← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·8.4.2019

T-236/19

ZamietaMení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0236

C_2019270SK.01003001.xml

12.8.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 270/30

Žaloba podaná 8. apríla 2019 — Le Comité de Douzelage de Houffalize/Komisia a EACEA

(Vec T-236/19)

(2019/C 270/32)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Comité de Douzelage de Houffalize (Houffalize, Belgicko) (v zastúpení: A. Kettels, advokát)

Žalované: Európska komisia a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACA)

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil alebo zmenil napadnutý akt,

konštatoval, že žalobca má nárok na to, aby jeho formulár „právny subjekt“ bol schválený a aby v dôsledku toho získal sporné dotácie.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby proti rozhodnutiu Komisie C (2019) 572 final zo 4. februára 2019, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná žalobcom proti rozhodnutiu EACEA z 25. júna 2018 o nepridelení finančnej dotácie v súvislosti s prihláškou, ktorú podal v rámci výzvy na podanie prihlášok „Partnerstvo miest 2017, druhá lehota“ (EACEA 35/2014), žalobca predkladá jediný žalobný dôvod. Tento žalobný dôvod sa zakladá na:

porušení článku 131.2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002,

porušení zásady legitímnej dôvery a právnej istoty,

porušení zásady proporcionality a zákazu svojvôle,

zjavne nesprávnom posúdení a

neexistencii primeraného, dostatočného a relevantného odôvodnenia v rozsahu, akom sa v napadnutom rozhodnutí konštatovalo, že nedošlo k porušeniu legitímnej dôvery a právnej istoty žalobcu.

Podľa tvrdenia žalobcu nepredstavuje toto rozhodnutie odpoveď na konkrétne výhrady, ktoré v tejto súvislosti predložil. Odpovede totiž nemajú žiadnu súvislosť s argumentom, ktorý uviedol vo svojej žiadosti o opätovné preskúmanie ani zjavne nepostačujú na odôvodnenie zamietnutia argumentu založeného na porušení zásady legitímnej dôvery a právnej istoty, alebo sú každopádne v rozpore s rozsahom tejto zásady.

Žalobca tvrdí, že sa môže odvolávať na legitímnu dôveru vyplývajúcu zo skutočnosti, že má byť uznaný za subjekt bez právnej subjektivity s nárokom na dotácie, ktoré mu však boli odoprené. Túto legitímnu dôveru zakladá na rozhodnutí o priznaní dotácií, ktoré mu boli oznámené v čase, keď už mal rovnakú právnu formu, a to formu združenia, z dôvodu, že jeho faktická a právna situácia boli zhodné a že pravidlá upravujúce priznanie nároku subjektom bez právnej subjektivity sa odvtedy nezmenili. Nie je teda žiadny dôvod poprieť túto legitímnu dôveru a prijať iné stanovisko, ktoré by bolo odlišné od stanoviska v minulosti.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-236/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik