoru Parlamentu tieto výpadky svedčia o tom, že doteraz prijaté opatrenia sú nedostatočné na ukončenie závislosti od ruského plynu. Vyzval tak Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie práva Únie s cieľom zabrániť narušeniam vnútorného trhu.

65

Napokon zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2015 (EUCO 28/15) uviedla, že každá nová infraštruktúra by mala byť plne v súlade s tretím energetickým balíkom a inými platnými právnymi predpismi Únie, ako aj s cieľmi energetickej únie.

66

Z bodov 56 až 65 vyššie teda vyplýva, že v rokoch 2009 až 2015 viaceré inštitúcie Únie zaujali stanovisko v prospech uplatňovania pravidiel upravujúcich vnútorný trh s energiou na všetky plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou.

67

Dňa 15. decembra 2015 Parlament prijal uznesenie uvedené v bode 64 vyššie, z ktorého výslovne vyplýva, že táto inštitúcia chcela, aby sa právo Únie uplatňovalo na plynovod Nord Stream 2.

71

Na konferencii, ktorá sa konala v Parlamente 6. apríla 2016 na tému „Nord Stream II – Energy Union at the crossroads“ (Nord Stream 2 – Energetická únia na rázcestí) podpredseda Komisie vyhlásil, že výstavba tak významného infraštruktúrneho projektu, ako je plynovod Nord Stream 2, sa nemôže uskutočniť v právnom vákuu, ani ho nemožno prevádzkovať výlučne podľa ruského práva. V tejto súvislosti spresnil, že v prípade, ak by bol plynovod Nord Stream 2 vybudovaný, musel by sa prevádzkovať v právnom rámci, ktorý by náležite zohľadňoval kľúčové zásady trhu Únie s energiou.

72

Z ďalších skutočností uvedených v spise vyplýva, že začiatkom roka 2017 viacerí poslanci Európskeho parlamentu požiadali Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia v súvislosti s projektom žalobkyne. V tom istom období dva členské štáty požiadali Komisiu, aby podľa článku 79 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve podpísaného v Montego Bay 10. decembra 1982, konala pred udelením povolení, o ktoré žalobkyňa požiadala v súvislosti s časťou plynovodu Nord Stream 2 v Baltskom mori.

73

76

Žalobkyňa pokračovala vo svojich investíciách aj po tom, čo možnosť, že sa na plynovod Nord Stream 2 budú vzťahovať povinnosti stanovené smernicou 2009/73, nadobudla konkrétnu podobu prostredníctvom návrhov predložených Komisiou.

77

Komisia totiž koncom marca 2017 pripomenula, že v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2 sa vyskytli ťažkosti, a oznámila, že pripravuje návrh mandátu pre Radu, ktorý by ju oprávnil rokovať s Ruskou federáciou o prevádzke tohto plynovodu.

78

Komisia tak 9. júna 2017 prostredníctvom tlačovej správy verejne oznámila, že požiadala členské štáty o mandát na rokovanie s Ruskou federáciou o dohode o plynovode Nord Stream 2. Táto žiadosť mala formu odporúčania, ktoré Komisia prijala v ten istý deň a ktoré bolo určené Rade na účely prijatia rozhodnutia o poverení začať rokovania o medzinárodnej dohode medzi Úniou a Ruskou federáciou o prevádzke plynovodu Nord Stream 2 (ďalej len „žiadosť o mandát“).

82

Dňa 8. novembra 2017 Komisia prijala návrh smernice. Tento návrh už stanovoval rozšírenie pôsobnosti smernice 2009/73 na také plynovody, akým je plynovod žalobkyne, ako aj možnosť získať výnimku pre plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou dokončené pred dátumom nadobudnutia účinnosti budúcej smernice. Podstata tohto návrhu bola oznámená v septembri 2017. Okrem toho v októbri 2017 zástupca Komisie spresnil, že podľa jeho názoru bude tento návrh predložený v novembri 2017, že sa bude uplatňovať postup „fast‑track“ a že v prípade prijatia navrhovaných zmien nadobudne účinnosť najneskôr do konca roka 2018.

83

Z toho vyplýva, že ku dňu podania žiadosti o mandát a následne ku dňu predloženia návrhu smernice sa možnosť, že sa na žalobkyňu budú vzťahovať povinnosti stanovené smernicou 2009/73, stala reálnou a mohla očakávať, že sa tieto povinnosti v krátkom čase uplatnia na plynovod Nord Stream 2. Žalobkyňa tak na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, mohla predvídať prijatie opatrenia Únie, ktoré by mohlo ovplyvniť jej záujmy.

84

Žalobkyňa však nepreukázala, že v čase nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice nebola schopná prispôsobiť sa tak, aby mohla využiť výnimku stanovenú v zmenenom článku 36.

88

Okrem toho, ako vyplýva z rozhodnutia Bundesnetzagentur (Spolková agentúra pre siete, Nemecko) z 22. februára 2009 týkajúceho sa žiadosti o výnimku na základe ustanovenia nemeckého práva, ktorým bol prebratý článok 36 smernice 2009/73 (BK7 – 08 – 009), uzavretie zmluvy o kúpe potrubia za vysokú sumu nevyhnutne nepreukazuje existenciu konečného rozhodnutia investovať a že ku dňu uzavretia takejto zmluvy sa uskutočnila nezvratná investícia, a to najmä z dôvodu, že toto potrubie možno ešte ďalej predať.

89

Žalobkyňa teda nepreukázala, že ku dňu žiadosti o mandát, ktorú Komisia zaslala Rade, a najneskôr ku dňu predloženia návrhu smernice, sa investície spojené so zmluvami uvedenými v bode 87 stali nezvratnými.

90

Pokiaľ ide o dohody o financovaní, ktoré žalobkyňa uzavrela v apríli a júni 2017, neposkytujú žiadne ďalšie informácie o časovom harmonograme a rozsahu investícií, ktoré žalobkyňa uskutočnila. Okrem toho vysvetlenia poskytnuté žalobkyňou a výňatky z týchto dohôd, ktoré predložila, neumožňujú dostatočne presne posúdiť dátum, ku ktorému skutočne nadobudli účinnosť. Okrem toho tieto dohody boli podpísané v deň, keď Komisia už v marci 2017 oznámila, že vypracuje návrh mandátu na rokovanie o uzavretí dohody s Ruskou federáciou, a niekoľko týždňov alebo v prípade dohody z júna 2017 niekoľko dní predtým, ako bola žiadosť o mandát skutočne zaslaná Rade. Napokon a všeobecnejšie, vysvetlenia, ktoré žalobkyňa poskytla Všeobecnému súdu, nepreukazujú, že ku dňu podania žiadosti o mandát a najneskôr ku dňu predloženia návrhu smernice nemohla tieto dohody opätovne prerokovať. Navyše treba uviesť, že financovanie zaručené týmito dohodami bolo z polovice poskytované jej jediným akcionárom, spoločnosťou PJSC Gazprom.

92

V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala, že skutočnosť, že ku dňu prijatia napadnutej smernice nemohla využiť výnimku stanovenú v zmenenom článku 36, je priamym dôsledkom nepredvídateľnej zmeny právnej úpravy a že nebola schopná sa takejto situácii včas prispôsobiť.

93

Naopak skutočnosti, ktoré má Všeobecný súd k dispozícii, skôr preukazujú, že žalobkyňa uskutočnila a nepretržite pokračovala vo svojich investíciách napriek tomu, že mohla rozumne predpokladať budúce uplatňovanie povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, vrátane plynovodu Nord Stream 2.

96

V tejto súvislosti zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že ku dňu predloženia návrhu smernice, teda 8. novembra 2017, sa ešte nezačala samotná výstavba plynovodu Nord Stream 2, konkrétne kladenie potrubia na dne Baltského mora.

97

Žalobkyňa totiž získala od príslušných nemeckých orgánov rôzne povolenia potrebné na zriadenie a prevádzku svojej infraštruktúry v pobrežnom mori a vo výlučnej hospodárskej zóne (VHZ) Spolkovej republiky Nemecko až v období od 2. novembra 2017 do 27. marca 2018.

98

Okrem toho stavebné práce na účely položenia potrubia a výstavby prívodného terminálu v oblasti, za ktorú je tento členský štát zodpovedný, sa začali až vo februári 2018 a pokračovali v pobrežnom mori a v nemeckej VHZ až od polovice roka 2018.

102

V druhom rade okolnosť, že ku dňu prijatia napadnutej smernice žalobkyňa nemohla využiť odchýlku podľa článku 49a, bola nielen pre žalobkyňu predvídateľná, ale vyplýva aj z uplatnenia kritéria, ktoré je v súlade so zásadou právnej istoty a zásadou ochrany legitímnej dôvery.

103

Kritérium dokončenia pred dátumom nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice je totiž jasné, presné a objektívne.

104

V tejto súvislosti toto kritérium odráža zásadu, podľa ktorej sa nová právna norma uplatní od nadobudnutia účinnosti aktu, ktorým sa táto norma zavádza. Hoci sa nová právna norma neuplatní na právne situácie, ktoré vznikli a definitívne prebehli počas účinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na budúce účinky situácie, ktorá vznikla počas účinnosti predchádzajúceho pravidla, ako aj na nové právne situácie. S výhradou zásady zákazu retroaktivity právnych aktov by to bolo iné len vtedy, ak by novú normu sprevádzali osobitné ustanovenia, ktoré konkrétne určujú podmienky jej časovej pôsobnosti (pozri rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20 , EU:C:2022:494 , bod 32 a citovanú judikatúru).

108

Okrem toho žalobkyňa nielenže mohla predvídať, že ku dňu nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice nebude môcť využiť odchýlku stanovenú v článku 49a, ale tiež mala k dispozícii dodatočnú lehotu na zmenu zamýšľaných podmienok prevádzkovania plynovodu Nord Stream 2, keďže lehota na prebratie tejto smernice bola stanovená najneskôr na 24. februára 2020, teda desať mesiacov po jej prijatí.

109

V tejto súvislosti treba dodať, že okolnosť, že žalobkyňa nemôže využiť odchýlku stanovenú v článku 49a, jej nebráni ekonomicky prijateľným spôsobom prevádzkovať plynovod Nord Stream 2 a získať primeranú návratnosť svojich investícií, ako to vyplýva najmä z článku 13 ods. 1 písm. a) smernice 2009/73 a článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 ( Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 36 ).

110

V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala, že normotvorca porušil zásadu právnej istoty a jej logický dôsledok, teda zásadu ochrany legitímnej dôvery, keď v článku 49a stanovil, že len plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou dokončené pred 23. májom 2019 môžu využiť odchýlku podľa tohto ustanovenia.

113

Zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07 , EU:C:2008:728 , bod 23 a citovanú judikatúru).

114

Je potrebné postupne preskúmať tvrdenia žalobkyne založené na rozdielnom zaobchádzaní s porovnateľnými situáciami a tvrdenia založené na neexistencii objektívneho odôvodnenia.

a)

O údajnom rozdielnom zaobchádzaní s porovnateľnými situáciami

118

Po tretie investície do plynovodu Nord Stream 2 sa údajne opierajú o rovnaký typ dlhodobých dohôd o preprave plynu ako tie, ktoré sú základom dokončených podmorských plynovodov a ktoré boli uzavreté niekoľko rokov pred prijatím napadnutej smernice.

119

Po štvrté skutočnosť, že v prípade dokončených a už prevádzkovaných plynovodov je jednoduchšie posúdiť ich vplyv na fungovanie vnútorného trhu, hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok, neumožňuje dospieť k záveru, že plynovod Nord Stream 2 nie je porovnateľný s týmito dokončenými plynovodmi. Podobné posúdenie sa podľa zmeneného článku 36 vyžaduje aj v prípade plánovaných plynovodov a toto ustanovenie viedlo k rozhodovacej praxi.

120

Po piate a z toho istého dôvodu nie je možné tvrdiť, že kritérium „konečného investičného rozhodnutia“ je nepresné, na rozdiel od kritéria „dokončenia“, ktoré je uvedené v článku 49a. Zmenený článok 36 totiž predpokladá, že nebolo prijaté žiadne konečné investičné rozhodnutie.

124

Cieľom napadnutej smernice ako celku je rozšíriť pôsobnosť smernice 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou.

125

Ako vyplýva z jej odôvodnenia 3, všeobecným cieľom napadnutej smernice je riešiť prekážky brániace dokončeniu vnútorného trhu, ktoré vyplývajú z neuplatnenia pravidiel trhu Únie na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou. V tomto odôvodnení sa spresňuje, že cieľom vykonaných zmien je po prvé zabezpečiť, aby sa pravidlá uplatniteľné na prepravné plynovody spájajúce dva alebo viac členských štátov uplatňovali aj na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, po druhé zabezpečiť konzistentnosť právneho rámca a zároveň zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a negatívnemu vplyvu na bezpečnosť dodávok a po tretie zvýšiť transparentnosť a poskytnúť právnu istotu účastníkom trhu, najmä investorom do infraštruktúry a užívateľom siete, pokiaľ ide o uplatniteľný právny režim.

126

Pokiaľ ide o článok 49a, jeho cieľom je umožniť členskému štátu, na ktorého území sa nachádza prvé miesto pripojenia plynovodu medzi týmto členským štátom a treťou krajinou, ktorý bol dokončený pred 23. májom 2019, aby sa rozhodol odchýliť od povinností stanovených smernicou 2009/73. Táto odchýlka musí byť udelená na základe objektívnych dôvodov, ako je umožnenie návratnosti uskutočnenej investície, alebo z dôvodov bezpečnosti dodávok za predpokladu, že táto výnimka nebude na ujmu hospodárskej súťaži, účinnému fungovaniu vnútorného trhu so zemným plynom alebo bezpečnosti dodávok v Únii.

130

Pre porovnanie plynovod, ktorý nie je dokončený, nemá všetky atribúty plynovodu, a preto nie je spôsobilý na prepravu plynu a na jeho prevádzku.

131

V druhom rade vzhľadom na cieľ článku 49a, ktorým je zohľadniť neexistenciu osobitných pravidiel Únie uplatniteľných na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou pred dátumom nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice, sa plynovod, ktorý do 23. mája 2019 ešte nebol dokončený, nenachádza v situácii porovnateľnej so situáciou plynovodu dokončeného k tomuto dátumu.

132

Plynovod, ktorý je dokončený ku dňu nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice a ktorý je v prevádzke, totiž nevyhnutne vyžadoval predchádzajúcu investíciu, ktorej sa už nemožno vzdať. Okrem toho plynovod dokončený k tomuto dátumu sa začal prevádzkovať v rámci právneho režimu, ktorý nestanovil uplatnenie povinností stanovených smernicou 2009/73 na jeho situáciu, ani možnosť využiť výnimku podľa zmeneného článku 36, ktorá je uplatniteľná na novú plynárenskú infraštruktúru.

136

Napokon a všeobecnejšie, investor do plynovodu, ktorý nebol dokončený ku dňu nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice, ako je plynovod Nord Stream 2, má čas prispôsobiť sa legislatívnym zmenám stanoveným touto smernicou. Možnosti a čas, ktoré má investor do plynovodu, ktorý nie je dokončený, aby sa prispôsobil dôsledkom legislatívnej zmeny vykonanej prostredníctvom smernice, sú o to väčšie, že na jednej strane je tento investor mnoho mesiacov pred prijatím predmetného legislatívneho aktu informovaný o predmete a cieli zamýšľaných legislatívnych zmien a na druhej strane členské štáty majú lehotu na prebratie takýchto zmien do vnútroštátneho práva.

137

V treťom rade vzhľadom na predmet článku 49a, ale aj na predmet a ciele napadnutej smernice, ako aj na zásady a ciele politiky Únie v oblasti energetiky sa situácia plynovodu dokončeného ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice odlišuje od situácie plynovodu, ktorého výstavba nebola k tomuto dátumu dokončená.

138

Vplyv plynovodu, ktorý už bol dokončený, na fungovanie vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o účinky na hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok, totiž možno posúdiť ex post . Toto posúdenie ex post sa vykoná na základe skúseností získaných pri prevádzke predmetného plynovodu a na základe empirických údajov získaných pri tejto prevádzke. Posúdenie vplyvu dokončeného plynovodu na vnútorný trh je tak jednoduchšie a možno ho teda vykonať rýchlo na základe jednoduchého postupu, za ktorý nesú zodpovednosť príslušné členské štáty.

142

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že plynovody dokončené do 23. mája 2019 na jednej strane a plynovody nedokončené k tomuto dátumu, a najmä tie, ktoré sú vo výstavbe, ako plynovod Nord Stream 2, na strane druhej, sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii z hľadiska všetkých prvkov, ktoré ich charakterizujú.

143

Článok 49a teda vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s rôznymi situáciami, a najmä k odlišnému zaobchádzaniu s plynovodom Nord Stream 2 v porovnaní s dokončenými plynovodmi, keďže uvedený plynovod sa ku dňu nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice nachádzal v odlišnej situácii.

144

Aj za predpokladu, že by článok 49a viedol k rozdielnemu zaobchádzaniu s porovnateľnými situáciami z dôvodu, že žalobkyňa už uskutočnila značné investície do výstavby plynovodu Nord Stream 2, toto rozdielne zaobchádzanie a z neho vyplývajúce znevýhodnenie by boli v každom prípade odôvodnené (pozri bod 145 a nasl. nižšie).

147

Žalobkyňa tvrdí, že mala rovnaké legitímne očakávania ako prevádzkovatelia plynovodov, ktorí už boli v prevádzke z dôvodu, že už uskutočnila významné investície pred nadobudnutím účinnosti napadnutej smernice, teda pred 23. májom 2019. Rovnako ako uvedení prevádzkovatelia prijala rozhodnutie o vykonaní svojho projektu, uskutočnila nezvratné investície a uzavrela väčšinu záväzných zmluvných dojednaní na základe právneho stavu, ktorý existoval pred nadobudnutím účinnosti smernice.

148

Okrem toho kritérium „dokončenia“ nie je objektívnym kritériom. Dôvod, prečo bolo stanovenie takto skorého konečného dátumu potrebné na to, aby dokončená infraštruktúra nemusela čeliť situácii právnej neistoty, nie je jasný. Normotvorca mohol stanoviť neskorší konečný dátum bez toho, aby tým bola dotknutá situácia dokončenej infraštruktúry. Žalobkyňa zdôrazňuje, že v priebehu legislatívneho procesu bolo uplatnenie článku 49a na plynovody, v prípade ktorých sa práce začali pred nadobudnutím účinnosti napadnutej smernice, navrhnuté ako alternatíva k možnosti, ktorá bola nakoniec zvolená.

149

Parlament a Rada, podporovaní Poľskou republikou a Komisiou, tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

153

Kritérium dokončenia pred dátumom nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice teda predstavuje objektívne a primerané kritérium.

154

V druhom rade prípadné rozdielne zaobchádzanie, ktoré vyplýva z uplatnenia kritéria dokončenia pred 23. májom 2019, je spôsobilé na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zohľadnení neexistencie pravidiel uplatniteľných na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou pred dátumom nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice.

155

Na jednej strane uľahčuje vlastníkom plynovodov posúdiť, či ich plynovod patrí do pôsobnosti odchýlky stanovenej v článku 49a.

159

V tejto súvislosti je pravda, že kritériá uvedené žalobkyňou by umožnili požiadať o odchýlku na základe článku 49a aj vo vzťahu k plynovodom dokončeným pred 23. májom 2019.

