← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·31.5.2019

T-330/19

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0330

C_2019270SK.01003201.xml

12.8.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 270/32

Žaloba podaná 31. mája 2019 — PNB Banka a iní/ECB

(Vec T-330/19)

(2019/C 270/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: PNB Banka AS (Riga, Lotyšsko), CR a CT (v zastúpení: O. Behrends a M. Kirchner, lawyers)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie ECB z 21. marca 2019 o navrhovanom nadobudnutí kvalifikovaných účastí žalobcami v cieľovej banke,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú osem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že lehota na posúdenie ECB podľa článku 22 ods. 2 smernice 2013/36/EU ( 1 ) uplynula pred vydaním sporného rozhodnutia a ECB teda už nemohla nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že ECB porušila postup stanovený v článku 15 nariadenia č. 1024/2013 ( 2 ) a články 85 až 87 nariadenia č. 468/2014 ( 3 ) .

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že sporné rozhodnutie je založené na nesprávnom výklade a uplatnení posudzovacích kritérií podľa článku 23 smernice 2013/36/EU a litovských predpisoch na ich prebratie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že ECB porušila zásadu proporcionality.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že ECB nezohľadnila diskrečnú povahu rozhodnutia o nesúhlase s navrhovaným nadobudnutím.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že ECB skreslila relevantné skutočnosti prejednávanej veci.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že ECB porušila zásady legitímnej dôvery a právnej istoty.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že ECB porušila zásadu nemo auditor , pretože nezohľadnila svoju vlastnú zodpovednosť za stratu dôvery v regulačný postup.

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338 ).

( 2 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).

( 3 ) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) ( Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-330/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik