T-671/19

62019TJ0671

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 18. septembra 2024 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trh s čipmi UMTS pre základné frekvenčné pásmo – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Predátorské ceny – Právomoc autora aktu – Právo na obhajobu – Vymedzenie relevantného trhu – Dominantné postavenie – Zneužitie – Rekonštrukcia cien – Stanovenie referenčných nákladov – Analýza cien a nákladov – Neexistencia požiadavky preukázania existencie konkrétnych účinkov – Úmysel vylúčenia konkurenta z trhu – Objektívne odôvodnenie – Výpočet výšky pokuty – Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 – Hodnota predaja – Dodatočná suma – Neobmedzená právomoc“

Vo veci T‑671/19,

Qualcomm Inc ., so sídlom v San Diegu, Kalifornia (Spojené štáty), v zastúpení: M. Davilla, M. Pinto de Lemos Fermiano Rato, M. English a A. Kontosakou, advokáti,

vedľajšia účastníčka konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory D. Spielmann, sudcovia V. Valančius, R. Mastroianni (spravodajca), I. Gâlea a T. Tóth,

tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 13. až 15. marca 2023,

2

Qualcomm je americká spoločnosť založená v roku 1985, ktorá pôsobí v oblasti mobilných a bezdrôtových technológií. Svoju činnosť vykonáva najmä prostredníctvom spoločností Qualcomm CDMA Technologies (ďalej len „QCT“) a Qualcomm Technology Licensing. QCT je vývojárom a dodávateľom, okrem iného, čipov pre základné frekvenčné pásmo, druhu polovodičov a systémového softvéru založeného na viacnásobnom prístupe s kódovým delením (CDMA), ortogonálnom viacnásobnom prístupe s frekvenčným delením (OFDMA) a iných technológiách používaných hlavne v hlasovej a dátovej komunikácii. Qualcomm predáva svoje čipy (a udeľuje licencie na svoj systémový softvér) podnikom, ktoré ich používajú ako súčasť výbavy mobilných telefónov, tabletov, notebookov, dátových modulov a inej spotrebnej elektroniky. Qualcomm Technology Licensing riadi program udeľovania licencií v oblasti duševného vlastníctva spoločnosti Qualcomm, pričom udeľuje licencie hlavne dodávateľom mobilných zariadení.

3

Mobilné zariadenia, ako sú mobilné telefóny, tablety a iné pripojené zariadenia, si vyžadujú mobilné pripojenie k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom celulárnych mobilných telekomunikačných sietí.

4

Základným komponentom zabezpečujúcim mobilné pripojenie v zariadení je procesor základného pásma, ktorý zabezpečuje funkčnosť spracovania signálov podľa komunikačných protokolov opísaných v mobilných komunikačných štandardoch. Procesory základného pásma môžu byť zabudované priamo do mobilných zariadení, ako sú smartfóny, alebo do externých modulov, ktoré sú následne zabudované do zariadenia. Takýto procesor je vyrobený z polovodičových materiálov (ako je silikón) a zabalený do čipu nazývaného „čip pre základné frekvenčné pásmo“.

6

Bez ohľadu na prítomnosť aplikačného procesora sa procesor základného pásma zvyčajne kombinuje s dvomi ďalšími komponentmi na doplnenie jeho funkčnosti, a to s integrovaným rádiofrekvenčným obvodom, známym aj ako „RF kombinovaný vysielač a prijímač“, a s integrovaným obvodom pre riadenie napájania. Tieto tri komponenty (procesor základného pásma, RF kombinovaný vysielač a prijímač a integrovaný obvod pre riadenie napájania) sú potrebné na mobilné pripojenie a vo všeobecnosti sa nakupujú od toho istého dodávateľa, a to buď spoločne, alebo samostatne.

7

Čipy pre základné frekvenčné pásmo sa zvyčajne predávajú výrobcom pôvodného zariadenia, ktorí ich zabudovávajú do zariadení využívajúcich mobilné pripojenie, ako sú Apple, HTC Corporation, Huawei Technologies Co. Ltd (ďalej len „Huawei“), LG Corp., Nokia Corporation, Samsung Group (ďalej len „Samsung“) a ZTE Corporation.

8

V rokoch 2009 až 2011 bolo možné mobilné zariadenia so zabudovanými čipmi pre základné frekvenčné pásmo rozdeliť do dvoch veľkých kategórií. Po prvé mobilné telefóny (rôznych typov, od tých, ktoré poskytovali len základné funkcie, ako sú hlasové služby, až po smartfóny) a po druhé MBB zariadenia, teda zariadenia poskytujúce iné pripojenie ako mobilné telefóny, spravidla bez hlasových služieb (napríklad tablety, dátové karty, ako sú USB kľúče s mobilným prístupom, bezdrôtové routre fungujúce na Mifi alebo notebooky).

12

Čipy podporujúce technológiu UMTS (ďalej len „čipy UMTS“) v zásade podporovali aj rozšírený štandard GSM/EDGE, ktorý bol pôvodne optimalizovaný pre hlasové telefónne služby. Dôvodom je, že uvedený rozšírený štandard bol pre mobilné telefóny stále nevyhnutný, keďže GSM stále zohrával pre väčšinu prevádzkovateľov mobilnej siete dôležitú úlohu z hľadiska pokrytia a kapacity. Tento rozšírený štandard mohol byť totiž užitočný pre MBB zariadenia, hoci nemohol zabezpečiť širokopásmové pripojenie. GSM totiž vďaka svojej podpore základného pripojenia umožňoval zabezpečiť kontinuitu služby v prípade nedostatkov v pokrytí siete využívajúcej technológiu UMTS.

13

Koncom roka 2008 sa objavila technológia „Long Term Evolution“ (LTE). Prvé čipy, ktoré ju podporovali, boli kompatibilné výlučne s touto technológiou, čo bránilo ich praktickému použitiu z dôvodu obmedzeného zavádzania sietí využívajúcich túto technológiu. Najväčší dodávatelia čipov pre základné frekvenčné pásmo postupne vyvinuli čipy podporujúce súčasne technológie UMTS aj LTE, pričom prvé z nich boli komerčne dostupné v roku 2011 alebo 2012. Technológie UMTS a LTE boli vyvinuté súbežne s cieľom zlepšiť výkonnosť a interoperabilitu.

Správne konanie

14

V období od júna 2010 do júla 2015 Komisia zaslala niekoľko žiadostí o informácie spoločnostiam Qualcomm, Icera alebo Nvidia a ďalším subjektom pôsobiacim v odvetví čipov pre základné frekvenčné pásmo. Konkrétne zaslala spoločnosti Qualcomm po prvé žiadosť o informácie zo 7. júna 2010 vydanú podľa článku 18 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205), po druhé žiadosť o informácie z 3. novembra 2011 vydanú podľa článku 18 ods. 3 uvedeného nariadenia, po tretie žiadosť o informácie z 10. júla 2013 vydanú podľa článku 18 ods. 3 tohto nariadenia, po štvrté žiadosť o informácie z 13. februára 2014 vydanú podľa článku 18 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, po piate žiadosť o informácie z 13. októbra 2014 vydanú podľa článku 18 ods. 3 tohto nariadenia a napokon po šieste spoločnú žiadosť o informácie zo 14. januára 2015, keďže táto žiadosť bola vydaná aj vo veci AT.40220 – Qualcomm (platby za exkluzivitu). Proti konečnému rozhodnutiu v tejto veci bola podaná žaloba na Všeobecný súd [rozsudok z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu), T‑235/18 , EU:T:2022:358 ].

17

Dňa 16. júla 2015 Komisia začala v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18 ; Mim. vyd. 08/003, s. 81), konanie proti spoločnosti Qualcomm vo veci AT.39711 – Qualcomm (predátorské správanie). Toto konanie sa týkalo údajného zneužitia dominantného postavenia spoločnosťou Qualcomm formou predátorských cien na trhu s čipmi UMTS.

21

Dňa 15. augusta 2016 Qualcomm zaslala svoju odpoveď na ON (ďalej len „odpoveď na ON“), v ktorej vyvracala predbežné zistenia Komisie.

22

Dňa 10. novembra 2016 sa na žiadosť spoločnosti Qualcomm uskutočnilo vypočutie.

23

Po tomto vypočutí Komisia vykonala ďalšie vyšetrovacie úkony a v rokoch 2017 až 2019 zaslala spoločnosti Qualcomm, ako aj ďalším subjektom pôsobiacim v odvetví čipov pre základné frekvenčné pásmo ďalšie žiadosti o informácie.

27

Dňa 19. júla 2018 Komisia vydala doplňujúce oznámenie námietok (ďalej len „DON“) adresované spoločnosti Qualcomm, v ktorom uviedla kratšie trvanie predátorského správania a použila revidovanú metódu na porovnanie cien a nákladov spoločnosti Qualcomm týkajúcich sa dotknutého predaja údajne založeného na predátorskej cenotvorbe.

28

V období od 31. júla do 28. septembra 2018 Qualcomm získala prístup k dokumentom vloženým do spisu Komisie po vydaní ON z 8. decembra 2015.

29

Dňa 22. októbra 2018 Qualcomm zaslala odpoveď na DON (ďalej len „odpoveď na DON“), v ktorej spochybnila predbežné závery Komisie uvedené v ON a doplnené v DON.

33

Dňa 24. marca a 25. apríla 2019 Qualcomm predložila svoje pripomienky k OS.

34

Dňa 18. júla 2019 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie.

Obsah napadnutého rozhodnutia

Dotknuté výrobky

Podľa Komisie všetky tieto výrobky boli samostatnými čipmi pre základné frekvenčné pásmo podporujúcimi dátové pripojenie s rýchlosťou downlinku od 7,2/14,4 Mbps do 28 Mbps v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2011 (ďalej len „relevantné obdobie“). Konkrétne čip MDM8200 bol prvým samostatným čipom pre základné frekvenčné pásmo spoločnosti Qualcomm určeným pre MBB zariadenia a podporujúcim technológiu HSPA +, s rýchlosťou downlinku do 28 Mbps. Prvýkrát bol uvedený na trh v máji 2009 a jeho obchodná životnosť sa skončila 30. marca 2011. Medzitým bol od roku 2010 postupne nahradený čipom MDM8200A, ktorý bol jeho vylepšenou verziou a po vykonaní drobných úprav mohol podporovať aj hlasové funkcie. Rovnako ako čipy MDM8200 a MDM8200A aj čip MDM6200 bol primárne určený pre aplikácie na prenos dát. Bez potreby úprav podporoval tiež technológiu HSPA + s rýchlosťou downlinku do 14,4 Mbps, ako aj hlasové funkcie. V obmedzených množstvách sa dodával od druhého štvrťroka 2010, vo väčších množstvách sa predával od roku 2011 a naďalej sa uvádzal na trh prinajmenšom do konca roka 2017.

37

Dominantné postavenie

39

Komisia konštatovala, že Qualcomm mala na celosvetovej úrovni dominantné postavenie na trhu s čipmi UMTS, a to prinajmenšom v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011, na základe nasledujúcich skutočností.

40

Po prvé Qualcomm mala v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 na relevantnom trhu podiel na trhu vo výške približne 60 %.

41

44

Podľa Komisie Qualcomm tým, že zamedzila rastu spoločnosti Icera v špičkovom segmente trhu s čipmi UMTS, ktorý v tom čase pozostával takmer výlučne z čipov používaných vo vysokorýchlostných MBB zariadeniach, chcela zabrániť tomuto malému a finančne obmedzenému podniku v získaní dobrej povesti a veľkosti potrebnej na to, aby spochybnila jej dominantné postavenie na tomto trhu, najmä vzhľadom na očakávaný potenciál rastu uvedeného segmentu v dôsledku rastúceho globálneho šírenia tzv. „smart“ mobilných zariadení. Komisia zastávala názor, že Qualcomm tým chcela pripraviť výrobcov pôvodného zariadenia v tomto segmente o alternatívny zdroj čipov pre svoje mobilné telefóny, čím sa obmedzil výber pre spotrebiteľov.

45

Komisia označila za kľúčové prvky svojich záverov nasledujúce faktory.

46

– Neexistencia odôvodnenia

48

Komisia konštatovala, že Qualcomm neposkytla platné objektívne odôvodnenie ani účinnú obhajobu svojho správania.

– Jediné a pokračujúce porušenie

49

Komisia dospela k záveru, že predaj spoločnosti Qualcomm spoločnostiam Huawei a ZTE založený na predátorskej cenotvorbe predstavuje ako celok jediné a pokračujúce porušenie trvajúce počas celého relevantného obdobia.

52

Pokuta uložená spoločnosti Qualcomm za porušenie právnych predpisov, vypočítaná na základe zásad stanovených v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C‑210/2, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“), je 242042000 eur.

Konanie a návrhy účastníkov konania

Konanie

53

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 1. októbra 2019 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

57

Dňa 6. júla 2020 žalobkyňa požiadala o predĺženie lehoty na predloženie repliky vzhľadom na dĺžku vyjadrenia k žalobe a počet priložených dokumentov. Toto predĺženie jej bolo umožnené.

58

Dňa 5. októbra 2020 žalobkyňa doručila do kancelárie Všeobecného súdu repliku.

59

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. októbra 2020 žalobkyňa a Komisia po tom, ako im boli viackrát predĺžené lehoty, požiadali na základe článku 144 ods. 2 a 7 rokovacieho poriadku o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k spoločnosti Nvidia s určitými informáciami uvedenými v žalobe a v niektorých jej prílohách. Uvedení účastníci konania predložili spoločnú nedôvernú verziu týchto dokumentov.

63

Uznesením z 25. novembra 2020, Qualcomm/Komisia (T‑671/19, neuverejnené), predseda piatej komory Všeobecného súdu rozhodol, že spoločnosti Nvidia sa povoľuje vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na rozhodnutie v konaní o veci samej.

64

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 15. decembra 2020 a 18. januára 2021 Nvidia vzniesla námietky proti žiadostiam o dôverné zaobchádzanie týkajúcim sa žaloby, vyjadrenia k žalobe a určitých príloh.

65

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. decembra 2020 Komisia požiadala o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k spoločnosti Nvidia s určitými informáciami uvedenými v replike a v jej prílohe C.8.

69

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. februára 2021 žalobkyňa po tom, ako jej bola predĺžená lehota, požiadala o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k spoločnosti Nvidia s ďalšími informáciami uvedenými v duplike a jej prílohe, ako aj v procesných dokumentoch doručených kancelárii súdu v období od 18. decembra 2020 do 10. februára 2021.

70

Uznesením z 22. júla 2021, Qualcomm/Komisia ( T‑671/19 , neuverejnené, EU:T:2021:502 ), predseda piatej komory vyhovel žiadostiam o dôverné zaobchádzanie týkajúcim sa určitých informácií uvedených v žalobe a jej prílohách A.1 a A.29, ako aj vo vyjadrení k žalobe a zamietol podobné žiadosti týkajúce sa ostatných procesných dokumentov. Žalobkyni a Komisii bola preto poskytnutá lehota na predloženie nových nedôverných verzií určitých dokumentov v spise. Dňa 16. a 17. septembra 2021 hlavní účastníci konania po tom, ako im bola predĺžená lehota, predložili spoločnú nedôvernú verziu týchto dokumentov.

71

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. októbra 2021 Nvidia predložila vyjadrenie vedľajšej účastníčky konania.

75

Dňa 8. februára 2022 žalobkyňa požiadala o vypočutie na pojednávaní.

76

Na návrh piatej komory Všeobecný súd rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci piatej rozšírenej komore.

77

V dôsledku zmeny zloženia komôr Všeobecného súdu bola prejednávaná vec podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku pridelená prvej rozšírenej komore, v ktorej po tejto zmene zasadal sudca spravodajca.

81

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. februára 2023 Nvidia po tom, ako jej bola predĺžená lehota, vzniesla námietky proti týmto žiadostiam o dôverné zaobchádzanie týkajúcim sa odpovedí hlavných účastníkov konania na otázky Všeobecného súdu.

82

Správa z pojednávania bola oznámená účastníkom konania a žalobkyňa, ako aj Komisia predložili pripomienky k tomuto dokumentu 27. januára 2023, resp. 16. februára 2023. Všeobecný súd vzal tieto pripomienky na vedomie.

83

Uznesením z 8. marca 2023, Qualcomm/Komisia ( T‑671/19 , neuverejnené, EU:T:2023:125 ), predseda prvej rozšírenej komory vyhovel niektorým žiadostiam o dôverné zaobchádzanie týkajúcim sa informácií uvedených v odpovediach hlavných účastníkov konania na otázky Všeobecného súdu a ostatné žiadosti zamietol. Žalobkyni a Komisii bola preto poskytnutá lehota na predloženie nových nedôverných verzií uvedených odpovedí. Dňa 10. marca 2023 hlavní účastníci konania predložili spoločnú nedôvernú verziu týchto dokumentov.

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

„zrušil pokutu, alebo subsidiárne, zásadne znížil jej výšku“,

–

zamietol žalobu,

–

uložil spoločnosti Qualcomm povinnosť nahradiť trovy konania.

88

Nvidia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

90

Ak účastník konania predloží žiadosť podľa článku 144 ods. 2 rokovacieho poriadku, predsedovi v zásade prináleží rozhodnúť len o písomnostiach a informáciách, ktorých dôvernosť je spochybnená (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 26. januára 2018, FV/Conseil, T‑750/16 , neuverejnené, EU:T:2018:59 , bod 14 a citovanú judikatúru).

91

Bez ohľadu na neexistenciu spochybnenia však Všeobecnému súdu nemožno brániť v tom, aby zamietol žiadosti o dôverné zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa týkajú údajov, ktorých verejná povaha zjavne vyplýva zo spisového materiálu alebo ktorých dôverná povaha sa v dôsledku sprístupnenia iných materiálov obsiahnutých v spise stáva zjavne neaktuálnou (uznesenie z 15. septembra 2016, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14 , neuverejnené, EU:T:2016:545 , bod 46 ). Za určitých okolností teda môže rozhodnúť o aspektoch žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktoré nie sú spochybnené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 11. apríla 2019, Google a Alphabet/Komisia, T‑612/17 , neuverejnené, EU:T:2019:250 , bod 16 ).

92

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry informácie, ktoré boli dôverné, ale majú päť alebo viac rokov, sa z tohto dôvodu majú považovať za historické a musia byť oznámené ostatným účastníkom konania, pokiaľ účastník konania, ktorý žiada o zachovanie ich dôvernosti, výnimočne nepreukáže, že tieto informácie napriek svojmu veku stále tvoria podstatné tajomstvo, najmä priemyselné alebo obchodné, ktorého zverejnenie by mu spôsobilo ujmu alebo by spôsobilo ujmu tretej dotknutej osobe (pozri uznesenie z 11. apríla 2019, Google a Alphabet/Komisia, T‑612/17 , neuverejnené, EU:T:2019:250 , bod 19 a citovanú judikatúru).

–

prvý je založený na procesných pochybeniach,

–

druhý je založený na „zjavne nesprávnych posúdeniach“, a to skutkových aj právnych, a na nesplnení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o vymedzenie relevantného trhu a jej dominantné postavenie počas relevantného obdobia,

–

tretí je založený na „nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z neuplatnenia správnej právnej normy“,

–

siedmy je založený na „neexistencii vhodnej referenčnej hodnoty nákladov“,

–

ôsmy je založený na „zjavnej nesprávnosti vykonanej analýzy cien a nákladov“,

–

deviaty je založený na „zjavne nesprávnom posúdení“ a nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o záver, že ceny, ktoré uplatňovala, vylúčili spoločnosť Icera z trhu a spôsobili ujmu spotrebiteľom,

–

trinásty je založený na „zjavne nesprávnych posúdeniach“, na neopodstatnenosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia,

–

štrnásty je založený na „zjavnej nesprávnosti“ napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o uloženie a výpočet pokuty,

–

pätnásty je založený na „zjavne nesprávnych posúdeniach“, a to skutkových aj právnych, ako aj na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom uznáva právomoc Komisie a vplyv na obchod.

98

Prvá časť pozostáva z troch výhrad. Prvá výhrada je založená na neprimeranej dĺžke vyšetrovania. Druhá výhrada je založená na nedostatočnej úplnosti a presnosti spisu. Tretia výhrada je založená na zaujatosti vyšetrovania.

– Úvodné pripomienky

99

Článok 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) zakotvuje právo na riadnu správu vecí verejných a stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Vo vysvetlivkách k Charte uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie zo 14. decembra 2007 ( Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 ) sa spresňuje, že článok 41 Charty je založený na existencii Únie, ktorá je založená na zásade právneho štátu a ktorej charakteristické znaky boli rozvinuté v judikatúre zakotvujúcej riadnu správu vecí verejných ako všeobecnú právnu zásadu [rozsudok z 13. decembra 2018, Transavia Airlines/Komisia, T‑591/15 , EU:T:2018:946 , bod 37 (neuverejnený)].

100

103

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

104

Podľa ustálenej judikatúry dodržanie primeranej lehoty pri vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej súťaže predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodržiavanie zabezpečujú súdy Únie (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, C‑452/11 P , neuverejnený, EU:C:2012:829 , bod 97 a citovanú judikatúru).

105

Primeranosť každej etapy konania sa musí posúdiť v závislosti od okolností každej veci, najmä od jej kontextu, správania účastníkov konania počas konania, významu veci pre jednotlivé dotknuté podniky a stupňa jej zložitosti (rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94 , EU:T:1999:80 , bod 126 ).

109

V prejednávanej veci treba konštatovať, že od podania sťažnosti do zaslania ON uplynulo viac ako šesť rokov. Ako však bolo uvedené v bode 15 vyššie, až v polovici roka 2012, teda tri roky po uvedenom podaní, sťažovateľka uviedla prvé tvrdenia o predátorských cenách a Komisia mohla začať vyšetrovanie týkajúce sa vytýkaného správania. Z toho vyplýva, že prvá fáza správneho konania trvala od tohto podania viac ako šesť rokov, ale len o niečo viac ako tri roky od prvých tvrdení sťažovateľky o predátorskom správaní.

110

Druhá fáza správneho konania, trvajúca od doručenia ON do prijatia napadnutého rozhodnutia 18. júla 2019, trvala približne tri a pol roka.

111

Od okamihu prvých tvrdení o predátorskom správaní však dĺžka vyšetrovania ako celok, t. j. približne sedem rokov, nie je vzhľadom na osobitné okolnosti veci a najmä na jej zložitosť neprimeraná.

115

Keďže teda dĺžka vyšetrovania nebola neprimeraná, táto výhrada sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

116

V každom prípade aj za predpokladu, že by sa dĺžka vyšetrovania mohla považovať za neprimeranú, žalobkyňa nepreukazuje, ako by to mohlo mať negatívny vplyv na jej možnosti obhajoby.

117

V prvom rade žalobkyňa vôbec nevysvetľuje, ako by samotné zmeny v rámci Komisie, pokiaľ ide o zamestnancov poverených vyšetrovaním na všetkých hierarchických úrovniach, mohli mať vplyv na dôkladnosť, presnosť, stabilitu a rozsah vyšetrovania alebo na jej právo na obhajobu.

121

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy táto výhrada aj za predpokladu, že by bola dôvodná, nemôže v prejednávanej veci viesť ku konštatovaniu porušenia práva žalobkyne na obhajobu, ktoré by viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

– O druhej výhrade založenej na nedostatočnej úplnosti a presnosti spisu

122

Žalobkyňa tvrdí, že Komisii sa tým, že nezískala určité informácie potenciálne svedčiace v jej prospech, nepodarilo vytvoriť úplný a presný spis. Domnieva sa, že ide o pochybenie, ktoré ilustrujú nasledujúce tri príklady. Po prvé Komisia nepoložila spoločnostiam Huawei a ZTE nijaké otázky týkajúce sa zamestnanca spoločnosti Qualcomm napriek veľkému počtu dokumentov, ktorých autorom je tento zamestnanec a o ktoré sa Komisia opiera. Po druhé Huawei a ZTE nedokázali zmysluplne odpovedať na žiadosť o informácie týkajúcu sa platieb NRE, ktoré boli pritom zásadné. Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia jej poskytla prístup k niektorým dokumentom s veľkým množstvom odstránených informácií bez toho, aby overila, či dôvody utajenia uvádzané sťažovateľkou, ktorá ich predložila, sú opodstatnené, hoci tieto dokumenty mohli obsahovať dôkazy potenciálne svedčiace v jej prospech.

123

Z toho vyplýva, že dotknutý podnik musí preukázať jednak to, že nemal prístup k niektorým dôkazom vo svoj prospech, a jednak to, že ich mohol použiť na svoju obhajobu (rozsudky z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P , EU:C:2010:389 , bod 24 , a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , bod 98 ).

127

V prejednávanej veci žalobkyňa nevysvetľuje dôvody, prečo Komisia nesprávne dospela k záveru, že vyšetrovanie vo veci bolo dostatočné, a ako mohli byť informácie potenciálne svedčiace v jej prospech, ktoré Komisia nezískala, vrátane troch uvedených príkladov, použité na jej obhajobu v tom zmysle, že keby mala možnosť využiť ich počas správneho konania, mohla by určitým spôsobom ovplyvniť posúdenia vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí. V každom prípade, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 124 vyššie, Komisia nie je povinná pokračovať vo vyšetrovaní s cieľom získať všetky dôkazy potenciálne svedčiace v prospech, pokiaľ sa domnieva, že vec dostatočne prešetrila.

128

Konkrétne, pokiaľ ide o jej zamestnanca, ktorý je autorom mnohých dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí, žalobkyňa vôbec nevysvetľuje, ako mohli mať odpovede na prípadné otázky, ktoré by Komisia v súvislosti s ním položila tretím osobám, akýkoľvek význam pre vyšetrenie veci, alebo ako by mohli byť akýmkoľvek spôsobom použité na zabezpečenie jej obhajoby alebo mať akýkoľvek vplyv na posúdenia Komisie. Hoci totiž Komisia vychádzala z niektorých z uvedených dokumentov, hlavne na účely preukázania existencie plánu na vylúčenie spoločnosti Icera z trhu, vychádzala aj z iných rozhodujúcich dôkazov, ktoré považovala za dostatočné. Napokon žalobkyňa nevysvetľuje, ako by tretia osoba mohla byť v lepšej pozícii ako ona predložiť dôkazy, ktoré by vyvrátili úlohu tohto zamestnanca alebo výklad predmetných dokumentov zo strany Komisie.

132

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa táto výhrada musí zamietnuť.

– O tretej výhrade založenej na zaujatosti vyšetrovania

133

Žalobkyňa sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom zaujatého vyšetrovania, ktoré viedlo k porušeniu zásady riadnej správy vecí verejných a subsidiárne zásady prezumpcie neviny, zásady in dubio pro reo , ako aj zásad právnej istoty a rovnosti zbraní, čím došlo k zásahu do jej práva na obhajobu.

134

V treťom rade Komisia sa stretla so sťažovateľkou, aby prediskutovali otázky súvisiace s vypočutím vo veci DON, bez prítomnosti vyšetrovateľa, a to napriek tomu, že táto oblasť patrí do jeho právomoci, čo vyvoláva vážne pochybnosti o jej integrite a neutralite.

138

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

139

V tejto súvislosti treba uviesť, že každý má právo na to, aby inštitúcie Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne (pozri rozsudok z 2. februára 2022, Scania a i./Komisia, T‑799/17 , EU:T:2022:48 , bod 145 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci však treba konštatovať, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou neumožňuje preukázať, že Komisia neposkytla všetky záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností o jej nestrannosti pri vyšetrovaní.

140

143

Okrem toho, ako tiež zdôraznil Všeobecný súd v bode 201 rozsudku z 9. apríla 2019, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia ( T‑371/17 , neuverejnený, EU:T:2019:232 ), Komisia bola oprávnená prijať uvedené rozhodnutie práve s cieľom pripraviť svoje konečné rozhodnutie o prípadnej existencii porušenia článku 102 ZFEÚ s náležitou starostlivosťou a prijať ho na základe všetkých údajov, ktoré mohli mať na toto rozhodnutie vplyv. Rovnaké odôvodnenie sa analogicky vzťahuje aj na ostatné žiadosti o informácie predložené Komisiou v rámci správneho konania, pričom v tom netreba vidieť nijaké nenáležité vyhľadávanie informácií. Po prvé totiž prejav zaujatosti Komisie voči žalobkyni počas vyšetrovania nemožno abstraktne vyvodiť z existencie miery voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri spôsobe vedenia uvedeného vyšetrovania, a po druhé žalobkyňa nepredložila nijaké dôkazy, ktoré by umožnili konkrétne preukázať, že tieto ostatné žiadosti o informácie možno vysvetliť len takou zaujatosťou.

144

Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na rozdieloch medzi ON, DON, OS a napadnutým rozhodnutím, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dodržiavanie práva na obhajobu vyžaduje, aby mal dotknutý podnik možnosť v priebehu správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenie o existencii porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:801 , bod 41 a citovanú judikatúru; rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia, C‑152/19 P , EU:C:2021:238 , bod 106 ).

Oznámenie podstatných skutočností, z ktorých Komisia v oznámení o výhradách vychádzala, však môže byť stručné a rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretože toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba čisto predbežný charakter (rozsudok zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84 , EU:C:1987:490 , bod 70 ; pozri tiež rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:801 , bod 42 a citovanú judikatúru; rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, T‑111/08 , EU:T:2012:260 , bod 267 ). Prípustné sú tak aj doplnenia k predmetnému oznámeniu vykonané vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, že naozaj mohli uplatniť svoje právo na obhajobu. Komisia takisto môže s ohľadom na správne konanie opraviť alebo doplniť skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (rozsudok z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, T‑25/06 , EU:T:2011:442 , bod 181 ). V dôsledku toho Komisia môže až do prijatia konečného rozhodnutia, najmä vzhľadom na písomné alebo ústne pripomienky účastníkov konania, buď upustiť od niektorých alebo aj všetkých výhrad, pôvodne uplatnených voči týmto účastníkom, a zmeniť tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnúť o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, že dotknutým podnikom poskytne príležitosť uviesť svoje stanovisko k tejto veci (pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98 a T‑212/98 až T‑214/98 , EU:T:2003:245 , bod 115 a citovanú judikatúru).

150

Aj za predpokladu, že by tieto skutočnosti naozaj predstavovali nové skutočnosti, ktoré neboli uvedené v predchádzajúcich procesných dokumentoch, nič to nemení na tom, že žalobkyňa vôbec nevysvetľuje, v akom zmysle tieto skutočnosti predstavujú nové výhrady alebo dôkazy v jej neprospech, ku ktorým nemala možnosť vyjadriť svoje stanovisko, a nie iba zohľadnenie pripomienok, ktoré Komisia dostala okrem iných aj od nej, v napadnutom rozhodnutí.

151

Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 146 vyššie, napadnuté rozhodnutie nemôže byť kópiou ON, DON alebo OS práve preto, že Komisia je povinná zohľadniť pripomienky, ktoré účastníci predložili v priebehu správneho konania. Žalobkyňa tým, že sa obmedzuje na výpočet rozdielov medzi uvedeným rozhodnutím a predchádzajúcimi procesnými dokumentmi bez toho, aby vysvetlila konkrétny vplyv takýchto zmien v jej neprospech na právne odôvodnenie Komisie a kvalifikáciu skutkov alebo akým spôsobom sa tým zmenil rozsah vytýkaného porušenia, nepreukazuje, že Komisia vykonala zaujaté vyšetrovanie.

152

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na skutočnosti, že Komisia sa stretla so sťažovateľkou, aby prediskutovali otázky súvisiace s vypočutím vo veci DON, bez prítomnosti vyšetrovateľa, a to napriek tomu, že táto oblasť patrí do jeho právomoci, toto tvrdenie neumožňuje spochybniť integritu Komisie ani jej schopnosť zaoberať sa prejednávanou vecou neutrálnym a objektívnym spôsobom. Žalobkyňa navyše nepreukazuje, v čom by takéto stretnutie mohlo mať vplyv na jej právo na obhajobu, najmä keď jej nič nebránilo v tom, aby požiadala vyšetrovateľa o rovnaké stretnutie, ak to považovala za potrebné.

Tretia časť pozostáva z dvoch výhrad. Prvá výhrada je založená na nedostatočnom prístupe k spisu. Druhá výhrada je v podstate založená na nedostatočnom obsahu predloženého spisu.

– Úvodné pripomienky

156

Právo na obhajobu je základné právo tvoriace neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Všeobecný súd a Súdny dvor (rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C‑109/10 P , EU:C:2011:686 , bod 52 ).

157

Dodržiavanie práva na obhajobu predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia (rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, C‑265/17 P , EU:C:2019:23 , bod 28 )

Podľa ustálenej judikatúry porušenie práva na obhajobu, najmä práva byť vypočutý, vedie k zrušeniu rozhodnutia vydaného na konci predmetného správneho konania iba vtedy, ak by bez tejto vady mohlo toto konanie dospieť k inému výsledku. Od žalobcu namietajúceho porušenie svojho práva na obhajobu nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie inštitúcie Únie by malo iný obsah, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená (pozri rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P , EU:C:2020:481 , body 105 a 106 a citovanú judikatúru), keďže uvedený účastník konania by mohol lepšie zaistiť svoju obhajobu, keby k procesnému pochybeniu nedošlo (rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P , EU:C:2003:527 , bod 31 ; z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P , EU:C:2009:598 , bod 94 , a z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14 , EU:T:2018:930 , bod 129 ).

161

Takéto posúdenie sa musí uskutočniť v závislosti od skutkových a právnych okolností, ktoré sú špecifické pre prejednávanú vec (rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P , EU:C:2020:481 , bod 107 ).

– O prvej výhrade založenej na nedostatočnom prístupe k spisu

162

Žalobkyňa tvrdí, že prístup k spisu získala až po vydaní ON a DON, a to až po tom, ako musela podať opakované žiadosti v tomto zmysle. Tvrdí tiež, že musela venovať „neprimerane veľa času a prostriedkov“ nahliadaniu do niektorých dokumentov, čo predstavovalo „zbytočné a škodlivé rozptýlenie“ a malo negatívny vplyv na jej schopnosť obhajoby.

166

Tvrdenia žalobkyne založené na dĺžke správneho konania a jej dôsledkoch na jej možnosti obhajoby sa však musia zamietnuť z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bodoch 116 až 121 vyššie. Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že prístup k spisu získala oneskorene, je nesporné, že v priebehu správneho konania mala prístup k spisu a mohla pri formovaní svojej obhajoby zohľadniť dokumenty, ktoré spis obsahoval. Preto aj za predpokladu, že žalobkyňa nemala okamžitý prístup k svojmu spisu, stále platí, že nepreukázala, že tento prístup bol oneskorený a že jej právo na obhajobu bolo porušené, takže toto tvrdenie treba zamietnuť.

167

Pokiaľ ide v druhom rade o údajný nedostatočný prístup k spisu, treba uviesť, ako to vyplýva z odôvodnení 45 a 46 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa nespochybňuje, že pokiaľ ide o ON, žalobkyňa sama uznala, že všetky otázky prístupu k spisu boli vyriešené ešte pred predložením odpovede na ON, a pokiaľ ide o DON, nevyužila možnosť ponúknutú Komisiou doplniť odpoveď na DON po tom, ako mala prístup k revidovanej nedôvernej verzii niektorých dokumentov v spise, takže nemôže platne tvrdiť, že jej právo na obhajobu bolo dotknuté.

168

Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

V druhom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia jej zaslala niektoré poznámky týkajúce sa stretnutí alebo konferenčných hovorov s tretími osobami príliš neskoro, niekedy aj niekoľko rokov po ich uskutočnení.

172

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia jej zaslala príliš stručné poznámky týkajúce sa niektorých konferenčných hovorov s tretími osobami, a to konkrétne konferenčného hovoru so spoločnosťou Huawei a siedmich konferenčných hovorov so sťažovateľkou, ktoré jej neumožnili pochopiť informácie, ktoré počas nich zazneli.

173

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

174

V tejto súvislosti nie je postačujúce, aby Komisia stručne zhrnula témy prediskutované na vypočúvaní. Musí byť schopná poskytnúť informácie o obsahu diskusií, ktoré sa uskutočnili na vypočutí, a to najmä pokiaľ ide o druh informácií poskytnutých počas vypočúvania k diskutovaným otázkam [rozsudok z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu), T‑235/18 , EU:T:2022:358 , bod 190 , v tomto zmysle pozri tiež rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 91 a 92 ].

178

V prvom rade, pokiaľ ide o kontakty, ku ktorým došlo medzi Komisiou a samotnou žalobkyňou počas správneho konania, žalobkyňa sa sťažuje na to, že v spise chýbajú poznámky týkajúce sa siedmich konferenčných hovorov a piatich stretnutí.

179

Treba pritom uviesť, že žalobkyňa vôbec nevysvetľuje, ako mohlo byť v prípade, že došlo k procesnému pochybeniu, dotknuté jej právo na obhajobu, preukázaním, že by mohla lepšie zaistiť svoju obhajobu, keby Komisia vypracovala poznámky týkajúce sa jej kontaktov s ňou. Keďže tieto stretnutia sa uskutočnili medzi Komisiou a žalobkyňou samotnou, žalobkyňa totiž v plnom rozsahu poznala ich obsah a témy, o ktorých sa na nich s Komisiou diskutovalo. Bola teda schopná použiť na lepšie zaistenie svojej obhajoby akýkoľvek dôkaz vo svoj prospech, ktorý mohol byť potenciálne prediskutovaný počas týchto kontaktov. Okrem toho v takomto prípade by bolo možné očakávať, že žalobkyňa sama preventívne zašle Komisii zhrnutie predmetného kontaktu, aby v spise zanechala písomnú stopu po akomkoľvek potenciálnom dôkaze vo svoj prospech.

183

V tejto súvislosti treba poznamenať, že okolnosti prejednávanej veci treba odlišovať od okolností vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu) ( T‑235/18 , EU:T:2022:358 ), v ktorom Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2018) 240 final z 24. januára 2018 týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP [Vec AT.40220 – Qualcomm (platby za exkluzivitu)] najmä z dôvodu, že Komisia zaslala niektoré poznámky týkajúce sa vypočúvaní vedených s tretími osobami oneskorene.

184

Z bodov 168 a 169 rozsudku z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu) ( T‑235/18 , EU:T:2022:358 ), tak vyplýva, že vo veci, v ktorej bol uvedený rozsudok vydaný, Komisia v priebehu správneho konania neposkytla spoločnosti Qualcomm nijaké informácie ani o existencii, ani o obsahu niektorých vypočúvaní vedených s tretími osobami a takéto poznámky poskytla až po prijatí rozhodnutia C(2018) 240 final, pričom niektoré z nich poskytla dokonca až počas konania pred Všeobecným súdom v odpovedi na vykonanie dokazovania nariadené Všeobecným súdom.

185

Okrem toho je nesporné, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu) ( T‑235/18 , EU:T:2022:358 ), Qualcomm na rozdiel od prejednávanej veci nemala prístup k týmto poznámkam v priebehu správneho konania, a teda nemohla vyjadriť svoje stanovisko k nim alebo použiť prípadné dôkazy v jej prospech, ktoré sa v nich nachádzali, na svoju obhajobu ešte pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa jej kládli za vinu platby za exkluzivitu. Tieto rozhodujúce okolnosti, ktoré viedli Všeobecný súd k zrušeniu rozhodnutia C(2018) 240 final, predstavujú zásadný rozdiel oproti prejednávanej veci.

189

Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť z takéhoto procesného pochybenia, je potrebné určiť, či vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci žalobkyňa dostatočne preukázala, že by svoju obhajobu mohla zaistiť lepšie, keby k uvedenému procesnému pochybeniu nedošlo. V prípade nepreukázania takého pochybenia totiž toto pochybenie nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

190

Ak dotknutý podnik disponuje presvedčivými dôkazmi o autoroch, povahe a obsahu dokumentov, ktoré mu neboli sprístupnené, prináleží mu preukázať, že časti spisu, ku ktorým nemal neprávom prístup, či už v prospech alebo v neprospech, mohli byť užitočné na jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia, C‑110/10 P , EU:C:2011:257 , bod 37 ).

191

Ak dotknutému podniku nebol sprístupnený dôkaz v jeho neprospech, stačí mu preukázať, že správne konanie mohlo mať iný výsledok, keby bol tento dôkaz v rozsahu, v akom sa oň Komisia opierala, vylúčený (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , body 71 a 73 , a z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, T‑113/07 , EU:T:2011:343 , bod 46 ).

195

Napokon treba poznamenať, že v rozsudku z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – platby za exkluzivitu) ( T‑235/18 , EU:T:2022:358 ), v ktorom Všeobecný súd zrušil rozhodnutie C(2018) 240 final najmä z dôvodu neúplnosti poznámok zaslaných Komisiou, ktoré sa týkali niektorých vypočúvaní vedených s tretími osobami, žalobkyňa na podporu tvrdení uvedených v tejto súvislosti v žalobe predložila prílohu, ktorej cieľom bolo spresniť aspekty, o ktorých sa mohlo diskutovať počas uvedených vypočúvaní, a ako tieto dôkazy mohli pomôcť jej obhajobe. V prejednávanej veci však žalobkyňa takéto spresnenia vôbec nepredložila.

196

Z toho vyplýva, že procesné pochybenie súvisiace s prílišnou stručnosťou poznámok týkajúcich sa konferenčných hovorov s tretími osobami, ktoré bolo konštatované v prejednávanej veci, nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

197

Táto výhrada, rovnako ako druhá časť prvého žalobného dôvodu, sa preto musí zamietnuť. V dôsledku toho, keďže aj prvá časť tohto žalobného dôvodu bola zmietnutá (pozri bod 154 vyššie), uvedený žalobný dôvod je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

– Úvodné pripomienky

200

Treba pripomenúť, že v rámci uplatnenia článku 102 ZFEÚ je cieľom určenia relevantného trhu vymedziť okruh, vnútri ktorého sa má posúdiť otázka, či sa dotknutý podnik môže správať do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 127 a citovanú judikatúru].

201

Určenie relevantného trhu teda v zásade predchádza posúdeniu prípadnej existencie dominantného postavenia dotknutého podniku a predpokladá definovanie po prvé výrobkov alebo služieb uvedeného trhu a následne po druhé geografického rozmeru tohto trhu [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 127 a 128 a citovanú judikatúru].

202

205

Práve s prihliadnutím na tieto úvahy je potrebné preskúmať argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa vymedzenia relevantného trhu, ktoré Komisia použila v napadnutom rozhodnutí.

– O prvej výhrade založenej na zjavne nesprávnom posúdení a zjavne nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia vychádzala z výberu neurčitých odpovedí na nejasné otázky

206

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vylúčila prípadnú zastupiteľnosť medzi čipmi UMTS a čipmi podporujúcimi iné technológie na základe neobjektívnej analýzy vybraných odpovedí na nesprávne formulované otázky.

207

Na úvod treba poznamenať, že Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru o neexistencii zastupiteľnosti medzi čipmi UMTS a čipmi podporujúcimi iné technológie na základe veľkého množstva údajov. Vyplýva to z poznámok pod čiarou 245, 246 a 248 až 251 uvedeného rozhodnutia, pokiaľ ide o neexistenciu zastupiteľnosti medzi čipmi UMTS a inými čipmi podporujú štandard GSM, z poznámok pod čiarou 254 až 258 toho istého rozhodnutia, pokiaľ ide o neexistenciu zastupiteľnosti medzi čipmi UMTS a inými čipmi podporujúcimi štandard AMRC, z poznámok pod čiarou 260 a 264 uvedeného rozhodnutia, pokiaľ ide o neexistenciu zastupiteľnosti medzi čipmi UMTS vo verzii „Frequency‑division‑duplexing“ (FDD) a čipmi UMTS vo verzii „Time‑division‑duplex“ (TDD), ktoré nepodporujú režim FDD, ako aj z poznámok pod čiarou 271 až 273 toho istého rozhodnutia, pokiaľ ide o neexistenciu zastupiteľnosti medzi čipmi UMTS a inými čipmi podporujúcimi štandard WiFi/WiMAX. Navyše, ako vyplýva z poznámok pod čiarou 277 a 279 napadnutého rozhodnutia, Komisia dospela k záveru, že čipy UMTS podporujúce rôzne verzie tejto technológie sú zastupiteľné, aj na základe početných dokumentov.

210

Okrem toho treba uviesť, že Komisia vychádzala nielen z odpovedí na dotazníky zaslané v rokoch 2014 a 2015, ale aj z odpovedí na dva dotazníky zaslané v roku 2010, ktoré sa tiež týkali vymedzenia relevantného trhu, čo Komisia výslovne potvrdila v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania vo forme písomnej otázky položenej Všeobecným súdom, ako aj z odvetvových správ, ako to vyplýva z poznámok pod čiarou 244, 261 a 270 napadnutého rozhodnutia.

214

Z toho vyplýva, že aj keby niektorí respondenti dotazníkov zo 4. novembra 2014 a z 30. apríla 2015, na ktorých sa žalobkyňa odvoláva, odpovedali neurčito, ako to tvrdí žalobkyňa, s odkazom na iný časový rámec, než v ktorom došlo k porušeniu, takéto pochybenie by v každom prípade nemohlo spochybniť analýzu, ktorú Komisia vykonala so zreteľom na všetky odpovede týkajúce sa neexistencie zastupiteľnosti čipov UMTS a čipov podporujúcich iné technológie, a to vzhľadom na obrovské množstvo zhodujúcich sa údajov, z ktorých Komisia v tejto súvislosti vychádzala.

215

Okrem toho žalobkyňa sa tvrdením, že formulácia niektorých otázok týkajúcich sa zastupiteľnosti medzi čipmi UMTS a čipmi podporujúcimi iné technológie viedla opýtané podniky k tomu, že odpovedali na otázku, či majú v úmysle zmeniť dodávateľa, pokiaľ ide o čipy určené na zabudovanie do existujúcich zariadení, namiesto do budúcich zariadení, v podstate domnieva, že Komisia mala preskúmať hypotetickú existenciu konkurenčného tlaku vyvíjaného dodávateľmi čipov určených na zabudovanie do budúcich zariadení, teda do zariadení, ktoré ešte neexistovali.

216

Takúto argumentáciu však nemožno prijať.

220

Otázky, ktoré Komisia položila v tejto súvislosti, totiž iba odkazujú na špecifické technológie, najmä na štandardy GSM, UMTS a LTE, z ktorých každá má svoje vlastné charakteristiky, a ich cieľom je práve zistiť, či kupujúci považujú čipy podporujúce tieto technológie za zastupiteľné, a teda za potenciálne súčasť toho istého trhu s výrobkami.

221

Z uvedeného vyplýva, že táto výhrada sa musí zamietnuť.

– O druhej výhrade založenej na zjavne nesprávnom posúdení a zjavne nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala existenciu substitučného reťazca

222

Treba uviesť, že v bode 57 oznámenia o definícii trhu Komisia vysvetľuje, že v niektorých prípadoch môže existencia substitučných reťazcov viesť k tomu, že sa do trhu zahrnú určité výrobky, ktoré nie sú priamo zastupiteľné, keď výrobok B je dopytovým substitútom výrobkov A a C. V takomto prípade, aj keď výrobky A a C nie sú priamo zastupiteľné, pokiaľ ide o dopyt, môžu byť zaradené do toho istého relevantného trhu výrobkov, lebo ich ceny sú ovplyvnené substitučným vzťahom k výrobku B.

226

Treba pritom konštatovať, že v rámci tejto výhrady žalobkyňa v podstate vytýka Komisii, že dospela k záveru, že jednak čipy podporujúce skoršiu technológiu a čipy UMTS nie sú zastupiteľné a jednak čipy UMTS a čipy podporujúce neskoršiu technológiu nie sú zastupiteľné. Inak povedané, vytýka jej, že vykonala dve preskúmania „klasickej“ zastupiteľnosti medzi dvoma výrobkami a nie preskúmanie prípadnej reťazovej zastupiteľnosti medzi dvomi výrobkami, ktoré nie sú priamo zastupiteľné, ale ktoré by sa stali nepriamo zastupiteľné na základe spoločnej zastupiteľnosti s tretím výrobkom.

227

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala zastupiteľnosť medzi čipmi UMTS a čipmi podporujúcimi iné technológie, skoršie alebo neskoršie ako technológia UMTS, na základe mnohých zhodujúcich sa údajov, ako to vyplýva z bodov 209 a 210 vyššie.

228

231

Na úvod treba pripomenúť, že test SSNIP spočíva v preskúmaní, či by malé zvýšenie ceny výrobku v rozsahu 5 až 10 % viedlo k tomu, že by sa značný počet zákazníkov rozhodol pre iný výrobok, ktorý by sa v takom prípade považoval za výrobok zastupiteľný za prvý výrobok.

232

Treba tiež poznamenať, že hoci je test SSNIP uznávanou metódou na vymedzenie relevantného trhu, nejde o jedinú metódu, ktorú má Komisia k dispozícii. Na účely vymedzenia relevantného trhu totiž Komisia môže zohľadniť aj iné nástroje, ako sú prieskumy trhu alebo hodnotenie názorov spotrebiteľov a konkurentov [rozsudky z 11. januára 2017, Topps Europe/Komisia, T‑699/14 , neuverejnený, EU:T:2017:2 , bod 82 , a z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17 , EU:T:2020:471 , bod 331 (neuverejnený)], čo žalobkyňa nespochybňuje.

233

Navyše tak z judikatúry, ako aj z bodu 25 oznámenia o definícii trhu vyplýva, že medzi rôznymi dôkazmi, ktoré má Komisia k dispozícii, neexistuje rigidná hierarchia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. januára 2017, Topps Europe/Komisia, T‑699/14 , neuverejnený, EU:T:2017:2 , bod 82 , a z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17 , EU:T:2020:471 , bod 331 (neuverejnený)], čo žalobkyňa tiež nespochybňuje.

237

Okrem toho z analýzy prvej výhrady, ktorú žalobkyňa uviedla na podporu prvej časti prvého žalobného dôvodu, vyplýva, že Komisia pri vymedzení relevantného trhu v napadnutom rozhodnutí vychádzala z vhodných, presvedčivých a spoľahlivých dôkazov, a nie, ako tvrdí žalobkyňa, z výberu odpovedí na zmätočné otázky uvedené v žiadostiach o informácie. Žalobkyňa teda nepreukázala, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď v prejednávanej veci nevykonala test SSNIP.

238

Navyše žalobkyňa sa ani len nepokúsila preukázať, že použitie testu SSNIP by viedlo k zmene záverov, ku ktorým Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17 , EU:T:2020:471 , bod 331 (neuverejnený)].

239

Táto výhrada sa teda musí zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o dôvodnosti jedného z dôvodov, ktorými Komisia odôvodnila nepoužitie testu SSNIP v prejednávanej veci, ktorý žalobkyňa spochybňuje, a to skutočnosť, že takýto test v každom prípade nebol vhodný z dôvodu, že cena čipov UMTS už bola stanovená na úrovni vyššej ako tej, ktorá by bola výsledkom hospodárskej súťaže.

V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia pri vyvodení záveru o neexistencii konkurenčného tlaku priamo vyvíjaného dodávkami pre vlastnú spotrebu niektorých výrobcov pôvodného zariadenia vertikálne integrovaných na trhu s čipmi UMTS nesprávne vychádzala z nekonzistentných a irelevantných vyhlásení týchto výrobcov, ale nepýtala sa zákazníkov na ich ochotu a schopnosť prejsť na dodávky z vlastných zdrojov, resp. zvýšiť tieto dodávky, ak už sú vertikálne integrovaní, v prípade zvýšenia ceny čipov na tomto trhu.

243

V druhom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia nesprávne vylúčila výrobu spoločnosti [ dôverné ] ( 1 ) pre vlastnú spotrebu z dôvodu jej minimálneho rozsahu počas relevantného obdobia. V tejto súvislosti odkazuje na svoje odpovede na ON a DON, v ktorých údajne preukázala, že [ dôverné ] vyvíja silný konkurenčný tlak.

244

V treťom rade žalobkyňa kritizuje, že Komisia odmietla niektoré dôkazy týkajúce sa dynamiky trhu a trendov v odvetví, hoci v tak dynamickom odvetví, akým je odvetvie, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, bolo nutné zohľadniť tento vývoj a trendy. V prejednávanej veci to platilo o to viac, že pokiaľ ide o iné aspekty uvedeného rozhodnutia, Komisia zohľadnila budúce prognózy, a to najmä na podporu existencie silného potenciálu rastu špičkového segmentu trhu s čipmi UMTS.

245

Okrem toho podľa bodu 13 oznámenia o definícii trhu sú podniky vystavené trom hlavným konkurenčným prekážkam, ktorých zdrojmi sú zastupiteľnosť na strane dopytu, zastupiteľnosť na strane ponuky a potenciálna konkurencia, pričom v rámci definície trhu predstavuje zastupiteľnosť na strane dopytu najbezprostrednejšiu a najúčinnejšiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávateľov daného výrobku. Podnik totiž môže mať rozhodujúci vplyv na existujúce podmienky predaja len vtedy, ak zákazníci môžu bez ťažkostí prejsť na náhradné výrobky, čo vedie k identifikácii účinných alternatívnych zdrojov dodávok, ktoré môžu zákazníci dotknutých podnikov využiť.

249

Okrem toho, ako je uvedené v bode 20 oznámenia o definícii trhu, zastupiteľnosť na strane ponuky je možné taktiež brať do úvahy pri definovaní relevantného trhu v situáciách, kde táto zastupiteľnosť má rovnaké účinky ako zastupiteľnosť na strane dopytu, a to v zmysle bezprostrednosti a účinnosti. Na účely toho je dôležité, aby dodávatelia mohli preorientovať svoju výrobu na dotknuté výrobky a uviesť ich na trh v krátkom časovom horizonte bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zmenami cien (rozsudky zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04 , EU:T:2007:289 , bod 484 , a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T‑301/04 , EU:T:2009:317 , bod 50 ).

250

Okrem toho z bodu 24 oznámenia o definícii trhu vyplýva, že potenciálna konkurencia sa pri definícii trhov neberie do úvahy, keďže podmienky, za ktorých môže skutočne predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže, závisia od analýzy špecifických faktorov a okolností vzťahujúcich sa na podmienky vstupu na trh.

254

Odpovede spoločností [ dôverné ] v tejto súvislosti sú veľmi jasné, keďže z odôvodnenia 218 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že [ dôverné ], a z odôvodnenia 219 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že [ dôverné ]. Okrem toho z odôvodnenia 220 tohto rozhodnutia vyplýva, že [ dôverné ]. Na rozdiel od toho, čo vo všeobecnosti a bez akéhokoľvek vysvetlenia tvrdí žalobkyňa, takéto vyhlásenia sa vôbec nezdajú byť nekonzistentné alebo neopodstatnené.

255

257

Pokiaľ ide o vertikálne integrovaných zákazníkov, z odôvodnenia 220 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že [ dôverné ]. V dôsledku toho nebolo možné, aby [ dôverné ] počas relevantného obdobia v krátkodobom horizonte zvýšila svoje dodávky z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o [ dôverné ], z odôvodnenia 230 napadnutého rozhodnutia, ktoré je založené na jej odpovediach na otázky Komisie v tejto súvislosti, vyplýva [ dôverné ]. Z toho teda možno dôvodne vyvodiť, že aj v prípade zvýšenia ceny čipov UMTS na voľnom trhu by tento výrobca v nijakom prípade v krátkodobom horizonte nezvýšil svoju vlastnú výrobu, čo by malo za následok vytvorenie priameho konkurenčného tlaku na výrobcov čipov UMTS pôsobiacich na tomto trhu.

258

Túto výhradu je teda potrebné zamietnuť.

259

Pokiaľ ide o druhú výhradu. ktorá je založená na tom, že Komisia nesprávne vylúčila výrobu spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu, treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje minimálny rozsah výroby spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu, ktorá, ako vyplýva z poznámky pod čiarou 285 napadnutého rozhodnutia, predstavovala len 0,1 % celkového predaja čipov UMTS na voľnom trhu v rokoch 2010 a 2011.

263

Pokiaľ ide o tretiu výhradu, ktorá je založená na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila dynamiku trhu a trendy v odvetví, treba pripomenúť, že z bodu 24 oznámenia o definícii trhu vyplýva, že potenciálna konkurencia sa pri vymedzení trhov nezohľadňuje. Komisia teda nebola povinná zohľadniť takýto vývoj, ktorý nastal po relevantnom období.

264

Na rozdiel od tvrdení žalobkyne takýto prístup nie je nezlučiteľný so skutočnosťou, že Komisia v odôvodnení 363 napadnutého rozhodnutia zohľadnila silný potenciál rastu špičkového segmentu trhu s čipmi UMTS, keďže toto odôvodnenie je súčasťou bodu 12 uvedeného rozhodnutia, ktorý sa týka zneužitia, v rámci ktorého Komisia môže zohľadniť prognózy najmä s cieľom posúdiť potenciálne účinky vytýkaného správania, a nie bodu 10 tohto rozhodnutia, ktorý sa týka vymedzenia trhu, v rámci ktorého Komisia musí určiť, ktoré výrobky považujú zákazníci počas relevantného obdobia za zastupiteľné, aby ich zahrnula do rovnakého trhu s výrobkami. Keďže ide o dve odlišné analýzy, ktoré sledujú odlišné ciele, je normálne, že Komisia zohľadňuje pri ich vykonávaní rôzne skutočnosti bez toho, aby to viedlo k akejkoľvek nekonzistentnosti alebo nezlučiteľnosti.

265

Napokon treba konštatovať, že žalobkyňa sa obmedzuje na všeobecné spochybnenie nezohľadnenia toho, čo označuje ako „dôkazy týkajúce sa dynamiky trhu a trendov v odvetví“, a nijako nevysvetľuje, o aké dôkazy ide, ako by takéto dôkazy mohli ovplyvniť analýzu Komisie a konkrétnejšie ako mali tieto dôkazy viesť Komisiu k záveru o existencii priameho konkurenčného tlaku vyvíjaného výrobou pre vlastnú spotrebu vertikálne integrovaných podnikov na výrobcov pôsobiacich na trhu s čipmi UMTS.

O tretej časti, ktorá sa týka konkurenčných tlakov nepriamo vyvíjaných dodávkami pre vlastnú spotrebu na voľnom trhu

269

Žalobkyňa uvádza na podporu tejto časti štyri výhrady.

270

V prvom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia nesprávne obmedzila svoju analýzu existencie nepriameho konkurenčného tlaku na odberateľskom trhu mobilných telefónov so zabudovaným čipom UMTS pod zámienkou, že zabezpečenie dodávok z vlastných zdrojov, pokiaľ ide o čipy UMTS určené pre iné zariadenia vrátane MBB zariadení, bolo počas relevantného obdobia zanedbateľné. Takýto prístup je podľa žalobkyne navyše v rozpore s „teóriou ujmy“ rozvinutou Komisiou, ktorá je zameraná na „špičkové čipy“ používané v MBB zariadeniach.

271

Po druhé Komisia nemôže bez toho, aby si protirečila, tvrdiť, že aj keby bola výroba spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu zahrnutá do relevantného trhu, vzhľadom na jej minimálny rozsah by nemala nijaký vplyv na trhový podiel žalobkyne, a teda uznať, že výroba pre vlastnú spotrebu vyvíjala určitý konkurenčný tlak na voľnom trhu (poznámka pod čiarou 311 napadnutého rozhodnutia), a tiež dospieť k záveru, že počas relevantného obdobia uvedená výroba pre vlastnú spotrebu nevyvíjala konkurenčný tlak na voľnom trhu.

275

Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia v poznámke pod čiarou 311 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedla, že výroba spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu by mohla byť zahrnutá do relevantného trhu, ale výroba spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu nie, lebo táto spoločnosť sa počas relevantného obdobia zásobovala čipmi UMTS pre svoje MBB zariadenia výlučne na voľnom trhu.

276

Podľa žalobkyne Komisia nemohla vylúčiť výrobu spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu z dôvodu, že táto spoločnosť si nezabezpečovala dodávky čipov pre svoje MBB zariadenia z vlastných zdrojov, keď vymedzenie relevantného trhu použité Komisiou v napadnutom rozhodnutí sa neobmedzovalo len na čipy UMTS určené pre MBB zariadenia, ale zahŕňalo aj čipy UMTS určené pre iné zariadenia. Okrem toho z odôvodnenia 220 písm. b) uvedeného rozhodnutia vyplýva, že hoci [ dôverné ] v roku 2009 oznámila ukončenie výroby pre vlastnú spotrebu, v skutočnosti si zabezpečovala dodávky z vlastných zdrojov až do tretieho štvrťroka 2013.

277

Okrem toho Komisia tiež vysvetlila, že sa obmedzila na preskúmanie nepriameho konkurenčného tlaku vyvíjaného spoločnosťou [ dôverné ], keďže počas relevantného obdobia bola výroba spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu minimálna, a teda nemohla vyvíjať nepriamy konkurenčný tlak na voľnom trhu.

281

Komisia ďalej vysvetlila, že vzhľadom na to, že faktor riedenia dotknutých výrobkov bol nízky, keďže cena čipu UMTS predstavovala počas relevantného obdobia len približne 6 % maloobchodnej ceny mobilného telefónu s týmto zabudovaným čipom, zvýšenie ceny tohto čipu o 5 až 10 % by malo len zanedbateľný vplyv na cenu hotového výrobku, čo by malo za následok, že takéto zvýšenie ceny čipov UMTS na vstupe na voľnom trhu by zostalo rentabilné pre výrobcu čipov, ktorého objem predaja by nebol negatívne ovplyvnený takýmto zvýšením (odôvodnenie 235 napadnutého rozhodnutia).

282

Komisia tiež preukázala, že vzhľadom na skutočnosť, že mobilné telefóny sú v závislosti od značky veľmi odlišnými výrobkami s veľmi špecifickými vlastnosťami, zvýšenie ceny mobilných telefónov v nadväznosti na zvýšenie ceny čipov UMTS, ktoré sú v nich zabudované, na voľnom trhu by nemalo za následok, že zákazníci by prešli na inú značku mobilného telefónu a konkrétne že by si namiesto nich kúpili mobilný telefón s čipom vlastnej výroby, ktorý nebol predmetom takéhoto zvýšenia ceny. To potvrdzuje, že zvýšenie cien čipov UMTS na voľnom trhu na vstupe by zostalo rentabilné pre výrobcu čipov, ktorého objem predaja by nebol negatívne ovplyvnený takýmto zvýšením (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia).

286

Pokiaľ ide o druhú výhradu, ktorá je založená na neopodstatnenosti a irelevantnosti tvrdenia Komisie uvedeného v odôvodnení 237 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého by hypotetické zvýšenie ceny čipov UMTS neviedlo k prudkému poklesu dopytu po týchto čipoch na voľnom trhu, vzhľadom na neexistenciu testu SSNIP, stačí pripomenúť, že Komisia nie je povinná takýto test vykonať (pozri bod 235 vyššie). Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobkyňa neuvádza na spochybnenie tohto tvrdenia Komisie nijaké iné dôkazy okrem neexistencie testu SSNIP v prejednávanej veci.

287

Pokiaľ ide o tretiu výhradu, ktorá je založená na tom, že odmietnutie nepriameho tlaku na voľnom trhu vyplývajúceho z hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu je nezlučiteľné s „teóriou ujmy“ rozvinutou Komisiou, treba uviesť, že nepriame predátorské správanie, ktoré Komisia vytýka žalobkyni, nemôže samo osebe vyvrátiť analýzu existencie nepriameho konkurenčného tlaku, a to z dvoch dôvodov.

288

Po prvé v rozpore s tvrdeniami žalobkyne Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila pochybenia a protirečila si, dospieť k záveru, že hypotetické zvýšenie ceny o 5 až 10 % na dodávateľskom trhu, teda na trhu s čipmi UMTS, by malo len zanedbateľný vplyv na ceny zariadení s týmito čipmi na odberateľskom trhu, teda na trhu so zariadeniami, do ktorých sú tieto čipy zabudované, a tiež jej vytýkať nepriame predátorské správanie. To, že všeobecné zvýšenie ceny čipov UMTS na dodávateľskom trhu by nemalo na výstupe prakticky nijaký vplyv na cenu zariadení s týmito čipmi, neznamená, že selektívne zníženie ceny čipov UMTS ponúknuté žalobkyňou výlučne spoločnosti Huawei by nezvýhodnilo túto spoločnosť a neumožnilo jej účinnejšie konkurovať svojmu konkurentovi ZTE na odberateľskom trhu.

292

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o [ dôverné ], Komisia len uviedla, že jej výroba pre vlastnú spotrebu, pokiaľ ide o čipy určené tak pre mobilné telefóny, ako aj pre iné zariadenia, bola počas relevantného obdobia taká minimálna, že aj keby bola zahrnutá do relevantného trhu (či už v rámci analýzy nepriameho tlaku zameranej na mobilné telefóny alebo v rámci analýzy nepriameho tlaku zameranej na MBB zariadenia), nemalo by to za následok zníženie trhového podielu žalobkyne pod predpokladanú prahovú hodnotu dominancie na úrovni 50 %.

293

Naopak, pokiaľ ide o [ dôverné ], Komisia v poznámke pod čiarou 311 napadnutého rozhodnutia uviedla, že v hypotetickom scenári analýzy nepriameho tlaku zameranej na MBB zariadenia by sa nezohľadnila výroba spoločnosti [ dôverné ] pre vlastnú spotrebu, keďže táto spoločnosť nakupovala všetky čipy UMTS určené pre jej MBB zariadenia na voľnom trhu a v roku 2009 oznámila, že ukončí vlastnú výrobu, čo vyplýva z odôvodnenia 220 písm. b) uvedeného rozhodnutia. Naproti tomu v analýze existencie prípadného nepriameho tlaku na výstupe zameranej na mobilné telefóny, ktorú Komisia skutočne vykonala, zohľadnila výrobu čipov UMTS pre vlastnú spotrebu spoločnosti [ dôverné ], určených pre jej mobilné telefóny, keďže pokiaľ ide o tieto telefóny, táto spoločnosť si skutočne zabezpečovala dodávky sama.

294

Okrem toho skutočnosť, že z odôvodnenia 220 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že [ dôverné ] dodala posledné čipy UMTS v roku 2013, nevyvracia ani konštatovanie, že [ dôverné ] si zabezpečovala dodávky čipov UMTS pre svoje MBB zariadenia výlučne na voľnom trhu a svoju vlastnú výrobu obmedzila na čipy určené pre svoje mobilné telefóny, ani konštatovanie, že [ dôverné ] sa v roku 2009 rozhodla ukončiť svoju výrobu pre vlastnú spotrebu a v júli 2010 prestala vyvíjať nové čipy UMTS, keďže medzi týmto rozhodnutím a ukončením vývoja nových čipov UMTS na jednej strane a dodávkami posledných vyrobených čipov UMTS na druhej strane môže pokojne uplynúť niekoľko rokov.

Žalobkyňa uvádza na podporu tejto časti tieto štyri výhrady.

298

V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že keby bol trh s výrobkami vymedzený správne a zahŕňal by aj predaj vertikálne integrovaných výrobcov pre vlastnú spotrebu, jej podiely na trhu by boli nižšie ako 40 %, teda pod prahovou hodnotou dominancie.

299

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne nadhodnotila veľkosť jej podielov na trhu. Podľa jej názoru sa odvetvie čipov pre základné frekvenčné pásmo vyznačuje krátkymi inovačnými cyklami, čo má za následok, že trhové podiely sú pominuteľné a neodrážajú správne pomer síl na trhu. Okrem toho tvrdí, že keby Komisia správne zohľadnila tlaky, ktoré boli na ňu vyvíjané, dospela by k záveru, že nemá významnú a trvalú trhovú silu.

300

Podľa judikatúry sa dominantné postavenie podľa článku 102 ZFEÚ týka takého silného hospodárskeho postavenia podniku, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov (rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76 , EU:C:1979:36 , bod 38 ).

304

Existencia dominantného postavenia môže vo všeobecnosti vyplývať z viacerých faktorov, ktoré by jednotlivo neboli nevyhnutne rozhodujúce (rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76 , EU:C:1978:22 , bod 66 , a z 15. decembra 1994, DLG, C‑250/92 , EU:C:1994:413 , bod 47 ). Spomedzi týchto okolností má podstatný význam existencia veľkých podielov na trhu (rozsudky z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T‑30/89 , EU:T:1991:70 , bod 90 , a z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, T‑66/01 , EU:T:2010:255 , body 255 a 256 ).

305

Podľa judikatúry sú totiž mimoriadne veľké podiely na trhu samy osebe, okrem výnimočných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia (rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76 , EU:C:1979:36 , bod 41 ). Konkrétne podiel na trhu vo výške 50 % sám osebe, okrem výnimočných okolností, predstavuje dominantné postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86 , EU:C:1991:286 , bod 60 ).

306

Pokiaľ ide o druhú výhradu, ktorá je založená na tom, že vzhľadom na špecifické charakteristiky odvetvia veľkosť trhových podielov žalobkyne, ktoré ona sama považuje za pominuteľné, nebola odrazom skutočnosti, že má významnú a trvalú trhovú silu, treba uviesť, že aj za predpokladu, že by sa relevantný trh vyznačoval krátkymi inovačnými cyklami, nepredstavuje to výnimočné okolnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 305 vyššie, ktoré by umožňovali nedomnievať sa, že podiely na trhu takejto veľkosti sú samy osebe dôkazom existencie dominantného postavenia, najmä ak sú trhové podiely najbližšieho konkurenta oveľa nižšie, tak ako je to v prejednávanej veci. V každom prípade z údajov uvedených v tabuľkách 3 a 5 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa v podstate nespochybňuje, vyplýva, že žalobkyňa mala podiely na trhu z hľadiska príjmov vo výške 61,2 % v roku 2009, vo výške 59,7 % v roku 2010 a vo výške 62,5 % v roku 2011 a z hľadiska objemu vo výške 58,9 % v roku 2009, vo výške 57,8 % v roku 2010 a vo výške 65,3 % v roku 2011. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne teda takéto relatívne stabilné podiely na trhu nemožno kvalifikovať ako pominuteľné.

309

311

Z uvedeného vyplýva, že štvrtá časť druhého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

O piatej časti, ktorá sa týka vymedzenia špičkového segmentu trhu s čipmi UMTS, na ktorom Komisia založila svoju analýzu

312

Na podporu piatej časti žalobkyňa v podstate vytýka Komisii, že svoju analýzu založila na špičkovom segmente trhu s čipmi UMTS, hoci ide o účelovo vykonštruovaný pojem, ktorý nikdy neexistoval a ktorý nie je v súlade s technickou a obchodnou realitou počas relevantného obdobia.

313

Z toho vyplýva, že piata časť druhého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť. V dôsledku toho, keďže aj ostatné časti tohto žalobného dôvodu boli zamietnuté (pozri body 240, 268, 296 a 311 vyššie), uvedený žalobný dôvod je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

O piatom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „zjavne nesprávnych posúdeniach“ a na nesplnení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o rekonštrukciu „skutočne zaplatených“ cien

317

Piaty žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je založená na nepotrebnosti „prepracovania cien“ vykonaného v napadnutom rozhodnutí. Druhá časť je založená na pochybeniach, ku ktorým došlo v uvedenom rozhodnutí v súvislosti s týmto „prepracovaním“.

O prvej časti založenej na nepotrebnosti „prepracovania cien“ vykonaného v napadnutom rozhodnutí

318

Žalobkyňa dodáva, že Komisia nesprávne zamietla tvrdenie, podľa ktorého by agregácia v priebehu času mohla napraviť problémy vyplývajúce zo systému oneskoreného zaúčtovania vzhľadom na to, že toto riziko sa týka len minimálnych číselných údajov, keďže riziko, že obdobia predátorskej cenotvorby by mohli byť ťažko identifikovateľné z dôvodu ich spriemerovania počas dlhšieho referenčného obdobia, by existovalo len vtedy, keby sa analýza cien a nákladov uskutočnila nielen za obdobie predátorského správania, ale aj za celé obdobie návratnosti alebo za jeho časť. Podľa jej názoru vzhľadom na to, že k predátorskému správaniu, na ktoré Komisia poukazuje v napadnutom rozhodnutí, dochádzalo počas dvoch rokov, bolo možné vykonať analýzu cien a nákladov na základe referenčných období šiestich mesiacov.

322

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že opätovné prepracovanie priemerných predajných cien v napadnutom rozhodnutí nie je potrebné, keďže pokiaľ ide o priemerné predajné ceny vykázané v jej účtovných údajoch, rozdiel oproti výsledkom výpočtov Komisie je v každom prípade minimálny. Okrem toho uvádza, že analýza cien a nákladov vykonaná Komisiou v ON, ktorá vychádzala z jej údajov, odhalila len veľmi krátkodobé a príležitostné ceny pod úrovňou nákladov, čo je nezlučiteľné s „teóriou ujmy“ rozvinutou Komisiou, ktorá je založená na uzavretí trhu v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Podľa žalobkyne to naznačuje, že Komisia prepracovala priemerné predajné ceny len preto, aby sa vyhla zisteniu prerušovaného predátorského správania, a teda neexistencie porušenia.

326

Konkrétne podľa Komisie jednak príjmy pôvodne vykázané v priebehu daného štvrťroka potenciálne podhodnotili konečnú skutočnú cenu jednotiek predaných v tomto štvrťroku a jednak oneskorené zaúčtovanie rezerv akumulovaných spoločnosťou Qualcomm, ktoré ešte neboli zaplatené, navýšilo príjmy za štvrťrok, v ktorom boli vykázané. Toto oneskorené zaúčtovanie bolo spôsobené tým, že žalobkyňa uplatňovala USA GAAP, v súlade s ktorými musela Qualcomm v čase fyzického odoslania čipu zaúčtovať len príjmy, ktoré boli isté a merateľné. Rezervy sa opätovne zapisujú do účtovníctva spoločnosti Qualcomm až v okamihu preverenia presného množstva čipov, na ktoré sa uplatňuje finančný stimul.

327

Z tohto dôvodu Komisia považovala za nevhodné vychádzať z účtovných údajov spoločnosti Qualcomm bez vykonania úprav s cieľom zohľadniť rozdiel medzi štvrťrokom, v ktorom boli čipy predané, a štvrťrokom, v ktorom boli zaúčtované príjmy.

328

V dôsledku toho Komisia posúdila „skutočne zaplatené“ ceny, pričom zohľadnila rezervy, ktoré sa opätovne zapíšu do účtovníctva spoločnosti Qualcomm, aby vypočítala hrubé príjmy získané v štvrťroku, v ktorom sa predaj uskutočnil.

332

Okrem toho treba uviesť, podobne ako to urobila Komisia, že Komisia už v minulosti vykonala určité úpravy na základe výkazov cien a nákladov dominantného podniku, ako aj na základe všetkých ostatných relevantných informácií, ktoré tento podnik poskytol, a to s cieľom zohľadniť hospodársku realitu. Tento prístup pritom potvrdila judikatúra Súdu prvého stupňa, resp. Všeobecného súdu, napríklad v rozsudkoch z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia ( T‑340/03 , EU:T:2007:22 , body 131 až 137 ), z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia ( T‑271/03 , EU:T:2008:101 , body 208 až 211 ), a z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia ( T‑851/14 , EU:T:2018:929 , body 220 až 235 ).

333

Za týchto podmienok treba prvú výhradu zamietnuť.

334

Pokiaľ ide o druhú výhradu, ktorá je založená na skutočnosti, že štvrťročné referenčné obdobie nebolo najvhodnejšie na vykonanie analýzy cien a nákladov, treba pripomenúť, že v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, musí súd Únie nielen overiť vecnú presnosť predkladaných dôkazných prostriedkov, ich dôveryhodnosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy spolu tvoria celok relevantných údajov, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či môžu byť základom pre závery z nich vyvodené. V tejto súvislosti súd Únie musí vykonať preskúmanie zákonnosti na základe skutočností, ktoré predložil žalobca na podporu svojich žalobných dôvodov (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P , EU:C:2014:2062 , body 54 a 56 a citovanú judikatúru).

338

Na jednej strane sa žalobkyni nepodarilo preukázať, akým spôsobom by sa problém oneskoreného zaúčtovania, ktorý sa týka celého relevantného obdobia, mohol vyriešiť zmenou referenčného obdobia, ako to tvrdí.

339

Na druhej strane, aj keby bola pravda, ako to tvrdí žalobkyňa, že zohľadnenie dlhšieho referenčného obdobia by mohlo skresliť analýzu len v prípade, keby sa zohľadnili ceny týkajúce sa obdobia presahujúceho obdobie predátorského správania, táto okolnosť by neznamenala, že referenčné obdobie musí byť nevyhnutne zvolené tak, ako navrhuje žalobkyňa. Komisia totiž v prejednávanej veci uskutočnila voľbu medzi štvrťročným, polročným alebo ročným referenčným obdobím na základe najrelevantnejších údajov a okolností týkajúcich sa činnosti žalobkyne. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že voľba štvrťročného referenčného obdobia bola nesprávna.

340

Za týchto podmienok sa druhá výhrada musí zamietnuť.

344

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretiu výhradu, ako aj prvú časť piateho žalobného dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.

O druhej časti založenej na pochybeniach v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o vykonané „prepracovanie“

345

Žalobkyňa uvádza na podporu tejto časti päť výhrad.

346

V tejto súvislosti konštatovanie uvedené v odôvodnení 620 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého dôležité je to, že Qualcomm bola pripravená podporiť nákup všetkých jednotiek, na ktoré sa a priori vzťahovali niektoré dohody o stimulačných opatreniach, nedáva zmysel. Uplatňovanie USA GAAP znamená, že v čase prijatia a zaslania objednávok čipov bola Qualcomm povinná predpokladať, že v prípade všetkých jednotiek čipov bude daný nárok na každý potenciálne uplatniteľný stimul, bez toho, aby mala čo i len najmenšiu neistotu. To neznamená, že Qualcomm súhlasila s tým, že na všetky jednotky sa uplatňuje maximálny stimul.

350

V treťom rade sa žalobkyňa domnieva, že prístup Komisie je poznačený nekonzistentnosťou, keďže Komisia na jednej strane odmietla účtovné ceny spoločnosti Qualcomm ako „nevhodné“ a na druhej strane selektívne použila tie isté ceny v kľúčových výpočtoch, a to vo výpočte ceny čipov, pre ktoré neexistovali „balíky dokumentov“, a vo výpočte vykonanom na účely priradenia dodatočných nákladov na R&D v rámci analýzy cien a nákladov.

351

Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že prístup Komisie je v rozpore s rozhodnutím C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014 týkajúcim sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 – Slovak Telekom), v ktorom Komisia považovala v záujme právnej istoty za vhodnejšie vykonať posúdenia na základe údajov o nákladoch tak, ako ich použil dotknutý podnik, namiesto na základe údajov vyplývajúcich z komplexných úprav a výpočtov vykonaných ex post .

352

Pokiaľ ide o prvú výhradu, ktorá je založená v podstate na tom, že „balíky dokumentov“ obsahujúce žiadosti o stimuly, ktoré Huawei a ZTE predložili spoločnosti Qualcomm, nemohli zabezpečiť spoľahlivosť analýzy cien a nákladov, stačí konštatovať, podobne ako to urobila Komisia, že predmetné dokumenty použila samotná žalobkyňa pri vystavovaní dobropisov a zostavovaní výpisov zo zákazníckych účtov, ako sa uvádza v odôvodnení 597 napadnutého rozhodnutia, pričom žalobkyňa túto skutočnosť nespochybňuje. V dôsledku toho, keďže žalobkyňa nepredložila nijaké iné dôkazy, sa táto výhrada musí zamietnuť.

356

359

Pokiaľ ide o piatu výhradu, ktorá je založená na tom, že výsledkom metódy Komisie sú ceny, ktoré v niektorých prípadoch zjavne nie sú cenami „skutočne zaplatenými“ zákazníkmi spoločnosti Qualcomm, treba konštatovať, že pokiaľ ide o prvý príklad uvádzaný žalobkyňou, snímka, na ktorej ja založená obrana Komisie (príloha A.2.2.19 žaloby), skutočne preukazuje, že cena, ktorú Huawei platila za čipy MDM8200 po uplatnení stimulu, bola [ dôverné ] (zaokrúhlené na [ dôverné ]) USD za čip, čo zodpovedá cene vypočítanej Komisiou a uvedenej v odôvodnení 743 napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o druhý príklad, treba uviesť, že dokument, na ktorý sa Komisia odvolávala (príloha A.2.4.12 žaloby) s cieľom preukázať, že ceny schválené zo strany [ dôverné ] prešli postupnými zmenami, ako bolo objasnené v odpovedi Komisie na otázky položené Všeobecným súdom, potvrdzuje, že cena oznámená spoločnosti Huawei za čip MDM8200 v prvom štvrťroku 2011 bola nižšia ako cena predložená [ dôverné ] a zodpovedala skutočnej cene vo výške [ dôverné ] USD, ako ju vypočítala Komisia.

360

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala existenciu pochybení v metóde použitej Komisiou a vo výsledkoch, ku ktorým Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí. Za týchto okolností sa táto výhrada musí zamietnuť.

361

Z toho vyplýva, že druhá časť piateho žalobného dôvodu sa musí zamietnuť. V dôsledku toho, keďže aj prvá časť tohto žalobného dôvodu bola zmietnutá (pozri bod 344 vyššie), uvedený žalobný dôvod je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí každá žaloba uvádzať predmet konania, ako aj stručné zhrnutie žalobných dôvodov, pričom na prípustnosť žaloby sa vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale súvislým a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá.

365

Uvedené údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe. To isté platí pre každý žalobný návrh, ku ktorému musia byť uvedené žalobné dôvody a tvrdenia umožňujúce tak žalovanému, ako aj súdu posúdiť ich dôvodnosť [rozsudok z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia, T‑851/14 , EU:T:2018:929 , body 74 a 75 (neuverejnený)].

366

V prejednávanej veci treba konštatovať, že hoci tvrdenia žalobkyne uvedené v rámci tohto žalobného dôvodu možno chápať tak, že majú poukazovať na údajné nesprávne posúdenia týkajúce sa jednak platby NRE spoločnosti ZTE (prvá časť) a jednak platby NRE spoločnosti Huawei (druhá časť), ktorých sa dopustila Komisia, žalobkyňa neuvádza k uvedeným porušeniam nijaké údaje umožňujúce posúdiť ich dôvodnosť. Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne založené na týchto porušeniach, najmä na porušení zásady právnej istoty, na porušení zásady prezumpcie neviny a na porušení zásady in dubio pro reo , sa musia považovať za neprípustné, keďže nie sú doplnené spresneniami dostatočnými na posúdenie ich dôvodnosti.

367

370

V prvom rade sa žalobkyňa domnieva, že schválenie balíka možných stimulov pre ZTE koncom roka 2009 a v máji 2010 bolo súčasťou širšieho súboru stimulačných opatrení vo vzťahu k tejto spoločnosti, ktoré neboli obmedzené na špičkový segment trhu s čipmi UMTS.

371

V druhom rade, pokiaľ ide o posúdenie Komisie, podľa ktorého platba NRE spoločnosti ZTE bola ekvivalentom zľavy za jednotku na čipy MDM6200, ktoré ZTE nakúpila v roku 2010, žalobkyňa uvádza tieto tvrdenia.

372

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že podmienky schválenia sa v období od decembra 2009 do mája 2010 zmenili na základe premysleného prehodnotenia, čo malo za následok, že platba NRE spoločnosti ZTE už nemohla byť vnímaná ako zľava. Dodáva, že Komisia považuje paušálnu platbu vo výške [ dôverné ] USD za zľavu vo výške [ dôverné ] USD za čip, teda za oveľa vyššiu zľavu ako je zľava vo výške [ dôverné ] USD za čip, ktorú Qualcomm údajne predpokladala v decembri 2009.

376

Po piate, aj keby Qualcomm chcela, aby platba NRE predstavovala jednotkovú zľavu vo výške [ dôverné ] USD, z ekonomického hľadiska by to v nijakom prípade nebolo relevantné, lebo táto platba nikdy nemotivovala spoločnosť ZTE k nákupu čipov MDM6200 namiesto čipov dodávaných konkurentom, keďže výška tohto stimulu bola pevne stanovená a nezvyšovala sa v závislosti od počtu nakúpených čipov.

377

Po šieste skutočnosť, že Qualcomm vo februári 2011 vyhovela žiadosti spoločnosti ZTE o predĺženie lehoty na získanie kvalifikácie operátora zariadení pre čip MDM8200A do 30. júna 2011, ale zamietla rovnakú žiadosť pre zariadenia s čipom MDM6200, preukazuje, že paušálna platba bola zmluvne aj v skutočnosti viazaná na čip MDM8200A, čo potvrdzuje aj interná korešpondencia spoločnosti Qualcomm.

378

V treťom rade žalobkyňa kritizuje nesúlad v napadnutom rozhodnutí medzi závermi týkajúcimi sa predátorského správania na jednej strane a zistením zvýšenia ceny a marže čipov MDM6200 predaných spoločnosti ZTE na druhej strane. Podľa jej názoru existuje tiež anomália v rozdelení údajných nákladov na R&D medzi čipy MDM6200 a MDM6600 v roku 2010, keďže ceny použité vo výpočte Komisie pre čipy MDM6200 predané spoločnosti ZTE nie sú znížené o zľavu vyplývajúcu z jednorazových inžinierskych nákladov.

Pokiaľ ide o platbu NRE spoločnosti ZTE, Komisia na účely svojho záveru v bodoch 12.4.2.4, 12.4.2.6 a 12.4.2.11 napadnutého rozhodnutia odkazuje na interné dokumenty spoločnosti Qualcomm, ktoré podľa jej názoru preukazujú, že táto spoločnosť nebola schopná ponúknuť spoločnosti ZTE nižšiu cenu ako ponúkla spoločnosti Huawei a obávala sa príliš skorého zníženia ceny čipu MDM6200, ktorý v tom čase ešte nebol uvedený na trh. V dôsledku toho bolo navrhnuté, aby sa od decembra 2009 riešila otázka stanovenia cien formou jednorazových zliav vyplývajúcich z jednorazových inžinierskych nákladov, ktorých jedna časť bola viazaná na získanie kvalifikácie operátora zariadení pre čip MDM8200A a druhá časť na podmienku, že ZTE získa kvalifikáciu operátora zariadení pre čip MDM6200, a to v oboch prípadoch najneskôr do 31. decembra 2010 (lehota, ktorá bola následne vzhľadom na certifikáciu čipu MDM8200A predĺžená do 30. júna 2011). Podľa Komisie účelom tejto platby bolo v skutočnosti znížiť cenu čipov MDM6200 o [ dôverné ] USD za čip, ktoré Qualcomm zamýšľala predať spoločnosti ZTE v roku 2010. Po výraznom znížení objednávok spoločnosti ZTE v porovnaní s prognózami spoločnosti Qualcomm bola suma skutočne poskytnutého zníženia [ dôverné ] USD za čip.

382

V prvom rade treba uviesť, že skutočnosť, že Qualcomm zaviedla vo vzťahu k spoločnosti ZTE súbor stimulačných opatrení týkajúcich sa rôznych čipov vrátane čipov, ktoré sa nepoužívali pre špičkový segment trhu s čipmi UMTS, neznamená, že niektoré z týchto opatrení nemôžu byť zohľadnené na účely analýzy cien a nákladov vykonanej s cieľom posúdiť predátorské správanie.

Naopak, ako je opísané v odôvodneniach 501 a 502 napadnutého rozhodnutia, v internej komunikácii z decembra 2009 medzi vedúcimi riadiacimi pracovníkmi (ako sú riaditeľ produktového manažmentu spoločnosti QCT a viceprezidenti pre financie a predaj) sa uvádza, že v prvom rade ceny ponúknuté spoločnosti ZTE za čip MDM6200 nemôžu byť nižšie ako ceny ponúknuté spoločnosti Huawei a že Qualcomm si neželá „výraznú zmenu ceny“; v druhom rade Qualcomm sa obávala strát v prípade čipu MDM6200 v dôsledku spolupráce medzi spoločnosťami ZTE a Icera a v treťom rade zamýšľaným riešením bola platba NRE viazaná na čipy MDM6200 alebo MDM8200A „s cieľom zabrániť tomu, aby Icera získala veľa obchodných zákaziek“. Riešenie tejto obavy bolo identifikované v návrhu „ZTE MDM6200 Price Proposal“ z decembra 2009, ktoré určitým spôsobom nebolo „výraznou zmenou ceny“, keďže nešlo o zmenu ceny, ale o stimul, a ktoré zahŕňalo platbu viazanú na kvalifikáciu operátora zariadení pre čip MDM8200A a na nákup určitého počtu jednotiek čipu MDM6200 s možnosťou zadržania platby v prípade nesplnenia jednej alebo druhej podmienky.

385

Navyše z prezentácie na stretnutí [ dôverné ] z 8. februára 2010, ktoré teda nasledovalo po schválení v decembri 2009, vyplýva, že platba, ktorá mala byť v tom čase formálne určená tak pre čip MDM8200A, ako aj pre čip MDM6200, mala v skutočnosti za cieľ výlučne znížiť cenu čipu MDM6200.

386

388

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že skutočnosť, že Qualcomm vo februári 2011 odmietla predĺžiť lehotu na získanie kvalifikácie prevádzkovateľa zariadení s čipom MDM6200, preukazuje, že platba NRE spoločnosti ZTE bola zmluvne aj v skutočnosti viazaná na čip MDM8200A, treba zdôrazniť, že táto okolnosť, a v dôsledku toho aj skutočnosť, že Qualcomm nevyplatila spoločnosti ZTE s tým súvisiacu sumu vo výške [ dôverné ] USD, sú úplne v súlade s pôvodným úmyslom spoločnosti Qualcomm vytvoriť mechanizmus vrátenia časti platby NRE, ak ZTE nenakúpi predpokladané objemy čipov MDM6200.

389

Pokiaľ ide o zaobchádzanie s platbou NRE spoločnosti ZTE ako s jednotkovou zľavou, treba konštatovať, že nemožno zistiť nijaké pochybenie Komisie ani pokiaľ ide o zaúčtovanie uvedenej platby k príslušným jednotkám, ani pokiaľ ide o výpočet zľavy, ani pokiaľ ide o posúdenie kontextu.

390

Po prvé na vyčíslenie výšky platby NRE spoločnosti ZTE je potrebné zaúčtovať každú platbu týkajúcu sa objednaných a dodaných čipov MDM6200, teda 145775 jednotiek, vydelením celkovej sumy platieb celkovým množstvom objednaných a nakúpených jednotiek.

394

V treťom rade tvrdenie žalobkyne založené na nezrovnalostiach v napadnutom rozhodnutí je sotva načrtnuté, takže je ťažké pochopiť, ako by tieto nezrovnalosti mohli ovplyvniť zákonnosť uvedeného rozhodnutia, v dôsledku čoho sa toto tvrdenie musí vyhlásiť za neprípustné. V každom prípade vysvetlenie poskytnuté Komisiou, konkrétne že zvýšenie ceny a marže čipov MDM6200 predaných spoločnosti ZTE počas relevantného obdobia je dôsledkom zliav vyplývajúcich z platieb NRE, je úplne v súlade so zvyšnou časťou jej odôvodnenia. Pokiaľ ide o údajnú anomáliu v rozdelení údajných nákladov na R&D medzi čipy MDM6200 a MDM6600 v roku 2010, stačí poznamenať, že v odôvodnení 841 tohto rozhodnutia sú podrobne a dôveryhodne vysvetlené dôvody, ktoré viedli Komisiu k takémuto postupu, pričom navyše žalobkyňa spochybňuje tieto dôvody len všeobecne.

395

Vzhľadom na uvedené úvahy treba prvú časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť.

O druhej časti, ktorá sa týka platby NRE spoločnosti Huawei

396

Na úvod treba uviesť, že pokiaľ ide o platbu NRE spoločnosti Huawei, Komisia sa v bode 12.4.2.3 napadnutého rozhodnutia odvoláva na interné dokumenty spoločnosti Qualcomm, ktoré podľa jej názoru preukazujú, že vzhľadom na to, že viacerí vedúci riadiaci pracovníci spoločnosti Qualcomm boli proti tomu, aby sa ustúpilo nátlaku zo strany spoločnosti Huawei, ktorá žiadala o významné zníženie ceny čipu MDM8200, Qualcomm napokon poskytla retroaktívne zníženie ceny za dodávky čipu MDM8200 po 23. novembri 2009, ako aj „MDM8200A NRE“, teda platbu oficiálne určenú na pokrytie jednorazových inžinierskych nákladov vynaložených na certifikáciu konkrétneho terminálu s integrovaným čipom MDM8200A vo výške [ dôverné ] (následne [ dôverné ]) USD. Komisia zastáva názor, že hoci platba NRE bola formálne spojená so získaním certifikácie operátora pre čip MDM8200A, mala výslovnú súvislosť so zásobami čipu MDM8200 spoločnosti Huawei a umožnila uplatniť retroaktívne zníženie ceny za jednotku.

400

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na skutočnosti, že Huawei už nakúpila čipy MDM8200, a teda nemohla byť motivovaná platbou NRE, ktorá jej bola určená, k ďalšiemu nákupu, toto tvrdenie nemožno prijať. Z dokumentov a korešpondencie uvedených najmä v odôvodneniach 480 až 486 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že tento stimul bol poskytnutý spoločnosti Huawei s cieľom pomôcť jej zbaviť sa prebytku uvedených čipov v situácii, keď Huawei čoraz viac využívala konkurenčný tlak vyvíjaný spoločnosťou Icera, najmä prostredníctvom čipu ICE8042, aby získala výhodnejšie podmienky.

403

Napokon, pokiaľ ide o výslovné „kvázi obvinenie“ zo „zatajenia“ uvedené v DON v súvislosti s platbami NRE spoločnostiam ZTE a Huawei, je pravda, že jednak v poslednej vete bodu 771 DON bola položená otázka, či skutočnosť, že Qualcomm správne nezaúčtovala jednorazové inžinierske náklady na čipy, bola pokusom o zatajenie zľavy viazanej na platbu uvedených nákladov, a jednak, že táto otázka nebola v napadnutom rozhodnutí zopakovaná. Kritiku žalobkyne týkajúcu sa vypustenia tohto „kvázi obvinenia“, podľa ktorej uvedené vypustenie predstavuje nedostatok odôvodnenia a tiež ilustruje neschopnosť Komisie preukázať úmysel spoločnosti Qualcomm vylúčiť spoločnosť Icera z trhu, však nemožno prijať.

404

V tejto súvislosti totiž stačí uviesť, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 307 vyššie Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí konkrétne odpovedať na všetky skutkové alebo právne pripomienky, ktoré žalobkyňa predložila v priebehu správneho konania. Okrem toho, ako tvrdí Komisia, vynechanie poslednej vety bodu 771 DON v napadnutom rozhodnutí preukazuje, na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, že Komisia zohľadnila odpoveď spoločnosti Qualcomm počas správneho konania, čo však nemalo vplyv na dôkaz o úmysle spoločnosti Qualcomm vylúčiť spoločnosť Icera z relevantného trhu.

405

Vzhľadom na uvedené úvahy treba druhú časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť. V dôsledku toho, keďže aj prvá časť tohto žalobného dôvodu bola zmietnutá (pozri bod 395 vyššie), uvedený žalobný dôvod je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

408

Podľa názoru Komisie so zreteľom na kritériá stanovené súdom Únie v tejto oblasti boli LRAIC najvhodnejším meradlom nákladov v prejednávanej veci na výpočet minimálnej miery pokrytia nákladov, ktoré Qualcomm vynaložila v súvislosti s dotknutými výrobkami. Domnieva sa, že vzhľadom na to, že Qualcomm je podnikom vyrábajúcim viaceré druhy výrobkov, ktorý využíva úspory z rozsahu, viaceré výrobky si môžu vyžadovať rovnaké výrobné činnosti, v dôsledku čoho sa príslušné náklady nelíšia v závislosti od počtu dodaných výrobkov (ďalej len „spoločné náklady“). Z toho podľa názoru Komisie vyplýva, že tieto náklady neboli v rámci LRAIC zohľadnené, lebo LRAIC zahŕňajú len výrobné náklady špecifické pre výrobky, ktoré boli predmetom vyšetrovania. Preto je priemer všetkých variabilných a fixných nákladov, ktoré Qualcomm vynaložila na výrobu konkrétneho výrobku, teda LRAIC, v prípade každého výrobku taktiež nižší ako ATC.

409

Komisia v napadnutom rozhodnutí usudzuje, že úvahu, že LRAIC boli v prípade každého výrobku nižšie ako ATC, nespochybňuje ani skutočnosť, že každý čip mohol viesť k vedľajším prínosom v oblasti R&D pre budúce čipy alebo z nich mať prospech. Podľa Komisie vedľajšie prínosy, z ktorých mal konkrétny čip prospech, mohli byť približne vyvážené vedľajšími prínosmi, ktoré zas mal tento konkrétny čip pre budúce čipy. Uviedla, že náklady na R&D vynaložené na čip sa preto neznížili v závislosti od vedľajších prínosov, ktoré mohol mať tento čip pre budúci čip. Pokiaľ však ide o čipy MDM8200 a MDM8200A, Komisia upravila svoje rozdelenie nákladov na vývoj vzhľadom na skutočnosť, že zo spisového materiálu vyplývalo, že čip MDM8200 mal oveľa viac vedľajších prínosov pre čip MDM8200A, než z ktorých mal prospech on sám.

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu právnej istoty, zásadu prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo tým, že použila dva rozdielne prístupy, jeden „zostupný“, alebo „top‑down“, a druhý „vzostupný“, alebo „bottom‑up“, na kvalifikovanie celkových investícií spoločnosti Qualcomm do R&D v ON na jednej strane a v DON a v napadnutom rozhodnutí na druhej strane. Konkrétne Komisia v ON pripustila, že [ dôverné ] bola na analýzu cien a nákladov nevhodná. Naproti tomu v DON a v napadnutom rozhodnutí Komisia použila údaje získané z tejto databázy a metóda v nich použitá vedie k veľmi rozdielnym maržiam medzi jednotlivými čipmi a medzi jednotlivými štvrťrokmi oproti maržiam uvedeným v ON.

413

Žalobkyňa tiež tvrdí, že rozdielnosť medzi metódou použitou v ON na jednej strane a metódou použitou v DON a v napadnutom rozhodnutí na druhej strane ju zbavila možnosti predvídať metódu, ktorú Komisia nakoniec použije, ako aj jej výsledky, keď prijímala relevantné rozhodnutia v oblasti stanovenia cien čipov alebo a fortiori rozhodnutia o investíciách do R&D. Podľa jej názoru samotná Komisia nebola po viac ako piatich rokoch vyšetrovania schopná predvídať základné prvky metódy, ktorú nakoniec použije v uvedenom rozhodnutí, ani jej výsledky.

414

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

415

Treba totiž pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada právnej istoty síce vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a jej cieľom je zabezpečenie predvídateľnosti situácií a právnych vzťahov týkajúcich sa práva Únie (pozri rozsudok z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia, C‑199/03 , EU:C:2005:548 , bod 69 a citovanú judikatúru; rozsudok z 29. marca 2012, Španielsko/Komisia, T‑398/07 , EU:T:2012:173 , bod107), nič to však nemení na tom, že z predbežného charakteru metódy použitej v ON na účely určenia najvhodnejšieho meradla nákladov na analýzu cien a nákladov vyplýva, že konečné rozhodnutie Komisie nemožno zrušiť len z toho dôvodu, že výsledky získané uplatnením inej metódy v DON a v napadnutom rozhodnutí identicky nezodpovedajú výsledkom, ktoré boli získané metódou pôvodne použitou v ON (pozri analogicky rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:801 , bod 43 ).

418

Okrem toho treba uviesť, že v prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje, že v priebehu správneho konania a najmä po zaslaní DON mala možnosť vyjadriť svoje stanovisko k metóde, ktorá má byť použitá v napadnutom rozhodnutí.

419

Žalobkyňa navyše len poukazuje na „vzostupnú“ a „zostupnú“ povahu metód použitých Komisiou, ako aj na rozdiel medzi požadovanými maržami medzi jednotlivými čipmi a medzi jednotlivými štvrťrokmi bez toho, aby vysvetlila, s výnimkou odkazu na svoje písomné podania predložené v priebehu správneho konania a priložené k žalobe, aké sú konkrétne rozdiely medzi „zostupným“ prístupom a „vzostupným“ prístupom, ako aj ich praktické dôsledky. V tejto súvislosti treba poznamenať, podobne ako to urobila Komisia, že metóda použitá v napadnutom rozhodnutí (a v DON) je založená na skutočných nákladoch na R&D, ktoré samotná spoločnosť Qualcomm zaúčtovala pre každý čip. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že táto metóda odráža náklady na R&D skutočne vynaložené na vývoj každého čipu vernejšie ako metóda použitá v ON.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci je pravda, že zohľadnenie nákladov dominantného podniku mu vzhľadom na jeho špecifickú zodpovednosť podľa článku 102 ZFEÚ umožňuje posúdiť zákonnosť svojho konania, a teda je v súlade so všeobecnou zásadou právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P , EU:C:2010:603 , bod 202 , a zo 17. februára 2011, Teliasonera Sverige, C‑52/09 , EU:C:2011:83 , bod 44 ), neznamená to, že Komisia nemôže vykonať určité úpravy na základe výkazov cien a nákladov dominantného podniku, ako aj na základe všetkých ostatných relevantných informácií, ktoré tento podnik poskytol (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T‑340/03 , EU:T:2007:22 , body 131 až 137 ; z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, T‑271/03 , EU:T:2008:101 , body 208 až 211 , a z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia, T‑851/14 , EU:T:2018:929 , body 220 až 235 ).

423

Z toho vyplýva, že zásada právnej istoty nevyžaduje, aby dominantný podnik disponoval podrobnými prognózami týkajúcimi sa presnej metódy, ktorú Komisia použije na výpočet jeho nákladov. Metóda použitá Komisiou totiž musí zohľadniť osobitné okolnosti prejednávanej veci, a najmä dostupné informácie poskytnuté dominantným podnikom.

424

Vzhľadom na uvedené je potrebné prvú časť siedmeho žalobného dôvodu zamietnuť.

O druhej časti založenej na tom, že kritérium LRAIC nie je vhodnými referenčnými nákladmi

428

V treťom rade mimoriadne obmedzená povaha tvrdení o zneužití v prejednávanej veci (týkajúcich sa výlučne predaja troch čipov dvom zákazníkom počas niekoľkých štvrťrokov) má za následok, že „skutočné“ LRAIC sú v skutočnosti AAC alebo AVC, alebo dokonca mimoriadne blízke náklady.

429

Komisia sa v tejto súvislosti nesprávne domnievala, že výrobky patriace do relevantného trhu sa vyznačujú nízkymi marginálnymi alebo variabilnými nákladmi, hoci sama niekoľkokrát uviedla, že AVC sú dôležitým parametrom hospodárskej súťaže.

430

Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie založiť svoju analýzu na LRAIC namiesto na ATC nie je v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, pre ňu priaznivejšie. Podľa žalobkyne je nepravdepodobné, že správne vypočítané ATC by boli vyššie ako LRAIC, keďže LRAIC zahŕňajú aj spoločné náklady, nezohľadňujú príjmy z jej činnosti v oblasti licencovania patentov a prešli post hoc manipuláciami, čo malo za následok značné navýšenie LRAIC pre čip MDM8200A.

Okrem toho treba konštatovať, že použitie metódy Komisie založenej na cenách nad úrovňou AVC a pod úrovňou ATC len vyplýva z judikatúry. Podľa Súdneho dvora sa totiž ceny pod úrovňou AVC, ktorými sa dominantný podnik usiluje vylúčiť konkurenta z trhu, musia považovať za zneužívajúce. Dominantný podnik má totiž záujem na uplatňovaní takýchto cien len vtedy, keď chce eliminovať konkurentov, aby mohol následne zvýšiť svoje ceny využitím svojho monopolného postavenia, pretože každý predaj vytvára pre tento podnik stratu, a to stratu celkových fixných nákladov (t. j. tých, ktoré zostávajú konštantné bez ohľadu na produkované množstvá) a aspoň časti variabilných nákladov vzťahujúcich sa na vyrobenú jednotku. Okrem toho ceny pod úrovňou ATC, ktoré zahŕňajú fixné náklady a variabilné náklady, ale nad úrovňou AVC sa musia považovať za zneužívajúce, ak sú stanovené ako súčasť plánu, ktorého cieľom je vylúčiť konkurenta z trhu. Takéto ceny môžu totiž z trhu vytlačiť podniky, ktoré sú možno rovnako výkonné ako dominantný podnik, no ktoré v dôsledku svojich menších finančných zdrojov nie sú schopné odolávať konkurenčnému tlaku tohto podniku (rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86 , EU:C:1991:286 , body 71 a 72 ).

434

Táto judikatúra bola potvrdená vo viacerých neskorších rozsudkoch, v ktorých sa systematicky konštatuje, že ceny pod úrovňou AVC sa v zásade musia považovať za zneužívajúce, keďže sa predpokladá, že dominantný podnik nesleduje uplatňovaním takýchto cien nijaký iný hospodársky cieľ než cieľ eliminovať konkurenta. Na druhej strane ceny pod úrovňou ATC, ale nad úrovňou AVC sa musia považovať za zneužívajúce len vtedy, ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cieľom je vylúčiť konkurenta z trhu (rozsudky zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C‑333/94 P , EU:C:1996:436 , bod 41 , a z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C‑202/07 P , EU:C:2009:214 , bod 109 ).

438

Pokiaľ ide o ďalšie tri výhrady žalobkyne spochybňujúce vhodnosť LRAIC ako referenčných nákladov, treba uviesť, podobne ako to urobila Komisia, že výpočet cien založený výlučne na variabilných nákladoch nie je vhodný na zistenie existencie predátorských cien v odvetví, v ktorom, ako vyplýva najmä z odôvodnení 109 až 119 a 280 až 284 napadnutého rozhodnutia, činnosť v oblasti R&D a dôležitosť práv duševného vlastníctva vytvárajú vysoké náklady v oblasti R&D, ktoré sa vo výpočte založenom len na variabilných nákladoch nezohľadňujú.

439

Predovšetkým je nesporné, ako uviedla Komisia v odôvodnení 787 napadnutého rozhodnutia, že odvetvie polovodičov sa vyznačuje nízkymi variabilnými nákladmi (napríklad náklady na výrobu čipov) a vysokými fixnými nákladmi (napríklad náklady na investície do R&D potrebné na navrhovanie a vývoj čipov), ktoré sú v čase uvedenia výrobkov na trh väčšinou utopené. V dôsledku toho nezahrnutie utopených nákladov špecifických pre daný výrobok, ako sú investície do R&D, neodráža realitu trhu v oblasti nákladov súvisiacich so vstupom na trh a hospodárskou súťažou na trhu, čo veľmi sťažuje alebo dokonca znemožňuje odhalenie prípadu predátorského správania zameraného na vylúčenie konkurenta z trhu.

440

Keďže LRAIC zahŕňajú fixné a variabilné náklady špecifické pre každý produkt vzniknuté tak pred obdobím, v ktorom dochádzalo k zneužívajúcemu správaniu, ako aj počas tohto obdobia, v prejednávanej veci preto predstavujú najvhodnejšie referenčné náklady na výpočet minimálnej požadovanej miery návratnosti nákladov pre výrobky, ktoré boli predmetom vyšetrovania (odôvodnenie 780 napadnutého rozhodnutia).

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že LRAIC predstavujú v prejednávanej veci nevhodnú referenčnú hodnotu vzhľadom na obmedzený rozsah porušenia, treba uviesť, že vo vzťahu k dva roky trvajúcej predátorskej praktike v odvetví, ktoré, ako potvrdila sama žalobkyňa (pozri najmä body 333 a 337 odpovede žalobkyne na DON, prílohy A.2.2 a A.2.4 žaloby a body 715 až 723 odpovede žalobkyne na ON), sa vyznačuje krátkymi inovačnými cyklami vyžadujúcimi značné investície do R&D, by nezohľadnenie akýchkoľvek nákladov na vývoj výrobkov, ktoré sú predmetom údajného predátorského správania, znamenalo nezohľadnenie významnej časti nákladov, ktoré sú určujúce tak pre rozhodnutia o cenách dominantného podniku, ako aj o cenách jeho rivalov. Keby bola pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že v odvetviach s „vysokou intenzitou R&D“ môžu podniky stanoviť optimálne ceny na úrovniach, ktoré neumožňujú pokrytie všetkých nákladov na R&D potenciálne spojených s určitým výrobkom, rentabilita ich činností by bola vážne spochybnená. Naopak, tieto náklady zohrávajú dôležitú úlohu v stratégii stanovovania cien, najmä pokiaľ ide o trhy vyznačujúce sa rýchlym striedaním výrobkov, keďže relatívne staré výrobky sa v relatívne krátkom čase rýchlo nahradia inovatívnejšími výrobkami. Skutočnosť, že činnosť v oblasti R&D by mohla ťažiť z predchádzajúcich výsledkov alebo uľahčiť budúci vývoj alebo objavy, neznamená, že tieto investície nemožno zohľadniť, ale má skôr za následok, že náklady je potrebné starostlivo rozdeliť medzi rôzne výrobky.

443

Vzhľadom na tieto úvahy treba výhrady žalobkyne, ktorými spochybňuje vhodnosť LRAIC ako referenčných nákladov, zamietnuť. Hoci totiž Komisia disponuje mierou voľnej úvahy v oblasti politiky hospodárskej súťaže, ktorá podlieha podrobnému vecnému a právnemu preskúmaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P , EU:C:2014:2201 , bod 156 ), nič to nemení na tom, že dôkazy predložené žalobkyňou neumožňujú dospieť k záveru, že Komisia sa rozhodnutím nepoužiť AVC alebo AAC ako referenčné náklady dopustila pochybenia.

V prvom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že sa dopustila pochybenia pri vymedzení LRAIC, a to v rozsahu, v akom nezohľadnila skutočnosť, že tam, kde dochádzalo k prelievaniu vedľajších prínosov z jedného čipu na druhý, náklady, ktoré je možné takto kvalifikovať, nemohli byť zo svojej povahy spojené s konkrétnym čipom, a teda jednoducho nemohli byť zahrnuté do výpočtu LRAIC.

447

V druhom rade žalobkyňa kritizuje nesúlad medzi odôvodneniami Komisie uvedenými v súvislosti s jej výpočtami v DON a odôvodneniami uvedenými v súvislosti s jej výpočtami v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobkyne sa Komisia v DON odvoláva na potrebu vyriešiť „deformácie spôsobené systémom účtovania“ identifikované v odpovedi na ON, zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí sa odvoláva skôr na potrebu riešiť vznesené výhrady. Žalobkyňa kritizuje najmä skutočnosť, že rekonštrukcia miery AVC, ktorú Komisia vykonala v tomto rozhodnutí, je príliš komplexná, a skutočnosť, že Komisia nepoužila vo svojich výpočtoch parameter priemerných jednotkových nákladov (AUC), čo je v rozpore s metódou, ktorú obhajovala vo svojich odpovediach na ON a DON.

448

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že [ dôverné ] nie je vhodná na identifikáciu jej prírastkových nákladov na R&D, keďže uvedená [ dôverné ] sa používa výlučne na účely interného riadenia a účtovníctva a nie je určená ani prispôsobená na účely analýzy Komisie.

449

Rovnako náklady na softvér sú od septembra 2009 výsledkom [ dôverné ].

453

Vzhľadom na osobitnú povahu R&D v odvetví polovodičov dokonca aj náklady zaúčtované v [ dôverné ] priamo v súvislosti s čipom nemusia byť skutočne špecifické pre tento čip. V každom prípade keby Komisia považovala za „prírastkové“ alebo „špecifické pre produkt“ iba náklady na R&D priamo priradené k čipu, nemohla by konštatovať predátorské správanie.

454

Komisia prakticky neuvádza nijaké spoľahlivé odôvodnenie, pokiaľ ide o kvalifikáciu nákladov patriacich do kategórií [ dôverné ] a [ dôverné ] ako prírastkových, a opiera sa len na jednej strane o použitie anglického výrazu „incremental“ v jedinom dokumente spoločnosti Qualcomm, ktorý mala k dispozícii, a to v [ dôverné ], a na druhej strane o vysvetlenia, ktoré táto spoločnosť poskytla v priebehu správneho konania, čo preukazuje, že nevykonala nijaké nezávislé posúdenie.

455

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že opakovane vysvetlila, že suma viac ako [ dôverné ] z [ dôverné ] USD, ktorú nesprávne zaúčtovala do nákladov [ dôverné ] a [ dôverné ] a ktorú Komisia považovala za „prírastkové“ náklady pre čipy MDM8200 a MDM8200A, v skutočnosti súvisí s vývojom [ dôverné ], ktorý nie je vôbec špecifický pre čip. [ Dôverné ] v tejto súvislosti uvádza, že [ dôverné ], čo preukazuje, že táto suma [ dôverné ] USD nie je špecifická pre daný čip.

459

Okrem toho podľa žalobkyne odôvodnenia uvedené v napadnutom rozhodnutí na účely zamietnutia jej tvrdení v tejto súvislosti nie sú prijateľné.

460

V piatom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že sa dopustila pochybenia tým, že nezohľadnila príjmy, ktoré Qualcomm dosiahla v rámci činnosti licencovania patentov. V podstate sa domnieva, že Komisia mala vylúčiť náklady na R&D spojené s predmetnými čipmi, keďže tieto náklady vyplývali zo získania patentov, ktoré Qualcomm zahrnula do svojho portfólia patentov, na ktoré udeľuje licencie, a teda sa nemohli považovať za špecifické pre predmetné čipy. Podľa žalobkyne Komisia nesprávne dospela k záveru, že jednak [ dôverné ] a jednak prírastkové príjmy z týchto licencií nemôžu mať ani najmenší merateľný vplyv na príjmy z uvedenej činnosti.

461

Konkrétne podľa žalobkyne po prvé skutočnosť, že predaj iným zákazníkom ako spoločnostiam ZTE a Huawei neodôvodňoval vyvíjanie predmetných čipov, neznamená, že predaj spoločnostiam Huawei a ZTE postačoval na odôvodnenie vyvíjania týchto čipov. Po druhé samotná Komisia v odôvodneniach 131, 132 a 354 napadnutého rozhodnutia pripustila, že čip MDM8200 bol vyvinutý v spolupráci s inými operátormi ako ZTE a Huawei. Po tretie údaje týkajúce sa predaja čipu MDM8200A spoločnostiam ZTE a Huawei, ako sú uvedené v odôvodnení 980 a v tabuľke 58 uvedeného rozhodnutia, vôbec nepodporujú tvrdenie, že R&D spojený s týmto čipom treba považovať za špecifický pre týchto dvoch zákazníkov. Po štvrté dokumenty uvedené Komisiou v poznámke pod čiarou 1277 tohto rozhodnutia nijako nepodporujú názor Komisie. Po piate Qualcomm [ dôverné ].

465

V siedmom rade žalobkyňa kritizuje manipulácie post hoc , ktoré Komisia vykonala tým, že realokovala náklady vykázané v [ dôverné ] na rôzne čipy, najmä tým, že náklady na čip MDM8200 realokovala na čip MDM8200A, čím sa LRAIC na čip MDM8200A zvýšili z [ dôverné ] na [ dôverné ] USD; v prípade neexistencie takejto manipulácie by ceny neboli pod úrovňou nákladov, pokiaľ ide o čip MDM8200A. Po prvé žalobkyňa v podstate tvrdí, že je nesporné, že rozhodnutie spoločnosti Qualcomm vyvinúť uvedený čip bolo prijaté po jej rozhodnutí vyvinúť čip MDM8200 a nezávisle od tohto rozhodnutia, a že tieto dva čipy netvorili spoločný projekt, ako to vyplýva z tabuľky uvedenej v odôvodnení 880 písm. a) napadnutého rozhodnutia.

466

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že po čipe MDM8200 a čipe MDM8200A vyvinula množstvo čipov, ktoré boli tiež kompatibilné s technológiou HSPA+ a s vyspelejšími technológiami. Navyše vzťah medzi čipom MDM8200 a čipom MDM8200A nie je ničím „jedinečný“: existencia úzkeho technického vzťahu medzi dvoma čipmi nie je ničím jedinečná ani nezvyčajná.

470

Predmetná metóda nemá predovšetkým nijaký relevantný základ v právnej alebo ekonomickej literatúre. Okrem toho vedie k priradeniu dodatočných nákladov k predajom len na základe skutočnosti, že ceny v danom období sú relatívne vysoké, čo výrazne podporuje konštatovanie predátorských cien tam, kde k nim nedochádza. Napokon skutočný test vylúčenia z trhu by spočíval v overení, že podnik následne zvýšil svoje ceny (čo žalobkyňa neurobila), čo by podľa uvedenej metódy znamenalo, že k údajne predátorskému predaju by sa priradili nižšie náklady na R&D z dôvodu, že by boli namiesto toho prenesené do obdobia návratnosti. Z ekonomického hľadiska to nedáva nijaký zmysel a nie je to zlučiteľné s pojmom „návratnosť“.

471

Komisia sa dopustila pochybenia aj pri vymedzení predmetnej metódy ako „odhadu vývoja ceny čipu“, čím nezohľadnila, že LRAIC sú meradlom nákladov a nie ceny.

472

Žalobkyňa sa okrem toho domnieva, že predmetná metóda sleduje aj „pohyblivý cieľ“, na základe ktorého v prípade, keby zvýšila svoje ceny s cieľom zabrániť údajnému predátorskému správaniu, viedlo by to zároveň k zvýšeniu jej príjmov, čo by viedlo k vyššej alokácii nákladov na R&D v každom štvrťroku a vo výsledku by sa aj tak dopustila predátorského správania. Žalobkyňa tiež kritizuje „nepredvídateľné a paradoxné výsledky“, ku ktorým vedie metóda upravená Komisiou. Žalobkyňa dodáva, že použitie rozdelenia na základe objemu by prakticky neviedlo k nijakému stanoveniu cien pod úrovňou nákladov.

476

Pokiaľ ide o prípadné vedľajšie prínosy vo všeobecnosti, pri neexistencii informácií, ktoré by Komisii umožnili kvantifikovať tieto vedľajšie prínosy, ako Komisia konštatovala v bode 783 napadnutého rozhodnutia, najrozumnejším prístupom bolo predpokladať, že vedľajšie prínosy, z ktorých mal prospech konkrétny čip, boli približne vyvážené vedľajšími prínosmi, ktoré tento konkrétne čip vyvolal pre iné čipy. V dôsledku toho náklady na vývoj vynaložené na tento čip neboli vylúčené z dôvodu vedľajších prínosov, ktoré pravdepodobne vyvolal.

477

Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

478

Pokiaľ ide o druhú výhradu, ktorá je založená na nesúlade medzi odôvodneniami, ktoré Komisia uviedla v súvislosti so svojimi výpočtami v DON, a odôvodneniami, ktoré uviedla v súvislosti so svojimi výpočtami v napadnutom rozhodnutí, stačí konštatovať, že aj keby táto výhrada bola dôvodná, vôbec by nemohla viesť k nezákonnosti predmetnej metódy. Preto je potrebné ju zamietnuť ako neúčinnú.

482

Pokiaľ ide o štvrtú výhradu, ktorá je založená na pochybení pri zaobchádzaní s určitými nákladmi vykázanými v [ dôverné ] ako s „prírastkovými“ nákladmi, treba predovšetkým pripomenúť, že v bode 12.6.3.1 napadnutého rozhodnutia sa uvádza vysvetlenie miery fixnej časti nákladov na R&D vynaložených spoločnosťou Qualcomm na výrobu každého čipu, ktorá bola zohľadnená pri výpočte LRAIC. V odôvodnení 835 uvedeného rozhodnutia sú totiž vymenované rôzne kategórie nákladov na R&D, ktoré sú v uvedenej databáze priradené ku každému čipu, a to buď priamo v súvislosti s vývojom konkrétneho výrobku, alebo nepriamo „ ex post “.

483

Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 411 vyššie, v odôvodneniach 836 a 837 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že Komisia sa pri rozhodovaní o položkách, ktoré treba zahrnúť do analýzy nákladov ako „prírastkové“ náklady, riadila použitím anglického výrazu „incremental“ v [ dôverné ], v súvislosti s ktorým požiadala spoločnosť Qualcomm v otázke 8.3 žiadosti o informácie vydanej rozhodnutím z 30. januára 2017, aby jej k predmetným čipom poskytla rovnaké informácie o prírastkovom R&D, aké poskytla k [ dôverné ]. Informácie poskytnuté v odpovedi sú uvedené v prílohe A.15.1 žaloby.

484

Napokon Komisia zrekonštruovala prírastkové náklady tak, že spočítala náklady [ dôverné ] a náklady [ dôverné ], to znamená všetky zložky nákladov uvedených v databáze uvedenej v prílohe A.15.1 žaloby, s vylúčením tých, ktoré boli vykázané ako náklady [ dôverné ], keďže tieto náklady, aj keď boli zahrnuté v uvedenej databáze, Qualcomm odpočítala od celkových „Incremental (t. j. podľa rovnakej [metódy] [ dôverné ])“ nákladov uvedených v tejto databáze.

488

Za týchto okolností treba konštatovať, že na účely zahrnutia určitých nákladov do výpočtu LRAIC nemôže byť rozhodujúcim kritériom jednoduché použitie, resp. nepoužitie anglického výrazu „incremental“ v súvislosti s týmito nákladmi v [ dôverné ]. Naproti tomu je potrebné zohľadniť skôr vnútornú povahu samotných nákladov (teda či patria do niektorej z kategórií nákladov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za prírastkové náklady), ako aj metódu klasifikácie, ktorú použila samotná žalobkyňa vo svojich odpovediach.

489

V dôsledku toho treba konštatovať, že na základe odpovedí a vysvetlení poskytnutých žalobkyňou v priebehu správneho konania sú položky, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte LRAIC, v napadnutom rozhodnutí zrekonštruované správne. Okrem toho treba poznamenať, že žalobkyňa vo svojej odpovedi na otázku 19 žiadosti o informácie z 10. júla 2013 (prvej relevantnej odpovedi v tejto súvislosti, pochádzajúcej z decembra 2013) (príloha A.4.3 žaloby) vôbec neodkazovala na alokáciu nákladov alebo na skutočnosť, že v praxi niektoré z týchto nákladov nemožno priradiť ku konkrétnym čipom.

490

Navyše, pokiaľ ide o náklady na vývoj softvéru, žalobkyňa v bodoch 90 a 92 odpovede na otázku 19 žiadosti o informácie z 10. júla 2013 (príloha A.4.3 žaloby) v podstate uviedla, že životnosť softvéru je úzko spojená so životnosťou daného čipu a že súvisiace náklady sa riadia obchodnou životnosťou tohto čipu, čím potvrdila záver uvedený v odôvodnení 860 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého táto časť [ dôverné ] predstavuje spoľahlivý základ pre určenie R&D nákladov na vývoj softvéru, ktoré sa majú priradiť ku konkrétnemu čipu. To navyše nevylučuje, že časť softvéru môže byť následne použitá pre neskoršie čipy.

494

V prejednávanej veci Komisia vychádzala pri svojej rekonštrukcii cien z tabuliek a odpovedí poskytnutých samotnou žalobkyňou, vrátane údajov prevzatých z [ dôverné ], a navyše len použila kritériá klasifikácie, ktoré už použila žalobkyňa. Keďže tieto údaje pochádzajú od samotnej žalobkyne, musia sa považovať za dostatočne vierohodné na podloženie rekonštrukcie cien vykonanej Komisiou.

495

V tomto kontexte nestačí, aby sa dotknutý podnik odvolával na okolnosť, ktorá by mohla ovplyvniť dôkaznú hodnotu týchto dôkazov. Naopak, dotknutému podniku prináleží, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak skutočnosť, že táto okolnosť vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P , EU:C:2018:773 , body 65 až 67 ).

496

V prejednávanej veci pritom žalobkyňa len opakuje tvrdenia predložené počas správneho konania, počnúc odpoveďou na žiadosť o informácie z 13. októbra 2014, pričom trvá na tom, že poskytnuté údaje nie sú použiteľné na účely antitrustovej analýzy, na podporu svojho tvrdenia však nepripája nijaký dokument preukazujúci, že iná metóda klasifikácie by bola vhodnejšia ako metóda použitá Komisiou. Vzhľadom na neexistenciu takéhoto dôkazu treba dospieť k záveru, že v prípade priameho aj nepriameho účtovania sa náklady, ktoré sama žalobkyňa identifikovala v odpovedi na otázku Komisie, majú v zásade považovať za prírastkové, pokiaľ ide o každý z predmetných čipov.

Skutočnosť, že tieto náklady boli účtované v súvislosti s čipom MDM8200, totiž jasne vyplýva z [ dôverné ] a z odpovedí žalobkyne, ktoré sa musia považovať za zvlášť vierohodné, keďže sú v rozpore so záujmami toho, kto ich poskytuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, T‑110/07 , EU:T:2011:68 , body 54 a 75 ). Vzhľadom na tieto skutočnosti je jediným dôkazom, ktorý žalobkyňa predložila, dokument z 9. júla 2009 nazvaný [ dôverné ] (príloha A.18.1 žaloby), ktorý obsahuje poznámku pod čiarou 20 týkajúcu sa vylúčenia sumy [ dôverné ] USD, keďže zodpovedá [ dôverné ]. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tento dokument, ako poznamenala Komisia v odôvodnení 851 napadnutého rozhodnutia, obsahuje tabuľku porovnania nákladov na R&D týkajúcich sa čipu MDM8200 a nákladov na R&D týkajúcich sa čipu MDM8200A, ktorý sa považuje za nekonkurencieschopný z hľadiska nákladov („not cost competitive“). Zdá sa pritom, že z tejto tabuľky vyplýva len to, že na účely porovnania nákladov na oba čipy v prezentácii sa uvedená suma za [ dôverné ] nezohľadňuje, nie však to, že tieto konkrétne náklady sa nezohľadnili alebo sa nemali zohľadniť vo výpočte nákladov týkajúcich sa čipu MDM8200. Vo zvyšnej časti nie sú tvrdenia žalobkyne podložené nijakými dokumentmi a samy osebe nemôžu spochybniť dôkazy, ktoré predtým predložila samotná žalobkyňa. Za týchto podmienok je potrebné ich zamietnuť. Z toho vyplýva, že táto výhrada sa musí zamietnuť.

500

Pokiaľ ide o piatu výhradu, ktorá je založená na pochybení súvisiacom s nezohľadnením príjmov, ktoré Qualcomm dosiahla v rámci činnosti licencovania patentov, treba uviesť, že aj za predpokladu, že by žalobkyňa zmenila svoju politiku udeľovania licencií, neznamená to, že počas relevantného obdobia neudeľovala licencie na celé svoje portfólio patentov. V každom prípade, ako vyplýva z poznámky pod čiarou 1238 napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa nespochybňuje skutočnosť, že [ dôverné ].

504

Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

505

Pokiaľ ide o siedmu výhradu, ktorá je založená na manipuláciách post hoc , ktoré Komisia vykonala tým, že realokovala náklady vykázané v [ dôverné ] na rôzne čipy, treba konštatovať, že žalobkyňa uznala, že náklady súvisiace so softvérmi používanými pre čipy MDM8200 a MDM8200A, ako boli vykázané v uvedenej [ dôverné ], sa až do decembra 2013 nerozlišovali podľa toho, či súviseli s jedným alebo druhým z týchto dvoch čipov (poznámka pod čiarou 78 odpovede na žiadosť o informácie z 13. októbra 2014).

506

Treba tiež poznamenať, že v tabuľke prevzatej z [ dôverné ], uvedenej v prílohe A.15.1 žaloby, sa napriek tomu, že s vyvíjaním čipu MDM8200A sa začalo v apríli 2009, s týmto čipom až do tretieho štvrťroka 2009 nespájajú nijaké náklady a aj od tohto okamihu zostávajú náklady spojené s týmto čipom nízke v porovnaní s nákladmi na čip MDM8200 a na čip MDM6200. Táto okolnosť vzhľadom na technickú podobnosť oboch čipov a ich spoločné uvedenie na trh podporuje tvrdenia Komisie uvedené v odôvodnení 880 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú existenciu jedinečného vzťahu medzi čipom MDM8200 a čipom MDM8200A, ktorý je neporovnateľný so vzťahom, ktorý by mohol existovať medzi čipom MDM8200 a akýmkoľvek iným čipom podporujúcim technológiu HSPA+.