160

Predovšetkým však tieto kritériá by nemali rovnakú úroveň presnosti, keďže pojmy „začatie prác“ a „konečné investičné rozhodnutie“ by mohli viesť ku komplexnej výkladovej práci na účely posúdenia, či plynovod spadá alebo nespadá do pôsobnosti odchýlky stanovenej v článku 49a.

161

Ďalej tieto kritériá by viedli k tomu, že do pôsobnosti odchýlky stanovenej v článku 49a by boli zahrnuté plynovody, ktoré ešte neboli prevádzkované. Členské štáty by teda nemohli ľahko posúdiť dodržanie podmienok stanovených v článku 49a napriek tomu, že postup zavedený týmto ustanovením bol koncipovaný ako jednoduchý postup, ktorý mali členské štáty vykonať rýchlo a ktorý nemal viesť k výhľadovým a komplexným analýzam.

165

Význam cieľa spočívajúceho v zohľadnení predvídateľnej neexistencie pravidiel uplatniteľných na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, ktoré boli dokončené pred 23. májom 2019, teda odôvodňoval obmedzenia znášané investormi do plynovodov nedokončených k tomuto dátumu, ako je žalobkyňa.

166

Navyše, ako v podstate vyplýva z bodov 261 až 263 nižšie, žalobkyňa nepreukázala, že obmedzenia, ktoré znáša z dôvodu uplatnenia povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovod Nord Stream 2, sú zjavne neprimerané s ohľadom na ciele sledované napadnutou smernicou.

167

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa nepreukázala, že by voľba uskutočnená normotvorcom v článku 49a, ktorá spočíva vo vymedzení pôsobnosti odchýlky stanovenej v tomto ustanovení prostredníctvom kritéria dokončenia pred 23. májom 2019, bola zjavne neprimeraná a že by prípadné rozdielne zaobchádzanie bolo neodôvodnené.

170

Žalobkyňa tiež zdôrazňuje, že ak by uplatnenie povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou predstavovalo riešenie skutočného problému, tieto povinnosti by sa mali uplatňovať rovnako na všetky plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou. Žalobkyňa pritom tvrdí, že povinnosti stanovené smernicou 2009/73 sa uplatňujú len na časť dovoznej kapacity tretích krajín, a to na kapacitu plynovodu Nord Stream 2, a nie na kapacitu všetkých plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou.

171

V druhom rade žalobkyňa v replike po prvé tvrdí, že nie je preukázané, že podriadenie malého úseku jediného plynovodu z tretej krajiny, a to plynovod Nord Stream 2, povinnostiam stanoveným smernicou 2009/73, je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných napadnutou smernicou.

172

Po druhé žalobkyňa zdôrazňuje, že povinnosti stanovené smernicou 2009/73 sa uplatňujú len na časť dovoznej kapacity tretích krajín, a to na kapacitu plynovodu Nord Stream 2, a nie na kapacitu všetkých plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou. Je však ťažké pochopiť, ako by uplatnenie týchto povinností na tak malú časť celkovej kapacity dovozných plynovodov mohlo dosiahnuť ciele napadnutej smernice.

176

Parlament a Rada, podporovaní Estónskou republikou, Litovskou republikou, Poľskou republikou a Komisiou, tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

177

Zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli spôsobilé na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a neprekračovali hranice toho, čo je potrebné na uskutočnenie týchto cieľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Association Kokopelli, C‑59/11 , EU:C:2012:447 , bod 38 a citovanú judikatúru).

178

Na úvod treba zdôrazniť, ako uvádza žalobkyňa, že všeobecným cieľom stanoveným napadnutou smernicou je skutočne zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu.

a)

O spôsobilosti napadnutej smernice dosiahnuť sledované ciele v rozsahu, v akom žalobkyňa nemôže využiť ani výnimku, ani odchýlku

182

Najprv treba preskúmať spôsobilosť napadnutej smernice dosiahnuť ciele právnej istoty a konzistentnosti právneho rámca a následne spôsobilosť tejto smernice zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a negatívnym vplyvom na bezpečnosť dodávok.

1) O spôsobilosti napadnutej smernice dosiahnuť ciele právnej istoty a konzistentnosti právneho rámca

183

Na jednej strane napadnutá smernica rozširuje pôsobnosť smernice 2009/73 na všetky plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, vrátane plynovodu Nord Stream 2, teda na pozemné plynovody a podmorské plynovody, či už existujúce alebo budúce.

187

Na druhej strane odôvodnenie 9 napadnutej smernice spresňuje, že pokiaľ ide o podmorské plynovody, smernica 2009/73 by sa mala uplatňovať v pobrežnom mori členského štátu, na ktorého území sa nachádza prvé miesto prepojenia so sieťou členských štátov.

188

Napadnutá smernica tak najmä stanovuje, že povinnosti stanovené smernicou 2009/73 sa uplatňujú na úsek podmorských plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou prechádzajúcich pobrežnými vodami členského štátu, ako je úsek plynovodu Nord Stream 2, ktorý prechádza nemeckými pobrežnými vodami. Napadnutá smernica preto v tomto ohľade zabraňuje právnemu vákuu.

189

Uplatňovanie povinností stanovených smernicou 2009/73 na všetky plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou tak prispieva ku konzistentnosti uplatniteľného práva medzi na jednej strane plynovodmi medzi členským štátom a treťou krajinou, ktoré už podliehali uvedeným povinnostiam na základe iných právnych nástrojov, ako sú medzinárodné dohody, a na druhej strane plynovodmi medzi členským štátom a treťou krajinou, na ktoré sa tieto povinnosti nevzťahovali, ako je plynovod Nord Stream 2.

193

Na druhej strane, ako v podstate vysvetlila Komisia v dôvodovej správe k návrhu smernice v súvislosti s dodržiavaním zásady subsidiarity, rozšírenie pôsobnosti smernice 2009/73 na všetky plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou zaručuje jednotné uplatňovanie povinností stanovených smernicou 2009/73 a zabraňuje roztrieštenému prístupu založenému na vnútroštátnych opatreniach. Toto rozšírenie najmä zabraňuje situácii, v ktorej sa prepojenie prechádzajúce viacerými členskými štátmi riadi rôznymi vnútroštátnymi režimami a umožňuje tiež Komisii vykonávať určitú kontrolu dodržiavania relevantných pravidiel.

194

Napadnutá smernica je preto spôsobilá na dosiahnutie cieľov právnej istoty a konzistentnosti právneho rámca, ktorý predovšetkým sleduje, v rozsahu, v akom rozširuje pôsobnosť smernice 2009/73, a teda povinností, ktoré táto smernica stanovuje.

195

198

V pracovnom dokumente pripojenom k návrhu smernice Komisia spresnila, že v roku 2016 bolo 70,4 % dopytu po plyne v Únii pokryté dovozom a že 87 % tohto dovozu sa uskutočnilo prostredníctvom plynovodov.

199

V tomto kontexte treba v prvom rade zdôrazniť, že bez ohľadu na dĺžku úseku plynovodu alebo plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené smernicou 2009/73, je uplatnenie týchto povinností na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou ako celok a najmä na plynovod Nord Stream 2 spôsobilé na dosiahnutie cieľa dokončenia vnútorného trhu so zemným plynom tým, že sa zabráni narušeniu hospodárskej súťaže a negatívnym vplyvom na bezpečnosť dodávok.

200

Smernica 2009/73 totiž stanovuje najmä po prvé povinnosť oddelenia ( unbundling ) prepravnej siete a prevádzkovateľa prepravnej siete, po druhé povinnosť prístupu tretích strán k sieti a po tretie ďalšie povinnosti týkajúce sa najmä tarifnej a netarifnej transparentnosti.

204

Podľa článku 11 smernice 2009/73 preskúmanie vykonané príslušným národným regulačným orgánom v rámci certifikačného postupu zohľadňuje aj riziká, ktoré dotknutý plynovod môže predstavovať pre bezpečnosť dodávok do Únie.

205

Podľa článku 10 v spojení s článkom 11 smernice 2009/73 sa certifikačný postup môže prípadne opätovne začať v prípade nesplnenia povinnosti oddelenia alebo rizika pre bezpečnosť dodávok.

206

Po druhé, pokiaľ ide o povinnosť prístupu tretích strán stanovenú v článku 32, je pravda, že plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, a najmä plynovod Nord Stream 2, nemusia mať nevyhnutne miesto prepojenia a že existencia žiadosti tretej strany o prístup môže byť len možnosťou.

210

V tejto súvislosti Komisia v pracovnom dokumente pripojenom k jej návrhu smernice najmä vysvetlila, že nedostatočná transparentnosť pri prevádzke plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou môže predstavovať rizikový faktor z hľadiska bezpečnosti dodávok. Z toho vyvodila, že je dôležité dbať na to, aby informácie týkajúce sa prevádzky a údržby významnej infraštruktúry boli dostupné na trhu a mohli byť použité dotknutými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie.

211

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosti stanovené smernicou 2009/73 sa týkajú spôsobu prevádzky plynovodov, ich prepravnej kapacity alebo tarifnej a netarifnej transparentnosti pri ich prevádzke. Vzhľadom na predmet týchto povinností skutočnosť, že sa uplatňujú len na úsek plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou, nemá nijaký vplyv na spôsobilosť uvedených povinností zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a negatívnym vplyvom na bezpečnosť dodávok, a teda dosiahnuť ciele sledované napadnutou smernicou, ako to vysvetlili Parlament, Rada a Komisia v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania.

212

V druhom rade okolnosť uvádzaná žalobkyňou, že napadnutá smernica sa uplatňuje len na časť dovoznej kapacity tretích krajín, a to kapacitu plynovodu Nord Stream 2, nemôže spochybniť schopnosť napadnutej smernice zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a negatívnym vplyvom na bezpečnosť dodávok.

216

Ďalej projekt žalobkyne predstavuje riziko, že povedie k väčšej koncentrácii dodávateľov plynu v Únii. Tento projekt totiž môže posilniť postavenie spoločnosti Gazprom na veľkoobchodných a maloobchodných trhoch Únie ako vertikálne integrovaného prevádzkovateľa.

217

V tejto súvislosti je pravda, že žalobkyňa nie je ani odosielateľom plynu, ani zmluvnou stranou zmlúv o dodávke plynu, ktoré sa týkajú plynu prepravovaného plynovodom Nord Stream 2. Odosielateľom plynu a signatárom zmlúv o dodávke plynu sú pritom buď jeho jediný akcionár, alebo jeho dcérska spoločnosť.

218

Napokon projekt žalobkyne vedie ku koncentrácií miest vstupu dovážaného plynu do Únie a prepravných trás. Tento projekt totiž môže viesť ku koncentrácii vstupu plynu pochádzajúceho z Ruska v jedinom členskom štáte a zmeniť smer toku plynu v rámci Únie. Tento projekt teda môže viesť k odklonu od pozemných plynovodov a existujúcich trás, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v smernici 2009/73, smerom ku koridoru, ktorý predstavujú plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Toto riziko je o to väčšie, ako vyplýva z písomností v spise predloženom Všeobecnému súdu, že kapacita plynovodov v prevádzke, ktoré už dodávali plyn pochádzajúci z Ruska, nebola plne využívaná.

222

Preto aj keď bol plynovod Nord Stream 2 ku dňu prijatia a nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice jediný, ktorý nemohol využiť výnimku alebo odchýlku, táto smernica zvyšuje dovoznú kapacitu z tretích krajín, na ktorú sa vzťahujú povinnosti stanovené smernicou 2009/73.

223

Zároveň napadnutá smernica zabezpečuje spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže medzi na jednej strane plynovodmi medzi členským štátom a treťou krajinou, ktoré už podliehali povinnostiam stanoveným smernicou 2009/73, a na druhej strane plynovodmi medzi členským štátom a treťou krajinou, ktoré rovnako ako plynovod Nord Stream 2 budú podliehať uvedeným povinnostiam v dôsledku napadnutej smernice.

224

Z vyššie uvedeného vyplýva, že uplatnenie povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou vo všeobecnosti, a konkrétne na plynovod Nord Stream 2, je spôsobilé zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a negatívnym vplyvom na bezpečnosť dodávok.

228

Prevádzkovatelia z týchto tretích krajín sa však usilujú o veľkoobchodný predaj svojho plynu v rámci Únie a o prepravu tohto plynu prostredníctvom plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou, ktorých aspoň jeden úsek sa nachádza na území Únie.

229

Žalobkyňa tiež tvrdí, že podmorské plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, a najmä plynovod Nord Stream 2, sú vo svojej podstate odlišné od prepravných sietí plynu v zmysle smernice 2009/73 a vykazujú väčšiu podobnosť s ťažobnými plynovodmi.

230

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 2 bod 2 smernice 2009/73 definuje „ťažobnú sieť“ ako potrubie alebo potrubnú sieť prevádzkovanú a/alebo vybudovanú ako súčasť projektu ťažby ropy alebo plynu alebo používanú na prepravu zemného plynu z jedného alebo viacerých takýchto ťažobných miest do spracovateľského závodu, terminálu alebo koncového pobrežného vykládkového terminálu.

