← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·11.1.2019

T-18/19

ZamietaZrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0018

C_2019072SK.01004601.xml

25.2.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/46

Žaloba podaná 11. januára 2019 – Brown/Komisia

(Vec T-18/19)

(2019/C 72/59)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Colin M. Brown (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: I. Van Damme, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Úradu Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) z 19. marca 2018, podľa ktorého žalobca prestal mať nárok na príspevok za prácu v zahraničí a na príspevok na cestu,

nariadil obnovenie nároku žalobcu na príspevok za prácu v zahraničí a na príspevok na cestu od 1. decembra 2017,

nariadil, aby príspevky, ktoré neboli vyplatené v období od 1. decembra 2017 do dátumu obnovenia nároku žalobcu, boli žalobcovi uhradené spolu s úrokom,

zrušil uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku na žalobcu, pokiaľ prijme námietku protiprávnosti, kým ho orgány nenahradia nediskriminačnými ustanoveniami,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku, keďže Komisia nesprávne vyložila toto ustanovenie v tom zmysle, že nárok na príspevok za prácu v zahraničí získaný na základe miesta pôvodu a centra záujmov úradníka v inom členskom štáte pred nástupom do služobného pomeru, musí byť prehodnotený v prípade, že dotknutý úradník následne získa štátnu príslušnosť členského štátu, v ktorom je zamestnaný.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že rozhodnutie z 19. marca 2018 diskriminuje žalobcu tým, že jeho nárok na príspevok za prácu v zahraničí podriaďuje podmienkam stanoveným v článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že pokiaľ by Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia správne určila nárok žalobcu na príspevok za prácu v zahraničí na základe článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku, Komisia napriek tomu neuplatnila toto ustanovenie v súlade so zásadou zákazu diskriminácie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený subsidiárne na tom, že pokiaľ by boli všetky tri ďalšie dôvody zamietnuté, je článok 4 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku protiprávny a nepoužiteľný v tom zmysle, že z dôvodov uvedených na podporu druhého žalobného dôvodu predstavuje neoprávnenú diskrimináciu voči osobám v situácii žalobcu.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-18/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik