T-66/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0066
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019122SK.01002201.xml
1.4.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 122/22
Žaloba podaná 4. februára 2019 — Vlaamse Gemeenschap a Vlaams Gewest/Parlament a Rada
(Vec T-66/19)
(2019/C 122/25)
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Žalobcovia: Vlaamse Gemeenschap a Vlaams Gewest (v zastúpení: T. Eyskens, N. Bonbled a P. Geysens, advocaten)
Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,
—
zrušil nariadenie (EÚ) 2018/1724,
—
uložil Európskemu parlamentu a Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 ZEÚ.
Jazykové povinnosti, ktoré ukladá nariadenie (EÚ) 2018/1724 ( 1 ) odporujú vnútroštátnej právnej úprave o používaní jazykov v správnom konaní, tak ako je zakotvená v Ústave Belgicka. Tento vnútroštátny jazykový režim je súčasťou základnej politickej a ústavnej štruktúry Belgického štátu a patrí do národnej identity belgického štátu. Nariadenie (EÚ) 2018/1724 teda odporuje článku 4 ods. 2 ZEÚ podľa ktorého Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 5 ods. 2 a 4 ZEÚ a protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
Jazykové povinnosti, ktoré ukladá nariadenie (EÚ) 2018/1724 nerešpektujú zásadu rozdelenia právomocí (1) ani proporcionality (2):
1)
žiadne ustanovenie Zmluvy neudeľuje Únii právomoc upraviť používanie jazykov v rámci verejnej služby a verejnou službou členských štátov.
2)
povinnosť poskytnúť verejnosti preklad „v úradnom jazyku Únie, ktorému bežne rozumie čo najväčší počet cezhraničných používateľov“ (článok 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1724) nerešpektuje zásadu proporcionality a neobsahuje žiadne odôvodnenie pokiaľ ide o túto zásadu. Jazykové požiadavky uložené nariadením (EÚ) 2018/1724 sú vzhľadom na sledovaný cieľ neprimerané.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 3 ods. 3 ZEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, všeobecnej zásady zákazu diskriminácie na základe jazyka a zásady rovnosti členských štátov.
Nariadenie (EÚ) 2018/1724 porušuje článok 3 ods. 3 ZEÚ, článok 22 Charty, všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie na základe jazyka a zásadu rovnosti členských štátov, pretože odrádza občanov, ktorí sa chcú usadiť v členskom štáte, ktorý nie členským štátom ich pôvodu, naučiť sa úradný jazyk, alebo jeden z úradných jazykov tohto štátu a navyše pretože ukladá zovšeobecnenie používania jediného nosného jazyka, ktorý sa takým spôsobom v skutočnosti stáva európskym jazykom verejnej správy a orgánov.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení všeobecných zásad právnej istoty a normatívnej jasnosti, ako aj bodu I.2 medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou „Lepšia tvorba práva“ z 13. apríla 2016.
Jazykové povinnosti, ktoré nariadenie (EÚ) 2018/1724 ukladá členským štátom zjavne odporujú zásadám jasnosti, presnosti, predvídateľnosti a koherentnosti. Povinnosti prekladu, ktoré nariadenie (EÚ) 2018/1724 ukladá nie sú ani jasné, ani presné, ani predvídateľné, ani koherentné pokiaľ ide o jazyk do ktorého treba preklad vykonať.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 291 ods. 2 ZFEÚ.
Zavedenie povinnosti prekladu, ktorú nariadenie (EÚ) 2018/1724 ukladá, vyžaduje, aby bolo jasne a výslovne určené do akého jazyka treba preklad vykonať. Inštitucionálne pravidlá nariadenia (EÚ) 2018/1724 sú však v tejto súvislosti vysoko nepresné. Nariadenie (EÚ) 2018/1724 teda nerešpektuje krehkú inštitucionálnu rovnováhu stanovenú v článku 291 ZFEÚ a v nariadení (EÚ) č. 182/2011 ( 2 ) („komitologické nariadenie“), keďže Európskej komisii v skutočnosti umožňuje obchádzať postup stanovený v tomto nariadení (EÚ) č. 182/2011 a prijať pravidlá neformálnou cestou.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 ( Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( Ú. v. EÚ L 55, 2011, s. 13 ).