234

Okrem toho sa smernica 2009/73 uplatňuje na ťažobné plynovody nachádzajúce sa na území Únie a článok 34 zaručuje prístup tretích strán k týmto plynovodom.

235

Žalobkyňa teda nepreukázala, že napadnutá smernica, konkrétne uplatňovanie povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, nie je spôsobilé na dosiahnutie všetkých cieľov, ktoré sleduje (pozri body 179 a 180 vyššie), keďže plynovod Nord Stream 2 je jediným plynovodom medzi členským štátom a treťou krajinou, ktorý nemôže využiť ani výnimku stanovenú v zmenenom článku 36, ani odchýlku stanovenú v článku 49a.

b)

O neprekročení hraníc toho, čo je nevyhnutné v rozsahu, v akom žalobkyňa nemôže využiť ani výnimku, ani odchýlku

V tejto súvislosti treba uviesť, že toto tvrdenie je založené na predpoklade, ktorý bol odmietnutý v bodoch 229 až 234 vyššie, že plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, ako je plynovod Nord Stream 2, sú porovnateľné s ťažobnými plynovodmi.

239

Žalobkyňa teda nepreukázala, že právna úprava prvého miesta vstupu do Únie umožňuje dosiahnuť ciele sledované napadnutou smernicou.

240

V každom prípade zo smernice 2009/73 naopak vyplýva, že povinnosti, ktoré stanovuje, sa neuplatňujú len na konkrétne miesto vstupu do prepravnej siete, ale všeobecnejšie na prepravné siete, prevádzkovateľov prepravných sietí alebo na prepravné plynovody. Okrem toho tieto povinnosti, ktoré sa uplatňujú na prepravu plynu, predstavujú dodatočný prínos vo vzťahu k právnej úprave samotných dodávok plynu, ktorá je obmedzená na prvé miesto vstupu do Únie.

241

244

Po prvé je totiž situácia žalobkyne vysvetlená skutočnosťou, že sa rozhodla investovať a pokračovala vo svojich investíciách do plynovodu Nord Stream 2 v kontexte predvídateľného uplatňovania povinností stanovených smernicou 2009/73 na všetky plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, vrátane plynovodu Nord Stream 2 (pozri body 54 až 94 vyššie).

245

Po druhé okolnosť, že žalobkyňa nemôže využiť odchýlku stanovenú v článku 49a, nevedie k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu v jej neprospech. Keďže plynovod Nord Stream 2 nebol dokončený pred 23. májom 2019, žalobkyňa sa nenachádzala v situácii porovnateľnej so situáciou plynovodov dokončených pred týmto dátumom (pozri body 122 až 143 vyššie). V každom prípade prípadné rozdielne zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené vzhľadom na cieľ článku 49a, ktorým je zohľadniť neexistenciu osobitných pravidiel Únie pred nadobudnutím účinnosti napadnutej smernice (pozri body 150 až 168 vyššie).

246

Po druhé skutočnosť, že žalobkyňa nemôže prevádzkovať plynovod Nord Stream 2 tak, ako pôvodne zamýšľala, nepreukazuje, že napadnutá smernica jej ukladá neprimerané obmedzenia.

250

Z výňatkov z dohody o preprave plynu, ktoré predložila žalobkyňa, však nevyplýva, že táto dohoda stanovovala rezerváciu kapacity vo výške 100 %. V každom prípade žalobkyňa uznáva, že hoci sa na ňu vzťahujú povinnosti stanovené smernicou 2009/73, má naďalej právo rezervovať 80 % kapacity plynovodu Nord Stream 2 na obdobie maximálne pätnástich rokov.

251

Po tretie, pokiaľ ide o vplyv regulácie taríf na jej situáciu, argumentácia žalobkyne vychádza z nepreukázaného, ale pre tretie strany výhodného predpokladu, že Spolková sieťová agentúra (Bundesnetzagentur) schváli tarify, ktoré sú podstatne nižšie ako tarifa dohodnutá v dohode o preprave plynu.

252

Okrem toho tarifná regulácia stanovená v smernici 2009/73 nebráni žalobkyni prevádzkovať plynovod Nord Stream 2 ekonomicky prijateľným spôsobom a dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií (pozri bod 109 vyššie).

256

Po piate žalobkyňa nepreukázala finančné dôsledky spojené s uplatňovaním povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovod Nord Stream 2.

257

V tejto súvislosti vzhľadom na to, že uplatnenie povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovod Nord Stream 2 nebráni žalobkyni prevádzkovať tento plynovod ekonomicky prijateľným spôsobom a dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií, číselné údaje uvedené žalobkyňou v súvislosti s rozsahom jej investícií ku dňu prijatia napadnutej smernice alebo suma 8 miliárd eur uvedená na pojednávaní, neumožňujú Všeobecnému súdu posúdiť uvedené finančné dôsledky.

258

Tieto finančné dôsledky totiž zjavne nemožno posúdiť vzhľadom na úroveň uskutočnených investícií. Tieto dôsledky zodpovedajú výlučne nákladom, ktoré bude musieť žalobkyňa znášať, aby dosiahla súlad s napadnutou smernicou, a najmä prípadnej strate ziskovosti vyplývajúcej z uplatnenia povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovod Nord Stream 2.

262

Na druhej strane žalobkyňa nepreukázala, že nevýhody, ktoré pre ňu alebo pre Úniu a jej členské štáty vyplývajú z uplatnenia povinností stanovených smernicou 2009/73, sú zjavne neprimerané vo vzťahu k významu sledovaných cieľov a výhod, ktoré Únia z týchto povinností vyvodzuje.

263

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s ohľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje normotvorca (pozri body 34 až 37 vyššie), žalobkyňa nepreukázala, že uplatnenie povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou vo všeobecnosti, a konkrétne na plynovod Nord Stream 2, je zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľov sledovaných napadnutou smernicou.

264

Druhý žalobný dôvod sa teda zamieta.

267

Parlament a Rada, podporovaní Estónskou republikou, Litovskou republikou a Komisiou, tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

268

V tejto súvislosti je akt postihnutý vadami vyplývajúcimi zo zneužitia právomoci iba vtedy, ak z objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, že bol prijatý s iným výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim cieľom, ako sú ciele, na ktorých dosiahnutie bola priznaná predmetná právomoc, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne stanovenému Zmluvami na riešenie okolností daného prípadu (pozri rozsudok zo 16. apríla 2013, Španielsko a Taliansko/Rada, C‑274/11 a C‑295/11 , EU:C:2013:240 , bod 33 a citovanú judikatúru).