510

Po druhé stačí konštatovať, podobne ako to urobila Komisia, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého metóda použitá Komisiou vedie k tomu, že k údajne predátorskému predaju by sa priradili nižšie náklady na R&D z dôvodu, že by boli namiesto toho prenesené do obdobia návratnosti, však neznamená, že uvedená metóda je nevhodná. Treba totiž poznamenať, že metóda použitá Komisiou má za následok, že priraďovanie týchto nákladov sa uskutočňuje na základe okolnosti, že ceny počas daného obdobia, najmä počas prvého obdobia predaja čipov, sú relatívne vysoké, a teda aj príjmy sú vysoké. Metóda navrhovaná žalobkyňou má naproti tomu za následok jednotnú alokáciu nákladov na pomernom základe, takže každá jednotka (bez ohľadu na okamih, v ktorom sa počas životného cyklu čipu predáva) musí pokryť rovnakú sumu nákladov. Ako Komisia správne uvádza v odôvodnení 917 napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na vývoj cien čipov takýto prístup nebol v prejednávanej veci vhodný, lebo by viedol k presunu podstatnej časti nákladov na vývoj na koniec životného cyklu výrobkov, kedy ceny a marže majú tendenciu byť nízke, čo by viedlo k veľkému počtu falošne pozitívnych výsledkov v analýze cien a nákladov.

511

Po tretie, pokiaľ ide o to, že Komisia použila na vymedzenie použitej metódy výraz „proxy for the price evolution of a chipset“, tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého tým Komisia nezohľadnila, že LRAIC sú meradlom nákladov a nie ceny, nemožno prijať, keďže uvedený výraz poukazuje jednoducho len na to, že uvedená metóda sa usiluje zohľadniť profil cien v čase, takže v obdobiach, počas ktorých sa predpokladá, že čipy prinášajú vyššie príjmy, sa znáša aj väčšia časť nákladov.

O deviatom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „zjavne nesprávnom posúdení“ a nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o záver, že ceny uplatňované žalobkyňou vylúčili spoločnosť Icera z trhu a spôsobili ujmu spotrebiteľom

515

Tento žalobný dôvod sa skladá zo štyroch častí. Prvá časť je založená na tom, že Komisia nevykonala analýzu tzv. „rovnako efektívneho“ konkurenta. Druhá časť je založená na rozpore medzi konštatovaním o uzavretí trhu uvedeným v napadnutom rozhodnutí a skutočnými výsledkami spoločnosti Icera počas relevantného obdobia. Tretia časť je založená na neexistencii dôkazu o údajnom finančnom predátorskom správaní vzhľadom na skutočnosť, že Icera získala počas uvedeného obdobia dodatočné finančné prostriedky, bola nadobudnutá spoločnosťou Nvidia a naďalej pôsobila na trhu. Štvrtá časť je založená na nemožnosti žalobkyne odstrániť konkurenciu zo strany technológie spoločnosti Icera.

516

Vzhľadom na to, že druhá, tretia a štvrtá časť sa v podstate týkajú údajnej neexistencie účinkov vytýkaného správania, budú preskúmané spoločne.

O prvej časti založenej na tom, že Komisia nevykonala analýzu tzv. „rovnako efektívneho“ konkurenta

520

Podľa judikatúry v oblasti predátorských cien sa ceny pod úrovňou AVC musia považovať za zneužívajúce, keďže dominantný podnik má záujem na uplatňovaní takýchto cien len vtedy, keď chce eliminovať svojich konkurentov. Okrem toho ceny pod úrovňou ATC, ale nad úrovňou AVC sa musia považovať za zneužívajúce, ak sú stanovené ako súčasť plánu, ktorého cieľom je vylúčiť konkurenta z trhu, keďže takéto ceny môžu z trhu vytlačiť podniky, ktoré sú možno rovnako výkonné ako dominantný podnik, no ktoré v dôsledku svojich menších finančných zdrojov nie sú schopné odolávať konkurenčnému tlaku tohto podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86 , EU:C:1991:286 , body 70 až 72 ).

521

Z toho na jednej strane vyplýva, že domnienka zneužitia existuje vtedy, keď podnik v dominantnom postavení uplatňuje ceny pod úrovňou AVC, pričom Komisia nemusí vykonať inú analýzu než takéto porovnanie cien uplatňovaných dominantným podnikom a určitých jeho nákladov. Na druhej strane, ak podnik v dominantnom postavení uplatňuje ceny pod úrovňou ATC, ale nad úrovňou AVC, Komisia je na účely preukázania existencie zneužitia povinná vykonať porovnanie cien uplatňovaných dominantným podnikom a určitých jeho nákladov a preukázať existenciu plánu, ktorého cieľom je vylúčiť konkurenta z trhu, keďže takéto ceny sú v podstate samy osebe spôsobilé vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov z trhu. Komisia teda nie je vôbec povinná vykonať popri takomto preukázaní ďalšie analýzy najmä s cieľom predložiť dôkaz o protisúťažných účinkoch vyvolaných spornou praktikou.

524

Okrem toho z judikatúry tiež vyplýva, že uplatnenie kritéria „rovnako efektívneho“ konkurenta pozostáva z preskúmania, či cenové praktiky podniku v dominantnom postavení predstavujú pre konkurenta, ktorý je rovnako výkonný ako tento podnik, nebezpečenstvo vylúčenia z trhu, a že toto kritérium sa zakladá na porovnaní cien, ktoré uplatňuje podnik v dominantnom postavení, a určitých nákladov, ktoré mu vznikli, ako aj na analýze jeho stratégie (rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10 , EU:C:2012:172 , bod 28 , a zo 6. októbra 2015, Post Danmark, C‑23/14 , EU:C:2015:651 , body 53 a 54 ).

525

Z toho vyplýva, že v rámci vyšetrovania potenciálnych predátorských cien analýza, ktorou Komisia porovnáva ceny uplatňované podnikom v dominantnom postavení a určité jeho náklady s cieľom posúdiť, či tento podnik uplatňoval ceny pod úrovňou ATC, ale nad úrovňou AVC, už zahŕňa analýzu „rovnako efektívneho“ konkurenta.

526

V rozsahu, v akom podnik v dominantnom postavení stanovuje svoje ceny na úrovni nižšej ako ATC, ale vyššej ako AVC, totiž konkurent „rovnako efektívny“ ako tento podnik v zásade nebude z dôvodu svojich menších finančných zdrojov schopný konkurovať týmto cenám bez toho, aby mu vznikli straty, ktoré sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Takéto ceny teda môžu vylúčiť „rovnako efektívneho“ konkurenta z trhu, čo zodpovedá preukázaniu, ktoré musí Komisia vykonať v rámci uplatnenia kritéria „rovnako efektívneho“ konkurenta na účely preukázania potenciálu protisúťažnej praktiky vylúčiť konkurenta z trhu.

Na podporu tretej časti žalobkyňa tvrdí, že Icera získala počas relevantného obdobia dodatočné finančné prostriedky najmä vďaka svojej akvizícii spoločnosťou Nvidia, čo spochybňuje tvrdenie Komisie, že účinkom vytýkaného správania bolo, že Icera bola nútená uskutočňovať stratový predaj a vyčerpať svoj rizikový kapitál.

530

Na podporu štvrtej časti žalobkyňa tvrdí, že vytýkané správanie nemohlo mať účinok odstránenia konkurencie zo strany technológie spoločnosti Icera. Podľa jej názoru by stiahnutie sa spoločnosti Icera z trhu malo len malý alebo dokonca nulový dopad na ceny, ktoré žalobkyňa fakturovala za svoje „špičkové“ čipy UMTS alebo za akékoľvek iné čipy UMTS, a to najmä preto, že technológia a know‑how spoločnosti Icera boli prenosné, takže jej odchod z trhu by nemal vplyv na hospodársku súťaž.

531

Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

532

535

Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

536

V odôvodnení 1118 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, že na účely preukázania úmyslu žalobkyne vylúčiť konkurenta z trhu vychádzala nielen z dokumentov výslovne uvedených v bode 12.8 uvedeného rozhodnutia, ktorý sa osobitne zaoberá týmto úmyslom, ale aj z ďalších dôkazov uvedených v bode 12.4.2 tohto rozhodnutia a zo súvislostí, ktoré mohla preukázať medzi týmito dôkazmi a svojou analýzou cien a nákladov v rámci toho istého rozhodnutia, pokiaľ ide o čip MDM8200 (odôvodnenia 954 až 956 napadnutého rozhodnutia), pokiaľ ide o čip MDM6200 (odôvodnenia 968 až 971 napadnutého rozhodnutia) a pokiaľ ide o čip MDM8200A (odôvodnenia 977 až 978 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti v odôvodnení 1118 napadnutého rozhodnutia uviedla, pričom žalobkyňa jej v tomto ohľade neoponovala, že všetky tieto dôkazy a odôvodnenia sú neoddeliteľnou súčasťou jej analýzy zameranej na preukázanie úmyslu žalobkyne vylúčiť konkurenta z trhu.

537

Komisia ďalej preukázala existenciu úmyslu žalobkyne vylúčiť konkurenta z trhu, ktorý bol základom uplatňovania predátorských cien vo vzťahu k spoločnostiam Huawei a ZTE v súvislosti s čipmi MDM8200, MDM6200 a MDM8200A, na základe priamych dôkazov, teda interných dokumentov žalobkyne (bod 12.8.1 napadnutého rozhodnutia), ako aj nepriamych dôkazov, teda okolností vyplývajúcich z kontextu (bod 12.8.2 napadnutého rozhodnutia).

–

e‑mailová korešpondencia z februára 2009, v ktorej sa hovorí o preventívnych opatreniach s cieľom zabrániť spoločnosti Icera v dosiahnutí dostatočnej úrovne objemu, o vojne cien, hrozbe zo strany spoločnosti Icera a o tom, že Icera by sa nemala presadiť u jedného z hlavných výrobcov originálneho zariadenia, ako aj o rozdrvení spoločnosti Icera v očiach spoločnosti ZTE (odôvodnenie 1122 uvedeného rozhodnutia),

–

e‑mailová korešpondencia z decembra 2009, v ktorej ide o zníženie ceny čipu MDM6200 pre ZTE a o to, že žalobkyňa nemôže pripustiť, aby Icera získala veľký počet zákaziek, čo by jej pomohlo posilniť sa (odôvodnenie 1124 uvedeného rozhodnutia),

–

e‑mailová korešpondencia z decembra 2009 o tom, že z ceny treba urobiť bezvýznamnú tému s cieľom nechať čip MDM8200 „vyplniť vákuum“ (odôvodnenie 1125 napadnutého rozhodnutia),

–

e‑mailová korešpondencia z decembra 2010 týkajúca sa stratégie pre čip MDM8200A v prípade spoločností Huawei a ZTE, v ktorej sa uvádza odhad objemu predaja spoločnosti Icera spoločnosti ZTE za predpokladu, že by žalobkyňa nič neurobila a neposkytla spoločnosti ZTE inú osobitnú podporu než bežné úpravy cien (odôvodnenie 1134 napadnutého rozhodnutia),

–

e‑mailová korešpondencia z mája 2011, v ktorej vedúci zamestnanec žalobkyne vyjadruje svoje pochybnosti vzhľadom na finančné ťažkosti spoločnosti Icera, pokiaľ ide o poskytnutie dodatočného zníženia ceny za čip MDM8200A (odôvodnenie 1136 napadnutého rozhodnutia).

540

Pokiaľ ide o nepriame dôkazy, Komisia sa opierala o päť okolností vyplývajúcich z kontextu, ktorými sú konkrétne vysoko cielená povaha vytýkaného správania, značný rozsah stratového predaja žalobkyne v mimoriadne strategicky významnom špičkovom segmente trhu s čipmi UMTS, nepretržitá povaha vytýkaného správania počas relevantného obdobia, dve platby NRE určené na zabezpečenie skrytého zníženia ceny čipov MDM8200 a MDM6200 a finančné obete žalobkyne v oblasti cien a dodávok. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 1138 napadnutého rozhodnutia uviedla, že tieto nepriame dôkazy sú samy osebe dostatočné na preukázanie existencie úmyslu žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z relevantného trhu.

544

Pokiaľ ide o zamestnanca s údajne nízkym postavením, o ktorom sa hovorí v tretej časti tohto žalobného dôvodu, tento zamestnanec bol zapojený len do e‑mailovej korešpondencie z februára 2009 (t. j. druhý priamy dôkaz), do druhej e‑mailovej korešpondencie z decembra 2009 (t. j. štvrtý priamy dôkaz) a do dvoch e‑mailových korešpondencií z januára 2010 (t. j. piaty a šiesty priamy dôkaz), ale nie do e‑mailovej korešpondencie z decembra 2008 (t. j. prvý priamy dôkaz), do prvej e‑mailovej korešpondencie z decembra 2009 (t. j. tretí priamy dôkaz), do e‑mailovej korešpondencie z júna 2010 (t. j. siedmy priamy dôkaz), do e‑mailovej korešpondencie z decembra 2010 (t. j. ôsmy priamy dôkaz) a do e‑mailovej korešpondencie z mája 2011 (t. j. deviaty priamy dôkaz).

545

Z toho vyplýva, že žalobkyňa v žalobe neuvádza na podporu tohto žalobného dôvodu nijaké výhrady voči výkladu, ktorý Komisia podala v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s e‑mailovou korešpondenciou z decembra 2008 (t. j. prvý dôkaz), s prvou e‑mailovou korešpondenciou z decembra 2009 (t. j. tretí priamy dôkaz), s e‑mailovou korešpondenciou z decembra 2010 (t. j. ôsmy priamy dôkaz) a s e‑mailovou korešpondenciou z mája 2011 (t. j. deviaty priamy dôkaz).

546

Uvedená e‑mailová korešpondencia je pritom sama osebe dôkazom existencie stratégie žalobkyne zameranej na vylúčenie spoločnosti Icera z trhu.

550

V e‑mailovej korešpondencii z decembra 2010 (t. j. ôsmy priamy dôkaz) sa poukazuje na inú osobitnú podporu pre ZTE než sú bežné úpravy cien. V rovnakom duchu z tejto korešpondencie vyplýva, že Icera je v tejto korešpondencii jasne identifikovaná, rovnako ako aj prognózy dodávok spoločnosti Icera pre ZTE v prípade, že by sa tejto spoločnosti neposkytla iná osobitná podpora než sú bežné úpravy cien.

551

V e‑mailovej korešpondencii z mája 2011 (t. j. deviaty priamy dôkaz) sa hovorí o finančných ťažkostiach spoločnosti Icera, ktoré vyvolávajú pochybnosti vedúceho zamestnanca žalobkyne, pokiaľ ide o poskytnutie dodatočného zníženia ceny za čip MDM8200A, čo preukazuje, že finančná situácia spoločnosti Icera mala vplyv na cenovú politiku žalobkyne počas relevantného obdobia.

552

Skutočnosť, že žalobkyňa nespochybňuje výklad, ktorý Komisia podala v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s e‑mailovou korešpondenciou uvedenou v bode 545 vyššie, teda znamená, že tento žalobný dôvod je neúčinný v rozsahu, v akom sa žalobkyňa dovoláva pochybení, ktorých sa Komisia dopustila, keď dospela k záveru, že jej cenové praktiky zabezpečili realizáciu plánu na vylúčenie spoločnosti Icera z trhu. Aj keby sa totiž dalo žalobkyni za pravdu, pokiaľ ide o jej kritiku výkladu Komisie týkajúceho sa niektorých e‑mailových korešpondencií, o ktoré sa Komisia opiera ako o priame dôkazy, nič to nemení na tom, že dôkazy, ktoré nespochybňuje, samy osebe umožňujú preukázať jej úmysel vylúčiť spoločnosť Icera z trhu.

556

V dôsledku toho, keďže súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera v bode 12.8.2 napadnutého rozhodnutia, sám osebe postačuje na preukázanie existencie úmyslu žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu, skutočnosť, že žalobkyňa nespochybňuje tieto dôkazy v rámci tohto žalobného dôvodu, má za následok neúčinnosť tohto žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa žalobkyňa dovoláva pochybení, ktorých sa Komisia dopustila, keď dospela k záveru, že jej cenové praktiky zabezpečili realizáciu plánu na vylúčenie spoločnosti Icera z trhu.

557

V každom prípade podľa judikatúry v prípade, ak podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení uplatňuje nižšie ceny ako ATC, Komisia sa musí na preukázanie existencie zneužitia opierať o súbor vážnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať úmysel tohto podniku vylúčiť konkurenta z trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T‑83/91 , EU:T:1994:246 , bod 151 , a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T‑340/03 , EU:T:2007:22 , bod 197 ). Cieľom uvedeného preukázania musí byť na základe presnej a konkrétnej analýzy a dôkazov preukázať, že uvedené správanie má prinajmenšom schopnosť vyvolať účinky spočívajúce vo vylúčení konkurentov z trhu (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 130 ).

558

Vzhľadom na súbor nepriamych dôkazov, ktorý je na prvý pohľad postačujúci, prináleží žalobkyni, aby v žalobe predložila iné úplné a konzistentné vysvetlenie, ktoré môže dať jednotlivým skutočnostiam uvedeným v napadnutom rozhodnutí iný význam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, T‑410/09 , neuverejnený, EU:T:2012:676 , bod 145 ).

562

Pokiaľ ide o ostatných päť e‑mailových korešpondencií, ktorých výklad zo strany Komisie sa v žalobe výslovne spochybňuje, tieto e‑maily predstavujú súbor vážnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať úmysel žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu.

563

V tejto súvislosti je potrebné hneď na úvod pripomenúť, že Komisia sa na základe týchto priamych dôkazov v bode 12.8.1 napadnutého rozhodnutia usilovala preukázať úmysel žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu a nie iné znaky skutkovej podstaty porušenia, ako je najmä existencia predátorských cien v súvislosti s tromi predmetnými čipmi, ktorými sa zaoberajú iné body uvedeného rozhodnutia. V dôsledku toho je v prejednávanej veci potrebné overiť, či interné dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera, predstavujú súbor vážnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré ako celok umožňujú preukázať úmysel žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu, pričom akékoľvek iné úvahy sú na tento účel irelevantné.

564

V tejto súvislosti výrazy použité v každej e‑mailovej korešpondencii obzvlášť odhaľujú úmysel žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 548 vyššie, Komisia môže zohľadniť preukázané skutočnosti mimo obdobia porušovania, ak tieto skutočnosti tvoria súčasť súboru nepriamych dôkazov, na ktoré sa Komisia odvoláva, aby preukázala uvedené porušenie. Okrem toho úmysel vylúčiť konkurenta z trhu môže byť pokojne vyjadrený aj niekoľko mesiacov pred konkrétnou realizáciou stratégie, ktorej cieľom je takéto vylúčenie. Okrem toho skutočnosť, že v e‑mailovej korešpondencii z februára 2009 sa neuvádza ani zmienka o stanovení cien predmetných troch čipov alebo že je údajne v rozpore s „teóriou nepriameho predátorského správania“, je irelevantná, keďže tieto skutočnosti nemôžu spochybniť existenciu úmyslu žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu. Navyše, aj keď táto korešpondencia neobsahuje podrobnosti o opatreniach, ktoré by sa mali prijať voči spoločnosti Icera, nič to nemení na skutočnosti, že sa v nej výslovne navrhuje prijať preventívne opatrenia voči spoločnosti Icera.

568

V druhom rade v prvej e‑mailovej korešpondencii z januára 2010 (t. j. piaty priamy dôkaz) sa Icera a konkrétnejšie jej čip ICE8042 opäť označuje za hlavnú hrozbu pre žalobkyňu a hovorí sa v nej tiež o opatreniach, ktoré má žalobkyňa prijať s cieľom vylúčiť ju z trhu, konkrétne spolupracovať so spoločnosťou Huawei a vyčerpať obmedzené finančné prostriedky spoločnosti Icera. Z toho vyplýva, že Icera je v tejto korešpondencii jasne identifikovaná, rovnako ako potreba žalobkyne konať tak, aby ju vylúčila z trhu, najmä pokiaľ ide o spoločnosť Huawei.

572

V treťom rade v e‑mailovej korešpondencii z júna 2010 (t. j. siedmy priamy dôkaz) sa výslovne poukazuje na skutočnosť, že čip ICE8042 spoločnosti Icera stráca u spoločností Huawei a ZTE na sile a že „stratégia spočívajúca vo vyvíjaní tlaku na čip ICE8042 dvomi čipmi MDM6200 a MDM8200A sa osvedčila“. Z toho vyplýva, že žalobkyňa skutočne realizovala vo vzťahu k spoločnostiam Huawei a ZTE stratégiu založenú na čipoch MDM6200 a MDM8200A, ktorá bola namierená proti spoločnosti Icera.

573

Žalobkyňa sa v tejto súvislosti opiera o rad rôznych tvrdení, ktoré sú irelevantné, lebo nespochybňujú existenciu jej úmyslu vylúčiť spoločnosť Icera z trhu ako takú, ako sú napríklad neexistencia akejkoľvek zmienky o čipe MDM8200, dohoda o jednorazových inžinierskych nákladoch alebo dodatočné financovanie vlastného kapitálu, ktoré Icera oznámila v máji 2010. Žalobkyňa však pritom nespochybňuje, že e‑mailová korešpondencia z júna 2010 poukazuje na stratégiu vo vzťahu k spoločnostiam Huawei a ZTE namierenú proti spoločnosti Icera prostredníctvom čipov MDM6200 a MDM8200A, ktorú skutočne zrealizovala, keďže sa osvedčila.

574

Vo štvrtom rade žalobkyňa konkrétne na podporu tretej časti tohto žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia vychádza z dokumentov vypracovaných zamestnancom s nízkym postavením, ktorý nemal nijaké právomoci ani vplyv na ceny, a preto nemohol zohrávať zásadnú úlohu pri realizácii stratégie vylúčenia spoločnosti Icera z trhu. V tejto súvislosti z bodu 12.8.1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tento zamestnanec bol zapojený do e‑mailovej korešpondencie z februára 2009, z decembra 2009 a z januára 2010.

578

Z toho vyplýva, že členovia vrcholového manažmentu žalobkyne, ktorí mali právomoci a vplyv na ceny, boli skutočne zapojení do tejto e‑mailovej korešpondencie, z ktorej vyplýva úmysel vylúčiť spoločnosť Icera z trhu.

579

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v bode 12.8.1 napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, prostredníctvom priamych dôkazov tvoriacich súbor vážnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, existenciu úmyslu žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu, a preto Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia.

580

Nakoniec je potrebné uviesť, že žalobkyňa nepredložila ani najmenší dôkaz na účely preukázania, že Komisia porušila právo byť vypočutý a zásadu riadnej správy vecí verejných, keď dospela k záveru, že jej cenové praktiky zabezpečili realizáciu plánu na vylúčenie spoločnosti Icera z trhu.

V prvom rade sa žalobkyňa domnieva, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že poskytnutím predmetného zníženia cien sa len vyrovnala „agresívnym“ cenám uplatňovaným jej konkurentom Icera, ako ani skutočnosť, že ňou uplatňované ceny boli nad úrovňou jej AVC, a teda boli rentabilné a odôvodnené. S odkazom na štvrtý a ôsmy až desiaty žalobný dôvod opakuje, že v nijakom prípade z tohto dôvodu nerealizovala „plán“ s cieľom vylúčiť spoločnosť Icera z trhu.

584

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že zníženia ceny za čip MDM8200 poskytnuté spoločnosti Huawei boli reakciou na veľký tlak, ktorý na ňu táto spoločnosť vyvíjala, a ich cieľom bolo na jednej strane pomôcť spoločnosti Huawei predať jej nezrealizované objednávky a nadbytočné a staré zásoby a na druhej strane cenovo konkurovať zariadeniam spoločnosti ZTE so zabudovaným čipom spoločnosti Icera.

585

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že v priebehu správneho konania podrobne vysvetlila Komisii, že vlastné zásoby čipov MDM8200 považuje za nadbytočné a staré. Podľa jej názoru práve z tohto dôvodu znížila cenu tohto čipu pre všetkých svojich významných zákazníkov, čo znevýhodnilo spoločnosť Huawei a napokon ju viedlo k tomu, aby tejto spoločnosti poskytla zníženie ceny za predtým zadané objednávky. Tvrdí, že skutočnosť, že objednávky uvedených čipov boli zadané v rokoch 2010 a 2011, nijako nebráni objektívne odôvodnenej povahe jej rozhodnutia znížiť cenu tohto čipu s cieľom stimulovať nové dopyty. Napokon zdôrazňuje, že v rozpore s tvrdeniami Komisie skutočne poskytla zníženie ceny všetkým svojim ostatným významným zákazníkom, ktorí v skutočnosti využívali ceny zodpovedajúce priemerným predajným cenám poskytnutým spoločnosti Huawei.

589

Okrem toho z odôvodnenia 5 nariadenia č. 1/2003 v podstate vyplýva, že hoci je skutočne na účastníkovi konania alebo orgáne, ktorý sa dovoláva porušenia článkov 101 alebo 102 ZFEÚ, aby takéto porušenie preukázal, je naopak na podniku, ktorý sa chce odvolať voči zisteniu porušovania, aby predložil zákonom požadované dôkazy o tom, že podmienky obhajoby sú splnené.

590

Z toho vyplýva, že podnik, akým je žalobkyňa, ktorý sa odvoláva na objektívne odôvodnenie, vrátane zvýšenia efektívnosti, správania, ktoré je a priori v rozpore s článkom 102 ZFEÚ, musí sám toto objektívne odôvodnenie z právneho hľadiska dostatočne preukázať.

