Všeobecný súd Európskej únie·14.6.2019

T-357/19

Zrušuje

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62019TN0357
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2019263SK.01005701.xml

5.8.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 263/57

Žaloba podaná 14. júna 2019 — Taliansko/Komisia

(Vec T-357/19)

(2019/C 263/64)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato, a G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2019) 2652 final z 3. apríla 2019, oznámené 4. apríla 2019, ktorým sa schválil „Národný projekt veľkého rozsahu Banda Ultra Larga (širokopásmové siete) — nepokryté oblasti“ (GP BUL) v hodnote oprávnených nákladov vo výške 941 022 670 eur v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vylučuje z príspevku EFRR náklady prijímateľov vo forme DPH, a rozhodol, že tieto náklady môžu byť naopak zahrnuté v príspevku, a nakoniec aby Európskej komisii uložil povinnosť nahradiť trovy konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 69 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 1303/2013 ( 1 ) z dôvodu, že žiadny z troch dôvodov vylúčenia z nákladov vo forme DPH nezodpovedá prípadu, v ktorom je DPH vymáhateľná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení právnej úpravy týkajúcej sa zdaniteľných osôb na účely DPH (články 9 a 13 smernice 2006/112/ES ( 2 ) ) a zdaniteľných subjektov na účely DPH (články 206 a 250 uvedenej smernice); ako aj na porušení národných ústav a základných systémov členských štátov (článok 4 ods. 2 ZEÚ) a článku 69 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 1303/2013. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že je nezákonné domnievať sa, že DPH, ktorú zaplatilo na vstupe MiSE (ministerstvo hospodárskeho rozvoja) ako príjemca príspevku EFRR je vymáhateľná z dôvodu, že iné ministerstvo (ministerstvo financií) získalo tieto sumy ako daňový príjem.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 9, 11, 13 a 28 smernice 2006/112/ES. Podľa žalobkyne skutočnosť, že Infratel je spoločnosť in house MiSE (ministerstvo hospodárskeho rozvoja) nevylučuje to, aby tovar a služby, ktoré táto spoločnosť dodáva a poskytuje ministerstvu, boli fakturované spolu s DPH.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 61 ods. 8 a článku 69 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 1303/2013. Žalobkyňa tvrdí, že dotknutý projekt bol spolufinancovaný EFRR vo forme štátnej pomoci. Nemá sa preto považovať za projekt, ktorý je zdrojom príjmov.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 ).

( 2 ) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).