269

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že napadnutá smernica je založená na článku 194 ZFEÚ a že žalobkyňa netvrdí, že právny základ tejto smernice je nesprávny.

273

Napadnutá smernica sa zaoberá prekážkami dokončenia vnútorného trhu so zemným plynom, čo je v podstate jedným z cieľov uvedených v článku 194 ods. 1 ZFEÚ. Na tento účel táto smernica dosahuje konkrétnejšie ciele právnej istoty, konzistentnosti právneho rámca a predchádzania narušeniu hospodárskej súťaže a nepriaznivým účinkom na bezpečnosť dodávok prostredníctvom rozšírenia povinností stanovených smernicou 2009/73 na všetky plynovody do tretích krajín a z nich bez ohľadu na to, či sú tieto plynovody pozemné alebo podmorské, budúce alebo existujúce.

274

Okrem toho žalobkyňa nepreukázala, že napadnutá smernica, ktorá jej nebráni prevádzkovať svoj plynovod ekonomicky prijateľným spôsobom a dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií, prekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, keďže nemôže využiť odchýlku stanovenú v článku 49a.

275

Napokon bez toho, aby bolo dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi, cieľom napadnutej smernice je vyvodiť dôsledky z uplatniteľnosti zásad smernice 2009/73 na existujúce a budúce plynovody na existujúce alebo budúce medzinárodné dohody medzi Úniou alebo členským štátom na jednej strane a treťou krajinou na strane druhej.

279

Štvrtý žalobný dôvod sa teda zamieta.

6.

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí

280

Piaty žalobný dôvod uvádzaný žalobkyňou pozostáva z troch častí.

284

V tretej časti žalobkyňa tvrdí, že skutočné ciele návrhu smernice a jeho dôsledky neboli objasnené, najmä prostredníctvom posúdenia vplyvu. Užitočná právna konzultácia sa teda nemohla uskutočniť v rozpore s Protokolom č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ.

285

Okrem toho návrh smernice neobsahoval vecné odôvodnenia v súlade s článkom 5 protokolu č. 2, pokiaľ ide o zásady subsidiarity a proporcionality.

286

Parlament a Rada, podporovaní Estónskou republikou, Litovskou republikou, Poľskou republikou a Komisiou, tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

290

Ďalej Komisia v odôvodnení návrhu smernice zastávala názor, že postup samostatného a následného hodnotenia existujúcich právnych predpisov nie je potrebný.

291

Napokon v dôvodovej správe k návrhu smernice a v pracovnom dokumente pripojenom k tomuto návrhu Komisia vysvetlila, že jej návrh nevyžaduje podrobné posúdenie vplyvu.

292

Na posúdenie toho, či je postup uplatnený v prejednávanej veci zákonný, je potrebné zaoberať sa tromi časťami piateho žalobného dôvodu spoločne a preskúmať po prvé skutočnosti, ktoré Komisia zohľadnila pri vypracovaní návrhu smernice a následne poskytla ostatným účastníkom legislatívneho procesu, a po druhé dodatočné informácie, ktoré mali Parlament a Rada k dispozícii v čase, keď preskúmali tento návrh smernice a následne prijali napadnutú smernicu.

295

Ďalej pokiaľ ide o plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, treba uviesť, že návrhu smernice Komisie predchádzalo prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/684 z 5. apríla 2017 o ustanovení mechanizmu výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody a nezáväzné nástroje v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a o zrušení rozhodnutia č. 994/2012/EÚ ( Ú. v. EÚ L 99, 2017, s. 1 ).

296

V rámci postupu, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia 2017/684, Komisia vykonala viacero krokov, zorganizovala mnohé stretnutia a viedla verejnú konzultáciu v období od júla do októbra 2015. Okrem toho vykonala posúdenie vplyvu, z ktorého vyplýva, že mala podrobné znalosti o otázkach, ktorými sa zaoberá návrh smernice. Komisia totiž podrobne poznala vlastnosti existujúcich plynovodov, na ktoré sa mohla navrhovaná smernica uplatňovať. Komisia bola v rámci svojho preskúmania medzivládnych dohôd, ktoré jej členské štáty oznámili na základe rozhodnutia č. 994/2012, schopná analyzovať účinok podriadenia plynovodov medzi členským štátom a treťou krajinou povinnostiam stanoveným smernicou 2009/73.

297

V tejto súvislosti je pravda, že spomedzi približne 50 medzivládnych dohôd o dodávke, dovoze alebo tranzite energetických výrobkov, ktoré jej boli oznámené na základe rozhodnutia č. 994/2012, Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti 17 dohôd s tretím energetickým balíkom alebo právom hospodárskej súťaže.

301

Práve v tomto kontexte Komisia v dôvodovej správe k návrhu smernice v podstate zdôraznila, že existuje prax spočívajúca v uplatňovaní povinností stanovených smernicou 2009/73, pokiaľ ide o tretie krajiny, najmä prostredníctvom medzivládnych dohôd.

302

Na jednej strane tak Komisia už pred prijatím návrhu smernice viedla konzultácie a vykonala posúdenie vplyvu týkajúce sa otázok úzko súvisiacich s otázkami, ktorými sa zaoberá uvedený návrh. Na druhej strane Komisia bola oprávnená odvolávať sa na existenciu existujúcej praxe, ktorá spočívala v uplatňovaní povinností stanovených smernicou 2009/73 na plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou.

303

V treťom rade, ako vyplýva z preskúmania druhého žalobného dôvodu založeného na porušení zásady proporcionality (pozri body 181 až 263 vyššie) pracovný dokument priložený k návrhu smernice obsahoval prezentáciu problémov vyplývajúcich z doterajšej situácie a posúdenie právneho a hospodárskeho vplyvu tohto návrhu.

307

Posúdenie uvedené v predchádzajúcom bode nie je spochybnené tvrdeniami žalobkyne založenými po prvé na stanoviskách Výboru regiónov a EHSV a po druhé na skutočnosti, že informácie poskytnuté národnými parlamentmi im neumožnili vydať stanovisko s plnou znalosťou veci, a teda vykonať ich preskúmanie.

308

Po prvé treba poznamenať, že je pravda, že Výbor regiónov vo svojom stanovisku k návrhu smernice zmienil význam posúdenia vplyvu, pričom zohľadnil medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva. EHSV zdôraznil, že nevykonanie posúdenia vplyvu je poľutovaniahodné.