591

V prejednávanej veci preto prináleží žalobkyni, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že takéto správanie sa musí napriek tomu považovať za objektívne odôvodnené.

594

Tri odôvodnenia, ktorými žalobkyňa podložila svoje predátorské správanie, a to po prvé vyrovnanie s „agresívnymi“ cenami spoločnosti Icera a uplatňovanie cien nad úrovňou AVC, po druhé zníženie ceny čipu MDM8200 poskytnuté spoločnosti Huawei s cieľom pomôcť jej predať nadbytočné a staré zásoby tohto čipu a po tretie zníženie ceny uvedeného čipu poskytnuté spoločnosti Huawei s cieľom predať svoje vlastné nadbytočné a staré zásoby tohto čipu, nepreukazuje ani objektívnu nevyhnutnosť vytýkaného správania, ani to, že vylučujúci účinok, ktorý spôsobuje vo vzťahu k spoločnosti Icera, možno vyrovnať alebo prekonať výhodami v zmysle efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia.

595

Žalobkyňa, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní, sa obmedzila na odkaz na tlak vyvíjaný spoločnosťou Huawei s cieľom dosiahnuť nižšie ceny za čip MDM8200 a na riziko, že by táto spoločnosť zrušila niektoré objednávky, v prípade potreby aj právnymi prostriedkami. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 592 vyššie pritom takéto skutočnosti neumožňujú objektívne odôvodniť zneužitie, na ktoré sa vzťahuje zákaz podľa článku 102 ZFEÚ.

596

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nepredložila dostatočný dôkaz v zmysle článku 2 nariadenia č. 1/2003 a judikatúry citovanej v bode 592 vyššie o tom, že vytýkané správanie bolo objektívne odôvodnené, čo postačuje na zamietnutie jedenásteho žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sa Komisia dopustila skutkových pochybení, nesprávnych právnych posúdení a nesprávnych posúdení a porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že zamietla odôvodnenia predložené žalobkyňou v priebehu správneho konania.

600

Pokiaľ ide o uplatňovanie cien nad úrovňou AVC, treba pripomenúť, že podľa judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, ( C‑62/86 , EU:C:1991:286 , body 71 a 72 ), sa podnik v dominantnom postavení, aj keď uplatňuje ceny pod úrovňou ATC, ale nad úrovňou AVC, dopúšťa zneužitia dominantného postavenia, ak to robí v rámci plánu, ktorého cieľom je vylúčiť konkurenta z trhu. V prípade existencie takejto stratégie vylúčenia, ako je to v prejednávanej veci, teda nie je dôležité, že uplatňované ceny boli údajne „rentabilné a odôvodnené“, keďže boli nad úrovňou AVC.

601

Pokiaľ ide o zníženie ceny čipu MDM8200 poskytnuté spoločnosti Huawei s cieľom pomôcť jej predať nadbytočné a staré zásoby tohto čipu, treba konštatovať, že toto zníženie sa týka len cien ponúknutých spoločnosti Huawei a čipu MDM8200. Žalobkyňa sa teda predloženými vysvetleniami neusiluje odôvodniť predátorské ceny poskytnuté spoločnosti ZTE alebo predátorské ceny poskytnuté v prípade čipov MDM6200 a MDM8200A.

602

Pokiaľ ide o zníženie ceny čipu MDM8200 poskytnuté spoločnosti Huawei s cieľom pomôcť jej predať nadbytočné a staré zásoby tohto čipu, treba tiež uviesť, že ako uvádza Komisia v odôvodnení 1185 napadnutého rozhodnutia, Huawei zadala v rokoch 2010 a 2011 spoločnosti Qualcomm nové objednávky na tento čip, čo žalobkyňa potvrdila v odpovedi na otázku položenú v tejto súvislosti na pojednávaní. Komisia sa teda nedopustila pochybenia, keď považovala za ťažko uveriteľné, že uvedené zníženie ceny mohlo byť poskytnuté s cieľom pomôcť spoločnosti Huawei predať jej nadbytočné zásoby starého čipu.

Tretí žalobný dôvod sa skladá z troch častí. Prvá časť je založená na „zjavne nesprávnom právnom posúdení“ a na porušení zásad právnej istoty a legitímnej dôvery z dôvodu, že Komisia neuplatnila „správnu právnu normu“, ako je definovaná v oznámení o prioritách. Druhá časť je založená na nesprávnom uplatnení judikatúry týkajúcej sa predátorskej cenotvorby a všeobecnejšie cenových praktík. Tretia časť je založená na porušení zásad právnej istoty a predvídateľnosti.

O prvej časti založenej na neuplatnení „správnej právnej normy“, ako je definovaná v oznámení o prioritách

606

Podľa žalobkyne z oznámenia o prioritách vyplýva, že relevantnou otázkou pri skúmaní možnej vylučujúcej praktiky uplatňovanej podnikom v dominantnom postavení je, či takáto praktika mohla viesť k vylúčeniu „rovnako efektívneho“ konkurenta z trhu. V súlade s uvedeným oznámením Komisia musí okrem toho počas takéhoto preskúmania predložiť dôkaz na jednej strane o tom, že podnik v dominantnom postavení si prijatím tejto praktiky v krátkodobom horizonte úmyselne spôsoboval straty alebo úbytok zisku, a na druhej strane o tom, že mohol očakávať pokrytie takýchto strát po skončení predpokladaného obdobia predátorského správania. Keďže Komisia sa verejne zaviazala postupovať v súlade s týmto oznámením, vyvolalo u dotknutých podnikov legitímne očakávania.

607

Okrem toho oznámenie o prioritách neumožňuje Komisii sankcionovať podnik, ktorý v dobrej viere uskutočňoval správanie, ktoré sa nakoniec ukázalo ako menej rentabilné, než pôvodne predpokladal. Napokon z bodu 66 oznámenia o prioritách vyplýva, že Komisia sa môže opierať o listinné dôkazy len výnimočne, a to pod podmienkou, že dostatočne jasne preukazujú existenciu predátorskej stratégie.

611

Na úvod je potrebné uviesť, že oznámenie o prioritách sa obmedzuje na opísanie postupu Komisie pri výbere prípadov, ktoré sa bude snažiť riešiť prednostne, takže správna prax Komisie nie je pre vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž a súdy záväzná (rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark, C‑23/14 , EU:C:2015:651 , bod 52 ), a toto oznámenie nie je právne záväzné (rozsudok z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14 , EU:T:2018:930 , bod 114 ).

612

Z toho vyplýva, že ako akýkoľvek iný dokument, ktorý síce nie je záväzný, ale vymedzuje všeobecný rámec analýzy, ktorú Komisia používa pri určovaní, či by mala zasiahnuť, oznámenie o prioritách obmedzuje diskrečnú právomoc Komisie. Z toho vyplýva, že Komisia sa v konkrétnom prípade nemôže od neho odchýliť bez uvedenia dôvodov. V takomto prípade má totiž dodržanie záruk, ktoré právny poriadok Únie stanovuje pre správne konania, vrátane povinnosti odôvodnenia, Komisiou o to zásadnejší význam (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, T‑180/15 , EU:T:2017:795 , bod 289 a citovanú judikatúru).

613

Je preto potrebné preskúmať, či sa Komisia v prejednávanej veci odchýlila od všeobecného rámca analýzy stanoveného v oznámení o prioritách, a to bez odôvodnenia, ako tvrdí žalobkyňa.

617

Ako pritom vyplýva z preskúmania desiateho žalobného dôvodu, Komisia sa v bode 12.8.1 napadnutého rozhodnutia skutočne opierala o dokumenty od žalobkyne, ktoré jasne preukazujú existenciu úmyslu žalobkyne vylúčiť spoločnosť Icera z trhu, ktorý realizovala prostredníctvom zníženia cien poskytnutého spoločnostiam Huawei a ZTE, čo stačí na zamietnutie tohto tvrdenia, ktoré sa v podstate zakladá na neexistencii dôkazu o obetovaní v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti na rozdiel od tvrdení žalobkyne z bodu 66 oznámenia o prioritách vôbec nevyplýva, že Komisia sa môže opierať o listinné dôkazy preukazujúce existenciu predátorskej stratégie len výnimočne. Naopak, Komisia používa v tomto bode výraz „v niektorých prípadoch“ a nie výraz „v niektorých výnimočných prípadoch“, alebo „výnimočne“, či dokonca „za výnimočných okolností“, ktorý je použitý v poznámke pod čiarou 50 oznámenia o prioritách. V poznámke pod čiarou 44 tohto oznámenia, ktorá odkazuje na bod 66 toho istého oznámenia, Komisia navyše odkazuje na dva rozsudky, v ktorých Súd prvého stupňa, resp. Všeobecný súd potvrdil, že Komisia je oprávnená opierať sa o takéto listinné dôkazy, a to konkrétne na rozsudky zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia ( T‑83/91 , EU:T:1994:246 , body 151 a 171 ), a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia ( T‑340/03 , EU:T:2007:22 , body 198 až 215 ).

618

Pokiaľ ide v treťom rade o tvrdenie žalobkyne, že Komisia bola na základe oznámenia o prioritách povinná predložiť dôkaz o tom, že podnik v dominantnom postavení mohol očakávať, že po skončení obdobia predátorského správania pokryje straty vzniknuté počas tohto obdobia, z bodu 70 tohto oznámenia vyplýva len to, že dominantný podnik môže odôvodnene očakávať, že jeho trhová sila po skončení predátorského konania bude väčšia, než by bola, keby sa podnik nezačal správať predátorsky, a teda že je pravdepodobné, že obeť prinesie tomuto podniku úžitok. Navyše podľa judikatúry môže mať správanie zneužívajúcu povahu bez toho, aby bolo potrebné konkrétnym spôsobom preukázať, že dotknutý podnik mohol odôvodnene očakávať, že pokryje takto vzniknuté straty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia T‑83/91 , EU:T:1994:246 , bod 150 ), čo stačí na zamietnutie tohto tvrdenia.

622

Z uvedeného vyplýva, že prvá časť tretieho žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

O druhej časti založenej na nesprávnom uplatnení judikatúry týkajúcej sa predátorskej cenotvorby a všeobecnejšie cenových praktík

623

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nezohľadnila judikatúru týkajúcu sa predátorskej cenotvorby a všeobecnejšie cenových praktík, konkrétne judikatúru stanovujúcu uplatniteľnú právnu normu. Na podporu takéhoto tvrdenia reprodukuje viaceré výňatky z rozsudkov, ktoré považuje za relevantné, a vytýka Komisii, že v napadnutom rozhodnutí nevykonala analýzu „rovnako efektívneho“ konkurenta, hoci judikatúra takúto analýzu stanovuje.

624

Po druhé, ako vyplýva z bodov 521 až 523 vyššie, Komisia nie je na základe judikatúry citovanej v bode 520 vyššie povinná pri skúmaní prípadnej existencie predátorských cien uplatňovaných podnikom v dominantnom postavení overiť aj to, či miera pokrytia trhu spornou praktikou má dostatočný rozsah na to, aby táto praktika vyvolala protisúťažné účinky, čo stačí na zamietnutie výhrady žalobkyne založenej na neexistencii takéhoto overenia.

628

V dôsledku toho je potrebné druhú časť tretieho žalobného dôvodu zamietnuť.

O tretej časti založenej na porušení zásad právnej istoty a predvídateľnosti

629

S odkazom na siedmy a ôsmy žalobný dôvod žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala umelú a bezprecedentnú analýzu cien a nákladov, ktorá sa, pokiaľ ide o dva z dotknutých čipov, líši od analýzy rozvinutej v ON a ktorá je, pokiaľ ide o tretí čip, nepredvídateľná. Podľa jej názoru tým Komisia porušila zásady právnej istoty a predvídateľnosti.

633

Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

O štvrtom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „nelogickej a dôkazmi nepodloženej povahe ‚teórie predátorského správania‘“

634

Štvrtý žalobný dôvod sa skladá z trinástich častí. Prvá časť je založená na tom, že „teória predátorského správania“ rozvinutá Komisiou, ktoré je „cielené a selektívne“, nemá spojenie s vymedzením trhu a bola prispôsobená s cieľom dospieť k vopred určenému záveru. Druhá časť je založená na tom, že uvedená teória je vnútorne nekonzistentná a nedostatočne odôvodnená. Tretia časť je založená na tom, že Komisia nepreukázala iracionálnu povahu správania žalobkyne a jej stratégie predátorského správania. Štvrtá časť je založená na tom, že ceny žalobkyne boli vyššie ako ceny spoločnosti Icera, a preto nedošlo k uzavretiu trhu. Piata časť je založená na tom, že Komisia nezohľadnila kľúčové dôkazy svedčiace v jej prospech. Šiesta časť je založená na neexistencii dôkazu o finančnom predátorskom správaní. Siedma časť je založená na tom, že „teória predátorského správania“ je nová, nesprávna a nepodložená. Ôsma časť je založená na „zjavne nesprávnych posúdeniach“, pokiaľ ide o priame predátorské správanie v období od tretieho štvrťroka 2010 do druhého štvrťroka 2011. Deviata časť je založená na tom, že Komisia nezohľadnila obchodnú realitu čipu MDM8200. Desiata časť je založená na tom, že uvedená teória je nelogická a je v rozpore so základným pravidlami ekonómie. Jedenásta časť je založená na tom, že Komisia nepreukázala pokrytie strát vzniknutých počas relevantného obdobia, ani neuviedla, kedy sa predátorské správanie skončilo. Dvanásta časť je založená na neuplatnení kritéria „rovnako efektívneho“ konkurenta a na dobrej výkonnosti spoločnosti Icera počas uvedeného obdobia, čo vyvracia túto teóriu. Trinásta časť je založená na pochybení Komisie, ktorým potrestala skutočnú hospodársku súťaž.

V tomto rámci Komisia v odôvodnení 334 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že žalobkyňa v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2011 predávala určité množstvá troch zo svojich čipov UMTS, konkrétne čipov MDM8200, MDM6200 a MDM8200A, dvom zo svojich kľúčových zákazníkov, konkrétne spoločnostiam Huawei a ZTE, za ceny pod úrovňou svojich nákladov, a to s úmyslom vylúčiť z trhu spoločnosť Icera, svojho hlavného konkurenta v špičkovom segmente trhu s čipmi UMTS. Podľa jej názoru žalobkyňa chcela týmto konaním zabrániť spoločnosti Icera, malému začínajúcemu podniku s obmedzenými finančnými prostriedkami, v získaní dobrej povesti a veľkosti dostatočnej na to, aby mohla ohroziť jej dominantné postavenie na uvedenom trhu. Uvádza, že vzhľadom na to, že žalobkyňa neuviedla platné objektívne odôvodnenie takéhoto správania, dospela k záveru, že žalobkyňa sa v tomto období dopustila zneužitia dominantného postavenia v rozpore s článkom 102 ZFEÚ a článkom 54 Dohody o EHP.

O prvej časti založenej na tom, že „teória predátorského správania“ rozvinutá Komisiou, ktoré je „cielené a selektívne“, nemá spojenie s vymedzením trhu a bola prispôsobená s cieľom dospieť k vopred určenému záveru

638

Žalobkyňa s odkazom na desiaty žalobný dôvod tvrdí, že vytýkané správanie nebolo ani cielené, ani selektívne a že „teória predátorského správania“ rozvinutá Komisiou nemá spojenie s vymedzením relevantného trhu, keďže vzhľadom na to, že sa týka len špičkového segmentu tohto trhu, navyše nesprávne vymedzeného, niektoré čipy, ktoré žalobkyňa považuje za „špičkové“, boli z tohto segmentu vylúčené.

642

Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že „teória predátorského správania“ rozvinutá Komisiou, ktorá sa týka len špičkového segmentu, nemá spojenie s vymedzením trhu, toto tvrdenie taktiež nemožno prijať. Z bodu 64 oznámenia o prioritách totiž vyplýva, že v oblasti predátorského správania dominantný podnik prináša obeť vtedy, ak si účtuje nižšiu cenu za celú svoju produkciu alebo jej určitú časť. Z toho vyplýva, že predátorské správanie sa môže pokojne týkať obmedzeného segmentu dotknutého trhu a nie celého trhu. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že k predátorskému správaniu môže dochádzať aj na inom ako dotknutom trhu, ktorý nepodlieha prísnemu vymedzeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86 , EU:C:1991:286 , body 35 a 45 ).

643

Z toho vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí bola na jednej strane oprávnená sankcionovať správanie obmedzené na jeden segment relevantného trhu a na druhej strane nebola povinná presne vymedziť kontúry tohto segmentu, ako je povinná to urobiť, pokiaľ ide o relevantný trh na účely overenia existencie dominantného postavenia.

644

Okrem toho, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu súvislosti medzi „teóriou predátorského správania“ rozvinutou Komisiou a sťažnosťou, treba uviesť, že z bodu 55 oznámenia Komisie o spracovaní sťažností Komisiou podľa článkov [101] a [102] ZFEÚ ( Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 65 ) vyplýva, že počas prvej fázy po podaní sťažnosti Komisia sťažnosť preskúma a v prípade potreby získa doplňujúce informácie, aby mohla rozhodnúť o ďalšom postupe, že táto fáza môže zahŕňať neformálnu výmenu názorov medzi Komisiou a sťažovateľom s cieľom objasniť skutkové a právne okolnosti, ktorých sa sťažnosť týka, a že sa môže stať, že počas tejto fázy Komisia oznámi svoju prvotnú reakciu sťažovateľovi, čím mu poskytne príležitosť rozvinúť svoje tvrdenia s prihliadnutím na túto prvotnú reakciu.

647

Z uvedeného vyplýva, že prvá časť štvrtého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

O druhej časti založenej na tom, že „teória predátorského správania“ rozvinutá Komisiou je vnútorne nekonzistentná a nedostatočne odôvodnená

648

Žalobkyňa poukazuje na viaceré rozpory a nezrovnalosti, ktorými je poznačené napadnuté rozhodnutie.

649

652

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

653

Na úvod treba konštatovať, že táto časť sa musí zamietnuť ako neúčinná, keďže aj keby boli tri tvrdenia uvedené na jej podporu dôvodné, nemalo by to vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

654

Skutočnosť, že žalobkyňa údajne tvrdo konkurovala vďaka uvádzaniu nových výrobkov na trh, že spoločnosti Icera sa podarilo vybudovať si dobrú povesť, alebo že žalobkyňa nemohla založiť svoju predátorskú stratégiu na čipe MDM6200 z dôvodu jeho obchodného neúspechu alebo na čipe MDM8200 po uvedení čipu MDM8200A na trh, totiž neumožňuje vyvrátiť konštatovanie Komisie, že žalobkyňa uplatňovala predátorské ceny s úmyslom vylúčiť svojho konkurenta Icera z trhu, čo stačí na preukázanie existencie zneužitia, ktorého sa dopustila žalobkyňa (rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86 , EU:C:1991:286 , body 70 a 71 ).

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

658

Treba uviesť, že žalobkyňa na podporu tejto časti len opakuje tvrdenia, ktoré uviedla v rámci prvej časti tretieho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu dôkazu o existencii obete, alebo v rámci desiateho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu dôkazu o existencii stratégie vylúčenia spoločnosti Icera z trhu.

659

Tieto tvrdenia, ktoré boli zamietnuté v rámci preskúmania prvej časti tretieho žalobného dôvodu a v rámci desiateho žalobného dôvodu, sa pritom musia v rozsahu, v akom sú uvedené na podporu tretej časti štvrtého žalobného dôvodu, zamietnuť z rovnakých dôvodov, čo stačí na zamietnutie tejto časti.

O štvrtej časti založenej na tom, že ceny žalobkyne boli vyššie ako ceny spoločnosti Icera

663

V prejednávanej veci z preskúmania piateho až ôsmeho a desiateho žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia riadne preukázala, že žalobkyňa uplatňovala predátorské ceny s úmyslom vylúčiť svojho konkurenta Icera z trhu, čo stačí na preukázanie existencie zneužitia dominantného postavenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa.

664

Okrem toho z preskúmania jedenásteho žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia zamietla objektívne odôvodnenia uvedené žalobkyňou, vrátane jej tvrdenia, že svoje predátorské ceny uplatňovala v reakcii na agresívne ceny spoločnosti Icera, bez toho, aby sa dopustila pochybenia a porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

665

Komisii preto nemožno oprávnene vytýkať, že nezohľadnila skutočnosť, že predátorské ceny uplatňované žalobkyňou boli odôvodnené nižšími cenami spoločnosti Icera alebo nižšou kvalitou jej výrobkov. Okrem toho referenčné kritérium na posúdenie existencie predátorských cenových praktík nie je založené na cenách a nákladoch podniku, voči ktorému sa takéto praktiky uplatňujú, alebo na kvalite dotknutých výrobkov, ale skôr na cenách a nákladoch podniku v dominantnom postavení.

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

669

Treba pripomenúť, že podľa judikatúry podnik v dominantnom postavení zneužíva toto postavenie, ak uplatňuje ceny pod úrovňou AVC alebo ceny pod úrovňou ATC, ale nad úrovňou AVC, ak sú takéto ceny stanovené v rámci stratégie vylúčenia konkurenta z trhu (rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86 , EU:C:1991:286 , body 70 až 72 ). V prejednávanej veci pritom z preskúmania piateho až ôsmeho a desiateho žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia riadne preukázala, že žalobkyňa uplatňovala takéto predátorské ceny s úmyslom vylúčiť svojho konkurenta Icera z trhu, čo stačí na preukázanie existencie zneužitia dominantného postavenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa.

670

V dôsledku toho skutočnosti, že dvaja zákazníci, ktorých sa vytýkané správanie týkalo, by sa v prípade neexistencie takéhoto správania v každom prípade nezásobovali vo väčšej miere od spoločnosti Icera, že technológia spoločnosti Icera bola zastaraná, alebo že Icera pritiahla externé financovanie a bola počas relevantného obdobia nadobudnutá, by ani v prípade, keby boli preukázané, nemohli ovplyvniť záver Komisie o existencii zneužitia založený na konštatovaní, že žalobkyňa uplatňovala ceny pod úrovňou svojich nákladov s úmyslom vylúčiť svojho konkurenta Icera z trhu. To platí o to viac, že tieto tri skutočnosti, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, sú okolnosťami mimo nej, na ktoré nemala nijaký vplyv a ktoré ju preto nemôžu oslobodiť od akejkoľvek sankcie za porušenie, ktorého sa dopustila.

671

674

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

675

Na zamietnutie tejto časti stačí konštatovať, že žalobkyňa sama priznala, že Komisia nezaložila napadnuté rozhodnutie na prípade finančného predátorského správania, ale skôr na tradičnom predátorskom správaní, teda na prípade uplatňovania cien pod úrovňou nákladov podnikom v dominantnom postavení s úmyslom vylúčiť konkurenta z trhu.

676

V dôsledku toho sa tvrdenie žalobkyne založené na neexistencii dôkazu o existencii finančného predátorského správania musí vyhlásiť za neúčinné a šiesta časť štvrtého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

680

Treba pripomenúť, že najmä z preskúmania piateho až ôsmeho a desiateho žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia riadne preukázala, že žalobkyňa uplatňovala predátorské ceny, najmä vo vzťahu k spoločnosti Huawei a v súvislosti s čipom MDM8200, s úmyslom vylúčiť svojho konkurenta Icera z trhu, čo žalobkyňa v rámci tejto časti nenamieta.

681

V dôsledku toho sa tvrdenie žalobkyne uvedené proti konštatovaniu Komisie, podľa ktorého najprv ponúkla predátorské ceny len spoločnosti Huawei a nie ZTE, aby zariadenia spoločnosti Huawei vybavené jedným z jej čipov boli uprednostnené pred zariadeniami spoločnosti ZTE vybavenými čipom spoločnosti Icera, musí vyhlásiť za neúčinné, keďže neumožňuje spochybniť to, čo žalobkyňa označuje ako „teóriu predátorského správania“.

682

685

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

686

Treba pripomenúť, že tieto argumenty boli preskúmané a zamietnuté v rámci preskúmania šiesteho a siedmeho žalobného dôvodu, čo stačí na zamietnutie ôsmej časti štvrtého žalobného dôvodu.

O deviatej časti založenej na tom, že Komisia nezohľadnila obchodnú realitu čipu MDM8200

687

Komisii preto nemožno oprávnene vytýkať, že nezohľadnila obchodnú realitu čipu MDM8200, konkrétne technické problémy, s ktorými sa tento výrobok potýkal.

691

Deviatu časť štvrtého žalobného dôvodu je teda potrebné zamietnuť.

O desiatej časti založenej na tom, že „teória predátorského správania“ je nelogická a je v rozpore so základnými pravidlami ekonómie

692

S cieľom preukázať nelogickosť „teórie predátorského správania“ a jej rozpor s ekonomickými pravidlami žalobkyňa tvrdí, že jej ceny boli vyššie ako ceny spoločnosti Icera a že objemy čipov predávaných za predátorské ceny boli počas relevantného obdobia zanedbateľné v porovnaní s objemami čipov predávaných na relevantnom trhu a v špičkovom segmente tohto trhu.

696

Z toho vyplýva, že desiata časť štvrtého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

O jedenástej časti založenej na tom, že Komisia nepreukázala pokrytie strát vzniknutých počas relevantného obdobia, ani neuviedla, kedy sa predátorské správanie skončilo

697

S odkazom na tretí žalobný dôvod žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že Komisia nepredložila dôkaz o tom, že žalobkyňa pokryla vzniknuté straty v období nasledujúcom po období porušovania, hoci v súlade s oznámením o prioritách bola povinná takýto dôkaz predložiť. V druhom rade vytýka Komisii, že v napadnutom rozhodnutí nepredložila dôkaz o dátume, kedy sa jej údajne predátorský úmysel skončil.

698

Jedenásta časť štvrtého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

O dvanástej časti založenej na neuplatnení kritéria „rovnako efektívneho“ konkurenta a na dobrej výkonnosti spoločnosti Icera počas relevantného obdobia, čo vyvracia „teóriu predátorského správania“

702

S odkazom na deviaty žalobný dôvod žalobkyňa najskôr tvrdí, že Komisia nevykonala analýzu „rovnako efektívneho“ konkurenta. Ďalej vysvetľuje, že Komisia nezohľadnila dôkazy preukazujúce, že Icera nebola počas relevantného obdobia vylúčená z trhu a dokonca dosiahla veľmi dobré výsledky, čo spochybňuje „teóriu predátorského správania“.

703

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

O trinástej časti založenej na pochybení Komisie, ktorým potrestala skutočnú hospodársku súťaž

707

Žalobkyňa tvrdí, že sa len zapojila do tvrdej, ale bežnej „hospodárskej súťaže založenej na zásluhách“ a že uplatňovanie nízkych cien sankcionované v prejednávanej veci je v skutočnosti v neprospech hospodárskej súťaže. Podľa jej názoru ide o prvý prípad, v ktorom Komisia konštatuje predátorské správanie z dôvodu nepokrytia nákladov na R&D.

708

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

709

712

Ôsmy žalobný dôvod sa skladá z troch častí. Prvá časť sa týka východiskového obdobia analýzy cien a nákladov. Druhá časť sa týka najzásadnejších pochybení v analýze cien a nákladov. Tretia časť sa týka nevykonania opravy uvedených pochybení v napadnutom rozhodnutí.

713

Vzhľadom na to, že druhá a tretia časť tohto žalobného dôvodu sa v podstate obe týkajú pochybení, ktorých sa Komisia údajne dopustila v analýze cien a nákladov a ktoré v napadnutom rozhodnutí neopravila, budú preskúmané spoločne.

Úvodné pripomienky

714

717

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne určila a nedostatočne odôvodnila východiskové obdobie analýzy cien a nákladov.

718

Žalobkyňa konkrétne vytýka Komisii, že svojvoľne a bez primeraného odôvodnenia usúdila, že čip dosiahol výrobu vo veľkom rozsahu v okamihu, keď došlo k výraznému zvýšeniu jeho objemu výroby. Podľa jej názoru mala Komisia zohľadniť skôr okamih, v ktorom dochádza k výraznému a trvalému zníženiu AVC tohto čipu, lebo uvedený čip dosiahne svoju plnú výrobnú kapacitu až po tom, ako sa AVC stabilizovali.

719

Žalobkyňa na základe svojho prístupu založeného na výraznom znížení AVC tvrdí, že čip MDM8200 dosiahol výrobu vo veľkom rozsahu až v druhom štvrťroku 2010, zatiaľ čo čipy MDM8200A a MDM6200 ju dosiahli až v prvom štvrťroku 2011.

723

Z uvedeného vyplýva, že prvá časť sa musí zamietnuť.

O ostatných častiach, ktoré sa týkajú najzásadnejších pochybení v analýze cien a nákladov, ktoré neboli v napadnutom rozhodnutí opravené

724

Na podporu druhej časti žalobkyňa tvrdí, že keby sa opravili najzásadnejšie pochybenia v analýze cien a nákladov, táto analýza by viedla len k zisteniu cien pod úrovňou LRAIC v prípade čipu MDM8200 počas troch štvrťrokov vo vzťahu k spoločnosti Huawei a jedného štvrťroka vo vzťahu k spoločnosti ZTE. S odkazom na štvrtý, šiesty a siedmy žalobný dôvod vysvetľuje, že tieto najzásadnejšie pochybenia sa týkajú „teórie predátorského správania“, výpočtu cien a výpočtu nákladov.

725

Treba konštatovať, že žalobkyňa nepredkladá na podporu druhej a tretej časti ôsmeho žalobného dôvodu nijaký nový dôkaz a obmedzuje sa len na relatívne neurčitý odkaz na niektoré iné žalobné dôvody, najmä pokiaľ ide o existenciu pochybení v „teórii predátorského správania“ rozvinutej v napadnutom rozhodnutí, výpočet cien a nákladov vykonaný Komisiou a neexistenciu analýzy „rovnako efektívneho“ konkurenta. Tieto skutočnosti boli pritom zamietnuté v rámci preskúmania štvrtého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o údajné pochybenia v „teórii predátorského správania“ rozvinutej v uvedenom rozhodnutí, v rámci preskúmania šiesteho a siedmeho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o údajné pochybenia vo výpočte cien a nákladov vykonanom Komisiou, a v rámci preskúmania prvej časti deviateho žalobného dôvodu, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu analýzy „rovnako efektívneho“ konkurenta, čo stačí na zamietnutie druhej a tretej časti ôsmeho žalobného dôvodu.

728

Druhú a tretiu časť ôsmeho žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť. V dôsledku toho, keďže aj prvá časť tohto žalobného dôvodu bola zmietnutá (pozri bod 723 vyššie), uvedený žalobný dôvod je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

O dvanástom žalobnom dôvode, ktorý je založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

729

Žalobkyňa poukazuje na porušenie článku 41 Charty a článku 296 ZFEÚ z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

733

Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nespomenula metódu výpočtu referenčných nákladov, ktorú navrhla počas správneho konania, a bez vysvetlenia ju v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila.

734

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

735

Je potrebné uviesť, že článok 41 ods. 1 písm. c) Charty ukladá administratíve povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia. Rovnako článok 296 ZFEÚ stanovuje, že v aktoch Únie sa musia uviesť odôvodnenia.

739

Pokiaľ ide o druhú výhradu, ktorá je založená na nepodložených vyhláseniach a nekritickom opakovaní tvrdení sťažovateľky v napadnutom rozhodnutí, treba uviesť, že táto výhrada smeruje k spochybneniu dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, a teda je v rámci tohto žalobného dôvodu neúčinná.

740

Pokiaľ ide o tretiu výhradu, ktorá je založená na tom, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberala niektorými tvrdeniami uvedenými počas správneho konania, treba poznamenať, že žalobkyňa uviedla každé z uvedených tvrdení v rámci druhého žalobného dôvodu (pokiaľ ide o otázky položené v rámci žiadostí o informácie s cieľom vymedziť relevantný trh), štvrtého žalobného dôvodu (pokiaľ ide o nepriame predátorské správanie), siedmeho žalobného dôvodu (pokiaľ ide o náklady na vývoj), desiateho žalobného dôvodu (pokiaľ ide o úmysel vylúčenia konkurenta z trhu) a jedenásteho žalobného dôvodu (pokiaľ ide o vyrovnanie s cenami spoločnosti Icera), pričom Všeobecný súd tieto tvrdenia osobitne preskúmal v rámci preskúmania uvedených žalobných dôvodov, ktoré viedlo k ich zamietnutiu, čo stačí na zamietnutie tejto výhrady.

741

Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa vytýka Komisii, že seriózne nepreskúmala predmetné tvrdenia, táto kritika smeruje k spochybneniu dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, a teda je v rámci tohto žalobného dôvodu neúčinná.

V rámci trinásteho žalobného dôvodu žalobkyňa kritizuje tak dátum začiatku porušenia, ako aj dátum skončenia porušenia, ktoré stanovila Komisia.

745

Pokiaľ ide o dátum začiatku porušenia, žalobkyňa s odkazom na tvrdenia uvedené na podporu ôsmeho žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia nemohla stanoviť tento dátum na 1. júla 2009, keďže čip MDM8200 dosiahol výrobu vo veľkom rozsahu až počas druhého štvrťroka 2010 a čipy MDM6200 a MDM8200A dosiahli túto výrobu až počas prvého štvrťroka 2011.

746

Pokiaľ ide o dátum skončenia porušenia, žalobkyňa s odkazom na tvrdenia uvedené na podporu štvrtého a desiateho žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia nemohla stanoviť tento dátum na 30. júna 2011.

747

750

Tento žalobný dôvod sa skladá zo siedmich častí. Prvá časť je založená na neexistencii úmyslu alebo nedbanlivosti pri dopustení sa porušenia. Druhá časť je založená na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, na porušení zásady právnej istoty a na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie hodnoty predaja. Tretia časť je založená na „zjavne nesprávnom posúdení“ a nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa neposúdenia účinkov porušenia. Štvrtá časť je založená na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o závažnosť porušenia. Piata časť je založená na „zjavne nesprávnom posúdení“ a zjavne nesprávnom právnom posúdení, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o dodatočnú sumu porušenia. Šiesta časť je založená na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o neexistenciu poľahčujúcich okolností podľa usmernení z roku 2006, a na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o úmysel alebo nedbanlivosť. Siedma časť je založená na porušení zásady proporcionality.

Úvodné pripomienky

751

V napadnutom rozhodnutí Komisia rozhodla uložiť žalobkyni pokutu vypočítanú na základe zásad uvedených v usmerneniach z roku 2006.

752

Vzhľadom na tieto úvahy Komisia stanovila výšku pokuty uloženej žalobkyni na 242042000 eur, pričom spresnila, že vzhľadom na obrat žalobkyne vo výške 19105 miliónov eur, ktorý žalobkyňa dosiahla v priebehu posledného finančného roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia, takáto suma zostáva pod hornou hranicou 10 % stanovenou v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

756

V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné začať preskúmaním druhej časti tohto žalobného dôvodu.

O druhej časti, ktorá je založená na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, na porušení zásady právnej istoty a na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie hodnoty predaja

757

Žalobkyňa uvádza na podporu druhej časti tri tvrdenia. V prvom rade tvrdí, že Komisia sa pri posudzovaní hodnoty jej nepriameho predaja čipov UMTS v EHP odchýlila od bodu 15 usmernení z roku 2006, keď použila údaje za kalendárny rok namiesto údajov za posledný fiškálny rok.

761

V druhom rade, pokiaľ ide o použitie hodnoty predaja za celé relevantné obdobie, Komisia v štádiu dupliky vysvetľuje, že svoje výpočty nemohla založiť na poslednom celom roku porušenia, lebo údaje týkajúce sa rekonštrukcie trhu predložené žalobkyňou obsahovali súhrnné údaje za kalendárny rok. V tejto súvislosti dodáva, že od prvej žiadosti o informácie z 5. februára 2019 žiadala žalobkyňu, aby jej poskytla hodnotu predaja čipov UMTS za každý celý účtovný rok od roku 2009 do roku 2011, teda za celé uvedené obdobie, a preto žalobkyňa mala pochopiť, že má v úmysle použiť celé toto obdobie a nie iba posledný účtovný rok.

762

V treťom rade Komisia tvrdí, že žalobkyňa mala možnosť vyjadriť pripomienky k metóde, ktorú sa Komisia chystala uplatniť, keďže ju o nej informovala 13. júna 2019, takže žalobkyňa jej mohla predložiť svoje pripomienky.

763

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie žalobkyne, ktoré sa týka toho, že Komisia použila údaje za kalendárny rok namiesto údajov za posledný fiškálny rok, z bodu 13 usmernení z roku 2006 vyplýva, že pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP, a že Komisia obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení.

767

Treba tiež poznamenať, že keď Komisia 13. júna 2019 informovala žalobkyňu o svojom úmysle použiť údaje týkajúce sa jej predaja za kalendárny rok, žalobkyňa jej pokojne mohla poskytnúť údaje týkajúce sa predaja za kalendárny rok, tentokrát rozčlenené podľa štvrťrokov, čo by Komisii umožnilo vypočítať na základe týchto informácií hodnotu predaja uskutočneného žalobkyňou v priebehu fiškálneho roka 2010. Žalobkyňa tak neurobila, a preto nemôže oprávnene vytýkať Komisii, že nepoužila údaje, ktoré nemala k dispozícii.

768

V dôsledku toho Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia a nedopustila sa pochybenia, keď sa rozhodla použiť údaje poskytnuté žalobkyňou týkajúce sa hodnoty jej predaja a uvedené za kalendárny rok a nie za fiškálny rok.

769

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie žalobkyne, ktoré sa týka toho, že Komisia použila predaj uskutočnený počas celého obdobia trvania porušenia a nie predaj uskutočnený v priebehu posledného fiškálneho roka, z bodu 24 usmernení z roku 2006 vyplýva, že s cieľom plne zohľadniť trvanie účasti každého podniku na porušení sa suma stanovená na základe hodnoty predaja vynásobí počtom rokov účasti na porušení.

773

Z judikatúry totiž vyplýva jednak, že pokiaľ sa Komisia rozhodne odchýliť sa od všeobecnej metódy uvedenej v usmerneniach z roku 2006, ktorými sa sama obmedzila pri výkone svojej diskrečnej právomoci v súvislosti so stanovením pokút, pričom sa opiera o bod 37 uvedených usmernení, táto požiadavka odôvodnenia je nastolená o to výraznejšie, a jednak, že usmernenia vyjadrujú konvenčné pravidlá postupu, ktorých sa Komisia musí vo svojej praxi pridŕžať a od ktorých sa nemôže v individuálnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade najmä so zásadou rovnosti zaobchádzania. Toto odôvodnenie musí byť o to presnejšie, že uvedený bod iba neurčito odkazuje na „konkrétne okolnosti danej veci“ a ponecháva teda Komisii širokú mieru voľnej úvahy na to, aby pristúpila k výnimočnej úprave základných súm pokút dotknutých podnikov. V takomto prípade má totiž dodržanie záruk, ktoré právny poriadok Únie stanovuje pre správne konania, vrátane povinnosti odôvodnenia, Komisiou o to zásadnejší význam (pozri rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15 , EU:T:2016:722 , bod 48 a citovanú judikatúru).

774

Komisia síce skutočne vysvetľuje, prečo použila hodnotu predaja vzťahujúceho sa na kalendárny rok 2010 a nie na posledný fiškálny rok, nedokáže však odôvodniť použitie hodnoty predaja vzťahujúceho sa na celé obdobie trvania porušenia (a nie hodnoty predaja uskutočneného v priebehu posledného roka trvania porušenia, následne vynásobenej dvomi vzhľadom na dvojročné obdobie porušenia), keďže sa obmedzuje len na tvrdenie, že svoje výpočty nemohla založiť na poslednom celom roku porušenia, lebo mala k dispozícii len súhrnné údaje za kalendárny rok. Komisia mohla totiž pokojne použiť hodnotu predaja uskutočneného v priebehu posledného kalendárneho roka, ktorú mala k dispozícii a ktorú považovala za spoľahlivú, a vynásobiť túto hodnotu dĺžkou trvania porušenia, teda dvomi.

778

V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, však žalobkyňa nemohla oprávnene očakávať, že Komisia vypočíta základnú výšku pokuty na základe hodnoty predaja uskutočneného počas celého relevantného obdobia, len preto, že Komisia ju požiadala o poskytnutie hodnoty predaja čipov UMTS za každý celý obchodný rok od roku 2009 do roku 2011, teda za celé uvedené obdobie.

779

Z uvedeného vyplýva, že tejto časti, a teda aj štrnástemu žalobnému dôvodu, sa musí čiastočne vyhovieť. V dôsledku toho treba zrušiť článok 2 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné časti tohto žalobného dôvodu, ktoré všetky smerujú k zrušeniu uvedeného ustanovenia.

O pätnástom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „zjavne nesprávnych posúdeniach“, a to skutkových aj právnych, ako aj na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom uznáva právomoc Komisie a vplyv na obchod

780

783

V druhom rade z dôvodov uvedených na podporu deviateho žalobného dôvodu vytýkané správanie nemohlo vyvolať protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu v rámci EHP. Aj keby to tak bolo, tieto účinky by v každom prípade neboli nezanedbateľné, okamžité a predvídateľné.

784

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

785

Treba pripomenúť, že pokiaľ ide o správanie, ku ktorému došlo mimo EHP, právomoc Komisie s ohľadom na medzinárodné právo verejné na konštatovanie a sankcionovanie porušenia článku 102 ZFEÚ môže byť založená buď na kritériu realizácie, alebo na kritériu kvalifikovaných účinkov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 40 až 47 ; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. júla 2018, Brugg Kabel a Kabelwerke Brugg/Komisia, T‑441/14 , EU:T:2018:453 , body 95 až 97 ).

789

Žalobkyňa pritom vôbec nespochybňuje skutočnosť, že Huawei a ZTE, ktorým predávala čipy za predátorské ceny, zabudovávali tieto čipy do zariadení uvádzaných na trh v EHP, ani skutočnosť, že o tom vedela alebo musela vedieť, čo je dôvod, prečo Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, že kritérium realizácie je splnené.

790

Okrem toho žalobkyňa nemôže účinne tvrdiť, že nedošlo k priamemu predaju v EHP, keďže Komisia sa na túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí neodvoláva s cieľom preukázať, že kritérium realizácie je splnené.

791

V dôsledku toho sa Komisia nedopustila pochybenia, keď dospela k záveru, že kritérium realizácie je v prejednávanej veci splnené.

Žalobkyňa s odkazom na svoje tvrdenia uvedené na podporu deviateho žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia v odôvodnení 1216 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, že vytýkané správanie malo významný vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

795

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

796

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je na účely posúdenia, či obchod medzi členskými štátmi môže byť ovplyvnený zneužitím dominantného postavenia, potrebné zohľadniť dôsledky, ktoré z tohto zneužitia vyplývajú pre štruktúru efektívnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (pozri rozsudok zo 4. mája 1988, Bodson, 30/87 , EU:C:1988:225 , bod 24 a citovanú judikatúru).

797

Komisia preto neporušila svoju povinnosť odôvodnenia a nedopustila sa pochybení, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že vytýkané správanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Druhá časť pätnásteho žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť.

801

Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že pätnásty žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

O návrhu na zrušenie alebo zníženie pokuty

802

Neobmedzená právomoc oprávňuje Všeobecný súd, aby okrem jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie, ktoré umožňuje len zamietnuť žalobu o neplatnosť alebo zrušiť napadnutý akt, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti s cieľom napríklad zmeniť výšku pokuty tak v zmysle zníženia tejto sumy, ako aj jej zvýšenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P , EU:C:2007:88 , body 61 a 62 , a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P , EU:C:2009:505 , bod 86 ).

Úvodné poznámky

806

Hoci Všeobecný súd nie je viazaný usmerneniami Komisie k metóde stanovenia pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2016, Trafilerie Meridionali/Komisia, C‑519/15 P , EU:C:2016:682 , body 52 až 55 ), považuje za vhodné uplatniť v prejednávanej veci metódu stanovenú v usmerneniach z roku 2006, ktorú žalobkyňa nespochybňuje.

Stanovenie základnej výšky pokuty

807

Vzhľadom na to, že bod 13 usmernení z roku 2006 nestanovuje povinnosť použiť hodnotu predaja uskutočneného v priebehu posledného fiškálneho roka, ako to vyplýva z bodov 763 až 765 vyššie, v prejednávanej veci je potrebné zohľadniť hodnotu predaja na trhu s čipmi UMTS, ktorý žalobkyňa uskutočnila v EHP v priebehu posledného kalendárneho roka porušenia, teda kalendárneho roka 2010. Táto voľba je totiž odôvodnená skutočnosťou, že v prejednávanej veci údaje za fiškálny rok, ktoré predložila žalobkyňa, nie sú z dôvodov uvedených v odôvodneniach 1246 až 1266 napadnutého rozhodnutia spoľahlivé.

Preto je potrebné uplatniť koeficient závažnosti vo výške 11 %, čo vedie k sume [ dôverné ].

Počet rokov trvania porušenia

811

Z bodu 24 usmernení z roku 2006 vyplýva, že s cieľom plne zohľadniť trvanie účasti každého podniku na porušení sa suma stanovená na základe hodnoty predaja vynásobí počtom rokov účasti na porušení.

812

Keďže v prejednávanej veci porušenie trvalo dva roky (odôvodnenie 1295 napadnutého rozhodnutia), suma stanovená na základe hodnoty predaja sa musí vynásobiť dvomi, čo vedie k sume [ dôverné ].

Z týchto dôvodov je potrebné zahrnúť do základnej výšky pokuty sumu zodpovedajúcu 11 % hodnoty predaja čipov UMTS, ktorý žalobkyňa uskutočnila v EHP v priebehu kalendárneho roka 2010, ako vyplýva z tabuľky 75 napadnutého rozhodnutia, ktorú účastníci konania nespochybňujú, čo vedie k sume [ dôverné ].

Poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti

816

V prejednávanej veci nemôže žiadna zo skutočností, na ktoré žalobkyňa všeobecne odkazuje, viesť k zníženiu pokuty podľa bodu 29 uvedených usmernení a vzhľadom na všetky relevantné okolnosti nie je vhodná žiadna úprava základnej výšky pokuty.

817

Všeobecný súd okrem toho zastáva názor, rovnako ako Komisia v napadnutom rozhodnutí, že v prejednávanej veci nie je vhodné zvýšiť pokutu z dôvodu priťažujúcich okolností.

820

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 134 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku v prípade, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

821

V prejednávanej veci tak žalobkyňa, ako aj Komisia mali úspech len v časti predmetu konania.

822

Za týchto okolností je opodstatnené rozhodnúť tak, že žalobkyňa znáša deväť desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť deväť desatín trov konania Komisie a všetky trovy konania vedľajšieho účastníka konania. Komisia znáša jednu desatinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu desatinu trov konania žalobkyne.

Výška pokuty uloženej spoločnosti Qualcomm Inc. v článku 2 uvedeného rozhodnutia za porušenie, ktorého sa dopustila tak, ako to vyplýva z článku 1 tohto rozhodnutia, sa stanovuje na 238732659,33 eura.

3.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.

Spoločnosť Qualcomm znáša deväť desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť deväť desatín trov konania Európskej komisie a všetky trovy konania spoločnosti Nvidia Corp.

5.

V. Di Bucci

Predseda komory

D. Spielmann

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Kontext veci

– Neexistencia odôvodnenia

– Jediné a pokračujúce porušenie

– Právomoc Komisie

– Sankcia

Konanie a návrhy účastníkov konania

Konanie

– O druhej výhrade založenej na nedostatočnej úplnosti a presnosti spisu

– O tretej výhrade založenej na zaujatosti vyšetrovania

O druhej časti založenej na porušení práva na obhajobu a zásady rovnosti zbraní

– Úvodné pripomienky

– O prvej výhrade založenej na nedostatočnom prístupe k spisu

– O druhej výhrade založenej na nedostatočnom obsahu predloženého spisu

O druhej časti, ktorá sa týka konkurenčných tlakov priamo vyvíjaných dodávkami pre vlastnú spotrebu na voľnom trhu

O tretej časti, ktorá sa týka konkurenčných tlakov nepriamo vyvíjaných dodávkami pre vlastnú spotrebu na voľnom trhu

O štvrtej časti, ktorá sa týka dominantného postavenia žalobkyne počas relevantného obdobia

O piatej časti, ktorá sa týka vymedzenia špičkového segmentu trhu s čipmi UMTS, na ktorom Komisia založila svoju analýzu

O piatom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „zjavne nesprávnych posúdeniach“ a na nesplnení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o rekonštrukciu „skutočne zaplatených“ cien

O prvej časti založenej na nepotrebnosti „prepracovania cien“ vykonaného v napadnutom rozhodnutí

O prvej časti založenej na porušení zásady právnej istoty a zásady in dubio pro reo

O druhej časti založenej na tom, že kritérium LRAIC nie je vhodnými referenčnými nákladmi

O tretej časti založenej na tom, že LRAIC vypočítané Komisiou nezodpovedajú „skutočným“ LRAIC

O deviatom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „zjavne nesprávnom posúdení“ a nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o záver, že ceny uplatňované žalobkyňou vylúčili spoločnosť Icera z trhu a spôsobili ujmu spotrebiteľom

O prvej časti založenej na tom, že Komisia nevykonala analýzu tzv. „rovnako efektívneho“ konkurenta

O ostatných častiach, ktoré sú v podstate založené na neexistencii účinkov vytýkaného správania

O štvrtom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „nelogickej a dôkazmi nepodloženej povahe ‚teórie predátorského správania‘“

Úvodné pripomienky

O prvej časti založenej na tom, že „teória predátorského správania“ rozvinutá Komisiou, ktoré je „cielené a selektívne“, nemá spojenie s vymedzením trhu a bola prispôsobená s cieľom dospieť k vopred určenému záveru

O druhej časti založenej na tom, že „teória predátorského správania“ rozvinutá Komisiou je vnútorne nekonzistentná a nedostatočne odôvodnená

O tretej časti založenej na tom, že Komisia nepreukázala iracionálnu povahu správania žalobkyne a jej stratégie predátorského správania

O štvrtej časti založenej na tom, že ceny žalobkyne boli vyššie ako ceny spoločnosti Icera

O jedenástej časti založenej na tom, že Komisia nepreukázala pokrytie strát vzniknutých počas relevantného obdobia, ani neuviedla, kedy sa predátorské správanie skončilo

O dvanástej časti založenej na neuplatnení kritéria „rovnako efektívneho“ konkurenta a na dobrej výkonnosti spoločnosti Icera počas relevantného obdobia, čo vyvracia „teóriu predátorského správania“

O trinástej časti založenej na pochybení Komisie, ktorým potrestala skutočnú hospodársku súťaž

O ôsmom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „zjavnej nesprávnosti vykonanej analýzy cien a nákladov“

Úvodné pripomienky

O prvej časti, ktorá sa týka východiskového obdobia analýzy cien a nákladov

O pätnástom žalobnom dôvode, ktorý je založený na „zjavne nesprávnych posúdeniach“, a to skutkových aj právnych, ako aj na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom uznáva právomoc Komisie a vplyv na obchod

O prvej časti založenej na nedostatku právomoci Komisie uplatniť článok 102 ZFEÚ

O druhej časti založenej na existencii vplyvu na obchod medzi členskými štátmi spôsobeného vytýkaným správaním

O návrhu na zrušenie alebo zníženie pokuty

Úvodné poznámky

Stanovenie základnej výšky pokuty

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( ) Skryté dôverné údaje.