T-43/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0043
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019103SK.01005201.xml
18.3.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 103/52
Žaloba podaná 24. januára 2019 – WV/ESVČ
(Vec T-43/19)
(2019/C 103/68)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: WV (v zastúpení: É. Boigelot, avocat)
Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie menovacieho orgánu z 28. marca 2018 o zamietnutí žiadosti o náhradu škody a v prípade potreby rozhodnutie z 26. októbra 2018 o zamietnutí sťažnosti z 26. júna 2018,
—
v dôsledku toho vyhovel žiadosti žalobcu o náhradu škody podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku, opísanej v písomnosti z 29. novembra 2017, a priznal mu náhradu škody na ťarchu ESVČ, ocenenú – s výhradou jej navýšenia v priebehu konania – na sumu stanovenú ex aequo et bono vo výške 690 000 eur, a to z dôvodu majetkovej ujmy, nemajetkovej ujmy, ujmy v dôsledku poškodenia dobrej povesti a profesionálnej ujmy, ktorej výška bola stanovená k 31. januáru 2019, a s výhradou jej navýšenia v priebehu konania, čím nie je dotknutý nárok na náhradu škody v dôsledku straty budúcich príjmov vzhľadom na možný odchod z inštitúcií Únie,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania v súlade s článkom 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný žalobný dôvod, ktorý vychádza okrem iného z článkov 12, 12a, 22b, 24, 25 a 26 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), z článkov 1 a 2 prílohy IX služobného poriadku a z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov ( Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 13/026, s. 102).
V rámci svojho žalobného dôvodu žalobca tiež po prvé namieta porušenie najmä článkov 41, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na obhajobu a zásady kontradiktórnosti, ako aj článku 296 ZFEÚ.
Po druhé sa domnieva, že administratíva sa dopustila okrem zjavného porušenia zásady legitímnej dôvery a rovnosti zbraní tiež zneužitia práva a zneužitia konania. Žalobca sa domnieva, že v napadnutom rozhodnutí došlo k porušeniu zásady, ktorá administratíve ukladá, aby svoje rozhodnutie vydala až na základe právne prípustného odôvodnenia, tzn. relevantného odôvodnenia bez zjavne nesprávneho posúdenia právneho či skutkového stavu, a ďalej k porušeniu zásady proporcionality, povinnosti poskytnúť pomoc a konať s náležitou starostlivosťou, primeranej lehoty a zásady riadnej správy vecí verejných.
Napadnuté rozhodnutie je teda podľa žalobcu založené na neobjektívnom, skreslenom a účelovom posúdení skutkového stavu a uplatniteľných právnych noriem.
Žalobca v podstate tvrdí, že nepochybne existuje príčinná súvislosť medzi pochybeniami menovacieho orgánu a vzniknutou škodou, lebo tieto pochybenia vyvolávajú závažný zásah do profesionálnej, morálnej a finančnej integrity žalobcu. Tieto pochybenia totiž poškvrňujú, prípadne zmazávajú dobrú povesť žalobcu v jeho interných a externých kontaktoch a spôsobujú mu skutočnú stratu možnosti profesionálneho rozvoja, pričom ho dostávajú do situácie bezmocnosti, ktorá je príčinou úzkosti či permanentného stavu znepokojenia a neistoty v súvislosti s jeho budúcnosťou.