309

Tieto dva poradné orgány však neuviedli, že k návrhu smernice nemôžu poskytnúť stanovisko. Tieto orgány podporili návrh smernice, pričom odporučili zmeny, ktoré považovali za potrebné. Zo znenia stanovísk prijatých týmito dvoma orgánmi vyplýva, že tieto orgány boli dostatočne informované o problémoch, ktoré mal návrh smernice vyriešiť, a o jej vplyve, najmä na investície do existujúcej alebo budúcej infraštruktúry. EHSV okrem toho zdôraznil, že niektoré skutkové okolnosti, ktoré podporujú tvrdenia uvedené v prospech navrhovaných zmien, sú obsiahnuté v pracovnom dokumente pripojenom k návrhu smernice alebo v podrobných analýzach vykonaných Komisiou, ako je posúdenie vplyvu smernice 2009/73. EHSV tiež zdôraznil, že je zrejmé, že cieľom návrhu je zaviesť možnosť významného zásahu, ktorý by mohol obmedziť zvyšovanie závislosti od ruského plynu, a podporiť tak rozmanitosť dodávok.

313

Pracovný dokument pripojený k návrhu smernice obsahuje ďalšie vysvetlenia týkajúce sa potreby legislatívnych opatrení na úrovni Únie.

314

Návrh smernice bol teda z hľadiska zásady subsidiarity dostatočne odôvodnený.

315

Obsah odôvodneného stanoviska, ktoré vydal francúzsky Senát, potvrdzuje, že národné parlamenty mohli na základe informácií, ktoré mali k dispozícii, zaujať stanovisko k dodržaniu zásady subsidiarity. V priebehu konania na Všeobecnom súde Rada okrem iného predložila stanoviská troch iných národných parlamentov, v ktorých uvedené parlamenty nevzniesli námietky v súvislosti s uvedenou zásadou.

318

V čase prijatia napadnutej smernice mali Parlament a Rada k dispozícii nielen informácie uvedené v bodoch 293 až 303 vyššie, ale aj informácie získané po predložení návrhu smernice.

319

Komisia totiž uskutočnila verejnú konzultáciu o navrhovanej smernici v období od 6. decembra 2017 do 31. januára 2018. V reakcii na túto konzultáciu táto inštitúcia dostala 37 príspevkov, ktoré pochádzali najmä od orgánov verejnej moci, mimovládnych organizácií, profesijných združení a súkromných podnikov, ako je žalobkyňa. V tejto súvislosti Rada tvrdí, bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, že táto spätná väzba bola zohľadnená pri preskúmaní legislatívneho spisu Radou.

320

Okrem toho Parlament zorganizoval 21. februára 2018 verejné vypočutie o „revízii smernice o plyne“.

324

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady subsidiarity, žalobkyňa neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla takéto porušenie preukázať. Okrem toho vzhľadom na článok 7 protokolu č. 2 odôvodnené stanovisko vydané francúzskym Senátom, ktoré malo ojedinelý charakter, nevyžadovalo od zákonodarcu osobitnú odpoveď.

325

Piaty žalobný dôvod a v dôsledku toho aj žalobné návrhy na zrušenie článku 49a v celom rozsahu sa teda zamietajú.

C. O návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania

326

V tejto súvislosti vzhľadom na dôvody, pre ktoré bol štvrtý žalobný dôvod založený na zneužití právomoci zamietnutý (pozri body 269 až 278 vyššie), skutočnosť, že členské štáty zohľadnili situáciu žalobkyne a že túto skutočnosť možno podložiť väčším počtom dokumentov, než ktoré už má žalobkyňa k dispozícii, nemôže preukázať zneužitie právomoci.

330

Po druhé v rozsahu, v akom návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania smeruje aj k preukázaniu dôvodnosti ostatných žalobných dôvodov uvedených žalobkyňou a najmä porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, treba konštatovať, že žalobkyňa má k dispozícii a predložila Všeobecnému súdu nezanedbateľný počet dokumentov týkajúcich sa diskusií, ktoré sa uskutočnili v Rade v priebehu postupu prijímania napadnutej smernice, a že na základe týchto dokumentov žalobkyňa mohla uplatniť svoje tvrdenia.

331

Okrem toho napriek tomu, že žalobkyňa po podaní žaloby získala prostredníctvom svojho zamestnanca od Rady úplný prístup k 23 dokumentom, o ktoré žiadala, a čiastočný prístup k 25 ďalším dokumentom, žalobkyňa v replike uvedené dokumenty nevyužila na podporu svojich jednotlivých žalobných dôvodov. Žalobkyňa totiž využila len tri z týchto dokumentov, aby tvrdila, že zmenený článok 36 a článok 49a nie sú oddeliteľné od zostávajúcej časti napadnutej smernice (pozri bod 19 vyššie).

332

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa žaloba zamieta v celom rozsahu.

O trovách

336

V súlade s článkom 195 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu mu prináleží, aby v tomto rozsudku rozhodol jednak o všetkých trovách súvisiacich s konaniami, ktoré boli pred ním začaté, teda konaniami vo veciach T‑526/19 a T‑526/19 RENV, a jednak o trovách odvolacieho konania, teda konania vo veci C‑348/20 P.

337

V tomto ohľade keďže Parlament a Rada nemali v odvolacom konaní v podstatnej časti úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s vecami T‑526/19 a C‑348/20 P v súlade s návrhmi žalobkyne.

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Nord Stream 2 AG vo veciach T‑526/19 a C‑348/20 P.

3.

Martín y Pérez de Nanclares

Stancu

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. novembra 2024.

Podpisy

Obsah

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. O návrhoch na zrušenie napadnutej smernice v celom rozsahu

B. O návrhoch na zrušenie článku 49a

1. Úvodné pripomienky

2. O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty

a) O okolnosti, že žalobkyňa nemôže využiť výnimku stanovenú v zmenenom článku 36

1) O kontexte, v ktorom sa žalobkyňa rozhodla investovať

a) O spôsobilosti napadnutej smernice dosiahnuť sledované ciele v rozsahu, v akom žalobkyňa nemôže využiť ani výnimku, ani odchýlku

1) O spôsobilosti napadnutej smernice dosiahnuť ciele právnej istoty a konzistentnosti právneho rámca

2) O spôsobilosti napadnutej smernice zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a negatívnym vplyvom na bezpečnosť dodávok

b) O neprekročení hraníc toho, čo je nevyhnutné v rozsahu, v akom žalobkyňa nemôže využiť ani výnimku, ani odchýlku

1) O údajnej dostatočnosti právnej úpravy prvého miesta vstupu do Únie

2) O obmedzeniach znášaných žalobkyňou

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( ) Skryté dôverné údaje.