T-178/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0178
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019182SK.01003402.xml
27.5.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 182/34
Žaloba podaná 20. marca 2019 — Kalai/Rada
(Vec T-178/19)
(2019/C 182/39)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Nader Kalai (Halifax, Kanada) (v zastúpení: G. Karouni, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu, zrušil:
—
vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/87 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii,
—
vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/85 z 21. januára 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii,
—
uložil Rade povinnosť zaplatiť sumu 2 000 000,00 eura ako náhradu škody za všetky spôsobené ujmy,
—
uložil Rade povinnosť znášať vlastné trovy konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil žalobca a v prípade ktorých si žalobca vyhradzuje právo na ich odôvodnenie počas konania podľa článku 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, podľa ktorého účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Žalobca, ktorý sa opiera o článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a články 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj o judikatúru Súdneho dvora, v tejto súvislosti tvrdí, že predtým, ako voči nemu Rada prijala reštriktívne opatrenia, mal byť vypočutý a že v dôsledku toho bolo porušené jeho právo na obhajobu.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Žalobca Rade vytýka, že uviedla iba nejednoznačné a všeobecné dôvody bez toho, aby osobitne a konkrétne uviedla dôvody, pre ktoré v rámci svojej diskrečnej právomoci usúdila, že na žalobcu sa musia vzťahovať dotknuté reštriktívne opatrenia. Nebola tak uvedená nijaká konkrétna a objektívna skutočnosť, ktorá by mohla byť vytýkaná žalobcovi a ktorá by mohla odôvodňovať dotknuté opatrenia.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Rada vo svojom odôvodnení na podporu reštriktívnych opatrení uviedla skutočnosti, ktoré sú zjavne bez skutkového základu. V dôsledku toho nie sú uvedené skutočnosti vôbec odôvodnené.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality v rámci zásahu do základných práv. Žalobca sa totiž domnieva, že sporné opatrenie by malo byť neplatné v rozsahu, v akom je neprimerané z hľadiska stanoveného cieľa, a predstavuje neprimeraný zásah do slobody podnikania a vlastníckeho práva, ktoré sú zakotvené v článkoch 16 a 17 Charty. Neprimeranosť vyplýva z toho, že opatrenie sa vzťahuje na akúkoľvek významnú hospodársku činnosť bez ďalšieho kritéria.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení vlastníckeho práva. Žalobca, ktorý sa opiera o články 17 a 52 Charty, tvrdí, že z opatrenia spočívajúceho v zmrazení finančných prostriedkov nespochybniteľne vyplýva obmedzenie vlastníckeho práva a že v tomto prípade bolo zmrazenie finančných prostriedkov, ktoré vyplývajú z činností žalobcu, nevyhnutne neprimerané vo vzťahu k cieľu sledovanému Radou.